Ľudové noviny za doterajších podmienok

Optimistický skok do neznáma

Začiatkom októbra uplynulo 52 rokov odvtedy, ako vyšlo prvé číslo nášho týždenníka Ľudových novín. Počas tohto polstoročia vychádzali noviny v štátnom vydavateľstve, ktoré aj v pohnutých časoch znamenalo pre redakciu finančnú istotu a pre čitateľov záruku, že si predplatené noviny budú môcť každý týždeň prečítať. Po spoločenských zmenách sa mnohé národnosti rozhodli vydávanie novín vziať do vlastných rúk, či už cez nadácie, samosprávy, alebo hospodárske spoločnosti. V štátnom vydavateľstve zostali iba Ľudové noviny a nemecký týždenník Neue Zeitung. Finančné krytie mala poskytovať účelová dotácia z Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny. Problémy vznikli tým, že nadácia hospodárila s čoraz menšou finančnou čiastkou. Táto, napriek tomu, že nadácia venovala na podporu novín čoraz väčšiu časť svojho rozpočtu, nestačila kryť rastúce náklady vydávania periodík. V roku 1995, keď bola založená, hospodárila so sumou 470 miliónov forintov, kým po takmer 15 rokoch táto čiastka klesla na 410 miliónov a v rozpočte na rok 2010 dokonca figuruje suma 370 miliónov forintov. Vydavateľstvo (Magyar Közlöny Lap- és Könyvkiadó Kft.), muselo v čoraz väčšej miere prispievať na výrobné náklady novín. V posledných rokoch sa však finančné možnosti podniku zhoršovali, znižoval sa počet zamestnancov redakcie, zhoršovali sa pracovné podmienky a nakoniec, k 31. decembru 2009, došlo k vypovedaniu zmluvy s Celoštátnou slovenskou samosprávou o vydávaní týždenníka. Na neudržateľnosť situácie vo financovaní tlače upozornili šéfredaktori viac než polstoročných národnostných týždenníkov vo svojom liste, ktorý poslali na jar tohto roka predsedníčke kuratória Verejnej nadácie Erike Némethovej. Nepriamou odpoveďou na túto prosbu bol list ministra Pétera Kissa na list, v ktorom som ho informovala o plánovanom vypovedaní zmluvy o vydávaní našich novín a urgovala som kroky na riešenie financovania tlače. P. Kiss ma informoval o prípravách nového systému financovania menšinovej tlače, a to „na báze kultúrnej autonómie a na normatívnom princípe“. Určitú nádej dával aj list Ferenca Gémesiho z leta t. r., v ktorom vyzval o vyjadrenie názoru k pripravovaným zmenám aj vedúcich zainteresovaných periodík, ktorí s týmito zmenami súhlasili, ale označili za nevyhnutné zvýšenie položky na tento účel. Štátny rozpočet, ktorý schválil parlament pred niekoľkými dňami, však žiadne stopy po tomto novom systéme neobsahuje. Ba čo viac, svedčí o ďalšej „devalvácii“ Verejnej nadácie, rozpočet ktorej sa v porovnaní s týmto rokom znížil o ďalších 40 miliónov forintov. Nádej dáva iba vyjadrenie parlamentného Fóra národnostných menšín, podľa ktorého by sa 270 miliónov forintov z rozpočtovej kapitoly Verejnej nadácie malo preradiť na Úrad predsedu vlády, odkiaľ by podľa doterajších princípov rozdeľovania už od januára bola poskytovaná dotácia na tlač. Rokovania však v čase našej uzávierky ešte prebiehajú a nevedno, ako skončia.

Za takýchto okolností preberá finančnú zodpovednosť za vydávanie Ľudových novín Celoštátna slovenská samospráva ako majiteľka periodika, svojej prvej inštitúcie. Náš najvyšší volený zbor sa na svojom poslednom zasadnutí zaviazal vydávať noviny za doterajších personálnych a technických podmienok, prostredníctvom svojej hospodárskej spoločnosti Legatum. Bude to zmena pre nás všetkých. Valné zhromaždenie doteraz vymenúvalo šéfredaktora, schvaľovalo referáty, pracovné plány Ľudových novín. No a, samozrejme, aj základné dokumenty, medzi nimi Smernice redakcie ĽN, ktoré vytvárajú dôležitý rámec pre činnosť redakčného kolektívu. Odteraz sa bude musieť postarať aj o zabezpečenie finančných podmienok vydávania novín, prijímať rozpočet, resp. obchodný plán spoločnosti a prispôsobiť ju novým úlohám. Nebude to ľahká úloha. Aj preto považujem za veľký výsledok, že za splnenie tejto úlohy sa vyslovili všetci členovia nášho najvyššieho voleného zboru. Toto gesto považujem za signál, ktorý dáva nádej na to, že sa nám to podarí a bude to náš spoločný úspech, zásluha slovenskej komunity, ktorá síce v určitých veciach môže byť rozdelená, ale v záujme podstatných cieľov sa dokáže spojiť. Najväčšou pomocou pre nás, a zároveň prejavom uznania našej práce je to, keď si predplatíte noviny. Počítame s podporou našej komunity aj v budúcom, určite neľahkom roku, aby sme mohli byť pri jej všetkých dôležitých chvíľach, aby sme o nich mohli informovať.

Alžbeta Račková

šéfredaktorka

VZ CSS na svojom zasadnutí 25. novembra prerokovalo záležitosť Ľudových novín. Poslanci dostali otvorený list člena VZ Imricha Fuhla a na jeho podnet schválili návrh založiť redakčnú radu.

Otvorený list členom Valného zhromaždenia CSS

Proti narušeniu status quo,

za stabilitu a nezávislosť týždenníka

a portálu Slovákov v Maďarsku

Vážení poslanci VZ CSS, milí kolegovia,

na programe dnešného rokovania najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku (ktorého sa, žiaľ, z objektívnych dôvodov nemôžem zúčastniť) je o. i. otázka zmeny vydavateľa Ľudových novín. Voči tomuto závažnému kroku, ktorý skrýva v sebe nebezpečenstvo narušenia relatívnej stability a nezávislosti týždenníka a portálu Slovákov v Maďarsku, mám zásadné výhrady.

Navrhované „riešenie“ pokladám za prijateľné nanajvýš ako potrebné zlo, nie však natrvalo, ale iba na presne určenú prechodnú dobu. Správa o tom, že „vydávanie nášho periodika preberá naša komunita“, by mohla byť aj radostná, keby to v skutočnosti neznamenalo ukrátenie našej menšiny o ťažké milióny a v neposlednom rade ohrozovanie (finančnej a inej) nezávislosti a stability našich jediných celoštátnych slovenských novín. V otázke zníženia financií pre Ľudové noviny o značnú sumu, ktorú doteraz poskytoval štátny vydavateľský podnik, navrhujem VZ CSS prijať rázne protestné vyhlásenie. Z našej strany v tejto situácii by bolo hriechom neobrátiť sa so svojou sťažnosťou na kompetentné domáce (a podľa potreby aj medzinárodné) fóra. Ako poslanci najvyššieho voleného zboru, v istom zmysle slova parlamentu Slovákov v Maďarsku, musíme poukázať na jednoznačné narušenie súčasného status quo, ktoré znamená porušenie záujmov našej menšiny. Ak tak neurobíme, ak budeme taktne mlčať, ak nebudeme rázne požadovať korektný prístup a uspokojivé riešenie problému, sami prispejeme k tomu, aby sa podobné prípady stali bežnou praxou. Potom sa nečudujme, „či aj toto môžu s nami, čo všetko môžu s nami a dokedy môžu s nami...“

Návrh vedenia našej samosprávy, aby CSS ako majiteľ novín (resp. spoločnosť Legatum, stopercentným vlastníkom ktorej je tiež CSS) sa stala zároveň aj vydavateľom týždenníka, nepokladám za šťastné riešenie. Skôr za takú neželateľnú štruktúru, ktorá bez ohľadu na osoby zastávajúce jednotlivé posty, už samotným koncentrovaním finančných a iných prostriedkov môže viesť k postupnému obmedzovaniu pôsobenia redakcie Ľudových novín ako „nezávislej tvorivej dielne“. Smernice činnosti našich novín hovoria o tom, že „redakcia svoje aktivity vyvíja nezávisle /.../ žiaden vonkajší faktor nemá právo usmerňovať každodennú prácu redakcie /.../ objektívne (nestranne) informuje o každej iniciatíve, ktorá slúži prospechu Slovákov v Maďarsku“. Obávam sa, že navrhovaná nová štruktúra môže ohroziť uplatňovanie týchto správnych zásad v praxi.

Do uznesenia o prevzatí úloh vydavateľa Ľudových novín navrhujem vsunúť zmienku o tom, že takéto riešenie prijímame iba na prechodný jeden rok. Ten rok by mal stačiť na uskutočnenie môjho ďalšieho návrhu: na založenie, resp. zriadenie samostatného vydavateľstva Slovákov v Maďarsku, samozrejme, s potrebnou mini-tlačiarňou, ktoré by okrem novín, odborných časopisov a iných periodík malo vydávať aj knižné publikácie (literárne, národopisné a vedecké), vrátane učebníc.

S cieľom napomáhania činnosti redakcie a garantovania jej nezávislosti zároveň navrhujem zriadiť Redakčnú radu Ľudových novín ako poradný orgán za účasti všeobecne uznávaných expertov a osobností verejného života Slovákov v Maďarsku.

Mlynky 25. novembra 2009.

Imrich Fuhl

poslanec VZ CSS (Koalícia Zväz-Pilíš-Novohrad)

redaktor týždenníka Ľudové noviny a portálu luno.hu

J. Horváth žiada o dodržanie dohody

Neškrtajte menšinám rozpočet

Finančná podpora národnostných menšín v Maďarsku by v budúcom roku nemala byť znížená napriek navrhovaným rozpočtovým škrtom. Status quo by mal byť zachovaný vo všetkých oblastiach kultúrneho a spoločenského života. Upozornil na to predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Juraj Horváth, ktorý v tomto duchu napísal list svojmu maďarskému kolegovi Zsoltovi Némethovi. J. Horváth požiadal maďarskú stranu o naplnenie dohody, podľa ktorej nemožno za žiadnych okolností, dokonca ani s odvolávaním sa na hospodársku krízu, znížiť finančnú podporu pre národnostné menšiny. Členovia zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu sa na tom dohodli v Ostrihome 25. februára 2009. „Keďže sa k tomuto záväzku v Ostrihome prihlásili všetci členovia maďarského zahraničného výboru bez ohľadu na stranícku príslušnosť, kópia listu bola doručená aj týmto maďarským poslancom, ktorí budú v Budapešti hlasovať o štátnom rozpočte,” informovala Anna Lenická z komunikačného odboru Národnej rady SR. Horváth v liste Némethovi vyjadril presvedčenie, že v budúcoročnom štátnom rozpočte Maďarsko nezníži finančnú podporu národnostným menšinám v porovnaní s rokom 2009. V liste Horváth vyjadril želanie, aby vo všetkých oblastiach kultúrneho a spoločenského života národnostných menšín v Maďarsku zostal zachovaný status quo. Predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu opäť vyjadril pripravenosť na ďalšie spoločné rokovanie výborov, ktoré podľa dohody z Ostrihomu bude v Bratislave.

(-hl)

O spoločnej histórii

Na konferencii pod názvom Spoločná história - s hodnotami a konfliktmi v Balašských Ďarmotách sa hovorilo najmä o novej slovensko-maďarskej historickej príručke pre pedagógov. Tá by mala vyjsť už na jar. Učebnica pre žiakov bude hotová do desiatich rokov. Na podujatí okrem významných slovenských a maďarských historikov vystúpili aj veľvyslanec SR v Maďarsku P. Weiss a veľvyslanec MR na Slovensku A. Heizer. Obaja hovorili najmä o novej pripravovanej príručke histórie pre pedagógov, ktorá bude o slovensko-maďarských vzťahoch. Tie podľa veľvyslanca Weissa už vôbec nie sú napäté, ako boli predtým. Pripravujú sa už niektoré spoločné projekty, napríklad ipeľské mosty. Podľa A. Heizera je medzi Slovenskom a Maďarskom normálna spolupráca, ktorá by sa postupne mohla rozširovať.

Príručka pre učiteľov histórie bude mať okolo 350 strán a 16 kapitol. Tie budú spracované spoločnou metodikou. V textoch si slovenskí a maďarskí autori pripravia spoločný úvod a záver. Každý historik si zostaví svoj text, ktorý posúdi s ostatnými. Na príručke pracuje 16 slovenských historikov a rovnaký počet maďarských. Podpredseda slovensko-maďarskej komisie historikov László Szarka potvrdil rôznorodé interpretácie rovnakých tém. Rozporuplné je najmä najnovšie a najstaršie obdobie, z ktorých chýbajú aj historické dokumenty. Po príručke by mala byť vydaná čítanka a po nej praktická školská učebnica, ktorej spracovanie bude trvať 10 rokov. „Takéto spoločné publikácie sú nevyhnutnosťou. Treba vnímať našu spoločnú minulosť ako súbor hodnôt. Treba začať robiť iné dejiny než len čisto národné a konfliktné,” dodal Szarka.

(m-t-aszm)

Stretli sa delegáti Zväzu Slovákov v Maďarsku

Napäté, ale konštruktívne bolo rokovanie delegátov Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), ktoré sa uskutočnilo posledný novembrový deň v Slovenskom inštitúte Budapešť. Rokovanie najvyššieho fóra našej najväčšej organizácie sa muselo zvolať preto, lebo v záujme získania štatútu verejnoprospešnej organizácie sú potrebné ďalšie zmeny v Stanovách a organizačnom poriadku ZSM.

Na úvod predsedníčka organizácie Ruženka Egyedová Baráneková konštatovala, že nakoľko počet účastníkov nepresahoval dve tretiny celkového počtu delegátov, zasadnutie nie je uzneseniaschopné. Dodala, že mnohí členovia VZ ospravedlnili svoju neúčasť zdravotnými dôvodmi. Napriek tomu sa prítomní rozhodli diskutovať o základnom dokumente a vyjasniť si niektoré nezrovnalosti. Na začiatku predsedníčka zdôraznila, že súd XIV. kongres ZSM nespochybnil, nové vedenie je súdne zaregistrované, modifikácia Stanov a organizačného poriadku je potrebná v záujme získania verejnoprospešnosti. Vzhľadom na to, že Stanovy nie je možné prijať po častiach, iba vcelku, bolo treba ich prepracovať a VZ ich musí znovu schváliť.

Po májovom zasadnutí VZ delegát za organizáciu v Čabasabadi Matej Kešjar podal oznámenie na súd s pripomienkami k zasadnutiu, ako aj podanie na prokuratúru s požiadavkou preskúmať zákonnosť činnosti ZSM od roku 2000 a fungovanie Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa.

V ústnej informácii o činnosti organizácie predsedníčka ZSM oznámila, že z plánovaných podujatí sa v tomto roku nemôže uskutočniť stretnutie aktivistov v Hronci na Slovensku. Zdôvodnila to tým, že v tomto roku sa delegáti Zväzu stretli trikrát, v januári na oslavách 60. jubilea vzniku, v máji a v novembri na VZ, čo bolo finančne veľmi náročné a rozpočet organizácie zaťažujú aj výdavky na právnické služby. V súvislosti s tohoročnými aktivitami organizácie predsedníčka vyslovila názor, že organizovaním celoštátnej súťaže v prednese poézie a prózy a v speve, ako aj usporiadaním jazykových táborov na Slovensku sa organizácia stará o to, aby v deťoch prebudila vedomie pôvodu. V októbri vznikol pri ZSM mládežnícky klub s názvom Slovenské lipky, ktorý združuje slovenskú študujúcu mládež. „Myslím si, že v Hronci, kde bolo 344 žiakov a študentov, vyvíjame maximálne úsilie, aby deti cítili, že sú Slováci,“ podčiarkla R. Egyedová Baráneková a vyzdvihla význam podpory vlády Slovenskej republiky. Zároveň hovorila aj o negatívach, ako napríklad o tom, že niektorí učitelia nechcú s deťmi hovoriť po slovensky mimo hodín, alebo o tom, že deti chodievajú do tábora z roka na rok s nižšou znalosťou slovenčiny. Odvolávajúc sa na blížiace sa voľby a s nimi súvisiace nominačné listiny uviedla, že občianska sféra musí byť priebojnejšia a jednotnejšia. „Roztrieštenosť našu národnosť oslabuje. Je našou povinnosťou, aby sme konali v záujme celej slovenskej národnosti. Nie proti niekomu, ako to stále zdôrazňujeme, ale za niečo,“ povedala R. Egyedová Baráneková. Potom informovala prítomných o problémoch okolo kancelárskych priestorov. Kanceláriu ZSM vysťahovali zo sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) kvôli zriaďovaniu jej úradu. Vtedy im CSS poskytla rekonštruované priestory na Nagymező ulici 49, kde sídlilo aj Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Tieto na jar CSS predala spolu s priestormi redakcie Ľudových novín. Redakcia sa v máji presťahovala do nových priestorov, ale pre spoločenské organizácie bola zakúpená nová kancelária s oneskorením a so Zväzom, napriek uzneseniu VZ CSS, nie je dodnes podpísaná zmluva o jej používaní. V dôsledku toho od júla je dokumentácia organizácie umiestnená v krabiciach v byte úradujúcej tajomníčky.

Na vyzvanie R. Egyedovej Baránekovej, aby Matej Kešjar informoval delegátov o svojich krokoch a ich príčinách, ako aj o svojom vzťahu k ZSM, oslovený ocenil možnosť prerokovať niektoré časti Stanov, ale zazlieval vedeniu ZSM a jeho nadácie nedostatky v oblasti dodržiavania právnych predpisov. Vytýkal, že hlásenia nadácie o verejnoprospešnosti nie sú verejné a podľa neho delegáti nedostali jednoznačné informácie ani o hospodárení ZSM a nadácie. Na jeho otázky odpovedali právnička organizácie Adrienn Sztrémiová a úradujúca tajomníčka Monika Szabová. V súvislosti s otázkou vzťahujúcou sa na nadáciu uviedla, že hlásenia o verejnoprospešnosti sú hotové, ale doteraz neboli prístupné - plánujú ich uverejniť na webovej stránke Zväzu. M. Szabová v súvislosti s hospodárením organizácie na vysvetlenie povedala, že rozpočet z praktických dôvodov prijímalo Predsedníctvo a nie VZ, nakoľko doteraz zvolávali grémium Zväzu raz ročne. V odpovedi na otázku M. Kešjar hovoril o svojom vzťahu k Slovákom žijúcim v Maďarsku a o svojej slovenskosti. R. Egyedová Baráneková reagovala na jeho slová tým, že nespochybňuje jeho vzťah k slovenskej národnosti, ale vzťah k Zväzu. Zazlievala mu, že v prípade problémov alebo otázok súvisiacich s fungovaním Zväzu sa neobrátil na vedenie organizácie, komunikuje s ňou len prostredníctvom súdu a prokuratúry. Podobné výhrady voči jeho postupu mali aj podpredsedníčka organizácie Anna Szigetiová-Szántaiová a delegátka Gizela Molnárová, ktoré sa vyslovili za spoločné riešenie problémov a nie za súdenie sa. K týmto pripomienkam sa M. Kešjar už nevyjadril. Rokovanie delegátov sa skončilo minútou ticha za nedávno zosnulého Juraja Meliša.

Právnička ZSM Adrienn Sztrémiová v priebehu zasadnutia informovala prítomných o základných zmenách v dokumentoch organizácie a o výsledku vyšetrovania prokuratúry. Uviedla, že prokuratúra hlavného mesta uznala Stanovy za platné s výnimkou štatútu verejnoprospešnosti organizácie. Svoje rozhodnutie oznámila vedeniu iba niekoľko dní pred novembrovým zasadnutím, preto v pozvánke nemohlo figurovať, že v tom prípade, ak VZ nie je uzneseniaschopné, jeho nasledujúce zasadnutie sa zvoláva o hodinu neskôr, kde už stačí prirodzená väčšina hlasov (50 % a jeden hlas). Napriek tomu, že na stretnutí nebola možnosť modifikovať príslušné dokumenty, delegáti sa zhodli v tom, že dobre poslúžilo na výmenu názorov, ako aj na prípravu nasledujúceho Valného zhromaždenia, ktoré sa uskutoční 23. januára 2010 v Slovenskom inštitúte.

(epf)

Rôznorodosť a jednota

Národnostné stretnutie a konferencia

„Európa: rôznorodosť a jednota“ - jeden deň o národnostnej kultúre - pod týmto mottom usporiadal Pedagogický ústav Ferenca Méreiho v Budapešti národnostné stretnutie, hostiteľom ktorého bola slovenská škola. Súčasťou programu, ktorý sa uskutočnil v rámci Pedagogických dní hlavného mesta, bolo otvorenie výstavy, prednášky a kultúrny program, v ktorom sa predstavili deti z národnostných škôl, ktoré prevádzkuje hlavné mesto. Deklarovaným cieľom programu bolo predstaviť pestrú kultúrnu a pedagogickú činnosť, ktorá prebieha v školských inštitúciách slovenskej, nemeckej, srbskej a chorvátskej národnosti a rómskej menšiny. Slávnostné otvorenie národnostného dňa, na ktoré zavítal aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss, sa uskutočnilo v aule školy. Po otváracích slovách riaditeľa Pedagogického ústavu Ferenca Méreiho Zoltána Sárika sa uskutočnilo otvorenie medzinárodnej výstavy fotografií o živote Rómov v strednej Európe, ktorú usporiadali v rámci programu Chachipe. Ako prízvukovala riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Anna Csörgölová, toto podujatie zapadá do tradície usporadúvania výstav v priestoroch školy. Poverenec predsedu vlády pre rómske záležitosti László Teleki vo svojom príhovore vyjadril svoju radosť z toho, že tento krát sa o komunite, ktorá stáročia spolunažíva s väčšinovým obyvateľstvom, nehovorí v súvislosti s kriminalitou a konfliktmi. Chýrnu hudobnú kultúru Rómov predstavili v krátkom kultúrnom bloku žiaci Umeleckej školy hudby a tanca Talentum, kým slovenský folklór priblížili hosťom žiačky slovenskej školy. Po vernisáži otvorenia výstavy si hostia, medzi nimi zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, pozreli výstavy, ktoré pripravili školy o folklóre, publikáciách a kultúre svojej národnosti. Počas prednášok, ktoré prebiehali v knižnici školy, sa žiaci mohli zúčastniť na športových súťažiach a remeselníckych zamestnaniach. Konferenciu, na ktorej jednotlivé inštitúcie predstavili svoju činnosť, kontakty s materskými krajinami, multikultúrnosť v školách a perspektívy, moderoval podpredseda Výboru pre školstvo Samosprávy hlavného mesta László Kucsák. O minulosti, súčasnosti a budúcnosti Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a žiackeho domova hovorila v úvodnej prednáške Anna Csörgölová. Nemecká menšina má v hlavnom meste gymnázium a kolégium, ktoré predstavil riaditeľ Dr. István Schäffer. Srbi, podobne ako Slováci, disponujú inštitúciou, v ktorej prebieha výučba od materskej školy až po gymnázium a ktorá poskytuje svojim študentom aj ubytovanie. O výsledkoch a problémoch školy hovorila jej riaditeľka Dr. Jovánka Lásztityová, kým podobnú chorvátsku inštitúciu predstavila riaditeľka Anna Némethová. Účastníci si mohli vypočuť aj informáciu o Rómskej národnostnej učňovskej, strednej odbornej a základnej umeleckej škole Kalyi Jag, ktorú prevádzkuje rovnomenná nadácia. V záverečnej časti konferencie odznela prednáška o napojení na maďarského školského systému na školskú politiku Európskej únie. V popoludňajšom kultúrnom galaprograme vystúpili študenti Maďarskej vysokej školy tanečného umenia, komorný spevácky zbor, speváci a tanečníci srbskej školy. Nemecké gymnázium, chorvátska škola a súbor Kalyi Jag sa predstavili tiež tancami a hrou na hudobných nástrojoch, kým členovia folklórnej skupiny slovenskej školy spevom. Národnostný deň sa skončil spoločným nácvikom ľudového tanca so živou hudbou, ktorý viedla učiteľka slovenskej školy Eva Szilágyiová Šubová.

Alžbeta Račková

Na ceste ku kvalitatívnej zmene v národnostnom školstve

Nové učebnice vydávajú konzorciá

O nových možnostiach vo vydávaní národnostných učebníc usporiadali seminár v Národnom vydavateľstve učebníc. Podujatie sa uskutočnilo v rámci Národnostného dňa, počas ktorého odzneli rôzne prednášky. Prítomným sa najprv prihovorila šéfredaktorka národnostnej redakcie vydavateľstva Edit Takácsová. Popoludňajší blok otvorila hlavná radkyňa Ministerstva kultúry a školstva MR Anna Kernerová, ktorá hovorila o zabezpečení menšinových učebníc. Pripomenula, že posledný súbeh na napísanie učebníc (národnostných a maďarských) vypísali pred piatimi rokmi. Nové učebnice sú podporované z fondov EÚ.

Ministerstvo v rámci svojho rozpočtu dokončilo tie učebnice, na ktoré vypísalo súbeh. Najviac z nich vyšlo pred dvoma rokmi. Doterajšie pracovné učebnice sa neosvedčili, preto ich bolo treba prepracovať a rozdeliť na učebnicu a pracovný zošit. Učebnice dostávajú školy do knižného fondu, teda nedisponujú nimi žiaci, ale školy a musia vydržať štyri roky. Po štyroch rokoch si ich školy môžu objednať znova. Pracovné zošity si žiaci môžu zakúpiť a používať ich na hodinách, aj mimo nich. Čo sa týka Slovákov, v tomto období (pred dvoma rokmi) vyšlo 6 pôvodných učebníc.

V rokoch 2008/9 mal byť vypísaný súbeh, ktorý z fondov EÚ - ale ešte v rámci ministerstva - mal umožniť vydávanie pôvodných učebníc a učebných pomôcok. V rozpočte ministerstva už nebol dostatok financií, preto rozvoj (rozdelenie, prepracovanie) a preklad zabezpečilo EÚ. V tomto školskom roku vyšlo spolu 64 prepracovaných, teda rozdelených pracovných zošitov a učebníc, ďalej 47 prekladov, z toho 29 slovenských kníh a pracovných zošitov a 12 prekladov.

Na vydávanie učebníc doteraz venovali takmer 249 miliónov forintov. Z tejto sumy pripadlo v tomto roku 68 miliónov na prepracovanie a rozdelenie, 8 miliónov na preklad. Z toho podporili sériu učebníc pre Slovincov, ktorí prechádzajú na dvojjazyčnú výučbu a potrebujú nové učebnice aspoň pre nižšie ročníky. Učebnice hradí ministerstvo v plnej miere, pracovné zošity z 90 percent.

Rok 2009 je medzníkom.. Od tohto roku sa možno uchádzať o vydávanie národnostných učebníc iba v konzorciu, na základe konkurzu Národnej rozvojovej agentúry (TÁMOP). V rámci tohto súbehu zabezpečí EÚ nasledujúce financie: 250 miliónov Ft tento rok; na jar 2010 sa očakáva nový súbeh v hodnote 800 miliónov Ft a v roku 2011 bude možnosť uchádzať sa o ďalších 500 miliónov Ft. Uchádzať sa môžu iba konzorciá (doteraz vydavatelia, autori, tímy autorov). Členmi konzorcia môžu byť výchovné inštitúcie ako hlavní uchádzači, a povinným členom konzorcia musí byť aj celoštátna menšinová samospráva. Jedna samospráva sa môže pripojiť maximálne do troch konzorcií. Jedna menšina môže mať teda maximálne tri konzorciá. Nepovinnými členmi môžu byť: vysokoškolské inštitúcie, katedry, skupina katedier, iný spolok, nadácia, verejná nadácia, iná mimovládna organizácia (v ich stanovách musí byť podpora menšinového školstva). Celoštátna slovenská samospráva vytvorila konzorcium so slovenskou školou a so Slovenským pedagogickým metodickým centrom v Békešskej Čabe. A. Kernerová sa zmienila o tom, že okruh členov rozšíria v tomto roku asi aj o vydavateľstvá, avšak rokovania na túto tému ešte prebiehajú. Konzorciá musia povinne rozvíjať nové školské programy pre národnosti, učebné pomôcky (vrátane učiteľských), pripraviť metodické odporúčania a odporúčania na rámcové učebné osnovy. Konzorciá zároveň musia koordinovať preklady, adaptovať maďarské učebnice do menšinového jazyka, prekladať odbornú terminológiu a vytvoriť programovú štruktúru v modulárnom systéme výučby.

Okrem týchto povinných činností sú aj voliteľné, napríklad vzdelávanie školiteľov, vytvorenie digitálneho učiva, tvorba pedagogických doškoľovacích programov v rámci rozvojových programov, alebo doškoľovanie školiteľov v prípade akreditovaných národnostných kurzov (je to skôr odborná činnosť ako národnostná).

Prednášateľka sa zmienila aj o školských programoch, programových učebných osnovách a o pedagogickej koncepcii. Na záver spomenula tie úlohy, ktoré ostanú pre národnostný odbor ministerstva: rozdelenie pracovných učebníc; podpora prekladu učebníc reálnych predmetov v prípade tých národností, kde doteraz nie je dvojjazyčná výučba; sledovanie registra učebníc (zoznam platných učebníc dostupný na webovej stránke ministerstva); rozvojový program; program na preklad a sledovanie zmien v právnych predpisoch. Zoznam učebníc sa mení každé dva roky, čo je výrobná lehota učebnice. Pripomenula, že plánujú vyradiť paralelné učebnice pre ten istý typ škôl a ten istý ročník.

Národnostný deň sa skončil nemeckou praktickou prednáškou o výučbe zemepisu na národnostných školách.

(ef)

Pohyb a šport v materskej škole

Metodický deň Slovenského pedagogického metodického centra

Pohyb a šport boli najdôležitejšími témami metodického dňa Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC) Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktorý sa konal v druhý novembrový piatok v priestoroch Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši.

Početné záujemkyne z rôznych materských škôl predovšetkým z Békešskej župy, ale aj napríklad z Išasegu, alebo z Luciny privítala riaditeľka školy Zuzana Medveďová. Vyslovila radosť z možnosti byť hostiteľom metodického dňa SPMC, ktorý v tejto inštitúcii už bol usporiadaný niekoľkokrát. Tentokrát sa o náplň pracovného dňa postarali predovšetkým pedagogičky materskej školy, ktorá pôsobí v rámci inštitúcie. V nej pod vedením vedúcej učiteľky Judity Nádorovej prebieha odborná práca na vysokej úrovni v záujme úspešnej prípravy detí na život. Potešiteľným faktom je, ako uviedla riaditeľka, že vyše 90 percent škôlkarov zapíšu rodičia do Slovenskej základnej školy. Zároveň sa Z. Medveďová s uznaním zmienila o činnosti SPMC, ktoré za svoje niekoľkoročné fungovanie dosiahlo pekné výsledky hlavne na poli metodiky. O náplni práce centra a o možnostiach rozšírenia si vedomostí v rámci neho prítomné pedagogičky informovala riaditeľka SPMC Mária Czégényová. Zdôraznila, že inštitúcia sa venuje už aj metodike vyučovania na základných, resp. stredných školách a okrem usporiadania metodických dní organizuje aj jazykové sústredenia pre slovenských pedagógov v Maďarsku. V budúcom roku, podľa finančných možností, chce inštitúcia pokračovať vo všetkých svojich zabehaných projektoch, otázne je zatiaľ iba vydanie ďalšej CD platne pre materské školy so slovenskými piesňami a detskými hrami. Metodických zošitov, ktoré podľa ohlasov učiteliek v škôlkach poskytnú veľkú pomoc, je nedostatok, centrum vydalo zatiaľ tridsať, posledné číslo sa venuje tematike pohybových hier. Táto téma už raz bola spracovaná v rámci príručky centra, avšak najnovšie číslo obsahuje úplne nové materiály.

Práve pohyb, šport a zdravá životospráva bola témou aj metodického dňa v Sarvaši. Učiteľky miestnej materskej školy začiatkom sústredenia pomocou bábkového divadla a humorných slovenských piesní naladili svoje kolegyne do práce. Nasledovala ukážková hodina telesnej výchovy v slovenčine, ktorú viedla učiteľka Beáta Herkóová. Deti sa pomocou nej v rámci zaujímavých pohybových hier a cvičení môžu zdokonaľovať v rôznych výrazoch, akými sú napríklad čísla, alebo slová, ktoré vyjadrujú smer, označujú časti tela, resp. slovesá rôznych foriem pohybu. Denník jedného chlapčeka vo vyššej vekovej skupine materskej školy - bol názvom interaktívnej prezentácie vedúcej učiteľky J. Nádorovej. Prostredníctvom šikovných detských kresieb - veď denník škôlkara nemôže mať ešte písomnú formu - učiteľka v role chlapčeka cez humorné príbehy sprostredkovala svojim kolegyniam množstvo ďalších nových výrazov opäť z tematického okruhu športu a pohybu, váhy a výšky, rytmu, držania tela a iných.

V prestávke doškoľovania nabrali účastníčky silu vďaka občerstveniu, ktoré im pripravili sarvašské kolegyne. Potrebovali energiu, pretože nasledovala prax, telesná výchova pre účastníčky metodického dňa, kde si rôzne formy pohybu na hudbu mohli osvojiť opäť od B. Herkóovej.

V záverečnej časti týchto odborných stretnutí SPMC učiteľky už tradične spolu rozvíjajú svoju zručnosť a kreativitu. V dielni sa koordinovania jednotlivých skupín ujali ďalšie miestne učiteľky materskej školy Erika Sindelová Ábrahámová, Margita Kmotriczová a Beatrix Szamosvölgyiová Antalová. Tentokrát sa naučili z rôznych jednoduchých materiálov, akými sú štupeľ, alebo puzdro na vajcia zhotoviť originálnych psíkov, pavúkov, koníka, žirafy a iné formy, ktoré budú môcť využiť aj v kruhu svojich zverencov.

(csl)

Metodický kurz pre učiteľov slovenského jazyka

Slovenské pedagogické metodické centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v spolupráci s Centrom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave usporiadalo 14. novembra v priestoroch Slovenského gymnázia v Budapešti Metodický kurz pre učiteľov slovenského jazyka.

Účastníkov pozdravila riaditeľka školy Anna Csörgölová a zaželala pedagógom materských, základných a stredných škôl príjemnú a užitočnú prácu. Po jej slovách sa prihovorila prítomným zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová, ktorá v mene prevádzkovateľa Slovenského pedagogického metodického centra vyjadrila svoju radosť z toho, že sa na doškoľovaní zišli v takomto peknom počte slovenčinári z celého Maďarska. Podľa jej slov to svedčí o záujme o metodiku vyučovania na nižšom stupni, o didaktiku výučby slovenského jazyka na Slovensku a o metódy práce s deťmi, ktoré majú nejaké poruchy.

Riaditeľka békeščabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová informovala účastníkov kurzu o tom, že metodické centrum usporiadalo v novembri ďalšie školenia v Bukových horách a v Sarvaši. Ako povedala, nie po prvýkrát sú spoluorganizátormi takýchto kurzov a vždy sa veľmi tešia, že je o ne taký veľký záujem, veď naši pedagógovia potrebujú každodenný styk so živým slovenským jazykom a, samozrejme, poznatky, ktoré im sprostredkúvajú vynikajúci odborníci zo Slovenska.

Na doškoľovanie prišli prednášať projektový manažér z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave Robert Povchanič a lektorky Eva Lišková, Alexandra Húsková a Mária Kozlíková. Celodňové doškoľovanie, ktoré prebiehalo v dvoch blokoch, otvoril Robert Povchanič predstavením inštitúcie, ktorá je pokračovateľkou práce Metodického centra v Banskej Bystrici. Centrum organizuje pre krajanských pedagógov týždňové pobyty na Slovensku a ďalšiu časť doškoľovania sa rozhodlo usporadúvať v ich domovských krajinách. Víkendové kurzy, zamerané na rôzne cieľové skupiny už realizovali v Békešskej Čabe, ale aj v Srbsku, Rumunsku, na Ukrajine a v Chorvátsku. V rámci centra pôsobí aj Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov (ÚJOP), ktorý pripravuje zahraničných študentov na prijímacie skúšky na vysoké školy na Slovensku. Okrem desaťmesačnej jazykovej a odbornej prípravy organizuje centrum aj klasické jazykové kurzy slovenčiny. Novinkou je trojtýždňová letná univerzita slovenského jazyka pre záujemcovia z celého sveta, pre krajanov a pre budúcich maturantov.

Metodička Mária Kozlíková, ktorá sa zameriava na prácu v triedach so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, na úvod poprosila prítomných, aby sa predstavili a uviedli problémy, s ktorými sa najčastejšie stretávajú počas vyučovania i mimo neho. Ako sa ukázalo, najväčšími problémami sú hyperaktivita detí, prístup rodičov, motivácia detí, žiak „sólista“, poruchy učenia sa, vnútorná diferenciácia triedy, puberta, mimo vyučovací čas, agresivita, intolerancia a integrácia. Po pestrej a zaujímavej prednáške boli účastníci kurzu rozdelení do dvoch skupín. Metodička Eva Lišková prednášala učiteľkám nižšieho stupňa o alternatívnych učebniciach pre 1. ročník základných škôl a o didaktických hrách so zameraním na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Lektorka Alexandra Húsková priblížila učiteľkám vyššieho stupňa tematiku tvorby testových položiek a čítania s porozumením. Ako nás informovala zástupkyňa riaditeľa pre základnú školu v slovenskej škole v Békešskej Čabe Mária Mayerová, účastníci sa najprv zoznámili s „burzou“ nápadov, ktorými môžu pedagógovia spestriť vyučovanie. Ako ich pani Húsková v krátkej prednáške informovala, v novej dobe treba individuálnu prácu vymeniť za spoločnú prácu. Na kolektívnu činnosť sú vhodné napríklad „hra v obchode“, „moje tričko“, „Morseova abeceda“, alebo netradičný príbeh. V rámci tejto hry sa medzi žiakmi rozdelia tabuľky s rôznymi slovami, z ktorých v priebehu istého času musia vytvoriť jeden netradičný príbeh. Alexandra Húsková predstavila pedagogičkám aj systém vyučovania na stredných školách a maturitný systém na Slovensku. Poslucháči sa zoznámili s publikáciou Kataríny Hincovej a Alexandry Húskovej Nová maturita - Slovenský jazyk a literatúra, ktorá obsahuje nielen základné informácie o maturite, ale aj testy, monitory a vyhodnotenie. Na záver metodického dňa účastníci dostali informácie aj o tom, ako treba hľadať na internete slovníky, ako napríklad slovník cudzích slov a synonymický slovník.

Andrea Szabová-Mataiszová

Bratislavská mozaika - Maľba slovami

Autorky z Vojvodiny v Bratislave

Z tvorivej úrody poézie a prózy Slovákov z Vojvodiny - z Kovačice osobne priniesli a predniesli 11. novembra v Artotéke Mestskej knižnice v Bratislave autorky, ktoré v mestečku insitných maliarov maľujú slovami. Literatúra, ktorá sa píše vo Vojvodine, patrí do kontextu slovenskej literatúry, povedal Miroslav Demák, keď stručne predstavil tvorbu Slovákov vo Vojvodine, jej históriu, časové a priestorové súvislosti, konkrétnejšie v mestečku Kovačica. Medzi autorov píšucich po slovensky a pochádzajúcich zo Srbska možno zaradiť aj jeho. Je známy ako novinár, autor beletrie, vydavateľ, zostavovateľ antológií. Už 15 rokov žije na Slovensku a venuje sa aj literatúre slovenskej menšiny za hranicami Slovenska.

Už viac ako dvesto rokov si Kovačičania chránia slovenčinu nielen v piesni a zvykoch, ale aj slovenským slovom z vlastnej dielne. Literárna družina Mateja Ambrózyho je pomenovaná podľa literárne činného kňaza, súputníka Štúrovcov, pôsobiaceho v Kovačici. Sonety uverejňoval v Orle tatranskom, v literárnej prílohe Slovenských národných novín. Družina vznikla v roku 1996 a združuje literátov rôzneho veku, mužov i ženy rôznych povolaní a sociálneho statusu z Kovačice a susednej, tiež slovenskej Padiny. Členovia družiny vydávajú svoje básne a krátke prózy v literárnom časopise Klasy a vyšla im aj spoločná antológia Pozdrav Slovákom z Banátu. Niektorí autori uverejňujú v krajanských i slovenských časopisoch, majú vlastné zbierky básní, alebo sa venujú tvorbe poviedok pre dospelých či deti. Zaoberajú sa aj literárnou vedou či jazykovedou, historiografiou, etnológiou... Literatúra faktu z Kovačice je podľa etnológa profesora Botíka sociograficky veľmi zaujímavá. Ukážky zo svojej tvorby predniesli autorky Zuzana Čížiková, Katarína Stanová, Eva Hajková, Mária Kotvášová - Jonášová. V tvorbe Kovačičanov je potenciál vypracovať sa aj v literatúre tak, ako v maliarskom umení. Počkajme si na ďalšie úrodné roky.

Nové predstavenie Radošinského naivného divadla

Medzi plody jesene na kultúrnom poli môžeme zaradiť aj najnovšiu divadelnú hru Radošinského naivného divadla Mám okno. Názov je viacznačný. Okno sa stáva dôležitou rekvizitou v generačnom konflikte medzi otcom a synom. V konflikte medzi pravidlami a tvorivým prispôsobovaním sa nie vždy ružovej realite. Človek môže komunikovať s ľuďmi, so zrkadlom, s tými, ktorí už dávno odišli kdesi na druhý svet, ale môže komunikovať aj s kameňom. Divák sa smeje. Herci bravúrne stvárňujú jednu rolu za druhou. Všetky postavy sú smiešne. Všetky sú karikatúrami dnešného životného štýlu. A do konca predstavenia nevieme uhádnuť, ktorá z postáv hry je normálnejšia. Kto je múdry a kto blázon. Kto sa nebojí otvorene si priznať omyly a aj sa za ne hanbiť. Kto chce naozaj hovoriť, nie prázdnymi frázami a náhodnými hrdinskými činmi zakrývať svoje zranené zahanbené ja. Kto nie je sám, aj keď je sám. A naopak. Kto je bez viny, nech hodí kameňom! Hoci, črepy vraj prinášajú šťastie... Komu?

Bratislavská Bibliotéka

Pedagogika, veda, hry, informácie, prezentácie kníh, autogramiády slovenských i zahraničných autorov, prednášky o knihách, odovzdávanie ocenení za literatúru, preklad... - to sú tradičné podujatia jesennej bratislavskej Bibliotéky v Inchebe. Deti všetkých vekových kategórií si prišli na svoje pri spoločenských hrách, všetci návštevníci si mohli vyberať z pestrej ponuky beletrie aj odbornej literatúry. Pedagógov zaujala prednáška Ing. Štefana Švarca, PhD, autora metódy IAV (interaktívneho vyučovania), ktorou vyučuje na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Nových Zámkoch už 20 rokov. Pomocou špeciálnej interaktívnej tabule, jedného počítača a hlasovacieho zariadenia je možné aktívne zapojiť do vyučovania všetkých žiakov v triede. A nielen zapojiť, ale i vyhodnotiť - poskytnúť im na konci hodiny objektívnu spätnú väzbu. Ani jeden žiak sa nikdy nesťažoval na známku. Naopak. Učiteľ svojim tvorivým prístupom a odbornosťou navodí atmosféru hry a žiaci sa spontánne zapájajú, osvojujúc si vedomosti premýšľaním o zadanej otázke a hľadaním riešení. Vďaka modernej metóde IAV môžu byť učenie, tvorivosť a zábava prirodzenou súčasťou vyučovacích hodín. Samozrejme, so šikovným učiteľom a modernou technikou.

Erika Fajnorová

Páračky na Martina

- síce bez peria, ale vo vynikajúcej nálade

Nikomu zo stoviek prítomných, ktorí sa zišli v jeden daždivý novembrový večer v Divadle v Alžbetinom sade (XVI. obvod hlavného mesta) nevadilo, že perie sa v sále našlo iba na ukážku. Páračky v zimnom období okrem práce ponúkali kedysi aj príležitosť na stretávanie sa a zábavu. Aj zámerom organizátora tohto podujatia, Regionálneho osvetového strediska v Ečeri, bolo vytvorenie príležitosti na stretávanie sa Slovákov tohto regiónu a odštartovanie novej tradície. O tom, že sa im darí realizovať tento cieľ svedčilo, že sála bola preplnená hosťami v krojoch i v „civile“ z Malej Tarče, Veľkej Tarče, Kerepešu, Tárnoku, Pilíša, Čemera, Čomádu, Ečeru, Maglódu, Šáre, Šóškútu a Cinkoty (XVI. obvodu hlavného mesta). Zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová na základe svojich predbežných štúdií povedala, že k dňu Martina sa v kruhu Slovákov v Maďarsku viažu iba niektoré ľudové pranostiky, ale o to väčšiu radosť majú z novodobej tradície spoločnej zábavy. Sprievodcami prvej časti programu boli vedúci ečerského regionálneho strediska, predseda Regionálneho združenia Slovákov z okolia Pešti Dolina a slovenskej samosprávy v Ečeri Ondrej Csaba Aszódi, zástupkyňa predsedu Združenia Zuzana Szabová a zástupkyňa vedúceho Regionálneho osvetového strediska v Ečeri Katarína Szabová-Tóthová. Ona uviedla koncert Mládežníckej dychovky zo Slovenského Komlóša, ktorá v tomto roku oslávila 40. výročie svojho založenia a ktorá bola hosťom podujatia aj vlani. Teleso pod taktovkou Jána Krčmériho očarilo obecenstvo skladbami, medzi ktorými boli zastúpené všetky žánre. Najväčší úspech zožali obecenstvu dobre známe piesne o víne, ktoré zaspievalo nevšedné príležitostné kvarteto, v ktorom účinkoval aj viceprimátor Slovenského Komlóša István Szűcs a vedúci tamojšieho regionálneho strediska, člen slovenskej samosprávy František Zelman, inak tiež bývalí členovia orchestra. Počas záverečného pochodu sa zaplnil priestor pred javiskom tanečníkmi, ktorí po krátkej prestávke obsadili javisko. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová uviedla druhý blok programu konštatovaním, že niekoľkoročná intenzívna práca vyvíjaná v regióne priniesla v tomto roku bohatú úrodu. Na Celoštátnom stretnutí slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov v Sarvaši sa zúčastnilo päť skupín z okolia Pešti. Členovia spolku Furmička z Čemeru, pestovatelia tradícií z Kerestúru a z Malej Tarče, mladí tanečníci z Maglódu a Tanečná skupina Zelený veniec z Ečeru si odniesli zlaté a strieborné diplomy a niekoľko osobitných cien. Potom sa na javisku vystriedali tanečníci všetkých vekových kategórií z Maglódu, Malej Tarče, Čemera a Šóškútu. Okrem hostí z okolitých Slovákmi obývaných osád sa na programe výborne zabavili starosta XVI. obvodu Péter Kovács s manželkou, ako aj autorka týchto riadkov. Batôžkový bál, na ktorom hrali do tanca Harťánski trubači, trval do neskorých nočných hodín a určite všetci účastníci s vďakou mysleli na slovenské samosprávy a organizácie, ktoré sa svojou obetavou prácou postarali o tento krásny večer.

Alžbeta Račková

Tradičná zabíjačka v Poľnom Berinčoku

Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku a miestna slovenská samospráva usporiadali v polovici novembra tradičnú zabíjačku. Na naše podujatie sme pozvali aj delegáciu z nášho družobného mesta na Slovensku z Kolárova na čele s prednostkou Mestského úradu Ing. Ivetou Némethovou a predstaviteľom Spolku slovenskej kultúry Ondrejom Litvaim.

Na skolenie brava sa podujala početná skupina mužov. Spracovanie mäsa prebiehalo v znamení pestovania našich gastronomických tradícií. Počas celého dňa sme pracovali vo vynikajúcej atmosfére, každá pracovná fáza nám pripomínala niekdajší život našich rodičov. Pripravili sme aj berínsku jaternicu a plnenú kapustu, ktoré sme mali na druhý deň na obed. Pritom sme si s hosťami vymieňali skúsenosti, porozprávali nám, ako prebieha zabíjačka u nich. Večeru sme usporiadali v penzióne Pobrežie jazera, zavítala na ňu aj početná skupina Slovákov z Veľkého Bánhedešu a delegácia Slovenskej samosprávy v Irminčoku. Na slávnostne prestreté stoly sa dostal chutný vývar z bravčových kostí, jaternice, klobásy, dusená kapusta a zemiaková kaša. Po večeri nasledovala zábava, ktorá trvala až do skorého rána. V nedeľu po obede sme sa s ťažkým srdcom rozlúčili s delegáciou z Kolárova.

Na zabíjačke sme pripravili aj tradičné oškvarky a pagáče, ktoré ponúkame pri zapaľovaní adventných sviec. Máme bohaté zásoby bravčového tuku, ktorý použijeme na Vianoce pri pečení chutných bagáňov (pagáčov).

J. Borguľová (cs)

Recitačná súťaž v XIII. obvode Budapešti

Šťastné stretnutia recitátorov a básničiek

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala 19. novembra v poradí 13. súťaž v prednese prózy a poézie. Súťažilo sa v šiestich kategóriách - vrátane gymnazistov a dospelých, najviac účastníkov bolo v kategórii žiakov piatych a šiestych tried základných škôl. Do Domu národností zavítalo 33 žiakov budapeštianskej školy, ktorí súťažili vlastne medzi sebou, nakoľko na výzvu samosprávy sa neprihlásili z ďalších škôl.

Prítomných najprv privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová, ktorá upokojovala žiakov tým, že každý dostane nejaký darček v podobe knihy a porota nebude veľmi prísna. Potom predstavila porotu, ktorá v tomto roku pozostávala zo zástupkyne predsedu celoštátnej slovenskej samosprávy Etelky Rybovej, prozaika, bývalého šéfredaktora Ľudových novín Zoltána Bárkányiho a predsedom poroty sa stal básnik, publicista Gregor Papuček.

Vypočuli si zopár vtipných prednesov a prekrásnych povestí, rozprávky o zvieratkách a príbehy zo školských lavíc. Po recitácii nasledovala prestávka pre súťažiacich a pre obecenstvo, porotu však čakala najťažšia práca. Polhodinka stačila na to, aby sa rozhodla a vyhlásila výsledky. Ako vždy, nemala ľahkú úlohu. Oveľa ľahšie bolo celkové vyhodnotenie, keď sme konštatovali, že úroveň súťaže bola veľmi vysoká, deti boli dostatočne pripravené, za čo patrí vďaka ich učiteľom. Žiaci spolu so svojimi učiteľmi vybrali svojmu veku vhodné básne, ba našli sa aj takí, ktorí uprednostňovali poéziu Slovákov v Maďarsku.

Vďaka patrí aj stálej účastníčke recitačných súťaží Márii Almášiovej, ktorá napriek svojej pracovnej vyťaženosti si vždy nájde chvíľku času pre poéziu a preto, aby sa naučila z roka na rok novú báseň. V tomto roku to boli dve básničky Evy Fábiánovej. Vzhľadom na veľký počet v tretej kategórii, sa porota rozhodla udeliť dvojmo každú cenu.

Výsledky

I. kategória

1. Panni Ulrichová

2. Lucia Hegedusová

3. Ursula Kováčová

II. kategória

1. Atila Gáč

1. Dániel Munkáči

2. Ákos Glück

2. Viktória Vargová

3. Laura Kapitányová

3. Zoé Joóbová

III. kategória

1. Gergely Kováč

2. Vivien Kapitányová

3. Bernadett Melicherová

IV. kategória

1. Elizabeth Kollárová

2. Peter Farkaš

3. Adrienn Kováčová

V. kategória

1. Alexandra Šoóšová

2. Noémi Juhásová

3. Karina Kürthyová

VI. kategória - dospelí

Mária Almášiová

Spomedzi nich viacerí dostali okrem knižnej odmeny aj niečo navyše: môžu stráviť budúci rok v júni týždeň v Mojmírovciach, kde s tamojším kaštieľom nadviazala kontakty Slovenská samospráva Budapešti (SSB). Na základe tejto spolupráce môžu navštevovať deti z budapeštianskej školy hodiny v tamojšej základnej škole a ubytovaní budú v mojmírovskom kaštieli. Tí najlepší získali navyše aj knižky od členov poroty.

(ef)

Jazyková súťaž v Dunaeďháze

Čerti, stromčeky, oheň a voda

Základná škola v Dunaeďháze usporiadala pre žiakov nižšieho stupňa slovenskú jazykovú súťaž. Táto súťaž poskytuje deťom možnosť zmerať si vedomosti zo slovenčiny. Vieme, že našim deťom osvojovanie si jazyka ich predkov nejde až tak dobre, ako by sme očakávali. Preto sme sa rozhodli viesť súťaž hravou formou. Tešíme sa, že z roka na rok pribúda počet účastníkov. Veríme, že akcia u nás už zapustila korene a budeme ju môcť usporiadať každý rok. Vďaka tejto súťaži sa žiaci s väčším elánom púšťajú do učenia predmetu, ktorému venujú štyri hodiny týždenne. Raz týždenne majú deti mimo vyučovacích hodín aj slovenský jazykový krúžok.

Súťaž organizovala učiteľka Ruženka Pásztorová Vargová. Na úvod sa predstavila každá skupina, pekné je, že si všetky zvolili slovenské meno, ako napr. Čerti, Stromčeky atď... Potom nasledovali rôzne hravé úlohy. Za každú správne vyriešenú úlohu dostali body. Nakoniec porota, pozostávajúca z domácich učiteľov, bývalej riaditeľky školy Evy Tóthovej a starostu Tomáša Nagya, vyhodnotila ich výkony. Deti si zatiaľ krátili čas hrou na Oheň a vodu, pri ktorej našli Mikulášske balíčky, a spievaním vianočných piesní. Zábavu prerušilo vyhlásenie výsledkov. Keďže všetkých sedem skupín úspešne pracovalo, deti dostali milé darčeky. Podobné hravé programy, akým bol aj tento, sú pre deti veľmi dôležité. Naučili sa tu niečo nové, iné, a strávili príjemné popoludnie so svojimi spolužiakmi. Rozchádzali sa s dobrým pocitom z príjemne stráveného dňa.

Eva Tóthová

Detský národnostný festival Báčsko-Kiškunskej župy

V novembri hostil Dunaeďház účastníkov 9. Detského a mládežníckeho národnostného folklórneho festivalu Báčsko-Kiškunskej župy. Tento festival už takmer dvadsať rokov zviditeľňuje v župe žijúce národnosti. Tohoročný sa mohol uskutočniť vďaka Samospráve Báčsko-Kiškunskej župy, obecnej a slovenskej samospráve v Dunaeďháze. Stretnutia detí a mládeže jednotlivých národností organizujú každé dva roky vždy na inom mieste. Na festivaloch Slováci, Rómovia, Chorváti a Nemci predstavujú starším generáciám, ako zachovávajú a pestujú ten poklad, ktorý im zanechali ich predkovia. Radostnou správou je, že Slováci v obci Miška znovu zorganizovali svoj spevácky zbor dospelých a v miestnej škôlke začali vyučovať ľudový tanec, s ktorým sa predstavili tamojšie deťúrence. Program začali prváci a druháci z miestnej školy, ktorí predniesli detské hry, kým škôlkári z obce Miške zatancovali hru na svadbu. Žiačky vyšších ročníkov z Dunaeďházu sa predstavili nitrianskym kolesovým tancom a choreografiou Na zelenej lúke. Mládežnícka zložka skupiny Slnečnice očarila porotu a obecenstvo Békešskými tancami. Počas rozhodovania poroty zabávali obecenstvo miestne mladé citaristky Vivien Somogyiová a Vivien Vargová, ktoré pripravila na vystúpenie Lilla Balázsová. Festival ukončil tanec z Horehronia v prednese miestnych tanečníkov. Na základe rozhodnutia odbornej poroty, členkami ktorej boli učiteľka tanca Zsófia Böröczová Huszáriková a zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, v galaprograme festivalu vystúpia tanečníci súboru Slnečnice s Békešskými tancami.

(br)

Na Európskej výstave zvierat v Nitre

Vystavoval aj Slovák z Maďarska a Maďar zo Slovenska

V dňoch 20. až 22.novembra sa v Nitre konala 26. Európska výstava zvierat. Z poverenia Európskeho chovateľského zväzu so sídlom v Luxemburgu bol Slovenský zväz chovateľov poverený jej usporiadaním. Výstava sa koná každé tri roky vždy v inom štáte a na Slovensku sa uskutočnila prvýkrát. Predstavili sa na nej chovatelia z 22 štátov. V Nitre už dávno nebolo toľko zahraničných vystavovateľov a zahraničných návštevníkov, ktorých sem autobusmi privážali cestovné kancelárie, najmä z Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Slovinska, Poľska, Maďarska... Cudzia vrava tu miestami vzbudzovala dojem, že na výstave sa pohybuje viac zahraničných návštevníkov ako domácich. Súčasťou výstavy bol aj predaj zvierat a ponuka chovateľského tovaru. V jedenástich pavilónoch výstaviska Agrokomplex boli vystavené čistokrvné plemená hydiny, holubov, králikov, ďalej exotické vtáctvo a morčatá v celkovom počte takmer 23 tisíc kusov. S najväčším počtom králikov, hydiny a holubov v množstve 4 982 sa na výstave predstavila hostiteľská krajina Slovensko a len o 18 kusov menej vystavovali chovatelia z Nemecka. Tretím najväčším vystavovateľom bola Česká republika s počtom 3 451 a štvrtým Rakúsko s počtom 1 624 zvierat.

Medzi európskymi vystavovateľmi nechýbali ani chovatelia z Maďarska, ktorí do mesta pod Zoborom prišli s 808 zvieratami. V delegácii Maďarského zväzu drobnochovateľov bol aj člen jeho predsedníctva a predseda sekcie holubov, Slovák z Békešskej Čaby, majiteľ malej tlačiarne Sirályka Ondrej Zeleňanský. Medzi Slovákmi je známy tým, že väčšia časť ich tlačí vychádza z jeho tlačiarne. Medzi ne patrí napríklad obľúbený Čabiansky kalendár a najnovšie je to celofarebná reprezentačná publikácia vydavateľstva Legatum, Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku. Sám je autorom niekoľkých básní a pričinil sa aj o vydanie tristoročnej genealógie rodu čabianskych Zeleňanských, ktorí majú pôvod v obci Zelené pri Poltári. Tých, čo sa na ceste zo Zeleného usadili v Békešskej Čabe je ich v Maďarsku a inde vo svete, ktorých v knižke uviedol, viac ako 360. Vyučený tlačiar, predtým vedúci oddelenia tlačiarov v polygrafickom kombináte KNER sa drobnochovu a najmä chovu holubov venuje od svojej mladosti. Prvé holuby si zadovážil už ako 13-ročný v roku 1952 a odvtedy ich nielen chová, ale sa s nimi zúčastňuje na domácich a zahraničných výstavách, kde získal veľa ocenení. Na rodnej postati vo Veľkej Marasti chová viac plemien holubov: štrasery, buharské bobriaky, sovky blondinety, turbitiny a báčske letáče v celkovom počte tristo kusov. Na 26. Európskej výstave zvierat v Nitre dostal za plemená buharské a turbitine dve čestné ceny. Ondrej Zeleňanský má na Slovensku veľa priateľov a to rovnako medzi chovateľmi holubov, tak aj medzi ďalšími obyvateľmi Slovenska, ktorí ho radi navštevujú a nachádzajú u neho prístrešie a pohostinnosť najmä počas tradičného klobásového festivalu. Aj na výstave v Nitre sa s niektorými stretol a srdečne sa s nimi v materčine porozprával.

Druhým zaujímavým vystavovateľom bol Maďar z Balatonbogláru trvale žijúci na Slovensku - József Aszódi. - Môj otec pochádza z Išasegu a moja stará matka bola Slovenka. Aj otcovho brata manželka je Slovenka. Otec sa s mojou matkou zoznámili v Budapešti a po svadbe sa roku 1960 odsťahovali do Balatonbogláru. Ja som sa narodil roku 1962 v Marcali - vyznal sa mi tento chovateľ zvierat z Nových Zámkov. Vyučil sa za zámočníka a počas oddychu na dovolenke pri Balatone sa zoznámil s manželkou, ktorá pochádza zo Slovenska - Duloviec pri Komárne. Po krátkom spoločnom manželskom pobyte v Maďarsku sa na žiadosť manželky roku 1986 presťahovali do manželkinho rodiska. J. Aszódi žije takto na Slovensku už 23 rokov a z materskej krajiny si priniesol nadpolovičnú invaliditu, ktorú získal úrazom na základnej vojenskej službe. Zdravotné problémy boli jedným z impulzov, že sa na Slovensku rozhodol venovať chovu zvierat. Začal s chovom králikov plemena kuni veľký modrý a už od začiatku sa mu aj za pomoci rád priateľov začalo dariť a odvtedy na výstavách zožal veľa ocenení. Chová aj psov a hydinu. Z psov je to plemeno stredoázijský ovčiak a z hydiny plemená sliepok: jarabičia vlaška, hodvábnička, arankana a mileflérska bradatá, ktorú chová ako jediný na Slovensku. Najväčší úspech dosiahol s králikom - holandský s japonovitou kresbou. Tento chovný materiál kúpil v roku 2004 na výstave v Prahe a s týmto plemenom sa stal majstrom Slovenska, držiteľom ďalších víťazných cien, čestných cien a plemeno je ozdobené aj titulom šampión. J. Aszódi je členom Základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov v Nových Zámkoch. Na Európskej výstave zvierat okrem toho, že vystavoval králiky, hydinu a za sliepku mileflérsku bradatú získal čestnú cenu, pracoval v jednom výstavnom pavilóne ako garant. Tento rok úspešne zložil skúšku a stal sa posudzovateľom králikov, čo bol jeho dlhoročný životný sen. Aj zásluhou svojho užitočného koníčka žije J. Aszódi s manželkou - zubnou techničkou a tromi dospelými synmi na Slovensku šťastný a spokojný život.

Ján Jančovic

Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti

Nedeľu večnosti Čerňania slávili v hlavnom meste

„Kde si môj premilý Ježiši Kriste, a kde Ťa hľadať mám, na ktorom mieste? Zaskvej sa v temnote, veď si jasný, bez Teba žiť nechcem, veď si krásny,“ - znela 22. novembra náboženská pieseň v zborovej kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti. Úvodom slávnostnej bohoslužby zborová farárka Hilda Guláčiová Fabuľová pozdravila hostí: kurátorku Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a predsedníčku Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti - Nový Budín Ildiku Klauszovú Fúzikovú, presbyterov zboru a veriacich z Černe. Bolo potešiteľné, že čerňanských veriacich na slávnostnú bohoslužbu sprevádzali aj členovia Slovenskej menšinovej samosprávy v Černi Viktória Ečeriová (predsedníčka), Zoltán Szabó (podpredseda), Imrich Kátai, Ján Benis a Tibor Valásek.

Slávnostná bohoslužba sa konala pri príležitosti poslednej nedele cirkevného roka - Nedele večnosti. Zborová farárka Hilda Guláčiová Fabuľová vo svojej kázni slova Božieho hovorila o. i. o bdelosti a očakávaní Pána Ježiša. V evanjeliu podľa Marka sa hovorí o tom, že pred príchodom Pána bude veľké súženie, všetko sa zničí a zahynie. On bude súdiť živých a mŕtvych. V ten deň každý človek môže vidieť, že večná hodnota je láska - nekonečná Božia láska. V ten deň uvidíme, že budeme spasení, vykúpení, lebo náš Pán Spasiteľ a Vykupiteľ odpustí všetky naše hriechy. A naša viera sa premení na šťastné videnie z milosti Pána Ježiša.

Koncom bohoslužby zborová farárka Hilda Guláčiová Fabuľová dala Áronovské požehnania a pozvala všetkých veriacich na agapé. Pani farárka sa opäť poďakovala hosťom z Černe a kurátorke CSS. predsedníčke novobudínskej slovenskej samosprávy za finančnú podporu na cestovné a agapé. Pani Ildika Klauszová Fúziková vyjadrila radosť z toho, že aj Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti pozýva evanjelikov zo slovenských osád na bohoslužbu do Budapešti. Vyzdvihla, že Čerňania by mohli byť dobrým príkladom aj pre ostatné slovenské osady, lebo veriacich odprevadili v plnom počte aj členovia tamojšej slovenskej samosprávy. Zároveň informovala prítomných aj o tom, že Verejná nadácia udelila v roku 2009 značnú finančnú podporu cirkevným akciám a slovenskej pastorácii. A to najmä preto, lebo uchádzači vypracovali dobré projekty s rôznorodou a obsažnou tematikou.

Čerňania po duchovnom a telesnom občerstvení si vo večerných hodinách pozreli divadelné predstavenie, takže poslednú nedeľu cirkevného roka prežili slávnostne, dôstojne a radostne.

(fúziková)

Zomrel operný spevák Juraj Meliš

27. novembra 2009, vo veku 86 rokov zomrel večný člen Maďarskej štátnej opery, operný spevák Juraj Meliš. Jeden z najväčších maďarských barytonistov sa narodil ako najmladšie dieťa mnohodetnej sarvašskej slovenskej rodiny. Po maďarsky sa naučil až ako päťročný a bol jediným spevákom v Maďarsku, ktorý sa stal laureátom Kazinczyho ceny. Spievať začal na podnet duchovného sarvašského evanjelického zboru. Prihlásil sa na Technickú univerzitu, ale nakoniec sa rozhodol pre hudbu. Od roku 1945 študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti a v roku 1949 sa stal sólistom Maďarskej štátnej opery. S výnimkou Wagnerových hrdinov stvárnil všetky veľké barytonové postavy opernej literatúry: Dona Alfonsa, Figara, Falstaffa, Papagena a Dona Giovanniho. V roli princa Modrofúza vystúpil aj v La Scale v Miláne, ale mal veľký úspech aj v ostatných hudobných dielach najväčších maďarských skladateľov. Vystupoval na rôznych operných scénach, ale najlepšie sa cítil na javisku budapeštianskej opery. Počas svojej umeleckej dráhy bol ocenený najvyššími vyznamenaniami a roku 1989 bol zvolený za večného člena opery. Založil pamätnú plaketu, ktorú udeľujú maďarským spevákom s najkrajšou výslovnosťou.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

..........................................................................................................................................