Dňa 14. júla nás po dlhej a zákernej chorobe navždy opustila choreografka a učiteľka tanca Eva Szilágyiová Šubová.

Lásku k slovenskej kultúre a tradíciám získala od svojich rodičov, pedagógov. Narodila sa 23. októbra 1958 vo Vágašskej Hute na Zemplíne. Do tanca sa zamilovala už v detstve. Po ukončení stredoškolských štúdií sa mu venovala profesionálne, nezabudla však na slovenskú tanečnú kultúru, zbierala slovenské tradície a spevy. Od roku 1992 pracovala v budapeštianskej slovenskej škole. Pod jej vedením vyrástli stovky mladých ľudí, v ktorých sa snažila vzbudiť záujem o slovenské tance a o tanec vôbec. So slovenskými umeleckými telesami v Maďarsku spolupracovala ako choreografka vyše 45 rokov. Malokerešský tanečný folklórny súbor Dúha, ktorý dlhé roky viedla, vystupoval v rôznych kútoch Európy. E. Šubová patrila k zakladateľom Ústredného slovenského tanečného súboru Prameň, ktorý vznikol pri budapeštianskej slovenskej škole, a pôsobí i dnes pod názvom Slovenský folklórny spolok Lipa. Bola jeho umeleckou vedúcou. Okrem neustáleho obohacovania tanečného spolku novými choreografiami viedla aj sústredenia, a vďaka nej vyrástli generácie milovníkov slovenského ľudového tanca, spomedzi ktorých viacerí dodnes vedú slovenské tanečné súbory. Najznámejšou je jej choreografia Drotár, v ktorej vzdala hold svojim zemplínskym predkom, ale počas svojho života skúmala množstvo obcí a miest, kde žijú Slováci, aby odtiaľ čerpala motiváciu pre nové choreografie. Vďaka nej sa môžu pýšiť vlastným tanečným štýlom viaceré slovenské tanečné spolky a súbory. V roku 2006 absolvovala Vysokú školu tanečného umenia. Za svoju dlhoročnú prácu dostala rad ocenení a v Maďarsku asi neexistuje taký Slovákmi obývaný región, v ktorom by jej meno nepoznali. Mladším generáciám štyri desaťročia sprostredkúvala kultúru a tradície našich slovenských predkov.

Posledná rozlúčka s Evou Szilágyiovou Šubovou bude 29. júla.

Česť jej pamiatke!