Eduard Kukan v sídle CSS

V polovici decembra počas svojej jednodňovej návštevy Maďarska zavítal do budapeštianskeho sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Vzácneho hosťa sprevádzal veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš. Stretnutia sa zúčastnila aj predsedníčka našej najpočetnejšej občianskej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. Obidve rokujúce strany boli pripravené prediskutovať aktuálne otázky takže rozhovory prebiehali hladko.

Ako informoval náš týždenník predseda CSS Ján Fuzik, počas voľného rozhovoru sa zaoberali najpálčivejšími otázkami Slovákov v Maďarsku, súvisiacimi s materskou krajinou. Jednou z tém, ktoré prerokovali a ktorú nadhodil sám E. Kukan, bol problém okolo podpory menšín v SR a MR. Protokol o nej podpísal pán minister pred rokom v Bruseli. V zmysle dokumentu finančnú podporu od materskej krajiny dostávajú Maďari na Slovensku cez nadáciu P. Pázmaňa a Slováci v Maďarsku by ju mali dostávať cez nadáciu ZSM Lipa. Avšak podpora zo Slovenska doteraz neprišla, lebo protokol bol signovaný až po prijatí rozpočtového zákona SR. J. Fuzik sa zmienil o tom, že nadácia Lipa je už aj z právneho hľadiska pripravená na prijatie podpory: obnovili kuratórium a vypracovali projekty na 11,5 milióna korún. Maďarsko podporilo svojich krajanov vyše miliardou forintov. E. Kukan prisľúbil, že hoci táto zložka nefiguruje ani v budúcoročnom rozpočte SR, vyvinul už určité iniciatívy, aby sa to napravilo a vývoj tejto otázky bude sledovať.

Na stretnutí s ministrom zahraničných vecí SR odzneli aj problémy súvisiace s vysielaním slovenského magazínu Maďarskej televízie (MTV), ktoré E. Kukan už poznal. Ako je známe, v septembri sa predsedovia celoštátnych menšinových samospráv dozvedeli, že vedenie MTV sa rozhodlo premiestniť reprízy menšinových magazínov zo soboty na všedné dni, v čase, keď väčšina ľudí nemá možnosť sledovať vysielanie. Toto rozhodnutie nie je v súlade s dohodou o spolupráci, ktorú vedenie podpísalo s predsedami celoštátnych menšinových samospráv. Hoci CSS už má pripravený protestný list, zatiaľ ho neodoslala. Keďže v televízii už pracuje referent pre národnosti, ktorý koordinuje túto sféru, a na budúci rok plánuje MTV zaviesť tretí kanál, kde by dostali miesto aj národnostné programy, predsedníctvo sa rozhodlo, že ešte počká.

„Pán minister spomenul aj naše nevyriešené parlamentné zastúpenie. So skeptickým úsmevom povedal, že túto požiadavku neustále opakujú, ale doteraz bezvýsledne. Ubezpečil som ho, že pre nás je dôležité už aj to, aby sa na vec nezabudlo,“ konštatoval J. Fuzik. Eduard Kukan navštívil sídlo CSS už druhýkrát, po piatich rokoch. Za ten čas samospráva dosiahla značné úspechy, dnes už riadi inštitúcie a rozrástol sa aj počet jej zamestnancov.

Minister zahraničných vecí SR sa v Budapešti stretol aj so svojím maďarským kolegom Ferencom Somogyim a s prezidentom MR Ferencom Mádlom.

(ef)

Tri milióny korún Slovákom v Maďarsku

Na základe návrhu podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho slovenská vláda rozhodla o udelení podpory slovenskej pospolitosti v Maďarsku v hodnote troch miliónov korún. Podľa analytikov v pozadí tohto rozhodnutia môže byť návšteva ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana, ktorý v týchto dňoch rokoval v Budapešti so svojím maďarským kolegom Ferencom Somogyim a stretol sa aj s vedúcimi predstaviteľmi Celoštátnej slovenskej samosprávy. Cieľovými ustanovizňami súrnej podpory sú slovenské školy a škôlky v Slovenskom Komlóši a Békešskej Čabe, ktoré dostanú po jednom milióne Sk. Tieto prostriedky použijú na nákup zariadenia, športových potrieb, kníh a pod. 500 tisíc korún je určených Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, 200 tisíc Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku a 300 tisíc korún rozdelia slovenským školám v Sarvaši a Novom Meste pod Šiatrom.

(m-k)

Slovo má predseda CSS Ján Fuzik

Môžeme prevziať tri školy

O najaktuálnejších národnostno-politických otázkach sme sa rozprávali s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jánom Fuzikom.

- Začal sa prvý školský rok, keď sarvašská slovenská škola už patrí medzi inštitúcie CSS. Aké problémy a radosti vás zastihli v súvislosti s novou situáciou?

- Boli sme medzi prvými, ktorí preberali základnú školu podľa najnovšej novely školského zákona, z toho vyplývala aj naša neskúsenosť. Išli sme do toho spolu s Nemcami, ktorí prevzali dve školy. Chorváti mohli konečne legalizovať dávnejšie inštinktívne prevzatú školu v Hercegszántó - a to na základe dohody s ministrom školstva. Takto sme to urobili aj my. Je pochopiteľné, že sme nemali žiadne skúsenosti v tomto smere, ale neboli na to pripravené ani štátne orgány - ani ministerstvo, ani maďarský Úrad štátneho majetku (Magyar Államkincstár), ani župná samospráva, ktorá tiež vydáva povolenia. Z tohto vyplývali rôzne ťažkosti: neboli pripravené potrebné tlačivá, niektoré boli zhotovené v septembri, hoci my sme prevádzkovali školu už od 1. júla. Toto prechodné obdobie sme museli financovať čiastočne z vlastných fondov, ale aj sarvašská samospráva sa podieľala na tom, aby sme finančne preklenuli tieto ťažkosti. V súčasnosti je to už v poriadku, rozbehlo sa štátne financovanie, cez leto sa zmenili ešte nejaké vládne nariadenia, ale teraz je už všetko na správnej ceste. Sú ešte určité nedorozumenia so sarvašskou samosprávou, ktorá získala 7,5 milióna forintov na podporu prevádzkovania školy a ktoré nám aj ponúkla, ale potom ich odmietla postúpiť. To zasa neprijalo naše predsedníctvo, podľa plánovanej novely dohody o prevzatí školy si peniaze rozdelíme na polovicu. Myslím si, že takto je to reálne. Najdôležitejší je však výsledný efekt. Materská škola si mohla otvoriť aj štvrtú skupinu, teda namiesto 75 škôlkárov majú 100 a prijali ďalšiu učiteľku - Slovenku zo Slovenska.

- Hosťujúcu?

- Oficiálne nie je hosťujúca učiteľka, ale odkedy sú naše krajiny členmi Európskej únie, môžu zamestnávať pracovné sily bez obmedzovania. Je známe, že s hosťujúcimi učiteľmi máme závažné problémy: teraz sú tu oficiálne štyria namiesto jedenástich. Ministerstvo školstva SR posiela takých, presnejšie konkurzový výber je taký, že jednoducho nevyhovujú nárokom našich škôl. Alebo nám posielajú učiteľov s takými kombináciami, aké práve nepotrebujeme, alebo nám ani nikoho nepošlú, ako teraz na Sarvaš, do Dabaš-Šáre či do Budapešti. Školy teda zamestnávajú pracovné sily podľa svojho výberu. Do sarvašskej školy takto prijali novú učiteľku do materskej školy a miestnu pestúnku. Máme vážne problémy aj so stravovaním. Je príliš drahé, samospráva totiž o 90 percent zvýšila režijné náklady, čo odčerpá značnú časť štátnej doplnkovej normatívy, ktorú dostávame na prevádzkovanie školy. Ale výučba prebieha, všetko funguje, s mestskou samosprávou rokujeme o aktuálnych problémoch. Skúsenosti z prvých mesiacov nás neodradili od toho, aby sme rokovali o budúcoročnom prevzatí čabianskej školy.

- O čom by malo 15. decembra rozhodnúť Valné zhromaždenie CSS.

- Áno, ale vlastne VZ CSS vynieslo už v máji uznesenie o tom, že máme začať rokovania o prevzatí čabianskej školy. Myslím si, že teraz by malo VZ deklarovať svoj zámer, že CSS od 1. júla 2005 mieni prevziať prevádzku békeščabianskej školy, čo musíme do konca rok oficiálne oznámiť kompetentným orgánom.

- Ktorá bude ďalšia?

- Podľa súčasných predpisov veľký výber nemáme: do úvahy môže prísť iba budapeštianska škola. Ostatné školy totiž nevyhovujú regionálnym podmienkam, alebo aspoň obvodným kritériám. Ani Slovenský Komlóš, kde vlastne funguje miestna škola. Ešte ak by mala škola internát, kde by bolo možné zabezpečiť istý pomer žiakov dochádzajúcich z vidieka – to by mohlo zmeniť zatriedenie školy. Ale napríklad v Novom Meste pod Šiatrom internát prevádzkuje župa a školu mesto. Je známe, že z roka na rok sú snahy zlúčiť školu s dajakou inou v meste, čomu už viac rokov úspešne čelí miestna slovenská samospráva. Ja osobne som napísal vedeniu mesta list, aby sa snažilo získať prevádzku žiackeho domova, v tom prípade môžeme uvažovať o tom, že by sme prevzali aj tamojšiu školu. Doposiaľ máme možnosť z piatich dvojjazyčných škôl prevziať tri.

- Čo ďalšie inštitúcie? Minulý rok bol skutočne bohatý čo sa týka preberania a zakladania nových inštitúcií. Ako sa osvedčili?

- Vlani sme mali možnosť pokračovať vo vytváraní systému inštitúcií. Dve sme už prevádzkovali: Ľudové noviny, ktoré finančne zabezpečuje verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny a vydavateľstvo. Aj keď nadácia mala v tomto roku obmedzenejšie možnosti, vydavateľstvo garantuje nerušené vychádzanie našich novín. Výdavky na Výskumný ústav sme dva roky hradili čiastočne z vlastných fondov a získali sme aj nejaké podpory. Keď v roku 2003 vyčlenili v štátnom rozpočte 440 miliónov forintov na zakladanie, preberanie a prevádzkovanie inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv, chopili sme sa tejto možnosti. Založili alebo prevzali sme štyri ďalšie, v tomto roku k nim pribudla verejnoprospešná spoločnosť Legatum a sarvašská škola, ktorá však nie je financovaná z tohto fondu. Vlani sme získali približne 70 miliónov forintov a v tomto roku, keď bol fond znížený na 360 miliónov, vďaka tomu, že sme mali ucelený a fungujúci systém inštitúcií - podložený administratívne i zmluvne - sme získali štvrtinu všetkých prostriedkov, teda vyše 90 miliónov forintov. V tomto roku mohli naše inštitúcie nerušene pokračovať v práci. Samozrejme, spoločnosť Legatum ešte len rozbieha svoju činnosť, ale už dokázala zabezpečiť podporu pre 12 miestnych oblastných domov, čo je vlastne jej prvoradou úlohou. Na poslednom zasadnutí predsedníctva referovali všetci vedúci inštitúcií, a mali sa čím pochváliť. Prekvapilo Slovenské metodické centrum pre materské školy, ktoré vydalo niekoľko metodických pomôcok a rozoslalo ich do všetkých našich škôlok, pričom usporiadalo aj konferencie. Na jednej takejto konferencii odznelo, že by sme mali založiť podobné metodické centrum aj pre základné školy, keďže systém na úrovni ministerstva sa rozpadáva. Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny navrhol, aby sme centrum založili spolu s ostatnými celoštátnymi menšinovými samosprávami. Možno by bolo účinnejšie, veď by bolo riadené nami, národnosťami. Myslím si, že môžeme byť spokojní s tohoročnými výsledkami. V našom Dokumentačnom stredisku pokračujú v digitalizácií rozhlasového archívu. V štádiu prípravy je dohoda s Maďarským rozhlasom. Výskumný ústav vydal počas svojej 14-ročnej existencie 29 publikácií, z toho sedem v tomto roku. Voľačo sa tu pohlo, mali sme sa s čím pochváliť aj v Bratislave. Aj keď vieme, že budúcoročný rozpočet tiež nebude štedrý, zdá sa, že inštitúcie budú mať k dispozícii 440-miliónový rámec. Už sa pripravujeme, plánujeme ich rozpočty, predpokladáme, že ich činnosť bude zabezpečená aj na budúci rok. Neviem, či založíme ďalšiu vlastnú inštitúciu, ale čabiansku školu by sme chceli prevziať.

- Nakoniec hovorme o najchúlostivejšej veci, o pripravovanej modifikácii menšinového a volebného zákona. Novela už bola predložená parlamentu na prvé čítanie, ale v súčasnosti nevieme, čo je s ňou. V týchto dňoch ste rokovali s predsedami celoštátnych menšinových samospráv - na čom ste sa dohodli?

- Novela je veľmi dôležitá aj z hľadiska spomenutého systému našich inštitúcií, veď rozhodne o existencii systému menšinových samospráv v Maďarsku. Ak nedôjde k modifikácii volebných predpisov, tak v r. 2006 sa nebudú môcť konať voľby menšinových samospráv, lebo dnešný právny predpis je v rozpore so súčasne platnou Ústavou MR. Ale veľmi dôležitá je aj tá časť menšinového zákona, ktorá uvádza práva a povinnosti volených zborov. Veď teraz sa tento okruh činnosti značne rozšíril. CSS mala deviatich zamestnancov, teraz ich má priamo alebo sprostredkovane vyše osemdesiat a zodpovedá za vyše štyristo detí. Tomu treba prispôsobiť podmienky práce úradu.

Legislatívne zázemie by vytvorila novela zákona. Na jeseň väčšia opozičná strana Fidesz vyniesla výhrady, ktoré dovtedy nemala, ba ktoré protirečia aj jej vlastným jarným návrhom. Vtedy navrhovala, aby sa parlamentných volieb mohli zúčastniť aj obyvatelia Európskej únie, teraz to kritizuje. Neviem, či je to prejav určitej nepripravenosti, improvizácia, alebo politická hra. Ale štátny tajomník Ministerstva pre mládež, rodinu, sociálne veci a rovnosť šancí MR Attila Mesterházy chce zvolať ďalšie rokovanie, na ktoré pozve aj predsedov celoštátnych samospráv. My sme sa nedávno stretli preto, aby sme prerokovali situáciu vo svetle tohto ohrozenia. Aby sa nestalo, že za nezdar budú zodpovedné menšiny, lebo nedokázali dospieť ku konsenzu. Aj teraz 5-6 menejpočetných menšinových samospráv odmieta listinu voličov. Je veľmi ťažké presvedčiť ľudí, ale teraz už vidíme, že parlament nemal pripravenú žiadnu inú alternatívu. Na prvé čítanie podala vláda novelu 30. marca, ale vzhľadom na blížiacu sa kampaň do európskych volieb sa strany zhodli v tom, že nebudú pokračovať v rozprave. Teraz sa už malo rokovať, ale prišlo do toho nečakané referendum. Údajne najneskôr na jar budúceho roka by mal parlament novelu schváliť. My - predstavitelia celoštátnych samospráv - rokujeme medzi sebou a snažíme sa presvedčiť jeden druhého. Mám dojem, že niektorí nepoznajú návrh zákona. Potom ťažko očakávať, aby presvedčili svojich ľudí. Samozrejme, niektorí majú určité obavy, ktoré nie sú celkom neopodstatnené. Naposledy sme sa rokovania zúčastnili iba siedmi spomedzi trinástich, čo je, bohužiaľ, tiež príznačné. Dohodli sme sa, že neprítomným pošleme list, v ktorom ich informujeme o zasadnutí a poprosíme ich, aby ešte raz prerokovali túto otázku - už v zrkadle toho, čo možno stratiť. Z ich poverenia sa obrátim na predsedu Ústavného súdu. Rokoval som s ombudsmanom Jenő Kaltenbachom, ktorý vlani v septembri predložil Ústavnému súdu návrh, aby sa vyjadril k otázke menšinových volieb v zrkadle ústavných predpisov, podľa ktorých menšiny majú právo zvoliť si svoje samosprávy. To znamená, že voliť majú ony a nie iní, čiže týchto volieb sa nielen ako kandidát, ale ani ako volič nemôže zúčastniť občan, ktorý nepatrí k minoritám. Pravda, ako garanciu vymysleli zatiaľ iba jedinú metódu - zoznam voličov a komisie, ktoré „lustrujú“ voličov.

- Jemu však doteraz Ústavný súd neodpovedal.

- Nie, neodpovedal, ale bolo by veľmi dôležité, keby sa Ústavný súd vyjadril k tejto otázke. To by totiž mali brať do ohľadu aj parlamentné strany. Lebo teraz možno prijmú nejaký kompromisný zákon, ale Ústavný súd by mohol dodatočne vypovedať, že je protiústavný. Chcem sa preto obrátiť na predsedu Ústavného súdu, aby urýchlil tento proces, aby zbor vyjadril svoje stanovisko k pohľadávke ombudsmana.

- Čo si myslíte, keď neodpovedal ombudsmanovi, vám odpovie?

- Neviem, ale budem písať v mene deviatich predsedov celoštátnych menšinových samospráv. Bude to zdvorilostná prosba, predpokladám, že by ju mal rešpektovať.

Eva Patayová Fábiánová

Finančná pomoc zo Slovenska

V roku 2005 Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR podobne ako v predchádzajúcich rokoch plánuje zabezpečovať a realizovať grantový systém na krytie aktivít zahraničných Slovákov z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR. Žiadosti o poskytnutie dotácie je možné predkladať do 31. januára 2005 na adresu: Úrad vlády SR, Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, Nám. slobody 1, 813 70 Bratislava, Slovenská republika, pričom rozhoduje dátum poštovej pečiatky. V prípade záujmu o poskytnutie dotácie je nevyhnutné: oboznámiť sa so "Záväznými podmienkami a zásadami pre poskytovanie dotácií fyzickým a právnickým osobám na krytie aktivít zahraničných Slovákov"; vyplniť žiadosť o dotáciu na úradnom tlačive Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR; k žiadosti priložiť vyplnené povinné prílohy; k žiadosti priložiť kópiu zmluvy so slovenskou bankou alebo s bankou domovskej krajiny o založení účtu. Názov účtu musí byť totožný s menom žiadateľa (organizácie alebo jednotlivca). Účet smie byť použitý len na príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V prípade, že už máte zriadený takýto účet (iba na príspevky zo štátneho rozpočtu SR), nie je potrebné zriaďovať nový; k žiadosti priložiť čestné prehlásenie žiadateľa, že na účte, ktorého číslo treba uviesť, sú len finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR; v prípade, že ste v rokoch 2002 - 2004 nepredkladali GSZS overenú fotokópiu o právnej subjektivite vašej organizácie (výpis z obchodného registra, registrované stanovy, zriaďovaciu listinu, doklad o registrácii na ministerstve alebo iný doklad a jeho overený preklad do slovenčiny), alebo overenú fotokópiu dokladu totožnosti, ak žiadosť predkladá jednotlivec (fotokópia poisteneckej karty, identifikačnej karty, pasu), je potrebné priložiť ju k žiadosti.

Len po splnení všetkých podmienok bude vaša žiadosť zaradená do výberového konania.

Žiadosti o dotáciu môžu predkladať právnické osoby (krajanské spolky, organizácie s právnou subjektivitou, občianske združenia riadne zaregistrované v krajine svojho pôsobenia, nadácie) a fyzické osoby (jednotlivci). Žiadosti nemôžu predkladať štátne inštitúcie (napr. štátne školy). Ďalšie informácie a tlačivá nájdete na webovej stránke GSZS, www.gszs.sk.

Matičný pozdrav

Slovenky a Slováci celého sveta. Sviatky Narodenia sú milou príležitosťou, aby Vám, Vašim rodinám, priateľom a všetkým ľuďom dobrej vôle zavinšovala a zaželal krásu vianočnej duchovnej i rodinnej pohody aj Matica slovenská, najstaršia národná, kultúrna, vedecká a spoločenská ustanovizeň Slovákov celého sveta. Nech Pán žehná všetkému, čo ste vykonali pre dobro slovenskej veci na celom svete, nech žehná aj roku 2005, Vášmu zdraviu, šťastiu, sile, ochote a obetám, vloženým do tohto ušľachtilého národného cieľa. S úctou

Jozef Markuš, predseda MS

Stanislav Bajaník, riaditeľ Krajanského múzea MS

Zväz Slovákov v Maďarsku 55-ročný

Dlhé roky naša jediná organizácia Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) oslávila 9. decembra v budove Slovenského inštitútu 55. výročie svojho vzniku. Oslavy sa začali hymnickou piesňou Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia..., po ktorej v mene ZSM a SI privítala početných účastníkov Alžbeta Hollerová Račková. Zvlášť pozdravila štátnu tajomníčku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Ágnesu Bíróovú, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, riaditeľa odboru pre národné a etnické menšiny Ministerstva národného kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky Zoltána Józsefa Tótha, zástupkyňu riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Máriu Katarínu Hrkľovú, riaditeľa verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny Mártona Molnára a riaditeľa SI Milana Resutíka.

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková začala svoj slávnostný príhovor slovami: "Na pozvánke, ktorú ste dostali na dnešnú oslavu, bol citát: „Slováci vždy boli a majú tu aj byť. Len nech smú, nech smelo chcú k tunajšiemu bytiu životy svoje prideliť.“ V tomto citáte sú slová smieť a chcieť. Najprv by som hovorila o slove chcieť. Slováci žijú na území dnešného Maďarska už vyše tristo rokov. Napriek tak dlhému času nezabudli na svoj jazyk, na svoj pôvod, na svoje korene a na svoje silné citové puto k svojej pravlasti. Ba čo viac, vyslúžili si také prívlastky, že slovenský národ je pracovitý, veľmi usilovný a srdečný. Za tých tristo rokov boli aj ťažké obdobia, keď bolo veľmi ťažké zostať Slovákmi. Aby sa to tak stalo, bola potrebná ozajstná morálna sila a vnútorné presvedčenie. A to, našťastie, naši predkovia mali. Je skutočnosťou, že slovenčina sa z každodenného života vytráca, ale faktom je aj to, že mladí ľudia sa učia po slovensky a zúčastňujú sa na podujatiach, kde znie slovenčina. Nie je pravda, že mladých ľudí už ich slovenský pôvod nezaujíma.

Teraz k slovu smieť. Pretože len chcieť nestačí, treba aj smieť byť národnosťou a urobiť všetko pre to, aby sme ňou aj zostali. Pretože žijeme v demokratickom štáte, kde každý má právo voľne sa hlásiť k svojej národnosti a pestovať svoj jazyk a kultúru, - povedala pani predsedníčka.

V ďalšej časti slávnostného príhovoru sa R. Egyedová Baráneková sústredila na dnešné problémy v oblasti školstva a národnostného života a svoj zrak uprela aj do budúcnosti.

- Dnes oslavujeme 55. výročie našej organizácie. 55 rokov je dlhá doba. Som presvedčená, že so všetkými slovenskými inštitúciami, samosprávami, organizáciami... urobíme všetko pre to, aby slovenská národnosť, ale aj všetky ostatné národnosti v Maďarsku pretrvali ešte ďalšie stáročia.

Po slávnostných slovách pani predsedníčky sa prihovorila prítomným univerzitná profesorka, dlhoročná aktívna funkcionárka Zväzu Slovákov v Maďarsku Dr. Anna Divičanová.

- Keď koncom 40. rokov vznikol Zväz, v Európe sa práve objavilo vyhlásenie o ochrane ľudských práv. Iste, že aj toto vyhlásenie zohrávalo dôležitú úlohu vo vzniku Zväzu, záujmovej organizácie Slovákov v Maďarsku, ktorá chránila a chráni záujmy našich Slovákov na poli hospodárskom, politickom a kultúrnom. Bohužiaľ, tá veľmi aktívna cesta trvala do roku 1951, keď nariadenia vlády a komunistickej strany zrušili všetky občianske organizácie, ich členskú základňu. Aj Zväz demokratických Slovákov mal svoje členstvo. Potom začal Zväz pôsobiť ako záujmové združenie, ale cesta, ktorá trvala 55 rokov, ako aj cesta do roku 1988, má veľmi veľkú hodnotu. Stručne by som vyzdvihla to najdôležitejšie, proces, ktorým si Zväz plnil svoje poslanie, keď integroval jednotlivé naše slovenské jazykové ostrovy, osady, obyvateľov, väčšina ktorých žije roztrúsene, vzdialene od seba a ktoré o sebe veľmi dlho ani nevedeli.

Pani profesorka sa zvlášť zmienila o tom, čo sa udialo v rokoch 1985-1988, keď začali klopať na dvere reformy. „Na jeseň r. 1988 sa konal zjazd Zväzu, kde sa zrodil návrh vybudovať novú členskú základňu. Tu po prvýkrát odzneli slová kultúrna autonómia. Vychádzajúc z toho sa zrodil návrh založiť vlastný výskumný ústav. Z návrhu sa stala skutočnosť r. 1990, keď Zväz ako občianska organizácia založil Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Po zjazde sa Zväz začal aktivizovať za urýchlené realizovanie školského a kultúrneho programu našej národnosti, pretože sme prežívali krízu najmä v oblasti školstva a zosilnila sa aj asimilácia. Vedenie Zväzu vypracovalo tzv. revitalizačný program, ktorý r. 1989 predložilo Némethovej vláde. Neviem, či voľakedy prišla naň odpoveď. Koncom roku 1989 sa zrodil návrh vytvárať regióny, následkom čoho r. 1990 vzniklo osem pobočiek, (dnes z nich funguje sedem). Myslím si, že to bol veľmi pozitívny decentralizačný a demokratický proces, na ktorý sa odhodlala národnosť, žijúca natoľko roztrúsene, nekompaktne. Som presvedčená o tom, že táto štruktúra sa osvedčila. V tomto období, teda v rokoch 1989 a 1990, začali vznikať nové slovenské spoločenské organizácie. Za svoj vznik môžu ďakovať v prvom rade Zväzu a jeho sekciám, z ktorých sa vyčlenili. Takto sa zrodilo Združenie spisovateľov a umelcov v Maďarsku (z literárnej sekcie), resp. folklórny spolok Prameň. Obidva spolky dodnes úspešne fungujú.“

Anna Divičanová ďalej hovorila o aktuálnych politických otázkach, akými sú modifikácia národnostného zákona a voľby menšinových samospráv. Popriala Zväzu, jeho funkcionárom a aktivistom, ako aj tým, ktorí s nimi spolupracujú, aby pokračovali v tejto činnosti a aby zapájali do práce aj mladých, lebo bez nich nebudú vedieť existovať, - dokončila svoj príhovor A. Divičanová.

Po dlhoročnej aktivistke ZSM, zakladateľke Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sa ujala slova predstaviteľka Ministerstva kultúry SR Ágnes Biróová. - Veľkosť národa sa prejaví vtedy, keď k sebe dokáže vyzdvihnúť menšiny. A nielenže im dá žiť, ale dbá aj na to, aby sa rozvíjali, - začala svoj príhovor štátna tajomníčka, ktorá v mene slovenského rezortu kultúry pozdravila prítomných a tisícky členov Zväzu. Zväz Slovákov v Maďarsku vyrástol z túžby Slovákov po spolupráci, ľudskej spolupatričnosti, zo snahy o zachovanie tradícií a rozvoja slovenského duchovného žitia a bytia. Založením prvej celoštátnej samostatnej organizácie vznikli podmienky na zastupovanie záujmov Slovákov v Maďarsku na poli politickom, hospodárskom i kultúrnom. Zväz v tých priaznivejších časoch plnil svoju hlavnú úlohu, bol postaťou slovenského života v Maďarsku. Za 55 rokov z úrodnej duchovnej pôdy Zväzu sa uchránili a vyrástli také hodnoty, akými sa smelo môžete pýšiť aj ďalšie stáročia, - konštatovala pani štátna tajomníčka.

Oslava 55. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku pokračovala prečítaním pozdravného listu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov Clauda Baláža, ktorý pre pracovnú zaneprázdnenosť nemohol pricestovať do Budapešti. Zo zdravotných dôvodov sa nezúčastnil akcie dlhoročný pracovník Zväzu Štefan Lami, ktorý tiež poslal účastníkom pozdravný list.

V mene mladšej sestry Zväzu Celoštátnej slovenskej samosprávy, pozdravil jubilanta predseda CSS Ján Fuzik. Aj on využil príležitosť zahľadieť sa do minulosti, ale on chcel upriamiť pozornosť na obdobie, o ktorom sa zatiaľ nehovorilo. Bolo to obdobie výmeny obyvateľstva. Ťažké boli nielen vojnové roky, ale pre našich Slovákov aj tie povojnové. Veď vtedajšia presídľovacia propaganda ich delila na pravých roduverných Slovákov, ktorí sa chcú presídliť, a na odrodilcov, zradcov, ktorí nechceli opustiť svoju rodnú zem. Časom však vysvitlo, že mnohí tu zostanú a s nimi treba tiež niečo robiť. Naša prvá povojnová organizácia vznikla ako také nechcené dieťa. V poslednom čísle Slobody Juraj Pribojský v decembri 1948 píše: "... radostnejší je odchod, keď nás napĺňa vedomie, že Slovač v Maďarsku dnes už nie je stratená a zároveň s odchodom posledného transportu sa koná v Budapešti kongres ZDSM, ktorý si určí široký program práce pre budúce obdobie." Na obdobie, na ktoré dnes spomíname, - povedal pán predseda.

Ján Fuzik sa potom podrobnejšie zmienil o predošlom polstoročí a o dnešnej situácii Slovákov v Maďarsku. Zablahoželal vedeniu k jubileu a poprial všetkým "zväzákom" veľa síl k ďalším spoločným úspechom.

Vedenie Zväzu Slovákov v Maďarsku pri príležitosti jubilejných osláv udelilo najaktívnejším členom vyznamenania. Za životné dielo prevzali cenu Mlynčanka Gizela Molnárová a Ján Valyko z Nového Mesta pod Šiatrom. Za Čabiansky región dostala vyznamenanie Mária Tóthová, za boršodský Lujza Ladányiová, za sarvašský Judita Oláhová, za komárňanský Mária Nagyová, za peštiansky Alojz Dušánek, za komlóšsky Alžbeta Tószegiová a za novohradsko-hevešský Andrej Agárdi.

Na záver oslavy 55. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku si prítomní mohli vypočuť prekrásny koncert skupiny Diabolske husle zo Slovenska.

(aszm)

Čo znamená pre vás Azyl?

Slovenské divadlo Vertigo v spolupráci so Sarvašským slovenským divadlom uviedlo divadelnú hru Osvalda Záhradníka Azyl. Premiéra sa uskutočnila 25. novembra v budapeštianskom Klube umelcov Fészek. Druhé predstavenie nášho prvého divadelného súboru, ktoré naštudovali profesionálmi umelci, sa stretlo s veľkým diváckym ohlasom.

Azyl znamená bezpečie. Azyl znamená, že ste na úteku, ale ešte ste nenašli nový domov. Azyl občas znamená aj tajomstvo, čo nechcete nikomu prezradiť, lebo by vás to bolelo. Azyl je niekedy celý život.

Pre nás, ktorí sme videli premiéru novej divadelnej hry profesionálnej zložky Slovenského divadla Vertigo, znamená azyl v prvom rade súcit. Súcitíme s ľuďmi, ktorí si našli prístrešie v Esterinom byte a ktorí svorne dávajú časť svojho zárobku do buksy. Buksa je jednou z najkrajších metafor hry Osvalda Záhradníka: k nej sa vracajú, rozprávajú o nej všetci obyvatelia bytu, veď vlastne od nej - čiže od jej obsahu - záleží ich ďalšie bytie pod touto strechou. Do buksy pridáva každý podľa svojich možností, ale vyberať z nej môže iba Ester.

Nuž, isté je, že u Ester (Viola Thirringová) sa pozbierala pekná hromada ľudí, ktorí ako keby u nej žili v azyle. Napriek tomu, že jej byt nie je najväčší, prebýva u nej stále hladný starý Šimon (Mátyás Dráfi), mladý, duševne mierne zaostalý Lukáš (András Nagy), mladá, energická Linda (Denisa Dérová) a potom, ako nazrieme do ich života, aj záhadný Vendel (Martin Hronský).

Záhradníkova hra nám rozpráva aj o inom súcite. Rozpráva nám o tom, ako sa vedia ľudia v zle zblížiť, ale aj o tom, ako odrazu scitlivejú. Či im odrazu záleží na tom, čo si o nich myslia ostatní, alebo sa v nich iba prebudila hrdosť, nevedno. Iba to je isté, že keď sa vo dverách objaví spoločný nepriateľ v osobe právnika Zelka (László Kiss), tak spoja svoje sily a vystúpia proti nemu.

Aj v tomto predstavení sme zbadali vibrovanie, ktoré je typické pre réžiu Andrása Déra. Nič sa nedá „prepočuť“, celý dej sa čisto vyvíja až k dobre zahratému záveru. Za čistotu jazyka vďačíme nielen autorovi hry, ale aj vedúcej divadla Vertigo Daniele Onodiovej, ktorá súčasne z dramaturgického hľadiska upravila pôvodný divadelný text.

Čistota však sprevádzala nielen hru, ale aj herecký prejav. Musíme uznať, že Viola Thirringová a Mátyás Dráfi sú veľkým prínosom pre hru, ako keby celá záležala na nich. Nečudo, veď ich postavy prejdú viacerými duševnými zmenami - celý dej spočíva na nich. Tak V. Thirringová, ako aj M. Dráfi zastupujú taký typ človeka, akým by v kútiku duše chcel byť každý z nás. Menej náročnú rolu dostal teraz András Nagy, ale zvládol ju na vysokej úrovni. Jeho epileptik a pochabec upriamil na seba pozornosť a keď dostal záchvat, tak sa triaška preniesla na celé publikum. Naopak, divákov veľakrát rozveselila Denisa Dérová, ktorej Linda bola rozšafná, hodná pohladkania i pritúlenia. Krehkosť a sila sprevádzajú Lindu počas celého predstavenia, na javisko prinášala jar a veselosť. Vendel Martina Hronského bol až civilný, ale pritom mal v sebe náboj. So Zelkom v ponímaní Lászlóa Kissa prichádzala na javisko byrokracia a výpoveď vecí bez protirečenia.

Pri naštudovaní inscenácie spolupracovali Mária Tóthová, Dóra Börcsöková, Olivér Turcsa a István Czinger. Vďaka patrí aj im, veď bez nich by sme nemohli prežiť čaro, aké dokáže sprostredkovať iba divadlo.

A na záver chcem prezradiť jednu z odpovedí na otázku v nadpise: pre mňa znamená Azyl možnosť zahĺbenia sa do tajov ľudskej duše, do tajov vlastnej duše, do duše všetkých nás.

Eva Patayová Fábiánová

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti

J. Filo posvätil obnovený organ

„Chváľte Hospodina, Darcu štedrej milosti, chváľte Ho, anjeli, nebeské bytosti, každý tvor na zemi aj ten na výsosti,“ znela úvodná náboženská pieseň na slávnostnej službe Božej, ktorá sa konala 10. decembra v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti. Zborový farár Atila Spišák privítal generálneho biskupa Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku ThDr. Júliusa Filu a jeho manželku pani Annu Filovú. Slávnostnú bohoslužbu pri príležitosti posviacky obnoveného organa slúžili A. Spišák a generálny biskup J. Filo, ktorý vo svojej kázni o. i. povedal: „Milí bratia a sestry, zišli sme sa tu v slávnostnom zhromaždení, aby sme z Božej milosti v tomto adventnom období posvätili obnovený organ. A to v nádeji, že uprostred veľkomesta prostredníctvom tohto nástroja môžeme ešte lepšie chváliť nášho Pána Boha a že sa podarí oživiť tento cirkevný zbor. Zapálené sviece na adventnom venci označujú príchod nášho Ježiša Krista, ktorý má byť pre nás nádejou a silnou oporou v našom živote, na ktorého sa môžeme vždy spoliehať. Želám vám, aby sa váš zbor skutočne oživil a táto kaplnka bola plná veriacich počas celého cirkevného roka.“ Záverom slávnostnej bohoslužby generálny biskup J. Filo posvätil obnovený organ.

Organ postavili bratia Riegerovci roku 1875 ako koncertný organ, ktorý mal 38 registrov. Svojmu účelu slúžil do 2. svetovej vojny, počas ktorej bol pri bombardovaní poškodený. Posledným organistom - kantorom cirkevného zboru bol Ernő Veperdi. Cirkevný zbor bol v roku 1965 prinútený predať kostol, organ rozobrali a časť z jeho registrov, presnejšie 11, manuály a motor premiestnili a prestavali do kaplnky. Od inštalácie organu do kaplnky nebol organ po zvukovej a technickej stránke udržiavaný a jeho stav bol katastrofálny. Vo vlaňajšom adventnom období Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti a Budapeštiansky slovenský miešaný spevácky zbor Ozvena usporiadali slávnostnú bohoslužbu, po ktorej sa konal benefičný koncert na podporu reštaurovania organa cirkevného zboru. Celý prínos hodinového koncertu bol použitý na reštaurovanie organa, ktoré stálo 1. mil. 750 tisíc forintov. Účastníci benefičného koncertu prispeli na obnovu organa v hodnote 77 tisíc 200 forintov.

Potom pozdravil prítomných zborový dozorca Dr. Zoltán Boda, ktorý privítal vzácnych hostí - predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, predsedníčku Náboženského podvýboru CSS Ildiku Klauszovú Fúzikovú, dozorcu Južného dištriktu Zoltána Szemereiho, dozorcu budapeštianskeho seniorátu Dr. Lajosa Kéryho, predsedov a členov slovenských volených zborov hlavného mesta a okolia a početných veriacich. Potom sa v mene Slovenského evanjelického cirkevného zboru poďakoval tým, ktorí finančne prispeli na rekonštrukciu organa. Sú to Evanjelická cirkev a. v. v Maďarsku, Budapeštiansky Seniorát evanjelickej cirkvi, Evanjelická cirkev v Békešskej Čabe, Úrad predsedu vlády, CSS, Samospráva VIII. obvodu hlavného mesta, slovenské samosprávy II., V., VI., VIII., XIII. XIV. obvodu v Budapešti.

Záverom sa organ rozzvučal v plnej kráse, keď kantorka cirkevného zboru Marta Pálmaiová zahrala diela J. S. Bacha. Slávnostná bohoslužba a posviacka boli vyvrcholením práce, ktorá predchádzala samotnej oprave organa: od obhliadky nástroja cez vypracovanie projektovej dokumentácie opráv, finančný rozpočet až po samotnú generálnu opravu. Generálna oprava sa konala počas celého roka.

(if)

Predvianočné obdobie v čabianskej slovenskej škole

Posledný týždeň pred vianočnými prázdninami v Slovenskom gymnáziu, materskej a základnej škole a žiackom domove v Békešskej Čabe tradične prináša rad programov pod názvom Slovenský týždeň. V tomto roku ide vlastne o dva týždne, lebo séria programov sa začala 3. decembra a posledné podujatie bude 17. decembra. Medzi tradičné akcie patrí turnaj v stolnom tenise O Mikulášov pohár, príprava adventných venčekov, stretnutie slovenských pedagógov na dôchodku a slávnostný vianočný program. Okrem toho sa každý druhý deň niečo koná. Pri organizovaní, ktoré usmerňovala riaditeľka internátu Mária Czégényová, aj tentokrát mysleli na každú vekovú skupinu, od škôlkárov po dôchodcov.

Rad podujatí sa začal turnajom v stolnom tenise, o ktorom nás informovali telocvikári Judita Zeleňánska-Ondrejčiková a Michal Strunga: „Už siedmy rok usporadúvame turnaj O Mikulášov pohár, na ktorý pozývame žiakov viacerých škôl župy. Tohto roku prišlo 36 žiakov z piatich škôl - z Füzesgyarmatu, Gerendášu, Gerly, Sarvašu a od nás. Turnaj prebiehal v štyroch kategóriách: pre 5. a 6. triedu a pre 7. a 8. triedu, zvlášť pre dievčatá a pre chlapcov. Naši žiaci sú v stolnom tenise úspešní, ale nie vždy najlepší. V tomto roku k prvému miestu nám chýbali len tri body, palmu víťazstva si odniesli žiaci z Gerly, my sme boli druhí.“

(aki)

Predvianočné stretnutie našich detí

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) v spolupráci so Slovenským inštitútom (SI) usporiadala 10. decembra v Budapešti už tradičné Celoštátne predvianočné stretnutie detí. Vzrušené a slávnostne naladené deti privítal riaditeľ SI Milan Resutík a pozdravil vzácnych hostí, veľvyslanca Slovenskej republiky Juraja Migaša, predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny Antala Heizera, predsedu CSS Jána Fuzika, generálneho biskupa ECAV na Slovensku dr. Júliusa Fila vacovského diecézneho biskupa Miklósa Beéra a spisovateľa Pavla Závadu.

Prítomným sa ako prvý prihovoril J. Fuzik. Zamyslel sa nad tým, že sviečky sprevádzajú celý náš život. Majú ich v rukách pri krste krstné mamy, nevesty pri sobáši a ich plamienok nás sprevádza až do rakvy. Zapaľujeme ich pri smutných udalostiach, ale aj v dni sviatočné. Zdobíme nimi torty, slávnostne prestreté stoly i vianočný stromček. Pán predseda poprial pri príležitosti blížiacich sa sviatkov každému pekné vianočné dni a šťastlivý nový rok.

Po ňom oslovil deti A. Heizer. V slávnostnom príhovore im prezradil svoje najmilšie detské vianočné zážitky. Ako povedal, vtedy boli oslavy Vianoc úplne iné. Rodina a cirkev držali ľudí pospolu, čo im pomáhalo prežiť aj najťažšie časy. Vtedy nebolo samozrejmosťou učiť sa v materinskom jazyku. Najväčším výdobytkom demokracie v Maďarsku je, že rodiny, komunity a cirkvi môžu oslavovať podľa svojej vôle. V materinskom jazyku, uctievajúc si tradičné zvyky. V znamení týchto myšlienok zapálil prvú sviečku na adventnom venci.

P. Závada tiež hovoril o svojich najmilších spomienkach z detských čias. Jeho starí rodičia neveľmi vedeli po maďarsky a preto aj jeho mama učila svoje deti po slovensky, aby rozumeli všetkému, čo sa dialo v Slovenskom Komlóši. Vtedy totiž v obci všade hovorili po slovensky. Žiaľ, potom chodil do maďarských škôl a stal sa maďarským spisovateľom. Napriek tomu sú pre neho dôležité jeho korene, čo sa odráža aj v jeho románoch. Píše o Slovenskom Komlóši, o zážitkoch z detstva a o dvojitej identite. Kedysi bolo zvykom, že na druhý sviatok vianočný deti išli vinšovať príbuzným. Aj on a jeho sestra sa pobrali na cestu, spolu spievali a hrali na husliach, za čo dostali darčeky. Po dokončení spomienok P. Závada zapálil druhú sviečku.

Diecézny biskup M. Beér sa poďakoval za to, že aj v tomto roku - teda už štvrtýkrát - sa môže zúčastniť tejto slávnosti. Plamienok sviečky, ktorú zapálime, symbolizuje, čo od nás očakáva pán Boh. Máme sa vydať na cestu s jedným cieľom a držať sa za ruky. V Ostrihome raz videl detský tanec, pri ktorom každý tanečník držal v ruke sviečku. Na konci tanca položili sviečky vedľa seba, aby dali svetlo, smer a teplo. - Takto sa môžeme stretnúť aj my v láske a pokoji. Myslite na to, keď zapálim tretiu sviečku - povedal.

Generálny biskup J. Filo vyslovil predovšetkým svoju radosť, že môže byť tu, medzi deťmi. Hlavným hrdinom Vianoc je dieťa - zdôraznil. Pán Ježiš prišiel ako dieťa. Táto vec má úžasnú hodnotu. Dnes sa v našich rodinách dívame na oči detí, či sa Vianoce podaria. Chceme, aby v ich očiach zažiarila radosť a pokoj. Jeho najmilším zážitkom z detstva bolo, keď v Poprade - kde bol jeho otec kňazom - sedeli pri štedrovečernom stole a zrazu bolo počuť na schodišti spev ich zboru. V tichu, potme sa speváci zoradili na schodisku a štvorhlasne im zaspievali Tichú noc. To bol pre neho najväčší dar. V znamení tých myšlienok pán generálny biskup zapálil poslednú sviečku na adventnom venci.

Po prekrásnych myšlienkach vzácnych hostí zaspieval deťom zbor Radosť zo Senca vianočné piesne a koledy. V druhej časti celoštátneho predvianočného stretnutia detí vystúpilo aj v Maďarsku obľúbené bábkové divadlo PIKI z Pezinka s vianočnou hrou Dohviezdny večer. Na konci slávnosti každé dieťa dostalo od CSS prekrásny vianočný darček.

(aszm)

Lásku, šťastie a pokoj

Predvianočná príprava v Mlynkoch

V čase adventu sa aj deti v Mlynkoch chystajú osláviť najkrajší sviatok roka Vianoce. 11. decembra popoludní boli obsadené všetky stoličky v sále Spoločenského domu, ba niekto sedel aj na zemi. Dekorácia javiska - zlatými hviezdičkami a guľami ozdobený stromček - naznačila, prečo sme sa vlastne zišli v tento (inak mrchavý) podvečer. Žiaci základnej školy predviedli príbeh o narodení sa Ježiška v betlehemských jasličkách. Hru s nimi nacvičila učiteľka slovenského jazyka a vedúca dramatického krúžku Monika Pellerová. Deti po predstavení síce zišli z javiska, ale neodišli zo sály, veď program zďaleka nekončil. Pódium obsadili už dobre známi herci Divadla PIKI. Predviedli rozprávku o milom, ale nešikovnom vrabčekovi Čin-Čin od Ľudmily Podjavorinskej. Rozosmiate detičky ani na chvíľu nespúšťali zrak z javiska a tak aj malé technické chybičky, napr. keď sa na povale zachytil balón, ktorý bol potrebný k ďalšej hre, vnímali ako súčasť hry. Zábava sa skončila spoločným spevom pri sviečkach a slová „Tichej noci“ roznášali do sŕdc lásku, šťastie a pokoj. Takto sa máme duševne pripravovať na sviatky...

(kir-)

Národnostné Vianoce

Slávnostný program pod týmto názvom spoločne usporiadali 12. decembra národnosti XVI. obvodu hlavného mesta. V programe, ktorý otvoril primátor M. L. Szabó, vystúpili na scéne Divadla v Alžbetinom parku aj folklórny súbor Zelený veniec z Ečeru.

Slovenský deň v Ečeri

Žiaci ečerskej školy mali nedávno mimoriadny vyučovací deň. Na ôsmich miestach - každý podľa vlastnej voľby - sa mohli oboznamovať so Slovenskom a slovenskými tradíciami. Napríklad v telocvični si družstvá žiakov zmerali sily v sálovom hokeji podľa vzoru legendárnych slovenských hokejistov. Inde premietali diafilmy o Vysokých Tatrách, alebo pomocou cestovných sprievodcov pripravovali krátky komentár k videofilmu z inej časti krajiny. Milovníci krížoviek lúštili pomocou prospektov krížovku v podobe mapy Slovenska. Na svoje si prišli aj priaznivci ručných prác a zhotovovania ľudových krojov. K úspechu dňa podstatne prispeli podpredsedníčka CSS E. Rybová a predsedníčka Kultúrneho výboru CSS A. Hollerová - Račková, ako aj učiteľský zbor ečerskej školy.

(csa-k)

Literárne popoludnie v Slovenskom inštitúte

Básnické duo zo Santova

Nedávne literárne popoludnie, ktoré sa konalo v Slovenskom inštitúte v Budapešti a ktoré moderoval riaditeľ SI Milan Resutík, malo výrazne symbolický podtext. Predstavili sa ňom dvojica slovenských autorov, obidvaja rodáci z pilíšskeho Santova, Eva Fábiánová, mladá poetka so svojou prvotinou a príslušník staršej generácie Alexander Kormoš s výberom zo svojho životného, aj keď ešte nie uzavretého diela. Zatiaľ čo naša poetka sa práve začleňuje do procesu novodobej slovenskej literárnej tvorby v Maďarsku, jej starší kolega stál pri jeho začiatku ako autor a spoluorganizátor.

Nad debutom Evy Fábiánovej Na margo slov sa zamýšľal redaktor tejto publikácie Oldřich Kníchal. Ocenil autorkinu schopnosť objavovať a umocňovať skutočnosť básnickými prostriedkami, jej naliehavú výzvu pokiaľ ide o autentickosť osobnosti a medziľudských vzťahov a dôverný vzťah k domovu, rodisku a najbližším. To je prameň, z ktorého sa napája Fábiánovej básnická obraznosť a kreativita.

O dvojjazyčnej knižke A. Kormoša Rozdúchať tlmený plameň - Szítsuk a lefojtott lángot s podtitulom Sonety hovoril Milan Resutík. Ak najviazanejšia forma lyriky sonet poskytuje príležitosť na striktné a úderné vyjadrenie myšlienky. Sonet, ako povedal Goethe, je nádoba, ktorú možno naplniť hocakým obsahom. Rečník poukázal na tematickú mnohotvárnosť Kormošovej zbierky a vyzdvihol autorovu príchylnosť k materinčine, napríklad v básni Jazyk. Ukážky z oboch zbierok predniesli študenti slovenského gymnázia v Budapešti Andrea Kopervászová a Dušan Hubač.

V neformálnej debate, ktorá nasledovala po prezentácii publikácií, odznelo viacero príhovorov, týkajúcich sa priamo či nepriamo tvorby obidvoch poetov a literatúry vôbec. Hovorilo sa o nevyhovujúcej úrovni výučby a znalosti slovenčiny, bez ktorej niet čitateľov, a tiež o potrebe symetrickej dvojjazyčnosti, veď materinský jazyk Slovákov v Maďarsku napospol pretrváva na úrovni nárečí. Materinský jazyk je hodnota, ktorá zaujíma osobitné miesto medzi všetkými jazykmi. Zároveň všetky jazyky, ako v závere podujatia podčiarkol M. Resutík, sú materinské a ako také majú byť rovnako predmetom vážnosti a úcty.

(kni)

Alexander Kormoš

Pozdrav novej lastovičke

1. Genius loci

Vkradla sa mi do srdca na prvé čítanie. Krehká, ale pekná váza s pestrými, voňavými kvetmi. Postavme ju opatrne na také miesto, aby ju náhodou niekto nerozbil. Avšak ani ju neskrývajme pod dajakou mericou, ale postavme ju vysoko na svietnik, nech žiari každému, kto vstúpi do domu poézie. Nech sa v jej krásnych kvetoch pokochá každý, kto miluje pravdu krásy a krásu pravdy. Lebo na pravom mieste a v pravý čas vyslovená pravda je, ako zlaté jablko na striebornej tácni, ktorú nám skromne ponúka prvá zbierka básní Evy Fábiánovej, rodáčky z Pilíšskeho Santova.

Na oblohe našej slovenskej literatúry sa zjavila nová lastovička. Chráňme si ju, aby nikdy nespadla na zem. Lebo vrabce prežijú všetko, aj búrku, ale lastovičky občas padajú na zem, odkiaľ niet už cesty ďalej. Vítajme ju s láskou a obdivom, aby nám prinášala vždy novšie a novšie leto. Lebo nemáme ich sto, ani päťdesiat, iba niekoľko. Eva Fábiánová a jej rovesníci predstavujú v našej literatúre už piatu generáciu, od ktorej zvedavo čakáme i ďalšie lastovičky.

Prvú generáciu zastupujú ľudoví spisovatelia z obdobia medzi dvoma vojnami, druhú rodáci z Komlóša, Juraj Antal Dolnozemský a nebohý Pavol Samuel. Oni dvaja zároveň predstavujú z hľadiska jazykového, štýlového a tematického určitý prechod od literárnych tvorcov medzivojnového obdobia k niektorým dnešným autorom našej literatúry. Tretiu generáciu zastupujú rovesníci piatich autorov antológie Výhonky, štvrtú rovesníci Imricha Fuhla, a prvú lastovičku piatej generácie oslavujeme teraz v osobe Evy Fábiánovej.

Čo je tomu príčina, že najviac dnešných našich spisovateľov pochádza práve z okolia Pilíša? Na túto otázku pána Milana Resutíka sme dostali zaujímavú odpoveď od V. Gajana, rodáka z Mlynkov. Prírodné krásy pilíšskeho kraja už oddávna skrývajú v sebe určitého „génia loci”, čo sa odzrkadľuje v nesmiernom bohatstve slovenských ľudových piesní a rozprávok tohto kraja. Druhá príčina spočíva v tom, že obyvatelia slovenských pilíšskych obcí na poli kultúry a hospodárstva dlho žili v sebestačnej spoločnosti, pomerne izolovane od väčšinového národa. Preto si dlho zachovali svoju kultúru a slovenský jazyk, ktorý sa vo veľkej miere uplatňoval aj v ich cirkevnom živote. A že je to naozaj tak, o tom svedčí i Papučkova zbierka ľudových piesní z Mlynkov Zahučali hory, Kormošova zbierka F santofském Pilíši, Kálmánfiho zbierka slovenských ľudových piesní z okolia Ostrihomu Rozmarín zelený a Lamiho zbierka pilíšskych ľudových rozprávok Jako som podrotuval slnečko?

Preto nie je náhoda, že aj Eva Fábiánová pochádza z toho kraja. Nižšie citujem verše z jej básne Slovenčina, ktorá mi pripomína santovskú Studienku. Nielen ako známy spevácky zbor, ktorý úspešne funguje od r. 1979, ale aj ten prírodný klenot pilíšskeho kraja, ktorý je ospievaný v krásnej santovskej ľudovej piesni Pri studenke stála, napájala páva.

Slovenčina

Krásna jak čistý sneh Fatry, / kde jánošíkovci nakládli vatry. / (...) Ligotavá, ako matkine oči, / v ktorých sa uvidíš zoči-voči. / Čistá, jak vysokohorská studňa, / ktorej vidíš hoci aj do dna.

Najkrajšie kvety básnickej zbierky Na margo slov voňajú ako matkina a otcova láska, ako zástera starej mamy, ako láska k rodičom a súrodencom a k slovenskej materinskej reči. Ako materina dúška na santovskej pažiti. Ako láska k slovenským učiteľom a spolužiakom.

A čo by som mal povedať na záver tohto pozdravu? Obrátim sa k širšej našej slovenskej pospolitosti:

2. Sme a budeme!

Slováci všetkých krajov, spojme sa! V jednote je sila, akú ani pekelné brány nezdolajú. Avšak nezabudnime s vierou prosiť pomoc od Boha, ktorý má mnohoraké riešenia, keď my už nevidíme ani jedno. Nezabúdajme, že On je hotový pomôcť každému, kto sa usiluje činiť Jeho vôľu. A čo vyjadruje Jeho vôľu? Sväté písmo, Desatoro prikázaní a Jeho prísľuby.

Nezabúdajme ani na heslá nášho zlikvidovaného literárneho a kultúrno-spoločenského časopisu SME, založeného r. 1990: Slováci v Maďarsku existujú, Súlad musí existovať, Stúpenci modernej Európy. Skratka všetkých týchto hesiel je SME. “Sme, a Boh dá, že i strváme.” Ale nestrvali sme, lebo tu žiadny súlad nenastal. Keď sme krstili tento náš časopis, ja som navrhol dať mu názov SÚLAD, ale môj návrh nikto nepodporil. Je to možné, že Slováci nevedia, čo je to súlad? Či sa musia stále hašteriť? Pochybujem.

Nezabudnime ani na zlikvidovanú Slobodnú organizáciu Slovákov, založenú tiež r. 1990, ktorej skratku SOS niektorí naši neprajníci doma i na Slovensku ponímali ako Spolok odpísaných Slovákov. Finančne podporovať SOS a vydávanie časopisu SME kompetentné orgány odmietli už v rokoch 1991 až 1993. Od tej doby bez peňazí SOS nemôže ani fungovať, ani sa rozpustiť. Takýto osud hrozí aj Združeniu slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku.

Na dôvažok uvádzam báseň, ktorú som napísal ešte pred tridsiatimi rokmi.

Som a budem

(Blahoslavený, kto pozná silu slova

a nezúfa pre jeho slabosť.)

Nič nemám už,

iba tieto básne.

Tieto básne

a seba samého.

A to je nič.

A to je všetko.

Píšem, teda som.

Bohatší od bohatých,

chudobnejší od chudobných.

Som.

Ešte vždy.

A ešte budem.

Písať.

Aj potom budem.

Najbohatší

a najchudobnejší.

Dobre by bolo, keby táto báseň bola platná aj v množnom čísle. Aspoň jej titul. Lebo ide tu o sebazáchovu slovenského národa!