V parlamente bolo posledné týždne pomerne rušno. Prerokovali sa hlavne návrhy, ktoré sme neoznačili za takzvané národnostné body, totiž tieto sa nás netýkajú ako národnostných komunít, ale „iba“ ako každého občana Maďarska. Výnimkou bol prakticky len jeden návrh zákona, o ktorom som písal v minulom článku. Len pre občerstvenie pamäte uvádzam, že to bol zákon o protidiskriminačných opatreniach v oblasti verejného školstva.

Výbor národností v Maďarsku zasadal dvakrát. Na prvom sa rokovalo v druhom čítaní o vyššie spomenutom návrhu zákona, a v bode „iné“ sa hovorilo o spomienkovom programe pri príležitosti tridsiateho výročia prijatia prvého národnostného – vtedy ešte menšinového – zákona. Pôvodne sme plánovali usporiadať pamätný program v budove parlamentu, za účasti jeho predsedu, napokon sme sa aj s predsedníčkou Zväzu celoštátnych národnostných samospráv dohodli, že zorganizujeme spoločný program na inom mieste. Mrzí ma, že je už pravdepodobne neskoro, aby sme to usporiadali v niektorej reprezentačnej miestnosti Parlamentu.

Na druhom zasadnutí výboru sme prebrali dva návrhy zákonov. Jeden má názov Zákon o maďarskom staviteľstve a nás zaujíma predovšetkým preto, lebo okrem iných dôležitých vecí hovorí aj o tom, ako sa majú označovať budovy, ktoré sa, ako súčasť stavaného dedičstva, viažu aj k niektorej národnosti. Samozrejme sme za to, aby pri označovaní takýchto budov údaje o nich boli dostupné aj v jazyku danej národnosti. Druhý spomenutý zákon je návrh o modifikácii niektorých daňových predpisov, ktorý máme na programe preto, lebo vďaka našej iniciatíve sú štipendiá poskytované národnostným študentom doteraz nezdanené a chceme, aby to tak aj zostalo. Pri rokovaní o návrhu zástupca výboru bude presadzovať tento náš zámer.

Raz do roka má národnostný výbor možnosť vypočuť ministrov, do kompetencie ktorých patria oblasti dôležité z pohľadu národností. Takými sú vicepremiér Zsolt Semjén, ktorý vo vláde zodpovedá aj za národnostnú oblasť, minister vnútra Sándor Pintér, ktorý okrem toho, že má na starosti záležitosť týkajúce sa rómskej národnosti, je zodpovedný aj za verejné školstvo a sociálne veci, ktoré pokladáme za mimoriadne dôležité. A do tretice je to János Csák, minister kultúry a inovácie, ktorému patrí aj vysoké školstvo. A keďže sa v blízkej budúcnosti chystajú tieto stretnutia, zbierame témy, o ktorých by sme chceli hovoriť s pánmi ministrami. V rámci týchto príprav som sa zúčastnil stretnutia vedúcich celoštátnych samospráv, aby sme prebrali otázky, ktoré trápia verejné školstvo, predovšetkým z pohľadu národnostných škôl, spravovaných národnostnými samosprávami. Je ich dosť, a myslím si, že bude o čom rokovať na ministerských stretnutiach. O ich obsahu vás budem informovať v nasledujúcich zápiskoch.

Čo sa týka mimoparlamentných aktivít, tieto dni som trochu spomalil a prakticky som nebol ani na jednom mimobudapeštianskom programe. Potreboval som sa pripraviť na maratón konca roka, keď nebude ani jeden deň, kedy by nebol nejaký program, ktorého by som sa mal zúčastniť.

Anton Paulik