Pred 60 rokmi: Dvojjazyčnosť – problém pre žiakov i pedagógov

V poslednom čase sa konali v našich školách porady o aktuálnych otázkach výchovy, a keďže niektoré slovenské školy v Maďarsku majú málo možností stýkať sa s rodičmi, bude veľmi správne pohovoriť si o niektorých aktuálnych problémoch výchovy na stĺpcoch Ľudových novín.

Dvojjazyčnosť, čiže vyučovanie reálnych predmetov v maďarskej reči prináša našim slovenským školám nové problémy. V záujme ich zdolania a odstránenia je povinnosťou každého učiteľa, aby podľa potreby na niektorých hodinách používal obidve reči. Cieľom slovenských škôl v Maďarsku je, aby sa ich žiaci naučili dokonale i slovenský i maďarský jazyk. Dvojjazyčnosť znamená ťažkosti teda nielen pre žiakov, ale i pre samých pedagógov. (19. decembra 1963)

Pred 30 rokmi: Betlehem ľudového rezbára S. Bučánskeho z Mlynkov

V podpilíšskych Mlynkoch žije ľudový rezbár Sebastian Bučánsky, ktorého čaro vianočných sviatkov motivovalo k tvorivej práci. Vytvoril betlehem, ktorý má takú umeleckú hodnotu, že aj najnáročnejší posudzovateľ ľudového umenia bez rozpakov môže konštatovať, že je to skutočne vydarené dielo, v ktorom sa najpresvedčivejšie realizovalo jeho rezbárske umenie. „Najprv som kresal len zdobené palice, neskôr som sa pustil aj do náročnejšej práce a zobrazil som prvé figúrky. Takto sa zrodili apoštoli, Panna Mária aj betlehem. Moje práce vzbudili záujem odborníkov, takto sa dostalo pár kusov do Národopisného múzea v Senondreji,“ povedal umelec. (23. decembra 1993)

Pred 25 rokmi: Vianočný stromček u Slovákov v Maďarsku

Etnograf dr. Ondrej Krupa: – V domácnostiach Slovákov v Maďarsku v tomto období do dnešných dní je vianočný stromček nenahraditeľný. Zatiaľ čo dávnejšie, v 20. až 40. rokoch XX. storočia sa prichystal vianočný stromček len tam, kde boli v rodine deti, v súčasnosti si už aj staršie manželské páry, osamelé ženy a muži obstarávajú pre seba vianočné stromčeky, alebo aspoň vyzdobenú ihličnatú vetvu. Prinesenie vianočného stromčeka a zapálenie sviečok znamenalo na mnohých miestach aj začiatok sviatočnej večere. Týmto boli vytlačené iné tradičné obradové praktiky, a nový obyčajový prejav sa včlenil do nášho ľudového obyčajového systému. (24. decembra 1998)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Dlhé zimné večery – čo s nimi? Teta Plevová v novohradskej, dodnes aj Slovákmi obývanej obci Guta (Galgaguta) toto obdobie už dlhé desaťročia využíva na tvorivý oddych: vyšíva šatky a obrusy. (mti)

Zimná náladovka: Konské sane na zasneženej ceste 6. januára 1968 pred „Horným šenkom” podpilíšskej obce Mlynky. (mti)

Záber z januára 1969: V Slovákmi obývanej východomaďarskej dedinke Vágášska Huta tamojší vandrujúci drotár Ján Ignácz počas družného rozhovoru s ďalšími návštevníkmi miestneho výčapu. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl