Pred pár mesiacmi som písal, že sa v mojich zápiskoch budem venovať hlavne správam o blížiacich sa voľbách. Nuž, koncom týždňa ideme hlasovať, takže si budem musieť nájsť novú nosnú tému. Ale teraz by som ešte naposledy napísal, ako vidím prípravnú fázu národnostných volieb.

Na jednej strane som rád, že napokon sa nám podarilo pripraviť župné a celoštátne voľby bez väčších, ostrejších diskusií. Podarilo sa nám zachovať jednotu, aj keď sa to nie vždy dalo očakávať. Na miestnej úrovni zato vidieť zopár zaujímavých kandidátov, ľudí, ktorí doteraz buď neboli aktívni v tej-ktorej slovenskej komunite, alebo sa vyslovene snažili znemožniť prácu miestnej slovenskej samosprávy. Smutné je, že aj tieto osoby si našli nominujúcu organizáciu, ktorá bola ochotná dať im svoju podporu. Zároveň v takýchto obciach prudko rastie aj teraz počet registrovaných slovenských voličov. Keďže v celoštátnom meradle takýchto kandidátov a prípadov je málo, možno ani nie je dôležité o nich písať, avšak po voľbách, aj keď budú zvolení, aj keď nie, môžu znepríjemniť život ostatným členom slovenskej národnosti vo svojich obciach.

Čo sa týka informovania a mobilizácie našich voličov si myslím, že naše nominujúce organizácie, ale aj ostatné slovenské spolky a samosprávy urobili čo bolo v ich silách. Ťažko sa však dostať k tým voličom, ktorí sú síce prihlásení do zoznamu slovenských národnostných voličov, ale nesledujú našu tlač, médiá a nechodia na naše podujatia. Ich naozaj mohli nájsť len miestni aktivisti spoločenských organizácií vo svojom bydlisku. Obávam sa, že mnohí z týchto voličov, keď prídu do volebného okrsku, budú prekvapení, ako veľa rôznych papierov dostanú a žiaľ, tam už ťažko budú hľadať náležitú pomoc. Aby vedeli odovzdať platné hlasy nielen na slovenských kandidátov, ale aj pri ostatných dvoch voľbách. Ale, ako hovoria Angličania, kvalita pudingu sa ukáže až pri jedení. Som presvedčený, že aj tieto voľby absolvujeme úspešne.

Parlament do volieb prerušil svoje jarné zasadnutie, aby sa politici mohli sústreďovať na prípravu volieb. Mám dojem, že aj oni cítia, že trojo volieb v jednom termíne je ťažšie pripraviť, ako keď bolo treba vysvetliť ľudom iba pravidlá komunálnych alebo európskych volieb. Zato národnostný výbor mal jedno mimoriadne zasadnutie, v rámci ktorého sme si zvolili zástupcu Výboru pre národnosti v Maďarsku do komisie, ktorá pripravuje návrhy na podporu rómskych iniciatív. V normálnom prípade by to bol parlamentný hovorca Rómov, avšak ako vieme, v posledných voľbách sa Rómovia nevedeli dohodnúť na jeho osobe, tak v národnostnom výbore nemáme Róma. Do komisie sme preto delegovali podpredsedu výboru, národnostného hovorcu Srbov Ľubomira Alexova.

Hoci sme sa ostatné týždne koncentrovali hlavne na prípravu volieb, boli aj programy, ktoré s nimi nesúviseli. Napríklad konal sa XIV. Memoriál Juraja Migaša, čiže výstup na Pilíš. Ja sa už tradične zúčastňujem tejto akcie, a teraz som mal už druhýkrát možnosť pred štartom na túru otvoriť výstavu z diel slovenských autorov, ktoré vznikli vo výtvarnom tábore vo Veľkom Bánhedeši. Som rád, že medzi organizátormi oboch akcií sa vytvorila spolupráca, veď tieto dve podujatia sa vzájomne dopĺňajú a rozširujú spektrum našich kultúrnych udalostí.

Začal sa aj seriál programov venovaných 75. výročiu založenia našich slovenských škôl. Žiaľ, na prvej takejto akcii v Slovenskom Komlóši som nebol, lebo som predtým sľúbil, že pôjdem do Novej Huty v Boršodskej župe, kde sa konalo veľkolepé kultúrne stretnutie, v rámci ktorého sme sa mohli pokochať v pestrosti slovenskej ľudovej kultúry. Výročných podujatí našich škôl bude ešte niekoľko a, ak budem môcť, osobne sa ich zúčastním.

Anton Paulik