30.januára 2004 ● Príspevky z Ľudových novín

Rozdúchané plamene

Nad novou zbierkou A. Kormoša

Láska, dobro a pravda nie sú len krásne slová, ale predovšetkým skutočnosti, ktoré hýbu svetom, ľuďmi a dejinami. Hýbu aj najnovšou zbierkou veršov Alexandra Kormoša Rozdúchať stlmený plameň - Szítsuk a lefojtott lángot s podtitulom Sonety. Už jej názov naznačuje, že dobrých úmyslov a úsilia v tomto ohľade nikdy nie je dosť, ba často sa stáva pravý opak a preto je treba vždy znovu a znovu obnovovať a zlepšovať to - povedané Hviezdoslavovými slovami - „čo mrcha svet v nás skvári, zmorí.”

A. Kormoš sa aj tentoraz vydáva po svojich stopách, ktoré zanechal najmä v Polyfónii a Ohnivej kytici a utvrdzuje sa vo svojom doterajšom a trvalom ľudskom a básnickom kréde. Vo svojej zbierke nám predkladá ďalšie varianty na svoju permanentnú tému: vytrvalé hľadanie pravdy v konfrontácii síl dobra a zla. Osobitne akcentuje etické postoje, apeluje na zodpovednosť za vlastné činy.

Pevným bodom v tomto hľadačstve je imperatív lásky, „Človek je vlastne čarovná dvojica”, ktorá má však i v tomto prípade mnohé podoby. Majákmi na tejto ceste ostávajú tí najbližší a najdrahší - v prvom rade matka ako darkyňa života a jazyka.

Už vo svojej zbierke ľudových piesní „F santofském Pilíši” autor venoval niektoré svoje verše (väčšinu ktorých nachádzame i v recenzovanej knižke) konkrétnym osobám a kolektívom. Tak básňou Jazyk venuje zbierku matke, ktorej vďačí za najväčší poklad: materinský jazyk. Básňou Topoľ vyjadruje vďaku pilíšskym Slovákom, vápenárom, jedným z ktorých bol aj autorov nebohý otec. Básňou Blízki ste mi venoval spomenutú zbierku Slovákom v Maďarsku a básňou Polyfónia ju dedikoval Slovákom na celom svete.

Ako to vyplýva aj z titulu, Kormoš sa dobre cíti nielen vo svojej materčine, ale rozdúchava svoj plameň aj v maďarčine. Takmer dvadsiatimi básňami v tomto jazyku zároveň podáva svedectvo o svojej tvorivej dvojjazyčnosti. Dôkazom toho je aj posledná časť knižky, obsahujúca preklady niektorých slovenských básnikov do maďarčiny ako aj preklady veršov dvoch maďarských básnikov do slovenčiny. Zdá sa teda, že Kormoš rozvíja svoju polyfónnosť aj v tomto smere.

Zbierku vydali Celoštátna slovenská samospráva a Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, vydanie podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR. Zodpovedným redaktorom publikácie je Imrich Fuhl.

(kni)

Porada v Ečeri

Na pracovnej porade v Ečeri sa 24. januára stretli predstavitelia slovenských osád Peštianskej župy. Účastníci porady z Malej Tarče, Veľkej Tarče, Kerepešu, Cinkoty, Čemeru, Rákoškerestúru, Šáre, Albertirše, Peterky a Ečeru si po zaspievaní hymnickej piesne Slovákov v Maďarsku vypočuli správu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika o národnostnej aktivite v tomto regióne, ako aj o pripravovanej zmene menšinového zákona. O národnostnom dianí v Peštianskej župe referoval aj regionálny radca CSS dr. Július Alt. O tohoročných súbehoch verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku informovala členka kuratória Gizela Molnárová. Porady sa zúčastnili aj podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, starosta Ečeru István Harazin a notár Zoltán Barna.

Slovenský fašiangový ples v Orosláni

V Orosláni už dlhé desaťročia usporadúvajú počas fašiangovej sezóny slovenský ples, hostiteľom ktorého je v posledných rokoch slovenská samospráva mesta. Aj v kruhu tzv. väčšinových občanov veľmi obľúbená veselica sa tentokrát konala 24. januára na tradičnom dejisku, v slávnostnej sieni Gymnázia Józsefa Lengyela. V preplnenej priestrannej sále predsedníčka slovenského voleného zboru a členka mestskej samosprávy Alžbeta Sabová úvodom pripomenula stovkám prítomných, že v tomto roku bude Orosláň oslavovať 50. výročie získania štatútu mesta. V poradí siedmeho Slovenského batôžkového fašiangového bálu zboru slovenských poslancov sa zúčastnil o. i. viceprimátor mesta Antal Székely. „Vykonali sme všetko preto, aby ste sa v našom kruhu dobre cítili. Santovskí hudobníci vám budú hrať rezké pesničky do tanca a spevu a potom bude už len a len na vás, aby ste to využili a popritom pri bielych stoloch pokrytých rôznymi dobrotami a nápojmi vytrvali s nami až do bieleho rána...“ - povedala A. Sabová a nezabudla sa poďakovať ani štedrým sponzorom, ktorí sa postarali o darčeky na tombolu. V kultúrnom programe s veľkým úspechom vystúpila päťročná miestna slovenská národnostná tanečná skupina Brána. Tanečníci predviedli slovenské tance z rôznych kútov Maďarska a orosláňskym svadobným tancom, s “bránou“ v ruke otvorili fašiangový bál. Do tanca hrala skupina Santovská nálada vedená Jozefom Széplakim.

(-hl)

Dobročinný ples v Číve

Už tradičný Rodičovský ples usporiadali 24. januára v Osvetovom dome B. Kálmánfiho v Číve miestna základná škola a rodičovské združenie. Výnos z dobročinného podujatia, ku ktorému prispeli okrem organizátorov aj podnikatelia, je určený tamojším školákom. O dobrú náladu hostí sa postarala kapela Mangó Trió.

Výstava miestnych umelcov v Kestúci

V Kestúci otvorili nedávno v poradí druhú výstavu miestnych amatérskych umelcov nazvanú Kvety duše. Hlavná organizátorka expozície Katalin Vágóová Kovácsová v zdravici pred otvorením výstavy s radosťou uviedla, že na ich výzvu reagovalo viac ako 20 občanov, ktorí zo záľuby tvoria umelecké diela. Starosta obce Alexander Klányi poďakoval za iniciatívu, z ktorej sa rodí tradícia a s potešením konštatoval, že nielen vystavené diela, ale aj počet účastníkov vernisáže prerástol doterajšie priestory. Výstava trvala týždeň a podľa zápisov v knihe návštevníkov mala veľký úspech. Autori diel i organizátori si môžu spokojne vydýchnuť, veď ich práca sa stretla s uznaním širokej verejnosti.

(lg-vzs)

V Dolných Peťanoch bilancovali

Na nedávnom obecnom zhromaždení v Dolných Peťanoch (Alsópetény) bilancovali o. i. činnosť miestnej slovenskej samosprávy. Ako vyplynulo z referátu, poslanecký zbor pravidelne zasadá a plní vytýčené úlohy, zúčastňuje sa rôznych podujatí a tak prispieva k úspešnému pôsobeniu obecnej samosprávy. Značnú pozornosť venuje výučbe slovenčiny a pestovaniu tradícií; pre vytvárajúci sa tanečný súbor napríklad zakúpil látku na kroje.

Starosta obce Imrich Laluja na zhromaždení konštatoval, že obecná samospráva v uplynulom roku zabezpečovala primerané podmienky na fungovanie vlastných i ďalších ustanovizní. Cestou súbehu získala prostriedky na zriadenie autobusovej stanice, nákup zásobníkov odpadu a obnovu verejného osvetlenia. Vari najúspešnejším projektom bola žiadosť obecnej a miestnej rómskej samosprávy, ako i vedenia školy, vďaka ktorej získala obec od ministerstva životného prostredia 1 milión forintov. Použije ich na rozvoj kultúry životného prostredia a na budovanie multifunkčnej vodnej nádrže.

Na zhromaždení sa hovorilo aj o dvoch náročných investíciách - o kanalizácii a budovaní miestneho hotela.

Do EÚ aj cez Ipeľ

Predmetom spoločného zasadania poslaneckých zborov a pohraničnej a colnej stráže poipeľských osád Letkés a Salka boli otázky súvisiace s prevádzkovaním hraničného priechodu medzi týmito obcami po vstupe do EÚ. Hlavnou úlohou bude zachovanie plynulosti prevádzky tohoto priechodu, ktorý otvorili v roku 1994 v záujme uľahčenia stykov obyvateľov na oboch stranách hraničnej rieky.

Starostovia oboch obcí sa zhodli v tom, že na rozdiel od doterajšej praxe prechod treba od mája t. r. udržiavať v nepretržitej prevádzke a je potrebné sprístupniť ho aj medzinárodnej doprave. Tým pribudne ďalší problém obci Letkés na maďarskej strane hraníc. Ak totiž chce, aby premávka nenadobudla neznesiteľné rozmery, potom je potrebné zabezpečiť novú komunikáciu mimo obývaného územia v dĺžke 1 km, a to smerom k ipeľskému mostu.

Stretnutie abiturientov

Abiturienti strednej školy v Slovenskom Komlóši, ročník 1950-53, sa stretnú po päťdesiatich rokoch na výročnej slávnosti dňa 28. februára v budove miestnej slovenskej základnej školy. Prihlášky prijímajú do 20. februára Anna Mitnyanová (Paksi Pálné), Rózsa u., tel. 06 68 46053 a Pavel Matejdes, Kisfaludi u., tel. 06 68 462255.

Slovenčina v Lucine má zelenú

Základná škola v Lucine (Lucfalva), ktorú odovzdali do prevádzky pred desiatimi rokmi, je v celej župe známa úspešnou výučbou slovenského jazyka. Zo 103 žiakov si slovenčinu osvojuje 93, z nich 43 pochádza z národnostných rodín.

Slovenčinu tu nevyučujú ako voliteľný fakultatívny predmet, ale v rámci rozvrhu hodín, štyri hodiny týždenne. K tomu zabezpečili aj personálne podmienky: od prvého po ôsmy ročník tu vyučujú odborní učitelia - absolventi odboru slovenčina. Deti dostávajú primeraný základ už v škôlke, kde takisto vyučujú slovenské učiteľky. Pedagógovia majú možnosť zúčastňovať sa doškoľovania doma i v materskej krajine. Mnohí školáci sa zúčastňujú rôznych celoštátnych súťaží v slovenskom jazyku a najúspešnejší získavajú za odmenu pobyt v letných táboroch na Slovensku. V minulom roku šesť žiakov zložilo štátnu skúšku zo slovenčiny na strednom stupni.

Čajový večierok a ples v Kétšoproni

Slovenská menšinová samospráva v Kétšoproni usporiadala 24. januára v miestnom kultúrnom dome v poradí ôsmy Čajový večierok. Podujatie, ktoré každý rok priláka množstvo detí a dospelých, otvorili podpredsedníčka zboru slovenských poslancov Mária Juhászová Petrovszká a učiteľka miestnej školy Judita Ekeová Salamonová privítaním prítomných, medzi ktorými boli aj hostia zo Slovenska - primátorka Zlatých Moraviec Serafína Ostrihoňová, vedúci folklórneho súboru Žitavan z Viesky nad Žitavou Lea Weberová a Ján Weber, ich zástupkyňa Ľudmila Nehézová a finančná manažérka súboru Alena Frajtová. Medzi Kétšoproňčanov zavítali aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy, členka tamojšieho slovenského voleného zboru Etelka Rybová, regionálna radkyňa CSS dr. Helena Čičeľová, a tajomník Výboru pre národnostné a etnické menšiny samosprávy Békešskej župy József Hevesi. Prezentáciu miestnych kultúrnikov a žiakov si prišiel pozrieť aj starosta obce Sándor Völgyi.

Kultúrny program sa začal hymnickou piesňou našich Slovákov Daj Boh šťastia tejto zemi v podaní miestneho slovenského speváckeho zboru, ku ktorému sa pripojili všetci prítomní. Kétšoproňskí speváci predniesli kyticu slovenských piesní. Po nich nasledovali prváci miestnej základnej školy s Rozprávkou o Svínke špínke. Druháci spievali a tancovali na pieseň z CD-platne svojich komlóšskych kamarátov, kým žiaci 4., 5., 7. a 8. triedy sa predstavili s hrou Múdry Maťko a blázni. Po deťoch opäť nasledoval blok slovenského speváckeho zboru. O spestrenie programu sa postarali členovia folklórneho súboru Žitavan, ktorí predniesli piesne zo západného a stredného Slovenska a tanečnú hru o tom, čo robia dve ženy s jedným mužom. Ako poslední vystúpili na javisko členovia miestneho tanečného súboru s maďarskými a maglódskymi slovenskými tancami.

Medzi jednotlivými blokmi mohli účastníci Čajového večierka ochutnať miestne zákusky a čaj. Podobne ako predvlani sa po večierku konal v Rákócziho reštaurácii Slovenský ples, ktorý v mene miestnej slovenskej samosprávy otvorila Etelka Rybová. Popriala všetkým prítomným, medzi ktorých zavítal aj parlamentný poslanec Norbert Erdős, príjemnú zábavu, ku ktorej ich naladili členovia miestneho súboru spoločenských tancov českou polkou a latinskými tancami. Po chutnej večeri nasledovalo losovanie tomboly a tanec. Výborná nálada trvala až do rána.

Ako sme sa dozvedeli, aj keď ide o veľmi mladú tradíciu - veď to bol v poradí druhý bál - už teraz je veľmi obľúbený v radoch miestneho obyvateľstva, ale i ľudí z okolitých osád. Členovia slovenskej samosprávy uvažujú o tom, že usporadúvať dva na čas a energiu tak náročné programy v jeden deň je neúnosné a preto ich pravdepodobne budú organizovať striedavo - jeden rok Čajový večierok a druhý Slovenský ples.

(aszm)

Praktická slovenčina zo Sarvaša

Praktická slovenčina vyšla z tvorivej dielne autoriek Dr. Kornélie Resutíkovej, CSc. a Mgr. Barbary Toppiovej, už pomerne známych autoriek z oblasti slovakistiky a romanistiky. Skriptá Praktická slovenčina sú určené predovšetkým pre poslucháčov Katedry národnostných menšín a cudzích jazykov Pedagogickej fakulty VŠ ST. Na základe konkurzu ich vydanie finančne podporila Komisia pre vedu a umelecký výskum Pedagogickej fakulty Vysokej školy Samuela Tešedíka.

Publikácia obsahuje ucelené tematické celky, s ktorými študenti počas troch, resp. štyroch rokov pracujú - pripravujú sa na povolanie národnostných učiteľov materských a základných škôl. Ide o referenčnú príručku pre erudovaného učiteľa, ktorý z nej môže využívať rôzne poznatky, ale, samozrejme, pracovať podľa svojej tvorivej výchovno-vyučovacej metódy. Do skrípt je začlenená aj konkrétna výchovno-vzdelávacia práca učiteliek v materskej a základnej škole, ktoré môžu byť vzorovými ukážkami pre pedagógov z radov slovenskej národnostnej menšiny.

Skriptá obsahujú tieto kapitoly: Zo spisovného slovenského jazyka - Morfológia - Skladba - Výberové čítanie a konverzácia - Hra, konverzácia, dialógy - Prílohy modelových hodín z materských škôl a zo základných škôl - Krátky pedagogický slovník - Stručný slovník cudzích slov a niektorých skratiek.

Skriptá hodnotím veľmi pozitívne, pretože sú súhrnom podstatného učiva našich poslucháčov, sú vhodným inšpiračným materiálom pre ďalších záujemcov o ľubozvučnú slovenčinu v písomnej podobe.

Záujemcovia si môžu objednať, resp. zakúpiť skriptá na Katedre národnostných menšín a cudzích jazykov VŠ ST v Sarvaši. (E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , tel: 06-66-311 511; 06-20-432 0994.)

Prof. Dr. Anna Lentvorská, PhD.

Hádanky a krížovky školákom

Vzrastá záujem o slovenčinu?

V deviatich knižniciach Békešskej župy - v Čorváši, Kardoši, Kétšoproni, Bánhedeši, Kondoroši, Tarhoši, Telekgerendáši, Slovenskom Komlóši a Sarvaši - sa nachádza celkove 26 tisíc kníh v slovenskom jazyku. Môžeme si položiť otázku, či je to veľa alebo málo? Zato sotva pochybujeme o tom, aký význam pre pestovanie jazyka a tradícií môže mať spoľahlivo fungujúca a dobre zásobená knižnica. V metodickom oddelení čabianskej župnej knižnice pracuje Zuzana Lonovičová Jančová a na polovičný úväzok učiteľka na dôchodku Oľga Fodorová Zahoranová.

- Musím povedať, - dodáva Z. Lonovičová, - že napríklad v Čabačude, kde pôsobí slovenská samospráva, si nenárokujú slovenskú literatúru, zatiaľ čo v Irminčoku síce majú knižnicu, ale bez knihovníka.

Túto situáciu budú musieť zmeniť, keďže od roku 1997 je podľa litery zákona úlohou župných knižníc aj zabezpečovanie literatúry v jazykoch národností.

- Dosiaľ sme naše fondy doplňovali zväčša z darov pochádzajúcich zo Slovenska. Udržiavame priateľské styky s bratislavskou mestskou knižnicou a prostredníctvom Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice sme za posledné tri roky každoročne získali literatúru v hodnote 200 tisíc forintov. Typografická úroveň týchto kníh je vynikajúca a pritom ceny sú nižšie než v prípade tunajších publikácií.

Z. Lonovičová poznamená, že nedávno zložila štátnu skúšku zo slovenčiny na strednom stupni a že odkedy je jazyková skúška podmienkou pre získanie vysokoškolského diplomu, záujem o štúdium slovenčiny v slovenských osadách vzrástol.

- Mladých z rôznych slovenských osád k tomu zrejme inšpirujú aj rodinné väzby a vplyv slovenského prostredia. Okrem praktického úžitku je to aj v prospech upevňovania identity pôvodu. Príkladom môže slúžiť povedzme Čorváš, kde na žiadosť slovenskej samosprávy veľkoobec zabezpečila pre miestnu knižnicu fond slovenskej literatúry.

Podobným spôsobom slovenské knižničné fondy obohatili aj inde, napríklad pokiaľ ide o učebnice a slovníky. Vzrastajúce nároky sa snažia uspokojiť prostredníctvom súbehov - napr. verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny, ale pomoc neodmietajú ani Celoštátna slovenská samospráva a miestne volené zbory.

Oľga Fodorová nás oboznámila so svojím zošitom hádaniek a krížoviek s titulom Bystrozraká Barborka. Tento zošit, ktorý autorka dopĺňa už desať rokov, pravidelne dostáva 27 slovenských škôl, resp. škôl vyučujúcich slovenčinu. Najúspešnejší lúštitelia získavajú knižné odmeny. Cieľom publikácie je poskytnúť poznatky o slovenskej literatúre pre deti, o dielach slovenských autorov v Maďarsku a rozšíriť slovnú zásobu školákov, obohatiť ich poznatky o slovenských tradíciách. V tomto roku rozoslali 700 výtlačkov a len obmedzené finančné možnosti spôsobili, že ich nebolo ešte viac.

Pokiaľ ide rozširovanie záujmu o slovenské knižné fondy, pracovníčky župnej knižnice sa spoliehajú na pomoc miestnych slovenských menšinových samospráv.

Na záver sa pozrieme do počítačovej bázy údajov čabianskej knižnice a na prvý pohľad sa môžeme presvedčiť, že aj tu nájdeme diela viacerých domácich slovenských autorov.

Ervin Sass (ok)

Veľké jazyky "pohltia" malé

V súčasnosti sa čoraz viac vedcov zaoberá modelovaním odumierania jazykov a skúma dynamiku tohto procesu, predovšetkým v záujme zachovania ohrozených jazykov. Značný počet zo 6 800 dnes používaných jazykov za 100 rokov zanikne, predovšetkým tie, ktoré ovláda menej než 10 tisíc ľudí. V Jazykovednom ústave Univerzity v Kolíne nad Rýnom vznikla Spoločnosť pre ohrozené jazyky, členovia ktorej argumentujú nutnosťou dôkladného terénneho výskumu, štúdia jazykov na univerzitnej úrovni a verejnej aktivity ich používateľov. Hoci z politického a hospodárskeho hľadiska nie všetky jazyky majú rovnaké šance, z hľadiska slovnej zásoby a duchovnej tvorby všetky jazyky sú rovnocenné, rovnako bohaté a všetky rovnako zachovávajú bohatstvo ľudského ducha. Zatlačovanie menšinových pospolitostí do pozadia značne urýchľuje používanie povinného, resp. väčšinového jazyka v administratíve a výučbe a ovplyvňuje jazykovú kultúru budúcich generácií. Niekoľko tuctov väčších jazykov sa dnes územne dynamicky rozširuje a v budúcnosti pohltí menšie. Podľa Darwina "jazyk, práve tak ako živočíšny druh, ak raz odumrie, nikdy viac už neožije."

Základné zmluvy protiústavné?

Ústavný súd Maďarskej republiky prerokúva podanie bývalého poslanca parlamentu za Maďarské demokratické fórum Zsolta Zétényiho, spochybňujúce ústavnosť základných zmlúv, ktoré Maďarsko podpísalo ešte v 90. rokoch so Slovenskom, Ukrajinou a Rumunskom. Podľa signatára podania tieto zmluvy jednak protirečia ústave, jednak Maďarsko sa ich podpísaním navždy zrieklo možnosti na priaznivú zmenu mierových zmlúv.

Nesúhlasia s návrhom zákona

Arménska, bulharská, grécka, poľská, rumunská, srbská a ukrajinská celoštátna samospráva podpísali spoločné stanovisko, v ktorom kritizujú návrh menšinového zákona vypracovaný ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra.

Signatári zdôvodňujú svoje odmietavé stanovisko tým, že návrhy zákona o právach menšín a zákona o voľbách menšinových samospráv nie sú v súlade s cieľmi koncepcie týchto právnych noriem. Zavedenie volebných listín by totiž sťažilo uplatňovanie práv príslušníkov menšín a viedlo by k zbytočným konfliktom vnútri jednotlivých minorít. Autori stanoviska zároveň považujú za neprijateľné, aby z volieb boli vylúčení nemaďarskí štátni príslušníci, ktorí však majú právo voliť poslancov miestnych samospráv. Zvlášť odmietajú tvrdenie, podľa ktorého 90 percent národnostných občanov podporuje zavedenie volebných listín, keďže je známe, že ani iné celoštátne samosprávy neprijali príslušné rozhodnutie jednohlasne.

Prijatie návrhov zákona, resp. ich novela, by podľa signatárov dokumentu vystavili celoštátne samosprávy i miestne menšinové komunity riziku, že sa ocitnú bez finančného zázemia a že nebudú schopné zabezpečiť si ani osobné podmienky svojej činnosti. Malo by to nedozerné následky pre národnostné menšiny a snáď pre celú maďarskú národnostnú politiku.

Vláda sa pridržiava registrácie

Zatiaľ čo časť menšín v Maďarsku odmieta registráciu voličov, vláda sa pridržiava volebných listín a podľa jej predstáv systém volieb do menšinových samospráv by mal upraviť osobitný zákon. Zanikol by systém elektorov a menšinových volieb by sa zúčastnili iba tí občania, ktorí sa zaregistrovali, t. j. ktorí figurujú na volebnej listine. To by znemožnilo, aby do samospráv zvolili osoby bez efektívnej národnostnej väzby.

Ako píše denník Népszabadság, predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer k tomu uviedol: možno dúfať, že príslušný návrh zákona prijme vláda do polovice februára a že parlament bude môcť o ňom rokovať na svojom jarnom zasadnutí. Ako povedal predseda ÚNEM, v uplynulých rokoch vzniklo viacero návrhov na úpravu menšinových volebných predpisov, ktoré však národnosti jednotne odmietli. Tentoraz sa podarilo získať podporu niektorých z nich.

Podporujú vládny návrh

Slovenská, nemecká, chorvátska a rómska celoštátna samospráva podporujú vládny návrh úpravy menšinového zákona a volebných predpisov. Vo svojom stanovisku uvádzajú, že rešpektujú rozhodnutie siedmich samospráv, ktoré modifikáciu odmietajú, zároveň však očakávajú, že ani oni nebudú spochybňovať ich stanovisko. Argumentovanie, podľa ktorého v rámci spomenutých 7 samospráv neprijali jednohlasne zavedenie volebných listín, svedčí o ignorovaní demokratických princípov. Je fakt, že rozhodnutie podporiť zavedenie volebných listín prijala väčšina účastníkov valných zhromaždení slovenskej, nemeckej, chorvátskej a rómskej samosprávy. Aj napriek tomu, že niektorí z nich sú proti. Naša spoločná zodpovednosť, píšu signatári tohto stanoviska, spočíva v tom, aby sa uskutočnila modifikácia a aby sa ďalej rozvíjal menšinový samosprávny systém.

(et-n-ok)

„Zamyslelo sa nad tým?“

Zamyslelo!

Citovanú otázku, či sa Valné zhromaždenie zamyslelo nad registráciou slovenských voličov v prípravnej fáze volieb slovenských menšinových samospráv, nastolil Matej Šipický svojím nesporne dobromyseľným a korektným článkom v nedávnom čísle Ľudových novín z 15. januára 2004.

Dnes už ide vlastne o relatívne dávne číslo nášho týždenníka, ak berieme do úvahy neraz deklarované a chvályhodne praktizované predsavzatie Ľudových novín, podľa ktorého protichodné, či konfrontačné názory sa snažia uverejniť v tom istom vydaní. Tentoraz to nevyšlo. Matej Šipický, ako potenciálny volič, totiž svojím príspevkom protestoval proti uzneseniu Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy. Týka sa to teda zboru, ktorý ako predseda mám česť zastupovať.

Ani zďaleka však nechcem zavádzať svoje úvahy do takýchto formálnych polôh, veď pravdu povediac, ani po uverejnení článku Mateja Šipického som nemal možnosť ihneď reagovať. Popri celom rade väčších či menších problémov som sa spolu s podpredsedníčkou CSS, referentkami úradu a riaditeľmi našich inštitúcií zapodieval práve zrýchleným rozpočtovým programom na tento rok. Veď ako je známe, vlani sme rozšírili sieť našich inštitúcií na šesť a získali sme na ich činnosť a investičné náklady vyše 75 miliónov forintov. Tým sme takmer zdvojnásobili vlaňajší rozpočet CSS. Na tento rok však budú potrebovať oveľa väčšiu dotáciu - a novovymenovaný minister financií, veď to dobre poznáte, chce odňať zo schváleného rozpočtového plánu krajiny 150 miliárd forintov. Asi nemusím pokračovať! Nespomínam to samoúčelne, či zo samochvály CSS, súvisí to veľmi úzko s nadhodenou otázkou.

Slovom, je čo robiť a som vďačný Matejovi Šipickému, že svojím článkom upozornil na to: aj navyše je čo robiť! Mimochodom, - alebo ani nie mimochodom - nemám nič proti autorovi ominózneho príspevku, ba naopak! Matej Šipický o sebe skromne poznamenáva, že takmer dvadsať rokov zastával funkcie v národnostných organizáciách, vrátene tej najvyššej - bol predsedom Zväzu Slovákov v Maďarsku. Musím ale dodať, že so svojou aktivitou na slovenskom národnostnom poli na naše potešenie neskončil, aj v súčasnosti vykonáva funkciu predsedu Vedeckej rady inštitúcie CSS - Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Pritom popri predsedovi zboru ho CSS ako odborníka slovenskej národnosti delegovala do Slovensko-maďarskej medzivládnej komisie pre záležitosti menšín, v ktorej tiež spolupracujeme. Z tohto všetkého snáď ľudsky a logicky vyplýva, že som aj pánovi Šipickému zaslal návrh novely menšinového zákona a jeho cenné postrehy boli zabudované do posledného pripomienkového kola CSS.

Najnovšiu verziu návrhu zákona o voľbách menšinových samospráv som mu neposlal najmä preto, lebo som ho nechcel navyše zaťažovať. Pritom po polročných intenzívnych rokovaniach sa začal rysovať taký ucelený, logický systém nového spôsobu volieb, ktorý získal čoraz viac prívržencov aj v našich slovenských radoch. Pravda, ak mali možnosť zoznámiť sa s ním. Z Ľudových novín a televíznej Domoviny nie veľmi. Tejto, pravda, zložitej, ale veľmi dôležitej problematike venovalo sústavnejšie pozornosť jedine naše rozhlasové vysielanie. Slovenský magazín odvysielal v decembri na viac pokračovaní zvukový záznam aj z ominózneho zasadnutia Valného zhromaždenia CSS, keď zbor rozhodol medziiným o tom, že neodmieta tzv. registráciu, čiže zostavenie zoznamu národnostných voličov pred voľbami menšinových samospráv. Podobne sa uzniesli i najvyššie volené zbory Rómov, Nemcov i Chorvátov. K týmto interetnickým súvislostiam sa ešte vrátim.

Dačo o diskusiách

Ľudové noviny nepíšu o tom, či pred hlasovaním bola diskusia alebo nie, poznamenáva celkom oprávnene Matej Šipický. Samozrejme, bola, a nie prvá ani na pôde Valného zhromaždenia CSS. Už na naše májové zasadnutie sme pozvali predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny, ako aj spolupracovníkov - keďže sám osobne nemohol prísť - parlamentného ombudsmana pre menšinové práva.

Konkrétne, systémovo premyslené predstavy o zoznamoch menšinových voličov vtedy ešte neexistovali, toto riešenie sa nadhodilo ako jedno (jediné?) z možných na odstránenie volebných anomálií. Naše Valné zhromaždenie vtedy podporilo iniciatívu parlamentu, ktorý stanovil vláde do konca roka predložiť modifikáciu menšinového zákona a návrh nového zákona o voľbách poslancov menšinových samospráv. Pravda, teraz už vieme, že sa tak nestalo, ale rokovania pokračujú a proces sa má dovŕšiť na jarnom zasadnutí snemu.

Rokovania šesťčlennej delegácie celoštátnych menšinových samospráv - v ktorej bola zastúpená i CSS - s predstaviteľmi ministerstiev vnútra, spravodlivosti a Celoštátnej volebnej kancelárie - prebiehali za veľmi účinnej a konštruktívnej koordinácie Úradu pre národné a etnické menšiny. Znovu zdôrazňujem, že ide o dva zákony. S menšinovým sme až také základné ťažkosti nemali - odhliadnuc od volebných súvislostí. Hlavným cieľom menšinovej strany bolo posilniť postavenie samospráv, riešiť vzťah menšinových a obecných samosprávnych zborov, zaviesť župný stupeň menšinového samosprávneho systému, vypracovať metodiku preberania a financovania školských i kultúrnych inštitúcií. Vládna a parlamentná politická sféra pritom naliehala na zvýšenie právnej a finančnej kontroly fungovania celoštátnych samospráv, proti čomu zbory početnejších národností nemali a nemajú podstatné výhrady.

Bolo a je to omnoho zložitejšie s tvorbou nového zákona o voľbách poslancov menšinových samospráv. Keď sa však vďaka našej spoločnej práci z dovtedajšieho mediálneho postrachu „registrácie“ postupne začal vytvárať ucelený systém zostavenia zoznamov menšinových voličov, snažili sme sa využiť čo najviac možností na jeho spoločenské sondovanie v našich kruhoch. Či už na regionálnych poradách v Kestúci, Veňarci, Mlynkoch a nedávno v Ečeri, na rokovaní s poslancami Slovenskej samosprávy Budapešti, ako aj na zasadnutí Valného zhromaždenia Zväzu Slovákov v Maďarsku, usporiadanom v novembri už tradične v Hronci. Všade sa diskutovalo, uvažovalo, vynorili sa obavy a dilemy, ale mal som pocit, že sa nám podarilo presvedčiť našich partnerov aspoň o tom, že dačo účinného sa urobiť musí a zatiaľ niet lepšieho riešenia.

Podobne prebiehalo i decembrové zasadnutie Valného zhromaždenia CSS. O čulej diskusii svedčí tiež článok poslanca Ondreja Hanku, uverejnený 25. decembra v Ľudových novinách, týždeň po spravodajstve zo zasadnutia, v ktorom sa po prvý raz objavujú podrobnejšie a konkrétnejšie názory - i keď odmietavé - na volebnú problematiku. Autor článku, ako aj sám poznamenáva, bol jedným z dvoch poslancov, ktorí so zavedením zoznamu národnostných voličov nesúhlasili. Ostatných 46 prítomných členov Valného zhromaždenia CSS toto riešenie neodmietlo.

Po rozhlasovom vysielaní, v ktorom odznel aj môj referát o novom plánovanom volebnom systéme, ma zastavila naša uznávaná slovenská odborníčka, univerzitná profesorka slovami: „ Teraz som pochopila, o čo vlastne ide!“

Aj keď ma to potešilo, tento úspech pripisujem predovšetkým okolnosti, že sa zrodil taký nový volebný systém, o ktorom sa dá diskutovať, možno z neho vychádzať a vo väčšine prípadov ním aj presvedčiť. Preto - využijúc túto nečakanú možnosť - stručne by som ho načrtol aj čitateľom Ľudových novín. Snáď aj Matej Šipický mi odpustí, keď moja odpoveď na jeho riadky bude nezdvorilo dlhšia, ale úprimne dúfam, že vyjasní nedorozumenia, odstráni niektoré dilemy a podnieti ďalšie spoločné rozmýšľanie.

Ešte raz nie!

Skôr však, než by som načrtol základné prvky nového volebného systému, musíme sa aspoň nakrátko zamyslieť nad tým, čo a prečo s ním chceme odstrániť? Po posledných dvoch menšinových voľbách bolo asi každému jasné, že s platným zákonom dačo veľmi nie je v poriadku. V roku 1999 si Rumuni nemohli zvoliť celoštátnu samosprávu kvôli množstvu nerumunských zborov (budapeštiansku ani odvtedy nemajú), riešenie priniesla po polroku iba na nich šitá novela zákona. Aj u nás sa založila slovenská miestna samospráva v boršodskom Ináncsi, kde o Slovákoch dovtedy nikto nepočul. Voľby v roku 2002 nám vyprodukovali už aspoň 10 ďalších takýchto prekvapení - spomedzi 100 miestnych slovenských samospráv na vidieku je to každá desiata! Všetky menšiny mali svoje škandály a médiá sršali „etnobiznisom“. Predseda Celoštátnej volebnej komisie a menšinový ombudsman vo svojich hláseniach jednoznačne konštatovali, že takéto menšinové voľby sa ešte raz v Maďarsku konať nemôžu!

Nemali by sa však zopakovať ani kvôli ústavným predpisom. Ústava Maďarskej republiky (68.§) deklaruje národné a etnické menšiny ako štátotvorné činitele, ktoré majú právo zakladať miestne a celoštátne samosprávy. Teda oni a nie iní! Novela § č.70 ústavy - ktorá vstúpi do platnosti 1. mája 2004 pripojením sa Maďarskej republiky k Európskej únii - dáva práva všetkým voličom krajiny a občanom EÚ zúčastniť sa iba na parlamentných a komunálnych voľbách, na menšinových nie! Čiže menšinové samosprávy majú voliť iba menšinoví voliči.

Matej Šipický konštatuje, že v meste, v ktorom má trvalé bydlisko, nie je miestna slovenská menšinová samospráva a ani nebude, veď aj bez registrácie je tam málo Slovákov. To je základný omyl, že ani nebude! Súčasná prax nám totiž jasne dokazuje, že vôbec nemusí závisieť od Slovákov, či sa niekde slovenská samospráva založí! Stačí si pomyslieť na Szekszárd, Székesfehérvár, Budaörs, Putnok, Jákfalvu a ďalšie. Dokonca v Ináncsi sa pri poslednom sčítaní ľudu nehlásil nikto k slovenskej národnosti ani po tom, že tam už tretí rok „fungovala“ slovenská menšinová samospráva!

Samozrejme, musíme pripustiť, že aj napriek našim historickým poznatkom a národnostnému zmapovaniu krajiny môže vznikať následkom migrácie koncentrácia slovenskej menšiny i na nových miestach. Potvrdzujú to aj údaje zo sčítania ľudu, veď k slovenskej národnosti sa hlásilo napr. v Szekszárde 21, v Székesfehérváre 46 osôb. Ale sú to naozaj kolektívy, ktoré chcú pestovať svoju slovenskú kultúru? Veď skôr si ani žiadny spolok nezaložili! Pravdou je síce - a ide o ďalšie vážne protirečenie súčasne platného zákona -, že sa dá oveľa ľahšie založiť menšinovú samosprávu, ako registrované občianske združenie! A pritom samosprávy majú neporovnateľne väčšie zákonné kompetencie a zaručenú, i keď skromnú štátnu dotáciu. Kým k vypísaniu menšinových volieb stačí päť občanov - ktorí však musia prehlásiť svoju národnostnú príslušnosť, teda národnostne sa verejne „registrujú“ -, spoločenská organizácia musí mať aspoň desať registrovaných členov. Opakujem pre tých, ktorí sa samotného pojmu obávajú: registrovaných členov. Podľa údajov slovenských občianskych organizácií aj v súčasnosti máme vyše 7 tisíc takýchto Slovákov v Maďarsku!

Pripúšťam teda, že v krajine môžu vznikať nové slovenské komunity. Dokonca aj v meste pána Šipického sa pri poslednom sčítaní ľudu prihlásilo k slovenskej národnosti 35 obyvateľov - viac ako Bulharov a Arméncov spolu, ktorí tam už majú „svoje“ menšinové samosprávy. Prečo by si nezaložil v nasledujúcich voľbách hocikto ďalšie? Aj slovenskú - i bez tej hŕstky tamojších Slovákov! Veď vo väčších mestách a budapeštianskych obvodoch majú k tomu potrebnú „masovú základňu“, na ktorú sa často odvoláva v citovanom článku i Ondrej Hanko z Békešskej Čaby. Ale musíme sa obávať straty slovenského zázemia práve v tomto meste? Ak áno, tak je tu už chyba preveliká! Nebolo by dôležitejšie to, aby v Békešskej Čabe na Slovákov hlasovali Slováci, na Rómov Rómovia, na Rumunov Rumuni?

A aby tam, kde tradične žijeme, nevyrastali z ničoho nič nové etniká so svojimi „zákonnými“ zbormi? Ako napríklad Poliaci v Békešskej Čabe, ktorých sa o rok skôr, pri tajnom a dobrovoľnom sčítaní ľudu prihlásilo k svojej národnosti spolu 16 osôb?!

Samozrejme, nechcem krivdiť čabianskym Poliakom už ani preto, lebo toto isté môžu povedať na nás napr. Nemci v Szekszárde. (Kto si pozrie na internete - www.valasztas.hu - zloženie tamojšej slovenskej alebo gréckej samosprávy, bude mať z toho zmiešané pocity.) Ak však ide o naozaj živé, uvedomelé národnostné komunity, potom návrh nového zákona im umožní legitímne voľby. Stačí, aby sa aspoň 30 občanov s volebným právom dalo zapísať na listinu voličov danej národnosti. Samozrejme, o tomto čísle sa veľa diskutovalo a diskutuje, či zaručuje ozajstnú legitimitu, ale rešpektovali sme obavy málopočetných menšín, ako i našich slovenských drobných osád.

Obavy a ciele

Súvisí to aj s niektorými dilemami pána Šipického a Hanku, či nás nebude príliš málo, či veľmi neklesne počet slovenských samospráv, či to pre nás nebude mať nepriaznivé následky pri udeľovaní štátnych dotácií a podobne. Tieto obavy nie sú neoprávnené, predchádzali aj sčítaniu ľudu, no predsa sa neosvedčili. Nielen preto, lebo niektoré výsledky - ako takmer 70-percentný vzrast našich Slovákov, hlásiacich sa k svojej národnosti - ďaleko presahovali očakávania, ale aj preto, že sme si vopred uvedomili relatívnosť týchto údajov. Pritom sú i pre nás dôležitým zdrojom informácií - bez akýchkoľvek následkov.

Nechcem sa zahĺbiť do otázky sčítania ľudu, veď menšinové zoznamy voličov nám ani natoľko neposlúžia reálnymi údajmi, čo sa týka počtu plnoletých slovenských národnostných občanov v Maďarsku. Tu pôjde totiž nielen o dobrovoľnosť poskytovania informácií, ale najmä o identitu a politickú aktivitu. Tá prvá nás aj napriek častému pesimizmu prednedávnom príjemne prekvapila a o druhej dobre vieme, že je slabá nielen v kruhu národnostného obyvateľstva. Veď si len pomyslime, koľko voličov by sa dostalo na všeobecný volebný zoznam Maďarov a národností, keby nás tam automaticky neregistrovali, ale každý by sa musel sám prihlásiť?! Podľa účasti na poslednom referende o pripojení Maďarska k Európskej únii ani polovica. V istej štúdii sa uvádza, že asi 20 percent Švédov žijúcich vo Fínsku sa dá registrovať pred voľbami do svojho menšinového parlamentu - a tam to má už dávnejšie tradície. Nemusíme sa teda obávať prípadného neúspechu nižšieho počtu našich voličov, pričom treba zdôrazniť, že tu ide o plnoletých voličov, nie o všetkých slovenských občanov v krajine!

Hlavné ciele nového volebného systému vidím pre nás asi v týchto troch rovinách:

·        tam, kde žijú naše slovenské komunity, kde majú výučbu slovenčiny, spolkový život, pestujú svoju kultúru a sú schopní chrániť svoje záujmy, sa má založiť slovenská menšinová samospráva,

·        tam, kde sa už rozpadol (musíme vyriecť: asimiloval sa!), alebo ešte nezosilnil takýto slovenský kolektív, nemusí fungovať ani menšinová samospráva - veď čo by vlastne robila? -, pre nich sú otvorené možnosti spolkovej činnosti,

·        tam, kde pracujú naše životaschopné slovenské kolektívy, nech sa nezakladajú samosprávy takých menšín, ktoré na mieste nemajú žiadne vlastné národnostné zázemie.

Myslím si, môžeme rešpektovať očakávanie parlamentných strán a celej vyššej politiky, že keď sa dožadujeme väčších politických práv na miestnej, župnej i celoštátnej úrovni, tak sa musíme aj my politicky prejaviť, prihlásiť sa i verejne k svojej národnosti. Vlastne tá verejnosť znamená iba náš kolektív, sami si zostavíme naše volebné listiny, ktoré majú slúžiť len voľbám menšinových samospráv, potom sa zničia. Zverejnené, vyvesené nebudú a aj keď do nich členovia volebných komisií môžu nazrieť, musia s nimi zaobchádzať ako s tajnými dokumentmi. Ale naozaj sa musíme obávať verejného priznania k našej národnostnej príslušnosti v súčasnej dobe, na prahu Európskej únie?

Jediná výhoda?

Pán Šipický vidí jedinú výhodu registrovania v tom, že sa obmedzí etnobiznis. Kiežby tak bolo! (Lebo v mnohých z nás zostávajú i naďalej obavy.) Ale či je to jediná výhoda? To nebude výhoda, ak sa nám podarí zachrániť a posilniť menšinový samosprávny systém? Ten systém, ktorý síce dosť oneskorene, ale práve teraz prináša prvé rukolapné výsledky? Či už v oživení miestneho slovenského spoločenského a kultúrneho života, v posilňovaní národnostnej identity, prevádzkovaní inštitúcií na miestnej a celoštátnej úrovni. Ako som v úvode spomenul, CSS prevádzkuje šesť rôznych inštitúcií a práve zakladá siedmu, rozvinula činnosť aj v úplne nových oblastiach a zamestnáva, alebo napomáha existenciu už zatiaľ vyše tuctu našich dávnejších a „novoobjavených“ aktivistov. A tohto roku, ako prvú, CSS plánuje prevziať do prevádzky slovenskú školu a žiacky domov v Sarvaši. Čo sľubuje v súčasnosti podobné perspektívy národnostného rozvoja, ak nie novela menšinového zákona a zabezpečenie ozajstnej legitimity menšinových samospráv?

Nezabúdame, samozrejme, ani na tzv. civilnú sféru, veď naše registrované slovenské občianske združenia majú v novom volebnom systéme zohrávať rozhodujúcu úlohu. Zároveň by sa mala zmeniť celá filozofia vzťahov a spolupráce miestnych menšinových samospráv a občianskych združení, kde to neraz zaškrípalo. Niektoré samosprávy sa občas stavali pohŕdavo k „ňaničkám v pobočke“, vyhlasujúc, že oni dostali vo voľbách toľko a toľko stoviek či tisícok hlasov, kto im má čo vykladať? Ale určite si to premyslia, keď ich voličmi už nebude neznáma „masová základňa“, ale práve tie ňaničky z pobočky. Keď sa slovenské menšinové samosprávy stanú ozajstným predvojom našej civilnej sféry.

A ešte niečo. Etnobiznis - ak už prijímame tento pochybný pojem - nedegraduje a neohrozuje len menšinový samosprávny systém. Mňa osobne - a určite nie som sám - uráža aj vo vlastnej slovenskej dôstojnosti. Veď ako sa odváži niekto zneužiť všetko, čo je pre mňa v živote dôležité: slovenské cítenie, jazyk, dedičstvo predkov, detstvo, školy, prácu...? Ako sa odváži strkať sa do našej slovenskej pospolitosti?

Som presvedčený o tom, že ak sa nám podarí odstrániť tieto nešváry, ak budeme považovať menšinové voľby za výhodu, ktorá prináleží len nám, národnostným občanom - ako nám to zaručuje ústava a dúfajme, zabezpečí aj nový zákon - tak urobíme rozhodný krok v prospech toho, aby sa aj v Maďarsku udomácnila kultúra priznávania národnostnej identity bez všetkých obáv. Kultúra lepšej časti toho sveta, kam práve smerujeme.

Ako na to?

Úlohou je teda zabezpečiť, aby svoje menšinové samosprávy volili príslušníci danej národnosti. Čiže slovenské samosprávy majú zakladať Slováci v Maďarsku. Že kto k nám vlastne patrí?

Platný menšinový zákon - a jeho modifikácia taktiež - definuje pojem národných a etnických menšín nasledovne: Sú to „všetky etnické skupiny žijúce na území Maďarskej republiky aspoň jedno storočie, ktoré sú vzhľadom k obyvateľstvu štátu v číselnej menšine, ich členovia majú maďarské štátne občianstvo a líšia sa od iných častí obyvateľstva vlastným jazykom, kultúrou a tradíciami, súčasne preukazujú vedomie spolupatričnosti, ktorá je zameraná na zachovanie týchto hodnôt a na vyjadrenie a chránenie záujmov svojich historicky vytváraných spoločenstiev.“

Týmto zákonným kritériám naša slovenská komunita jednoznačne vyhovuje. Kto teda z nej pochádza, hlási a viaže sa k nej, toho môžeme považovať za Slováka v Maďarsku. Ak naše kolektívne právo na zakladanie menšinových samospráv chceme realizovať v duchu ústavy - a v prospech vlastnej národnostnej sebaobrany - musíme sa dostať k jednotlivcom.

Návrh nového volebného zákona poslancov menšinových samospráv, ktorý Valné zhromaždenie CSS v decembri neodmietlo, ešte nebol do posledných detailov rozpracovaný, ale ako sa vraví: mal hlavu a pätu. Jeho právny a časový postup je nasledovný:

Celoštátne menšinové samosprávy majú rok pred voľbami určiť - my to chápeme tak, že spolu so slovenskými občianskymi organizáciami a s našimi odborníkmi - zoznam tých chránených historických osád, kde ich národnosť tradične žije. (Vzťahuje sa to aj na budapeštianske obvody - v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti.) Voľby menšinových samospráv sa môžu konať iba v týchto osadách. Ak sa niektorá menšinová komunita - a teraz hovorme už iba o nás, Slovákoch! - teda ak sa nejaká slovenská komunita nedostala na zoznam a podľa vlastného úsudku tam patrí, podpisom 30-tich Slovákov sa môže obrátiť na súd. Ten rozhodne podľa zákonných kritérií. Definitívny zoznam sa uverejní v Úradnom hlásniku Magyar Közlöny.

CSS zvolí v Slovákmi obývaných a v zozname uvedených osadách 3-členné zoznamové komisie (ich členmi nemôžu byť budúci kandidáti), ktoré budú zostavovať zoznamy voličov - a vlastne oni traja budú na nich prví. Pri CSS sa tak isto založí 5-členná celoštátna zoznamová komisia (návrh zákona sa naschvál vyhýbal pomenovaniu „registračná komisia“).

Voliči a kandidáti

U miestnych zoznamových komisií sa majú počas 4 mesiacov, asi do polovice júna 2006 prihlásiť tí, ktorí sa chcú dostať na zoznam slovenských voličov. Musia mať maďarské štátne občianstvo a trvalý pobyt na mieste. Musia ďalej podpísať žiadosť, v ktorej prehlasujú, že patria k slovenskej národnosti a z nasledujúcich piatich kritérií potvrdiť aspoň tri (národnostný jazyk nemôže byť u všetkých menšín, napr. u Rómov alebo Arméncov rozhodujúci):

·        ovládam jazyk danej národnosti

·        poznám kultúru danej národnosti

·        som členom (členkou) národnostnej organizácie

·        vyvíjam aktivitu v národnostnom súbore

·        som známy (a) v kruhu miestnej národnostnej komunity.

Zoznamová komisia má právo na základe prihlášky rozhodnúť o tom, či uchádzača zoberie na zoznam voličov slovenských národnostných voličov, alebo nie. V prípade odmietnutia sa môže odvolať u celoštátnej slovenskej zoznamovej komisii a potom obrátiť sa na súd.

Zoznamy voličov sa postúpia predsedovi miestnej volebnej komisie - spravidla prednostovi úradu miestnej samosprávy -, ktorý podľa všeobecného zoznamu voličov skontroluje, či všetci uvedení majú volebné právo. Ak ich na zozname zostane aspoň 30, voľby menšinovej samosprávy sa vypíšu. (Netreba ich teda zvlášť iniciovať.)

Návrh zákona však nezabúda ani na tých našich Slovákov, ktorí nežijú vo vyznačených chránených osadách. Oni sa môžu obrátiť priamo na celoštátnu zoznamovú komisiu pri CSS - a keď vo svojom bydlisku ani nebudú mať miestnu slovenskú samosprávu, môžu sa priamo zúčastniť volieb župnej a celoštátnej samosprávy!

Voľby budú totiž priame, nie elektorské - každý Slovák na zozname voličov má mať právo voliť - podľa tamojších možností - miestnu a župnú slovenskú samosprávu, ale celoštátnu určite!

Nasleduje teda kandidačná etapa. Kandidáti nemusia mať trvalé bydlisko v danej osade, ale niekde majú byť registrovaní v zozname slovenských voličov. Ako doteraz, aj naďalej môžu kandidovať okrem menšinových samospráv i do obecných zborov. Ak sa púšťajú do volieb ako slovenskí kandidáti na post starostu, poslanca, alebo chcú získať preferenčný mandát slovenského poslanca obecnej samosprávy, musia figurovať na zozname slovenských voličov vo svojom bydlisku alebo na celoštátnom zozname. Tu treba poznamenať, že doterajšia - v praxi neosvedčená - funkcia národnostných hovorcov sa ruší.

Kandidát musí získať päť národnostných doporučujúcich lístkov, ktoré pošle poštou našim slovenským voličom miestna volebná komisia spolu s „väčšinovými“ lístkami.

Kandidáti môžu byť individuálni, alebo nominovaní registrovanými slovenskými občianskymi, tzv. kandidačnými organizáciami.

Všetky miestne národnostné zbory majú byť 5-členné, takže potrebných je aspoň toľko kandidátov. (Náhradní kandidáti, ako aj teraz, nie sú na škodu, veď môžu časom postúpiť na uvoľnené poslanecké miesta.) Ak je schválený počet potrebných kandidátov, miestne menšinové voľby sa budú konať.

V tých župách, v ktorých sa vypíšu voľby slovenských samospráv aspoň v 5 osadách, treba usporiadať aj voľby slovenských župných menšinových samospráv. Podobne v prípade hlavného mesta, ak sa voľby konajú aspoň v 5 obvodoch. Župné zbory budú mať 9 členov. Ich môžu kandidovať slovenské registrované organizácie, ktoré majú aspoň 3 kandidátov v osadách župy alebo v obvodoch Budapešti. Tu sa už nebude hlasovať na jednotlivých kandidátov, ale na volebné listiny - čiže na menoslovy kandidátov - rôznych kandidačných organizácií. Mandáty sa rozdelia matematicky medzi jednotlivými listinami podľa získaných hlasov.

Tak isto sa majú konať aj voľby do celoštátnych menšinových samospráv. Počet ich poslancov sa značne zníži, určili ho na 19-25 osôb. Maximálny počet - ktorý sa snažíme zvýšiť - by sa mal uplatniť, ak sa v krajine volí viac ako 50 miestnych samospráv. Predpokladáme, že i v našom prípade. (Celoštátne voľby sa môžu konať v tom prípade, ak sa usporiada aspoň 7 miestnych volieb danej menšiny v krajine.)

Možno sa to zdá byť teraz trochu nezvyčajné a komplikované, ale aj celoštátnu samosprávu budeme voliť na základe menoslovov tých kandidačných organizácií, ktoré mali aspoň troch župných alebo budapeštianskych kandidátov. Môže sa stať, že bude len jediná takáto listina, ale keď sa vytvorí viacero konkurujúcich volebných listín, tak si zvolíme jednu z nich. Mandáty sa rozdelia potom medzi listinami podľa zaužívanej matematickej metódy.

Podstatné je ďalej, že voľby sa budú konať v ten istý deň, ako komunálne voľby. (Skôr sa nadhodila i možnosť posunutia menšinových volieb o 6 týždňov.) Slovenskí voliči budú môcť hlasovať samozrejme aj na obecné i župné „väčšinové“ samosprávy a popritom tiež na miestnu, župnú (budapeštiansku) a celoštátnu slovenskú menšinovú samosprávu - alebo aspoň na niektoré z nich.

Zamýšľame ďalej

Takto sa teda vykryštalizovala nová metóda, ktorú Valné zhromaždenie CSS neodmietlo. Prijali ju tiež celoštátne zbory Rómov, Nemcov i Chorvátov - čiže najpočetnejších historických menšín. Asi nie náhodou.

V polovici januára celoštátne samosprávy dvoch menej početných národností (Rumunov i Srbov) a piatich málopočetných menšín (Arméncov, Bulharov, Grékov, Poliakov a Ukrajincov) - verejne vyhlásili, že volebné zoznamy voličov odmietajú. Asi tiež nie náhodou. Navrhujú - ako aj v predchádzajúcom volebnom cykle - sprísniť iba filtráciu, overovanie kandidátov do menšinových volieb. Kto by to mal vykonať a akým spôsobom, na to sa im použiteľný návrh dodnes nepodarilo vypracovať!

Taktiež nesúhlasia s novelou menšinového zákona, najmä so sprísnením kontroly hospodárenia celoštátnych samospráv, v čom vidia snahu o ich zoštátnenie. Štát poskytuje však dotácie týmto orgánom z verejných peňazí, je teda logické - a nejeden negatívny príklad to tiež opodstatňuje -, že chce finančne dohliadať na ne, ako na ostatné rozpočtové organizácie.

Mám z toho všetkého vážne obavy, veď sme už prežili celý predošlý neplodný volebný cyklus v znamení novely menšinového a tvorby nového volebného zákona. Koľko porád, návrhov, pripomienkovaní, hŕb papierov - a nakoniec celkom nič! Určite majú aj súčasné koncepcie svoje nedostatky a nepredvídané pasce. Najhoršie bude pre nás však celkom iste to, ak sa nič nezmení. Chcem veriť, že v súčasnej situácii, po novele ústavy, sa to už nemôže zopakovať!

Zamýšľalo sa teda už hodne nad tým všetkým, zamýšľa sa i dnes a ešte sa aj bude zamýšľať. Dúfam, v čo najširšom kruhu!

Ján Fuzik

predseda CSS