3/2004 (16. januára 2004 )
- Podrobnosti
- Kategória: 2004
16. januára 2004 ● Príspevky z Ľudových novín
Vyšiel zborník materiálov o Ondrejovi L. Áchimovi
Miesto "sedliackeho kráľa" v dejinách
Do rúk maďarských i slovenských čitateľov sa dostáva publikácia Áchim L. András az idő mérlegén - Ondrej L. Áchim na vážkach času, ktorá predstavuje prvý pokus o komplexný a objektívny obraz osobnosti a pôsobenia tohto sedliackeho politika, jedného z najvýznamnejších v dejinách Uhorska. Zborník zahrnuje prednášky, ktoré odzneli na sympóziu a spomienkových slávnostiach pri príležitosti 130. výročia narodenia a 90. výročia úmrtia O. Áchima, ktoré sa konali v roku 2001 v Budapešti, Békešskej Čabe a v Slovenskom Komlóši.
Akademik Ferenc Pölöskei vo svojej prednáške približuje zázemie a okolnosti Áchimových vystúpení v Uhorskom sneme a poukazuje na jeho radikálne návrhy pozemkovej reformy. Podstata týchto návrhov, žiaľ nerealizovaných, spočívala v požiadavke výkupu farských a iných majetkov prostredníctvom štátu, ktorý by ich v rozparcelovanej podobe výhodne prenajal chudobným roľníkom a bezzemkom a tým poskytol chlieb a prácu miliónom ubiedených ľudí.
Áchimovu osobnosť agrárneho vodcu a jeho prístup k riešeniu majetkových pomerov na uhorskom vidieku plasticky podáva prof. Pál Romány, ktorý o. i. konštatuje, že maďarská historiografia dosiaľ obchádzala pamiatku "sedliackeho kráľa" preto, aby jeho zásluhy nemusela konfrontovať - paradoxne - s kultom jeho vraha a zároveň národného hrdinu a obete fašizmu - Bajcsy-Zsilinszkého.
O životnej púti a Áchimovom vzťahu k Slovákom i k vlastnému slovenskému pôvodu uvažuje Matej Mazán, pričom uvádza aj menej známe črty Áchimovskej osobnosti, vrátane jeho zaujatosti za záujmy chudobných a nemajetných sedliakov.
Pôsobenie O. Áchima na pôde čabianskej samosprávy a jeho kroky v záujme využitia tohoto zboru v prospech ľudu Békešskej oblasti si všíma Ferenc Szabó.
O Áchimových prívržencoch v Slovenskom Komlóši a tamojšom agrárnom hnutí sa zmieňuje Ján Gomboš. Áchimovým javom v maďarskej literatúre, a najmä jeho priateľským vzťahom k Endre Adymu, sa zaoberá Esztera Molnárová.
Prednáškový materiál doplňujú o. i. výňatky z Áchimových parlamentných prejavov, úryvky z knihy Gézu Féju Kút búrok, Trúchloreč Pavla Koreňa prednesenú na Áchimovom pohrebe, ako aj obrazová príloha. Zborník vydala Slovenská samospráva 12. obvodu Budapešti, redigovali ju Michal Hrivnák a E. Molnárová, maďarské texty preložil do slovenčiny Oldřich Kníchal.
(kni)
Výhercovia súbehu ministerstva informatiky
Počítače do 65 slovenských osád
Ministerstvo informatiky a telekomunikácií MR počas predošlého roku vypísalo konkurz na získanie počítačov pre miestne menšinové samosprávy. Do konkurzu sa úspešne zapojilo aj 65 slovenských osád, tamojšie slovenské menšinové samosprávy (SMS) dostali po jednom počítači s monitorom, softvérom a printerom.
V zmysle dohody o spolupráci, ktorú vlani podpísali celoštátne menšinové samosprávy a Ministerstvo informatiky a telekomunikácií (MIT), vznikol poradný zbor. Tvoria ho predstavitelia samospráv a ministerstva a podieľa sa na realizovaní menšinovej politiky vlády. Predsedom Národnostného kolégia informatiky je politický štátny tajomník Dr. György Csepeli, Celoštátnou slovenskou samosprávou delegovaným členom zase šéfredaktor nášho týždenníka Imrich Fuhl.
Cieľom súbehu, ktorý pripomienkovali členovia kolégia, bolo napomôcť informačnú a komunikačnú činnosť menšinových zborov v materinskom jazyku, rýchle osvojenie si kultúry informatiky, ako aj používanie komunikačných prostriedkov.
Výhercovia konkurzu sa zaviazali, že získané prostriedky umiestnia tam, kde SMS vykonáva svoju činnosť a kde budú dostupné všetkým členom zboru. Ďalším záväzkom je, že vo svojom materinskom jazyku budú vyhotovovať elektronické správy o využívaní podpory v rozsahu aspoň jednej strany formátu A4, ktoré raz za dva roky pošlú patričnej celoštátnej menšinovej samospráve.
Zoznam slovenských osád, kde SMS získala počítač z konkurzu
1. Báčsko-Kiškunská župa: Malý Kereš.
2. Békešská župa: Békešská Čaba, Čabačud, Čabasabadi, Čorváš, Elek, Gerendáš, Kardoš, Kétšoproň, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Telekgerendáš.
3. Boršodsko-Abovsko-Zemplínska župa: Fizér, Hollóháza, Malá Huta, Nová Huta, Nové Mesto pod Šiatrom-Baňačka, Pálháza, Répášska Huta, Stará Huta.
4. Budapešť: Slovenská samospráva I., II., IV., VII., VIII., XII., XIII., XIV., XVI. a XVII. obvodu a Slovenská samospráva Budapešti.
5. Fejérska župa: Čerňa.
6. Hevešská župa: Alkár, Malá Nána.
7. Komáromsko-Ostrihomská župa: Čív, Dorog, Kestúc, Moďoróš, Orosláň, Šárišáp.
8. Novohradská župa: Bokor, Dolné Peťany, Kirť, Níža, Rétšág, Suha, Šalgótarján, Šámšon, Šápov, Terany, Veňarec.
9. Peštianska župa: Čomád, Čúvar, Jača, Malá Tarča, Mlynky, Pilíšska Čaba, Pilišjásfalu, Pišpek, Santov, Senváclav,
Vácegreš, Veľká Tarča.
10. Tolnianska župa: Seksárd.
11. Vesprémska župa: Capár.
(ef)
Chcú vystaviť aj materiály z Maďarska
Slováci v Európe
Slovenské národné múzeum - Historické múzeum v Bratislave v spolupráci s tímom slovenských a zahraničných odborníkov na problematiku zahraničných Slovákov pripravuje projekt a následnú realizáciu výstavy „Slováci v európskych štátoch“.
Termín inštalácie výstavy je naplánovaný na máj, kedy Slovensko, Maďarsko a ostatné kandidátske štáty sa pričlenia k Európskej únii. Koncom minulého roku sa preto vedenie múzea obrátilo na občianske organizácie Slovákov v zahraničí, a tak aj na Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, aby im poskytli informačné, dokumentačné a ilustračné materiály predstavujúce život Slovákov v Maďarsku. Okrem štatistických údajov na výstave plánujú rozoberať otázku vzťahu materskej krajiny ku krajanom a postavenie slovenskej menšiny doma i v zahraničí, predstaviť spolky a spolkovú činnosť vôbec, ale svoje miesto by mali aj pravidelné kultúrne podujatia, školstvo, cirkev a cirkevný život a významné osobnosti. Zvláštne miesto by dostala vydavateľská činnosť. Predstavenie slovenských komunít žijúcich v krajinách Európy, ako aj ich odkaz pre budúce generácie, je podľa vedenia múzea dôležité predovšetkým teraz, keď sa reálne stanovil termín prístupu Slovenska do európskeho spoločenstva.
(ef)
O krstných menách príslušníkov menšín
Podľa príslušného predpisu Ministerstva vnútra MR v zoznamoch krstných mien, ktoré zostavili jednotlivé celoštátne menšinové samosprávy, od 1. januára je smerodajná úprava krstného mena narodeného dieťaťa v jazyku menšiny. V týchto zoznamoch možno nájsť maďarské varianty rómskych mien, ako napríklad variantom mena Piros je v prípade mužov Lolo a žien Lolé, Káló zase znamená čierny.
Celoštátna slovenská samospráva, ako informoval jej predseda Ján Fuzik, schválila zoznam 600 krstných mien. Predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy Ottó Heinek v tejto súvislosti vyhlásil, že Valné zhromaždenie CNS schválilo menoslov ešte v novembri minulého roku. V zozname figuruje približne 1 500 mien používaných na nemeckom jazykovom území.
Slovenskí maliari v Csaba Center
Békešskej Čabe darovalo 48 výtvarníkov zo Slovenska 61 diel, ktoré majú byť základným fondom slovenskej galérie, budúcej paralely Galérie súčasných maďarských umelcov, založenej pred 10 rokmi v Dunajskej Strede. Aj keď otvorenie galérie je otázkou budúcnosti, darované obrazy a sochy obohacujú dočasné výstavy. V súčasnosti je 22 diel 22 slovenských maliarov a sochárov vystavených v Jankayho galérii v budove Csaba Center. Verejnosti ich predstavil generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, pričom osobitne vyzdvihol funkciu umenia spájajúceho oba naše národy. Jeden z iniciátorov Galérie súčasných slovenských umelcov maliar Juraj Ezüst, čabiansky rodák žijúci v Budapešti, pri tejto príležitosti zdôraznil, že tento stánok umenia bude stálou galériou slovenských maliarov a miestom návštev Slovače z celého Maďarska. Význam otvorenia stálej galérie podčiarkol vo svojej zdravici aj titulárny prednosta Úradu samosprávy mesta Békešská Čaba dr. Mihály Simon. Účastníci vernisáže si potom mohli pozrieť diela Ignáca Kolčaka, Jána Želibského, Štefana Bubana, Andreja Smoláka, Martina Tvrdoňa, Anny Polákovej, Zdena Horeckého a ďalších výtvarných umelcov.
(sass-k)
Cirkevné hody
Cirkevné hody je názov časopisu, ktorého prvé číslo vydal Slovenský evanjelický zbor a. v. v Budapešti (Rákóczi út 57/a). Vedúci zboru, duchovný Atila Spišák vo svojom príhovore vyzýva čitateľov a všetkých veriacich k pravidelnej účasti v živote zboru. Ako je známe, nedeľné bohoslužby prebiehajú v obnovenej kaplnke. V minulom roku dali do poriadku aj rozsiahlu knižnicu a zvolili nový zbor presbyterov pod vedením dr. Zoltána Bodu. Novému časopisu želáme úspešnú cestu k čitateľom nielen v hlavnom meste.
Do Európy s rozhlasom
Poslucháči pravidelného informačného magazínu Vstupujeme do Európy, ktorý pripravuje Slovenská redakcia Maďarského rozhlasu v Segedíne, sa 9. januára dozvedeli názor lektorky slovenského a nemeckého jazyka Miškovskej univerzity. Agneša Kocsová s optimizmom očakáva nastávajúce zmeny, vyplývajúce z pričlenenia sa Maďarska i Slovenska k Európskej únii (EÚ). Podľa nej vzrastie hodnota vedomostí a zlepší sa spolunažívanie našich národov. Slovenka, žijúca v Česku, ktorá má navyše manžela Nemca, vidí aj reálne problémy, avšak dúfa, že jej malá dcérka vyrastie už za lepších podmienok.
V relácii, odvysielanej 16. januára, redaktorka Zenta Dózsová sa porozprávala o budúcnosti národných kultúr jednotlivých štátov po vstupe do EÚ so spisovateľom a bývalým predsedom Spolku slovenských spisovateľov Jánom Tužinským.
V piatok, 23. januára o 18.30 hod. na UKV Rádia Kossuth odznie rozhovor k 25. výročiu založenia Slovenského klubu vo Veľkom Bánhedeši. Klub vznikol roku 1979 a momentálne má 107 členov. Jeho vedúca Mária Hajtmanová taktiež jubiluje, nakoľko 15 rokov stojí na čele bánhedešských klubovníkov. Redaktorka Ildika Makaiová sa s ňou porozpráva o ich tradičných programoch a plánoch do budúcnosti.
Magazín Vstupujeme do Európy 30. januára priblíži slovenské zvyky z Novej Huty (Bükkszentkereszt) a svojráznych oravských dedín. O právnych možnostiach menšín v EÚ sa dozvieme z rozhovoru s Katarínou Noszlopyovou, ktorá sa touto témou zaoberá vo svojej diplomovej práci.
Pracovníci slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu vám prajú príjemné počúvanie. Nezabudnite, že s celoštátnymi slovenskými národnostnými reláciami sa hlásime každý deň na UKV stanice Kossuth o 18.30 hod.
SI má webovú stránku
Na webovej stránke Slovenského inštitútu (SI) nájdete jednak všeobecné informácie, jednak aktuálny program. Pracovná doba v SI je od 10. do 18. hod. (pondelok - štvrtok) a od 8. do 14. hod. (piatok). Knižničné hodiny sú v utorok a štvrtok (od 12. do 16. hod.). Výstavné siene sú prístupné v pondelok až štvrtok (11. - 17. hod.) a v piatok (9. - 13. hod.) Kurzy slovenčiny sa konajú každú stredu od 15.30 do 19.30 hod. Po rekonštrukčných prácach sa brány SI opäť otvorili verejnosti 19. januára. 28. januára bude slávnostné otvorenie Slovenských dní. V spolupráci s budapeštianskym divadlom Merlin sa v dňoch 29. - 31. januára bude na tejto scéne konať cyklus divadelných predstavení. Webová adresa SI: www.sibudapest.mfa.sk. Telefón: 36-1/3274000, fax: 36-1/3274008, e-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
.
Kurzy SSB
S podporou obvodných slovenských volených zborov Slovenská samospráva Budapešti (SSB) opäť odštartuje kurzy slovenského jazyka pre začiatočníkov, pokročilých ako aj pre tých, ktorí sa pripravujú zložiť štátnu skúšku. Kurzy budú prebiehať každú stredu od 4. februára do 30. júna. Poplatok: 17 000 Ft plus cena učebnice a slovníka 500 - 2 500 Ft, ako aj výdavky za registráciu (500 Ft). Zápis do kurzov sa koná 28. januára medzi 14. a 17. hodinou v Slovenskom inštitúte (Rákóczi út 15). Ďalšie informácie poskytne SSB na telefónnom čísle 302-5117, resp. na e-maile: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Umelecké diela slovenského sochára v Maďarsku a vo svete
Známy (a predsa neznámy) Jozef Damko
Ako tlmočníčka často sprevádzam slovenských hostí po Budapešti a vždy som veľmi prekvapená, že oni ešte ani nepočuli o autorovi prekrásnych sôch, ktoré im ukazujem na Budínskom hrade, alebo v Bazilike svätého Štefana, či v budove Parlamentu, o Jozefovi Damkovi. Preto som sa rozhodla, že s týmto veľmi produktívnym akademickým sochárom oboznámim aj čitateľov Ľudových novín.
Jozef Damko sa narodil 15. 10. 1872 v Nitrianskom Pravne (okres Prievidza). Po vychodení základnej školy ako 13-ročný odišiel do Budapešti, aby sa vyučil za murára. Čoskoro jeho majster objavil talent mladého učňa a odporučil ho do pozornosti už vtedy slávneho sochára, profesora Akadémie v Budapešti Alojza Stróbla. Modelovať začal v jeho ateliéri, potom štyri roky študoval na škole umeleckého priemyslu. V r. 1893 sa dostal do školy majstrov - sochárov Alojza Stróbla, kde strávil šesť rokov. Pod vedením renomovaného umelca sa časom aj on stáva slávnym sochárom a svojimi dielami sa preslávil na výstavách po celom svete.
Už počas štúdií dostal 2. cenu na konkurze medaily sv. Ladislava a r. 1897 mal prvú výstavu v Budapešti vo výstavnej sieni Műcsarnok. S veľkým úspechom absolvoval medzinárodné výstavy napr. v talianskych mestách Turín a Benátky.
Viackrát dostal štátne štipendium, r. 1899 dokonca štipendium na cestu do Paríža, kde si prehĺbil umelecké vzdelanie na Akadémii Julien.
R. 1904 na výstavách v Londýne a v St. Louis získal 2. cenu a zároveň aj cenu Fraknóiho, ktorá mu umožnila tri a polročný pobyt v Ríme. Tu vyhral súťaž na vytvorenie náhrobníka pre pápeža Silvestra II. Náhrobník z carrarského mramoru, umiestnený v Ríme v chráme S. Giovanni di Laterano, bol slávnostne odhalený 16. apríla 1910 za účasti početných pútnikov z Uhorska.
V Budapešti vyzdobil chrám sv. Štefana veľkými mramorovými sochami (sv. Anton, Ježišovo srdce, reliéf pápeža Piusa XI.), kostol Belvárosi (Matka sv. Mária s dieťaťom a sv. Jozef s dieťaťom.) a aj ďalšie kostoly a školy. Bol tvorcom mnohých pamätníkov obetiam prvej svetovej vojny (napr. pomník z pieskovca z r. 1919 v Halasi, bronzový pomník z r. 1936 v meste Cegléd). Jeho diela zdobia mnohé verejné budovy v Budapešti (interiér Parlamentu sochy architektúry a remesiel; sochy ústavy, hudby a poézie v Budínskom hrade; reliéfy na fasádach budovy Múzea poľnohospodárstva, Národnej banky, Kúrie, mauzólea Törleyho, atď.). Jeho sochy stoja vo viacerých mestách Maďarska (socha kuruca v Halasi, busta biskupa Otakara Prochásku v Ostrihome). Vytváral aj portréty a sochy významných osobností z dejín Uhorska (socha sv. Alžbety v Budapešti, socha Jána Kapistrána na Budínskom hrade, socha pápeža Vincenta XI. tiež v Budíne, busta L. Kossutha v Turíne, atď.).
Mal veľa objednávok na náhrobníky, ktoré sú zväčša v Budapešti a v Nitrianskom Pravne. Na mňa najviac pôsobia náhrobníky jeho rodičov na cintoríne v Nitrianskom Pravne, ktoré často vídam pri cestovaní z Prievidze do Martina, alebo do Žiliny.
Pri tom, že jeho pôsobisko bolo v Budapešti, zostal pevne zviazaný so svojím rodným krajom a obcou, kam v lete chodieval za rodičmi a súrodencami V rušných časoch druhej svetovej vojny, keď Budapešť bola často bombardovaná a jeho ateliér ohrozený, utiahol sa s veľkým množstvom umeleckých diel do rodnej obce. Kdekoľvek pobudol, vždy tvoril, nikdy nezaháľal a takto postupne vznikali ďalšie diela zobrazujúce známe slovenské osobnosti (napr. soška Jánošíka) a jednoduchých ľudí (rôzne portréty starých mužov a žien), portréty cirkevných osôb, ktoré sú v rôznych múzeách v Budapešti a v Bojniciach, niektoré sú vo vlastníctve súkromných zberateľov.
Druhá svetová vojna aj v jeho živote spôsobili veľké ťažkosti. Keď sa po skončení druhej svetovej vojny vrátil do Budapešti, našiel svoj ateliér v troskách. Aj zdravie sa mu postupom času zhoršovalo, ale pracoval až do posledného dňa svojho života. Zomrel 11. decembra 1955 a je pochovaný v Budíne.
(c. r.)
Použitá literatúra
- Magyar képzőművészek lexikona (kiadó: Endrényi Imre, Szeged, 1915)
- Révai Nagylexikon V. kötet 1912, XX. kötet 1927, XXI. kötet 1935
- Nitrianske Pravno 1335-1985 (vydal Miestny národný výbor v Nitrianskom Pravne,1985)
- Kunstlerlexikon des XX. Jahrhunderts, Allgemeines Lexikon der Bilderden Künstler, Erster Band (VEB. A. Seemanns Verlag, Leipzig, 1953)
- Bildhauer Josef Damko und sein Werk (L. K. Damko)
Po kurze slovenčiny pre dospelých v Mlynkoch úspešné skúšky
Prvé lastovičky mali čo oslavovať
Organizácia Slovákov v Mlynkoch (Pilisszentkereszt), ktorá je zároveň pobočkou Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) v uplynulých mesiacoch v miestnom Slovenskom dome usporiadala kurz slovenčiny pre dospelých. Išlo o prvý pokus svojho druhu v našej snáď najslovenskejšej obci. „Prvé lastovičky“ úspešne absolvovali skúšky v budapeštianskom Cudzojazyčnom doškoľovacom stredisku (ITK), a tak na svojom priateľskom záverečnom (ako sľubovali, nie však poslednom) posedení mali nielen čo vyhodnocovať, ale aj oslavovať. Pochváliť ich prišla aj kurátorka verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny Gizela Molnárová - nadácia finančne prispela na kurz - a starosta obce Jozef Havelka, ktorý tiež veľa pomohol pri zabezpečení vhodných podmienok. Trinásť frekventantov kurzu sa na milom stretnutí poďakovalo svojej oduševnenej učiteľke Marte Glückovej-Papučkovej, ktorú naši čitatelia možno poznajú skôr ako členku Predsedníctva ZSM.
Od absolventov kurzu sme sa dozvedeli, že písomná skúška bola veľmi ťažká, za dobré výsledky si museli tvrdo zapracovať, vraj oproti nej ústna bola pre nich už skôr zábavou. Pani učiteľka sa nám trochu posťažovala, že vypracované testy a témy skúšok sú k dispozícii iba v prípade tzv. svetových jazykov, národnostné jazyky sú aj z tohto hľadiska v macošskom postavení. V príprave svojich dospelých zverencov sa teda M. Glücková-Papučková opierala o vlastné skúsenosti, učebnicu a pracovný zošit Slovenčina pre cudzincov, ako aj ďalšie pomôcky. Týždenne dvoj- až štvorhodinový kurz trval - s menšou prestávkou - presne deväť mesiacov. Zrodili sa po ňom pekné výsledky, pričom nemalý prínos znamená aj fakt, že účastníci kurzu v konverzácii a bežnom používaní slovenčiny nemienia prestať, naopak, chcú sa aktívnejšie zapojiť do slovenského diania v obci. Nehovoriac o tom, že slúžia dobrým príkladom, veď čoskoro sa rozbehne ďalší kurz slovenčiny, tentokrát najmä pre stredoškolákov.
(-hl)
Níža - Príklad svojpomoci
Pred niekoľkými rokmi tu žilo 1 500 ľudí, dnes je ich o 400 menej. Obec starne, detí sa rodí čoraz menej. Z náboženského hľadiska prevládajú katolíci, evanjelici dochádzajú na bohoslužby do susedného Legíndu. Cirkev udržiava dobré styky so samosprávou a vôbec zohráva významnú úlohu aj v kultúrnom živote obce; pán farár často organizuje napríklad tábory - naposledy tábor pre postihnuté deti, ktorý sa konal na území farnosti. V Níži pôsobí slovenská samospráva, ktorá sa tiež významne zapája do tunajších podujatí, hmotne napomáha obecné ustanovizne a spolky a zaslúžila sa o obnovu základnej školy. Z hľadiska pracovných príležitostí situácia nie je práve ružová. Veľká časť obyvateľstva nachádza zamestnanie v závodoch blízkych miest, ďalších zamestnáva miestna mraziareň, ktorej hlavnou činnosťou je nákup, spracovanie a predaj ovocia: malín, černíc, ríbezli, marhúľ a sliviek. Z občianskych organizácií hodno spomenúť pôsobenie Občianskej gardy, športového spolku a Nadácie sv. Jakuba, ktorá sa zaslúžila o obnovu kaplnky sv. Anny.
Kormidlo obce je v dobrých rukách
Starosta a miestny rodák Ondrej Kučera (53) po ukončení strojárskej priemyslovky rok pracoval v tunajšom výrobnom družstve. Počas vojenskej služby bol na cvičení v sovietskom Bajkonure. Potom sa zamestnal v stavebnom družstve v Rétšágu, neskôr 15 rokov pracoval v miestnej rade. Od r. 1994 bol vodičom kamiónu, až pokiaľ ho r. 2002, nezvolili za starostu. Je o ňom známe, že má veľmi dobré styky s obyvateľstvom.
"Cti si minulosť v dnešku..."
V obci dvanásť rokov pôsobí slovenská samospráva. Predsedníčka Marta Barnová kladie dôraz na výučbu slovenčiny už v predškolskom veku, keď možno vytvoriť základy pestovania tradícií. V základnej škole si v súčasnosti viac ako sto žiakov osvojuje slovenský jazyk a kultúru. Viacerí sa úspešne zúčastňujú celoštátnych recitačných a speváckych súťaží. Podobné akcie každoročne usporadúva s pomocou samosprávy aj škola. Oddávna zachovávajú tradície, hoci v poslednom čase v menšej miere. Slovenský klub kedysi pôsobil v osobitnej budove, neskôr dostal priestor v základnej škole. Menšinová samospráva pravidelne organizuje návštevy divadiel, zájazdy i tábory. Je na zamyslenie motto predsedníčky: "Cti si minulosť v prítomnosti a zachovaj ju pre budúcnosť".
Škola je v kaštieli
Škola sa od r. 1962 nachádza v bývalom kaštieli Reviczkovcov, má jedenásť učební a 160 žiakov, ako sa dozvedáme od riaditeľky Zuzany Kučerovej. V budove, ktorá pôvodne slúžila ako sídlo rady, je učebňa informatiky, knižnica, prírodovedný kabinet a osem tried. Mnohé učebné pomôcky a športové náradie si dokázali zadovážiť cestou súbehov. Veľkým kladom nížanskej školy je, že učitelia poznajú všetkých žiakov a ich rodiny a preto sa môžu zaoberať so svojimi zverencami aj individuálne, podľa ich schopností a nárokov, čo zrejme nemožno tvrdiť v prípade mestskej školy.
(nmh - ok)
40. výročie vzniku Vlastivedného múzea v Trebišove
Pred viac ako desiatimi rokmi Spoločenské domy na Békešskej ulici nadviazali kontakt s Vlastivedným múzeom v Trebišove. Vedenie slovenského múzea si nie náhodou vybralo na spoluprácu Békešsku Čabu, centrum maďarských Slovákov. Vedelo, že kultúrna interdisciplinárna misia nájde uplatnenie v prvom rade tu. Počas týchto rokov sa uskutočnilo neuveriteľné množstvo spoločných kultúrnych a odborných programov a výstav. Do spolupráce sa zapájali inštitúcie, skupiny, zaoberajúce sa slovenskou kultúrou Dolnej zeme, ako napr. Kultúrny dom v Mezőmegyeri, Folklórny súbor KISTABÁN a celý rad dolnozemských maliarov. Úspešne predstavovali v Zemplínskom regióne život békešských Slovákov. Vlastivedné múzeum prinieslo do Békešskej župy takisto celý rad programov, výstav, úspešne reprezentujúc slovenskú kultúru, zbližujúc dva regióny i mestá.
Aktívnu spoluprácu z maďarskej strany obohacovali Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, slovenská menšinová samospráva župného mesta a župné múzeum. K najúspešnejšiemu kroku kultúrnych stykov došlo 1. septembra 2001, keď v Békešskej Čabe pri otvorení generálneho konzulátu Slovenskej republiky Vlastivedné múzeum v Trebišove, Slovenská samospráva Békešskej Čaby a Riaditeľstvo múzeí Békešskej župy v prítomnosti premiérov MR a SR slávnostne podpísali Dohodu o spolupráci. Týmto krokom spolupráca dostala oficiálne rámce.
Vlani Vlastivedné múzeum v Trebišove oslávilo 40. výročie svojho založenia. Na slávnostnú akadémiu boli pozvaní i predstavitelia békeščabianskych inštitúcií, ktoré sa podieľali na dvojstrannej spolupráci. Dolnozemská delegácia priniesla do zemplínskeho mesta pozdrav z Békešskej Čaby. Po odznení hodnotenia 40-ročnej činnosti múzea od riaditeľa PhDr. Juraja Žadanského, CSc. vystúpil bývalý riaditeľ Spoločenských domov Július Tőkés, ktorý spomínal na prvé kroky kontaktov. Riaditeľ župných múzeí PhDr. Imre Szatmári hodnotil dvojstrannú odbornú a výstavnú činnosť. Predseda slovenskej samosprávy Juraj Ando v spoločnosti župnej radkyne CSS dr. Heleny Čičeľovej, riaditeľky Domu slovenskej kultúry Anny Ištvánovej a predsedu Čabianskej organizácie Slovákov Michala Lásika odovzdal slovenskému múzeu diplom, v ktorom všetky inštitúcie vyjadrili úprimnú vďaku za poskytovanie všestrannej pomoci pri budovaní priateľských kontaktov našich miest.
Osláv v Trebišove sa z Békešskej Čaby zúčastnili aj riaditeľ župnej knižnice Dr. Zoltán Ambrus, riaditeľ župného osvetového strediska Dr. István Pap, poslanec mestského zboru Péter Takáč, vedúca kultúrneho oddelenia župného mesta Mária Szegediová Kozáková a ďalší.
Na dôkaz toho, že Trebišov a Békešská Čaba spolupracujú nielen na úrovni inštitúcií, ale aj mesta, podujatie navštívil i viceprimátor Békešskej Čaby Gábor Velkey.
Juraj Ando
Súťaž Moja Békešská Čaba
Takmer 120 diel zaslali do súťaže o najlepšiu kresbu a fotografiu žiaci čabianskych základných škôl. Súťaž vypísali miestna slovenská samospráva, Čabianska organizácia Slovákov a kultúrne združenie Čoraz lepšie pri príležitosti 285. výročia znovuosídlenia tohto dolnozemského mesta. Odborná porota pod vedením výtvarníka, nositeľa titulu Rytier maďarskej kultúry Ferenca Csendesa vybrala 30 prác, ktoré sú vystavené v Osvetovom dome Jánosa Aranya v Mederi.
V kategórii detskej kresby porota udelila dve prvé ceny: Tomášovi Makaimu (vedúci učiteľ János Prekop) a Barbare Vozárovej (vedúca učiteľka Katarína Hudecová). Druhú cenu získal od slovenskej samosprávy Matúš Mészáros (vedúca učiteľka Hajnalka Andóová). Tretiu cenu - od Čabianskej organizácie Slovákov - získala Kristína Baloghová zo slovenskej školy (vedúca učiteľka Zita Berkiová). Osobitné ceny získali Tibor Kováč a Katarína Tischlerová (vedúca učiteľka Z. Berkiová) a Zuzana Pataiová zo ZŠ na Petőfiho ulici (vedúca učiteľka H. Andóová).
V kategórii fotografie získali ceny Lili Anna Nagyová, Bence Príbojszki a Baláž Urbančok, žiaci základnej školy na ulici S. Petőfiho. Vďaka za úspešnú akciu patrí pedagógom a sponzorom, ktorí ju podporili.
Július Tőkés (ok)
Mandabokorčania na jazykovom popoludní
Základná škola č. 12 v Níreďháze usporiadala jazykové popoludnie, na ktoré boli pozvaní aj žiaci z Mandabokoru. Zapojili sa tak do veľmi milej akcie, na ktorej deti z viacerých škôl prezentovali jazyk, ktorý sa učia ako predmet. Okrem slovenčiny mali možnosť vypočuť si programy v angličtine, nemčine a ruštine. Mandabokorčania tu predviedli časť svojho folklórneho programu. S radosťou, ale aj s hrdosťou môžeme napísať, že ich program považovali mnohí prítomní za najkrajší. Prispeli k tomu určite krásne slovenské ľudové piesne a kroje, v ktorých deti vystupovali. Podujatie malo výbornú úroveň. Naše deti sa okrem slovenčiny učia v 4. ročníku aj nemčinu, preto im niektoré slová už neboli cudzie. Vďaka slovenčine zase pochopili časť z programu v ruštine. Práve pripravovaným vstupom nových krajín do Európskej únie (EÚ) význam podobných akcií narastá. Pomáha deťom uvedomiť si, že bez ovládania viacerých jazykov sa v EÚ nedá existovať. Každý jazyk nás posúva dopredu a otvára nám nové možnosti na sebarealizáciu. Verme, že podobných akcií, kde sa bude prezentovať naraz viac jazykov, bude stále viac a slovenčina na nich nebude chýbať.
(holá)
Školáci z Veľkého Čerkesu a Mandabokoboru so slovenským programom
Zimná nezábudka na níreďházskom javisku
Níreďházska samospráva usporiadala spoločný večierok národností žijúcich v tomto východomaďarskom meste. V kultúrnom stredisku sa zišli Slováci, Ukrajinci, Poliaci a Rómovia, ktorí vystúpili ako prví, rozohriali svojimi rytmickými tancami všetkých „zamrznutých“ divákov v sále. Poľský súbor so svojimi tancami v typických poľských krojoch zožal tiež veľký úspech.
Ako tretí vystúpil folklórny súbor Nezábudka, ktorý pracuje pri mandabokorskej základnej škole, spolu s detskou speváckou skupinou z Veľkého Čerkesu. Vo svojom programe sa snažili prítomným priblížiť slovenské tradície spojené s adventným obdobím, ako aj tradície samotných Vianoc. Deti predviedli liatie olova na Ondreja, spievanie na Mikuláša, vymetanie kútov na Luciu. Ich program vyvrcholil vianočným koledovaním s chlapčenskou betlehemskou hrou, ukončili ho záverečnou anjelskou piesňou.
Pre spevácku skupinu z Veľkého Čerkesu, ale aj pre väčšinu členov Nezábudky, to bolo vôbec prvé vystúpenie mimo školy, pretože v tomto školskom roku sa vystriedalo až 11 členov súboru. Predstavenie diváci v sále odmenili dlhým potleskom, za čo ich podľa starých slovenských tradícií ponúkli pravými vianočnými oblátkami a medovníčkami.
Po slovenskom programe nasledovalo vystúpenie ukrajinského folklórneho súboru s profesionálnou choreografiou a spracovaním ukrajinských tancov. Na záver zaspievala slovenské piesne Vajdabokorská spevácka skupina s citarovým sprievodom. V ich polhodinovom vystúpení odzneli krásne ľúbostné, až clivé slovenské ľudové piesne.
Mgr. Anita Holá
Obchodovanie s exotickými rybičkami
Iste poznáte výraz akvaristika. Tým, ktorí nie sú si istí v jeho význame: je to chov a ošetrovanie studenovodných a tropických, sladkovodných alebo morských rybičiek. Mnohí ľudia sa akvaristike venujú zo záľuby, pričom sa môžu opierať o sieť profesionálnych chovateľov. Ani by ste neverili, aká je čulá a intenzívna spolupráca medzi obchodníkmi a chovateľmi akvarijných rybičiek. Zvyčajne má hlboké korene, siahajú do čias, keď sa začali zaoberať s akvaristikou ako s koníčkom. Platí to najmä v prípade chovateľov, ktorí sa špecializujú na exotické druhy rýb. Oni sú priam odkázaní na medzinárodnú spoluprácu. Maďarskí obchodníci majú už desaťročia čulé styky s akvaristami na Slovensku a v Česku. Tieto podstatne ožili a rozšírili sa po zmene spoločenského zriadenia. Od 90. rokov sa mohli napojiť na odborníkov v kolíske európskej akvaristiky v Nemecku, ako i v Holandsku a Taliansku. Akvaristika si podmanila aj mňa a ako verný zákazník pravidelne nakupujem v budapeštianskej firme Frontosa, ktorej majiteľom je Gábor Sinkó, jeden z najznámejších maďarských odborníkov, ktorý sa špecializuje na exotické rybky. Je spoluautor odbornej literatúry a dvadsať rokov sa zaoberá cichlidami pochádzajúcimi z východnej Afriky - z Malawi a jazera Tanganika. Keď zistil, že hovorím po slovensky, poprosil ma, aby som mu pomohol obnoviť styky s bývalými obchodnými partnermi zo Slovenska a z Čiech. Tak som sa spoznal s Borisom Rovným z Bratislavy a Milanom Ulmanom z Kožlan (od Plzne) a mohol som vychutnať pohľad na 200 - 300 akvárií s množstvom exotických rybičiek, medzi ktorými boli aj vyslovené rarity. Fantastickým zážitkom bolo stretnutie s nemeckým chovateľom Helmutom Löfladom z Bühlu neďaleko Ausburgu, majiteľom tretieho najväčšieho depa v Nemecku. Vlastní 370 akvárií (okolo 130 000 l vody!), zamestnáva troch pracovníkov, ktorí majú za úlohu týždenne čistiť (vymieňať) tretinu vody a kŕmiť rybičky.
Medzinárodný obchod s akvarijnými rybičkami podlieha prísnym predpisom - podobne ako v prípade iných živých zvierat. Treba k nemu špecifické povolenia a spadá pod dozor štátnych orgánov. Najdôležitejšie je veterinárske povolenie. Po získaní všetkých potvrdení odobrí žiadosť ministerstvo poľnohospodárstva a potom už nasleduje zvyčajný proces okolo exportu a importu, vrátane colných záležitostí. Ani to neznie natoľko jednoducho, však? Exotické rybičky dovážame najmä z Tanzánie, Malawi, Zambie a Burundi. Neuveriteľné je, že vďaka leteckej doprave niekoľko dní po objednaní môžu byť rybky v budapeštianskej predajni. Ich cena sa pohybuje od 600 do 4 000 forintov - samozrejme, za kus.
Miera jednej objednávky podstatne prevyšuje povinné minimum, stanovené na 2 000 eúr, pričom neraz z jedného chovateľstva objednávajú aj 3 - 4-krát ročne. Slovenské a české firmy vďaka plodnej spolupráci realizujú z roka na rok väčší obrat, okrem Maďarov patria medzi ich partnerov Belgičania, Holanďania, ale i Nemci. Takmer niet mesta, kde by nepôsobil aspoň jeden v celej krajine uznávaný odborník. Chovajú pekné a zdravé rybičky, z akvaristiky dokážu slušne vyžiť, alebo si aspoň privyrobiť. Toto všetko vedia dosiahnuť pri korektných cenách, prijateľných aj pre naše peňaženky.
Akvaristika v našich krajinách kráča s dobou a nieže nemusí mať obavy z blížiacej sa integrácie do Európskej únie, lež sa na ňu môže priam tešiť, veď po 1. máji sa pred ňou otvoria nové perspektívy.
Kornel Klausz
Anketa Ľudových novín - Vyhliadky do nového roku
Nový rok vítame vždy s veľkým očakávaním. Stojíme pred ním ako pred záhadou. Prajeme si, aby bol lepší, alebo aspoň taký dobrý ako bol ten predchádzajúci, ktorý sa nám podarilo ako-tak prekonať. Pripomeňme si slová Mila Urbana. „Zle bolo, ale nebolo nikdy tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. I dobre bolo, ale nebolo predsa nikdy tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie.“ Treba len veriť, že prídu dobré časy a všetko sa bude uberať smerom k lepšiemu. O vyhliadkach do nového roku som sa zhovárala s členkami Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktoré sa verejnoprospešnej práci venujú popri zamestnaní.
Zuzana Lauková, pedagogička, Slovenský Komlóš
- Čo sa týka mojej rodiny, očakávam trošku lepší nový rok. Ten uplynulý bol dosť smutný a verím, že nový nebude taký istý. Bude snáď trochu pokojnejší. Čo sa týka miestnej slovenskej samosprávy dúfam, že v zbore budeme mať veľa práce. Ak sa nám podarí splniť aspoň 80 % z toho, čo sme si naplánovali, budeme veľa pracovať a ja sa tomu môžem len tešiť. Myslím si, že ak budeme úspešní v práci, získame pre našu Slovač ešte viac ľudí.
- A čo bude so zábavou? Celý rok chcete len pracovať?
- Práca je pre mňa trochu aj zábavou. Veľmi rada organizujem programy a nikdy nemám pocit, že by to bola moja povinnosť.
- Máte aj nejakú záľubu, ktorej sa venujete?
- Samozrejme: kultúru a tanec. Kým vládzem, budem sa im venovať, len času mám málo. Rada by som niekomu odovzdala vedenie tanečného súboru, premýšľam o tom už asi desať rokov, ale ešte som nenašla toho vhodného nástupcu. Snáď v tomto roku!
- Ste optimistka?
- Áno, som ten šťastný typ. Verím, že z každej situácie dobre vyjdem. Verím, že šťastie ma neopustí ani v novom roku.
Mária Nagyová, starostka, Čív
- Keďže som veľká optimistka, ani novoročný rozpočet samosprávy ma nemôže vystrašiť. Azda si budeme musieť trošku viac pritiahnuť remeň, ale nejako to vyriešime. Aj v osobnom živote to bude solídnejšie, ale pôjde to. V našej samospráve sa nám zatiaľ vždy podarilo dodržať predpisy. Vyriešili sme likvidáciu, aj k rozvoju v osade došlo tak, že sme si nezobrali úvery. Pamätám sa, ako nás strašili pred rokom o tomto čase, a predsa sme to nejako zvládli. Napriek výstrahám aj rozpočet sme mali o 8 miliónov vyšší. Možno teraz nám to až tak dobre nevyjde, ale verím v našich poslancov a účtovníčku. Budeme šetriť, obrátime sa - podobne, ako aj doteraz - na rôzne nadácie, budeme posielať projekty do súbehov a tým trošku zapcháme diery v rozpočte. Očakávam, že my, Čívania a Slováci, budeme ešte lepšie držať pospolu, aby sme boli dobrým kolektívom. Bárs len takým, ako doteraz!
- Máte nejaké konkrétne plány, ktoré chcete realizovať?
- Samozrejme. Keďže v obci ešte máme niekoľko prašných ulíc, chceme dokončiť ich asfaltovanie. V súčasnosti prebieha obnova kostola, ku ktorej prispieva aj naša samospráva. Chceli by sme vybudovať pri škole telocvičňu. Plánov je neúrekom, uvidíme, čo nám umožnia peniaze.
Ruženka Komjátiová, pedagogička, Veňarec
- Čo vás čaká v novom roku?
- Dúfam, že v rodine zdravie a šťastie. Mám štyri deti a všetky študujú, prajem im teda, aby sa im dobre darilo.
- Čo si želáte v práci?
- Aby som mala silu úspešne ju vykonávať, lebo vyučovať vôbec nie je ľahké. Výučba slovenčiny je spojená so špecifickými ťažkosťami aj radosťami. Najviac si želám, aby som v nej mohla ešte dlho pokračovať.
- Pripravujete si dopredu plány, podľa ktorých usmerňujete svoj život?
- V tomto nie som príliš precízna. Ale keďže v samospráve musíme robiť plány, aj ich realizovať, prispôsobujem sa predpisom. V osobnom živote si robím len krátkodobé plány, ktoré sa mi aj darí uskutočňovať.
- V obci máte menšinovú samosprávu a folklórnu skupinu. Týkajú sa vaše plány aj ich?
- Samospráva kúpila v dedine dom, kde chceme zriadiť múzeum. Získali sme k tomu financie na konkurzoch, aj od župy. Takže toto nás čaká v novom roku. Folklórna skupina koncom roka oslávi 30. výročie svojho založenia. Samozrejme, máme tradičné programy, ktoré nás čakajú, ale najväčší dôraz budeme teraz klásť na obnovenie budovy a zariadenie oblastného domu.
Zuzana Medveďová, riaditeľka školy, Sarvaš
- V novom roku si najviac želám, aby sa sarvašská škola dostala do rúk Celoštátnej slovenskej samosprávy, lebo menšinové školstvo môžeme posilniť len takýmto spôsobom.
- A čo v rodine?
- Rodinu vídam len v noci a koncom týždňa. Od života si už nemôžem želať, aby som rozkvitala, ale rada by som ešte svojho staručkého otca ešte dlho pri sebe mala. Želám si, aby synovi vyšli štúdiá na vysokej škole ekonomickej, aby ho aj naďalej bavila práca v odbornom kolégiu a aby bol úspešný vo svojej profesii. Chcem, aby bol ozajstným človekom, ktorý je otvorený a ochotný pomôcť druhým. Ďalej si želám, aby som mala veľmi veľa detí v materskej škole a škole. Veď predbežné údaje hrozia, že do konca roka 2006 poklesne v Maďarsku počet žiakov základných škôl o sto tisíc. Mojou srdcovou záležitosťou je aj to, aby moji kolegovia vždy mali na chlieb a mlieko. Preto aj v budúcnosti bude mojou povinnosťou bojovať o deti.
Katarína Noszlopyová, študentka
- Slovenská menšinová samospráva II. obvodu Budapešti pripravuje v tomto roku seriál „Slovensko v obrazoch“, do ktorého chce zapojiť všetkých obyvateľov obvodu.
- Čo ťa čaká v škole?
- V tomto roku by som mala dostať diplom na právnickej fakulte, čomu sa veľmi teším.
- A v rodine?
- Synček má už poldruha roka a najväčšiu radosť máme z toho, že rovnako rozumie po slovensky i po maďarsky.
- Máš konkrétne plány, ktoré chceš realizovať v tomto roku?
- Mám kopu plánov a všetky - okrem získania diplomu - sú spojené s činnosťou našej slovenskej samosprávy. Chystáme kampaň na posilnenie identity našej mládeže. Stretávam sa s nadanými mladými ľuďmi, ktorých by bolo treba viac motivovať a zapájať do menšinového diania.
Anna Matyóová, pedagogička, Šápov
- Aj v novom roku by som rada zostala v škole a vyučovala. Mám šesť rokov do dôchodku a tento čas by som chcela osožne využiť. Moje dcérky už pomaly vyrastajú. Želám nám všetkým, aby nový rok bol aspoň taký, aký bol uplynulý. Založili sme páví krúžok, s ktorým sme hneď zožali veľké úspechy. Dúfam, že tomu tak bude aj v budúcnosti. Teraz si skúšam sily v záujmovom krúžku s bábkarmi. Očakávam, že deti našej školy aj naďalej budú chcieť tancovať, spievať a hlavne pracovať v škole.
- Čo čaká vašu samosprávu v novom roku?
- Doteraz sme sa učili, čo a ako by sme mali robiť. Finančné zázemie nám umožnilo, aby sme tanečníkom dali ušiť kroje. V tomto roku by sme ošatili našich spevákov. Želám si, aby našich spoločných kultúrnych programov ani v budúcnosti neubúdalo a aby o ne bol vždy veľký záujem.
(kir-)
K 85. výročiu úmrtia
Z náboženskej lyriky Endre Adyho
Eliášov ľud
Pán všetkých vezme jak Eliáša,
tých, čo veľmi skúša, miluje:
dá im horúce, rýchle srdcia,
tie vozy ohnivé.
Do Neba trieli Eliášov ľud,
až tam, kde vládne večný chlad,
na bielych štítoch Himalájí
hrkocú vozy, víri prach.
Bezdomovcov zo zeme k Nebu
víchor Osudu unáša.
K zlovestným mrazivým krásam
uháňa ten voz Eliáša.
Srdcia žeravé a v mozgoch ľad,
Zem sa len prizerá so smiechom,
Slnko im súcitne stelie cestu
chladným diamantovým prachom.
Kain zabil Ábela
Pane môj, Jehova,
vedel som, hriech že je zabiť.
Kain opäť zabil Ábela:
ja seba som zabil.
Ani sa neskrývam,
zo svojich rúk som nezmyl krv.
Neprevinil som sa vraždou,
bez viny som jak prv.
V ničom nie sme spolu
a ty si nedal dosť síl,
aby sme pred tvojou tvárou
dvaja boli jedným.
A z hrobu povstal Kain,
čo stokrát väčšmi trpel
a jednou rukou skonalo
tvoje dieťa Ábel.
Na tejto zemi nik,
nik mŕtvych nemôže viniť.
Ani ty, Bože, na nebi,
hoci hriech je zabiť.
Zabil som sám seba,
čudní sme boli my dvaja:
prijmi nás obidvoch v jednom
láskavo, Jehova.
S tebou je Boh
Bohu sa prihovoríš nežnou vetou:
s tebou vtedy, s tebou bude Boh.
Stratil si, úbohý tulák, sám seba:
nuž teda - nech pomôže ti Boh.
Chvíľkovým priateľom nie si po vôli:
v bôli môžbyť poteší ťa Boh.
Život ťa hojným šťastím neobdaril:
opatril však, opatril ťa Boh.
Bohu sa prihovoríš nežnou vetou:
s tebou vtedy, s tebou bude Boh.
Milión Ježišov
Panna nám Krista povila raz
a odvtedy darmo čakáme
od matky v slzách a krotkého decka,
než rozhrmí sa Hosanna zas.
Nikdy ver také nebývalo
mučivo napäté čakanie,
akoby nebu bridilo sa svitať,
akoby stále len svitalo.
Občas spev rána zahlaholí,
zastoná vajatania túžba,
zjašia sa žialiace svadobné páry
akoby Krista počínali.
Čas predsa nehýbe sa z miesta
v magickom kruhu starého Krista,
bodrý spasiteľ plačúcich matiek
nikdy neuzrie svetlo sveta.
Veľa, veľa Kristov dajte nám,
mladé matky, lež usmievavo,
v Kvetnú nedeľu nenačim oslie bedrá,
lež vozy hrmiace k nebesám.
Veľa, veľa víťazných spevov,
odvahy, krvi, ohňa, viery,
to dajte nám, suché, o Krista
obrané loná s ťarchou krížov.
Červených Kristov vyzývavé
jarné vojsko čakáme stále,
lebo svet svoje vytrpel a dozrel,
hoden je spásy vysnívanej.
Tým, čo nielen začínajú boj,
ale ten boj aj dobojujú,
zatlieskaj, Život, dávno si nám dlžen
milión budúcich Ježišov.
Preložil: O. Kníchal
Dokument
Referát o činnosti CSS v roku 2003
Na programe rokovania v poradí posledného minuloročného zasadnutia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) bolo prerokovanie a schválenie Referátu o činnosti CSS v roku 2003. Vzhľadom na závažnosť prijatého obsiahleho dokumentu sa naša redakcia rozhodla uverejniť ho v skrátenej a redakčne upravenej podobe.
Í Ë Î
V roku 2003 vstúpila CSS do tretieho štvorročného volebného cyklu. Schôdza elektorov, zvolaná Celoštátnou volebnou komisiou na 25. januára do Budapešti, za účasti 409 poslancov zvolila 53-členné Valné zhromaždenie CSS. Vďaka úspešným regionálnym volebným poradám prebehol tento mimoriadne dôležitý akt bez konfliktov, za konsolidovaných podmienok. Táto okolnosť si zaslúži zmienku už aj preto, lebo následkom rôznych nedostatkov nášho národnostného volebného systému to nebolo ani zďaleka tak v prípade niektorých národných a etnických menšín v Maďarsku.
Ustanovujúca schôdza Valného zhromaždenia CSS, do ktorého bolo zvolených 21 nových členov, sa konala 12. februára.
Nesporne najväčšiu možnosť roka nám ponúkla okolnosť, že parlament v rozpočtovom zákone schválil sumu 440 miliónov forintov pre účely prevádzkovania, preberania a zakladania inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv. Podľa hodnotenia Úradu pre národné a etnické menšiny sme sa najúčinnejšie chopili tejto šance práve my, veď CSS k svojim doterajším dvom inštitúciám, redakcii Ľudových novín a Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku, prevzala Slovenský divadelný súbor Vertigo a založila tri nové ustanovizne: Slovenské osvetové centrum, Slovenské dokumentačné centrum a Slovenské metodické centrum pre materské školy. Pre tieto účely sme získali spolu 68 miliónov forintov štátnej podpory a našu pestrú sieť inštitúcií mienime ďalej rozvíjať.
Druhú, ak je to možné, ešte dôležitejšiu úlohu znamená aj pre nás novela menšinového zákona a schválenie novej normy o voľbách poslancov menšinových samospráv. Neraz extrémne zneužívanie platných predpisov si vyžaduje aj od nás rozvážne zaujatie stanoviska - už aj na tomto zasadnutí Valného zhromaždenia!
Referát, v ktorom sa podrobne vrátime k týmto témam, obsahuje prehľad činností všetkých orgánov CSS, vrátane úradu, štyroch odborných výborov, dvoch podvýborov a piatich regionálnych radcov. O svojej práci referujú tiež naše inštitúcie a kurátorka CSS pri verejnej nadácii Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.
Valné zhromaždenie zasadalo v roku 2003 štyrikrát. Účasť členov nikdy neklesla pod 90 percent a práca prebiehala v disciplinovanom, tvorivom duchu. Čo sa však nestalo po celý predchádzajúci volebný cyklus, to postihlo Valné zhromaždenie ihneď po jeho ustanovujúcom zasadnutí: náhle nás navždy opustil dr. Michal Antal, poslanec zo Slovenského Komlóša. Keďže podľa platného stanoviska Celoštátnej volebnej komisie, ako aj Najvyššieho súdu, členov valného zhromaždenia celoštátnej menšinovej samosprávy nemožno nahradiť, náš najvyšší zbor má v súčasnosti 52 poslancov.
Predsedníctvo CSS zasadalo tohto roku kvôli voľbám len šesťkrát, všetky rokovania boli uzneseniaschopné. Predsedovia odborných výborov a regionálni radcovia pravidelne referovali o svojej činnosti. Zbor sa sústavne zaoberal novelou menšinového zákona, raz aj za účasti predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny Antala Heizera. Predsedníctvo vykonalo tiež záslužnú prácu v prípravnom procese vytvárania systému inštitúcií našej celoštátnej samosprávy.
Práca úradu CSS
Súčasne so štrukturálnym rozvojom našej samosprávy sme museli zabezpečiť aj priestory a vhodné pracovné podmienky pre niektoré novozaložené inštitúcie. Tak sa nám podarilo z investičnej podpory pre Slovenské dokumentačné centrum a z vlastných zdrojov obnoviť suterén sídla CSS, kde sme vytvorili veľkú zasadaciu sieň, kuchynku, ako i kanceláriu dokumentačného a osvetového centra. Zároveň sme obnovili vchod, zadný dvor a izoláciu základných múrov budovy. Spolu s rekonštrukčnými prácami sa začalo zariaďovanie služobného bytu CSS v susednom obytnom dome.
V úrade naďalej zamestnávame 9 osôb (predsedu, podpredsedníčku, tri odborné referentky, sekretárku, pokladníčku, vodiča, upratovačku). Na základe zmluvného pracovného pomeru zamestnávame právneho poradcu a účtovníčku. K užšiemu kruhu pracovníkov pribudli a pribudnú vedúci niektorých našich inštitúcií a naďalej zabezpečujeme v sídle CSS aj priestor pre kanceláriu Zväzu Slovákov v Maďarsku.
Úrad sa snažil svojou odbornou prácou vyhovieť rôznorodým požiadavkám činnosti CSS: pripravovaním zasadaní jej orgánov a realizovaním ich uznesení, organizovaním vlastných akcií a účasťou na vonkajších podujatiach, pripomienkovaním návrhov zákonov, sledovaním konkurzov, úradnou korešpondenciou atď. V tomto roku sa činnosť rozšíri na vypracovanie koncepcie základných dokumentov a konkurzných materiálov jednotlivých inštitúcií, po získaní podpôr zhotovením zmlúv pre ich použitie až po vyúčtovanie. Organizačne sa nám podarilo zvládnuť nemalý nárast úloh tým, že patronát nad rôznymi inštitúciami sme rozdelili medzi odbornými referentkami, ktoré sú honorované z ich rozpočtu.
Popri značnom zvýšení práce sme sa snažili zachovať doterajšiu mobilitu úradu, čo nám napomáhala tiež podľa uznesenia Valného zhromaždenia výmena jedného ojazdeného auta za nové. Zavítali sme na rôzne podujatia do vyše 40 Slovákmi obývaných osád, do niektorých i viackrát. Naše služobné cesty viedli okrem Slovenska do Rumunska, Českej republiky, Srbska a Čiernej Hory.
Predseda Ján Fuzik sa zúčastnil okolo 180 rôznych akcií a zavítal asi do 30 Slovákmi obývaných osád. Z poverenia predsedov ostatných celoštátnych menšinových samospráv sa angažoval v mediálnej problematike a bol členom ich rokovacej komisie, ktorá pripravovala novelu menšinového zákona. Vypracoval konkurzný materiál 7 inštitúcií CSS a dohliadal na rekonštrukčné práce v sídle samosprávy. V júli bol na tri roky zvolený do Generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí, v ktorej usmerňuje činnosť pracovnej skupiny pre médiá.
Podpredsedníčka Etela Rybová zastupovala podľa potreby predsedu, zúčastnila sa vyše 70 akcií, riadila činnosť úradu a kontrolovala značne zvýšený finančný obrat našej samosprávy. Koordinovaním a vypracúvaním rozpočtových plánov jednotlivých inštitúcií prispela vo veľkej miere k ich úspešným konkurzom. Priamo pomáhala pri realizácii investičnej podpory pre Redakciu Ľudových novín a dohliadala na vyúčtovania všetkých našich inštitúcií, vrátane siedmich regionálnych kultúrnych stredísk v rámci Slovenského osvetového centra.
Odborná referentka Daniela Onodiová napomáha prácu Kultúrneho výboru a jeho Podvýboru pre náboženskú oblasť. Podieľala sa na organizovaní celého radu väčších či menších podujatí (napr. Dňa Slovákov v Maďarsku, detskej divadelnej prehliadky, filmového seminára a medzinárodnej konferencie FUEN). Vypracovala 36 súbehov, ktorými sme získali spolu 5 561 000 Ft. Je pritom vedúcou Slovenského divadelného súboru Vertigo.
Odborná referentka Mária Matejdesová má na starosti Výchovno-vzdelávací výbor. Organizovala regionálne a celoštátne konferencie pre slovenských pedagógov, ako aj ich účasť na doškoľovaniach. V uplynulom roku mala možnosť koordinovať už tri turnusy. Školy v prírode na Slovensku. Pracovala na vydávaní odborného pedagogického časopisu Slovenčinár, vrátane jeho finančného zabezpečenia. Pripravila spolu 9 konkurzných prác a získala 1 053 000 forintov. Spomedzi inštitúcií CSS má patronát nad Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku a Slovenským metodickým centrom pre materské školy, obe pôsobia v Békešskej Čabe.
Odborná referentka Judita Mezeiová spolupracuje s Integračným výborom i Podvýborom pre masmédiá a vydavateľskú činnosť. Udržuje kontakty s domácimi slovenskými i maďarskými médiami, sleduje články s národnostnou tematikou v tlači a na internete. Má na starosti domovú stránku CSS, ako i zabezpečenie údržby a rozvíjania počítačovej siete úradu. K rôznym akciám a publikáciám vypracovala 7 konkurzov a získala 2 700 000 forintov. Napomáha pritom prácu Slovenského osvetového centra so siedmimi regionálnymi kultúrnymi strediskami a činnosť Slovenského dokumentačného centra.
Naše odborné referentky získali v súbehoch spolu vyše 9,3 milióna forintov a ich použitie úspešne vyúčtovali. Dbali taktiež o správny účtovný výkaz im zverených inštitúcií.
V úrade CSS sa vytvorila v predchádzajúcich rokoch otvorená, kolegiálna atmosféra a na báze pravidelných pracovných porád prebiehala i v uplynulom roku systematická, efektívna činnosť.
Medzinárodné kontakty
V tejto oblasti dominujú, samozrejme, najmä vzťahy s našou materskou krajinou. Ich vyvrcholením bola návšteva prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, ministra kultúry a štátneho tajomníka ministerstva školstva 20. októbra. Pánovi prezidentovi sme pripomenuli potrebu obnovy slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši, dobudovanie Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, ako aj pretrvávajúci problém so zabezpečovaním hosťujúcich učiteľov pre naše školy. Na druhý deň prezident Rudolf Schuster so svojim maďarským kolegom Ferencom Mádlom zavítali do zrekonštruovanej a rozšírenej Slovenskej základnej, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši.
3. apríla zavítal do nášho sídla podpredseda vlády SR Pál Csáky, ktorý 12. decembra navštívil čabianskych Slovákov a oboznámil sa s ich postavením. Pán podpredseda vlády sa začiatkom mája stretol v Bratislave aj s delegáciou Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktorej členom bol i predseda CSS.
V uplynulom roku zasadali slovensko-maďarské zmiešané komisie pre záležitosti menšín, ďalej pre otázky kultúry a médií. Na oboch fórach sme zdôrazňovali potrebu satelitného vysielania programov slovenskej verejnoprávnej televízie, ako aj obnovu komlóšskej školy a dobudovanie Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe.
Privítali sme iniciatívu zriadiť Úrad vlády pre Slovákov v zahraničí. Prioritné úlohy CSS sme prerokovali s predstaviteľmi Generálneho sekretariátu Slovákov v zahraničí aj na 2. zasadnutí Stálej expertnej komisie dňa 26. novembra v Bratislave, kde sme doplnili čiastkový materiál pre vládu SR pod názvom: Návrh programu na podporu slovenskej komunity v Maďarsku. V dobrej spolupráci s Domom zahraničných Slovákov sme pokračovali i zapájaním sa do viacerých akcií ustanovizne. Matica slovenská oslávila 25. júla v Martine 140. výročie svojho založenia a jej trojdňových osláv sa zúčastnil i predseda CSS.
Aj v uplynulom roku sa nerušene rozvíjali naše dobré pracovné a ľudské kontakty s Veľvyslanectvom SR v Budapešti a Generálnym konzulátom SR v Békešskej Čabe. Na čele vedenia Slovenského inštitútu v Budapešti nastala zmena: v polovici júla sme sa rozlúčili s dovtedajším riaditeľom inštitúcie Karolom Wlachovským, ktorému pred rokom CSS udelila vyznamenanie „Za našu národnosť“. S novým riaditeľom Milanom Resutíkom sa nám podarilo pokračovať v dovtedajších dobrých vzťahoch. Pestujeme dobré vzťahy s našimi dolnozemskými krajanmi v susedných štátoch. Nadlačania v Rumunsku si pripomenuli 23. a 24. apríla 200. výročie založenia ich rodného mesta, a to prevažne komlóšskymi a sarvašskými Slovákmi. Veľkolepých osláv sa zúčastnili predseda CSS a početné delegácie z našich slovenských dolnozemských osád.
Za účelom výmeny skúseností a rozvinutia spolupráce sme nadviazali kontakty so Slovenskou národnostnou radou vo Vojvodine. Predseda CSS rokoval 17. novembra s členmi Výkonnej rady zboru v Novom Sade, kde sa za účasti predstaviteľov Slovákov v Rumunsku dohodli okrem iného na pokračovaní spoločného vydávania štvrťročníka Dolnozemský Slovák.
Vlani sa nám podarilo získať riadne členstvo vo Federatívnej únii európskych národných menšín (FUEN). Tohto roku sa nám dostalo tej cti, že sme mohli v dňoch 24. a 25. októbra usporiadať v Budapešti VIII. Medzinárodný seminár slovanskej sekcie FUEN. Podľa účastníkov z 9 európskych krajín CSS túto úlohu zvládla na veľmi dobrej úrovni. Urobila tým výrazný krok smerom k Európskej únii, v ktorej po vstupe desiatich nových členských štátov bude namiesto súčasnej hŕstky vyše 60 miliónov slovanských občanov.
Národnostno-politická činnosť
V oblasti rozvíjania nášho národnostného života sme dosiahli v uplynulom roku najvýraznejšie a - predpokladajme - perspektívne výsledky v budovaní siete inštitúcií CSS.
Pre týždenník Ľudové noviny, ktorý sa stal už pred rokmi prvou inštitúciou našej samosprávy, sme získali 3 400 000 Ft. Podporu použila redakcia na nákup kancelárskeho nábytku a moderných technických zariadení.
Po dlhom období finančnej neistoty sa nám podarilo tohto roku stabilizovať situáciu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sumou 22 550 000 Ft. Prevažná časť štátnej dotácie pokrývala prevádzkové náklady, pomocou ktorých tu zamestnávame na plný úväzok už štyroch zamestnancov, vrátane riaditeľky ustanovizne. Spolupracovníci ústavu získali svojimi projektmi ďalších 7 miliónov forintov a mohli tak rozvíjať bohatú bádateľskú činnosť, o ktorej podrobne referujú vo svojej správe.
V poradí treťou, ale ešte nie našou inštitúciou bol slovenský divadelný súbor Vertigo, ktorý CSS prevzala na žiadosť kolektívu uznesením Valného zhromaždenia z 28. mája 2003. Na technický rozvoj a prevádzku divadla sme získali spolu 4 198 000 Ft štátnej dotácie. Podľa zakladajúcej listiny vedúcou Slovenského divadelného súboru Vertigo sa stala Daniela Onodiová.
Na prvý pohľad novou, ale v podstate už dlhé roky budovanou a z rozpočtu CSS rozvíjanou inštitúciou sa stalo Slovenské osvetové centrum so svojimi 7 regionálnymi kultúrnymi domami. Pre budapeštianske ústredie a jeho filiálky v Békešskej Čabe, Černi, Mlynkoch, Novom Meste pod Šiatrom-Baňačke, Sarvaši, Slovenskom Komlóši a vo Veňarci nám udelil Úrad predsedu vlády 23 933 000 Ft, z ktorých zhruba polovicu tvoria investičné náklady. Vedením inštitúcie dočasne poverilo Predsedníctvo CSS predsedníčku Kultúrneho výboru Alžbetu Hollerovú-Račkovú.
Ako úplne novú inštitúciu CSS sme založili Slovenské dokumentačné centrum, úlohou ktorého je zozbierať, spracovať, zachovať a sprístupniť podľa možnosti čo najviac tlačených publikácií a rukopisných dokumentov z tvorby Slovákov v Maďarsku, vrátane archívnych materiálov slovenských redakcií Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie. Na tieto účely sme získali 11 300 000 forintov. Prevažnú časť udelenej sumy 8 600 000 forintov sme žiadali na vytvorenie potrebných priestorov pre túto inštitúciu. Vedením inštitúcie sme poverili do vypísania konkurzu knihovníčku Annu Sabadošovú.
Z iniciatívy slovenského gymnázia, základnej i materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe sme v meste založili Slovenské metodické centrum pre materské školy, na ktoré sme získali podporu 2 542 000 Ft. Prácu centra v prechodnom období usmerňuje riaditeľka čabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová.
K získanej štátnej dotácii pre inštitúcie CSS, ktorá činila spolu 68 miliónov forintov, sme dodatočne priložili žiadosť o podporu na získanie mikrobusu pre divadelný súbor Vertigo v hodnote 8,5 milióna forintov. V prípade úspechu by sa značne zlepšili technické možnosti nášho divadla.
Pripravili sme koncept ďalšej inštitúcie CSS: Verejnoprospešnej spoločnosti služieb na zúžitkovanie nehnuteľností Legatum (Dedičstvo). Jej úlohou by bolo v prvom rade napomáhanie prevádzkovania, zachovávania a rozvíjania slovenských oblastných domov, obecných múzeí a národopisných zbierok, ktoré spravujú miestne slovenské samosprávy. Legatum navrhujeme založiť v prípade záväzného poskytovania štátnych garancií.
Valné zhromaždenie na svojom májovom zasadnutí poverilo vedenie, aby v duchu novely zákona o verejnom školstve pripravilo prevzatie Slovenskej základnej i materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši.
Prevádzkovateľ obnovenej a rozšírenej inštitúcie, Zastupiteľský zbor mesta Sarvaša, sa 26. júna 2003 uzniesol odovzdať svoju ustanovizeň CSS. Problém nastal tým, že podľa zákona sa táto zaraďuje medzi miestne, a nie obvodné školy, čo nám znemožňuje podpísať dohodu o prevzatí aj s ministerstvom školstva a zabezpečiť tým štátne finančné garancie na jej prevádzkovanie. Po viacerých rokovaniach s odborníkmi ministerstva školstva za účasti predstaviteľov Úradu pre národné a etnické menšiny sme iniciovali novelu výkonného nariadenia zákona o verejnom školstve v náš prospech a rysujú sa možnosti riešenia.
Na budovaní systému inštitúcií CSS, vypracovaní základných dokumentov a prevádzkových zmlúv má veľké zásluhy právny poradca CSS dr. Dénes Nemes, ktorý poskytol právnu pomoc i viacerým miestnym slovenským samosprávam. Aktívne - a podľa hodnotenia Úradu pre národné a etnické menšiny veľmi účinne - sa zapojil do novelizačného procesu menšinového a volebného zákona, kde menšiny zastupovalo 6 celoštátnych samospráv, vrátane CSS. Zámerom vlády je predostrieť parlamentu návrhy modifikácie oboch zákonov do konca roka 2003, čo má slúžiť ďalšiemu upevňovaniu menšinového samosprávneho systému. Základným pilierom zákona o voľbách poslancov menšinových samospráv sa stalo na základe novely ústavy a snahy o vylúčenie čoraz väčších volebných anomálií zavedenie zoznamu národnostných voličov. V týchto závažných záležitostiach musia zaujať zodpovedné stanovisko aj poslanci Valného zhromaždenia CSS.
V uplynulom roku bola pre väčšinu našich miestnych slovenských samospráv príznačná zvýšená činnosť na národnostnom poli. V porovnaní s predchádzajúcim rokom CSS vyčlenila na podporu miestnych aktivít poldruha násobnú sumu, t. j. 6 miliónov forintov, ale nároky boli viacnásobne vyššie.
Ministerstvo informatiky a komunikácií MR - pri ktorom pracuje Národnostné kolégium pozostávajúce z predstaviteľov celoštátnych menšinových samospráv - vypísalo konkurz na zabezpečenie miestnych menšinových zastupiteľských zborov počítačmi. Je príznačné, že vyše polovica našich 115 slovenských samospráv sa zapojila a uspela v tejto akcii.
S potešením môžeme konštatovať, že sa ďalej zvyšovala prestíž CSS v domácej národnostnej sfére, ale aj mimo nej. Na medzinárodnej konferencii Úradu pre národné a etnické menšiny, usporiadanej v dňoch 8. a 9. októbra pri príležitosti 10. výročia prijatia menšinového zákona v Maďarsku, požiadali o prednášku iba dvoch predstaviteľov celoštátnych samospráv: predsedov slovenského a nemeckého zboru. Pritom na slávnostnú recepciu kardinála, prímasa Pétera Erdőa, usporiadanú pri príležitosti jeho vymenovania, bol pozvaný jedine predseda CSS. Pán kardinál prisľúbil aj prijatie delegácie CSS na rokovanie o zabezpečení slovenského farára pre pilíšske obce. Taktiež napomáhame vrátenie slovenského evanjelického kostola v Budapešti slovenskému cirkevnému zboru, a to aj rokovaním s biskupom - predsedom Imre Szebikom a s predstaviteľmi vlády.
Naďalej sme upevňovali kontakty CSS so slovenskými občianskymi organizáciami. Členovia Predsedníctva sa zúčastnili viacerých takýchto podujatí, naposledy Valného zhromaždenia Zväzu Slovákov v Maďarsku, usporiadaného v Hronci na Slovensku. Úprimne nás teší, že aj s novým vedením Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM) máme dobré styky. Odkúpili sme ním prenajímané miestnosti na ulici Nagymező, ktoré môže aj naďalej bezplatne používať. So záujmom sledujeme aj činnosť Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku a počítame so spoluprácou našich občianskych zoskupení.
Ako doteraz, tak aj v roku 2004 budeme potrebovať partnerskú spoluprácu vládnych a parlamentných orgánov doma i na Slovensku, súčinnosť našich miestnych slovenských samospráv, občianskych organizácií a združení, aby sme dosiahnuté výsledky uplynulého roka nielen udržali, ale podľa možnosti aj naďalej rozvíjali v prospech nášho cenného a jedinečného kultúrneho dedičstva.
Kultúrny výbor
Smerodajnými pre oblasť kultúry boli dokumenty „Hlavné úlohy Kultúrneho výboru na roky 2003-2006“ a „Ciele a úlohy osvetovej činnosti slovenskej národnosti v Maďarsku“. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sme pokračovali v tradičných kultúrnych podujatiach a školeniach CSS.
Najdôležitejšou udalosťou roka 2003 bolo prevzatie, resp. založenie kultúrnych inštitúcií CSS a v tomto roku - prvýkrát v histórii - boli zabezpečené finančné prostriedky na ich fungovanie zo štátneho rozpočtu.
V tomto roku sa uskutočnilo prevzatie divadelného súboru Vertigo, ktoré funguje odteraz ako Slovenský divadelný súbor Vertigo, s dvoma scénami: amatérskou a profesionálnou. Došlo aj k založeniu Dokumentačného strediska CSS. Na zastrešenie tzv. regionálnych centier bolo založené Slovenské osvetové centrum, ktoré malo v roku 2003 sedem - výrazne odlišných - regionálnych členských inštitúcií. V troch prípadoch prevádzkujú tieto centrá občianske zoskupenia, kým v ostatných prípadoch našim zmluvným partnerom sú miestne menšinové samosprávy disponujúce využiteľnými budovami. Úlohou kultúrneho výboru v budúcom roku bude vypracovanie obsahovej náplne fungovania týchto centier. Cieľom je, aby sa stali medzičlánkom medzi miestnou a celoštátnou úrovňou organizovania slovenského kultúrneho a verejného života.
Redakcia Ľudových novín si vďaka štátnej dotácii prvýkrát vo svojej histórii mohla zakúpiť nový nábytok a zaobstarať ďalšie moderné fotoaparáty.
Kultúrny výbor sa pri vytváraní svojho návrhu na podporu miestnych kultúrnych aktivít riadil vopred určenými princípmi udeľovania finančnej dotácie. Uprednostňované boli aj v tomto roku detské a mládežnícke podujatia, podujatia prebiehajúce v slovenskom jazyku a prvýkrát sa mohli miestne kolektívy uchádzať aj o podporu na vydávanie miestnych slovenských periodík a na miestne televízne alebo rozhlasové vysielanie. Žiaľ, uchádzači neprejavili výraznejší záujem o túto možnosť podpory.
V rade stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi slovenských občianskych organizácií sa v septembri uskutočnilo stretnutie s novozvoleným vedením Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, s Alexandrom Kormošom a Evou Fábiánovou. Pravidelne prebiehajú aj neformálne stretnutia s vedením Zväzu Slovákov Maďarsku.
Slovenský divadelný súbor Vertigo
Divadelný súbor pokračoval v hosťovaní s veselohrou Spálená morka alebo recept na dobrú náladu. Predstavil sa s ňou v Lucine, Čabačude, Békešskej Čabe, Santove, Segedíne a v Budapešti v rámci Prehliadky národnostných divadiel. Bol účastníkom Dní zahraničných Slovákov v Bratislave a Jesenných divadelných dní v Lučenci. S novou hrou Lavička okrem troch predstavení v Budapešti zavítal do Orosláňu, Tardoša, Mlynkov, Békešskej Čaby (2 predstavenia) a Santova.
Slovenské osvetové centrum (SOC)
V roku 2003 došlo k vypracovaniu a schváleniu základných dokumentov a zmlúv umožňujúcich fungovanie inštitúcie. Došlo k podpísaniu zmluvy medzi CSS a SOC o použití finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Podpísané boli zmluvy o prevádzkovaní regionálnych centier so zainteresovanými občianskymi organizáciami a menšinovými samosprávami, ako aj pracovné zmluvy s vedúcimi regionálnych centier a s ostatnými pracovníkmi. O poverení jednotlivých osôb rozhoduje vždy vedúci regionálneho centra. Kultúrny výbor prerokoval a schválil Organizačný poriadok SOC. Pre budapeštianske stredisko SOC bol zakúpený počítač s príslušenstvom a softvér, nábytok, telefón, čím boli vytvorené základné podmienky fungovania.
Slovenské dokumentačné centrum
V tomto roku došlo k vytvoreniu jeho priestorov v pivnici sídla CSS. V Segedíne sa začala digitalizácia zvukového materiálu slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu a okrem počítačovej techniky bol zakúpený aj knižničný softvér.
Podvýbor pre masmédiá a vydavateľskú činnosť
Päťčlenný Podvýbor pre masmédiá a vydavateľskú činnosť (ďalej len PMVČ) svoje úlohy vykonával na základe pracovného plánu schváleného 28. apríla 2003. Výbor si zaumienil udržiavať úzke styky so slovenskými národnostnými redakciami (MR a MTV, Ľudovými novinami, regionálnymi slovenskými masmédiami), so ZSSUM a s redakciou Dolnozemský Slovák.
S Ľudovými novinami sú naše kontakty temer každodenné. Ich redaktori pracujú na slušnej úrovni, ale bolo by dobré žánrovo ich obohatiť. Chýba aj súhra našich slovenských masmédií v záujme vzájomnej podpory a propagácie.
K regionálnym časopisom sme sa zatiaľ nedostali, nepíše sa o nich ani v ĽN a niet medzi nimi žiadnej vzájomnej komunikácie. Vieme len, že vychádzajú len v niektorých slovenských osadách, aj tam spravidla v nedôstojnom pomere slovenčiny. Pilisszántói Krónika vychádza po maďarsky, Komlósi Hírmondó má jednostranovú prílohu po slovensky. Vydávanie časopisu Pilíšan bolo zrušené z finančných dôvodov, pričom sa na viaceré maďarské časopisy (Pilisszentkereszti Polgár, Somvirág, Pilisszentkereszti Forrás, Pilisszentkereszti Szentév, a ďalšie) našli peniaze.
Situáciu slovenského vysielania MTV a slovenského vysielania MR sme si preverili v Segedíne 20. 5. 2003 v rámci vysunutého zasadnutia.
Redakcia Domoviny má finančné ťažkosti, zastaranú techniku, nemá samostatnú strižňu ani kameru a štáb. Vysielací čas je stále nevyhovujúci. Mala by informovať o dianí vo všetkých našich mestách a obciach, ale má obmedzené možnosti cestovať. Voči takto „zabezpečeným“ redaktorom potom ťažko klásť nejaké požiadavky, aby napríklad informovali o všetkých závažných národnostných udalostiach, aby pekne a bezchybne hovorili po slovensky, alebo aby „slovenské vysielanie“ nerobili spolovice, či nedajbože celé po maďarsky.
Ani slovenská redakcia MR nie je na tom lepšie. Vysiela síce denne 90 minút regionálne a 30 minút celoštátne po slovensky, ale na nevhodných vlnových dĺžkach (UKV), aj tam často namiesto našich redaktorov môžeme počúvať prejavy poslancov maďarského parlamentu… Naši redaktori by mali robiť celoštátne programy, ale na cestovanie tiež nemajú vhodné podmienky. Situácia sa trošku zlepšila od apríla, keď dostali možnosť hospodáriť zo samostatného rozpočtu. Závažným problémom je, že národnostné redakcie nefigurujú v najnovšie modifikovanom štatúte MR, ako keby tam ani nepatrili!
Technické a finančné zabezpečenie týchto redakcií je úlohou MR a MTV. O týchto záležitostiach predseda CSS Ján Fuzik už neraz rokoval a bude dôležité predložiť túto tému aj na zasadnutiach medzištátnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie.
Vydavateľská činnosť
Spomedzi predbežne oznámených literárnych rukopisov načas boli zhotovené a odovzdané iba dva: Sonety Alexandra Kormoša pod titulom Rozdúchať stlmený plameň a súborné dielo detských básní Gregora Papučka Konvalinky. V týchto dňoch vychádza ročenka Náš kalendár. CSS aj v tomto roku prispela na vydávanie spoločného časopisu Slovákov z Rumunska, Juhoslávie a Maďarska Dolnozemský Slovák.
Kontakty
26. septembra t. r. sa v sídle CSS uskutočnilo stretnutie podvýboru s vedením ZSSUM. Naším cieľom bolo spoločne zmapovať súčasnú situáciu organizácie. Prostredníctvom nášho podvýboru ponúkame Združeniu podporu a spoluprácu.
Podvýbor pre náboženskú oblasť
Podvýbor pre náboženskú oblasť sa snažil zabezpečiť možnosť pre všetkých veriacich rôzneho vierovyznania, aby si prehĺbili vieru a duchovne sa obnovili. Pre nás bolo základným poslaním prostredníctvom rôznych aktivít priblížiť kresťanskú vieru širokej verejnosti a prispieť k duchovnej obnove a národnej obrode našich veriacich.
Dúfajme, že sme prispeli k tomu, aby CSS mala vysoký kredit v rámci cirkví i občianskej spoločnosti.
Vzhľadom na závažnosť, rozsah a uskutočňovania úloh v náboženskej oblasti by bolo žiaduce zamestnávať jedného referenta pri CSS. Žiaľ, VZ CSS tento návrh neschválilo.
Kontakty
Podvýbor má styky s farnosťami a cirkevnými zbormi doma i na Slovensku. Spolupracuje so Slovenskou základnou školou a gymnáziom v Budapešti, kde sa 20 detí zapísalo na hodiny náboženstva, ako i so Spoločnosťou sociálnych sestier, Ekumenickým doškoľovacím strediskom v Budapešti a Slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu. Farár Pavol Gábor Kutej z Cirkevného evanjelického zboru v Békešskej Čabe odslúžil 104 nedeľných bohoslužieb, 417 bohoslužieb vo všedný deň. Na hodiny náboženstva, ktoré vedie, chodí 40 detí.
Putujúca farárka Alžbeta Nobiková slúžila slovenské bohoslužby v 20. osadách Peštianskej, Novohradskej, Békešskej, Komáromskej, Boršodskej a Čongrádskej župy (spolu 70 bohoslužieb). V Sarvaši - v Starom evanjelickom kostole odslúžila 16 slovenských bohoslužieb. Podobne ako v uplynulých rokoch, spolupracovala so slovenskou redakciou MR. Zúčastnila sa okrem iného Misijnej konferencie vo Svite (máj, november), Stálej konferencie pre zahraničných Slovákov v Bratislave, odbornej ekumenickej konferencie v Pannonhalme. Organizovala biblický tábor pre deti zo Sarvaša a okolia v Hronci. Pre cirkevný evanjelický zbor v Sarvaši a Pitvaroši zorganizovala pútnický zájazd do Tisovníka a okolia. Pre veriacich získala z Kanady slovenské materiály, zamerané na duchovnú činnosť.
Výchovno-vzdelávací výbor
Výchovno-vzdelávací výbor sa zišiel trikrát. Hlavnými bodmi zasadnutí bolo prerokovanie systému učebných predmetov a počtu hodín; prediskutovanie koncepcie zefektívnenia slovenského národnostného školstva v Maďarsku; ako i budúcnosti maturít v slovenských gymnáziách.
V marci sa konalo dvojtýždňové doškoľovanie pre pedagógov materských, základných a stredných škôl, ktoré organizovalo Ministerstvo školstva SR (MŠ SR) v spolupráci s Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V tomto roku zorganizovali pre pedagógov z Maďarska osobitný kurz, ktorý obsahoval týždňovú intenzívnu jazykovú prípravu. V zmysle nariadenia vlády MR sa kurz započíta do pravidelných doškoľovaní. Zúčastnilo sa ho 17 učiteľov z rôznych škôl.
Školstvo SR zorganizovalo aj v tomto roku Školu v prírode pre krajanské deti. Z Maďarska odcestovalo na túto akciu 108 žiakov (maximálny povolený počet) z dvanástich škôl. Dostali sme prísľub, že v roku 2004 nám poskytnú viac turnusov. CSS v tejto súvislosti oslovila všetky školské inštitúcie, v ktorých sa vyučuje slovenčina, zozbierala ich konkrétne nároky na rok 2004. Na základe prieskumu sme zistili, že do školy v prírode v r. 2004 by sme mohli poslať 468 žiakov.
Výchovno-vzdelávací výbor zorganizoval regionálne konferencie pre učiteľky materských škôl: 6. novembra v Békešskej Čabe a 7. novembra v Budapešti. Účastníci konferencie sa v rámci ukážkového zamestnania mohli oboznámiť so životom békeščabianskej, resp. budapeštianskej škôlky. Edita Pečeňová informovala o plánoch a činnosti Slovenského metodického centra pre materské školy. Konferencie boli veľmi úspešné, zúčastnilo sa ich približne 90 učiteliek.
Aj v tomto roku sa pripravuje ďalšie číslo metodického časopisu Slovenčinár.
19. a 20. novembra sme v Sarvaši v spolupráci so slovenskou školou zorganizovali konferenciu pre učiteľov slovenského jazyka. V rámci dvojdňového programu účastníci mohli navštíviť dvojjazyčné ukážkové hodiny a vypočuť si odborné prednášky.
O súčasnom stave slovenského národnostného školstva, o problematických otázkach, o úlohách, ktoré z nich vyplývajú, sme v tomto referáte neinformovali, zaradili sme ich do koncepcie slovenského národnostného školstva.
Integračný výbor
Integračný výbor CSS (IV) v roku 2003 vykonával svoju prácu podľa pracovného plánu schváleného VZ CSS. Výbor mal v roku 2003 štyri zasadnutia a vytýčené ciele splnil v plnom rozsahu.
Podľa plánu zmapoval kontakty 115 slovenských menšinových volených zborov s obecnými samosprávami, ako aj ich možnosti a činnosť. Dotazníky boli rozoslané dvojjazyčne: zo 115 slovenských zborov dotazníky vrátilo 72, z toho pomoc od výboru, respektíve od CSS, si nárokovalo 37 samospráv. Integračný výbor sa bude snažiť do konca roka vyhovieť prosbám, resp. postúpiť ich kompetentným zborom CSS.
V rámci Čaba Expo v Békešskej Čabe sa konalo stretnutie maďarských a slovenských podnikateľov, na ktorom bol zastúpený aj IV CSS.
V októbri sa členovia výboru stretli v budove Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory v Šalgótarjáne s novým predsedom Maďarsko-slovenskej sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory a s tajomníčkou Obchodnej a priemyselnej komory Novohradskej župy, kde výbor prerokoval možnosti spolupráce so sekciou. Rokujúce strany sa vzájomne informovali o činnosti, respektíve hľadali možnosť bližšej spolupráce.
Predseda výboru sa zúčastnil na vytvorení viacerých obchodných a hospodárskych cezhraničných stykov. Naše vzťahy so slovenskými národnostnými podnikateľmi sa zlepšili a rozšírili. Dokazuje to aj fakt, že slovenskí podnikatelia sa na náš výbor často obrátili so žiadosťou o radu, pomoc.
Predseda výboru sa v novembri zúčastnil na stretnutí slovenských a českých podnikateľov akreditovaných v Maďarsku, ktoré organizovalo Obchodné a ekonomické oddelenie Veľvyslanectva SR v Budapešti.
Výbor bol koncom novembra zastúpený v Bratislave na konferencii Maďarsko-slovenské malé a stredné podnikania na prahu pripojenia sa k Európskej únii.
Oplatí sa nás predplatiť
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199
Rozhlas | Televízia
Majiteľ
Vydavateľ
Sponzor
