Ocenenie celoživotného diela slovakistu Istvána Käfera

Pri príležitosti významného životného jubilea slovakistu, vedúceho Výskumného ústavu slavistického v Ostrihome doc. Dr. Istvána Käfera, PhD. mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR Juraj Migaš s manželkou Jelenou usporiadali 27. októbra recepciu.

- Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dnes večer sme sa zišli v rezidencii Veľvyslanectva SR v Budapešti, aby sme si pripomenuli a ocenili celoživotné dielo slovakistu Istvána Käfera. Dovoľte mi poďakovať sa vám, že ste prijali pozvanie na oslavu 70. narodenín pána profesora, - povedal na úvod pán veľvyslanec. - Je pre mňa veľkou cťou, že na jubilejnú oslavu prišli predseda Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie, kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Mons. Péter Erdő, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Boris Bánary, rektor Univerzity Konštantína filozofa v Nitre Daniel Kluvanec, rektor Katolíckej univerzity v Trnave Peter Blaho, členovia rodiny jubilanta, príbuzní, kolegovia a priatelia.

Jubilujúci pán Käfer bezmála 50 rokov sa pohybuje v okruhu maďarsko-slovenských a slovakistických vzťahov. Životná dráha Istvána Käfera sa začala štúdiom slovenského jazyka a literatúry na budapeštianskej univerzite L. Eötvösa a vyvrcholila v založení Katedry slovenského jazyka a literatúry a Ústavu slavistiky na znovuobnovenej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe (1992). Pod vedením I. Käfera táto školiaca a vedecká ustanovizeň je v súčasnosti najvýznamnejším a najproduktívnejším pracoviskom v Maďarsku, z ktorého vychádzajú budúci nositelia a skúmatelia maďarsko-slovenských vzťahov. Výskumu týchto vzťahov, pojmovému definovaniu a osvetľovaniu problémov spolužitia Slovákov a Maďarov v stredoeurópskom regióne I. Käfer zasvätil celý svoj život bez ohľadu na to, či pre túto prácu boli časy politicky priaznivé alebo nie. Osobitne hodno oceniť aktivitu I. Käfera pri rozvoji súčasných maďarsko-slovenských cirkevných vzťahov, ktoré neúnavne podnecuje. Záslužná je jeho práca v slovenskej akreditačnej komisii, ktorú v posledných rokoch vykonáva ako zo zahraničia menovaný expert.

Záverom s potešením a slávnostne odovzdávam významné ocenenie Pamätnú medailu Svätého Gorazda Ministerstva školstva SR, ktoré doc. Dr. Istvánovi Käferovi, PhD. udelil pán minister Martin Fronc. Toto ocenenie dostal za svoju celoživotnú pedagogickú činnosť v oblasti maďarsko-slovenských literárnych a kultúrnych vzťahov pri príležitosti životného jubilea, - povedal pán veľvyslanec Juraj Migaš.

Oslávenca pozdravili kardinál Mons. Péter Erdő a vedúci slovakistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., ktorý o. i. povedal:

- Život dr. Istvána Käfera pripomína rútiaci sa vlak, ktorý nemá čas na zastávku. Stále niečo rieši, plánuje, prekypuje nápadmi. Aj okrúhle jubileum - sedemdesiatka - je skôr pristavením sa než zastávkou v jeho živote. Predsa však nám poskytne príležitosť na zamyslenie, na rezumovanie. Dr. István Käfer sa narodil 3. júna 1935 v Budapešti. Jeho starý otec z otcovej strany sa na sklonku 19. storočia presťahoval z oblasti Álp, z územia súčasného Rakúska, do Budapešti. Starý otec z matkinej strany pochádzal z Trenčína. Z toho pramení, že I. Käfer je telom i dušou Stredoeurópanom, jeho život sa viaže k stredu Európy priestorovo i časovo. Svoju mladosť prežíval v hektickom období. Po maturite sa hlási na univerzitu, chce študovať maďarčinu a latinčinu, ale nebolo mu to umožnené. Napokon súhlasil s prijatím na aprobáciu maďarčina - slovenčina. A musím povedať, že osud to vyriešil veľmi dobre. Naučil sa výborne po slovensky, nadviazal kontakty so slovenskými kolegami a založil veľa nových priateľských vzťahov. Do roku 1991 sa mohol venovať iba spracúvaniu bibliografie a až po politických zmenách sa mohol naplno realizovať. V rokoch 1991/92 bol poverený založiť Katedru slovakistiky na novovznikajúcej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity P. Pázmaňa. Do tejto práce sa vložil s nevšedným entuziazmom a napokon postupne sformoval nielen jednu, ale až tri katedry - katedru slovakistiky, bohemistiky a napokon aj polonistiky. Keďže od roku 1993 som mu v tejto práci pomáhal, viem oceniť jeho nevšedný organizačný talent. Pod jeho vedením najprv vznikli samostatné katedry, ktoré potom stmelil do Ústavu slavistiky a strednej Európy. Rozvinula sa vedecko-výskumná činnosť, výsledkom ktorej sú zborníky, pozostávajúce z materiálov vedeckých konferencií. Ústav venoval najväčšiu pozornosť Alexandrovi Rudnayovi, ale usporiadal konferencie aj o živote a diele Pavla Straussa, či o literatúre a masmédiách. Roky 1992-2005 sú v živote nášho oslávenca neobyčajne plodné a úspešné. Ako vedúci Ústavu slavistiky a strednej Európy i katedry slovakistiky dokázal vybudovať a udržať pracovisko na takej úrovni, že to nemá obdobu nielen v Maďarsku, ale ani v strednej Európe. Katedra slovakistiky dosahuje úroveň podobných katedier na Slovensku, ale má aj svoje osobitnosti. Sám I. Käfer vytvoril samostatnú disciplínu pod názvom hungaroslovakológia a popri tom aj slovakohungarológiu. V rámci tohto výskumu osobitné miesto zaujíma terminológia, lebo dobre vie, že práve z terminologických nedôsledností pochádza najviac nedorozumení medzi dvoma národmi. Hlavne chce riešiť názvy a termíny, ktoré majú negatívne zafarbenie pre príslušníkov slovenského národa, hoci sú v maďarčine zaužívané a aj ustálené - na Uhorsko maďarčina nemá adekvátny výraz, preto sa používa Maďarsko, niekedy aj veľké Maďarsko. Ešte viac brojí I. Käfer proti používaniu výrazu Felvidék, lebo u príslušníkov slovenského národa tento termín vyvoláva nepríjemné asociácie. Treba priznať, že I. Käfer je občas kritický aj voči slovenským prechmatom. Za každou kritikou I. Käfera však cítiť kresťanský étos, preto nikdy nezraňuje, ani neuráža, skôr chce liečiť a pomáhať. Pomáhať obidvom národom, aby sa na krivdy minulosti zabudlo a aby boli schopné spoločne budovať základy novej, kresťansky zmýšľajúcej Európy. Kresťanský zmysel pre život sa zračí aj z Käferovho postoja k študentom: je láskavý, ľudský, vždy sa im pokúša podať pomocnú ruku. S kolegami komunikuje nevtieravým, dobromyseľným, upokojujúcim spôsobom.

Záverom sa žiada povedať, že počas trinásťročného pôsobenia vo funkcii vedúceho pracoviska vydal niekoľko publikácií - Dona nobis pacem - a kníh, ktoré obohatili slovakistiku. Čo napísal a vydal, pretrváva v mysliach študentov a jeho spolupracovníkov. Je a zostáva zakladateľom významného inštitútu a je len na nás, aby sme pokračovali v jeho diele a zároveň mu umožnili, aby naďalej mohol byť v neustálom kontakte so študentmi a slavistami, ktorí vyrastali a dozrievali pod jeho vedením.

Milý Štefan, kedves István, želám Ti v tomto novom období Tvojho života veľa sily a zdravia, aby si Tvoje predsavzatia mohol naďalej uskutočňovať pre radosť nás všetkých. Nech Ti v tom Pán Boh pomáha! - poprial jubilantovi profesor T. Žilka.

Oslávenec István Käfer sa potom poďakoval za usporiadanie slávnosti a za uznanlivé slová. Zdôraznil, že nie je schopný hovoriť bez osobného pohnutia, predsa musí povedať, že všetko dostal, čo mal dostať od života a za všetko môže ďakovať láske s veľkým „L“. Veľa môže ďakovať maďarskej katolíckej cirkvi, ale mal dobré zázemie aj na Slovensku, čo ho stále stimulovalo.

Po ďakovných slovách I. Käfera mu redaktor pamätnej knihy Abrahám Barna odovzdal prvý výtlačok. Záverom jubilejnej slávnosti predseda Gemerskej muzeálnej spoločnosti István Kovács ocenil aj záslužnú činnosť gemerského rodáka Karola Wlachovského, po štyri desaťročia priateľa profesora I. Käfera, ktorému odovzdal pamätnú medailu Jánosa Fábryho.

Oslava 70. narodenín profesora Istvána Käfera sa skončila osobnými gratuláciami, priateľským posedím a pohostením.

(fúziková)

70-ročný slovakista István Käfer

Felvidék, Felföld, Uhorsko, stredoveké Slovensko a iné problémy

Felvidék nikdy nebola napríklad Dunajská Streda, alebo Štúrovo, ale Felvidék je Vacov (Vác) a Jáger (Eger), ktoré sú bránami horniakov. Tvrdí to slovakista István Käfer, podľa ktorého nie všetci Maďari používajú výraz Felvidék v jeho politickom význame. „Taký výraz, ako Felvidék, je veľmi zlý výraz, ale treba byť opatrný, lebo nie všetci Maďari to myslia politicky. Podľa mňa treba používať výraz Felföld (pozn.: pre južnú časť Slovenska obývanú Maďarmi), a nie Felvidék, ktorý je politickým výrazom,” domnieva sa profesor, ktorý je vedúcim Výskumného ústavu slavistického v Ostrihome.

„Problémom na druhej strane je aj termín Uhorsko, ktorý je veľmi ťažké preložiť zo slovenčiny do maďarčiny. V maďarčine existuje starý výraz: magyar hon (maďarská domovina), prečo by sme ho my, Maďari, nemohli využívať,” kladie si kriticky otázku I. Käfer, podľa ktorého Napoleon nemohol obliehať Bratislavu, len Prešporok. „Prečo používate stále tú Bratislavu. Alebo napríklad stredoveké Slovensko - hádam slovenský etnický región severného Uhorska,” zdôrazňuje maďarský slovakista. Na margo riešenia týchto záležitostí I. Käfer odporúča nepreháňať, ale s láskou, opatrnosťou a trpezlivosťou sa snažiť o zblíženie slovenského a maďarského národa aj v tejto oblasti. Dôležité podľa neho je, aby sa vzájomne hľadali cesty. „Dva terajšie národy, to je iná vec, ako boli kedysi etniká dnešných národov. Na to musia byť oba národy pyšné. To nič, že sme sa občas povadili. Vedecky treba odhaliť tie krásne tajomstvá, ktoré máme. Namiesto politických protikladov treba vedecky odhaľovať množstvo spoločných krás,” konštatuje vedec. O vzájomných vzťahoch poznamenáva, že slovensko-maďarské vzťahy sú len od druhej polovice 19. storočia, predtým, od príchodu starých Uhrov do Karpatskej kotliny, to neboli vzťahy, ale to bola vynikajúca európska symbióza. V tom období podľa jeho vyjadrenia nemožno hovoriť zvlášť o Slovákoch a Maďaroch, vtedy bolo svätoštefanské Uhorské kráľovstvo, kde slovenské etnikum považovalo kráľovstvo za svoje. Stopäťdesiat rokov duchovného nepriateľstva, a niekedy aj nielen duchovného nepriateľstva medzi Slovákmi a Maďarmi, za 10 až 15 rokov nemožno zdolať. „Máme ale vedu, máme mládež, aby sme s nimi pracovali v prospech dobrých vzájomných vzťahov,” povedal 70-ročný profesor, ktorý sa slovenčinu aj napriek slovenským koreňom začal učiť až na vysokej škole.

(tasr)

Z vyhlásenia SNJ a JSM

Koncom októbra sa v Bratislave uskutočnilo mimoriadne spoločné zasadanie Výkonného výboru Celoslovenskej rady Slovenskej národnej jednoty (SNJ), a Hlavného vedenia Jednoty slovenskej mládeže (JSM). Zasadanie zvolali na základe informácií o ďalšom útoku na slovenskú obec v Níreďháze. V dokumente, ktorý prijali účastníci zasadnutia, sa konštatuje, že šovinistické organizácie pôsobia aj počas socialisticko-liberálnej vlády v Maďarsku. Posledné verejné výzvy „Pusztulj Tirpák” smerujú k vyhnaniu slovenských obyvateľov z Níreďházy, kde novodobé slovenské osídlenie trvá 300 rokov.

V tejto súvislosti sa v dokumente poukazuje na reštrikčné opatrenia socialistickej vlády pri financovaní menšinovej kultúry, ale najmä na trvalé porušovanie maďarskej ústavy ohľadne zastúpenia národnostných menšín v maďarskom parlamente. SNJ zdôrazňuje, že bude presadzovať princíp reciprocity a masívnu reálnu podporu slovenskej menšiny v Maďarsku.

JSM súčasne vyzýva k spolupráci Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku a ďalšie slovenské organizácie mládeže, aby reálnou rozsiahlou a intenzívnou spoluprácou prekonali bariéry, ktoré vytvára štátna hranica a štátny nezáujem o slovenskú mládež v Maďarsku. SNJ a SM vyzývajú opäť organizácie slovenskej menšiny na zváženie možnosti založenia slovenskej politickej strany. Zdôrazňujú, že je najvyšší čas na prípravu postupu slovenských kandidátov v maďarských parlamentných voľbách v predjarí 2006.

(Vyhlásenie v plnom znení nájdete na našom portáli www.luno.hu)

Ako pred 30 rokmi

Vlny pochovávajú vysielanie...

„Už včera by bolo neskoro...” - s úžasom čítam v Ľudových novinách o národnostnom rozhlasovom vysielaní... Zdá sa, že situácia ohľadne vysielania nie je o nič lepšia než pred takými tridsiatimi rokmi. Vysielanie beží, ibaže ho nemožno počuť, jednoducho sa nad ním zatvárajú vlny éteru a pohlcuje ho - politika. Dnes nie je o nič lepšie v Segedíne, než bolo predtým v Miškovci a Jágri. Technika medzitým napreduje míľovými krokmi, vysielať možno hoci aj z obyčajnej „špajzy”, ak sú na to podmienky. Prečo však nie sú tieto podmienky zabezpečené práve pre národnostné vysielania? Tvrdí a píše sa, že túto úlohu zabezpečí Kuratórium Maďarského rozhlasu a že vraj sa podniklo všetko v záujme toho, aby národnostné vysielania..., atď... Tento text som čítal už pred vyše 30 rokmi. Dnes je dokonca možné, že vysielanie zanikne, že nebude počuteľné, alebo vysielací čas bude skrátený, prípadne ho pohltila nejaké iné vlnové dĺžky... Ako som sa dočítal, členovia kuratória sa dohodli, že túto otázku treba prerokovať aj na iných miestach. Než sa tak stane uplynie hoci aj pol roka a už je tu zima. Vo februári prituhne a zmenia sa aj politické konštelácie. Potom nastanú ďalšie problémy - a otázka rozhlasového vysielania pre národnosti definitívne zamrzne. A opäť budeme na začiatku - ako pred 30 rokmi.

(zelman-k)

Internetové rádio chorvátskej menšiny

Prvé internetové menšinové rozhlasové štúdio v Maďarsku pod názvom Internetové rádio Croatica odovzdala do prevádzky ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí Kinga Gönczová. Štúdio, ktoré sa nachádza na pôde Vydavateľstva Croatica a bude vysielať programy v chorvátskom jazyku, spoločne prevádzkujú Celoštátna chorvátska samospráva a Vydavateľstvo Croatica (Budapešť, Nagymező u. 49). Vysielanie možno zachytiť na portáli www.radio.croatica.hu. Na vybudovanie štúdia a jeho pôsobenie v r. 2005 zabezpečil sumu 6,5 milióna forintov Úrad pre národné a etnické menšiny.

O digitalizovaní kultúrneho dedičstva menšín

Začiatkom decembra sa v priestoroch Štátnej cudzojazyčnej knižnice (ŠCK) v Budapešti uskutoční konferencia o digitalizovaní kultúrneho dedičstva národností v Maďarsku. S úvodnou prednáškou o knižničných projektoch v Európskej únii vystúpi dr. Ibolya Billédiová Hollóová, na tému Experimentálna báza údajov a model poskytovania služieb prehovorí riaditeľ Békešskej župnej knižnice dr. Zoltán Ambrus. V záverečnej prednáške sa Zsuzsanna Lukácsová a Annamária Pappová (ŠCK) budú zaoberať budovaním a funkciou národnostnej bázy údajov Štátnej cudzojazyčnej knižnice v integrovanom knižničnom systéme Hun-Téka.

V Zugló zasadili lipu

Slovenská samospráva XIV. obvodu hlavného mesta (Zugló) usporiadala koncom októbra stretnutie spojené so zasadením lipy ako typicky národného stromu Slovákov. Podujatia sa zúčastnili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR Juraj Migaš, konzulka Iveta Hermysová, predsedovia slovenských obvodných samospráv a ďalší hostia z Budapešti i okolia. V rámci kultúrneho programu vystúpili Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena a Tanečný súbor Lipa, ako aj univerzitní poslucháči, ktorí t. r. získali Štipendium Antona Straku - Csilla Lisztmajerová zarecitovala verše Milana Rúfusa, Andrea Horehleďová prečítala prózu. Pri priateľskom posedení v domáckom prostredí účastníci ochutnali na odporúčanie predsedníčky samosprávy Jozefíny Hontiovej Klányiovej držkovú polievku a ďalšie špeciality slovenskej kuchyne. Rozhovor pri bielom stole trval do neskorých večerných hodín.

Národnostná mozaika v Segedíne

Dom národností v Segedíne usporiadal v novembri pestrú sériu kultúrnych podujatí. Okrem filmových predstavení - napr. premietanie filmu S. Bondarčuka Osud človeka - sa konali koncert elektronickej hudby zo Slovenska, vernisáž výstavy fotografií Impresie z Nemecka, ktorú uviedla predsedníčka miestnej nemeckej samosprávy Alexandra Koromová, a škola gréckeho tanca pre začiatočníkov a pokročilých.

Vacov - Dubnica nad Váhom

Spolupráca škôl

Už dva roky úzko spolupracujú Škola č. 1 v Dubnici nad Váhom a Základná škola K. Földváryho vo Vacove. Nedávno zavítal do Vacova riaditeľ dubnickej školy Ferdinand Brunovský, ktorý s riaditeľom vacovskej školy Ivánom Váradim podpísal dohodu o spolupráci oboch ustanovizní. Dohodli sa, že vo februári budúceho roku sa dvadsať žiakov z Vacova zúčastní lyžiarskeho tábora v Dubnici, zatiaľ čo ich slovenskí priatelia zavítajú v tom istom roku na oslavy menodarcu vacovskej školy. Riaditeľ I. Váradi pri tejto príležitosti vyjadril vďaku a uznanie predsedovi miestnej slovenskej samosprávy dr. Júliusovi Altovi, ktorý sa pričinil o nadviazanie spolupráce, ako aj pani Menczerovej, ktorá v ich škole vyučuje slovenčinu.

Komárno - Békešská Čaba

Veselá kapela

Táto komárňanská formácia sa už niekoľko rokov zúčastňuje podujatí Čabianskej organizácie Slovákov, kým kultúrne skupiny z Čaby recipročne vystupujú na Komárňanských dňoch. Veselá kapela sa tohto roku zúčastnila Festivalu klobásy, kde svojím účinkovaním naladila do tanca zástupy divákov. Členovia kapely venovali svoj zábavný program aj účastníkom futbalového zápasu O pohár republiky. Medzi účastníkmi festivalu boli aj stovky hostí z Bratislavy, Krompách, Nových Zámkov, Trenčína, Košíc, Martina a Trebišova, ktorí si spoločne zaspievali a zatancovali pri rezkých tónoch Veselej kapely. Pozoruhodné bolo aj vystúpenie orchestra pred katolíckym kostolom a v jeho interiéri. Hudobníkom z Komárna sa poďakoval tamojší opát Gabriel Bielek.

Výstava nezávislých tvorcov békéšskeho regiónu

Pred osemnástimi rokmi vznikol tím výtvarníkov, ktorý prevzal úlohu jedného z najvýznamnejších kultúrnych spolkov békéšskej oblasti a ktorý každoročne usporadúva súborné či individuálne výstavy. Tento Umelecký a osvetový spolok nezávislých tvorcov usporiadal v békéšskej galérii svoju tohoročnú výstavu, ktorá je prehliadkou významných umeleckých hodnôt i prínosu nových členov spolku, z ktorých viacerí čerpajú z prostredia tunajšej slovenskej kultúry.

Na výstave sa prezentuje pol stovky umeleckých výtvorov. Staršiu generáciu zastupuje P. Petrovský so svojimi realistickými obrazmi krajiny a jej obyvateľov, zatiaľ čo akvarely M. Severíniho vychádzajú z dávnej i nedávnej minulosti. Mladý a od narodenia nemý T. Krajčovský svojou olejomaľbou Parník nám chce ukázať úchvatnú silu prírodných živlov. Mnohým sa páčili motívy lesnej krajiny Z. Kolarovského, abstraktne lyrický Západ slnka E. Rágyánszkej a kubisticky ladené obrazy G. Szőnyiovej.

Podľa slov učiteľa L. Vargu, ktorý výstavu otvoril, možno očakávať, že Umelecký a osvetový spolok nezávislých tvorcov na svojej budúcej a potom jubilejnej výstave pripraví verejnosti ďalšie prekvapenie.

(sass-k)

Sympózium o diele R. Dilonga

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Rudolfa Dilonga Univerzitná knižnica v Bratislave v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov a ďalšími kultúrnymi a cirkevnými organizáciami usporiadala 27. októbra sympózium o živote a diele básnika tzv. katolíckej moderny. Na podujatí, ktoré sa konalo pod záštitou predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského, vystúpili znalci Dilongovho diela a jeho spolupracovníci, o. i. Jozef M. Rydlo, Imrich Kružliak, Peter Liba, Imrich Vaško a Ladislav Vančo. Materiály zo sympózia budú publikované v zborníku Dilong.

„Škola je spomienkou na mladosť...“

55. výročie založenia Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom

V Novom Meste pod Šiatrom pri príležitosti 55. výročia založenia Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu 28. októbra usporiadali spomienkové oslavy, súčasťou ktorých bolo aj stretnutie bývalých žiakov a učiteľov inštitúcie.

Séria podujatí sa začala v popoludňajších hodinách v Galérii Zemplín pri Kultúrnom stredisku L. Kossutha, kde po pozdravných slovách predsedníčky Slovenskej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom - Baňačke, vedúcej Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra (SOC) Anny Bacskaiovej riaditeľka SOC Katarína Királyová slávnostne otvorila putovnú výstavu Svadobné odevy Slovákov v Maďarsku. Vo svojom prejave zdôraznila: pokladá za dôležité, že výstava sa dostala aj do zemplínskeho regiónu, kde sa Slováci svojím jazykom i vierovyznaním líšia od Slovákov žijúcich v iných oblastiach Maďarska. Je potešiteľné, že otvorenie výstavy je súčasťou výročných osláv slovenskej školy, žiaci sa aj prostredníctvom exponátov môžu zoznámiť so svojimi koreňmi - dodala pani riaditeľka. Na vernisáži spoluúčinkoval Spevácky zbor Rozmarín z Baňačky, ktorý predstavil zemplínske slovenské svadobné zvyky. Účastníci vernisáže sa mohli kochať vo viachlasných piesňach vo východoslovenskom nárečí a spoznať aj humornú, erotickú stránku ľudovej kultúry tunajšej Slovače.

„Škola znamená prvú lásku, škola znamená budúcnosť, škola je plná strachu i šťastia, škola je spomienkou na mladosť,” začala svoj slávnostný prejav v divadelnej sále Kultúrneho strediska L. Kossutha riaditeľka národnostnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie Júlia Kucziková. Pani riaditeľka v radoch obecenstva privítala generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, delegáciu Celoštátnej slovenskej samosprávy na čele s podpredsedníčkou Etelkou Rybovou, zástupcu riaditeľky odboru Ministerstva školstva MR Štefana Kraslána, riaditeľku Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzanu Medveďovú, delegáciu Mestského úradu a Základnej školy č. 1. z Michaloviec, ako aj delegácie samosprávy, spoločenských a kultúrnych inštitúcií Nového Mesta pod Šiatrom, bývalých pedagógov školy a rodičov, starých rodičov dnešných žiakov. Na slávnosť zavítali aj predstavitelia slovenských menšinových samospráv regiónu.

- 55 rokov zaväzuje každého z nás a od 1. júla 2007 bude zaväzovať aj Celoštátnu slovenskú samosprávu, aby sme boli partnermi v prevádzkovaní školy. Našim spoločným cieľom musí byť, aby aj rodičia škôlkárov slovenskej skupiny Ústrednej mestskej škôlky boli priebežne našimi partnermi, aby bývali žiaci našej školy už ako rodičia boli aktívnymi účastníkmi života našej inštitúcie... Bola by som rada, keby týchto 55 rokov bolo záväzkom aj toho, že naša škola môže byť aj naďalej mostom medzi Slovenskom a Maďarskom v našom regióne - zdôraznila J. Kucziková.

- V tom, akými Slovákmi budú dnešní žiaci, veľmi veľkú rolu zohráva aj škola, ktorá dnes oslavuje 55 rokov. Pritom nemá ľahkú úlohu, veď sa nachádza trošku ďaleko od ostatných slovenských škôl v Maďarsku. Výchovno-vzdelávacia práca, vykonávaná v jej priestoroch, je však o to cennejšia... - povedala Etelka Rybová. Podpredsedníčka CSS vyslovila radosť z toho, že o necelé dva roky aj novomeská škola bude patriť medzi inštitúcie nášho najvyššieho voleného zboru.

V slávnostnom kultúrnom programe sa predstavili všetky ročníky školy, ako aj škôlkári slovenskej skupiny mestskej materskej školy. Na javisku rad-radom preukázalo svoje nadanie 140 žiakov, ktorí svoje programy nacvičili pod vedením 19 pedagógov. Okrem recitácií slovenských básní, ktoré so žiakmi nacvičila Mária Barnová Zajakovská, vystúpil školský spevácky zbor so slovenskými piesňami pod taktovkou učiteľky Judity Lakatošovej. Folklór zemplínskeho regiónu predstavil súbor Zemplínčatá, ktorý pôsobí päť rokov pod vedením Andrey Novákovej. Za necelé dva mesiace prváci pomocou svojej učiteľky Pirošky Dudášovej Emriovej nacvičili tance a slovenské básničky. S modernými tancami, resp. pantomímou sa predstavili tretiaci a všetky ročníky vyššieho stupňa, tance s nimi nacvičili pedagógovia V. Mohayová, K. Krafčenková, E. Miškolczyová, Č. Polinčárová Benceová a T. Barna. Tretiaci sa predstavili aj so slovenskou scénkou Kozliatka, nacvičili ju s pani učiteľkou Kačikovou. Chlapci z piatej triedy predviedli bájky a tanec na choduliach, a to za pomoci pedagógov E. Miškolczyovej, L. Kapiho a Č. Mórého. Druháci nacvičili ľudový tanec pod vedením B. Jákobovej Hutkaiovej, štvrtáci sa predstavili tiež s tancom, s nácvikom im pomohli Helena Rohályová Klebašková a Ibolya Szakálová Tóthová. Na oslavy zavítal aj súbor Slniečko zo Základnej školy č. 1 v Michalovciach, na javisku prezentoval o. i. temperamentné tance z Mexika. Záverom žiaci školy v rámci živého obrazu so sviečkami v rukách vzdali hold svojej jubilujúcej alma mater.

Účastníci osláv sa po kultúrnom programe premiestnili do moderných priestorov školy, kde po slávnostnej recepcii a prehliadke budovy nasledovalo stretnutie a nostalgický večer, spoločná zábava bývalých žiakov a učiteľov inštitúcie. Stretli sme tu aj nášho dopisovateľa Rezsőa Petika, ktorý bol niekoľko desaťročí členom učiteľského kolektívu školy, roky viedol školský spevácky zbor a bol vedúcim krúžku šachistov. Popritom bol odborným inšpektorom slovenčiny pre Boršodskú a Sabolčskú župu. Roky je už na zaslúženom dôchodku, dodnes má však živé kontakty s okolitými Slovákmi. Na slávnosť zavítala aj Gizela Deáková Malárčiková, ktorá sa začiatkom päťdesiatych rokov medzi prvými dostala do novomeskej slovenskej školy, a to z trošku vzdialenejších Bukových hôr, zo Starej Huty (Bükkszentlászló). Po absolvovaní Slovenského učiteľského ústavu v Budapešti a získaní diplomu učiteľky slovenčiny a dejepisu 36 rokov vyučovala vo svojej bývalej škole. Stretla tu aj svoje bývalé žiačky z ročníka, ktorý skončil v roku 1982: Emőke Nováková z Fizéru je učiteľkou materskej školy vo svojej rodnej obci, rovnako ako Edita Semánová z Komlóšky, obidve sú absolventky Strednej odbornej školy pre výchovu učiteliek materských škôl v Budapešti. Tretia ich bývalá spolužiačka Helena Rohályová Klebašková, tiež z Komlóšky, po maturite na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a po získaní učiteľského diplomu je už roky členkou pedagogického zboru novomeskej slovenskej školy, kam sa vrátila akoby domov.

- Máme informácie o našich absolventoch, niektorí sa uplatnili na národnostnom poli aj mimo regiónu, prípadne majú možnosť využiť znalosť slovenčiny v iných oblastiach. Samozrejme, sú aj takí, ktorí sa vracajú do Zemplína, aj v našom učiteľskom zbore máme niekoľko našich bývalých žiakov. Okrem výchovno-vzdelávacej práce práve aj v tomto spočíva význam našej školy: zoskupuje slovenskú inteligenciu regiónu, veď donedávna sme celé desaťročia boli jedinou slovenskou národnostnou inštitúciou v tejto prihraničnej oblasti Maďarska. Považujeme sa za intelektuálne centrum Slovákov zemplínskeho regiónu, ktorí to nemajú najľahšie, veď táto oblasť je ďaleko aj od Budapešti, aj od Békešskej Čaby. Máme veľmi dobré kontakty s miestnymi slovenskými samosprávami regiónu, navzájom sa zúčastňujeme slovenských kultúrnych aktivít a máme aj spoločné podujatia. V posledných rokoch tu badať aj určitý rozvoj na národnostnom poli, aj Celoštátnej slovenskej samospráve viac záleží na nás a dúfame, že ešte viac to bude platiť po 1. júli 2007, keď naša škola bude patriť medzi inštitúcie CSS, - povedala nám na záver riaditeľka Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková.

(csl)

Páví krúžok v Mlynkoch 40-ročný

Prežiť pomocou piesní predkov

Jeden z najúspešnejších slovenských ľudových speváckych kolektívov v Maďarsku v uplynulom mesiaci oslávil štyridsiate výročie svojho založenia. Jubilejnú slávnosť Pávieho krúžku v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) usporiadali v miestnom Spoločenskom dome obecná a slovenská samospráva spolu s Organizáciou Slovákov v Mlynkoch. Oslávencov pestrým kultúrnym programom pozdravili členovia dychovky Šarfianka z obce Blatné, folkloristi z Veľkých Ludiniec, členovia pávieho krúžku zo Santova (Pilisszántó), recitátori Marta Papučková a Peter Sovány, resp. miestni tanečníci a speváci z radov mladších pokolení. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie (inak pred rokmi oficiálne už zaniknutej) mlynskej Tanečnej skupiny Pilíš a príležitostnej speváckej skupiny Zahučali hory, pozostávajúcej z mlynských ľudových spevákov mladšej a strednej generácie, ktorí predstavujú nádejný dorast jubilantov.

Časť zakladajúcich členov 40-ročného Pávieho krúžku v Mlynkoch vlastne už aj pred rokom 1965 spievala, a to v miestnom cirkevnom spevokole, ktorý bol akýmsi zárodkom dnešného speváckeho kolektívu. Ako ľudový spevácky zbor sa po prvý raz skutočne predstavili pred 40 rokmi, na prvom okresnom národnostnom stretnutí. Páví krúžok veľmi rýchlo „prerástol“ rámce miestnych, okresných a župných podujatí, za niekoľko rokov sa stal známy ako v Slovákmi obývaných regiónoch krajiny, tak aj na Slovensku. Vedúcim krúžku spočiatku bol Ladislav Jánsky, od r. 1979 pôsobí pod vedením učiteľa a osvetára Jozefa Sziveka. Mlynskí speváci radi spomínajú na svoje pravidelné vystúpenia v materskej krajine - napr. r. 1969 v Martine a v rokoch 1982-1987 na folklórnych slávnostiach v Detve. S veľkým úspechom sa predstavili i u Lužických Srbov v Nemecku. Mlynský páví krúžok zožal nemalé úspechy aj na celoštátnych kvalifikačných súťažiach. Popri získaní zlatej medaily dvakrát bol odmenený titulom Vynikajúci súbor. Umeleckým vedúcim krúžku v tom čase bol známy muzikológ-folklorista István Alföldi Boruss, ktorému mlynskí speváci môžu ďakovať i za tri veľmi kvalitné nahrávky v Maďarskom rozhlase, zvečnené aj na CD-platni. Členovia pávieho krúžku ako informátori úspešne spolupracovali so zberateľom miestneho folklórneho bohatstva, rodákom obce a básnikom Gregorom Papučkom pri zrode zbierky pilíšskych ľudových piesní Zahučali hory. R. 1983 nadviazali priateľské styky s dychovou kapelou z obce Blatné (pri Senci na Slovensku), s ktorou dodnes úzko spolupracujú. Na tohoročných Blatnianskych slávnostiach za dlhoročnú úspešnú spoluprácu s dychovkou udelili titul čestný občan zakladajúcej členke a určujúcej osobnosti pávieho krúžku Gizele Molnárovovej. R. 2002 Celoštátna slovenská samospráva (CSS) ocenila činnosť pávieho krúžku vyznamenaním Za našu národnosť a minulý rok na celoštátnej súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) mlynský kolektív získal ocenenie Zlatý slovenský škovránok.

Na milej jubilejnej slávnosti pódium Spoločenského domu patrilo nielen oslávencom a ich hostiteľom a hosťom (recitátorom, spevákom, a tanečníkom), ale i celému radu slávnostných rečníkov. Pre našich čitateľov - priznávame sa, že tak trochu subjektívne a bez nároku na úplnosť - sme vybrali symbolickú kyticu podľa nás najcharakteristickejších, resp. najvzácnejších „slovných kvietkov“, sprostredkovaním ktorej sa i my pripájame k radu gratulantov.

Mlynský starosta Jozef Havelka:

- Kolektív našich spevákov za tie uplynulé desaťročia vôbec nezostarol. Môžeme byť veľmi povďační za to, že táto naša večne mladá hviezda naďalej žiari na podpilíšskom nebi. Členovia nášho pávieho krúžku sú snáď najstabilnejšou bázou našej slovenskosti. Dôsledne a verne sa pridržiavajú svojho materinského jazyka, zachovávajú a odovzdávajú kultúrne klenoty našich predkov. Spočiatku spievali možno len pre vlastné potešenie, postupne sa však stali široko-ďaleko známymi, ba dopracovali sa medzi najlepšie slovenské folklórne telesá krajiny. Dôstojne šíria dobrú zvesť našej podpilíšskej obce a našej národnosti. Ich obetavá práca má hlboký zmysel. Nemyslím tu v prvom rade na rôzne pekné úspechy a ocenenia, skôr na to, že ich pôsobenie svedčí o našej životaschopnosti. Tých 40 rokov to nie je iba sláva, ale aj záväzok postarať sa o dorast, aby náš krásny materinský jazyk aj pomocou piesní predkov prežil ďalšie desaťročia. A ak sa nájdu ľudia, ktorí nám chcú ubližovať v našej slovenskosti, nemôžeme sa dať. Veď túto dedinu ako slovenskú národnostnú sme dostali od svojich predkov a našou úlohou nemôže byť iné než postarať sa o to, aby sme ju ako takúto zachovali a odovzdali svojím potomkom.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová:

- Svoj spevácky kolektív ste založili práve v tom roku, keď som sa ja narodila. Prešlo niekoľko rokov a ja som tam stála s vami na javisku ako členka nášho spoločného spevácko-tanečného súboru. Zožali sme spolu veľa úspechov, pre nás, tých mladších, však najvzrušujúcejším, najväčším zážitkom bolo to, že sme mohli vystupovať spolu s vami, že ste nás prijali s veľkou láskou ako seberovných, hoci sme boli ešte skôr deti ako dospelí. Ďakujeme vám aj za to, že ste nenechali naše pilíšske piesne upadnúť do zabudnutia.

Členka Predsedníctva ZSM, vedúca mlynskej pobočky Zväzu Marta Papučková Glücková:

- Keď sa pozriem na vás, iba jedno slovo mi príde na um: „Ďakujem!“ Veľmi pekne vám ďakujem za vytrvalosť a hlavne za vernosť - za vernosť slovenskému jazyku a za vernosť našim tradíciám!

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš:

- Naše stretnutia najvýstižnejšie by sa dali charakterizovať troma pojmami: dobro, teplo a láska. Pieseň sama osebe znamená dobro a dobrá pieseň znamená teplo. No a láska, to je tá láska k vašim predkom, k jazyku a aj k prekrásnemu kraju, v ktorom žijete a o ktorom tak prekrásne spievate. Pri vašom vzácnom jubileu mi zároveň dovoľte vysloviť tri želania: aby sme sa stretli v takomto kruhu o 40 rokov, aby sa vyrovnal pomer žien a mužov vo vašom speváckom kolektíve a aby ste boli stále doplňovaní príslušníkmi mladšej generácie.

Podpredsedníčka CSS Etelka Rybová:

- Dovoľte mi tlmočiť pozdravy jednak vedenia CSS a osobitne predsedu Jána Fuzika, ako aj bývalej predsedníčky ZSM Márie Jakabovej, ktorá na váš slávičí spev nemôže zabudnúť ani v ďalekej Amerike. V emaile, ktorý poslala k vašej štyridsiatke, nostalgicky a s láskou spomína na mimoriadne dojímavý večierok, keď priviedla do Mlynkov vtedajšieho predsedu Matice slovenskej. Ako píše M. Jakabová, spisovateľ Vladimír Mináč pri počúvaní mlynského pávieho krúžku so slzami v očiach si vzdychol: „Božemôj, položili si to ich predkovia do kapse pred tristo rokmi a oni to nesú so sebou...“

Poslanec Národného zhromaždenia MR, podpredseda Samosprávy Peštianskej župy József Gulyás:

- Silná je tá pospolitosť, ktorá je schopná pestovať a systematicky zachovávať svoje tradície, ktorá dokáže zdedené kultúrne klenoty odovzdávať ďalším pokoleniam. Slovenská pospolitosť v Mlynkoch to robí príkladne, v prvom rade vďaka nesmierne aktívnym členom pávieho krúžku, ktorí živenie tradícií majú jednoducho vo svojich žilách.

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková:

- Vaše prekrásne dvojhlasné ľudové piesne nám neraz vtisli slzu do očí. Zato vaše humorné, niekedy aj trošku pikantné pesničky nám prinášajú úsmev na tvár. Sme vám všetci vďační za tú radosť, ktorú nám rozdávate.

Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer:

- K poďakovaniam a úprimným želaniam by som chcel prispieť slovami svojej matky: „Robte to ďalej dovtedy, kým máte z toho pôžitok!“ Veď všetko to, čo sa na to vaše spoločné spievanie usadí - uznania, ceny, odmeny a podobne - je iba čosi navyše. Oveľa dôležitejšie je, aby ste sa radi schádzali, aby ste sa medzi sebou dobre cítili.

Starostka obce Čív (Piliscsév) Mária Nagyová:

- Prinášam vám pozdravy z druhej strany Pilíša a musím ospravedlniť členky Ženského speváckeho zboru v Číve. Po zmene termínu vašich osláv sa im totiž nepodarilo preorganizovať svoj program. Naše a teda aj vaše čívske krásavice sa bezstarostne zotavujú v kúpeľoch v Hajdúszoboszló. Ako píšu vo svojom liste, v duchu sú všetky samopašné Čívanky tu s vami a veľmi závidia Mlynčankám - najmä týchto spevákov-fešákov.

Starosta obce Santov (Pilisszántó) Jozef Szőnyi:

- Povedal som tej našej kvetinárke, nech mi pripraví takú krásnu kyticu, ktorá hovorí siedmymi jazykmi, popri maďarčine každopádne po slovensky. 40-ročné Mlynčanky si zaslúžia to naj-naj... Kvetinárka robila čo mohla, ale teraz, ako sa tu pozerám na vás a na to, čo som vám priniesol, som v rozpakoch. Milé štyridsiatničky, vy ste predsa oveľa krajšie a vzácnejšie...

(fuhl)

Komunikačná súťaž zo slovenčiny pre žiakov pilíšskeho regiónu v Mlynkoch

Po úspešnej komunikačnej súťaži zo slovenčiny pre žiakov vyššieho stupňa miestnej základnej školy a pre miestnych stredoškolákov Slovenská samospráva v Mlynkoch 26. októbra tretíkrát usporiadala súťaž tohto typu. Tentokrát pozvala aj žiakov zo susedných spriatelených slovenských dedín.

Slovenská samospráva v Mlynkoch na čele s Martou Demjénovou Glückovou sa po organizovaní dvoch úspešných súťaží zo slovenčiny pre miestnu mládež rozhodla rozšíriť okruh účastníkov. Obrátila sa s výzvou na ostatné slovenské samosprávy pilíšskeho regiónu. V toto októbrové popoludnie sa do Spoločenského domu v Mlynkoch dostavili okrem dvoch domácich súťažných skupín po dve skupiny aj z blízkeho Čívu a Santova. Súťažné otázky a úlohy zostavila členka Slovenskej samosprávy, profesorka Slovenskej základnej školy a gymnázia v Budapešti Júlia Szabóová Marloková ktorá na úvod zdôraznila, že okrem súťaženia, resp. nadobudnutia nových poznatkov rovnako dôležité je, aby sa žiaci počas „zápolenia“ aj zabavili. Nuž, deti po počiatočnej tréme a po prvej úlohe, v ktorej sa mali predstaviť a opísať svoju školu, resp. obec, mali možnosť porovnať svoje schopnosti pri riešení takých úloh ako vyplnenie krížovky podľa obrázkov, skladanie puzzle a identifikovanie zvieraťa, uhádnutie povolania na základe pantomímy, uvedenie odpovedí „áno - nie“ na rad otázok, zaradenie pojmov do hromadných skupín, bleskové otázky a iné. Medzi úlohami vyslovene komunikačnými sa vyskytli aj otázky, týkajúce sa slovenskej kultúry, a to nielen kultúry v našej materskej krajine, ale aj Slovákov v Maďarsku. Takto napríklad mali súťažiaci poprieť alebo potvrdiť pravdivosť tvrdenia, že Alexander Kormoš je maliar, alebo že za slovenským názvom Senváclav sa skrýva obec Pilisszentlélek.

Ako na každej súťaži, aj na tejto boli výkony slabšie, šikovnejšie a vynikajúce. Tým výnimočným porota na čele s učiteľom slovenčiny, dejepisu a ruštiny Jozefom Szivekom a členkami, slovenčinárkou Silviou Glückovou Šalgaiovou a osvetárkou Annamáriou Szeifertovou, udelila body navyše. Pre obecenstvo, ktoré bolo počas celého podujatia aktívne zapojené do súťaže, „plus body“ znamenali rôzne dobroty, sladkosti, takže pri takomto motivovaní aj v radoch divákov sa v hojnom počte našli smelí odvážlivci.

Po poslednej úlohe, v rámci ktorej sme si okrem recitácií diel rôznych autorov mohli vypočuť aj krásne viachlasné pilíšske slovenské ľudové piesne, najšikovnejší boli odmenení slovenskými knihami a prvé tri skupiny dostali aj po chutnej torte. Na prvom mieste skončila skupina č. 4 z Mlynkov (J. Remešová, E. Szalaiová, D. Janás, E. Fuhlová), druhá bola skupina č. 2 z Čívu (B. Gongolová, Cs. Velmovská, T. Hudeczová a G. Patóová) a na treťom mieste sa umiestnila skupina Mlynčanov č. 3 (C. Glücková, K. Lendvaiová, K. Demjénová a G. Fuhl).

Okrem Slovenskej samosprávy v Mlynkoch aktivizovanie a motivovanie žiakov v reči svojich predkov pokladali za dôležité aj gestori súťaže Celoštátna slovenská samospráva a Úrad pre národné a etnické menšiny.

(csl)

Pred 105 rokmi sa narodil Emil Boleslav Lukáč

Dňa 1. novembra 1900 v Hodruši-Hámroch sa narodil básnik, prekladateľ, učiteľ, evanjelický kňaz Emil Boleslav Lukáč, výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. V rokoch 1910 - 1918 študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, potom v Bratislave na Evanjelickej teologickej vysokej škole a súčasne na FF UK, v rokoch 1922 - 1924 na Sorbone v Paríži a v roku 1928 v Lipsku. V roku 1934 získal titul PhDr. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Hodruši, Martine, Brezne a v Bratislave, kde pracoval na viacerých miestach. Literárne činný bol už na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici v samovzdelávacom krúžku S. Petőfiho a počas vysokoškolského štúdia v akademickom združení J. M. Hurbana. Písal pod vplyvom básnických diel Martina Rázusa. Práce publikoval v novinách a časopisoch Národné noviny, Slovenský kvet, Nový rod, Mladé Slovensko, LUK, Slovenské smery, A-Zet. V roku 1940 založil a redigoval časopis Tvorba. Prvú básnickú zbierku Spoveď vydal v roku 1922. Medzi ďalšie zbierky patria Dunaj a Seina (Banská Štiavnica 1925), Hymny k sláve Hosudarovej (Bratislava 1926), O láske neláskej (Praha 1928), Križovatky (Bratislava 1929), Spev vlkov a iné básne (Martin 1929), Elixír (Praha 1934), Moloch (Praha 1938), Bábel (Liptovský Mikuláš 1944), Óda na poslednú a prvú (Bratislava 1967), Parížske romance (Bratislava 1969), Srdce pod Kaukazom (Bratislava 1978). Motívom diel boli biblické príbehy, tiež vlastné zážitky a skúsenosti, reflexie o základných axiómach ľudskej existencie, národné a literárne dejiny, vojnové udalosti a zážitky z pobytov v Paríži, Moskve, Leningrade a Budapešti. Venoval sa aj prekladom; orientoval sa najmä na francúzsku (P. Claudel, F. Jammes, Ch. Baudelair, M. Maetelinch a P. J. Toulet) a maďarskú poéziu. Už v dvadsiatych rokoch začal prekladať básne E. Adyho a ďalších maďarských autorov. Jeho prekladová zbierka Záhrada útechy (Liptovský Mikuláš 1949) obsahuje verše 19 maďarských básnikov. E. B. Lukáč zostavil a preložil „antológiu maďarskej poézie od najstarších čias po dnešok“, ktorú pod názvom Spoveď Dunaja vydal Slovenský spisovateľ v r. 1976.

Slovenská samospráva Budapešti

Vzácna návšteva z Békešskej Čaby

Tajomník Výboru pre národné a etnické menšiny Valného zhromaždenia Békešskej župy József Hevesi bol na čele delegácie, ktorá v dňoch 27. až 29. októbra navštívila Budapešť a Bratislavu. Šesťčlenná skupina pozostávajúca z poslancov slovenských menšinových samospráv Békešskej Čaby, Békešu, Čabačudu a Eleku, sa prvý deň zastavila v sídle Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB), kde ich privítala podpredsedníčka zboru Ildika Klauszová Fúziková. Stretnutia sa zúčastnili členovia SSB a predsedovia Slovenskej samosprávy I. a III. obvodu Budapešti František Zelman a František Križan.

Po pozdravných slovách I. Klauszová Fúziková vyjadrila svoju radosť z prvého stretnutia tohto druhu, ku ktorému došlo práve v jubilejnom, 10. roku SSB. Zdôraznila, že osobné kontakty sú dôležité, je potrebné vzájomné poznávanie sa, zbližovanie sa, vzájomný dialóg a výmena skúseností v oblasti činnosti slovenských menšinových samospráv. Veď máme si čo navzájom povedať, ukázať a máme sa čo navzájom aj učiť. Potom stručne informovala vzácnych hostí o desaťročnej činnosti SSB, o časopise Budapeštiansky Slovák ako aj o činnosti Klubu slovenských dôchodcov. Členovia SSB a obvodných samospráv krátko referovali o svojej práci, ale zmienili sa aj o ťažkostiach.

Odborný radca J. Hevesi sa poďakoval za privítanie, možnosť nadviazania osobných kontaktov a prehlbovania spolupráce. Vyzdvihol, že Békešská župa je mnohonárodnostná. Žije tam viac než 50 percent Slovákov v MR, 60 percent Rumunov, najpočetnejšia skupina Srbov, ale aj Nemci, Poliaci a Rómovia. V Békešskej župe funguje 17 slovenských menšinových samospráv. Tamojší Slováci majú aj rôzne občianske organizácie, školy a inštitúcie, ktoré napomáhajú záchranu a pestovanie slovenskej kultúry a tradícií. Členovia delegácie informovali hostiteľov o činnosti svojich menšinových zborov, ale nezamlčali ani svoje ťažkosti a negatívne skúsenosti.

Účastníci stretnutia za najdôležitejšiu úlohu nasledujúceho obdobia označili prípravu volieb menšinových samospráv, ktoré by sa mali všade opäť založiť a aj naďalej slúžiť sebaurčeniu národnostných pospolitostí. Odzneli však aj obavy v súvislosti s volebnými listinami menšinových voličov, a to napriek tomu, že všetci súhlasia s tým, aby vo voľbách kandidovali a volili iba ľudia, ktorí skutočne patria k danej menšine.

Záverom obe strany prejavili ochotu ďalej rozvíjať družobné styky a vymieňať si skúsenosti v každej oblasti. I. Klauszová Fúziková odovzdala hosťom publikácie SSB a niekoľko čísel časopisu Budapeštiansky Slovák, hostia zase svoje darčeky. Na konci stretnutia predseda Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti a Mediálnej sekcie SSB F. Zelman odovzdal pani I. Klauszovej Fúzikovej pre SSB 50 CD-platní s nahrávkami ľudových piesní.

(fúziková)

Medzinárodný futbalový turnaj O pohár republiky

V Békešskej Čabe usporiadali už po 11. raz medzinárodný futbalový turnaj O pohár republiky, ktorého sa zúčastnili družstvá juniorov z Maďarska (Békešská Čaba, Segedín), Slovenska, Poľska a Rumunska. Usporiadateľom tohto športového zápolenia bola Stredná odborná škola elektrotechnická A. Treforta. Riaditeľ školy József Marton vo svojej zdravici citoval ako motto podujatia slová významného vedca Alberta Szent-Györgyiho: „Športové družstvo je zmenšeným obrazom spoločnosti: športové stretnutie je symbolom ušľachtilého zápasu o život. Šport naučí človeka pri hre a v krátkom čase tie najdôležitejšie občianske cnosti: súdržnosť, sebaobetovanie, úplné podriadenie individuálnych záujmov, rýchle rozhodovanie, samostatný úsudok, absolútnu poctivosť a predovšetkým fair play.“ Konečné výsledky zápasov, ktoré prebiehali v tomto športovom duchu, sú nasledujúce: prvé miesto obsadili futbalisti zo Segedína, druhé mužstvo z Banskej Bystrice, a tretia skončila jedenástka z Odorheiu Secuiesc (Rumunsko). Najviac gólov strelil Peter Gavenčiak z družstva Radvan z Banskej Bystrice.

Stavať mosty medzi ľuďmi rôznych národností

Predstavíme vám pomocného biskupa Mons. Jána Oroscha

Ako sme o tom v našom týždenníku písali, 11. septembra 2005 pri príležitosti odpustu a sviatku Najsvätejšieho Mena Prebl. Panny Márie vo Veľkom kostole v Pilíšskej Čabe sa konala slávnostná biskupská svätá omša. Jej hlavným celebrantom bol pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Orosch, ktorý je aj riaditeľom Spolku svätého Vojtecha. Spolok svätého Vojtecha (SSV) si 16. septembra 2005 pripomenul 135. výročie svojho založenia. Teraz, milí čitatelia, by sme vám chceli predstaviť pomocného biskupa Mons. Jána Oroscha. Vráťme sa však trochu do minulosti a pripomeňme si jeho blízky vzťah k našim slovenským katolíkom, žijúcim v Pilíšskej Čabe.

V zakladajúcej listine Kostola Narodenia Prebl. Panny Márie v Pilíšskej Čabe je zakotvené aj rozhodnutie miestneho cirkevného zboru, že kým kostol bude stáť, musia v ňom odbavovať slovenské sväté omše. Dodnes je to tak a každú druhú nedeľu v mesiaci majú slovenskú svätú omšu. Takmer rok slúžil v Pilíšskej Čabe dôstojný pán Ján Orosch zo Štúrova. V nedeľu Dobrého Pastiera, 2. mája 2004, sa 33 členov pilíščabianskej cirkevnej obce zúčastnilo v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave biskupskej vysviacky bratislavsko-trnavského pomocného biskupa Mons. Jána Oroscha. Biskupské svätenie prijal z rúk hlavného svätiteľa, metropolitu-arcibiskupa Mons. Jána Sokola a spolusvätiteľov apoštolského nuncia, arcibiskupa J. E. Mons. Henryka Józefa Nowackého a emeritného biskupa Mons. Dominika Tótha. Pútnický zájazd do Trnavy, slávnostná vysviacka Otca biskupa, stretnutie s arcibiskupom ako i pekné dojmy z mesta všetkých veriacich z Pilíšskej Čaby upevnili vo viere a povzbudili pokračovať v slovenských bohoslužbách.

Ján Orosch sa narodil 28. mája 1953 v Bratislave. Jeho kňazské povolanie sa zrodilo na pútnickom mieste v Marianke, kam ako 14-ročný chlapec často chodieval. Po rokoch prípravy na kňazské povolanie v bratislavskom seminári bol 6. júna 1976 vysvätený za kňaza a inkardinovaný do Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Pastoračnú službu začal vykonávať ako kaplán v Komárne, roku 1978 sa stal správcom farnosti v Bušinciach. Od roku 1982 pôsobil ako správca farnosti v Okoči, v nasledujúcom roku v Hodruši-Hámroch a potom vo Vyškovciach nad Ipľom. Roku 1990 sa stal farárom v Nových Zámkoch a v rokoch 1991-1993 pôsobil ako farár v Bratislave-Prievoze a neskôr v Bratislave-Čuňove. Roku 1993 bol ustanovený za dekana Štúrovského dekanátu a vymenovaný za farára v Štúrove, kde pôsobil do svojej biskupskej vysviacky.

Biskupským heslom Mons. Jána Oroscha je prosba z modlitby Pána: „Fiat voluntas tua! - Buď vôľa tvoja!“, lebo táto prosba a snaha stojí v popredí jeho života. Hneď po vymenovaní ho napadlo, že v biskupskej službe bude potrebné zužitkovať 28-ročné skúsenosti z pastorácie v národnostne zmiešaných farnostiach. Mons. Ján Orosch to považuje za svoje hlavné poslanie - stavať duchovné mosty medzi ľuďmi rôznych národností. Mosty, ktorých základným kameňom je Kristus spájajúci naše srdcia. Chápať ľudí nie pragmaticky, ale srdcom, priblížiť sa im a prostredníctvom takéhoto prístupu ich priviesť bližšie k Pánu Bohu.

Otec biskup si plne uvedomuje, že v tejto službe bude potrebovať modlitby veriacich, lebo ako povedal:

- Bez Božieho požehnania márne naše namáhania. Človek je slabý tvor. Spolieham sa na moc modlitieb a na obety chorých, ktorí mi prisľúbili duchovnú pomoc. Jedine takto si viem predstaviť svoje biskupské pôsobenie. Obrazne sa budem v jednej ruke pridŕžať biskupskej berly a v druhej palice pomoci tých, ktorí sa budú za mňa modliť a obetovať svoje ťažkosti. Prosím teda o modlitby aj našich krajanov, slovenských katolíkov žijúcich v Maďarsku a zároveň za ne ďakujem.

(fúziková)

List z Bratislavy

Cirkev v postmodernej spoločnosti

Milí moji rodáci,

neviem ako u vás, ale na Slovensku o úlohe cirkvi v spoločnosti hovorí kde-kto. Sociológovia vedno s teológmi hovoria, že mladá generácia pokladá život bez Boha za jednoduchší. Sústreďujeme sa viac na výkon a zisk a o nič ďalšie nemáme záujem. Tvrdia, že existuje sklon k povrchnosti, čo nás predurčuje ku konzumnému štýlu života. Ja sa nazdávam, že dôvodom odklonu mnohých od kresťanstva je aj pomalšia adaptácia cirkvi k meniacemu sa svetu. Tradičný kresťanský spôsob života je menej príťažlivý a postmoderné prostredie do mysle vtláča pocit, že viera v Boha človekovi viac uberá ako dáva. Cirkev by mala vierou spoločnosť obohacovať a nie zotročovať. Poľská novinárka (pôsobiaca na Slovensku) napísala, že cirkev v jej krajine organizuje aj zábavné spoločenské akcie, premieta zaujímavé filmy, usporadúva prednášky na témy, ktoré často ani nesúvisia s náboženskou tematikou - proste hľadá alternatívne programy ku všetkému, čo ponúkajú komerčné masmédiá. Vyslovila zaujímavú otázku: „Prečo kresťania lákajú mládež na stretnutia, kde hovoria iba o hriechu a škodlivosti predmanželského sexu? Nepotrebuje aj cirkev svoje priestory trochu vyvetrať?“ Problémom zostáva, čím nahradiť vydýchaný vzduch. V postkomunistických krajinách zisťujeme, že prevaha pseudokultúry úspechu a bohatstva „za každú cenu“ je na vzostupe. Ak by sa mala stať ona „čerstvým“ vzduchom, potom neviem-neviem, či vetranie osoží. Istým spôsobom sa podobáme na maratónskeho bežca, ktorý očakáva, že vyhrá palmový veniec. Oneskorene a sklamane však zisťuje, že sa z miesta ani nepohol. Diskusia o vplyve cirkvi v spoločnosti je užitočná. Verím, že všetci načúvame.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš