Mesto Nové Zámky, ležiace na území juhozápadného Slovenska v Nitrianskom kraji, sa do dejín zapísalo nielen udalosťami spojenými s bojom proti Osmanom, ale aj ako jedno z najbombardovanejších európskych miest v období 2. svetovej vojny. Mesto je hrdé na viaceré osobnosti z minulosti i súčasnosti, ktoré boli, resp. mnohé ešte stále sú prínosom pre rozvoj mesta, vedu, kultúru a umenie.

Jednou z nich je aj Edita G. Chrenková, rodená Gottgeiselová, známa lexikografka, prekladateľka, publicistka, autorka básnických zbierok, rodená Novozámčanka, žijúca dlhé roky v Bratislave. Pani Chrenková napriek svojmu pokročilejšiemu veku je ešte stále literárne aktívna a i keď dlhé roky žije v Bratislave, srdcom je Novozámčanka.

Edita G. Chrenková sa narodila 9.mája 1936. Do jej života vstúpila druhá svetová vojna. Do dnešných dní s bolesťou v srdci spomína na ťažké vojnové časy, ktorých súčasťou bolo aj trojnásobné bombardovanie mesta Nové Zámky, ktoré zažila ako 8-ročná. K tragickým udalostiam sa v mysli často vracia, pretože v nej zanechali hlbokú, smutnú stopu. Do svojich veršov vkladá i svoje pocity z tohto obdobia. Po ukončení vojny žila životom bežných detí a mladých ľudí v kruhu milujúcej rodiny. Jej vzťah k rodičom, rodine, spomienky na mladosť sa odrážajú aj v jej básnickej tvorbe. Vo svojom rodnom meste zmaturovala v roku 1954. Vo svojich štúdiách pokračovala v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde v roku 1959 získala diplom v odbore maďarčina-ruština. Po štúdiu, až do odchodu na dôchodok pracovala v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, v redakcii cudzích jazykov ako redaktorka slovníkov. Dodnes pracuje ako prekladateľka a publicistka, publikuje knižné anotácie, literárne kritiky, odborné posudky a recenzie v maďarskom a slovenskom jazyku.

Za svoju prácu získala viacero ocenení: Cenu Mateja Bela (2004), Cenu Lajosa Turczella (2014). V roku 2006 sa stala čestnou občiankou Nových Zámkov.

Rada sa vracia do svojho rodného mesta a okrem svojej rodiny a priateľov sa stretáva i so svojimi čitateľmi. V apríli sa zúčastnila slávnostného uvedenia dokumentárneho románu Uzol, vydaného vydavateľstvom Absynt, autora Mareka Hudeca. Súčasťou obsahu knihy sú aj spomienky pani Chrenkovej. Na podujatí zarecitovala jednu zo svojich posledných básní venovaných spomienkam na vojnu „Konečne mier“. Úryvok z básne:

Pokoj neruší dunenie diel,
ani divý hukot sirény;
z neba už nepadajú bomby,
iba tiché kvapôčky rosy.
Vo sne však stále straší
bombardovanie, hrôzy vojny;
boli sme zasypaní v pivnici,
a keď sme vyšli sme videli,
že spod ruín trčali orgovány...

V týchto dňoch bola hostkou Knižnice Antona Bernoláka v Nových Zámkoch, pri príležitosti vydania jej tretej básnickej zbierky Emlékeim és álmaim/Spomienky a sny. Spoločenská sála Knižnice Antona Bernoláka bola i na tomto podujatí zaplnená do posledného miesta. Podujatie, umocnené hrou na klavíri v podaní Jozefa Kissa a prednesmi básní Edity G. Chrenkovej členkami Literárneho klubu Generácie sa natrvalo zapísalo do sŕdc účastníkov podujatia. Stretnutie s vzácnym človekom je pre každého z nás cenným prínosom.

Helena Rusnáková

Foto: autorka