Pred 50 rokmi: Učiť sa, učiť sa… ruštinu namiesto slovenčiny

Veľa nedoriešených otázok je na základných školách ako celej krajiny, tak aj Komáromskej župy, poukazuje na to hlásenie Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku na stránkach Ľudových novín.

Žiaľ, spomedzi 6 slovenských národnostných obcí župy vyučovanie slovenského jazyka ako predmetu síce prebieha na 5 miestach spolu v 21 skupinách, avšak nie je uspokojivé, že spomedzi piatich škôl sa v štyroch vyučuje slovenský jazyk iba v nižších triedach. Podľa mienky slovenských aktivistov neobstojí na viacerých miestach rozšírený názor, podľa ktorého je účelnejšie vo vyšších ročníkoch základných škôl vyučovať ruštinu, keďže táto je povinným predmetom na stredných školách, a že vraj paralelné vyučovanie dvoch slovanských jazykov vplýva rušivo na žiakov. Skúsenosti dokazujú pravý opak, učením dvoch slovanských jazykov naraz sa vedomosti žiakov vzájomne iba doplňujú. (13. júna 1974)

Pred 35 rokmi: Prvé celoštátne stretnutie slovenských orchestrov

Začiatkom júna 1989 sa v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského v Slovenskom Komlóši konala veľkolepá akcia, prvá svojho druhu v histórii slovenskej národnosti v Maďarsku: Celoštátne stretnutie slovenských národnostných orchestrov. Predstavili sa miestny pioniersky dychový orchester, Mandolínový orchester slovenskej školy v Békešskej Čabe, Ľudovít Nagyvári s hrou na ústnej harmonike, Martin Klaus a jeho syn Tomáš spod Pilíša na harmonike, miestna kapela citaristov, dychová kapela z Mogyorósbánye, Bendžová kapela budapeštianskej slovenskej školy, Mandolínový orchester z Guty, Mládežnícka dychovka Dolnozemského ropného a plynového podniku a družstva Pokrok v Slovenskom Komlóši a rocková skupina AGR± z Mlynkov. (22. júna 1989)

Pred 25 rokmi: Nejde len o futbal: Slováci, do toho! Hajrá magyarok!

Redaktor Imrich Fuhl: „Tento zápas môžeme iba vyhrať”, – vravím svojmu synovi pred televíznou obrazovkou po večernej spravodajskej relácii Maďarskej televízie (ako obvykle plnej vojny a iného násilia). „Ktorý, futbalový? A akože kto? ” – pýta sa chlapec nechápavo. „Však my, Slováci a Maďari… z Maďarska a zo Slovenska“. Chvíľu porozmýšľa a odrazu mu je všetko celkom jasné: „Teda vyhráme aj v tom prípade, keby dal gól Attila z Dunajskej Stredy, aj keby bol úspešný povedzme práve Hrutka z maďarského mužstva. Ja by som ale aj Királya aj Königa veľmi ľutoval,“ – dodáva a mňa až vtedy napadne, že vlastne obaja brankári sú kráľmi a že ako v jednej, tak i v druhej národnej reprezentácii môžeme mať popri asi milovaných a možno i asimilovaných Slovákoch a Maďaroch aj príslušníkov iných národností. No tak teda (trošku zjednodušene): „Slováci, do toho!” a zároveň „Hajrá magyarok!“ (17. júna 1999)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

15. júna 1968 prvý tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany János Kádár (1912-1989) na budapeštianskom letisku sa lúči s československou delegáciou vedenou prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandrom Dubčekom (1921-1992). (mti)

Vedúci brigády Poľnohospodárskeho výrobného družstva S. Petőfiho v Békešskej Čabe Ján Badinka so svojim kolegom 30. júna 1952 v žatve pri viazaní snopu. (mti)

Dievčatá v krojoch v družnom rozhovore na slávnostnom stretnutí príslušníkov slovenskej národnosti z pilíšskeho regiónu 6. júla 1947 vo Vyšehrade (Visegrád). (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl