Populárna slovenská skupina Para Brutálna zostava má jednu skladbu s názvom To okolo nás. Pesničiek o láske a o tom, ako milenci patria spolu, je dosť nielen na slovenskej scéne, ale všade, kde tvoria piesne. Avšak táto je pre mňa zvláštna preto, lebo dáva lásku do priestoru.

Veď si len prečítajte:

Nеpoznáš budúcnosť na dlani
Sme silnejší bez zbraní
Prе všetko okolo nás
A v nás
Letíme až kde sa končí naša obloha
To sa láske podobá.

Nuž a práve tieto verše mi zneli v ušiach, keď som čítala články, ktoré sme pre vás pripravili do júnového čísla našej prílohy Lúč.

Všetko so všetkým súvisí. Keď mi Etelka Ribová vlani prezradila, že v auguste tohto roku uplynie polstoročie odvtedy, ako si neprestajne predpláca náš týždenník, bolo mi jasné, že si iste radi prečítajú rozhovor s ňou aj naši čitatelia. Už skoro päťdesiat rokov každý štvrtok dostáva do svojej poštovej schránky Ľudové noviny. Znamená to takú lojalitu a dôveru, akú si málokto zaslúži, ale verím, že náš týždenník ju nesklame. Etelka bola mojou mentorkou, keď som začala pracovať v celoštátnej samospráve po skončení univerzity. Viedla ma chodníčkami nášho národnostného bytia, ukazovala, ako môžem a ako viem pomôcť, aby tu naša národnosť bola ešte dlho. Dodnes sa s ňou rada rozprávam o veciach radostných, ale aj sivých či skoro beznádejných. Naozaj mi netelefonuje často, odkedy som šéfredaktorkou možno raz alebo dvakrát mi pripomenula, že niečo nesedí s niektorým článkom a keď som išla za tým, zistila som, že má pravdu. Je dobré mať takých verných čitateľov. Tu musím pripomenúť, že ak by niekto bol medzi vašimi známymi, kto si podobne dlho predpláca a číta naše noviny, neváhajte nám dať vedieť a my sa s ním radi porozprávame.

Zhodou okolností práve do tejto prílohy sme zaradili aj ďalší rozhovor, a to s našou dlhoročnou jazykovou redaktorkou, dodnes redaktorkou našich rubrík Vlastou Zsákaiovou Držíkovou. Musím sa s vami podeliť o ďalšiu informáciu z môjho odborného života. Totiž správne po slovensky ma naučila písať práve Vlasta. Talent a škola nestačí ku každodennej práci, treba veľa cvičiť a učiť sa, čo sa mne aj podarilo. Ako jazyková redaktorka čítala moje články, opravila ich a ja som ich prepísala na písacom stroji. Niekedy aj trikrát. Ale takto som sa naučila gramatiku oveľa lepšie, ako v školských laviciach. Ešte som jej to nepovedala, takže využijem príležitosť a napíšem, aká som jej veľmi vďačná, že posilnila moje jazykové základy.

V ďalších článkoch našej prílohy sa prenesieme na Dolnú zem. V jednom z nich vám predstavíme knihu, ktorá podľa moderátorky prezentácie „netradičným spôsobom predstavuje osady Békešskej župy s osobitným zreteľom na ich národnostný charakter“ a v druhom sa dozviete o učiteľovi Karolovi Strakovi, ktorý bol zároveň maliarom, zručným poľovníkom, vášnivým ochrancom prírody, dobrým pomológom, pozoruhodným básnikom a ako taký je pomerne známy v oblasti slovanskej literatúry. V ďalšom rozhovore sa môžete viacej dozvedieť o najmladšom laureátovi prestížnej ceny mesta Slovenský Komlóš Pro urbe Dr. Štefanovi Baloghovi.

Ako vždy, aj tentoraz sme zaradili do našej prílohy recenzie kníh. Minulý rok vydavateľská spoločnosť SlovakUm, s. r. o., vydala v našich pomeroch nový žáner, a to memoáre. Nad najnovšou knihou Gregora Papučka sa zamyslela Katarína Maruzsová Šebová, ktorá tvrdí, že autor naraz zastáva dve funkcie: je narátorom, súčasne hlavnou postavou, či očitým svedkom dianí, z ktorých sa vyspovedá subjektívne a autenticky.

Ďalšou publikáciou je už tradičná metodická ročenka Slovenčinár, v ktorej rok čo rok predstavujú naši pedagógovia najnovšie metódy výučby a ich uplatnenie v praxi. Dúfame, že to tak dlho ostane.

Naša príloha končí prekrásnymi ľudovými krojmi a kvetinovými kobercami z Ečeru, v ktorých sa kochali tamojší obyvatelia počas nedávneho cirkevného sviatku.

Lebo láska zahŕňa všetko, čo je okolo nás.

Eva Fábiánová