„Normálny človek zostane v tomto nenormálnom teple doma, preto som vďačný vám všetkým, čo ste prišli na vernisáž,” povedal 13. júla na úvod slávnostného otvorenia výstavy diel výtvarníčok slovenskej národnosti zo štyroch krajín, Slovenska, Rumunska, Srbska a Kanady v mene slovenského voleného zboru, organizátora ďalšieho, tento rok už tretieho výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši, predseda Ján Pepo.

Vernisáže sa zúčastnili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, konzulka SR v Békešskej Čabe Nina Eliášová, priatelia z okolitých miest a obcí, hostia z Nadlaku a, samozrejme, nechýbali miestni obyvatelia. Tí, ktorí hovoria po slovensky s radosťou komunikovali s účastníčkami tábora, a ostatní sa snažili spomenúť si, čo kedysi v rodine alebo dedine počuli, prípadne si vypomohli inými jazykmi. Gestorom podujatia bol opäť slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik. Vo svojom úvodnom pozdrave vyjadril radosť nad pokračovaním tejto nádhernej iniciatívy. Porovnal svoje dojmy z predchádzajúcich ročníkov s výsledkami terajšieho tvorivého týždňa a podelil sa o svoje osobné názory na diela, ktoré sme mohli vidieť okolo seba.

O kultúrny zážitok sa postaral miestny speváčik ľudových piesní Dominik Ujj. V sprievode svojho učiteľa hry na citaru Kálmána Juhásza krásne zaspieval veselé miestne slovenské pesničky. Nie náhodou si odniesol z celoštátnej súťaže Slovenské spievanky a veršovačky tento rok jedno z víťazstiev.

Ženské energie v spoločenských priestoroch

Predseda slovenskej samosprávy Ján Pepo spolu s poslankyňami voleného zboru a najmä s manželkou Jolanou Pepovou Tímárovou nielen organizujú stretnutia výtvarných umelcov, ale sú zásobovačmi, kuchármi, pekármi, animátormi voľného času, či psychológmi po celý tvorivý týždeň. Janko je tiež ramár obrazov pred výstavou, ba s Jolou sú dokonca aj mecenášmi podujatia, keďže dotácie, ktoré sa dajú získať na túto mimoriadne hodnotnú iniciatívu, nie sú postačujúce. Aj podpredsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Andová, poslankyne Žofia Dósová a Judita Gulyásová a ich rodiny poskytli ubytovanie, organizovali raňajšie hodiny jogy, prinášali melóny, sladkosti a svoje srdcia na dlani. Starali sa, aby umelkyne mohli tvoriť s plným nasadením, aby sa slovenská samospráva vo Veľkom Bánhedeši obohatila o ďalšie diela slovenskej výtvarnej scény. Výtvarníci totiž darujú po dva svoje obrazy miestnemu slovenskému zboru. Z výsledkov tvorivej žatvy vzniká každý rok putovná výstava, v ktorej sa môžu kochať milovníci výtvarného umenia po celom Maďarsku.

„Práve ráno pre otvorením výstavy sme sa dozvedeli, že výstava tohtoročných diel bude aj v Slovenskom inštitúte v Budapešti,“ povedala pre naše periodikum maliarka Katka Molnárová. „Sme poctené a nesmierne rady. Už teraz sa chystáme do Pešti,“ dodala ešte. Katka je vlastne spoluorganizátorka tábora, práve na ňu sa Pepovci obrátili, keď sa rozhodli usporiadať Slovenské výtvarné tábory vo Veľkom Bánhedeši. Pred viac ako tromi rokmi sa na ich pozvanie vychytila, sadla do auta, bolo práve Valentína, a odšoférovala 500 kilometrov z Revúcej na Dolnú zem, aby sa zoznámila s Pepovcami, ktorí jej poukazovali Veľký Bánhedeš, porozprávali, ako si predstavujú projekt, do ktorého mala odporučiť výtvarníkov zo Slovenska. „Tábor je len na pozvanie. Týždeň pobudnúť v spoločnosti ďalších 12 – 15 umelcov a tvoriť, môže byť výzva,“ uvedomila si vtedy Katka Molnárová. S tým úplne súhlasil aj Janko. Umelci sú zvláštna skupina ľudí, citlivejší, ako my, obyčajní smrteľníci... Nie je jedno, kto príde, či nebude príliš kritický voči iným, či chce v tvorbe pomôcť, ako prijme prípadnú ochotu... Tohto roku sa vo Veľkom Bánhedeši zišli samé výtvarníčky, hoci pozvanie dostali aj umelci mužského pohlavia, akosi im to nevyšlo.

Olej, akryl, akvarel, grafika...

Celý týždeň prúdila táborom silná tvorivá energia. Zrodili sa fantastické diela. Výtvarníčky používali rôzne techniky, maľovali olejom, akvarelom, na rad prišli aj modrotlačové pečiatky, a vznikali grafické diela. Zdenka Mária Madacká, ktorá priletela do tvorivého tábora v Maďarsku až z Kanady, je grafička. Pôvodne pochádza z Kysáča. Najmladšia z účastníčok tábora Vinona Dudak Iero pricestovala zo Srbska, študuje architektúru v Belehrade a pritom maľuje. Keď Janko Pepo dámy vyzdvihol v Segedíne, Zdenka kráčajúc k autu povzdychla: „Či je len krásny ten breštráň!“ Jankovi dych vyrazilo. Hneď vedel, že si budú rozumieť, veď breštráňom nazve agát len skutočný Dolnozemčan! Práve tak, ako jeden je v Bánehdeši edon. Danica Pružincová zo Slovenska už po tretí rok objavovala miestnych obyvateľov. Zachytila ľudovo-umeleckú výšivkárku Máriu, ktorá jej potom vyšila motív na krídlo bánhedešského bociana. Danka vraj už aj doma počíta namiesto jeden, edon, tak sa jej to zapáčilo. Svetoznáma výtvarníčka z rumunského Nadlaku Maria Štefanková nielen tvorí, ale aj učí. Po predkoch jej zostala na bedrách modrotlačová farbiareň, preto tie pečiatky na jej obrazoch. Aj jej niekdajšia žiačka Ana Hekkelová, pochádza z Nadlaku, ale žije a pôsobí v Prešove. Vo Veľkom Bánhedeši zbadala pozoruhodnosť plotov, brán, okien, architektonického dedičstva. „Zišli sme sa tu snáď v najhorúcejšom týždni roka, ale tvorili sme v ohromnej pohode,“ prezradila nám Katka Molnárová. Ženské energie pôsobili nesmierne intenzívne. Účastníčok tábora bolo síce menej, než pôvodne plánovali, avšak zrodilo sa viac diel, než pôvodne plánovali. Zjednodušene povedané, maľovali opreteky! Od rána do noci. Vzniklo toľko obrazov, že Bánhedešania budú mať čo vystavovať. Eva Grendelová z Revúcej, ako aj Katka, keď nebola spokojná so svojou maľbou, neváhala pretrieť obraz podkladovou farbou a začať odznovu. Potom použila jemné pastely, či jasne žlté a oranžové farby. Tímea Mihalidesová, ako ju Katka nazvala, naša modelka, tiež ukázala viac aspektov svojho umeleckého náhľadu. „Naša malá“, ako usmievavej najmladšej účastníčke tábora Vinone s plavými kučierkami láskyplne hovorili, všetky zachytila počas práce na plátno. Aby bola hotová v deň výstavy, pracovala do úsvitu, do rána do štvrtej. Predtým však zvládla jeden autoportrét. Tiež namaľovala obraz Jána Vidovenecza, najstaršieho muža – Slováka z Veľkého Bánhedešu, ako hrá na husle. Danica Pružincová ho zobrazila so saxofónom.

Hostia vernisáže sa mali na čo pozerať. Návštevníci putovnej výstavy si tiež prídu na svoje.

Termín ďalšieho ročníka teraz už Medzinárodného výtvarného tábora slovenských umelcov vo Veľkom Bánhedeši si už dohodli v nádeji, že v polovici augusta budúceho roka bude menej horúco. Až dovtedy budú nepretržite udržiavať navzájom kontakt s Bánhedešanmi na sociálnych sieťach, ako aj dosiaľ. A o rok v auguste vo Veľkom Bánhedeši nasleduje ďalší tábor, stretnutie so slovenskou samosprávou, Pepovcami a ďalšími milými priateľmi z Veľkého Bánhedeša, farbami a štetcami, a hlavne s múzou.

Erika Trenková

Foto: autorka