Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik

O hľadaní možností a o novinkách

Po nedávnom zasadnutí valného zhromaždenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí sme požiadali o rozhovor jeho generálneho tajomníka, predsedu CSS Jána Fuzika. Pán predseda nás informoval o aktuálnych otázkach nášho národnostného života, okrem iného o tom, že od 1. januára bude CSS nielen majiteľom, ale aj vydavateľom nášho týždenníka.

- Nedávno zasadalo valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré vás opäť zvolilo za generálneho tajomníka organizácie. Gratulujeme vám. Pred zasadnutím sa ozývali kritické hlasy voči vedeniu. Hovorilo sa o nich aj na rokovaní?

- Ďakujem za gratuláciu. Chystali sme sa na konfliktové zasadnutie a sčasti také aj bolo. Prácu vo svetovom združení vykonávame dobrovoľne, na úkor svojho času a prípadne aj prostriedkov našich organizácií. Činnosť SZSZ považujeme za dôležitú a za posledné tri roky sa nám podarilo dosiahnuť veľa vecí. Zázraky však robiť nedokážeme aj preto, lebo sme uprostred krízového obdobia. Konečne sa nám podarilo vytvoriť stály sekretariát v Bratislave, ktorý udržujeme a prevádzkujeme v centre mesta. Vybavili sme ho nábytkom a potrebným kancelárskym zariadením. Má riadne stránkové hodiny a vedie ho riaditeľka sekretariátu. Na túto inštitúciu sa možno obrátiť s hocijakou prosbou.

- Z akých prostriedkov funguje sekretariát?

- Jednak dostáva grantové podpory, jednak máme členské príspevky, ktoré vyzbierame už od 103-105 kolektívnych a okolo 50 individuálnych členov. Kolektívne členské doteraz činilo 25 eur, teraz sme ho zvýšili na 35 eur. Kritické hlasy prichádzali aj kvôli netransparentnému financovaniu a hospodáreniu. Generálna rada každý rok schvaľuje finančnú koncepciu na nasledujúci rok a ťažko možno plánovať, keď nevieme, aká bude budúcoročná dotácia. Môžeme rátať len s ideálnym členským a grantovými podporami, ktoré treba, samozrejme, prísne vyúčtovať. Myslím si, že hospodárenie nemôže byť podozrivé pre toho, kto nemá podozrievavé úmysly. Ďalším výsledkom je oživenie portálu slovacivosvete.sk, na ktorom sa nachádzajú aktuality zo života združenia a nájdeme tam linky aj na náš portál (luno.hu) či na webovú stránku londýnskych Slovákov. Popri základných dokumentoch o združení je tu denné spravodajstvo TASR a zvukové spravodajstvo Slovenského rozhlasu. Určite existujú ďalšie možnosti na rozvoj činnosti. Významnou aktivitou, ktorú by sme mohli spomenúť na prvom mieste, je pripomienkovanie a postúpenie koncepcie o starostlivosti SR voči zahraničným Slovákom, ktorú prijala slovenská vláda minulú jeseň a platí do roku 2015. Vláda každoročne podáva správu o tom, čo sa podarilo vykonať v uplynulom roku a čo treba urobiť nasledujúci rok.

- Môže svetové združenie vysloviť svoj názor o týchto správach?

- Pripomienkujeme tieto správy, ako sme dostali na prerokovanie aj text koncepcie. Na tomto poli spolupracujeme aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, táto spolupráca je podopretá zmluvou. Ustálila sa štyridsaťmiliónová podpora zo Slovenska pre zahraničných Slovákov. Tu pripomeniem ďalší výsledok: Konsolidovali sa naše vzťahy s vládnymi a parlamentnými inštitúciami na Slovensku. Reprezentanti NRSR sebakriticky povedali, že pri zahraničnom výbore je síce zriadená komisia pre krajanov, ale doteraz sa neaktivizovala. Bol by to priestor pre užšiu spoluprácu so slovenským parlamentom. Máme dobré kontakty s podpredsedom vlády SR Dušanom Čaplovičom. Podpísali sme zmluvu o spolupráci s tlačovou agentúrou a slovenským rozhlasom. Pripravuje sa zmluva so Slovenskou televíziou - na základe konkrétnej úlohy zabezpečiť krajanom voľný prístup k vysielaniu. Vytvorili sme komplexný materiál o vzťahu STV ku krajanom, čo neobsahuje len blokový prístup (výber z programov STV, ktorý sa pracovne nazýva ako STV5 a v rámci ktorého by sa opakoval šesťhodinový program, ktorý by videli všade vo svete), ale aj o tom, aby sa robili televízne relácie o nás. Už začali natáčať seriál o významných osobnostiach Slovákov v zahraničí. Doteraz natočili časti vo Veľkej Británii, Nemecku a Česku a práve počas zasadnutia VZ SZSZ sme rokovali o tom, že prídu natáčať aj do Maďarska. Paralelne nakrúcajú aj slovenské rodinné ságy na svete.

- Plánujú do tejto práce zapojiť aj redaktorov slovenskej redakcie Maďarskej televízie?

- Môže sa stať, ale možno to nakrútia samostatne. Zatiaľ nás vyhľadali kvôli návrhom. Môže sa stať, že z technickej stránky by mohli spolupracovať s našou redakciou, slovenská strana by dala štáb. Mimo verejnoprávnej scény sú aj iné kanály, napríklad Televízia Patriot, ktorá pravidelne uvádza spravodajstvo z Vojvodiny. Táto stanica hľadá kontakty s krajanskými redakciami, s našou - podľa mojich informácií - ešte prebiehajú rokovania. Ako predseda pracovnej skupiny pre médiá som sa viac zaoberal s týmito otázkami. V Slovenskom rozhlase sa v predošlom cykle podarilo zachrániť zahraničné vysielanie. V spojitosti s televíznym vysielaním treba vedieť, že aj v prípade blokového systému nám môžu robiť problémy káblové spoločnosti. Nemusia zaradiť kódovaný signál do svojho výberu. Tu sa nadhodila možnosť podpory domácností alebo menších komunít formou poskytnutia dekóderov a prijímačov. Možno, že celý tento projekt by nebol drahší ako druhý cez družicu.

- Aké sú výsledky zasadnutia valného zhromaždenia?

- V podstate sa z Maďarska rozšírila členská základňa zo šiestich na osem organizácií, pridali sa Slováci z bakonského regiónu a z okolia Pešti (Ečer). V generálnej rade zastupujeme Maďarsko dvaja - ja a úradujúca predsedníčka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová, ktorá je naďalej poverená vykonávaním funkcie hospodárky. Znovuzvolili sme aj predsedu Vladimíra Skalského z Česka, ktorý vymyslel nové funkcie regionálnych tajomníkov. Svetlana Zoltnianska z Vojvodiny je pre stredoeurópsky región a ja ako generálny tajomník koordinujem činnosť úradu, kancelárie. Treba vedieť, že valné zhromaždenie SZSZ sa schádza každé tri roky, raz ročne zasadá Generálna rada a viackrát za rok výkonný výbor a rôzne pracovné skupiny podľa potreby. V rámci organizácie sa môžu vytvoriť užšie styky na spoluprácu, v rámci ktorej členovia spoločne pripravujú projekty. Napriek tomu, že prípravy na valné zhromaždenie prebiehali v napätom ovzduší, položili sme základy toho, aby sme mohli pokračovať v práci.

- Za posledný polrok bolo Maďarsko dejiskom rôznych dôležitých stretnutí v živote zahraničných Slovákov. V lete to boli Dni zahraničných Slovákov a koncom októbra seminár Slovanskej sekcie Federálnej únie európskych národných menšín. Ako nás teraz prijímajú ich účastníci?

- V poslednom čase sa zosilnili trendy postaviť proti sebe Slovákov zo západu a východu aj na základe grantových podpôr. Boli sme vystavení takýmto útokom. Je však iné, ak sa osobne skontaktujeme a myslím si, že po Dni Slovákov žijúcich v zahraničí sa názory trochu zmenili. Snažili sme sa ukázať, čo máme: nemienili sme zakrývať naše nedostatky, nechceli sme stavať potemkinove dediny. Ohlasy sú dobré, dôstojne sme sa prezentovali. Členmi FUEN-u sme už vyše päť rokov. Teraz sme usporiadali druhý seminár, pred dvomi rokmi v Budapešti sme rokovali na tému školstvo a teraz o turizme v meste, ktoré je obývané Slovákmi a ktoré má turistickú atrakciu v podobe klobásového festivalu. Je dobré, že CSS sa ako člen tejto organizácie v prípade usporadúvania takýchto podujatí môže opierať o svoje inštitúcie, v tomto prípade o regionálne centrá SOC: Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a regionálne domy v Sarvaši a Slovenskom Komlóši. Do organizácie, samozrejme, boli zapojené aj ďalšie inštitúcie, ako napr. spoločnosť Legatum. Účastníci boli veľmi spokojní. Bola to rušná, ale obsažná jeseň.

- Jeseň je rušná aj na politickej scéne, nakoľko práve prebiehajú rokovania o budúcoročnom rozpočte. Podľa návrhov chcú znížiť školské normatívy, aj dotáciu národnostnej tlače.

- V parlamente hlasovali o vyše tisíc pozmeňovacích návrhoch, roztočila sa parlamentná mašinéria. Trošku ma mrzí, že nové fórum, ktoré sa založilo na jar tohto roka (Menšinové parlamentné fórum), zasadá až po hlasovaní (24. novembra), ale dúfam, že ani vtedy ešte nebude neskoro a budeme vedieť zasahovať do procesu schvaľovania štátneho rozpočtu v oblastiach, ktoré sa týkajú národností. V prípravnej fáze sme mali možnosť rokovať aj s rezortným ministrom Péterom Kissom a štátnym tajomníkom Ferencom Gémesim. Tam sme naznačili naše obavy. Je jasné, že normatívy sa znižujú celoplošne, nejde len o národnostné školy a vôbec nie o národnostné normatívy. Prakticky ide o nejaké vyrovnávanie, nakoľko odvody pre zamestnancov sa znižujú. To ešte musíme bližšie preskúmať. Aj my v CSS stojíme pred rokovaniami o budúcoročnom rozpočte, práve teraz zasadajú výbory VZ CSS. Dal som si preskúmať, nakoľko by sa obmedzenia týkali škôl CSS.

- O koľko chcú znížiť normatívy našim školám?

- Zruba o 5 percent a o toľko sa znížia aj odvody. Odvody sa znížia povedzme za päťdesiat pedagógov, ale normatívy za tristo detí. Vysvetľovali nám, že zhruba sa to vyrovnáva, ale nie je to tak. V prípade škôl, ktoré prevádzkuje CSS, sa to týka deväťsto detí a vyše stopäťdesiat pedagógov. My sa budeme snažiť, aby sa národnostné normatívy zvyšovali a kompenzovali. Na to by mala byť možnosť. Celkový rozpočet CSS a jej inštitúcií sa podľa návrhu nemení. Popritom vieme, že daň z pridanej hodnoty sa zvýšila o päť percent, čo pre nás znamená určité straty. Uvedomujeme si, že je krízové obdobie a vysporiadame sa s tým, ak sa nám aspoň nezmení výška rozpočtu, ale musíme hľadať ďalšie možnosti a zdroje, aby sme mohli prevádzkovať súčasný systém. Popritom plánujú značne znížiť rozpočet verejnej nadácie, ktorá zabezpečuje financovanie národnostnej tlače a je skoro jediným účastníkom domáceho grantového systému. Jej rozpočet plánujú znížiť na 370 miliónov Ft. V Združení celoštátnych menšinových samospráv sme vo veci financovania ústrednej národnostnej tlače pristúpili počas rokovaní s Úradom vlády ku kompromisu, dúfam, že sa ho podarí realizovať. Financovanie národnostnej tlače považujeme za veľmi dôležitú a zodpovednú úlohu. Národnostné noviny nie sú príležitostná záležitosť, ako napr. usporiadanie národnostných akcií či festivalov. Pracujú tu novinári, treba permanentne zabezpečovať financie na prevádzku redakcie i na tlačiareň, noviny musia mať stabilné finančné zázemie. Súhlasili sme s tým, aby sa z rozpočtu verejnej nadácie vyčlenila suma, z ktorej by sa mali financovať národnostné noviny. Sme však toho názoru, že treba zrušiť doterajší konkurzný systém podporovania. Pokladáme za dôležité aj fungovanie a existenciu verejnej nadácie. Terajšie riešenie považujeme za jednorazovú akciu v čase krízy. V prvom návrhu rozpočtového zákona sme nevideli stopy po našom kompromise s Úradom vlády. Zatiaľ je podpora národnostných novín uvádzaná v rozpočte verejnej nadácie.

- Čo sa týka budúceho roka, čakajú nás aj ďalšie zmeny. Od januára 2010 bude vydavateľom Ľudových novín CSS, presnejšie jej verejnoprospešná spoločnosť Legatum. Ako k tomu došlo?

- Práva majiteľa a zakladateľa podľa platných právnych noriem vykonáva CSS od polovice 90. rokov. V roku 2001 sme podpísali s doterajším vydavateľom dohodu o vydávaní novín. Odvtedy VZ vymenovávalo šéfredaktora a vydavateľstvo sa uchádzalo o podporu. Prakticky finančno-administratívne Ľudové noviny nepatrili CSS: vydavateľstvo vykonávalo túto činnosť na základe dohody. Vydavateľstvo sa pred niekoľkými rokmi začalo sťažovať, že sa zhoršila jeho finančná situácia a nemá možnosť financovať straty Ľudových novín. Treba podotknúť, že my sme podporovali vydávanie titulnej a poslednej farebnej strany. Neskôr sme zakúpili redakčné priestory, aby vydavateľstvo nemuselo platiť nájomné, čím sme tiež chceli znížiť redakčné straty. Tejto jari sme dostali list od generálneho riaditeľa, že od júla vypovedajú zmluvu o vydávaní novín. My sme sa odvolali na to, že zmluvu môžu vypovedať iba koncom kalendárneho roka, čím sme získali trochu času na premyslenie možností. Boli sme nútení hľadať nového vydavateľa a riešenie sme našli v našej verejnoprospešnej spoločnosti Legatum. Nadhodila sa aj možnosť menovať za vydavateľa Verejnoprospešnú nadáciu CSS, ale z praktických dôvodov Legatum bude schodnejším riešením. S konečnou platnosťou o tom rozhodne VZ CSS. Podľa zákona doterajších pracovníkov redakcie preberáme za tých istých podmienok, za akých pracovali doposiaľ. Treba dodať, že namiesto nákladných rekonštrukčných prác, ktoré by nás čakali v predošlom sídle redakcie, sme v tomto roku kúpili nové redakčné priestory. Predpokladáme, že tu budú aj nižšie prevádzkové náklady. Aby sme udržali súčasný stav, budeme musieť hľadať ďalšie zdroje. Dúfame, že sa nám to aj podarí, snáď aj pomocou Slovenskej republiky, ktorá poskytuje podpory krajanským časopisom.

Za rozhovor ďakuje

Eva Patayová Fábiánová

Po III. valnom zhromaždení

Svetového združenia Slovákov v zahraničí

V Kongresovom centre v Bratislave sa 31. októbra stretlo vyše sto delegátov Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) na III. valnom zhromaždení. Účastníci dvojdňového rokovania zvolili na tri roky za predsedu doterajšieho lídra SZSZ Vladimíra Skalského. Zároveň zvolili aj generálnu radu, kde Maďarsko reprezentujú Anna Ištvánová a Ján Fuzik. Generálnym tajomníkom Výkonného výboru SZSZ sa stal Ján Fuzik, hospodárkou je Anna Ištvánová.

Vladimír Skalský po svojom znovuzvolení povedal, že sa chce sústrediť na lepšiu komunikáciu s členskou základňou, projekty prijímania televízneho a rozhlasového vysielania do zahraničia, ako aj spružnenie volebného zákona vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ako uviedol, dôležitou zmenou bude vytvorenie inštitútu regionálnych tajomníkov, ktorí prinesú do práce priamy kontakt s členskými organizáciami, zvlášť v regiónoch v zámorí. V legislatívnej oblasti je pre SZSZ v najbližšom čase prioritou spružnenie volebného zákona, aby zjednodušilo Slovákom žijúcim v zahraničí uplatňovanie ich volebného práva.

SZSZ vznikla v roku 2002, pričom nadviazala na staršie existujúce zoskupenia, ktoré sa predtým schádzali v rámci Svetového kongresu Slovákov. Ten bol politickou organizáciou, ktorá sa usilovala o demokratický režim na Slovensku a zvrchovanosť Slovenska. Naproti tomu SZSZ je širšou a v princípe apolitickou organizáciou, ktorá sa usiluje najmä o propagáciu a uchovávanie slovenskej identity vo svete. Združuje vyše 100 spolkov a inštitúcií v 23 krajinách na všetkých kontinentoch. Členskými organizáciami z Maďarska sú Celoštátna slovenská samospráva, Čabianska organizácia Slovákov, Folklórna verejná nadácia v Sarvaši, Folklórny spolok Zelený veniec v Ečeri, Slovenská samospráva Budapešti, Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Budapešti, Spolok segedínskych Slovákov, Združenie bakoňských Slovákov a Zväz Slovákov v Maďarsku.

(aszm)

Slovenskí poslanci podporujú TV pre krajanov

Poslanci Výboru Národnej rady SR pre médiá a kultúru podporujú spustenie televízneho vysielania pre krajanov. Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová poprosila výbor o pomoc pri príprave satelitného televízneho vysielania pre krajanov, ktorí oň dlhé roky žiadajú. STV je pripravená po technickej a personálnej stránke toto vysielanie zabezpečiť, problém je však v prostriedkoch na jeho financovanie. Ako doplnila V. Prívarová pre médiá, „stálo by to niečo 1,66 milióna eur, ale je v tom, samozrejme, započítané technické vybavenie v prvom roku“, v ďalších rokoch by to už bolo menej. Podľa šéfky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bola nádej, že by sa televízne vysielanie pre krajanov dostalo do návrhu zmluvy štátu s verejnoprávnymi médiami, no nestalo sa tak. Pritom existuje už konkrétny projekt na denné štvorhodinové televízne vysielanie pre Slovákov v zahraničí. Prinášať by malo denné spravodajstvo, filmy slovenskej produkcie, rozprávky aj pre dospelých a ďalšie typy programov. Technicky je vysielanie doriešené, šíriť by sa malo satelitom. Poslanci výboru vysielanie podporujú a odporučili Vilme Prívarovej obrátiť sa na podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý sa tejto téme venoval už aj v minulosti.

Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí mediálny parlamentný výbor okrem iného upozornila, že zníženie rozpočtu úradu na rok 2010 o približne 332-tisíc eur spôsobí, že úrad obmedzí svoje aktivity na Slovensku. Ak chcú totiž zachovať vlaňajšiu výšku grantov - v objeme viac ako 1,327 milióna eur pre aktivity Slovákov v zahraničí, musia obmedziť konanie podujatí na Slovensku. Pre médiá tiež konštatovala, že v rámci rozpočtu úrad každoročne zabezpečuje výkon dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín vo výške približne 100-tisíc eur. Celkový rozpočet úradu na budúci rok má byť pritom 2,047 mil. eur.

(slovacivosvete.sk)

Valné zhromaždenie Zväzu Slovákov v Maďarsku

30. novembra o 10. hodine sa v Slovenskom inštitúte (Budapešť, Rákócziho trieda č. 15) uskutoční Valné zhromaždenie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Jeho členovia prerokujú modifikáciu stanov a organizačného poriadku ZSM a schvália zmenu sídla organizácie.

Poznaj svoje korene

Po návrate zo Školy v prírode na Slovensku

Od 13. septembra do 22. októbra prebiehala už tradičná Škola v prírode na Slovensku, „Poznaj svoje korene“, určená slovenským žiakom z Maďarska. Projekt financovala Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa, ktorá získala prostriedky od Slovenskej republiky na základe medzištátnej dohody medzi Maďarskom a Slovenskom o vzájomnej podpore národnostných menšín. Na piatich turnusoch Školy v prírode v Hronci pri Brezne sa z Maďarska zúčastnilo 344 žiakov 19 základných škôl, ale aj stredo- a vysokoškoláci, ako aj študenti slovensko-španielskeho gymnázia z Banskej Bystrice. Počas pobytu v Rekreačnom zariadení Poniklec sa žiaci pomocou 25 učiteľov, ktorí ich do tábora odprevadili, a 7 pedagógov zo Slovenska v rámci 288 vyučovacích hodín slovenského jazyka zdokonaľovali v slovenčine. Popri samotnom vyučovaní mali možnosť navštíviť Rozprávkovú krajinu Habakuky na Donovaloch, Lesnícky skanzen Vydrovo, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Vlkolínec, jaskyňu Bystrú, ako aj mestá Banskú Bystricu a Brezno. Organizátori im pripravili ďalšie sprievodné programy, ako návštevu Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici a Slovenského rozhlasu. Mohli si vybrať aj také zaujímavé aktivity, ako jazda na koni, škola moderného a ľudového tanca, ukážka výcviku policajných psov, resp. športové súťaže a turistické hry. Deti vydávali táborové noviny a talenty si zmerali sily v súťaži „Kto čo vie?“. Po večeroch prebiehali inšpirujúce diskusie na tému „Slovenská národnosť - ako to cítime a vnímame?“.

V súvislosti s projektom, prípravu a koordináciu ktorého mala na starosti úradujúca predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková, odzneli reportáže v slovenskej televízii a v slovenskom rozhlase, kde sa hovorilo aj o Mládežníckom slovenskom klube pri ZSM s názvom Slovenské lipky.

(csl)

Aby sa cítili výnimočne

„Rozdávané v živote sa vracia,

ak pridáme srdce na dlani

a možnosti vždy odznova začať,

chápať žiakov - a byť chápaní.“

Ondrej Nagaj

Slovami básnika sa prihováram Slovákom v Maďarsku, aby som im priblížila projekt tábora „Poznaj svoje korene“, ktorý sa uskutočnil v čase od 13. septembra do 22. októbra tohto roka a ktorého sa zúčastnili deti a mladí ľudia od 9 do 18 rokov.

Áno, rozdávali sme sa, aby sa vaše deti cítili výnimočne, aby milovali Slovensko a slovenskú reč. Aj sme chceli pochopiť, prečo im to nejde až tak dobre, ako by sme očakávali. Vieme, že majú neľahké podmienky v školách, veď mnohí sa učia jazyk len ako predmet. Preto sme sa rozhodli viesť výučbu cez etickú a estetickú výchovu podobou hry. Vieme predsa, že nie všetky deti majú rovnakú chuť učiť sa čokoľvek, nielen slovenský jazyk. Takže sme nevymýšľali zázračné metódy, ale skúsili sme byť na každej hodine tvoriví a tiež vytvárať vzťah učiteľ - žiak. Podporovali sme ich hravosť, deti neplnili rozkazy, skôr neboli poslušné, vykrikovali, pýtali sa - teda tvorili. Neverili by ste, akú fantáziu v nich vyvolalo slovo pohár. Na čo všetko bol zrazu použiteľný. Vznikali nové, neopakovateľné, až výnimočné predstavy.

No a klasické ticho na hodine? Nemožné. Takto sme sa hrali. Vytvárali situačné a inscenačné metódy. A dramatizovali sme. Veľa a radi. Zahrali sme sa na súd, ale aj krádež kompótu z maminej komory. So staršími sme rozmýšľali, kedy a prečo nás hrýzlo svedomie. Kedy nás ovláda hnev, nenávisť a prečo si ubližujeme. Aký je náš súčasný problém a podobne.

Často sme boli my dospelí skritizovaní. Aj za konflikty medzi našimi národmi. Pri ankete, čo sa nám nepáči na Slovákoch, mnohí písali rasizmus. Ale na otázku, či sa s ním stretli na Slovensku, či mali vôbec osobnú skúsenosť, všetci odpovedali záporne. Vraj len počuli - od dospelých, od rodičov, ktorí ich váhali na Slovensko, kde sa tak veľmi dobre cítia, pustiť. Nuž aj o tomto bol náš projekt.

Okrem toho deti veľmi veľa zo Slovenska videli. Navštívili rozprávkovú dedinu Habakuky na Donovaloch, boli v bábkovom divadle v Banskej Bystrici, navštívili skanzeny v Nízkych Tatrách, jaskyne a podobne.

Boli turnusy, ktoré odchádzali s plačom. A slzili sme aj my, slovenskí učitelia. Boli sme spolu s vašimi deťmi nie preto, že musíme, ale chceme s nimi prežívať radosti a starosti tohto sveta. Veríme, že deti na pobyt u nás nezabudnú.

„To pre tú krásnu diaľku čakanú

ako letný dáždik nad poľom,

nesmie nikdy u nás oheň vyhasnúť,

krehká iskra ľahnúť popolom.“

Ondrej Nagaj

Mgr. Anita Mendelová

vedúca pedagogička tábora

O blízkom stretnutí

Projektu „Poznaj svoje korene“ som sa v pozícii pedagóga hostiteľskej strany zúčastnila po prvý raz. Vyštudovala som slovenský jazyk a literatúru na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela, no už dlhší čas pôsobím ako novinárka. Možno aj preto, že pri svojom terajšom zamestnaní potrebujem istý nadhľad, isté informačné (emočné) zázemie, aby som sa úspešne zhostila problematiky, ktorú v danej chvíli spracúvam, som sa rozhodla formou jednoduchého minidotazníka zistiť niečo viac, niečo všeobecnejšie o zmýšľaní a preferenciách mladých ľudí. Pomerne pestrej vzorke slovenských študentov stredných škôl (frekventanti gymnázia, strednej odbornej školy, stredného odborného učilišťa i konzervatória) som okrem iného položila aj otázku, aké asociácie im prináša predstava nášho južného suseda, Maďarska. Odpovede ma prekvapili rôznorodosťou. Popri najčastejšie sa vyskytujúcich slovách Budapešť a Balaton sa hojnej frekvencii tešili špeciality povestnej kuchyne, najmä guláš, paprikáš či halászlé, no objavili sa aj také pojmy ako čardáš, Rubikova kocka, Franz Liszt, Béla Bartók, kultúra, kúpele, veterné mlyny, teplo, dovolenka, prázdniny, ohňostroj a podobne. Naopak, pre maďarských študentov sa Slovensko spája predovšetkým s obrazom Tatier, Bratislavy a bryndzových halušiek, ale aj s parenými buchtami, medveďmi, so snehom, s lyžovaním, Ľudovítom Štúrom i Jánošíkom.

Žiaľ, popri týchto ustálených, ale tiež milo prekvapujúcich súvzťažnostiach, ktoré sa zrejme v krátkom okamihu zamyslenia vyplavili na hladinu mora individuálnych poznatkov a zážitkov každého z respondentov, sa v reakciách oboch „národnostných skupín“ s mimoriadnou hojnosťou objavili aj termíny neznášanlivosť, problémy, spory, nepokoje, utláčanie, rozbroje, nezhody, extrémizmus i rasizmus. Som presvedčená, že v drvivej miere nie sú tieto hrozivé postrehy výsledkom osobnej skúsenosti. Názory mladých ľudí skôr, podľa mňa, bolestne odzrkadľujú súčasné politické dianie, pozadie ktorého je pre bežného občana zrejme nepreniknuteľné a ktoré pričasto abstrahuje od snahy poznať sa, pochopiť sa a vnímať spoločnú hranicu ako miesto dotyku, blízkosti. Keď falošné mýty prerastajú do iracionálnych predsudkov, keď podvedomie nebadane prijíma a fixuje chiméry, a to u tých, čo by nemali byť poznačení pokrivenou minulosťou, treba sa zamyslieť a začať konať...

Práve na tomto pozadí vnímam projekt „Poznaj svoje korene“ ako svetlo v hmle. Hoci sa týka predovšetkým detí a mládeže zo slovenských národnostných obcí v Maďarsku, nemôžem sa ubrániť širšiemu kontextu zbližovania dvoch geograficky primknutých a historicky spletených kultúr, koexistencia ktorých spoznala už mnoho podôb. Z môjho pohľadu obsahuje niekoľko zaujímavých rovín, hodných pozastavenia.

Približne týždňové táborové pobyty v samotnom srdci Slovenska poskytujú žiakom a študentom vďaka úzkemu kontaktu s autentickým prostredím, a to formou bohatého náučno-relaxačného programu, možnosť hlbšie sa zoznámiť s krajinou predkov v živej a reálnej podobe, ktorú nemôže sprostredkovať žiadna, akokoľvek odborne vypracovaná učebnica. Príval jazyka, čo ešte ich prarodičia považovali za materinský, cez ľudovú i modernú hudbu, cez detskú poéziu, rozprávky, hry, ale aj televízne relácie, napríklad Česko-slovenskú Superstar, filmy, napríklad najnovšiu verziu Jánošíka, či dokonca cez priame komunikačné situácie dokáže postupne regenerovať „akademické“ poznatky a naštartovať chuť použiť ich v hovorovej praxi. Počas spoločne strávených chvíľ som zistila, že deti v prvých dňoch možno pociťovali istú, viac menej psychologickú bariéru, ktorá sa však rýchlo roztápala - aj vďaka neverbálnej reči „rukami, nohami“ (pretože vôbec neviem po maďarsky) ako zábavnému pátraniu po zmysle slov, ktoré sme vždy napokon „dešifrovali“. Vrcholným zážitkom sa v tomto zmysle stali tri dni (a dve noci), ktoré pod jednou strechou strávili v rámci ostatného turnusu maďarskí a slovenskí stredoškoláci. Vzájomné turnaje v stolnom tenise či biliarde, „bilaterálna“ diskotéka, neformálne rozhovory vo foyeri ubytovne Poniklec, raňajky, večere, prechádzky po malebnej jesennej prírode - to všetko spôsobilo, že zmizli rozdiely. Ostala len jedna veselá partia mladých, tak podobných snami, odvahou, zvedavosťou, nespútanosťou...

Podnetnými boli i naše rozhovory s pedagógmi z Maďarska, ktorí sa usilovne snažili načerpať nové poznatky a skúsenosti, aby ich mohli aplikovať do vyučovania slovenského jazyka doma, v národnostných školách.

Najhlbší osobný zážitok však vo mne zanechali slová ľudových piesní, čo odzneli z úst maďarských detí. Ich prostredníctvom sa nieslo posolstvo generácií, ktoré odišli z rodného slovenského kraja a tam, kde hľadali nový domov, spomínali na všetko, čo opustili. Pre mňa, tak ako pre mnohých, ktorí považujeme svoj terajší status ako bežnú prirodzenosť, sa clivé tóny stali podmanivým dokumentom stoviek osudov, niečím, čo ma dojalo, dotklo sa ma. Motto „Spoznaj svoje korene“ v tú chvíľu nadobudlo ďalší rozmer. Bolo úžasné počúvať, ako Slováci v Maďarsku pestujú tradície, ako aj v maličkých dedinách navštevujú obecné domy, organizujú festivaly, ako si ctia svojich predkov. A ako deti vedia o tom všetkom rozprávať. Čo je len číra nostalgia, ktorú pochová čas? Čo je životaschopná ratolesť, prinášajúca kvety a plody? Neviem. Len tuším, že som bola pri niečom výnimočnom. Pri zrode krásnych spomienok, nových priateľstiev a vecí, ktoré nesúvisia s hranicami, s pôvodom, s politikou a krízou. Bola som svedkom toho, že všetci sme jedineční, a pritom rovnakí. Lebo sme ľudia...

Elena Kačaliaková

Stretnutie vedúcich slovenských samospráv Peštianskej župy

Rokovali o aktuálnych otázkach

Školstvo, podpory a aktuálne otázky samospravovania boli hlavnými témami nedávneho stretnutia vedúcich slovenských menšinových volených zborov Peštianskej župy. Akciu zorganizovala župná slovenská menšinová samospráva v priestoroch župného úradu v Budapešti. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia 14 spomedzi 28 slovenských zborov pôsobiacich v župe. Prítomných privítal predseda Peštianskej slovenskej župnej samosprávy Július Alt, ktorý pripomenul, že podobné akcie usporadúvajú už tretí rok a zároveň odovzdal slovo hostiteľovi podujatia, hlavnému notárovi Tiborovi Szépovi. Notár pozdravil prítomných aj v mene predsedu VZ Peštianskej župy Lajosa Szűcsa. Hovoril o tom, že hoci pre samosprávu je existencia župných menšinových samospráv novinkou, nakoľko boli zvolené až v posledných komunálnych voľbách, rada pomôže minoritám morálne aj finančne. Ako potvrdil, každá menšinová župná samospráva dostáva od župy forint k forintu zo štátneho rozpočtu, teda podporuje ich v takej istej výške, ako je štátna dotácia. Ako povedal, demokratické kulisy sa musia naplniť a na to sú potrebné aj financie.

O inštitúciách Celoštátnej slovenskej samosprávy a o konkurznom systéme informoval prítomných predseda CSS Ján Fuzik. Vyzdvihol dôležitosť dobrej spolupráce s väčšinovým zborom a ako príklad uviedol Peštiansku župu. „Napriek tomu, že sa nám nezvýši rozpočet, naďalej plánujeme podporovať aktivity slovenských samospráv formou súbehu,“ potvrdil J. Fuzik. Zmienil sa o Verejnoprospešnej nadácii Za Slovákov v Maďarsku, ktorej kuratórium zasadalo práve v tých dňoch; o. i. rozhodlo o najnovších uchádzačoch o štipendium spomedzi siedmakov a ôsmakov. Z celého Maďarska sa zapojí do programu 19 študentov, väčšina pochádza z Dolnej zeme. To znamená, že oni iste budú pokračovať v štúdiách na jednom z dvoch slovenských gymnázií. Predseda CSS informoval prítomných o tom, že najväčšia investícia - Nový slovenský dom v Mlynkoch - získala v polovici októbra nové stavebné povolenie, na základe ktorého, ak sa nikto proti nemu neodvolá, môžu na jar budúceho roku začať s prácami. „Našim cieľom je, aby do konca budúceho roka bol dom odovzdaný,“ dokončil J. Fuzik.

O aktuálnych otázkach v oblasti školstva informoval zástupca riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán. Zmienil sa o tom, že obnovením ministerského nariadenia sa kladie väčší dôraz na kompetencie. Školy mali do začiatku tohto školského roka prerobiť pedagogický program. Ako povedal, pre ministerstvo je dôležité zabezpečiť učebnice. Slováci sú oproti ostatným národnostiam dobre vybavení učebnicami, v priebehu niekoľkých rokov doplnia chýbajúce knihy. Informoval aj o tom, že v záujme doplnenia učebníc sa CSS spojila s čabianskou školou do konzorcia a tak sa bude môcť uchádzať o podporu európskych fondov na rozvíjanie pedagogických programov. V rámci týchto programov je možné rozvíjať nielen učebnice, ale aj rôzne učebné pomôcky, doškoľovanie učiteľov, digitálne učebné osnovy a pod., na čo v posledných rokoch nebola možnosť. „To všetko slúži na to, aby sa nezhoršila národnostná výučba,“ uviedol. Š. Kraslán informoval prítomných aj o konkurzných možnostiach: hlavne materské školy v osadách s menej ako 1100 obyvateľmi budú mať možnosť získať podporu ministerstva. Súbeh by malo vypísať ministerstvo v týchto dňoch a záujemci budú mať veľmi krátky termín (maximálne desať dní) na spracovanie projektu a na zaslanie tlačív. Ako povedal, školy by získali oveľa väčšie normatívy, ak by prešli na dvojjazyčnú výučbu. Škola sa môže nazývať dvojjazyčnou v tom prípade, ak v nej aspoň tri predmety vyučujú v národnostnom jazyku. Samozrejme, k tomu je potrebné, aby slovenský jazyk ovládali aj tí učitelia, ktorí vyučujú odborné predmety, čo trochu sťažuje situáciu. Zmienil sa aj o tom, že podľa súčasnej štatistiky sa slovenčinu učí ročne 400 - 500 žiakov základných škôl, z ktorých 100 až 120 pokračuje v štúdiách v našich národnostných školách. V rámci tzv. doplnkovej národnostnej výučby sú ešte značné rezervy. V školskom systéme je možnosť na to, aby žiaci pokračovali v štúdiách slovenčiny aj mimo gymnaziálneho štúdia, formou doučovania. Treba sa obrátiť na CSS, alebo na župný školský ústav, ktorý musí zabezpečiť učiteľa. Čo sa týka súbehov, prioritou sú národnostné učebnice a ich zabezpečenie, povedal Š. Kraslán a pripomenul, že od tohto školského roku budú učebnice oproti doterajším trom rokom štyri roky v knižničnom fonde školy. Rezort podporuje aj účasť na študijných programoch v materskej krajine, o ktoré v poslednom období značne klesol záujem zo strany učiteľov z Maďarska. Ďalšou možnosťou podpory zo strany ministerstva je využitie odbornej služby, ktorú väčšina prevádzkovateľov a vedúcich škôl chápe ako kontrolu, pričom je to služba. V rámci tejto služby môžu napríklad skúmať jazykové schopnosti žiakov, využitie učebníc a pod. Navrhol, že pomocou tejto služby by CSS mohla skúmať aj celoštátny stav výučby slovenského jazyka a znalosti žiakov.

Zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik informoval predsedov slovenských samospráv o skúsenostiach z udeľovania diferencovanej podpory národnostiam. Vzhľadom na to, že tohoročné súbehy treba podať do 1. decembra, táto prednáška bola výsostne aktuálna. A. Paulik najprv informoval prítomných o samotnom súbehu, potom sa zmienil o skúsenostiach z dvoch rokov a nakoniec zhrnul doterajšie skúsenosti o uchádzačoch z Peštianskej župy. Zdôraznil, že tento systém nevymyslela vláda, ale ho obsahuje novela menšinového zákona z roku 2005. Jeho cieľom je podporovať menšinové samosprávy podľa aktivít, a nie podľa rovnakého merítka. Základom sú uznesenia menšinových samospráv, ktoré sú zároveň bázou samospravovania. Je častou chybou, že uznesenia prijme samospráva koncom roka (pred odovzdaním súbehu na diferencovanú podporu), čo môže znamenať aj to, že v priebehu roka sa s tým nezaoberala, alebo nie je jednoznačná hodnovernosť fungovania zboru. V prípade súčasného financovania nie je možnosť na to, aby sa do systému zapojili nejaké kontrolné zložky (okrem podmienky priloženia uznesení), ale podľa A. Paulika to bude potrebné v strednodobých plánoch. Dotazník sa zameriava na tri veľké okruhy: na kompetencie menšinovej samosprávy (možnosti iniciatívy, pripomienkovania a regionálna spolupráca), kultúrnu autonómiu (školstvo, kultúra a médiá) a iné menšinové kompetencie (kontakty so spoločenskými organizáciami, cirkvou a rovnosť šancí). Spomedzi 2 050 zborov podalo súbeh 1860 samospráv. V prípade slovenských samospráv v Maďarsku to bolo 109 zo 116 zborov. V ich prípade sú veľmi dobré výkony v oblasti kultúrnej autonómie, hlavne čo sa týka usporadúvania podujatí, ale je smutné, že iba 6-8% celkových aktivít je zameraných na tzv. jazykové iniciatívy. „Znamená to, že takmer nikoho nezaujíma, či je v osade výučba. Ak je, tak zbory so školami spolupracujú, ale to sa týka iba 44 osád spomedzi 116. Nestretávame sa s takými uzneseniami, ktoré by iniciovali zavedenie výučby slovenského jazyka aspoň v materských školách. Len zriedkavo sa stretávame s iniciatívami menšinových samospráv umiestniť v meste či obci dvojjazyčné tabule. Vôbec sa nestretávame so žiadosťami o zavedenie komunikácie v menšinovom jazyku v úradnej administrácii,“ zhrnul skúsenosti A. Paulik. Zároveň dodal, že aj vďaka tomuto systému sa menšinové samosprávy naučili za posledné dva roky dokumentovať svoju činnosť uzneseniami a „začali rozmýšľať ako samosprávy“. V roku 2008 109 slovenských samospráv získalo 27 miliónov 600 tisíc forintov. V tomto roku sa prihlásilo 100 samospráv a získali 28 miliónov 700 tisíc forintov. Spomedzi žúp bola Peštianska najslabšia.

Posledným prednášateľom bol riaditeľ Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Márton Molnár. Všeobecná recesia a zníženie rozpočtu postihli aj nadáciu, ktorá má najvýraznejší podiel na financovaní národnostnej tlače a kultúry. Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku bola založená roku 1995, keď mala k dispozícii 470 miliónov Ft. V tomto roku hospodárila so 411 miliónmi Ft a podľa návrhu budúcoročného rozpočtu to bude iba 370 miliónov forintov. Ako uviedol riaditeľ nadácie, kvôli recesii už roky nevypisujú súbehy napr. na podporu vydávania publikácií. Po prednáškach mali účastníci možnosť získavať informácie a vymieňať si skúsenosti formou priateľských rozhovorov.

(ef)

Sympózium o Samuelovi Czambelovi

Katedra slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti v spolupráci so Slovenskou samosprávou XIV. obvodu Budapešti, Slovenským inštitútom a Celoštátnou slovenskou samosprávou usporiadala 5. novembra v priestoroch SI sympózium pri príležitosti stého výročia úmrtia slovenského jazykovedca, filológa a prekladateľa Samuela Czambela.

Prítomných v mene organizátorov pozdravila docentka ELTE Mária Žiláková, ktorá zvlášť privítala veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa, prodekana ELTE Ferenca Pála, riaditeľa SI Milana Kurucza a predstaviteľov slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti Zoltána Bárkányiho a Františka Križana.

- Skúmanie našich historických koreňov cez vynikajúce osobnosti, ich odkaz, dedičstvo a myšlienky, ktoré po sebe zanechali, je veľmi dôležité, - povedal veľvyslanec SR vo svojom otváracom prejave a zaželal prítomným úspešnú prácu. Po jeho slovách pozdravila prítomných zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ktorá ocenila iniciatívu usporiadať sympózium o Samuelovi Czambelovi. - Zrodila sa preto, lebo vo volenom zbore XIV. obvodu sedia takí jazykovedci, ako pani Žiláková a takí študenti, ktorí sa tu, v Maďarsku, venujú alebo literatúre, alebo jazykovede, - povedala pani Rybová a prítomným zaželala úspešné rokovanie. - Nie je mojou úlohou, aby som rozoberal, analyzoval životné dielo Samuela Czambela, veď to urobia odborníci, - začal svoj príhovor Ferenc Pál. - Myslím si, že je pozoruhodný skutok zorganizovať sympózium na počesť takejto významnej osobnosti. Toto stretnutie zviditeľňuje našu fakultu, ktorá nielen vyučuje jazyk ako vednú disciplínu, ale snaží sa vytvárať aj vedeckú atmosféru.

Plenárne zasadanie, ktorého moderátorkou bola lingvistka Mária Žiláková, otvorila docentka ELTE Magdaléna Gallasyová prednáškou Samo Czambel a maďarská jazykoveda, potom Mária Žiláková referovala o vplyve uhorského, resp. maďarského prostredia na jazykovedné dielo Sama Czambela a docent Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa Marcell Pilecky predniesol referát na tému Poznámky k životnému dielu Sama Czambela v prvých rokoch 20. storočia.

Po krátkej prestávke študentky Katedry slavistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Júlia Dudášová a Katarína Ženuchová sa zaoberali témami Samo Czambel v poľskej lingvistike a dielo Czambela na pomedzí vedných disciplín.

Poobede pokračovalo sympózium prácou v sekciách. Jazykovednú sekciu viedla docentka Mária Žiláková. Tu si záujemcovia mohli vypočuť prednášky prodekana Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Jána Sabola o Czambelovi ako o kodifikátorovi slovenského pravopisu, docentky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Mariany Sedlákovej o fonologickom podloží ako fundament kodifikácie a Czambelovi.

Literárnu sekciu viedla profesorka ELTE Anna Divičanová. Tu odzneli prednášky docentky Prešovskej univerzity Oľgy Sabolovej o kompozičných dominantách Czambelových rozprávok, dekana Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Jána Gbúra o princípe komického v zbierke Czambelových rozprávok a docentky ELTE Marty Zahradníkovej o maďarských prekladoch Czambelových rozprávok.

Popoludňajší blok prednášok moderoval vedúci Katedry slovanskej filológie ELTE Róbert Kiss Szemán. Účastníci sympózia sa zaoberali témami Czambel a sotácke nárečia, Básnické itinerárium Czambela a Czambel a peštianska slovenská inteligencia. Róbert Kiss Szemán hodnotil sympózium ako dôležitú udalosť z hľadiska slovenskej a maďarskej literárnej a jazykovej vedy, pretože poskytlo istý nový aspekt na celoživotné dielo Sama Czambela.

(aszm)

Samuel Czambel sa narodil 24. augusta 1856 v Slovenskej Ľupči. Študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a v Kežmarku. V roku 1876 začal študovať právo na univerzite v Budapešti, odkiaľ prešiel roku 1877 na filozofickú fakultu, kde začal študovať slavistiku. V jej štúdiu pokračoval na univerzite vo Viedni u profesora Franja Miklošiča a v Prahe u profesora Martina Hattalu. Od roku 1879 pôsobil v prekladateľskom oddelení pri predsedníctve vlády v Budapešti ako prekladateľ zákonov do slovenčiny. Roku 1899 sa stal ministerským tajomníkom. Od roku 1906 pracoval na ministerstve vnútra, kde bol vedúcim prekladateľského strediska. V rokoch 1887-1896 pôsobil ako spoluredaktor vládnych Slovenských novín. Zomrel 18. decembra 1909 v Csillaghegyi, v III. obvode Budapešti. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Vedeckým bádaním, ktorého výsledkom boli jeho jazykovedné práce, sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovnej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné diela patria Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887), Slovenský pravopis (1890), K reči o slovenskom pravopise (1891) a najmä kodifikačná Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902), založená na stredoslovenskom nárečí, v ktorej korigoval nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej kodifikácie a prispel k upevneniu spisovnej normy slovenského jazyka. Tretie vydanie jeho Rukoväte - redigované a upravené na základe tzv. martinského úzu Jozefom Škultétym po autorovej smrti - sa stalo základom súčasnej spisovnej slovenčiny a do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo de facto normou spisovného jazyka. Bol autorom teórie o juhoslovanskom pôvode Slovákov a slovenčiny, ktorú publikoval v diele Slováci a ich reč. V diele Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov chcel preskúmať jazykový materiál z celého Slovenska, no stačil spracovať iba časť o východoslovenských nárečiach. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu, a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách.

Snehová šou v Budapešti

Čestným hosťom bolo Slovensko

V dňoch 6. až 8. novembra sa v priestoroch HUNGEXPO v Budapešti konala špecializovaná tematická výstava zameraná na zimnú rekreáciu, zimné športy a športové potreby. Paralelne s expozíciou Snehová šou prebiehala výstava Spa & Wellness zameraná na liečebnú turistiku, ako aj medzinárodná jazdecká výstava a festival Equifest. Doplnkový program bola burza lyžiarskych potrieb. Tohoročným čestným hosťom bolo Slovensko, ktoré je oprávnene známe svojimi lyžiarskymi strediskami. Na Snehovú šou prišlo vyše sto vystavovateľov, medzi ktorými sa samostatne prezentovali aj Rakúsko, Slovinsko, Poľsko, Rumunsko, Francúzsko a Taliansko. V pavilóne „A“ záujemcovia našli krytú lyžiarsku dráhu, klzisko, bežkársku trať, snoubordingovú trať, zábavný park Challengeland, prehliadku motorových saní, pásových štvorkoliek, rallye áut atď, výborne zostavené katalógy s ponukami cestovných kancelárií, ako aj lyžiarske potreby. Slovensko ako čestný hosť sa prezentovalo 6. novembra na tlačovej konferencii.

Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Milan Kurucz, ktorý zároveň pozval predstaviteľov médií na Slovensko. Ako sme sa od vedúcej zastupiteľstva Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti Sone Jelínkovej dozvedeli, Slovensko sa tohto roku prezentovalo na ploche 174 štvorcových metrov. V národnom stánku vystavovalo 14 turistických registrov, hlavne lyžiarske strediská, hotelová spoločnosť, kúpele, mestá a obce z Nízkych a Vysokých Tatier. Médiám predstavili svoj projekt jednotného skipasu (Skipas Snow) lyžiarske strediská pod značkou Park Snow -Donovaly, Štrbské Pleso a Veľká Rača. Park Snow má spolu 32-kilometrovú lyžiarsku dráhu, nové šesťsedadlové lanovky v Štrbskom Plese, novú lyžiarsku dráhu v Donovaloch, kvalitné služby a o 15 percent nižšie ceny ako vlani. Skipas Snow možno preniesť z jednej osoby na druhú a je platný v troch lyžiarskych strediskách, pričom aj na nočné lyžovanie (18 eur na deň). Ako rodinné strediská sa prezentovali Tále, Relax center Plejsy a Ski centrum Košútka. Na Táľoch sa od 2. januára každý druhý víkend budú prezentovať svojou gastronómiou okolité štáty Slovenska. Ako prvé to bude Maďarsko, po ňom nasleduje Rakúsko, Česko, Poľsko a 27. februára Ukrajina. SACR pripravila okrem kvalitnej prezentácie aj pútavý program. Návštevníkov očarili nielen temperamentné vystúpenia folklórneho súboru Šarišan, ale aj bábkové predstavenia na lyžiach a hudobné vystúpenia orchestra Zlaté husle so špeciálnym hosťom - huslistom Daliborom Karvayom. Záujemcovia sa mohli v stánku aj vyfotografovať s vybranou scenáriou Slovenska, snímku mu elektronickou poštou poslali.

Klesol počet maďarských turistov

Podľa Štatistického úradu SR v prvom polroku 2009 Slováci o 11 % menej utrácali v obchodoch, ako v prvom polroku 2008. K tomu prispelo aj zavedenie eura (1. januára 2009). Na Slovensku sa 11 mesiacov zmierňuje tempo inflácie, ale znížil sa aj obrat maloobchodov, ročne o 11,1 %. Prvých sedem mesiacov Slováci nakupovali menej, ako v prvých siedmich mesiacoch minulého roku, ale vzrast GDP sa môže začať už v budúcom roku. Národná banka Slovenska ráta s 2,9% budúcoročným vzrastom, na rok 2011 predpovedala 4,2 % vzrast.

Počet maďarských turistov navštevujúcich Slovensko klesol medziročne o 40 %, v prvom polroku o 52 tisíc, na 32 tisíc. Príčinami sú silné euro a slabé menové kurzy valút okolitých štátov. Napriek tomu devízový príjem za posledných osem mesiacov vzrástol (1,129 miliardy eur). Slovensko navštevuje najviac turistov z Česka, Poľska, Nemecka a Maďarska.

(aszm)

Slovenská samospráva XII. obvodu 15-ročná

V Slovenskom inštitúte spolu so Sarvašom

Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti si nedávno v Slovenskom inštitúte pripomenula 15. výročie svojej existencie. Početných prítomných, medzi ktorými boli aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a vedúci Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva SR v Budapešti Ladislav Tischler, privítal hostiteľ podujatia, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Kurucz. Dôstojný rámec osláv poskytli Slováci zo Sarvaša svojim kultúrnym programom, ktorý sa uskutočnil v rámci tradičnej série podujatí jubilujúcej samosprávy, zameranej na prezentáciu dolnozemských slovenských lokalít v hlavnom meste. V priestoroch stánku slovenskej kultúry na Rákócziho triede bola inštalovaná výstava malieb sarvašskej rodáčky Judity Szigetiovej rodenej Sinkoviczovej Sarvašské sálaše, ktorú otvoril predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán. Pätnásťročné pôsobenie slovenského voleného zboru XII. obvodu v divadelnej sále inštitútu priblížil jeho predseda Michal Hrivnák. Ako povedal, počas menšinových volieb r. 1994 v ich obvode vznikla prvá slovenská samospráva na území hlavného mesta vôbec, pričom traja z päťčlenného zboru boli zvolení za poslancov Slovenskej samosprávy Budapešti. Výrazne sa podieľali na budovaní jej základov a vytváraní štruktúry jej činnosti. Boli iniciátormi založenia časopisu Budapeštiansky Slovák a dlhodobého programu výskumu histórie a súčasného stavu Slovákov hlavného mesta. Prvým krokom v tomto smere bola konferencia SSB Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov. Odkaz konferencie, že SSB aj takýmto spôsobom hodlá vytvárať tradície a zachovávať pamiatku významných osobností budapeštianskych Slovákov, je dodnes aktuálny a napĺňa sa pred našimi očami formou sympózií, odhaľovania pamätných tabúľ a vydávania publikácií na túto tému. Slovenský zbor XII. obvodu sa podľa svojich skromných možností snaží realizovať všetky priority, ktoré toho času určili členovia prvej Slovenskej samosprávy Budapešti. Zorganizoval sympózium o organizátorovi siete školstva s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku po r. 1945, zakladateľovi a vedúcom prvej katedry slovenského jazyka a literatúry v Maďarsku Lászlóovi Sziklaym a odhalil jeho pamätnú tabuľu. Veľký záujem sprevádzal aj konferenciu o poslancovi uhorského snemu, sedliackom vodcovi slovenského pôvodu Ondrejovi L. Áchimovi, ktorá sa konala za účasti historikov a etnografov z radov väčšinového národa a slovenskej minority.

Oslavy jubilea spestrila prednáška riaditeľa Osvetového strediska Pétera Vajdu v Sarvaši a člena tamojšieho slovenského voleného zboru Ondreja Častvana o sarvašskej ľudovej architektúre, ako aj o snahách zachovať toto dedičstvo pre budúce pokolenia a predstaviť ho návštevníkom mesta. Členovia Folklórneho súboru S. Tešedíka a sólistka Edita Častvanová Vassová spestrili program ľudovými piesňami a tancami. Predohrou k záverečnej ochutnávke sarvašských slovenských špecialít bola prednáška Edity Častvanovej Vassovej o stravovacích zvykoch Sarvašanov, ktoré sa viažu k výročným zvykom, rodinným oslavám a dôležitým prácam v živote dolnozemských slovenských roľníkov.

(mh-br)

Konkurz na výskumnú prácu na Slovensku

Inštitút Bálinta Balassiho vypisuje konkurz na krátko- a dlhodobú výskumnú prácu na Slovensku. Uchádzačmi môžu byť výskumníci, pedagógovia vysokoškolských inštitúcií, vedeckí pracovníci, stredoškolskí učitelia a odborníci v oblasti školstva (autori učebníc, pedagógovia slovakistiky). V prípade krátkodobého výskumu možno udeľovať štipendium od 5 do 20 dní v hodnote 22 eur denne, v prípade dlhodobého výskumu 1 až 3 mesiace v hodnote 200 eur mesačne, pre výskumníkov s akademickým titulom 300 eur. Prihlášky treba odovzdať do 30. novembra. Ďalšie informácie možno získať na telefónnom čísle 1 6667977, alebo na týchto webových stránkach:

www.scholarship.hu/osztondij.php?id=10052

www.scholarship.hu/osztondij.php?id=10051

Celoštátne stretnutie občianskych organizácií

Slovenské osvetové centrum (SOC) zvoláva predstaviteľov slovenských občianskych organizácií na celoštátne stretnutie, ktoré sa uskutoční 5. decembra v Budapešti. Cieľom podujatia je poskytnúť možnosť na prezentáciu bohatej činnosti lokálnych a regionálnych slovenských spolkov a na výmenu skúseností. Prezentácia musí zodpovedať nasledujúcim kritériám:

Časový limit: max. 5 minút.

Formát: Microsoft PowerPoint

Základné údaje: meno, adresa, počet členov, rok založenia, miesto pôsobnosti, číslo registrácie, logo, charakter činnosti a zámerov, kontakty, partneri, členstvo vo zväzoch.

- O činnosti: Čo tvorí kostru ich činnosti?

- Aké ciele si vytýčili do budúcnosti?

- Čo im najviac prekáža v realizácii cieľov?

- Na čo sú pyšní?

Záujemci sa môžu prihlásiť do 30. novembra na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. alebo na č. tel. (06) 30 657 1976.

Vianočná pohľadnica

Výzva na VI. medzinárodnú detskú výtvarnú súťaž

Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne vypisuje medzinárodnú detskú výtvarnú súťaž. Cieľom súťaže je konfrontovať detskú výtvarnú tvorbu, dávať priestor jej prezentácii i mladým talentom a prostredníctvom výtvarných prác prezentovať vianočné zvykoslovie.

Súťaže sa môžu zúčastniť detskí autori vo veku od 5 do 15 rokov v troch kategóriách: 5 - 6 rokov, 7 - 11 rokov, 12 - 15 rokov. Súťažiť možno s nasledujúcimi technikami: maľba, kresba, grafika, kombinovaná technika - koláž, počítačová grafika.

Súťažné práce môžu mať maximálny rozmer formátu A5 (pohľadnica), jeden autor môže zaslať maximálne dve práce. Žiak musí uviesť na zadnú stranu práce nasledovné údaje: názov práce; technika; meno a priezvisko autora; vek autora; adresa autora; názov školy; meno a priezvisko vyučujúceho.

Prihlásiť sa treba do 20. novembra na adrese: Oravské osvetové stredisko, Bysterecká 1263/55, 026 01 Dolný Kubín, Slovenská republika.

Ocenených autorov pozvú na vyhlásenie výsledkov a odovzdanie cien v decembri v Dolnom Kubíne. Po súťaži inštalujú výstavu prác na Slovensku, v Maďarsku, v Poľsku a v Českej republike.

Súbeh na miesto vedeckého pracovníka VÚSM

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v Békešskej Čabe vypisuje súbeh na miesto vedeckého pracovníka na nasledujúci pracovný úsek:

vedecký pracovník pre výskum slovenskej národnosti v Maďarsku.

Úlohou pracovníka bude okrem výskumu organizovať vedecké, resp. populárno-vedecké aktivity, pripravovať konkurzy a knihy do tlače, reprezentovať VÚSM na konferenciách a rôznych programoch v Maďarsku i v zahraničí, zúčastňovať sa na riešení každodenných aktuálnych úloh VÚSM.

Práca sa má vykonávať vo VÚSM so sídlom v Békešskej Čabe.

Podmienky prijatia:

- univerzitné alebo vysokoškolské vzdelanie spoločenskovedného zamerania,

- znalosť slovenského jazyka,

- znalosť svetového jazyka,

- prax vo výskume (aj študentská vedecká činnosť), vedecký titul PhD., príp. získanie vedeckého titulu v dohľadnom čase,

- maďarská štátna príslušnosť, slovenská národnostná príslušnosť.

K súbehu treba pripojiť:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o vzdelaní, o vedeckom titule a o znalosti slovenského a cudzieho jazyka,

- bibliografiu vedeckých publikácií, ktorá môže obsahovať aj práce v rukopise,

- koncepciu individuálnej vedeckovýskumnej činnosti,

- prípadné referencie.

Prihlášky treba zaslať do 20. novembra 2009 na adresu VÚSM 5600 Békéscsaba, Szabó D. u. 40-42. Konkurzné práce posúdi komisia po vypočutí mienky Vedeckej rady VÚSM. Členovia komisie sú: Matej Šipický, Anna Divičanová, Ján Fuzik, Ondrej Krupa a Alžbeta Uhrinová.

Termín nástupu do práce vo VÚSM (Békéscsaba, Szabó D. u. 40-42.) je 1. január 2010, mzda bude stanovená podľa platných predpisov a dohody. Podrobnejšie informácie získajú záujemcovia na telefónnom čísle VÚSM: 06 66 527390 a na mailovej adrese:

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Intenzívny tanečný tábor v Budapešti

V dňoch od 16. do 18. októbra Slovenský folklórny spolok Lipa zorganizoval pre svojich členov v priestoroch Slovenskej školy v Budapešti intenzívny tanečný tábor, na ktorom sa zúčastnilo 15 tanečníkov. Hlavnou náplňou trojdňového kurzu, na ktorý finančne prispeli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Celoštátna slovenská samospráva, Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa a Slovenská samospráva Budapešti, bol nácvik nových choreografií a ľudových piesní z východného Slovenska. Nácvik tancov viedol umelecký vedúci, choreograf folklórneho súboru Železiar Vladimír Urban. Tanečníci pracovali od deviatej do devätnástej hodiny. Najprv si na DVD nahrávke pozreli vystúpenia folklórnych súborov a oboznámili sa s ľudovými piesňami, tanečnými prvkami a ľudovým krojom daného kraja. Nacvičená choreografia sa skladá z dievčenských kolesových tancov z obce Letanovce, mužského tanca z Bystrian „Vierbunk“ a záverečnú časť tvoria párové tance „Do šaflíka” a čardáš. Na husliach sprevádzala členov spolku vedúca hudobnej kapely Kóbor-Zengő Klára Erdélyiová Molnárová. Účastníci i vedenie spolku hodnotili doškoľovanie ako mimoriadne úspešné.

Monika Szelényiová

predsedníčka spolku

Priateľstvo prichádza z Nitry

Je to jednoznačné a je už tradíciou, že sa stretávame v Komárne. Tam totiž, v Dome Matice slovenskej, sú nám tiež priateľsky naklonení a srdečne nás vítajú. V tomto roku sme sa stretli 21. októbra. Tak nám to osud nadelil a čas dovolil. Možno nás božia prozreteľnosť takto chcela zachrániť pred húfmi rozčertených komárov.

Po pohodlnej ceste vlakom z Budína do maďarského Komárna sme pešo prehopkali cez most a čochvíľa sme sa ocitli pred novou sochou nášho spoločného kráľa Štefana I. Opodiaľ nás čakal generál M. R. Štefánik a hore z výšky priečelia Domu MS nás vítali solúnski bratia, kresťanskí spolupatróni Európy: sv. Konštantín, autor prvej staroslovenskej básne (Proglas), a sv. Metod, neskorší arcibiskup Panónie, zveľaďovatelia to našej kresťanskej kultúry.

Boli sme traja: Zolo B. Valkán, Laco Petro a autor týchto riadkov. Vstúpili sme do budovy, kde nás už čakali naši vzácni priatelia a podporovatelia Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc., Prof. PhDr. Jozef Vladár DrSc. a spisovateľ Laco Zrubec. Náš príchod si všimla riaditeľka domu MS Gabriela Kobulská, odprevadila nás do zasadačky k našim kolegom a po radostných chvíľach stretnutia nás všetkých srdečne privítala.

Slova sa ujal prof. Andrej Červeňák, ktorý vyjadril svoju radosť z nášho stretnutia. Zdôraznil jeho dôležitosť a odhodlanosť jeho účastníkov urobiť všetko v záujme zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. Spomenul aj ťažkosti, ktoré neumožňujú plnenie všetkých našich predsavzatí. Avšak napriek finančným ťažkostiam už po desiaty raz sa podarilo vydať ALMANACH NITRA, v ktorom - ako vždy - dostali primeraný priestor aj slovenskí autori z Maďarska (Gregor Papuček, Zoltán B. Valkán, Alexander Kormoš). Vzápätí nám daroval po jednom zväzku a jeden exemplár poslal do redakcie Ľudových novín.

Aj z našej strany odzneli slová radosti zo stretnutia a prejavy vďaky za priateľstvo a dobrú spoluprácu. Informovali sme našich priateľov o tom, ako žijeme, ako sa máme, čo sa nám podarilo a čo nepodarilo od minuloročného stretnutia. Laco Petro nám po svojom príhovore daroval svoje najnovšie vzácne a bohato ilustrované knižky: Ján Palárik v Pešti (Budapešť 2009) a Ján Nepomuk Bobula (Budapešť 2009). Od Zola B. Valkána sme dostali jeho najnovšiu zbierku drobnej prózy Vianoce tetky Karovej, ktorú profesor Andrej Červeňák už aj stihol recenzovať ako dielo vysokých kvalít (viď Literárny dvojtýždenník č. 21. a Ľudové noviny č. 45). Chvalabohu, aj ja som mal čo darovať - malú zbierku básní a anekdot Na tom našom nátoni (Budapešť 2009) a pridal som aj darček od priateľa Františka Zelmana: farebný album Naši predkovia (Budapešť 2009), zbierku fotografií zo života Slovákov v Maďarsku, aby mohli bližšie nazrieť do sveta dolnozemských Slovákov. Pravda, knihy sme dostali aj my a výmena prerástla v autogramiádu. Naše knižné poličky zdobia nové publikácie: Andrej Červeňák Reminiscencie esteticko-antropologické (Nitra 2009), Andrej Červeňák - Jozef Vladár - Laco Zrubec Moje / naše najmilšie (Nitra 2009), Laco Zrubec: Žalmy života (Nitra 2009), Posledná hodina (Martin 2006), Andrej Červeňák a kolektív Náš jubilant Jozef Vladár (Nitra 2009) a zborník Život a dielo Jána Lenča (Nitra 2009). Budeme mať čo čítať!

ALMANACH NITRA 2009 je technicky reprezentatívna, obsahovo bohatá, 470-stránková kniha. Sú v nej štúdie, poézia, próza, pozdravy jubilantov, kontakty s inonárodnými literatúrami, kulturológia, recenzie a glosy, kulturologické rozhľady. Skrátka, množstvo vzácneho a zaujímavého čítania. Titulnú stranu obalu zdobí kresba Mgr. Ivana Pavlisku P. O. Hviezdoslav, čím vzdávame hold pred 160 rokmi narodenému bardovi nášho národa. Mať meno v tomto almanachu znamená úctu a uznanie. Byť členom tohto kolektívu je vyznamenanie.

Stretli sme sa a pozhovárali sme sa - o našich osudoch, o našich ťažkostiach, ale aj o možnostiach a ďalších spoločných cieľoch. Čas rýchlo ubehol, prišlo sa nám lúčiť. Podať si ruky, zaželať zdravia, šťastia a ďalších úspechov.

Gregor Papuček

Zamyslenie sa nad jubileom školy

K šesťdesiatke...

Šesťdesiat rokov v živote človeka znamená, že pomaly sa končí jeho produktívny vek a začína sa staroba.

Ak šesťdesiat rokov v živote vzdelávacej ustanovizne porovnávame s vekom človeka, mohli by sme ho charakterizovať, že škola je len v pubertálnom veku. Deti v puberte sa už mnohému naučili, prestávajú závisieť od rodičov a začínajú si uvedomovať svoju vlastnú osobnosť. Podobne je to aj v živote školy, ktorá od svojho vzniku prežíva detstvo, učí sa a berie si príklad od iných škôl, vytvára si vlastnú štruktúru, zvyky a svojráznu identitu, rozvíja sa, stáva sa čoraz známejšou, experimentuje a chce sa odlišovať od iných, byť v niečom unikátnou.

Materská škola, základná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti oslavuje tento rok šesťdesiatku. V porovnaní s vekom človeka je to veľa, ale v porovnaní s inými dvesto-, tristoročnými školami je fakt ešte len „puberťáčka“. Predsa si počas uplynulých rokov už vybudovala svoju identitu, získala uznanie a stala sa súčasťou stredoškolského vzdelávania nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí.

Svojráznosť našej školy je umocnená špecifikom menšinovej školy, ktorých je oproti národným školám vždy menej. Národnostné školy majú, v porovnaní s väčšinovými školami, oveľa ťažšiu úlohu získať a udržať si svojich žiakov. Pritom v štátoch, v ktorých žijú národnosti, práve národnostné školy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v procese zachovania tradícií a kultúry minorít. Už aj Ján Amos Komenský - učiteľ národov - povedal: „Šťastný národ, ktorý má hojnosť dobrých škôl a dobrých kníh.“

Do Slovenského gymnázia v Budapešti som prišiel ako prvák, práve v tento jubilujúci rok. Ale nebol som tu nováčik. Môj starší brat tu ako prvák oslavoval päťdesiate výročie založenia školy a vtedy som ju spoznal aj ja. Bol som ešte len dieťa, ale impozantnou budovou a prívetivosťou učiteľov ma uchvátila tak, že už vtedy som sa rozhodol, že aj ja tu raz chcem študovať. Tento sen sa mi splnil.

Moja škola ma nesklamala, od prvej chvíle ma obklopili milí a múdri učitelia, vychovávatelia a úslužný personál. Spolužiaci si síce neodpustili, aby mi dali pocítiť, že som mladé ucho, ale vyvádzanie a veselosť sú súčasťou študentského života a patria k mladosti.

Pomaly spoznávam stredoškolský študentský život, ktorý sa predsa len líši od tých detských školských, a pomaly aj ja s mojou školou dospievam a dostávam sa do puberty.

Počas uplynulých šesťdesiatich rokov sa tu vystriedalo množstvo študentov, ktorým škola dala vedomosti a pripravila ich do života. Mnohí z nich sú teraz známi spisovatelia, herci, právnici, učitelia a šíria dobré meno školy v rôznych kútoch sveta. Mnohí už možno nie sú medzi nami, pretože ľudský život je predsa len kratší.

Vystriedalo sa tu aj mnoho pedagógov, ktorí svojou prácou zveľaďovali a zveľaďujú povesť a dobré meno školy. V mene mojom, ale aj v mene všetkých žiakov a študentov im za to ďakujem.

Verím, že keď budem sláviť svoju vlastnú šesťdesiatku, určite si spomeniem na svoju, vtedy už 105-ročnú alma mater.

Peter Pšenák,

študent 1. ročníka SGB

Klub dôchodcov na návšteve v Kerestúre

Členovia Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti zavítal do Kerestúru, XVII. obvodu hlavného mesta. Hostitelia nás privítali vo vkusne zariadenej miestnosti obvodnej slovenskej samosprávy. Zažltnuté fotografie na stenách svedčili o tom, že v tejto mestskej časti ešte aj v nedávnej minulosti žili a pracovali Slováci, predkovia našich hostiteľov. Kedysi samostatná osada ešte aj v minulom storočí prijala len takého učiteľa, ktorý hovoril aspoň tromi jazykmi a bohoslužby prebiehali tiež v troch jazykoch. Okrem Maďarov žijú v Kerestúre aj Slováci a Nemci a menšinové samosprávy si tu založili aj Bulhari a Rusíni. V posledných desaťročiach nastali veľké zmeny aj v živote tunajších obyvateľov. Zmizli útulné domčeky a záhrady, v ktorých ľudia pestovali ovocie a zeleninu pre rodinu, ba i na predaj. Počas prehliadky osady, dnes už časti hlavného mesta, sme si pozreli krásne kostoly, staré kaštiele, múzeá a sochy významných dejateľov a historických osobností. Hostitelia nás prekvapili: objednali nám autobus a odviezli nás na vrch Rákoš, kde sme sa kochali v krásach historických pamiatok. Obohatení o nové poznatky a bohaté zážitky a v dobrom priateľstve sme sa rozlúčili s našimi priateľmi Kerestúrčanmi.

Mária Benčiková

14. ročník behu žien v Budapešti

Budapeštiansky Beh Coca-cola je výlučnou akciou žien každého veku. Stačí si obuť športovú obuv a vyraziť na trať, ktorá aj tentokrát viedla uličkami Mestských sadov. Do podujatia sa zapojilo takmer 4 000 pretekárok. Súťažilo sa v behu na 3,1 a na 10 kilometrov, ale tí, ktorí dávajú prednosť chôdzi, sa jednoducho pešo prešli vyznačenou trasou. My zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa pravidelne zúčastňujeme na tejto akcii a vždy si z nej odnesieme niečo nové.

Takmer celou cestou do Budapešti pršalo. Hlavné mesto nás však privítalo slnečnými lúčmi, akoby volalo: „Len poďte, dievčence!“ Keďže bolo chladno, rozhodli sme sa, že si pod jednotné červené tričká oblečieme pulóvre alebo tenké vetrovky, veď bolo pod 10 stupňov Celzia. Po zložení plecniakov, ktoré si zvykneme nechať pri štarte, sme sa vybrali na spoločnú rozcvičku, ktorú viedol Attila Katus. Pod jeho vedením sme vykonávali gymnastické cvičenia a naučili sme sa krátku choreografiu. Potom sme sa postavili na štart. Pred výstrelom sme si skontrolovali, či máme dobre zaviazané šnúrky, trocha sme sa rozhýbali a na výstrel sme sa rozbehli. Z Aleje Olafa Palmeho sme sa vydali k hradu Vajdahunyad, prebehli sme okolo pieskových hodín, cez Námestie hrdinov, ulice Karola Kósa a Georga Washingtona a dobehli sme do cieľa. Počas behu sme povzbudzovali nováčikov.

Po príchode do cieľa sme dostali balíček, v ktorom boli časopisy, výborná limonáda, magnetka, cukríky, žuvačky a drobnosti, ktorým sa deti vždy radujú. Mali sme možnosť kúpiť si aj chutné napolitánky Horalky, ktoré všetci poznáme zo Slovenska. Najviac nám chutil horúci čaj, lebo napriek slniečku nám po behu bola zima. Nedočkavo sme čakali na losovanie, veď len 15 šťastných výhercov dostala cenný darček. Šťastena sa usmiala na našu pani učiteľku Máriu Mravíkovú. Cestou domov sme v autobuse spievali slovenské pesničky. Beh žien bol aj tohto roku očarujúci a my sa už teraz tešíme na nasledujúci.

(zl)

Medzinárodné plavecké preteky seniorov v Sarvaši

V sarvašskej plavárni sa zišlo viac ako stoštyridsať pretekárov z 19 plaveckých klubov nielen z okolia mesta, ale aj z Debrecína, Segedína, Budapešti, Slovenského Komlóša, ba aj z rumunského Temešváru a srbskej Subotice. Preteky otvoril viceprimátor mesta Sarvaš Michal Kiszely.

Pretekalo sa v šprinte na 25 metrov vo všetkých plaveckých disciplínach - prsia, kraul, znak a motýlik. Organizátori, členovia miestneho plaveckého oddielu pod vedením tajomníka Ondreja Daridu, starostlivo pripravili preteky. V kancelárii pracovali na počítačoch mamičky detí zo slovenskej základnej školy. Na rozhodcovských stoličkách sedeli aj bývalí žiaci slovenskej školy Zoltán Janiš a Atila Majoroš. Rozhodcovia to nemali ľahké, veď rozhodovali často stotiny sekúnd. Pri krauli sa stalo, že dvaja pretekári dosiahli úplne rovnaký čas, čo sa stáva veľmi zriedka.

Najstaršou pretekárkou bola pani Lévaková, ktorá vo svojej vekovej kategórii získala 5 zlatých medailí. Milovníci vodných športov ju poznajú ako skokanku z veže. Napriek tomu, že pretekala v 11. vekovej skupine, jej skok rybičkou jej môžeme závidieť. Bol aj taký pretekár, ktorý preplával 25-metrový bazén za 11,64 sekundy, čo je rekord sarvašskej plavárne. Z domácich pretekárov bol najúspešnejší Štefan Medveď a Zuzana Somogyiová. Za absolútneho víťaza bol vyhlásený Zoltán Paku z Hódmezővásárhelyu, ktorý 50 metrov kraul preplával za 25,45 sekundy. Účastníci pretekov, ktorí skončili na prvých troch miestach, dostali medailu a pohár Štefana Kurcza, ktorý bol zakladateľom plaveckého športu v Sarvaši. Počas dvoch dni účastníci plaveckých pretekov nadviazali priateľstvá a celé podujatie prebiehalo v príjemnej atmosfére.

Zlatica Lišková

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

..............................................................................................................