Koncom roku asi každý z nás bilancuje. Preberáme svoje úspechy, dosiahnuté v odchádzajúcom roku, diania v rodinnom kruhu, ako aj udalosti, ktoré sa týkajú širšieho okruhu ľudí, ale ovplyvnili náš život. A premýšľame aj o tom, čo sa nám nepodarilo, z čoho sme sklamaní, čo by sme boli mali robiť inak.

Dvanásťmesačné obdobie je pomerne dlhé, takže sa do neho zmestí pomerne veľa. Úspechov, aj sklamaní. V dobrom prípade prevládajú tie pozitíva, v horšom práve naopak. Teraz, sediac pred počítačom, zbierajúc myšlienky k hodnoteniu, respektíve k prehľadu minulého roku, sa viem ťažko rozhodnúť, či v ňom prevládali tie pozitívne udalosti, ktorých zato nebolo málo, alebo tie veci, z ktorých vo mne zostalo sklamanie, alebo aspoň nedobrý pocit.

Vychádzam hlavne zo svojej činnosti, z toho, čo sa udialo v záujme našej komunity v budove parlamentu. Čitatelia, ktorí pozorne sledujú moje zápisky, mi dozaista dajú za pravdu, ak poviem, že sa nedá prehliadnuť všetko to, o čom som písal v krátkych správach o svojej práci, a o pôsobení Výboru národností v Maďarsku.

Začnem číslami. Národnostný výbor v roku 2023 zasadal dvadsaťpäťkrát. Na týchto zasadnutiach sme prerokovali 38 návrhov zákonov alebo modifikácie zákonov. Všetky, v zmysle rokovacieho poriadku parlamentu, dvakrát. Po prvýkrát prebieha takzvaná všeobecná rozprava k návrhu, druhýkrát ide o podrobnú rozpravu. Počas tej druhej sa výbor rozhodne, či k predloženému materiálu pripraví pozmeňovací návrh, alebo nie. Druhá možnosť aktívnej účasti v zákonodarnej činnosti národnostného výboru je, ak pripravíme svoj vlastný návrh zákona, či vlastný modifikačný návrh k tomu ktorému zákonu.

V súvislosti s vyššie spomenutými 38 prerokovanými, takzvanými národnostnými bodmi programu plenárnych zasadnutí, Výbor pre národnosti v Maďarsku prijal 66 predložených hlásení, ďalej tri návrhy modifikácie zákonov a dve stanoviská výboru.

O tom, či sú tieto čísla vysoké, alebo nízke, možno debatovať. O množstve prerokovaných materiálov nerozhoduje náš výbor, ale súvisí to predovšetkým s počtom vládou, či poslancami predložených návrhov. Na druhej strane by som dodal, že tento počet viac – menej býva rovnaký každý rok. Takže aktivita národnostného výboru bola podobná, ako za posledné roky.

K tomu by som pripomenul už iba toľko, že tie tri spomenuté nami predložené návrhy modifikácie k prerokovaným materiálom boli prijaté aj plenárnym zasadnutím. A ešte, že medzi týmito návrhmi bola aj novela národnostného zákona a modifikácia niektorých volebných predpisov v záujme toho, aby budúcoročné národnostné voľby podľa možnosti prebehli bez napätia, hlavne preto, že v čase prijatia tejto modifikácie sme ešte nemali v rukách údaje z posledného sčítania obyvateľstva.

O činnosti parlamentného výboru a o svojich parlamentných a mimoparlamentných aktivitách som napísal do nášho týždenníka 23 krátkych článkov, ktoré boli potom v origináli aj v maďarskom preklade zverejnené na rôznych internetových stránkach. O záujme o moje zápisky svedčia jednak počty reakcií na ne na webe, ako aj fakt, že sa dostávajú pravidelne aj do tematického výberu z tlače, pripravovaného Úradom parlamentu.

Medzi úspechy roku 2023 zaraďujem aj fakt, že som mal možnosť zúčastniť sa množstva rôznych podujatí v našich slovenských obciach. Hoci nie až v takom počte, ako by som chcel. Programy všade svedčili o tom, že naša komunita v mestách a dedinách, kde pôsobia slovenské národnostné samosprávy, alebo spolky, je živá a aktívna. Táto aktivita a životaschopnosť sa odzrkadľuje aj v rastúcom počte prevzatých inštitúcií, alebo obnovených či rozšírených budov, spoločenských priestorov, spravovaných slovenskými samosprávami.

Po krátkom zhrnutí tej pozitívnej stránky práve sa končiaceho roka by som prešiel na vec, ktorú pokladám za svoje najväčšie tohtoročné sklamanie. Ako si pravdepodobne všetci pamätáte, po skoro dvojročnej príprave, ktorá pre pandémiu koronavírusu bola na celý rok prerušená, napokon v októbri roku 2022 došlo k sčítaniu obyvateľstva v Maďarsku. Zbieranie údajov prvýkrát prebehlo výlučne elektronicky. V kampani bol kladený silný dôraz na možnosť samostatného vyplnenia dotazníka na internete. Otázky týkajúce sa národnosti, materinského jazyka a používania iných jazykov ako maďarčiny v rodinnom, priateľskom kruhu, sa na iniciatívu predstaviteľov národností dostali do prvej tretiny formulára, aj keď len ako otázky, na ktoré nie je povinné odpovedať. Práve pre tieto zmeny som ja osobne očakával, že jednak oveľa viac ľudí vyplní aj národnostnú časť otázok, a oveľa viac respondentov sa prihlási k svojej slovenskej národnosti, k svojmu slovenskému materinskému jazyku.

Tieto moje očakávania sa nesplnili. Práve naopak. O pätnásť percent menej obyvateľov Maďarska sa hlásilo k slovenskej národnosti, ako pred dvanástimi rokmi. K tomu by som dodal, že – ako nás informovali odborníci z Ústredného štatistického úradu – viac ľudí odpovedalo na tieto otázky z tých, ktorých na konci zbierania údajov navštívili sčítací komisári. Takže anonymita nám nepomohla a početnosť našej komunity sa naďalej znižuje.

Tieto štatistické údaje pokladám za svoje najväčšie sklamanie v práve odchádzajúcom roku. Veď vďaka vyššie spomenutým mobilizačným programom a činnosti národnostných inštitúcií sa naša komunita všade v mieste svojho bydliska stáva čoraz viditeľnejšou. V menších osadách bez slovenskej samosprávy, či slovenského spevokolu, alebo tanečného súboru sa nekonajú žiadne kultúrne podujatia. Novovznikajúce, či obnovené národopisné zbierky lákajú množstvo návštevníkov, ktorým ústne a čoraz viac aj tlačeným materiálom, či interaktívnym spôsobom odborne fundovaní ľudia vysvetľujú, ako sa tam dostali naši slovenskí predkovia, ako ešte pred niekoľkými desaťročiami žili, čiže sprostredkúvajú mladým generáciám hodnoty ich kultúrneho dedičstva.

Zistiť príčiny, prečo to všetko, spolu s kampaňou pred sčítaním ľudu, neprinieslo očakávaný nárast počtu ľudí, priznávajúcich sa k slovenskej národnosti, bude úlohou najbližšej budúcnosti. Ale v každom prípade s týmito štatistickými údajmi budeme musieť žiť aspoň desať rokov. Je iba na nás, či sa nám podarí presvedčiť členov našej komunity, ale aj svoje okolie, že – ako som už vyššie písal – naša komunita je životaschopná a aktívna. Aby sme po budúcoročných národnostných voľbách znova spojili sily a pokračovali na ceste, ktorú sme si vybrali pred tridsiatimi rokmi, keď sme zvolili prvé slovenské samosprávy. Veď aj napriek – podľa mňa nepriaznivým – výsledkom sčítania obyvateľstva, všade tam, kde sme doteraz mali činnú slovenskú samosprávu, bude možné aj v júni roku 2024 zvoliť nový národnostný zbor. Takže žiadna tragédia sa nestala, ale budeme mať čo robiť, aby sme presvedčili predovšetkým seba samých o tom, že naša národnosť v Maďarsku má nielen bohatú minulosť, ale môže mať aj zmysluplnú súčasnosť a budúcnosť.

Anton Paulik
parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku