Niet vhodnejšieho času na hodnotenie roka, s ktorým sme sa práve rozlúčili a pripravovanie plánov na prichádzajúci, ako prvé dni nového roka, čo práve prežívame. Iba pred niekoľkými týždňami sme si spolu s ostatnými národnosťami, predstaviteľmi politického a verejného života pripomenuli 30. výročie schválenia Zákona o právach národných a etnických menšín.

Združenie celoštátnych národnostných samospráv v spolupráci s parlamentným Výborom pre národnosti v Maďarsku pri tejto príležitosti usporiadalo slávnostné stretnutie bývalých účastníkov tzv. Menšinového okrúhleho stola a národnostný galaprogram predstavujúci pestrosť kultúr 13 národností. Zákon, ktorý výrazne ovplyvnil život všetkých národností, prijal maďarský parlament 96-percentnou väčšinou hlasov 7. júla 1993. Išlo o prvý zákon upravujúci postavenie príslušníkov národností v Maďarsku po národnostnom zákone z roka 1868, ktorý sa viaže k menu Józsefa Eötvösa. Na jeho zrode sa okrem politických strán a predstaviteľov vlády podieľali aj zástupcovia národností práve prostredníctvom spomínaného Menšinového okrúhleho stola. Uznáva 13 národností, zakotvuje ich individuálne a kolektívne práva, vytvára právny rámec národnostného samosprávneho systému a inštitúcie národnostného ombudsmana dohliadajúceho na dodržiavanie práv obsiahnutých v zákone.

Do uskutočnenia prvých národnostných volieb však po prijatí zákona prešiel viac ako rok. Konali sa v decembri 1994, pričom elektorské zhromaždenia, schôdze členov miestnych národnostných samospráv, na ktorých zvolili celoštátne samosprávy, sa uskutočnili až na jar 1995. Odvtedy sa zmenili pravidlá volieb národnostných samospráv, vznikli aj regionálne samosprávy a boli vytvorené finančné podmienky zakladania a prevádzkovania výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií najprv na celoštátnej, neskôr aj na miestnej úrovni. Zrodilo sa aj riešenie pre účasť národností na práci zákonodarného zboru, čo bolo tiež zakotvené v menšinovom zákone, i keď spôsob účasti nesplnil všetky naše očakávania. Túto príležitosť však úspešne využívame na formovanie právneho prostredia, na neustále zlepšovanie podmienok pôsobenia našich spolkov, inštitúcií a samospráv. Rok, keď si budeme pripomínať 30. výročie vzniku národnostného samosprávneho systému, bude vhodnou príležitosťou na to, aby sme vyhodnotili skúsenosti z ich fungovania. Aby sme sumarizovali výsledky, povedali si, čo funguje a aj to, čo by bolo treba robiť inak.

K vyhodnoteniu uplynulého obdobia a stanoveniu úloh, ktoré stoja pred nami, nás motivujú aj výsledky najnovšieho sčítania obyvateľstva, ktoré boli zverejnené na jeseň 2023. Určite sa mnohí pamätáte, že sme sa na cenzus, ktorý bol kvôli pandémii koronavírusu odložený z plánovaného roka 2021 na rok 2022, pripravovali skoro dva roky. Na stretnutiach s poslancami slovenských samospráv, s aktivistami a pri každej možnej príležitosti sme hovorili o význame sčítania obyvateľstva. O tom, že počet osôb, ktoré sa prihlásia k slovenskej národnosti, bude podmienkou nielen pre národnostné voľby v nasledujúcom desaťročí, ale aj základom pre stanovenie finančnej podpory pre naše spolky, samosprávy a inštitúcie. Výsledky týkajúce sa našej národnosti nesplnili naše očakávania a neodrážajú ani naše skúsenosti s aktivitami alebo viditeľnosťou jednotlivých miestnych komunít. Celkový počet tých, ktorí kladne odpovedali na niektorú z otázok týkajúcich sa národnostnej príslušnosti, materinského jazyka, alebo jazyka používaného v rodinnom či priateľskom kruhu, klesol za 11 rokov o 15 % – z 35 208 na 29 881. Miera úbytku príslušníkov slovenskej národnosti nebola rovnaká, niektoré regióny postihovala viac, niektoré zase menej. Dokonca sa našli aj tradičné slovenské lokality, kde došlo k nepatrnému zvýšeniu počtu Slovákov. Celkový obraz skresľuje aj fakt, že v severných župách sa usadilo veľa občanov Slovenskej republiky, ktorí majú v Maďarsku trvalý pobyt, preto boli v procese sčítania obyvateľstva zaregistrovaní, ale do slovenského diania sa nezapájajú. Ich prítomnosť sa prejavila napríklad aj v náraste počtu osôb – z 9 888 na 10 123 –, ktoré majú slovenský materinský jazyk. Úlohou nasledujúceho obdobia bude podrobná analýza údajov, stanovenie smerovania činnosti, ktoré z nich vyplýva. Musíme si pritom uvedomiť aj to, že sú globálne a celoštátne procesy, ktoré zvrátiť, či výrazne ovplyvniť sotva môžeme. To však neznamená, že na situáciu, ktorú odrážajú čísla, nemáme reagovať.

Určité povinnosti iste vyplynú aj pre slovenské samosprávy, ktoré vzniknú po budúcoročných národnostných voľbách. Tie sa uskutočnia 9. júna súčasne s komunálnymi voľbami a voľbami poslancov do Európskeho parlamentu. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch čaká na naše spolky úloha, aby našli vhodných kandidátov do národnostných samospráv na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Vďaka snahám a kompromisnému prístupu našich nominačných organizácií slovenské samosprávy mohli v uplynulom období vyvíjať svoju činnosť v prajnom a konštruktívnom ovzduší. Zväz Slovákov v Maďarsku, Únia slovenských organizácií v Maďarsku a Slovenský spolok Identita, ktoré sa pred voľbami v roku 2019 dohodli na spolupráci vo voľbách, ale aj po nich, vo Valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku našli ochotu a spôsob spoločnej práce na realizácii spoločných cieľov. Tento fakt ovplyvnil ovzdušie v našom verejnom živote a priniesol nám výsledky aj na poli celkovej prestíže našej slovenskej národnosti tak doma, ako aj za hranicami. Každému, kto má na tom zásluhu, patrí vďaka a zostáva nám iba dúfať, že v snahe „ťahať za jeden povraz” predstavitelia našich nominačných organizácií zotrvajú.

Alžbeta Hollerová Račková
predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

Foto: archív, Zuzana Somogyiová/CSSM