Príspevky z Ľudových novín ● 53/2004 ● 30. decembra 2004

Vyznamenanie O. Krupovi

Za menšiny na Deň menšín

Už po desiaty raz sa stal maďarský parlament dejiskom odovzdávania vyznamenaní Za menšiny. Vyznamenanie, ktoré udeľujú od roku 1995, odovzdávajú každý rok pri príležitosti Dňa menšín. Tento rok sa oslavy konali o dva dni skôr, 16. decembra. Medzi vyznamenanými, ktorí prevzali z rúk premiéra Ferenca Gyurcsánya toto ocenenie celoživotnej práce, bol aj náš slovenský etnograf dr. Ondrej Krupa. Pri slávnostnom odovzdávaní cien boli prítomní aj prezident MR Ferenc Mádl, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová a ďalší vzácni hostia z domova i zo zahraničia. Vyznamenaným gratulovali aj predsedovia celoštátnych menšinových samospráv, medzi nimi aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Vyznamenanie Za menšiny prevzali ôsmi jednotlivci a jeden spolok, a to z Maďarska i spoza hraníc.

(ef)

Valné zhromaždenie CSS

v budapeštianskej slovenskej škole

V roku 2004 sa už po druhýkrát rozhodlo vedenie nášho najvyššieho voleného zboru usporiadať vysunuté zasadnutie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS). Tentoraz padol výber na budapeštiansku slovenskú školu, kde sa 15. decembra zišlo 47 z 53 členov nášho „slovenského parlamentu“. Posledné tohoročné zhromaždenie poctili svojou účasťou o. i. radca veľvyslanca SR v Budapešti Milan Kurucz a vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik.

Ako na to vo svojom privítacom príhovore poukázal predseda CSS Ján Fuzik, nezvyčajné dejisko rokovania si zvolili preto, aby sa členovia nášho najvyššieho grémia zoznámili s touto slovenskou školou (o problémoch ktorej sme písali aj v predošlom čísle Ľudových novín), aby ju popularizovali a aby napomáhali zaškoľovacie snahy inštitúcie. Členov VZ CSS pozdravila riaditeľka ustanovizne Anna Csörgölová, ktorá ich pomocou projektoru oboznámila s možnosťami a ponukami inštitúcie a previedla ich po budove. Ťažkosti Materskej a základnej školy, gymnázia, nadstavbového štúdia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským súvisiace najmä so zaškoľovaním žiakov zo Slovákmi obývaných lokalít Maďarska rezonovali vo viacerých (miestami veľmi kritických až ostrých) príhovoroch poslancov CSS aj v priebehu ďalšieho rokovania.

V prvej časti zasadnutia evanjelický farár Atila Spišák referoval o činnosti Celoštátnej slovenskej farárskej služby a o tom, že podľa generálneho biskupa ECAV na Slovensku ThDr. Július Fila v dohľadnom čase bude podpísaná dohoda medzi slovenskou a maďarskou evanjelickou cirkvou, na základe ktorej naša materská krajina vyšle do Budapešti evanjelického farára.

Rokovanie pokračovalo doplnením, resp. prerokovaním a schválením referátov úradu, odborných výborov, podvýborov a regionálnych radcov o ich činnosti v roku 2004. Podobne sa postupovalo aj v prípade jednotlivých inštitúcií CSS, vedúci ktorých sa zasadnutia tiež zúčastnili, mali možnosť doplniť vopred rozoslané referáty a pracovné plány na rok 2005, ktoré boli jednohlasne schválené.

VZ CSS potom prijatím uznesenia deklarovalo svoj zámer prevziať od 1. júla 2005 prevádzkovanie Slovenskej školy v Békešskej Čabe a schválilo návrh rozpočtu CSS na nastávajúci rok. Členovia najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku pri príležitosti Dňa menšín sa rozhodli udeliť vyznamenanie CSS Za našu národnosť mimoriadne agilnému slovenskému aktivistovi Jánovi Szabóovi z Černe (Bakonycsernye). V záverečnej časti rokovania VZ CSS potvrdilo vo funkcii, resp. poverilo na ďalšie obdobie dve kurátorky - členku kuratória verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizelu Molnárovú a členku kuratória odborného kolégia Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR pre národné a etnické menšiny Etelku Rybovú.

(Dokumenty VZ CSS v skrátenej a redakčne upravenej podobe uverejníme po Novom roku v našom týždenníku.)

(kk-hl)

Deň budapeštianskych Slovákov - Slovenské Vianoce

„Šťastia, zdravia, pokoj svätý vinšujeme vám!“

Koledníci každoročne počas vianočných sviatkov prinášajú posolstvo Betlehemského Dieťaťa. Pri príležitosti Dňa budapeštianskych Slovákov a Slovenských Vianoc 18. decembra v reprezentatívnej sále Paláca Dunaj so slovenskou koledou „Šťastia, zdravia, pokoj svätý vinšujem vám...“ vystúpil harmonikár Jozef Jurčo z Dovalova. Budapeštianski Slováci si aj tohto roku pripomenuli sviatky pokoja, milosrdenstva a oslavy Narodenia Pána - Vianoce, ktoré organizovala Slovenská samospráva Budapešti (SSB) v spolupráci s obvodnými slovenskými volenými zbormi.

Slávnostný program moderovala podpredsedníčka SSB Ildika Klauszová Fúziková, ktorá sa úvodom zmienila o význame vianočných sviatkov a v mene poslaneckého zboru SSB pozdravila na tejto veľkolepej akcii všetkých prítomných vzácnych hostí z domova a z našej materskej krajiny. Programu sa zúčastnili radca Veľvyslanectva SR v Budapešti Milan Kurucz, delegácia zo Slovenska na čele s predsedníčkou komisie Mestského zastupiteľstva Liptovského Hrádku v mestskej časti Dovalovo Zdenkou Jurčovou a vedúcou Cirkevného speváckeho zboru Jankou Gajdošovou, kultúrna referentka CSS Daniela Onodiová, zborový farár Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Atila Spišák, poslanci slovenských menšinových samospráv hlavného mesta, členovia Klubu dôchodcov pri SSB, Kruhov priateľov Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša a Sarvaša. Po kolede a zdravici odznela vianočná meditácia, ktorú viedol zborový farár A. Spišák a na konci ktorej zapálil všetky štyri sviečky na adventnom venci. Zároveň sa rozzvučali krásne Melódie od Ch. W. Glucka a dielo J. S. Bacha v prednese flautistky Beaty Šutinskej.

Keďže v rámci Dňa budapeštianskych Slovákov sa už tradične uskutočňuje aj verejné zasadnutie SSB, predsedníčka zboru Zuzana Hollósyová referovala o činnosti SSB a slovenských samospráv II., VI. a VIII. obvodu hlavného mesta. V kultúrnom programe vianočnej slávnosti vystúpil Budapeštiansky slovenský miešaný spevácky zbor OZVENA pod taktovkou Marty Pápayovej Pálmaiovej, za hudobného sprievodu E. Feketeovej Kurcsinkovej. Po speve odznela recitácia žiačky budapeštianskej slovenskej školy Beaty Erdeiovej. Slávna Ave Maria od J. S. Bacha a Ch. Gounoda v prednese flautistky B. Šutinskej v každom prebudil hrejivý pocit.

Záverom slávnosti sa prítomným prihovorila pani Z. Jurčová, ktorá sa poďakovala za pozvanie a predstavila vystupujúci Cirkevný spevácky zbor, ktorý vznikol pred viac ako 20 rokmi. Vedúcou je J. Gajdošová, učiteľka miestnej materskej školy. Speváci v zbore sa striedajú a ich vek je rôzny. Vystupujú viac-menej pri cirkevných slávnostiach a na bohoslužbách. Cirkevný zbor z Dovalova predniesol koledy a Krásnu vlasť. Záverom pani I. Klauszová Fúziková všetkým prítomným a ich rodinám v mene poslancov SSB a obvodných slovenských samospráv zavinšovala: „Radostné prežitie vianočných sviatkov, Boží pokoj, lásku a požehnanie v novom roku 2005!“

(if)

Dom národností v XIII. obvode Budapešti

Starosta XIII. obvodu Budapešti, poslanec Národného zhromaždenia MR dr. József Tóth 16. decembra slávnostne odovzdal Dom národností, slúžiaci deviatim menšinovým samosprávam obvodu Na slávnosti bola prítomná aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ako aj predsedovia viacerých slovenských samospráv budapeštianskych obvodov. Pán starosta vo svojom slávnostnom prejave poukázal o. i. na to, že v XIII. obvode po stáročia v mieri a pokoji spolunažívalo niekoľko národností a tak je tomu i v súčasnosti. Zdôraznil, že poslanecký zbor obvodu berúc do ohľadu činnosť tunajších menšinových samospráv sa rozhodol zlepšiť ich pracovné podmienky. Na ulici Övezet č. 59 im zariadil vkusne a účelne zariadené kancelárie a veľké zasadačky, v ktorých možno aj paralelne organizovať rôzne programy.

V mene všetkých národností sa obvodnej samospráve poďakovala predsedníčka Národnostného okrúhleho stola XIII. obvodu Zuzana Hollósyová: „Dnes, v Deň menšín, oslavujú národnosti po celej krajine. Aj náš „obvodný parlament” nám zorganizoval veľkolepé oslavy, v rámci ktorých sme pod vlastnou zástavou mohli prevziať prekrásne priestory novej budovy. Pred šiestimi rokmi sme snívali o tom, že všetky minoritné zbory by mali pôsobiť pod jednou strechou, aby sme dokázali väčšinovému národu, že sme schopní úspešne spolupracovať. Chceli sme tým demonštrovať priateľské spolunažívanie všetkých národov...Teraz sa naše sny uskutočnili.“ Z. Hollósyová aj v mene predsedov ostatných menšinových volených zborov prisľúbila, že všetky národnosti budú svojou činnosťou upevňovať a rozširovať dobrú povesť XIII. obvodu Budapešti. Na záver sa ešte raz poďakovala celému obvodnému poslaneckému zboru za pozoruhodnú morálnu a finančnú pomoc.

(h-y)

Čív: V očakávaní Vianoc

Slovenská samospráva v Číve už v roku svojho založenia iniciovala slávnosť, ktorá sa odvtedy stala tradíciou - Dedinské Vianoce. Tohto roku sa slávnosť konala v spolupráci s obecnou samosprávou v rámci adventného popoludnia v miestnom katolíckom kostole. Úvodom odznela hymnická pieseň Daj Boh šťastia... za spoluúčinkovania ženského, ako aj cirkevného zboru a zboru dôchodcov. Sviatočne naladení účastníci spoločne spievali vianočné piesne a počúvali prednes básní.

Potom pán farár dr. J. Németh zapálil sviečky na adventom venci a starostka Mária Nagyová predniesla slávnostný príhovor v maďarčine a slovenčine. Rečníčka sa vo svojom prejave zamýšľala nad pominuteľným i stále sa obrodzujúcim životom a nad stálosťou ducha, ktorý neustále spája zánik a zrod. Aj kostol, v ktorom sa nachádzame, povedala M. Nagyová, by bol iba hromadou tehál, keby ho nenaplňovali životom kresťanské idey.

Z prvej ruky môžem povedať, že aj pôsobenie starostky by nemohlo byť natoľko úspešné, keby nepociťovala oduševnenie za obec a neviedla by ju láska k ľuďom. Bez tejto energie niet súdržnosti, ani úcty k predkom a národného povedomia. Preto je dôležité, aby sme deti učili nielen kultúru a zvyklosti iných národov, ale aby sme im rozprávali aj o starodávnych čívskych vianočných zvykoch. Poučme ich o tom, že vďaka lipnutiu na vlastných vianočných tradíciách, ktorých sa pridržiavajú naši starí rodičia, rodičia a príbuzní, sme a zostaneme Čívanmi a že toto dedičstvo nás obohacuje.

Na záver dojímavej slávnosti poslanec Pavol Jurkovič po slovensky zaželal všetkým príjemné sviatky. Slovenská samospráva na čele s predsedníčkou Máriou Voderaczkou pripravila pre prítomných darčeky a pohostenie na priestranstve pred kostolom.

(bend-k)

Čívanom pod vianočný stromček

Starostka Čívu Mária Nagyová nedávno referovala o investíciách, ktoré realizovali v obci v uplynulých mesiacoch. Predovšetkým ide o vybudovanie cestného obchvatu M - 10, ktorý zaručuje bezpečnejšiu premávku, čím sa splnila dlhoročná túžba Čívanov. Na tomto úseku zároveň postavili autobusovú zastávku, čo uľahčí cestovanie na linke Budapešť - Ostrihom.

Poslanecký zbor obce sa zaslúžil aj o dekoratívne vydláždenie a osvetlenie Námestia hrdinov a kostola, ako aj o vyasfaltovanie Ulice Szászvári. Z iniciatívy pani starostky a za pomoci občanov vysadili stromčeky pozdĺž frekventovaných ulíc, táto investícia stála pol milióna forintov. Vyše milión forintov získali v súbehu na obnovu obecnej knižnice a rozšírili aj jej služby. Návštevníci majú k dispozícii päť počítačov s internetom a televízory. Slovenská samospráva poskytla 50 tisíc forintov na nákup kníh v slovenčine a na CD - platne.

V jesennom období sa v Číve rozprúdila aj kultúrna aktivita - konalo sa tu stretnutie čitateľov so spisovateľmi, vlastivedná konferencia, séria prednášok, výstava fotografií L. Gaála z Kestúca. V ovzduší už cítiť prípravy na silvestrovský a na fašiangový ples.

(b-k)

Deň dôchodcov v Mlynkoch

V pilíšskych Mlynkoch si už tradične v čase adventu uctievajú najstarších obyvateľov obce. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď pozvali dôchodcov na spoločné posedenie. V tomto roku zlatú svadbu (50. výročie sobáša) oslávili dva manželské páry: Rezső Papuček s manželkou Margitou a Michal Papuček s manželkou Rozáliou. Najstarším manželským párom sú Štefan a Magdaléna Papučkovci, najstarším mužom 90-ročný Ondrej Kováč z Pomázskej cesty a najstaršou ženou Mária Kováčová z Chotárnej skaly. Keďže pred niekoľkými dňami nás navždy opustila nositeľka titulu „matka zástavy“ obce, táto česť odteraz pripadá pani Kováčovej.

Prítomných pozdravili starosta Jozef Havelka a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Pospomínali si aj na zosnulých a na ich pamiatku zapálili sviečky.

V rámci kultúrneho programu vystúpil miestny miešaný spevácky zbor, školská spevácka skupina, škôlkári, tanečníci a členovia dramatického krúžku. Na javisku sa predstavili deti, vnúčatá i pravnúčatá mlynských dôchodcov, aby sa poďakovali za uplynulé roky, za tú lásku a starostlivosť, čo od nich dostali a zaželali im veľa zdravia a sily do budúcnosti. Darčeky - kvety, víno, čokoládu a pohostenie - poskytli miestni podnikatelia.

(kir-)

Z činnosti Slovenskej samosprávy v Mlynkoch

Po letných prázdninách Slovenská samospráva v Mlynkoch pokračovala vo svojej práci. Podľa nášho sľubu, ktorý sme dali miestnym občianskym organizáciám a politickým zoskupeniam na našom jarnom stretnutí, sme chceli zorganizovať slovenský jazykový kurz pre začiatočníkov. Keďže sa prihlásilo málo záujemcov, nemohli sme v tomto roku kurz rozbehnúť. Dúfame, že na budúci rok sa prihlási viac občanov.

Druhým naším sľubom bolo, že sa pokúsime sprostredkovať, aby oslavy 23. októbra boli usporiadané spolu s občianskymi a politickými organizáciami. My sme si úlohu splnili, spomenuté organizácie sme vyzvali k spolupráci, ale veľmi ľutujeme, že nikto z nich nevyužil ponúknutú možnosť, napriek tomu, že ešte na jar s návrhom všetci súhlasili.

Slovenský Mikuláš

4. decembra sme usporiadali už tradičnú slávnosť - Slovenského Mikuláša. Deti prišli do Spoločenského domu, kde mali pripravené občerstvenie. Minúty čakania si krátili kreslením a maľovaním. Medzitým si mohli vypočuť program Kataríny Hollósyovej, ktorá nám pekným, zvonivým hlasom zaspievala známe zhudobnené detské básne. Nápadito aktivizovala deti do tanca, spevu a hry na rôznych hudobných nástrojoch. Mikuláša deti privítali spoločným spevom, a keď mu aj osve zaspievali slovenskú pieseň alebo zarecitovali báseň, dostali pekné darčeky. Mikuláš nezabudol ani na tých najmenších, ktorí ešte nevedia hovoriť. Dúfame, že o niekoľko rokov ho aj oni prekvapia peknými slovenskými piesňami a básňami. Večer sa skončil spoločným spevom a Mikuláš nám sľúbil, že ak deti nezabudnú slovenské piesne, príde k nám aj na rok a zase prinesie pekné darčeky. Pri organizovaní Slovenského Mikuláša nám pomáhali členovia Slovenského mládežníckeho klubu. Finančnú podporu sme dostali od Celoštátnej slovenskej samosprávy.

Marta Demjénová

Obecné Vianoce v Moďoróši

Hoci ešte nenapadol sneh, škôlkári a školáci v Moďoróši oduševnene spievali vianočné pesničky, riekanky a básničky, ktorými sa predstavili na Obecných Vianociach. V kultúrnom dome vystúpili aj Ženský spevácky zbor a miestna dychovka, ktorá si vianočným koncertom pripomenula osemdesiat rokov svojej existencie. Početní Moďoróšania sa 19. decembra dôstojne naladili na najkrajšie sviatky roka.

(ph-k)

Rákoškerestúr

Verejný náčuv

Slovenská samospráva 17. obvodu Budapešti usporiadala začiatkom decembra verejný náčuv, ktorému predchádzala mikulášska slávnosť. Deti sa poďakovali Mikulášovi za darčeky básničkami a pesničkami.

Predsedníčka samosprávy Mária Epressová vo svojej správe vyzdvihla, že akcie, ktoré sa konali v tomto roku, boli sčasti dotované zo štátnej podpory, sčasti z prostriedkov, ktoré samospráva získala zo súbehov. Podobne ako v prípade iných menšinových samospráv, zo štátnych zdrojov financujú honoráre predsedníčky, príspevky na cestovné výdavky podpredsedu, ako aj výdavky ostatných členov zboru za telefón. Tohto roku sa im naskytla možnosť zakúpiť pre potreby samosprávy videokameru a digitálny fotoaparát a tiež zhotoviť menovku na priečelie sídla a na dvere kancelárie poslaneckého zboru.

Spomedzi projektov, ktoré figurovali v žiadostiach podaných do súbehov, uveďme zájazd do materskej krajiny, výučbu slovenčiny, tanečný tábor pre mládež, predplatné na slovenské časopisy, doškoľovanie. Z prostriedkov získaných v rámci súbehu hradia aj výdavky na oblečenie spevákov a vydanie CD-platne s nahrávkami piesní ženského zboru.

(epr-k)

Národnostný večierok v Jači

Slovenská samospráva v Jači aj v tomto roku zorganizovala už tradičný Národnostný večierok. Vlani sa jačianske, pišpecké a ďurcké deti stretli v Ďurku, tohto roku ich privítal jačiansky kultúrny dom. V tento deň deti dostanú možnosť predstaviť starostlivo nacvičený vianočný kultúrny program.

Národnostný večierok slávnostne otvorila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Jači Zuzana Báďonová. Žiaci Základnej školy v Ďurku vystúpili s betlehemskou hrou, pišpecká detská ľudová kapela zahrala vianočné koledy a jačianske deti sa predstavili so žartmi a hrami, spojenými s niekdajšími priadkami. Najväčší záujem prejavili deti o rôzne ľudové remeslá, ktoré im predstavili po programe. Mohli sa zoznámiť s pletením košíkov, vyšívaním, páraním peria, mrvením kukurice. Aj pohostenie naväzovalo na spomenuté ľudové remeslá, na stole boli pripravené tradičné jedlá ako maková kukurica, lekvárové buchty, kapustníky, makovníky či orechovníky.

(pez)

Spolok osvetárov v Kirti 20-ročný

Nedávno sa v malej novohradskej obci Kirť (Erdőkürt) opäť zišli milovníci kultúry a ľudových tradícií, aby si pripomenuli založenie Spolku osvetárov. Táto 20-ročná občianska organizácia zastrešuje krúžky a združenia obce, ako napr. od roku 1990 pôsobiaci miestny slovenský klub alebo už piaty rok organizovaný vlastivedný tábor pre mladých. Taktiež pod jeho záštitou vývíja svoju činnosť Spolok Kirťanov, ktorého členovia sú rodáci obce roztrúsení po krajine, ktorí sa veľmi radi vracajú na takéto podujatia do rodnej dediny. Na slávnostnom valnom zhromaždení Spolku osvetárov, ktorého sa zúčastnilo okolo 70 niekdajších a terajších členov organizácie, privítal hostí Jozef Budai, ktorý krátko pripomenul okolnosti vzniku a 20 rokov pôsobenia Spolku osvetárov. Po obede nasledoval kultúrny program. Na pozvanie miestneho slovenského klubu sa predstavili najmladší kultúrnici a zachovávatelia tradícií - členovia miestneho detského folklórneho súboru. V programe vystúpili aj hostia zo susednej Jače. Tanečníci folklórnej skupiny Zornica zatancovali okrem iného aj obľúbený jačiansky tanec.

(pez)

Slovenský advent v Starom Budíne

Slovenská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta aj v tomto roku - ako každý rok od svojho založenia - v čase adventu usporiadala dve mnohými občanmi obvodu očakávané predvianočné slávnosti. Tá prvá patrila slovenským dôchodcom žijúcim v tejto časti hlavného mesta, druhá zasa širšej starobudínskej verejnosti.

Predvianočné stretnutie dôchodcov sa konalo 13. decembra vo večerných hodinách v reprezentatívnej sále sídla Starobudínskeho spoločenského kruhu, kde pri tejto príležitosti predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy František Križan vrúcnymi slovami privítal pozvaných hostí. K vytvoreniu slávnostnej atmosféry prispeli podpredsedníčka samosprávy Anna Csörgölová zapálením sviečok na adventnom venci a komorný spevácky zbor budapeštianskej slovenskej školy, ktorý potešil prítomných prekrásnymi slovenskými a maďarskými vianočnými piesňami. Po príjemnom priateľskom posedení pri bielych stoloch členovia menšinovej samosprávy odovzdali dojatým dôchodcom vianočné darčeky.

Druhé podujatie - adventný koncert, ktorý usporiadala naša slovenská samospráva spolu s nemeckou menšinovou samosprávou - sa konalo 16. decembra v Spoločenskom dome v Békášmederi. Tu pred preplnenou sálou sa obecenstvu po slovensky prihovoril predseda nášho zboru F. Križan a po nemecky predseda nemeckej menšinovej samosprávy József Fehérvári, ktorý zároveň požiadal člena Právneho a národnostného výboru obvodnej samosprávy Zoltána Zsolnaiho, aby v mene obvodnej samosprávy zapálil adventné sviečky.

Na javisku sa potom predstavil v Starom Budíne dobre známy nemecký spevácky zbor Braunhaxler, ktorý vystriedal súbor budapeštianskej školy. Jeho betlehemské hry v slovenskom jazyku, ktoré predniesol na vysokej umeleckej úrovni, si oprávnene získali srdcia a uznanie starobudínskeho publika. Po vystúpeniach detských skupín nemeckej materskej a základnej školy obvodu našu ľudovú kultúru dôstojne reprezentoval páví krúžok z pilíšskeho Santova, ktorý priam očaril obecenstvo prekrásnymi slovenskými vianočnými piesňami, za ktoré zožal vrelý potlesk. Vyvrcholením adventného koncertu bolo spoločné vystúpenie santovského a starobudínskeho zboru, ktoré v troch jazykoch - maďarsky, slovensky a nemecky - zaspievali známu vianočnú pieseň „Tichá noc…”. Aj táto predvianočná slávnosť sa skončila priateľským posedením pri bielych stoloch v neskorých večerných hodinách.

(zb)

Vacov

Vo svetle adventných sviec

Slovenská samospráva vo Vacove usporiadala tohoročné už tradičné Vianoce, v priestoroch Osvetového strediska I. Madácha. Ani nepriazeň počasia nezabránila tomu, aby sem zavítali početní návštevníci z Jače, Čúvaru, Pišpeku, Ďurky a ďalších okolitých osád. 240-kilometrovú cestu podnikli členovia folklórneho súboru Mladosť z Dubnice nad Váhom, ktorí svojim tancom, hudbou a spevom očarili krajanov vo Vacove.

Účastníkov pozdravil po slovensky i po maďarsky predseda slovenskej samosprávy dr. Július Alt. Po ňom sa prihovorili prednosta Mestského úradu v Dubnici Miroslav Olaš a rímskokatolícky biskup vacovskej diecézy dr. Miklós Beér, ktorý zapálil prvú adventnú sviecu. Druhá sa rozhorela pod rukou primátora mesta Šahy Ing. Jána Lővyho, tretiu zapálil M. Olaš a štvrtú viceprimátor Vacova László Ferjancsics.

Po ukončení programu sa M. Olaš a členka miestnej slovenskej samosprávy M. Menczelová prihovorili prítomným v duchu vzájomného priateľstva a spolužitia. Súbor Mladosť, ku ktorému sa pripojili aj hlasy z hľadiska, zaspieval Tichú noc, svätú noc... Na záver nasledovalo pohostenie: bryndzové halušky, pivo a domáce víno.

(itk-k)

Dvojjazyčnosť je najväčším darom života

Posedenie s učiteľkou Margitou Zaťkovou

Už druhý školský rok vyučuje v budapeštianskej slovenskej škole sympatická a vyrovnaná učiteľka Margita Zaťková. Za ten čas, ako sa usadila v inštitúcii, vykonala kus práce. Medziiným bola pri obnovení vydávania školského časopisu Študentské pero. Dodnes systematicky, premyslene a dôsledne pracuje na tomto v škole veľmi obľúbenom titule, ktorý má viac čitateľov na webovej stránke ustanovizne ako v tlačenej podobe. Vyhľadala som ju v redakcii časopisu, aby som ju trošku „vyspovedala“ o jej živote.

- Ako ste sa dostali do budapeštianskej slovenskej školy?

- Veľmi jednoducho. Pred dvoma rokmi hľadali slovenčinárku a ja som sa chopila tejto možnosti.

- Ak dobre viem, tak ste sa kvôli tomu presťahovali zo Šalgótarjánu...

- Presne tak. Tam som viac rokov bývala a pracovala. Pôvodne ale pochádzam zo Slovenska, z Veľkého Krtíša, avšak pred pätnástimi rokmi som zanechala svoj rodný kraj. V Šalgótarjáne som vyučovala na rôznych gymnáziách, viedla som kurzy slovenského jazyka v Obchodnej a priemyselnej komore, dokonca rok som bola tajomníčkou jej slovenskej sekcie. Pravidelne som prekladala a tlmočila, keďže Novohradské múzeum organizovalo spoločné výstavy s Historickým múzeom v Banskej Bystrici a potrebovali moju pomoc. Takže nudiť som sa nikdy nenudila, predsa som potrebovala nejakú zmenu vo svojom živote. Tak som prišla do Budapešti.

- Máte ukončené odbory slovenčina, maďarčina a nemčina. Toto je perfektná kombinácia. Viete tieto jazyky aj využiť?

- Momentálne vyučujem iba slovenčinu a maďarčinu v druhom a treťom ročníku gymnázia. Popritom však mám na starosti koordináciu vydávania školského časopisu, čo znamená pre mňa ozajstnú výzvu.

- Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa na ňu podujali?

- Žurnalistika ma vždy priťahovala. Už aj v denníku Novohradskej župy (Nógrád Megyei Hírlap) som si vyskúšala svoje novinárske vlohy. Vydávali sme totiž mesačnú prílohu v slovenskom znení a tam som bola zasvätená do tajomstiev žurnalistickej práce. Zatiaľ sa mi práca so študentmi páči, lebo sú usilovní, nadšení a maximálne otvorení na spoluprácu.

- Ako sa cítite v slovenskej škole?

- Príjemne. Našla som si tu nielen dobrých kolegov, ale dokonca aj priateľov. Len jednu vec ľutujem. Zatiaľ ešte nie som triednou profesorkou. V kútiku srdca trošku závidím tým kolegov, ktorí majú svojich stálych zverencov. Dúfam, že sa onedlho aj toto moje želanie splní.

- Čo robievate vo voľnom čase, mimo školy?

- Keďže v Budapešti som na univerzite ELTE skončila odbor nemčiny, mám tu nespočetné množstvo bývalých spolužiakov, známych, dokonca aj príbuzných.

- Realizovali sa vaše očakávania ohľadom tejto školy, ak ste ich vôbec mali?

- Stretnúť sa s niečím novým je vždy trošku rizikové. Buď to vyjde, alebo nie. Mne to vyšlo. Dobre sa cítim v tejto škole. A ešte jedna vec, s ktorou som sa taktiež stretla. Do našej školy chodia také deti, ktoré pochádzajú z dvojjazyčného prostredia, podobne ako ja. Tento svet môže spoznať iba ten, kto sa doň doslova narodí. A je to nesmierne krásny a upokojujúci pocit. Rozumieť odmalička bezproblémovo dvom jazykom, takisto komunikovať a zahlbovať sa do dvoch kultúr paralelne, to môže byť asi najväčším darom života. A ja týmto darom disponujem!

- Ďakujem za rozhovor.

Karola Klauszová

Výstava Ilju Holešovského v SI

Slovenský inštitút v Budapešti usporiadal začiatkom decembra vernisáž výstavy keramickej tvorby Ilju Holešovského. Riaditeľ SI Milan Resutík srdečne pozdravil prítomných a odovzdal slovo historičky umenia Aleny Hejlovej, ktorá sa podujala na príjemnú úlohu predstaviť život a dielo umelca. Ako povedala, čoskoro po absolvovaní štúdia na Vysokej škole umelecko - priemyslovej v Prahe sústredil Ilja Holešovský svoju pozornosť na širokú oblasť dekoratívnej keramiky. Tvarovo nenáročné kachlice farbil kysličníkmi, glazoval transparentnými glazúrami a roztaveným farebným sklom. Výsledkom náročného procesu skúšania a overovania si nových tvorivých postupov boli keramické regále, mreže a taniere, ktorými sa začal zaoberať roku 1978. Myšlienka transponovať predmety reálneho sveta do keramickej hmoty vyústila do vzniku kompozícií, napodobňujúcich ilúziu reality. Holešovského záľuba vo verizme, v predvádzaní dokonalosti keramického prevedenia pokračovala v nasledujúcich rokoch objektmi zameranými na športovú tematiku. S nadšením tvoril tieto zaujímavé, niekedy komické zoskupenia predmetov. Ďalšiu významnú kapitolu v tvorbe Ilju Holešovského predstavujú drobné plastiky. Zaujala ho skladba a štruktúra zemského povrchu. Do popredia autorovho záujmu sa najnovšie dostali i ekologické problémy. Holešovský robí odtlačky z pôdy, odlieva dokumenty zeme so stopami prírody i ľudského života. Napriek tomu, že človek v týchto „dokumentoch zeme“ nie je zobrazený, je v nich prítomný svojou tvoriteľskou, ale i deštrukčnou úlohou. Vnímame jeho odtlačok, existenciu, či aktivitu, s ktorou premieňa, formuje, ale i deformuje svoje životné prostredie - dokončila svoj príhovor historička umenia Alena Hejlová.

(aszm)

Kóšpallag

V klube na záver roku

Slovenský národnostný klub v Kóšpallagu, ktorý vedie Katarína Botošová Bušová, usporiadal predvianočný klubový deň. Zúčastnili sa ho o. i. podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, podpredseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy József Gulyás, podpredseda Zväzu klubov Život životu János Mihály, vedúca peštianskeho regiónu ZSM Marta Glücková Papučková, ako aj kapela a citaristi z družobného klubu v Dunaneďháze.

Predsedníčka klubu po úvodných slovách zarecitovala v slovenčine i v maďarčine báseň J. Tranovského Modlitba. Predstavitelia klubov poďakovali vo svojich príhovoroch učiteľke Sáre Selmecziovej za jej dlhoročnú a obetavú prácu v prospech zachovania slovenčiny a slovenských tradícií. Vďaka patrí aj jej kolegyni - slovenčinárke Monike Oprendekovej. V rámci programu zarecitovala Juliana Kecskesová Váriová svoje verše, ktoré vyšli aj knižne. Na pódiu vystúpili operetní speváci Ildikó Benkóová a Csaba Csontos, ktorí prispeli k dobrej nálade obecenstva. O gastronomické pôžitky sa postarali členky miestneho klubu.

Klub v Kóšpallagu udržiava široké styky s kultúrnymi organizáciami a sociálnymi domovmi, o. i. vo Vacove, Verešeďháze, Zebegényi, Nagymarosi a Maglóde, kde sa predstavuje aj s kultúrnym programom.

J. Robotka (k)

Deväťdesiatnik Imrich Kružliak

Politik, básnik, publicista, redaktor

Dr. Imrich Kružliak sa v týchto dňoch dožil svojich deväťdesiatin. Jeho generační súputníci zažili na Slovensku sedem politických režimov: c.-k. monarchiu, Masarykovu demokraciu, Tisov korporatívny autoritatívny štát, Benešovu pseudodemokraciu, ľudovú demokraciu Gottwalda a jeho nástupcov, Havlovu demokraciu a desať rokov slovenskej demokracie, či hrania sa na demokraciu. Zažiť, skúsiť a prežiť také monštruózne izmy mohli len ľudia pevne zakorenení v kresťanstve. Detviansky rodák Imrich Kružliak vyrástol na týchto kresťanských ideáloch. Študoval v Banskej Bystrici, Kláštore pod Znievom a na univerzite v Bratislave, kde v roku 1940 promoval u profesora Václava Ondroucha. Už ako vysokoškolák pracoval v Ústrednej správe Slovenskej ligy v Bratislave. Roku 1941 bol tajomníkom prípravného výboru 80. výročia osláv Memorandového zhromaždenia v Turčianskom Sv. Martine. Roku 1942 sa stal načas šéfom slovenskej tlače - z tejto funkcie, ako hovorí, odišiel na protest proti politike Vojtecha Tuku. Za povstania roku 1944, o ktorom J. C. Hronský napísal, že nebolo ani slovenské, ani národné, ani povstanie, Imrich Kružliak narukoval do armády. Pracoval v redakcii časopisu Bojovník a v denníkoch Národné noviny a Pravda. Po vojne patril ku skupine mladých kresťanských demokratov, ktorí chceli založiť slovenskú kresťanskodemokratickú stranu, čo však pre odpor tzv. povstaleckých strán uskutočniť nemohli. Po Aprílovej dohode viedol volebnú kampaň Demokratickej strany, ktorá v máji 1946 vyhrala parlamentné voľby. Za svoju nemarxistickú, protikomunistickú orientáciu ho v roku roku 1947 pri masovom zatýkaní spolupracovníkov DS komunistická bezpečnosť uväznila. Vo väzení zažil metódy brutálneho politického vyšetrovania, ktoré poznačili jeho zdravie. „Nebyť toho, že ma vo väzení bili, nikdy by som nebol opustil Slovensko,“ spomína Imrich Kružliak.

V exile sa angažoval najprv v Bielej légii a po založení rozhlasovej stanice Slobodná Európa v Mníchove stal sa jej redaktorom, ktorým ostal až do odchodu na dôchodok. Po vzniku Svetového kongresu Slovákov bol jeho výkonným podpredsedom. Bol spoluzakladateľom a dvadsať rokov šéfredaktorom slovenského exilového časopisu Horizont, ktorý mal vydavateľa v Zürichu, redakciu v Mníchove a tlačiareň vo Viedni. Po smrti Andreja Žarnova a Karola Strmeňa bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí, právneho predchodcu Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska.

Imrich Kružliak vydal knihu esejí Živé stopy, ktorá vyšla vo vydavateľstve slovenských jezuitov Dobrá kniha roku 1975. V sérii Lýra, ktorú v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda dlhé roky redigoval Gorazd Zvonický, k jeho šesťdesiatinám vyšiel roku 1974 výber jeho básní Piesne a smútky. Zostavil antológiu básní Gebete in Fesseln (Modlitby v putách, Mníchov 1955), ktorú preložil Valentín Berko. Z maďarskej, poľskej a ruskej poézie preložil výber Podaj nám ruku, Európa (Mníchov 1958). K jeho 90. narodeninám vychádza v edícii Libri Historiae Slovaciae vydavateľstva Lúč jeho monografia Viera a vzdor v slovenských dejinách.

Podstatnú časť svojho života strávil Dr. Imrich Kružliak ako beženec, najmä v Nemecku, v Rakúsku a v USA. Roku 1989, hneď po páde komunistickej moci, vrátil sa do Bratislavy a ako viacerí z nás, čo sme sa vrátili, zažil trpkú skúsenosť: Vrátil sa domov a svoji ho nepoznali…

Imrich Kružliak patrí k tým, ktorí celý svoj život „dúchali do pahrieb“, aby nám nezhaslo ono svetielko, čo nepreklína tmu.

Jozef M. Rydlo

Békešská župa

Podpora podnikateľskej sféry

Inovácia, poradenská služba, mikroúver, prístup k internetu, prihraničná spolupráca... takto v skratke by sme mohli charakterizovať činnosť Verejnej nadácie pre rozvoj podnikania v Békešskej župe v roku 2004, ako o tom podrobnejšie informoval jej výkonný riaditeľ Péter Sisák:

- Prevádzkovanie poradenskej služby a programu Mikroúver bolo podobne ako v predošlých rokoch plynulé. Popritom sme sa zúčastňovali viacerých programov financovaných z domácich i zahraničných zdrojov, sponzorovali sme akcie odborného a finančného rázu. Ako veľký úspech možno hodnotiť realizáciu projektu, v rámci ktorého sme umožnili verejný prístup k internetu, menovite v Békešskej Čabe, kde je sídlo nadácie. Záujemci tu môžu bezplatne používať internet na moderných multimediálnych počítačoch, prípadne za výhodnú cenu využívať rôzne služby, ako napríklad printovanie, xeroxovanie, digitalizáciu, poradenskú službu v oblasti informatiky.

Pre malé a stredné podnikania na úseku turistiky a pohostinských služieb sme v prvej polovici roku organizovali príslušné školenie s kvalifikáciou vyhovujúcou podmienkam Európskej únie. V druhej polovici roka sme ukončili program Zlepšenie situácie žien v Békešskej župe na trhu pracovných síl. Podobný program pod názvom Boj proti nezamestnanosti žien, ktorý sa začne v roku 2005, získal podporu zo súbehu.

Významné sú aj naše cezhraničné programy. Spolupracujeme na viacerých projektoch Phare CBC s rumunskými partnermi, napríklad v programe Elektronické zviditeľnenie turistického trhu, v rámci ktorého sme zaviedli internetový portál. Zároveň je treba vyzdvihnúť medzinárodný program, cieľom ktorého je vzdelávanie podnikateľov podľa európskych štandardov. Hlavným účastníkom súbehu je jedna írska univerzita; ako partneri sa ho zúčastňujú Maďarsko, Rumunsko, Dánsko, Španielsko a Anglicko.

(av-k)

Zastaviť zaostávanie Békešskej župy

„S nádejami a očakávaním hľadíme do budúcnosti...” - V tomto duchu pozdravil pri príležitosti Vianoc obyvateľov župy parlamentný poslanec a vedúci poslaneckého klubu Fidesz-u Valného zhromaždenia Békešskej župy László Domokos. Prostredníctvom tlače odpovedal na nasledujúce otázky:

- Aké úspechy a vymoženosti priniesol uplynulý rok?

- V Békešskej župe sa dokončila, resp. pokračuje realizácia viacerých investícií, z nich mnohé súvisia so Széchenyiho projektom, ktorý sa viaže k predchádzajúcej vláde. Tohto roku v rámci tohoto projektu ukončili výstavbu cesty medzi Békešskou Čabou a Gyulou, náklady dosiahli 12 miliárd forintov. Z toho istého zdroja rekonštruovali aj kúpaliská v Sarvaši, Čabe, Gyule, Orošháze a Slovenskom Komlóši.

- Aké úlohy čakajú župu v nasledujúcom roku?

- Bolo by žiaduce, keby aj naďalej pokračovali rozvojové programy a investičné projekty, ktoré napomáhajú vytváranie ďalších pracovných príležitostí... Verím, že súdržnosť nám pomôže pri riešení problémov, pri zdolávaní chudoby. Poľutovaniahodné je zatvorenie mliekárskeho závodu v Gyule, či každodenný zápas poľnohospodárov o živobytie... Žiaľ, pociťujeme, že obyvateľstvo župy sa v priebehu roku 2004 nevzmáhalo, s čím sme ešte na začiatku roka nepočítali. Podnikateľov sa nepriaznivo dotkli zmeny vo vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ÁFA) a vláda sa tu neosvedčila ako primeraný partner. Ale vo vláde sme sa sklamali aj pri ťažkopádnom vyplácaní podpory získanej v súbehoch. Stojíme pred ťažkým rokom. Zastaviť ďalšie zaostávanie župy v roku 2005 je najdôležitejšou úlohou opozície i vlády.

(av-k)

Békešská Čaba

Vianočné posolstvo z Galanty

Hosťami vianočnej slávnosti Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) boli členovia Spolku Slovákov z Maďarska pod vedením Anny Pilárikovej a súbor Severáčik, ktorý predviedol hostiteľom Betlehemské hry. Hostia z Galanty sa predstavili aj rozprávkovými hrami Traja králi a Ježišovo narodenie. Predstavenia sa zúčastnil konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Ladislav Tischler, ktorý sa poďakoval hercom. V mene ČOS odovzdala účinkujúcim darček A. Ančinová, A. Piláriková odovzdala hostiteľom knižné dary a ČOS darovala všetkým prítomným vianočné balíčky.

Koncert citaristov

Citarová kapela Boleráz, ktorá vznikla r. 1997, pri príležitosti siedmeho výročia svojho založenia vystúpila v Békešskej Čabe. V slávnostnom koncerte nazvanom Za horami, za dolami... zazneli detské piesne z európskych krajín zo zbierky K. Forraiovej. Na tri vystúpenia kapely prišlo okolo 1 200 detí. Vedúci skupiny L. Paulik komentoval jednotlivé čísla programu. Diváci i odborníci prijali vystúpenie s uznaním a obdivom.

(anč-ok)

Békešská Čaba

Pocta národnostným aktivistom

Pri príležitosti Dňa menšín v Békešskej Čabe opäť ožili tradície, zvyky a kultúra tunajších národností. Tradičnú oslavu poctili svojou účasťou predstavitelia zastupiteľských úradov, vrátane generálneho konzula Slovenskej republiky Štefana Daňu a konzula Ladislava Tischlera. Účastníkov podujatia v reprezentačnej sieni mestskej radnice privítal primátor János Pap. V súvislosti so vstupom Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska do Európskej únie rečník konštatoval, že týmto krokom sa otvárajú široké možnosti pre tento priestor a jeho obyvateľov. Ako príklady doterajšej spolupráce so susedným Rumunskom uviedol kontakty vysokých škôl v Arade a Békešskej Čabe a siedmy ročník supermaratónu na trase Arad - Čaba.

V ďalšej časti programu Tanečný súbor B. Balassiho predviedol ukážky z pokladnice slovenskej, rumunskej, rómskej a poľskej ľudovej tanečnej kultúry. Napokon predstavitelia štyroch menšinových samospráv odovzdali svoje vyznamenania. Z príslušníkov slovenskej menšiny prevzal plaketu samosprávy člen Slovenského klubu Michal Čičeľ, vyznamenanie Pre čabianskych Slovákov udelili riaditeľke Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku dr. Alžbete Uhrinovej Hornokovej a čestný diplom bývalému riaditeľovi osvetového domu Gyulovi Tőkésovi.

Oslava pokračovala programom pri spoločnom vianočnom stromčeku a spoločným zapálením adventných sviec na námestí pred Jókaiho divadlom.

(v-s-k)

Predvianočná kytica z Čaby

Na tradičnom Slovenskom dni v čabianskej škôlke na Koložvárskej ulici sa návštevníkom, rodičom a starým rodičom predstavili zverenci pani učiteľky D. Kosznovej. Zároveň tu otvorili výstavu starobylých predmetov dennej potreby, detské hračky, tkaniny a i. Deťom sa revanšoval slovenský spevácky zbor Čabianska ružička a škôlkári obdarovali hostí vlastnoručne zhotovenými venčekmi. Napokon si mohli pochutnať na makovníkoch a orechovníkoch, ktoré im upiekli rodičia.

X

Škôlkárov mesta, ktorí sa učia slovenčinu, navštívil aj tohto roku Mikuláš. Na podujatí v Osvetovom dome železničiarov, ktoré usporiadala Čabianska organizácia Slovákov, sa zišlo takmer 200 detí, ku ktorým zavítal aj divadelný súbor učiteliek z materskej školy na Ulici F. Kölcsehyho. Po predstavení hier Tri zajačiky a Mikuláš prichádza na sánkach rozdali škôlkárom darčeky.

X

V uplynulých dňoch Mikuláš navštívil aj Slovenský klub, kde ho privítali spoločným spevom a pesničkami. Mikuláš v osobe Pavla Záhorského potom každému účastníkovi odovzdal balíček. Na stretnutí boli aj poslanci čabianskej slovenskej samosprávy Ondrej Hanko a Pavel Kutej ml.

(anč - ok)

Okúzlila nás jej sila a úsmev...

Stretnutie s Andreou Jurákovou, víťazkou paralympiády v Aténach

V rámci Slovenského týždňa zavítala do békeščabianskej slovenskej školy jej bývalá študentka Andrea Juráková, ktorá na paralypiáde v Aténach získala v šerme dve strieborné medaily.

Na stretnutí s Andreou Jurákovou bola školská jedáleň preplnená. Prišli menší i väčší žiaci, gymnazisti i učitelia, aby svojou prítomnosťou vyjadrili uznanie za výkon, silu a optimizmus, vďaka ktorým Andrea dokázala prekonať ťažkosti, ktoré sa jej postavili do cesty, a vybojovať si víťazstvo v Aténach. Asi zo všetkých prítomných boli najviac dojatí a zároveň hrdí jej bývalí spolužiaci, s ktorými Andrea pred siedmimi rokmi maturovala.

Pri vianočnom stromčeku sedela Andrea po boku svojej bývalej triednej profesorky Judity Zeleňánskej-Ondrejčikovej. V mene školy ju privítala riaditeľka Edita Pečeňová: „Veľmi nás teší, že Andrea dosahuje v živote a v športe úspechy. Dodnes sme nezabudli, dodnes spomíname, a akou silou, odhodlaním a úsmevom na tvári znášala chorobu, následkom ktorej jej museli amputovať nohu. Aj v tej najťažšej situácii z nej vyžarovala sila. Nikdy sa nevzdala, zúčastňovala sa všetkého, čoho sa len mohla, dokonca aj cyklistickej túry.“

Po maturite sa Andrea zamestnala a zložila štátnu skúšku zo slovenského jazyka. Teraz žije a pracuje v Budapešti. Andrea a ostatné telesne postihnuté šermiarky aj doteraz dosahovali úspechy na rôznych turnajoch doma a v zahraničí, len tie sú menej známe širšej verejnosti.

Olympijské hry pre telesne postihnutých športovcov usporadúvajú od roku 1960, vždy v dejisku letnej olympiády. V Maďarsku vzrastá mediálna pozornosť paralympiádam, ako aj pozornosť oficiálnych kruhov a uznanie športovcov. Medzi pozitívne fakty patrí aj skutočnosť, že niektoré firmy sa stali sponzormi športovcov.

Andreu Jurákovú privítali kyticou a darčekom v mene žiakov školy, aj v mene Čabianskej organizácie Slovákov. Po dojímavých chvíľach Andrea najprv hovorila o tom, že toto stretnutie, podobne ako beseda v sarvašskej škole, je iné ako ostatné, lebo tu je bývalou žiačkou. V prvom ročníku gymnázia ochorela a potom študovala individuálne. Škola jej poskytovala k tomu pomoc a podporu. Až teraz sa dozvedela, že aj ona dávala silu učiteľom. Ako uviedla, čoraz ťažšie je nominovať sa na paralympiádu, veľa závisí od podmienok prípravy.

Andrea priniesla so sebou medaily, ktoré si mohli prítomní pozrieť zblízka a fotografie z Atén. Pri spomienkach na udalosti nechýbal ani humor. Stalo sa, že na jednom športovom úbore náhodou nebol prišitý štátny znak. Šermiarky si teda vystrihli jeden z ponožiek a priamo na mieste zápolenia ho prišli tam, kde mal byť pôvodne.

Andreu odprevadil do školy aj predseda Zväzu šermiarov v Maďarsku János Hajtman, ktorý rozprával o vývine tohto športového odvetvia.

Šermiarstvo patrí na Čabe medzi populárne a úspešné športy, nečudo, že sa prítomným páčila ukážka v podaní mladých šermiarov.

Podujatie sa skončilo neviazaným, priateľským rozhovorom s Andreou Jurákovou.

(aki)

Ponuka pre slovenčinárov

Metodické centrum Univerzity Mateja Bela (MC UMB) pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozširuje svoje pracovné aktivity nielen v oblasti slovenčiny ako menšinového jazyka, ale už aj v oblasti slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Do pozornosti slovenčinárov ponúka napríklad letný kurz, tzv. „malý SAS“ (podľa rozhodnutia Ministerstva školstva SR), ktorý usporiadajú v Banskej Bystrici od 11. 7. do 31. 7. 2005. MŠ SR poskytne štipendium približne 25 frekventantom na dva týždne. Tretí týždeň kurzu je možné doplatiť formou projektov (732 Sk/19 EUR/1 osoba).

Kurzy MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí od roku 2005 budú diferencované na krátkodobé: učiteľské kurzy a letný kurz; na strednodobé: semestrálny alebo 8-týždňový kurz (cez letné prázdniny) a dlhodobé: dvojsemestrálne kurzy (slovenčina ako cudzí jazyk).

MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí iniciovalo v spolupráci s Maticou slovenskou a MŠ SR účasť žiakov základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí na celoslovenskej súťaži v prednese slovenských povestí Šaliansky Maťko. Účastníci súťaže musia prezentovať v domovskej krajine slovenskú kultúru spoza hraníc Tatier a Dunaja. Súťaží sa v prednese domácej slovenskej povesti najprv v triednych, potom v školských a v medziškolských kolách, a to bez rozdielu veku. Meno víťaza medziškolskej súťaže potvrdí krajanský spolok, resp. Celoštátna slovenská samospráva s prihláškou do celonárodného kola do 18. 2. 2005. Celonárodné kolo súťaže sa uskutoční 4. marca v Šali.

(ef)

Silvestrovské triezvohlavofóry

Brava kŕmime kvôli jeho telesným pozostatkom.

Moraviansku Venušu, objavenú v Moravanoch pri Piešťanoch, zhotovil neznámy akademický sochár z praveku.

Slovanský národ je veľmi mladý. Podľa Kolomana Tisu pred 150 rokmi ešte neexistoval.

Niektorí žiaci šikovnejšie držia v rukách cigarety ako - kriedu.

Dunaj tečie v určitej dĺžke ponad Maďarsko a popod Slovensko.

Dobreže sa Marína za Sládkoviča nevydala, boli by sme chudobnejší o tak krásnu báseň.

Životné krédo dôchodcu: Rozdeľuj a šanuj!

Mláťačky už nemáme, no prázdna slama sa mláti kdekoľvek, najmä v parlamente.

Skús povedať svojmu šéfovi pravdu do očí a uvidíš, ako s tebou zatočí.

Ján Amos Komenský bol učiteľ národov, národností a etnických skupín.

Žiaľ, málokde sme k sebe tak blízki ako v natlačenom autobuse!

Ani v tej najdokonalejšej samospráve sa žiadna práca sama nespraví.

Ak sa považuješ za Slováka a máš možnosť rozprávať sa so svojimi deťmi po slovensky dnes, neodkladaj na zajtra.

Štefan Hudák

„Čabianska klobása slávou oplýva...”

Na slovo so Zoltánom Uhrinom

Na farebnom letáku Spolku čabianskej klobásy čítame tento text: „Na svete sú dve veci, o ktorých väčšina ľudí nevie, ako sa pripravujú: zákon a čabianska klobása.” Predseda spolku Zoltán Uhrin ma ponúkne okruštekmi čabianskej klobásy v priemere desať centimetrov a ukáže mi zariadenie klubovej miestnosti, ktoré podľa miestnych slovenských ľudových tradícií zhotovil Alexander Tóth z Poľného Berinčoku. Na dlhej poličke sú poukladané farebné glazúrované misy z pálenej hliny, dielo Ladislava Hudecza. Na stole vedľa zelenej buteľky budí pozornosť maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský slovník dr. A. Pechánya.

„Ešte ako študent som bol na letnej praxi pri výstavbe Alžbetinho mostu v Pešti,“ rozpráva predseda. „Tam, v jednom sklade, som našiel tieto knižky a zaradil som ich do svojej zbierky.”

Potom prišla reč na klobásu. Z. Uhrin spamäti cituje čabianskeho farára Júliusa Dedinského, ktorý o tomto potravinovom článku napísal roku 1975 knihu: „Pravá čabianska klobása je charakteristický ľudový produkt, svojrázny atribút békeščabianskeho ľudového života, ku ktorému sa viažu aj ľudové pracovné postupy a zvyky.”

Je príznačné, že rok 1998, keď táto kniha vyšla, je zároveň rokom vzniku Spolku čabianskej klobásy.

- Spočiatku sme sa schádzali iba príležitostne, až neskôr sme vytvorili registrovaný spolok s predsedom, sedemčlenným vedením a tajomníkom Árpádom Bodnárom. Tohto roku od Národného občianskeho fondu sme dostali podporu 850 tisíc forintov, ktorá má slúžiť zbieraniu a zachovávaniu našich gastronomických obyčajov, menovite čabianskej klobásy.

Náš rozhovor sa potom zvrtne na spolkovú činnosť.

- Čabianska hrubá klobása je rarita a spôsob jej prípravy, na ktorý prišli kedysi naši predkovia, prechádza z otca na syna a dodnes ho zachovávajú v tunajších rodinách. My, členovia spolku, si však ctíme nielen klobásu, ale aj seba navzájom, čo je v dnešnom uponáhľanom svete nemalá hodnota. Myslíme si, že všetci by mali urobiť maximum pre to, aby sa dobré meno našej klobásy nielen zachovalo, ale aby všetkými výrobnými a obchodnými cestami prenikalo do celej Európy, ba do celého sveta.

Z. Uhrin predpovedá spolku veľkú budúcnosť, veď tam, kde k 58 zakladajúcim členom o pár rokov pribudne 234, sa iste deje niečo mimoriadne. V prihláškach z roku 1998 čítame mená Pavol Krajčo a Ján Krajčo z Jaminy, alebo Juraj Petényi, víťaz prvej súťaže suchej klobásy...

O tajomstve čabianskej klobásy nám povie iba toľko:

- Niet v nej ani zrnka korenia, iba jemná ušľachtilá paprika, jej množstvo však nemôžem prezradiť. A ešte veľa iných vecí, o ktorých písal J. Dedinský a podľa ktorého „ráz čabianskej klobásy ovplyvňujú rozličné činitele, napríklad druh bravčoviny, akosť a množstvo papriky, podiel jednotlivých zmesí, materiál používaný pri údení, ako aj skladovanie. Koniec-koncov koľko čabianskych domov, toľko klobás, jednako však existujú základné vlastnosti, ktoré sa vyžadujú rovnako od každej čabianskej klobásy. Pritom túto klobásu pripravujú aj v Komlóši, Medeši, Veľkom Bánhedeši, Sarvaši a v iných slovenských osadách, čo iba potvrdzuje, že čabianska klobása je súčasťou tunajších slovenských gastronomických tradícií.

Na zadnej strane spomenutého letáku je menoslov členov vytlačený drobnými písmenami. Záverečná veta cituje dva posledné verše piesne o čabianskej klobáse, autorom ktorej je niekdajší člen skupiny Neoton Gyula Balogh:

Čabianska klobása slávou oplýva,

bo srdce Čabana v nej prebýva.

Skladbu naspieval na CD- platňu so skupinou MAX.

Posledná otázka patrí tohoročnej a budúcoročnej činnosti organizácie:

- Tento rok sme začínali batôžkovým plesom, ktorý zopakujeme aj na rok v marci. O hudbu sa postará skupina Š. Lustyika Melody, jedna z najlepších v Čabe. S cieľom rozšíriť vzájomné styky pozveme na návštevu Hudobné divadlo z Nových Zámkov. Chystáme sa na zájazd do Sedmohradska. Tohto roku sme boli čestnými hosťami salámového festivalu v slovinskej Sevnici a počítame s pozvánkou aj v roku 2005. V októbri náš čaká už deviaty čabiansky klobásový festival.

So Z. Uhrinom si pripijeme na ďalšie úspechy spolku a nadíde chvíľa ochutnať autentickú, v rodinnom kruhu zhotovenú hrubú klobásu. Je znamenitá.

A podarená je aj pesnička, ktorá nám znie v ušiach:

„Z čabianskej klobásy je ohrada, tu vždy je smiech a dobrá nálada.”

Je v tom kus pravdy.

Ervín Sass (k)

Etnogastronomické tradície dolnozemských Slovákov v Bratislave

Jedlá hovoria univerzálnym jazykom

Posledný novembrový piatok mohol byť pre niektorých z nás veľkým zážitkom, ak navštívil v predvečerných hodinách v centre Bratislavy reštauráciu Domenico. Na Námestí Ľudovíta Štúra, v príjemnom prostredí Esterházyho paláca, pripravil Dom zahraničných Slovákov (DZS) v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou, Čabianskou organizáciou Slovákov, Domom slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe, Národnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore a Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku zaujímavé podujatie pod názvom Etnogastronomické tradície dolnozemských Slovákov.

Celý týždeň, teda už od pondelka, si mohli hostia v reštaurácii Domenico objednať niektoré z pôvodných dolnozemských slovenských jedál, v piatok tu však prebiehala ozajstná kulinárska prehliadka. Pre návštevníkov tu boli pripravené špeciality každej komunity, ako napríklad sárma, zemiaky na ťapši, tarhoňová polievka, cigánka, hurky, čerstvé a údené klobásy, zabíjačkový paprikáš, nadlackie halušky, réteš, herovky, griláše, sadlové kifle, dobre víno a pálenka. Podmienky pre dobrú náladu boli teda dané.

Podujatie sa začalo o šiestej, keď reštaurácia už takmer praskala vo švíkoch. Zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová privítala všetkých prítomných a vzácnych hostí, medzi ktorými boli splnomocnenec vlády SR Claude Baláž, prvý tajomník veľvyslanca MR v Bratislave Zoltán Plank a predseda Obce Slovákov v ČR Peter Lipták, ako aj predstavitelia spomínaných spoluorganizátorov. Účelom ich podujatia bolo predstaviť predovšetkým svojrázne a chýrne tradície v stravovaní dolnozemských Slovákov, premeny pôvodných slovenských jedál v inoetnickom prostredí, vplyv nových domovských krajín na prípravu jedál a poukázať na ich spoločný pôvod. Pani Hrkľová nám svoje skúsenosti zhrnula takto: „Do bohatých dejín a tradície Dolnej zeme patrí aj slávnosť chleba a jedla, s dolnozemským duchom, tajomnou chuťou a vôňou. Tieto tradície Dolnej zeme, o ktorých mnohí na Slovensku vedia, na ne s pôžitkom spomínajú, niektorí si ich aj sprítomňujú, boli v Slovenskej republike predstavené len sporadicky. A tak sa zrodil nápad prezentácie etnogastronomických tradícií Dolnozemských Slovákov.“

Keďže dolnozemské tradície sa odrážajú v širokom kultúrnom kontexte, aj v ľudovej piesni a hudbe, nechýbal v tento večer ani folklórny program. Na úvod so slovenskými piesňami vystúpili dievčatá z Maďarska Alfia Zelmanová a Judita Sudová, ktoré potom vystriedali Radomír Karkuš s dcérou Edvinou z Rumunska. Zo Srbska a Čiernej Hory sa predstavili Kvetoslava Čániová Benková a Miroslav Hemela. Večernú atmosféru spríjemňovala vynikajúca ľudová hudba Sálašan z Nadlaku pod vedením Jozefa Zifčáka mladšieho.

No a ako vyzeralo samotné ochutnávanie dolnozemských slovenských jedál? Mali sme možnosť sa zastaviť pri bohatých stoloch prestretých jednotlivými kuchyňami. Pravda, museli sme si vystáť malý rad, pretože v tej chvíli bolo v reštaurácii približne 300 hostí. Ženy z Békešskej Čaby pod vedením Anny Ištvánovej ponúkali pochúťky dolnozemskej kuchyne, ktoré, ako podotkla riaditeľka DSK, sú tak trocha v týchto krajinách rovnaké. Chlieb, klobása, sárma, paprikáš a všetko, čo k tomu náležalo, vrátane kyslej dyne (zelených melónov), sa tu podávalo až do polnoci. Hostia si pochvaľovali aj sadlové pečivo, herouke a sladkáne, rejteša, a to všetko zapíjali domácou pálenkou a vínom. DSK sa prezentoval nielen gastronómiou, výstavka ľudových výšiviek v pozadí dokresľovala obraz folklórnych tradícií Slovákov v Békešskej Čabe. Kto sa zastavil pri ich stole, mohol si domov odniesť aj niektoré zo spomienkových predmetov, alebo si kúpiť chutnú domácu klobásu a papriku.

Nadlacká Slovenská reštaurácia Koliba sa popýšila „domácim chlebom, tarhoňovou polievkou, zaúdenými klobásami s horčicou a chrenom, domácimi koláčmi, sadlovými kiflami, nadlackými orechovými haluškami a neobyčajne chutným griliášom.” Pri stole vojvodinských Slovákov poskytoval informácie o domácich jedlách podpredseda Národnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore Vladimír Valentík. Ako uviedol vo svojom pozdrave, teší sa takejto akcii, ktorá prichádza práve po výstavách a knižných prezentáciách, pretože jedlá hovoria univerzálnym jazykom. „Aj my prinášame tradičné jedlá, ako sú herovky, svadobné koláče, makový réteš a, samozrejme, sármu a krumple na ťapši,“ dodal.

Zdalo by sa, že vzhľadom na obrovský záujem a dobrý apetít početných hostí budú stoly o chvíľu prázdne. Vďaka dobrým organizátorom sa tak nestalo a preto etnogastronomická prehliadka dolnozemských Slovákov a ochutnávka tradičných jedál trvala do neskorých nočných hodín. Hostia i usporiadatelia odchádzali spokojní, plní zážitkov a dobrého pocitu zo stretnutia s krajanmi.

Zenta Dózsová

Vianoce s Radosťou

Určite bude so mnou každý súhlasiť, že tým najpríjemnejším a najkrajším obdobím roka je advent, ktorého vyvrcholením sú Vianoce. Príprava na vianočné sviatky má svoje osobité - neopakovateľné a ničím nenahraditeľné - čaro, ktoré sa spája s tradíciami, zvykmi, možno povedať aj rituálmi. V adventnom období viac myslíme na našich blízkych, rodinu a priateľov, na darčeky, ktorými ich obdarujeme a tešíme sa na chvíle strávené v kruhu tých najbližších. Očakávanie Vianoc by určite nemalo byť len akýmsi „naháňaním sa“ za darčekmi, mali by sme sa radšej zastaviť a správne si vychutnať predvianočné dni v dobrej atmosfére, aby sme Vianoce prežili tak ako sa patrí.

Napriek tomu, že sa v poslednom čase najmä u mladej generácie vytráca z nášho života to správne chápanie Vianoc, je príjemné vedieť, že sú na svete takí mladí ľudia, ktorí prispievajú k uchovávaniu prekrásnych vianočných tradícií, napríklad vo forme koledovania a prinášania symbolického „betlehemského“ svetla do slovenských rodín. Tak ako to robí každý rok spevácky súbor Radosť zo Senca neďaleko Bratislavy. Vianočný posol Radosti zavítal aj do Budapešti, aby nám priblížil Vianoce v niektorých slovenských mestečkách a dedinkách. Vystúpenie súboru sme mali možnosť sledovať 10. decembra v Slovenskom inštitúte, v rámci tradičného predvianočného stretnutia našich detí, ktoré organizovala Celoštátna slovenská samospráva v spolupráci so Slovenským inštitútom.

Po vystúpení sme sa porozprávali s umeleckým vedúcim tohto speváckeho telesa Františkom Podolským a položili sme mu zopár otázok.

- Pán Podolský, kedy vznikol súbor, koľko má členov a prečo sa volá práve Radosť?

- Senecký súbor Radosť vznikol pred sedemnástimi rokmi - v roku 1987 a v súčasnosti má 112 členov. Patrí k zmiešaným speváckym zborom s neobmedzenou vekovou hranicou, spievajú v ňom chlapci a dievčatá školského veku až po študentov stredných a vysokých škôl. Pri výbere názvu súboru v čase jeho vzniku sme rozmýšľali nad takým pomenovaním, ktoré by najlepšie vystihovalo našu náladu v zbore a naše pocity, a tak sme sa rozhodli pre Radosť. Radosť chceme rozdávať aj naším spevom.

- Ako to vyzerá v súbore, keď nacvičujete? Čo tvorí váš repertoár? Máte aj svoje obľúbené piesne, ktoré by ste najradšej spievali každý deň ?

- Skúšky spevu mávame raz do týždňa, v nedeľu popoludní, ale pred vystúpením nacvičujeme častejšie, niekedy aj trikrát po dve hodiny týždenne. Náš repertoár je bohatý a pestrý, tvoria ho piesne s náboženskou tematikou, ľudové piesne, ale aj známe muzikály, moderné piesne, operety a špirituály. Niektoré piesne, presnejšie ich texty, si vyžadujú, aby boli naspievané v originálnom jazyku, v ktorom boli skomponované, sú to piesne anglické, nemecké, české, či talianske. Samozrejme, že v repertoári máme aj piesne, ktoré spievame s obľubou a snažíme sa ich zaradiť, podľa možnosti, do každého vystúpenia.

- Hoci ste už vystupovali v mnohých krajinách, v Budapešti ste po prvýkrát, ako sa spievalo dievčatám v Slovenskom inštitúte?

- Publikum bolo spontánne, myslím si, že Radosť panovala nielen na pódiu, ale aj v hľadisku, veď to potvrdil aj veľký potlesk po dospievaní jednotlivých pesničiek a záverečná koleda Tichá noc, po ktorej boli dievčatá z nášho súboru niekoľkokrát vyzvané na javisko. Bol to skutočne fantastický pocit. Pevne verím, že naše vystúpenie zaujalo divákov v sále Slovenského inštitútu a že si nás budete môcť vypočuť aj niekedy v budúcnosti. Ešte prezradím, že náš program chceme obohatiť o ľudové tance, nakoľko momentálne spolupracujeme so známym súborom SĽUK.

Hneď po kultúrnom programe sa členovia súboru vybrali do centra mesta, najprv navštívili Baziliku sv. Štefana, Synagógu a večer sa poprechádzali po najznámejšej budapeštianskej Váci ulici, kde už vládla vianočná atmosféra. Tu mohli ochutnať dúšok vareného vína, ktorý ich v mrazivom decembrovom počasí príjemne zohrial. V sobotu ráno, pred odchodom domov, navštívili speváčky zo Senca Matejov chrám a veľkolepý Budínsky hrad, odkiaľ mali možnosť vidieť nádhernú panorámu mesta.

- Aké vystúpenia absolvuje súbor Radosť do konca roka?

- V tomto roku nás čakajú ešte štyri koncerty: v nedeľu, 12. decembra, vianočný koncert v Kultúrnom dome v Senci, 16. decembra koncert pre seneckých dôchodcov, 19. decembra účinkujeme v rakúskom Parndorfe, ktorý je naším družobným mestom. Na Štedrý večer budeme tradične koledovať, vinšovať a roznášať radosť a betlehemské svetlo asi do 60 seneckých rodín.

- Ako budete sláviť vianočné sviatky?

- Vianočné sviatky oslávi každý z nás v kruhu svojej rodiny, na Druhý sviatok vianočný, na Štefana, sa budeme zabávať na štefanskej zábave v seneckom pastoračnom centre a po vianočných sviatkoch si časť zboru oddýchne na lyžovačke na Donovaloch. Ostatní oslávia Silvestra v našom pastoračnom centre v Senci.

- Ďakujem za rozhovor a speváckemu súboru Radosť želám úspešný nový rok, veľa elánu, tvorivých síl a hlavne veľa radosti.

Zuzana Gallottová

Kurzy slovenského jazyka v Slovenskom inštitúte

Neopakovateľná príležitosť! Očakávame prihlášky začiatočníkov a pokročilých, pre ktorých ponúkame možnosť konverzácie a zdokonaľovania sa v slovenskej gramatike! Podrobnejšie informácie dostanete na budapeštianskom telefónnom čísle 327 4000.

Spomienka na L. Táborského a jeho Békešskú Čabu

V Ľudových novinách č. 39 bol uverejnený nekrológ „Posledná rozlúčka so seniorom Ladislavom Táborským.” Pre mňa táto správa znamenala pohnutie mysle i srdca, lebo bola skutočne smutná. Prečo? Preto, lebo som ho osobne poznal - stretol som sa s ním v Békešskej Čabe i u nás, v Trenčíne.

Prvé naše stretnutie sa uskutočnilo v dňoch 21. až 24. apríla 1993 v Békešskej Čabe, kam sme pricestovali vo väčšom počte - autobusom - v rámci priateľstva Trenčín - Békešská Čaba. Tak sme mali možnosť vidieť - ako nás to učili - najväčšie slovenské mesto v Maďarsku. Videli sme v ňom Malý chrám, postavený v roku 1745, i Veľký chrám (obidva evanjelickej a. v. cirkvi), postavený v roku 1824. Nebol som tam osamotený. Spolu s vtedajším trenčianskym evanjelickým farárom a seniorom Michalom Lantajom boli sme hosťami Evanjelickej a. v. cirkvi v Békešskej Čabe. Na fare nás prijal senior Ladislav Táborský. Hovorili sme slovensky, ale viac maďarsky a s jeho manželkou aj nemecky. V ďalšie dni nás sprevádzal farár Ondrej Aradi. Mali sme k dispozícii auto. Uskutočnili sme hovory aj s farármi Pavlom Kováčom a Pavlom Kutejom. Všetci štyria dosť dobre ovládali slovenčinu. Bol tam aj piaty farár, János Ribar, ktorý sa venoval len maďarským veriacim.

Evanjelická cirkev v Békešskej Čabe je veľká. Okrem spomenutých chrámov je aj tretí, v časti mesta zvanej Vinice - Jamina. Ba boli sme aj vo filiálke v neďalekej obci Telekgerendáš, kde stojí nový, moderný chrám Boží ako cieľ túžby tamojších evanjelikov bez rozdielu národnosti, ktorí si povedali: čo by sme boli za obec bez chrámu Božieho?

Boli sme tam nielen medzi evanjelikmi, ale aj medzi Slovákmi a Maďarmi, mnohými potomkami pôvodných Slovákov. Treba sa nám vžiť (oni povedia: načim sa nám vžiť) do ich situácie a postavenia. Žijú akoby v maďarskom mori. Veľa medzi nimi vykonala Kralická biblia a kancionál Tranoscius. Nielen u nich, ale aj vo Vojvodine a v Sedmohradsku. U nich však asimilačný tlak bol najsilnejší. Pred desiatimi rokmi bolo málo tých, ktorí vedeli po slovensky. Verte mi, v obchodoch ťažko mi bolo dohovoriť sa po slovensky, preto som hľadal starších ľudí. Z tých niektorí ešte vedeli. Reč tých najstarších Slovákov je nárečím, blízkym Slovákom žijúcim na južnom Slovensku v Honte a Novohrade. Nezazlievam im to, viem, čo a ako prežili za tých vyše 250 rokov od exodu na Dolnú zem. Najhoršie bolo medzi svetovými vojnami v 20. storočí. No dnes, v čase veľkého pohybu v Európe, v čase slobody a demokracie, keď sme už v Európskej únii, teda na jednej lodi, keď naše vlády sa zaviazali dodržiavať všeobecné ľudské práva, niet a nemôže byť dôvod, aby Maďar nemohol byť Maďarom a Slovák Slovákom, nech už býva kdekoľvek, na Hornej či na Dolnej zemi, v Slovenskej či Maďarskej republike. Záleží to len na ňom. Potrebujeme, aby sme medzi sebou dobre nažívali, nielen dolu - občania, ale aj hore - politici, ktorí sú t. č. pri moci. Treba sa nám naučiť tolerancii náboženskej i národnej. Byť tolerantným a pritom zachovať vernosť Bohu, cirkvi i rodu, vernosť svojim otcom a starým otcom.

S prejavom vďaky spomínam, že sme bývali v Domove lásky - účelovom sociálnom zariadení evanjelickej cirkvi, ktorý mal v duchovnej opatere farár P. Kutej. V tomto domove bývajú starší ľudia, s ktorými som sa celkom pekne dohovoril po slovensky (však brat Botyanszki - ako ste mali napísané na dverách?).

Vedľa Domova je starý cintorín, ktorý veľa hovorí o minulosti. (Ja rád chodím po cintorínoch či v Budapešti na Kerepešskej ulici, alebo v Brne, Prahe, Bratislave.) Tam sú naši predkovia, aj vaši, milí čitatelia - Čabania. O tom svedčia nápisy na ich hroboch, na náhrobných kameňoch. Tam sú pochovaní aj vaši duchovní vodcovia, na ktorých treba vždy vďačne spomínať, lebo zvestovali vašim predkom slovo Božie (Žid. 13, 7). Tam spočívajú aj Seberíniovci, ktorí majú pôvod na našej Orave a neskôr aj v Adamovských Kochanovciach pri Trenčíne.

Druhýkrát som sa stretol s Ladislavom Táborským v Trenčíne, 6. októbra 2001, pri 80. výročí Evanjelickej synody v Trenčianskych Tepliciach. Sedeli sme v kostole vedľa seba. Tam v rámci dopoludňajších služieb Božích ako zástupca biskupa Evanjelickej a. v. cirkvi v Maďarsku pozdravil pekne a zreteľne po slovensky celé chrámové zhromaždenie a celú cirkev. Ja v ten istý deň popoludní som prednášal na tému Pohľad na synodu v Trenčianskych Tepliciach v roku 1921.

Spomíname, ale nepozerajme sa len do minulosti. Pozerajme sa aj do budúcnosti. Čo dodať a popriať tým, ktorých brat farár a senior Ladislav Táborský učil a viedol chodiť po cestách Božích? Toľko, aby zostali verní. Nech kráčajú v šľapajach svojich slovenských predkov. Nech sa učia a zdokonaľujú v ich reči. Nech využívajú možnosť aj cestou rozhlasu či televízie - ak táto možnosť bude! Nie nadarmo sa hovorí: čím viac rečí ovládaš, tým viackrát si človekom! Slovenská reč nie je rečou len malého národa pod Tatrami, ale je aj mostom k rečiam iných slovanských národov: Rusov, Poliakov, Srbov, Chorvátov, Ukrajincov atď. Môže poslúžiť každému, kto sa chce s úspechom pohybovať v stredo- a východoeurópskom priestore.

Celkom na záver: pri spomienke na seniora Ladislava Táborského veľká vďaka za náš pobyt tam dolu u vás - v Békešskej Čabe, v r. 1993.

Mgr. Ján Paulov