Druhá polovica decembra, ako každý rok, sa niesla v znamení adventu, príprav na vianočné sviatky a bilancovania udalostí odchádzajúceho roku. Taktiež sme si pripomínali medzinárodný Deň menšín, v našej krajine Deň národností.

Väčšina župných zastupiteľských zhromaždení odovzdávala vyznamenania predstaviteľom tam žijúcich národností. Ja som síce dostal pozvanie na viaceré takéto podujatia, ale z objektívnych dôvodov som sa nemohol všetkých zúčastniť. Práve preto teraz, prostredníctvom nášho týždenníka, ale aj rôznych webových stránok, gratulujem všetkým vyznamenaným Slovákom, ktorí vo svojom bydlisku, alebo vo svojom regióne, resp. v celokrajinskom meradle vykonávajú za našu komunitu ocenenia hodnú prácu. Ďakujem vám, že ste svojou činnosťou napomáhali rozvoj slovenskej národnosti a tým ste zaujali aj pozornosť svojho okolia. Ešte raz teda, všetkým vyznamenaným srdečne blahoželám.

V predchádzajúcich zápiskoch som spomenul národnostný kvíz, organizovaný Slovenskou samosprávou II. obvodu Budapešti pre žiakov slovenského gymnázia v hlavnom meste. Ako som už aj vtedy písal, pre našu budúcnosť pokladám za nesmierne dôležité, aby mladí získali čím obšírnejšie informácie o živote Slovákov v Maďarsku, o našich aktivitách. Podľa možnosti priamo od tých, ktorí sú činní buď vo vedúcich funkciách našej komunity, alebo získali prehľad o dianí na národnostnom poli, aby mohli mladých informovať obsažne o tom, čo sa deje posledné desaťročia v našom spoločenskom, kultúrnom, či školskom, alebo cirkevnom živote.

Ako jedno posledné minuloročné podujatie, som absolvoval podobné stretnutie so žiakmi svojej bývalej alma mater, slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. V rámci Týždňa slovenskej kultúry som tam hovoril mladým o sebe, o činnosti parlamentného hovorcu Slovákov v Maďarsku. Chcel som ich zaujať, veď táto téma je dosť zložitá na to, aby bez dlhších vysvetlení mohli pochopiť rolu a dôležitosť inštitúcie národnostného hovorcu. Za pomerne krátky čas – štyridsaťpäť minút – som sa im snažil priblížiť systém národnostného zastúpenia v našej krajine, ako aj proces volieb hovorcu a jeho prácu, úlohy a možnosti v Národnom zhromaždení. Ako som videl, ich záujem sa mi podarilo udržať až do konca, a keď sa pani riaditeľka Edita Pečeňová opýtala, či by niekto mal záujem v budúcnosti vykonávať takúto funkciu, hlásil sa jeden žiak, kým druhý naznačil, že on by sa radšej stal poslancom za niektorú politickú stranu. Verme tomu, že záujem o spoločenské dianie sa u slovenskej mládeže posilní, aby aj v budúcnosti bol hodný výber pri voľbách do slovenských samospráv, alebo do iných funkcií.

Tieto moje zápisky majú uzrieť svetlo sveta v prvom januárovom čísle Ľudových novín, takže na koniec týchto riadkov by som chcel všetkým čitateľom novín a obzvlášť tým, ktorí si každý druhý týždeň čítajú moje zápisky, popriať všetko dobré do nastávajúceho roku, veľa úspechov, šťastia a zdravia na rok 2024. Tak v rodinnom živote, ako aj na poli spoločenských aktivít vykonávaných v záujme pestovania našej slovenskej kultúry, jazyka a zotrvania našej slovenskej komunity.

Anton Paulik