V tomto roku ubehlo jeden a trištvrte storočia od revolúcie v Uhorsku v rokoch 1848/1849. Z domáceho pohľadu to bola národná vojna (a nielen za národné práva Maďarov), ale mala charakter aj občianskej vojny. Každý proti každému.

Na Slovensku zdôrazňujeme odboj našich dobrovoľníkov proti honvédom v mene slovenskej budúcnosti, avšak mnohí Slováci bojovali v radoch košútovcov. Na druhej strane viacerí Maďari zostali verní rakúskemu cisárovi. Hoci myšlienka Uhorska ako výlučne „maďarského“ národného štátu po revolúcii dočasne ustúpila, po roku 1867 nabrala v podobe maďarizácie plnú silu.

Rozdielnosť slovenského a maďarského pohľadu na uhorské vlastenectvo pretrvávala aj po pol storočí. Známy slovenský historik Štefan Janšák (párkrát spomínaný aj v Historkách) v spomienkach na svoju mladosť „Posledný suplikant“ píše, že sa v roku 1909 stretol pri hľadaní nocľahu v jednoznačne slovenskej Sáse pri Zvolene s klobúčnikom, ktorý bol prekvapený, že je študent a hovorí po slovensky. A pokračoval: „Veď u nás v Sáse už polovica ľudí vie hovoriť po uhersky, sme všetci predsa Uhri, bývame v Uhersku, jeme uherský chlieb a naša krajina si žiada, aby sme ináč nehovorili ako po uhersky. Ako sa oni opovážia rozprávať so mnou po slovensky? Ja som slúžil a bojoval s košútovými honvédmi, tam som sa naučil náš rodný uherský jazyk, ktorým hovorím tak dobre, ako bársktorý minister.“ Následne študentíka Janšáka prekukol, že je pansláv, zločinec, ktorý chce predať „našu“ krajinu Rusom. Nocľah mu odmietol so slovami: „Ja im niečo poviem. Takí vlastizradcovia ako sú oni, si nezaslúžia nič lepšie, len aby im poriadny človek navliekol drôtenú smyčku na krk. Tak ako sme my pod Kossuthom posielali na druhý svet tých panslávov, hurbanistov, čo držali s Rusmi a išli im zapredať našu drahú vlasť, našu krajinu.“ Potom ako sa mu Štefan Janšák prihovoril po maďarsky rozžiarili sa mu oči, azda spomienkou na mladé roky v honvédskom pluku, čo však nezodpovedalo jeho znalostiam maďarčiny, pretože „...jazyk Kossuthovej armády len horko-ťažko lámal“.

Rozličné boli i sú podoby vlastenectva...

Jozef Schwarz