Za posledné dva týždne Výbor národností v Maďarsku zasadal raz. Na zasadnutí sme prerokovali návrh zákona o protidiskriminačných opatreniach v oblasti verejného školstva. Predložený materiál pojednáva o tom, že školám, kde počet detí zo znevýhodneného prostredia, či iných hendikepovaných žiakov je o dvadsať percent nižší ako všeobecný priemer v školách daného mesta, ústredná podpora na fungovanie sa má znížiť o desať percent.

Z textu sa dá vyrozumieť, že tieto opatrenia by sa mali týkať predovšetkým mestských škôl, veď na dedinách máme zvyčajne iba jednu základnú školu. Keďže nemám prehľad o prítomnosti takýchto znevýhodnených žiakov napríklad v slovenskej škole v Dabaši-Šáre, navrhol som, aby národnostné školy boli spod platnosti tohto zákona vyňaté.

Prítomná predstaviteľka Ministerstva vnútra, zástupkyňa štátneho tajomníka Dr. Katalin Balatoniová ubezpečila členov výboru o tom, že počas príprav návrhu dôkladne preskúmali počty znevýhodnených detí v rôznych typoch škôl, medzi nimi aj v tých našich, národnostných, a na základe takto získaných údajov sú si istí, že národnostným školám ani po prijatí novej normy nehrozí zníženie sumy štátnej dotácie. Národnostný výbor napokon môj návrh neodhlasoval.

Čo sa týka mimoparlamentnej činnosti, posledné týždne boli nabité programami. Trinásteho, ako každý druhý piatok v mesiaci, som mal stránkové hodiny v Békešskej Čabe. Hovoril som s Čabanmi o výsledkoch sčítania obyvateľstva a o začiatku príprav budúcoročných národnostných volieb. Predseda miestnej slovenskej samosprávy Ondrej Kiszely nemá obavy o úspešnosť volieb, ale na základe výsledkov cenzu vidí, že aj v tomto meste bude treba viac aktivizovať ľudí, patriacich k našej národnosti.

V ten istý deň bolo odovzdané spoločné vyznamenanie Dolnozemských Slovákov – Tešedíkova cena pedagógom z Nadlaku, Vojvodiny a Maďarska. Tešedíkovu cenu z radov našich učiteľov dostala tento rok moja bývalá spolužiačka z gymnázia Csilla Eperješiová Cséffaiová a pamätný list Samuela Tešedíka prisúdila porota, pozostávajúca z popredných predstaviteľov školstva v troch susediacich krajinách Erike Kišovej Törökovej z Tardoša. Aj na mieste som im zagratuloval a blahoželám im aj touto cestou.

Na druhý deň som potom navštívil mestečko Pilíš, kde som počas svojho pôsobenia vo funkcii parlamentného hovorcu ešte nebol a aj tam, okrem účasti na kultúrnom programe, vystúpení Mládežníckej dychovky zo Slovenského Komlóša, som sa informoval o výhľadoch volieb. Ubezpečili ma, že ani tam nebude problém založiť nový slovenský volený zbor.

Ostatné moje programy prebehli v Békešskej župe. V Čabačúde som sa zúčastnil odovzdania obnovenej budovy oblastného domu a miestnej národopisnej zbierky. Rád som tam videl, nakoľko sa členovia miestnej slovenskej komunity tešia tejto udalosti. Dva dni po tomto programe som navštívil Slovenský Komlóš, kde evanjelická diakonia oslávila 30. výročie svojho založenia trojdňovou medzinárodnou akciou. Ja som tam zostal iba na prvú časť medzinárodnej konferencie, na ktorej účastníci jednak prezentovali svoje dosiahnuté úspechy v oblasti sociálnej práce, a zároveň hľadali možnosti spolupráce. Myslím si, že táto otázka bude rok čo rok aktuálnejšia, takže podobné stretnutia môžu byť užitočné pre celú našu komunitu.

Mesto Poľný Berinčok oslavuje tento rok 300. výročie založenia. Spomienkovú slávnosť tentokrát usporiadala miestna slovenská komunita, kde spolu s obyvateľmi mesta a hosťami som bol prítomný aj ja. Gratulujem mestu a hlavne tam žijúcim Slovákom k aktivite komunity a dobre organizovanému programu.

Anton Paulik