Národnostné televízne relácie v neistote

Vzhľadom na to, že v budúcoročnom rozpočte boli drasticky znížené financie určené na verejnoprávnu Maďarskú televíziu, vedenie inštitúcie sa rozhodlo zrušiť svoje regionálne štúdiá v Segedíne, Pätikostolí a Miškovci. Správy o zatvorení regionálneho štúdia MTV v Segedíne vyvolali pobúrenie aj v kruhu vedúcich predstaviteľov Békešskej, Čongrádskej, Báčsko-Kiškunskej a Solnockej župy, ako aj národnostných občanov, najmä Slovákov a Rumunov a ich lídrov v Békešskom regióne, ktorí svoje protesty poslali MTV a vláde.

„Národnostné relácie otvárali okná, cez ktoré sme sa mohli ukázať svetu, mali sme možnosť prezentovať svoje tradície, svoju kultúru. Cez tieto okná aj príslušníci iných menšín a väčšinového národa mohli nahliadnuť do nášho života, teda národnostné televízne programy napomáhajúc pokojné spolunažívanie sa prihovárali nielen príslušníkom menšín,“ povedal pre internetový portál beol.hu predseda Slovenskej menšinovej samosprávy mesta Békešská Čaba. Juraj Ando zároveň poukázal na to, že ak by malo dôjsť k znemožneniu činnosti niektorého média Maďarov v susednej krajine, určite by to vyvolalo veľké pobúrenie v Maďarsku.

(br-hl)

Chcú zrušiť vidiecke štúdiá MTV

Čo s národnostnými reláciami?

Nestáva sa to prvýkrát, vedenie Maďarskej televízie (MTV) sa už aj v minulosti viackrát snažilo zrušiť svoje regionálne štúdiá, v ktorých sa pripravujú aj magazíny domácich národnosti. Podľa našich informácií „MTV-vidiek“ už viackrát zachránil práve tento aspekt verejnoprávnosti inštitúcie živenej daňovými poplatníkmi. História sa neraz opakuje, tento krát sa však zdá byť situácia skutočne vážna.

Redaktorov národnostných relácií a ďalších pracovníkov tridsaťročných vidieckych tvorivých dielní verejnoprávnej televízie v Segedíne (Szeged), Pätikostolí (Pécs) a Miškovci (Miskolc) sa zbytočne vypytujeme, ako to v skutočnosti s nimi je, majú prísne zakázané hovoriť o tom, o čom veľa toho ani sami nevedia. Spolu s nami sa údajne aj oni iba v tlači dočítali, že vraj vláda drasticky znížila financie určené MTV zo štátneho rozpočtu, na čo sa vedenie televízie rozhodlo nemenej drasticky šetriť, už ani nie ďalším oslabením, ale úplným odstránením tzv. periférie. Aj keď podľa Ústavy MR „národné a etnické menšiny žijúce v našej vlasti sú štátotvorní činitelia“ (dodajme, žiaľ, neraz iba na papieri), veľmi nás to už ani neprekvapuje, že aj v tejto kauze sme sa aj my ocitli na periférii záujmov. Prešlo niekoľko dní a spomedzi kompetentných akosi nikto sa ani len nesnažil spresniť či vysvetliť, že nemusíme sa obávať, veď verejnoprávna televízia si nemôže dovoliť ohrozovať budúcnosť národnostných a iných verejnoprospešných relácií, kvôli ktorým vlastne dostáva tie naše daňové forintíky.

Autorovi týchto riadkov pritom nedá pokoja podozrenie, že zase sa stávame iba nástrojmi veľkých manipulátorov v ich nečestnej hre. Ak sa tak veľmi chceme, len sa pokojne hnevajme, samozrejme, nie na nich, ale na tých druhých, veď oni nič - oni muzikanti, za všetko môže dirigent, ktorý inak tiež nič, veď to nie on hrá tak falošne. Práva, status quo, kultúrna autonómia... - takéto hlasy si nechávajú radšej pre svoje symfónie „o žalostnom postavení zahraničných Maďarov“. Keďže pravda údajne skôr-neskôr zvíťazí, popri protestovaní nám zostáva iba veriť, že spolu s nami raz aj tí muzikanti a dirigenti poriadne doplatia na svoje slabé, viac než disharmonické muzicírovanie.

Imrich Fuhl

S predsedom CSS Jánom Fuzikom

O televíznom vysielaní, školách a novinách

Vedenie televízie tvrdí, že plány vzťahujúce sa na zatváranie regionálnych štúdií sa netýkajú národnostných relácií, ale je ťažko si predstaviť, že takéto zmeny by sa netýkali menšinových dielní. Predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy a bývalého redaktora Našej obrazovky Jána Fuzika sme sa opýtali, aké kroky v záujme riešenia problémov spolu s ostatnými vedúcimi celoštátnych samospráv podnikli.

- Samozrejme, sledujeme aj tlačové informácie, napríklad o poslednom zasadnutí Kuratória Maďarskej televízie, ktoré odhlasovalo, že regionálne štúdiá sa nemôžu zatvárať a treba zabezpečiť plynulú prevádzku menšinových, regionálnych a náboženských programov, čo považujeme za pozitívne rozhodnutie. Samozrejme, to, čo znamená plynulá prevádzka, môže byť diskutabilné. My si to predstavujeme tak, že programy sa budú pripravovať podľa doterajšieho poriadku, na doterajšej úrovni, veď je to preferovaná verejnoprávna povinnosť verejnoprávnej Maďarskej televízie. Na zasadnutí slovensko-maďarskej menšinovej zmiešanej komisie v Bratislave, kde sa hovorilo prevažne o modifikácii Zákona o štátnom jazyku a zúčastnili sa na ňom aj predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), som tiež upozornil na to, aké neblahé zmeny môžu nastať od 1. januára v Maďarskej televízii v súvislosti s menšinovými reláciami. Na zasadnutí komisie expertov Rady Európy, ktorá monitorovala tretie hlásenie maďarskej vlády o plnení Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, sme spolu s predsedom rumunskej a podpredsedom slovinskej samosprávy na to tiež upozornili, takisto ako aj na neistoty okolo financovania národnostnej tlače. Srbská celoštátna samospráva už prijala na svojom Valnom zhromaždení protestné vyhlásenie a v stredu ráno (9. decembra - p. r.) na stretnutí členov Združenia celoštátnych menšinových samospráv sme sa dohodli, že zašleme spoločné protestné vyhlásenie predsedovi kuratória Maďarskej televízie, predsedovi parlamentu ako predstaviteľovi zakladateľa akciovej spoločnosti MTV. Obrátime sa teda na politickú sféru a 15. decembra usporiadame tlačovú konferenciu, na ktorú pozveme tak predstaviteľov domácej, ako aj zástupcov zahraničnej tlače a na ktorej chceme zverejniť náš rázny protest. Ak by skutočne nastali nepriaznivé zmeny, môžeme uvažovať aj o ďalších krokoch a, samozrejme, sa nadhodí aj možnosť súdnej obžaloby za neplnenie zákonov.

- Keď sme sa naposledy rozprávali, ešte nebol prijatý zákon o štátnom rozpočte na rok 2010. Vtedy ste spomenuli nepriaznivé zmeny, ktoré môžu negatívne vplývať na školstvo, aj na financovanie Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny. V definitívnej verzii rozpočtu sa podarilo dosiahnuť nejaký výsledok vo veci školských normatív? Netýka sa to totiž iba inštitúcií CSS, ale všetkých škôl v Maďarsku.

- Nepodarilo sa. Odňatie istých normatív zdôvodňovala vláda tým, že sa znižujú odvody za mzdy zamestnancov, ale teraz je už jasné, že nižšie odvody nebudú kompenzovať zníženie normatív. My sa budeme snažiť získať prostriedky z rámca ministerstva školstva (kde je na tento účel viac ako miliarda forintov), a to nielen pre tie školy, ktoré fungujú v obciach s menej ako 1100 obyvateľmi, a ktoré boli zatiaľ pri kompenzovaní nákladov preferované. Chceme dosiahnuť, aby sa kompenzácia vzťahovala na všetky školy, kde prebieha národnostná výučba. Aj s Celoštátnou menšinovou komisiou pri ministerstve začneme rokovania o tom, aby sa tieto dotácie zvýšili, resp. aby sa zaviedli tam, kde nie sú.

- S predsedami celoštátnych menšinových samospráv ste sa na pôde nedávno založeného parlamentného fóra okrem iného zhodli v tom, že financovanie národnostnej tlače by nemalo byť ohrozené neblahými procesmi, ktoré prebiehajú v maďarskej ekonomike. Dohodli ste sa na tom, že na tento účel by sa malo zabezpečiť zo štátneho rozpočtu 270 miliónov forintov. Rozpočet bol odvtedy prijatý a tieto peniaze naďalej figurujú v kapitole Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny. Aký vývin sa dá očakávať, veď vieme, že ešte stále sa pracuje na riešení tohto problému?

- Teraz to beží akosi paralelne po dvoch koľajach, my akoby sme zostali mimo vlaku. Je veľmi vážna vec dosiahnuť zabezpečenie financovania. Zatiaľ sa nám podarilo dosiahnuť na rokovaniach s Verejnou nadáciou, že ak aj naďalej bude prerozdeľovať financie pre tlač, vyčlení na tento účel tých 270 miliónov, na ktorých sme sa dohodli s predstaviteľmi vlády. My sa však zatiaľ pridržiavame k tej dohode, ktorú sme uzatvorili na pôde parlamentu, že sa vydá výkonné nariadenie k rozpočtovému zákonu. V tomto prípade by už od januára boli vydavateľstvám pravidelne poskytované peniaze. V týchto dňoch som z poverenia predsedov celoštátnych samospráv vypracoval návrh rozdelenia a zvýšenia financií na základe princípov, ktoré doposiaľ uplatňovalo kuratórium nadácie. Verejná nadácia zatiaľ nedostala oficiálne oznámenie o zmenách vo financovaní národnostnej tlače a už informovala vydavateľstvá o tom, že im poskytne primeranú čiastku na hradenie nákladov v prvom mesiaci roka, ale to, čo bude vo februári, nikto nevie. V týchto dňoch plánuje nadácia vypísať súbeh na financovanie novín, ktorého uzávierka by mala byť 23. decembra. My sa držíme doposiaľ jedinej platnej dohody, ktorá bola uzatvorená na pôde parlamentu. Spolu s tabuľkou, ktorú sme pripravili o rozdelení 270 miliónov Ft, pošleme list kompetentným štátnym tajomníkom, predsedovi parlamentu a na informáciu aj Verejnej nadácii, v ktorom rázne vyzývame, aby v rámci Úradu vlády vyriešili otázku, kde budú zdroje na financovanie národnostnej tlače.

- Táto suma je vyššia, alebo nižšia ako tohto roku?

- Je vyššia. V porovnaní s týmto rokom, ale to bolo iba na 10 mesiacov, je to o 32 percent viac. Keď to prepočítame na celý rok, tak je to približne 12-percentné zvýšenie.

- V tejto hospodárskej situácii by to bol pekný výsledok, ale aj tak pre CSS zostáva ešte úloha zohnať finančné zdroje chýbajúce z rozpočtu Ľudových novín. Máte nejaké predstavy o možných zdrojoch?

- Budeme sa snažiť, predstavy máme. Podľa našej nedávno prijatej koncepcie rozpočtu chýbajúce financie budeme zatiaľ hradiť z rezervy pre financovanie inštitúcií, ale počítame aj s pomocou Slovenskej republiky, buď ministerstva kultúry, alebo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Veď ešte aj pri optimálnom financovaní budeme mať približne 6-miliónový schodok, čo je zhruba 800 tisíc Sk. Dúfam, že dostaneme pomoc k tomu, aby sme mohli noviny udržať na terajšej úrovni.

Otázky kládla:

Alžbeta Račková

http://www.luno.hu/content/view/9250/1

http://www.luno.hu/content/view/9245/1

http://www.luno.hu/content/view/9026/27

http://www.luno.hu/content/view/1413/27

http://www.luno.hu/content/view/70/86

Opäť rozbili výklad Slovenského inštitútu

Slovensko očakáva vyšetrenie útokov

Slovensko očakáva od maďarskej strany vyšetrenie tohtoročných útokov voči slovenským inštitúciám v Maďarsku. Ministerstvo zahraničných vecí SR ich považuje za vandalské. Očakáva, že vinníci, ktorí sú za ne zodpovední, sa nájdu a budú potrestaní, povedal hovorca rezortu Peter Stano. „Takéto útoky sledujeme so znepokojením. Považujeme ich za vandalské činy a očakávame, že maďarské úrady ich uspokojivo vyšetria, nájdu a potrestajú páchateľov a zabránia opakovaniu takýchto činov, ktoré sa povážlivo opakujú,” povedal P. Stano.

Posledným incidentom bol útok na Slovenský inštitút v Budapešti, ktorý čelil od leta už tretiemu útoku, ani v jednom prípade však nebol vyšetrený. V auguste ležal pred vchodom do Slovenského inštitútu balíček s nápisom „bomba”, na budovu slovenského zastupiteľského úradu zas hodil neznámy útočník zápalnú fľašu, tzv. molotovov koktail. Pred niekoľkými mesiacmi terčom útoku sa stal aj slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss.

6. decembra nadránom rozbil okná na inštitúte - na rušnej Rákócziho triede v centre mesta - zatiaľ neidentifikovaný mladý muž, ktorý okná prekopol a zničil celú sklenenú výplň. Inštitút údajne má aj záznam z bezpečnostných kamier, podľa ktorého nemuselo ísť o náhodný čin. Mladý útočník mal totiž obuté kanady alebo inú tvrdšiu obuv, ktorou cielene rozrazil hrubé sklo.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odsudzuje poškodenie budovy Slovenského inštitútu v Budapešti. Pre tlačovú agentúru MTI to v Bruseli uviedol minister zahraničných vecí MR Péter Balázs. „Ministerstvo zahraničných vecí MR dôrazne odsudzuje poškodenie budovy kultúrnej ustanovizne SR v Budapešti a vyjadruje v súvislosti s týmto prípadom ľútosť,” uviedol P. Balázs. Ako dodal, rezort diplomacie vyzval políciu, aby v podobných prípadoch konala so zvýšenou pozornosťou a čo najskôr.

Vzájomné vzťahy v tomto roku negatívne poznamenal predovšetkým nový slovenský jazykový zákon, ktorý podľa Budapešti obmedzuje práva maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku. Ďalšie vyhrotenie prinieslo slovenské odmietnutie vstupu prezidenta MR Lászlóa Sólyoma, ktorý sa chcel 21. augusta - teda v deň výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa, na ktorom sa podieľala aj maďarská armáda - zúčastniť v Komárne na odhalení sochy zakladateľa uhorského štátu svätého Štefana.

(-hl)

„Ľudia sú oveľa lepší než politika”

Svätovojtešské večery v Ostrihome

Čo priviedlo slovenský národ k tomu, aby svoj jazyk chránil zákonom? - Táto otázka odznela 17. novembra v knižnici Vysokej školy teologickej v Ostrihome na začiatku prednášky Dr. Istvána Käfera pod názvom Dejiny slovenského jazyka od začiatkov až po jazykový zákon. Bola to prvá prednáška v rade Svätovojtešských večerov. Cieľom organizátorov, Nadácie svätého Vojtecha pre výskum strednej a východnej Európy a Centra svätého Vojtecha, je sprostredkovať zaujímavé vedecké a kultúrne témy širšej verejnosti, umožniť záujemcom vysloviť sa k aktuálnym udalostiam stredoeurópskeho regiónu, vytvoriť istý dialóg medzi vedou a každodenným životom.

Pomocou veľkého množstva literárnych a literárnohistorických príkladov z dejín slovenského jazyka od prvej slovenskej písomnej pamiatky cez Pázmaňov Ostrihomský rituál po Ballekovho Pomocníka István Käfer poukázal na skutočnosť, že „ak nevenujeme dostatočnú pozornosť teritoriálnym, nemaďarským hungarikám, robíme ťažkosti nielen nám, ale aj svojím susedom, niekdajším spoluobčanom. Takto strácame veľmi veľa, veď nedostatok poznatkov o slovacikách nám prekáža v predstavení súvislostí obsahových hungarík. Situácia je podobná, ak to celé obrátime, a robíme výskumy o slovacikách. (…) Jazyk Slovákov je mladý, veď spisovnú slovenčinu kodifikovali štúrovci v roku 1843. V Uhorsku stáročia používali jazyk Kralickej biblie - bibličtinu, slovenský preklad Biblie vydali prvýkrát v rokoch 1829-1830. Azda preto potrebuje ochranu? (…) Od čias Petra Pázmaňa bol stále väčší záujem o „tótske etnikum”, veď arcibiskupa, ktorý musel ujsť z Ostrihomu do Trnavy, najviac znepokojovali evanjelici a ich jazyk český. Zbraňou katolíkov sa tak stala slovenčina (na základe západoslovenského nárečia), pre súčasníkov i nasledovníkov Petra Pázmaňa to bol jazyk všeobecne prístupný. V porovnaní s češtinou, ktorú považovali za slovenčinu, to bola skutočná slovenčina. Zatiaľ nevyriešenou terminologickou otázkou je, či je možné nazvať etnické vedomie a jazyk českých exulantov slovenským. Pre tento jazyk by sme mohli používať termín „česká slovenčina”, pre slovenský jazyk domácich katolíkov termín „uhorská slovenčina”, ako aj pre jazyk ľudu, z ktorého Ľudovít Štúr vytvoril spisovný, dnes už úradný národný jazyk. (…) V dôsledku politických procesov posledných 150 rokov zmizla niekdajšia samozrejmosť, prirodzenosť maďarsko-slovenských súvislostí, teraz stoja proti sebe dve neznáme, cudzie kultúry. Obdobie rozpadu tvorí asi len desatinu tisícich rokov Uhorska. Dnes už môžeme konštatovať, že po zrýchľujúcich sa národných procesoch 19. storočia, po 150 rokoch zničujúcej politiky, kultúra regiónu sa stáva zase duchovným majetkom všetkých. Očistí sa od klamstiev politiky, od direktívnych poloprávd, nedorozumení, polovzdelaní a nevzdelaní. Štátna suverenita Maďarskej republiky a Slovenskej republiky sa nemôže uplatniť smerom naspäť. Skutočnosť Uhorska žije dodnes. V nerozdeliteľnej jednote duchovnej tvorivosti, vytvorenej kultúry všetkých etník. Možno interpretácia tejto skutočnosti potrvá tak dlho ako rozpad. To ale musíme vedieť, že spoznanie, uznanie a prijatie bývalej spoločnosti je existenčnou potrebou dnešných štátnych útvarov,“ konštatoval vo svojej prednáške Dr. István Käfer.

Nadácia svätého Vojtecha pre výskum strednej a východnej Európy, založená Ostrihomsko-budapeštianskou arcidiecézou, podporuje skúmanie interetnických súvislostí strednej Európy a východnej (ortodoxnej) oblasti, spája vedecké, kultúrne a vzdelávacie aktivity v okolí Ostrihomu a v prihraničnom regióne.

Erika Sztakovicsová

Šalgótarján

Regionálny slovenský deň s odovzdaním vyznamenaní

Osvetové stredisko Attilu Józsefa v Šalgótarjáne bolo dejiskom Regionálneho slovenského dňa, akcie Slovenskej samosprávy Novohradskej župy, Združenia novohradských a hevešských Slovákov a Knižnice B. Balassiho, na ktorej sa zúčastnili Slováci z Novohradskej, Hevešskej a Peštianskej župy. V slávnostnom programe účinkovali ľudová kapela Svrčkovci z Mihálygerge, citarista Alexander Szőke z Malej Nány a Folklórny súbor Zemplín z Michaloviec. V rámci podujatia odovzdali vyznamenania „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“ na pamiatku bývalej starostky vo Veňarci Anny Hudeczovej.

Regionálny slovenský deň sa začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi, ktorú zaspievala Žofia Komjáthyová z Veňarcu za sprievodu Svrčkovcov. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá medzi hosťami zvlášť privítala zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelku Rybovú a zástupcu generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Antona Paulika, pripomenula, že obaja už tak trochu patria aj k Novohradu, „lebo sú naši“. Uviedla, že mestské osvetové stredisko je hostiteľom akcie siedmy raz, pričom prvé podobné regionálne stretnutie našich Slovákov sa konalo pred viac ako 20 rokmi v Níži. Pozdrav vedenia mesta odovzdal prítomným vicestarosta Šalgótarjánu Mihály Eötvös, ktorý sa zmienil o tom, že mesto udržiava dobré kontakty s družobným mestom Banskou Bystricou a zaželal prítomným príjemnú zábavu. Predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed smutne poznamenal, že na akcii prichádza čoraz menej účastníkov, ale zároveň sa priznal, že tento regionálny deň je preňho veľmi milým podujatím.

„Vtedy prežijeme a vtedy prežije náš jazyk, ak budeme držať spolu,“ povedala R. Egyedová Baráneková. „Vtedy sme Slováci srdcom, keď tomuto podriadime aj svoje osobné ciele,“ pripomenula. Zaspomínala aj na svoj príchod do Maďarska pred 27. rokmi, keď sa povrávalo, že Slováci sú v 12. hodine pred zánikom a asimiláciou. „ Prešlo 27 rokov, ale dvanásta hodina ešte stále neodbila, chvalabohu. Ale stále cítime, že máme k nej blízko a záleží len od nás, či tá hodina udrie, alebo nie,“ poznamenala. Prítomných v mene organizátorov privítala aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Katarína Plevová.

Podujatie otvoril A. Paulik, ktorý sa vo svojom prejave zameral na vážne otázky, ako je napríklad zníženie počtu materských a základných škôl, kde sa vyučuje slovenčina. Hovoril o tom, že koncom roku zvykneme bilancovať predošlé mesiace. Tento rok však bol trochu výnimočný v našej spoločnosti, nakoľko ubehlo 20 rokov od zmeny spoločenského režimu. Zažili sme však aj druhé významné jubileum, a to 15 rokov od založenia prvých slovenských samospráv. Nad týmto výročím by sme sa mohli, podľa A. Paulika, zamyslieť. „Pred 15. rokmi sme mali celkovo 74 materských škôl, kde výchova prebiehala aj po slovensky. Tieto škôlky navštevovalo spolu 2968 detí. Mali sme 67 základných škôl, kde sa slovenčina vyučovala ako predmet a osem škôl bolo dvojjazyčných. V prvých voľbách vzniklo 51 miestnych slovenských samospráv, budapeštianska a celoštátna samospráva. V Maďarsku žilo podľa štatistík 10 945 Slovákov. Pri poslednom sčítaní ľudu uviedlo slovenskú národnosť o niečo viac ako 17 tisíc ľudí. V súčasnosti je 48 materských škôl, kde majú slovenské zamestnania, 39 základných škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet a 5 dvojjazyčných škôl. Po voľbách v roku 2006 sa založilo 116 miestnych, 5 župných a celoštátny slovenský zbor,“ uviedol A. Paulik. „Budúci rok budú voľby do menšinových samospráv, bol by som rád, keby tieto fakty, čo som spomenul, zapôsobili na ľudí, ktorí by porozmýšľali nad tým, či je dobrý ten smer, ktorým sme sa vybrali. Či je najvyšší cieľ to, aby sme mali čo najviac menšinových samospráv? Alebo sú iné, možno dôležitejšie ciele, ktoré by sme mali dosiahnuť spoločne?“ položil otázky a zároveň požiadal spoločenské združenia, ktoré aj počas nasledujúcich volieb zohrajú úlohu nominačných organizácií, aby sa vopred rozhodli o tom, akých kandidátov budú podporovať a aby dôkladne prerokovali tieto otázky.

Prítomným sa prihovorila aj generálna riaditeľka Maďarského osvetového ústavu a výtvarného lektorátu Erika Borbáthová, ktorá vyzdvihla význam podobných spoločenských akcií, ktorých sa zúčastnia obyvatelia rôznych osád, viacerých žúp, ale jednej národnosti. Pripomenula, že fakt, že záujemci do troch štvrtín naplnia veľké hľadisko, pretromfne všetky štatistiky. „Považujem za dôležité, aby kultúra krajiny bola rôznorodá a pestrofarebná. Myslím si, že každá národnosť žijúca v Maďarsku je jednou farbou na jednej veľkej palete,“ povedala E. Borbáthová.

V ďalšej časti stretnutia došlo k odovzdaniu vyznamenania „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“, udeľovaného od roku 2004 na pamiatku Veňarčanky Anny Hudeczovej aktivistom, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o zachovávania slovenského jazyka, kultúry a tradícií v tomto regióne. Predsedníctvo Združenia novohradských a hevešských Slovákov sa rozhodlo v tomto roku udeliť vyznamenanie trom jednotlivcom: riaditeľke Základnej a materskej školy v Níži Zuzane Kučerovej, členke Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, učiteľke materskej školy Zuzane Verebélyiovej Škorkovej a predsedovi Slovenskej samosprávy v Malej Náne Michalovi Hlivovi.

Z. Kučerová sa poďakovala za uznanie práce a činnosti na národnostnom poli slovami: „Bez kolegov a bez podpory mojich najbližších by to nešlo. Kolegovia, rodičia i deti mi pomáhajú, takže sa nám dobre pracuje. Som Slovenkou a Slovenkou aj ostanem. Vyučovanie slovenčiny je mojou srdcovou záležitosťou, z ktorej nepopustím,“ priznala sa s dojatím Z. Kučerová. M. Hliva si tiež pripravil krátky prejav, avšak v maďarskom jazyku. Okrem iného sa poďakoval svojej manželke za 55 rokov spoločného života.

Po chvíľach dojatia na javisko vystúpili členovia ľudovej kapely Svrčkovci a zahrali niekoľko pekných skladieb. Po krátkej prestávke sa predstavili hostia zo Slovenska, členovia Folklórneho súboru Zemplín z Michaloviec. Tanečníci, speváci a hudobníci so svojimi karičkami, čardášmi, verbunkmi, ako aj s piesňami a hudbou z Abova, Zemplína a Šariša, v kruhu novohradských a hevešských Slovákov, ako i milovníkov slovenského folklóru neslovenského pôvodu zožali aj tentokrát obrovský úspech.

Regionálny národnostný deň sa skončil za bielym stolom, kde už boli na miskách koláče a iné dobroty, ktoré na tento večer pripravili šikovné ženy a nechýbalo ani červené víno z Malej Nány, ktorým účastníkov stretnutia pohostil M. Hliva.

(ef)

Veňarecké Vianoce v dvoch dejstvách

Slovenská samospráva vo Veňarci, miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku a evanjelická cirkevná obec usporiadali tradičné Veňarecké slovenské Vianoce. Doobeda sa v miestnom evanjelickom kostole konala slovenská a maďarská bohoslužba. Slúžili ju Ján Ruman a Ján Ďurov st. z Veľkého Krtíša, putovná evanjelická farárka CSS Hilda Guláčiová Fabuľová a miestny duchovný András Szabó. Poobede usporiadali v osvetovom stredisku kultúrny program. Hlavnými aktérmi boli členovia Folklórnej skupiny Dobrona z Dobrej Nivy, miestnej Folklórnej skupiny Rozmarín a Detskej skupiny Pradeno. O hudobný sprievod sa postarali členovia kapely Kóborzengő. Účastníkom sa prihovorila jedna z dvoch vedúcich súboru Rozmarín, predsedníčka Slovenskej samosprávy vo Veňarci, učiteľka Ružena Komjáthiová, ktorá privítala hostí. Podujatie poctili svojou prítomnosťou predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed a miestny starosta Ondrej Kollár. V programe vystúpil aj slovenským folkloristom v Maďarsku dobre známy choreograf, stály člen poroty Slovenských spievaniek a veršovačiek Juraj Matiaš.

Stalo sa už peknou tradíciou, že druhú adventnú nedeľu trávia obyvatelia tejto novohradskej osady spolu so svojimi zahraničnými hosťami, rodinou a blízkymi priateľmi. Podujatie, ktoré iniciovala niekdajšia miestna aktivistka, bývalá starostka obce Anna Hudeczová, vo Veňarci zapustilo pevné korene.

T. Nedelická (ef)

Spolu na javisku, aj mimo neho

II. Medzinárodné stretnutie slovenských ochotníckych divadelných súborov

Nielen na javisku, ale aj mimo neho strávili príjemné spoločné chvíle účastníci II. Medzinárodného stretnutia slovenských ochotníckych divadelných súborov z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska. Trojdňové podujatie, hlavným organizátorom ktorého bolo Slovenské divadlo Vertigo (SDV) pôsobiace pri Celoštátnej slovenskej samospráve (CSS), sa uskutočnilo v Sarvaši v spolupráci s rôznymi inštitúciami a orgánmi mesta, ako sú Osvetové stredisko P. Vajdu, Cervinus Teátrum, slovenská samospráva a slovenská základná škola.

V mene hostiteľov a organizátorov zaželali účastníkom festivalu príjemný pobyt, prácu a umelecký zážitok predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán, predseda CSS Ján Fuzik a riaditeľka SDV Daniela Onodiová. Diváci hneď v prvý večer boli svedkami zaujímavej inscenácie z Vojvodiny, bohatej na slovenské divadelné tradície. Súbor Art Centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy pricestoval do Sarvaša s inscenáciou Obrazy môjho sveta, scenáristom, režisérom a dizajnérom ktorej je umelecký vedúci divadla Miroslav Benka. Predstavenie zaujalo predovšetkým svojimi originálnymi scénografickými a vizuálnymi riešeniami, vyžarovalo z neho napätie, spôsobené protikladom tradičného sveta (miniatúry typickej dolnozemskej slovenskej osady s evanjelickým kostolom) a zvláštneho tanca nadzemských bytostí, ako aj pulzujúcej hudby, pripomínajúcej francúzske šansóny. Pohyb tanečníkov na spôsob spomalených filmov bol spestrený vstupmi ľudovej hudby, o ktoré sa postarali „meškárky“ (ženy s heligónkami) z Aradáča. Pazovčania sa zo Sarvaša neponáhľali rovno domov: čakala ich premiéra Benkovho sveta, založeného na biblicko-slovenských obradoch, v priestoroch Radošinského naivného divadla v Bratislave. V piatok večer javisko patrilo domácemu súboru. Cervinus Teátrum - Slovenské národnostné divadlo Sarvaš na jar tohto roku sa prihlásilo s ďalšou premiérou. S inscenáciou Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René napísanou podľa J. I. Bajzu v réžii Lászlóa Gergelya sa odvtedy predstavilo aj na našich ďalších javiskách, nedávno napríklad v novohradských slovenských obciach. Mladí herci Gejza Benkő a Juraj Derzsi získali priazeň obecenstva festivalu predovšetkým originálnym humorom, ako aj profesionálnym stvárnením množstva rôznych postáv, ktoré René stretne počas svojho putovania po svete.

Začiatok druhého dňa medzinárodného stretnutia patril deťom a dospievajúcej mládeži. Divadlo „Šesť pé“, pôsobiace pri Divadelnom združení Partizánske, dosiahlo v Sarvaši úspech s predstavením Hra na ocina a maminu v réžii Ondreja Böhma hlavne úprimnou radosťou z účinkovania na javisku a prirodzenosťou jednotlivých postáv. Pritom inscenácia je plná zaujímavých scénických riešení, napr. jednotlivé predmety a javy zahrali mladí herci, ktorí stelesnili nábytok, alebo televízor, ale aj samotný televízny program.

Žiaci miestnej slovenskej školy sa už roky venujú slovenskému divadelníctvu v rámci školského dramatického krúžku pod vedením učiteliek Márie Mravíkovej a Marty Dekrétovej. Na jar tohto roku sa na prehliadke Deti deťom súbor úspešne predstavil s inscenáciou Kráľ Matej a pravdovravný pastier, za ktorú dostal mimoriadnu cenu poroty za dramaturgiu, réžiu a pedagogickú prácu. Deti ňou tentokrát potešili nielen svojich rodičov a učiteľov, ale aj slovenské obecenstvo festivalu z rôznych štátov. Inscenácia dáva možnosť vychutnať tajomstvá divadelníctva veľkému počtu detí, s ktorými - alebo aspoň s niektorými - by sme sa o niekoľko rokov radi stretli na prehliadke dospelých slovenských ochotníkov v Maďarsku (pastier, kráľ Matej...).

Vojvodinskí Slováci sa na festivale prezentovali aj s Divadlom Janka Čemana z Pivnice, ktoré predviedlo inscenáciu Skúška svedomia na motívy hry Terézie Vansovej Svedomie, ktorá bola prvou dokumentovanou divadelnou predlohou hranou v Pivnici. Režíroval ju aj na Slovensku pôsobiaci a uznávaný odborník Ľuboslav Majera, ktorý v bulletine inscenácie píše: „... odovzdávať energiu divákom a zušľachťovať seba a ostatných v snahe zachovať jazyk ako hlavný znak národnej príslušnosti - to je téma Skúšky svedomia.“

Žiaľ, ani festival neobišli následky chrípkovej epidémie. Ochotnícka zložka Vertiga pod vedením režiséra zo Slovenska Jozefa Krasulu obnovila svoju inscenáciu Spálená morka a s obnovenou premiérou pod titulom Šestka pre šťastie chcela prekvapiť práve sarvašské publikum. Pre chorobu sa však premiéra nekonala, niektorí Vertigáci ale prišli do Sarvaša posilniť rady svojich domácich a zahraničných kolegov. Hlavná organizátorka Daniela Onodiová pozvala na uvoľnený termín súbor Bratislavská káva, ktorý uviedol na radosť účastníkov stretnutia divadelnú hru Ľubomíra Feldeka Smrť v ružovom. Predstavenie popretkávané klasickými šansónmi Edith Piafovej priblížilo obecenstvu posledný deň speváčky pred smrťou, v hlavnej role na divákov zapôsobila Katarína Feldeková.

Divadelníci mali možnosť sa spolu aj zabaviť. V Kondorošskej čárde našli vo fonde slovenských ľudových piesní tie spoločné, ku ktorým im hrali sarvašská kapela s meškárkami z Aradáča.

V tretí deň stretnutia prítomných čakali dve predstavenia.

„...či, nebodaj, ja roznášam klebety po meste?!“ - pýta sa nevinne pani Rafiková v komédii Michala Babiaka na motívy diela Janka Jesenského s titulom Pani Rafiková a tí druhí. Naštudovali ju Nadlačania v rámci Divadelnej skupiny X, réžie sa ujal Ján Keleš, pričom kolektívu pri nacvičovaní poskytol veľkú pomoc aj sám autor. Herci z Nadlaku s touto inscenáciou podľa subjektívneho názoru autora týchto riadkov spravili obrovský krok dopredu, okrem svojského humoru ich silnou stránkou je, že v skupine majú široký výber rôznych a rozdielnych hereckých typov.

Posledným predstavením tohoročného festivalu bola adaptácia diela Osvalda Zahradníka Azyl v podaní Občianskeho združenia a divadelného súboru Timrava z Lučenca v réžii Árpi Szabóa. Dielo je aj slovenskému obecenstvu v Maďarsku dobre známe, veď bolo v repertoári profesionálnej zložky SDV. Začiatky pôsobenia lučeneckého ochotníckeho kolektívu siahajú až do roku 1945, v roku 1987 po 17- ročnej pauze obnovil svoju činnosť a od roku 2007 pracuje v rámci občianskeho združenia. Divadelníci z juhoslovenského mesta v podstate opätovali hosťovanie amatérskej zložky SDV, ktorá nedávno vystúpila u nich s Holubovým Pohrebom.

Tohoročný medzinárodný festival mal aj nový bod programu. Okrem samotných predstavení zástupcovia súborov mali možnosť bližšie sa zoznámiť s prácou jednotlivých dielní v diskusii o slovenskom ochotníckom divadelníctve. Okrem dejín a súčasnosti prítomných skupín sa účastníci zoznámili aj so špecifikami a zaujímavosťami ich činnosti. Pozorovateľ festivalu z Brezna, predseda Divadelného súboru Jána Chalupku Ladislav Vagaday, z ich profilu vyzdvihol objavovanie zabudnutých textov a autorov a dlhoročné kontakty s dolnozemskými slovenskými divadlami a komunitami vôbec. Ich súbor sprostredkúva krajanské divadlá na Slovensko a je častým hosťom na Dolnej zemi, pričom svoju dramaturgiu vedome prispôsobuje nárokom dolnozemského slovenského obecenstva. L. Vagaday sa s uznaním zmienil o vysokej úrovni tohoročného festivalu v Sarvaši a o plodnej spolupráci profesionálnych režisérov s amatérskymi súbormi - Latka je vysoko postavená, - dodal L. Vagaday.

Popri úspechoch dramatického krúžku sarvašskej slovenskej školy, ktorý pracuje už od roku 1992, Marta Dekrétová hovorila aj o ťažkostiach pri práci s deťmi. Pri obsadzovaní jednotlivých rolí problémom môže byť, že talentovaní žiaci sú obyčajne všestranne nadaní, angažujú sa vo viacerých krúžkoch a sú veľmi zaťažení. O inštitucionálnom zázemí slovenského divadelníctva a o štruktúre SDV referovala riaditeľka Vertiga Daniela Onodiová, kým o viac ako päťročnom pôsobení sarvašského národnostného divadla hovorila Tímea Rumiová.

Činnosť nadlackého súboru sťažuje fakt, že okrem svojho mesta by mohol mať obecenstvo v Bihori, ktorý je však 180-200 kilometrov vzdialený od Nadlaku, pričom táto oblasť pomaly starne, mládež odchádza študovať do sveta, alebo definitívne opúšťa tento kraj. Ján Keleš zároveň informoval prítomných, že od novembra je v Nadlaku inštalovaná putovná výstava Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave pod názvom Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi.

O obdivuhodnej divadelnej činnosti Slovákov v Pivnici a vo Vojvodine vôbec hovoril Ján Kmeťko. Život kolektívu Divadla Janka Čemana v Pivnici sa tohto roku niesol v znamení vzácnych jubileí: na jar usporiadali XV. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov, v rámci ktorého si pripomenuli storočnicu slovenského divadelníctva v Pivnici a organizovali 40. ročník Prehliadky slovenských divadelných súborov vo Vojvodine. Zároveň si pripomenuli 15. výročie zrodu samotného divadla, ktoré pracuje s detskou, mládežníckou a dospelou scénou a má 80 - 100 členov. Predstaviteľ našich južných susedov uviedol, že srbské divadlo je v kríze, preto Srbi vojvodinským slovenským divadelníkom obyčajne vrelo gratulujú a dodajú, že nebyť Slovákov v Srbsku by ani neexistovalo amatérske divadelníctvo...

Popri oficiálnych informáciách v diskusii dostali priestor aj osobnejšie príhovory. Členka amatérskej zložky SDV Iveta Nagyová hovorila o tom, čo jej osobne dodáva pôsobenie v divadelnom súbore. - Je neuveriteľným zážitkom, keď sa dostaneme do nejakej zabudnutej slovenskej dediny, kde nás ľudia vítajú sviatočne oblečení a po predstavení sa nám poďakujú slovami: Ďakujeme, že ste nám pomohli na hodinu-dve vypnúť okolitý svet... - vyznala sa I. Nagyová.

Medzinárodné stretnutie slovenských ochotníckych divadelných súborov je súčasťou trojstrannej dohody, ktorá obsahuje spoločné projekty a aktivity Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku.

Cs. Lampert

Parlamentná podpora pre menšinové organizácie

Výbor pre ľudské práva, menšiny a konfesie Národného zhromaždenia MR vypisuje súbeh pre organizácie národných a etnických menšín, ktorých činnosť je zameraná na pestovanie kultúry a ochranu záujmov a na ktoré sa vzťahujú nariadenia zákona o právach národných a etnických menšín.

O podporu z tohto zdroja sa nemôžu uchádzať menšinové samosprávy, nadácie a strany, ale organizácie, ktoré boli zaregistrované do 31. decembra 2007. Výbor môže rozdeliť 110 miliónov forintov, ktoré boli vyhradené na tento účel z budúcoročného štátneho rozpočtu.

Prihlášku do súbehu možno zaslať do 15. januára 2010 na adresu Výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie NZ MR (1358 Budapest, Széchenyi rkp. 19), alebo ju doručiť osobne. K prihláške do súbehu treba priložiť základnú dokumentáciu organizácie, záznam o súdnom zaregistrovaní, kópiu zmluvy o bankovom účte, doklady o pravidelnej činnosti a jednorazových programoch, ďalej vyhlásenie o tom, že organizácia nemá verejné dlžoby, ako aj o tom, že vyúčtovala doterajšie dotácie Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku i parlamentného výboru. Prihláška nebude posúdená, ak uchádzač nevyúčtoval dotáciu spred roka, resp. ak nepripojil potrebné vyhlásenia a potvrdenia.

Výbor upozorňuje účastníkov súbehu, že si vyhradzuje právo preverovať údaje, uvedené v žiadosti, a to nielen pred jej posúdením, ale aj po nej; údaje nie je možné dopĺňať či spresňovať dodatočne, po vypršaní termínu zaslania konkurzných prác. Žiadosti s nekompletnou dokumentáciou, resp. tie projekty, ktoré boli zaslané po termíne, nebudú posudzované. Predloženie kompletnej žiadosti neznamená automatické udelenie podpory. Výbor nemôže brať do úvahy predchádzajúcu dokumentáciu, preto vyžaduje od všetkých uchádzačov kompletné materiály, pričom zaslané žiadosti sa nevracajú. Údaje uvádzané na tlačivách nemôžu byť staršie ako z 31. decembra 2009.

Podrobnejšie informácie poskytne sekretariát parlamentného výboru. Telefón: (06 1) 4415032 alebo (06 1) 4415035. Formuláre a dotazníky si možno prevziať aj na informačnom oddelení Kancelárie poslancov NZ MR: Budapest V., Széchenyi rkp. 19.

(ef)

O spoločných projektoch dolnozemských Slovákov

Nedávno sa na pôde Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe konali pracovné porady dvoch významných spoločných projektov dolnozemských Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. V rámci prvého pracovného stretnutia bola prediskutovaná koncepcia plánovanej publikácie „Encyklopédia významných osobností v slovenskom zahraničí pre deti“, na druhom sa zišla redakčná rada časopisu Dolnozemský Slovák.

- Bola to už naša druhá porada, prvýkrát sme sa stretli na pôde Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá bude pri zostavovaní encyklopédie poskytovať odbornú a organizačnú pomoc. V Békešskej Čabe boli prítomní delegácia UMB pod vedením rektorky univerzity Prof. PhDr. Beaty Kosovej, CSc. a predstavitelia slovenských komunít z Maďarska, Rumunska a Srbska, - informovala nás riaditeľka Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová. - V rámci spoločných aktivít a plánov Slovákov v spomínaných troch štátoch gestorstvo nad týmto projektom má Spoločnosť pre edukáciu a poradenstvo v Nadlaku. Cieľovou skupinou publikácie majú byť slovenskí žiaci v dospievajúcom veku, ktorých chceme osloviť pútavou formou, stručným textom a rôznymi kresbami a fotografiami, aby po získaní základných informácií o Slovákoch vo svete sme prebudili ich záujem o hlbšie informácie. Čo sa týka štruktúry plánovanej publikácie, v úvode encyklopédie by mali byť načrtnuté o. i. jednotlivé migračné vlny Slovákov. Kniha bude členená podľa svetadielov a štátov, v ktorých žijú Slováci. Rozsah jednotlivých kapitol pritom určuje veľkosť danej slovenskej komunity. Z osobností jednotlivých slovenských kolektívov by mali byť zdôraznené predovšetkým tie, ktorých význam prekročil hranice svojej komunity, resp. ktoré sa vo veľkej miere zaslúžili o zachovanie kultúry Slovákov v danom štáte. Dôležité je, že kniha, ktorá nebude učebnicou, ale publikáciou na spôsob dnešných moderných detských encyklopédií, sa bude rozširovať aj na Slovensku. Na porade sme sa dohodli na štruktúre encyklopédie s tým, že koordinátori pre jednotlivé štáty, resp. regióny vypracujú podrobnú koncepciu svojej časti do konca tohto roka, - uviedla Edita Pečeňová, ktorá spolu s riaditeľkou DSK Annou Ištvánovou budú koordinátorkami kapitoly o Slovákoch v Maďarsku.

O zasadnutí redakčnej rady Dolnozemského Slováka (DS) nás informoval zodpovedný redaktor časopisu Ivan Miroslav Ambruš:

- Tretie tohoročné číslo je už v tlači a na príprave posledného sa už pracuje. Štvrté číslo bude venované predovšetkým školstvu Slovákov na Dolnej zemi, veď nedávno oslavovali 60. výročie svojho založenia školy v Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši (60. výročie vzniku), kým v Báčskom Petrovci oslávili 90. jubileum. Z tohoročnej edičnej a publikačnej činnosti redakcie treba pripomenúť, že publikácia Márie Žilákovej Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku už vyšla, zbierka Štefana Dováľa je v tlači a do tlače sa pripravujú knihy Jána Jančovica a Miroslava Demáka. Na porade sme sa dohodli na témach budúcoročných čísel DS. Prvé má byť venované slovenskému divadelníctvu a v druhom chceme predstaviť štátne orgány a občianske organizácie, ktoré sa v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku venujú zastupovaniu záujmov Slovákov. V treťom čísle bude mať prevahu výtvarné umenie dolnozemských Slovákov, tu sa budú angažovať pravdepodobne predovšetkým Slováci z Vojvodiny, oni majú totiž najviac výtvarníkov. Ústrednou tematikou posledného budúcoročného čísla časopisu má byť cirkev a náboženstvo. Určili sme aj štyri knižné tituly, ktoré chceme vydať v roku 2010. Sú to: Dvadsať rokov Čabianskej organizácie Slovákov, druhé vydanie knihy Slovenská literatúra v Rumunsku od Dagmary Márie Anocovej, výber z poézie Martina Prebudilu k jeho päťdesiatke a publikácia o gastronómii dolnozemských Slovákov.

(csl)

Starý evanjelický kostol v Sarvaši obnovili

Po rekonštrukcii opäť vysvätili Starý evanjelický kostol v Sarvaši. Kostol, ktorý dal postaviť roku 1788 Samuel Tešedík, obnovili za 21 miliónov forintov. K nákladom prispela evanjelická cirkev sumou 6,5 mil. Ft, mestská samospráva 4,25 mil. Ft, grant z Národného občianskeho fondu činil 4 mil. Ft a miestni obyvatelia darovali na obnovu vyše 6 miliónov Ft. V rámci rekonštrukcie vymaľovali steny, obnovili strechu, elektrickú sieť a obrovské lustre. Na slávnostnej bohoslužbe dekan Západobékešského dištriktu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku János Ribár označil rekonštrukciu sarvašského kostola za zázrak zomknutia sa. Riaditeľ Štátneho kabinetu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku István Kákay vo svojom prejave označil zbor v Sarvaši za významnú oporu evanjelickej cirkvi.

(bmh-cs)

Maďarský ústav pre výskum spoločnosti Tárki skúmal v Slovenskom Komlóši

Hudobný sluch Slovákov

Európska únia financuje výskum, ktorý v polovici novembra uskutočnil Maďarský ústav pre výskum spoločnosti Tárki v Slovenskom Komlóši. Vedúceho programu Endre Síka a jeho pracovníkov privítali 21. novembra v slovenskej základnej škole riaditeľka inštitúcie Zuzana Lauková a notár Zoltán Szabados. Výskumníci oboznámili prítomných s programom ENRI-East, zameraný na regionálny výskum národných a etnických menšín v Európe. Do programu sa zapojilo dvanásť východoeurópskych krajín, v Maďarsku skúmajú situáciu slovenskej menšiny. Výskum nesie názov Kultúrna identita a hudba. Údaje získavajú výskumníci prostredníctvom vyplneného dotazníka a osobného stretnutia s náhodne vybranými respondentmi. Koncom septembra, v októbri a v novembri im poskytlo informácie o svojom vzťahu k hudbe približne sedemdesiat detí vo veku 10 až 14 rokov. Zaujímavosťou je, že do výskumu zapojili nielen deti, ale aj ich rodičov a starých rodičov, čiže tri generácie. Respondentov sa dve hodiny pýtali na ich vzťah k slovenskej hudbe, napr. ktorá je prvá slovenská pieseň, na ktorú sa pamätajú či aj dnes spievajú v rodinách po slovensky, atď... Výskum sa týkal nielen ľudových piesní, ale aj vážnej a populárnej hudby. Pracovníci Tárki si za dejisko výskumu zvolili Slovenský Komlóš, lebo tam žije veľa Slovákov a mesto je známe hudobnými tradíciami. Podľa Endre Síka výsledky výskumu budú vyhodnotené v januári 2010.

(aszm)

Oživovanie čívskych zvykov

Aby mali čo ukázať svojim vnukom

V podpilíšskom Číve oživujú staré zvyky. V rámci jednotlivých podujatí sa na pár hodín prenesú do minulosti, aby mali čo ukázať svojim vnukom. V posledných týždňoch bolo v obci rušno: v kultúrnom dome oživili staré dedinské večery a ojedinelý zvyk: zábavu žien na Barborku.

Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho usporiadal sériu podujatí s názvom Staré čívske zimné večery. Cieľom organizátorov bolo oživiť atmosféru niekdajších zimných večerov, počas ktorých dedinčania pri páračkách, lúskaní orechov, alebo mrvení kukurice nielen spoločne vykonali kus práce, ale sa aj dobre zabavili, porozprávali sa, zaspievali si pekné piesne.

Snáď najväčší problém - na začiatku - bolo zohnať samotné suroviny, nakoľko aj Čív sa už urbanizoval a je tam čoraz menej husí, orechov a kukurice. Avšak snaha o spoločný zážitok bola väčšia a obyvatelia osady pozbierali základný materiál. V predposledný novembrový pondelok sa v kultúrnom dome zišlo 60 ľudí: babičky, mamičky, dievčatá i chlapci. Okrem už spomenutých prác deti postavili veže z kukuričných šúľkov, z tekvice vydlabali semienka a pripravovali rôzne pekné figúrky z orechových škrupín. Spievali spolu starodávne čívske piesne a vypočuli si porekadlá v podaní Heleny Žibritovskej, ktorá potom, ako deti odišli, rozveselila dospelých pikantnými riekankami a historkami.

Aby sa nasýtili aj žalúdky, uvarili kukuricu (tak ako to robili pri podobných udalostiach kedysi), pripravili chleby s kačacou masťou, ochutnali kompót z duly a orechy.

Nasledujúca besiedka sa uskutočnila 15. decembra. Vtedy piekli perníky a pripravovali tradičné vianočné ozdoby. Babičky rozprávali deťom o niekdajších Vianociach a spievali koledy.

Na Barborku sa zabávajú čívske ženy pri pivniciach. Tradícia bola založená na tom, že čívske ženy sa cez rok modlili k ochrankyni baníkov sv. Barbore, aby ich manželov ochránila pred nebezpečenstvom. Meniny svätej oslávili potom spolu. Niektoré ženy sa prezliekli „za Barborky“: do bielych šiat a vyzvali okoloidúcich mužov a deti (aj pomocou varechy), aby sa za ne modlili. Ak sa im modlitba páčila, obdarili ich orieškami, cukríkmi alebo pagáčikmi. V tento deň oslavovali iba ženy. Beda bola tomu mužovi, ktorý medzi ne zablúdil!

Novodobé Barborky však už minimálnu účasť mužov pripúšťajú, napokon vedia, že ich život je úplný len s nimi. Tohoročné oslavy sv. Barbory usporiadal Spolok pivničnej osady v Číve spolu s obecnou a miestnou slovenskou samosprávou. Stretli sa pri táboráku, kde zaspievali niekoľko dvojzmyselných slovenských pesničiek. Zimný večer rozvoniaval vareným vínom a ozýval sa slovenskými piesňami. Potom, ako oheň dohorel, sa rozišli do jednotlivých pivníc. Bol pekný pohľad na blikajúce svetielka v pivničných oknách.

K. Čapuchová (ef)

Slovenské gymnázium v Budapešti

Tá naša stužková

Stužková slávnosť znamená v živote každého študenta významný okamih, okamih, keď mu pripnutou stužkou dávajú najavo, že dospel. Naša stužková slávnosť sa konala v aule našej alma mater - budapeštianskeho slovenského gymnázia.

Ešte začiatkom týždňa sa v nás miešali tie najrôznejšie pocity a myšlienky. Neverili sme, že po štyroch rokoch nastal čas, keď bude každý učiteľ a celé gymnázium oslavovať práve nás. Program sme vďaka učiteľom, ktorí s nami ochotne a radi spolupracovali, mali vopred pekne pripravený. Predsa s trochou obavy sme čakali, čo sa z neho vykľuje. Veľkú pomoc nám poskytli tretiaci, hlavní organizátori našej stužkovej, ktorí mali od začiatku septembra plné ruky práce s prípravami a nacvičovaním programu. „Hnacou silou“ a veľkou oporou celého večera bola triedna profesorka tretiakov Katarína Kollárová, ktorá s nimi dokonale prebrala každý detail, aby sme na tento večer mali tie najkrajšie spomienky. Náš veľký DEŇ prebiehal rýchlo a dosť nervózne. Každá z nás navštívila kaderníka, aby v ten večer vyzerala čo najlepšie.

Keď sme sa objavili v budove školy, aula už bola nádherne vyzdobená a všetci tretiaci pobehovali hore-dolu ako usilovné včeličky, aby im nič neušlo a všetko bolo perfektné. Rodičia a hostia sa pomaly schádzali, obsadzovali svoje miesta, objavovali sa aj prví učitelia, ktorí nám svojou prítomnosťou dodávali čo najviac energie. A všetko sa začalo...

Nervózni, dbajúci na to, aby sme sa nepotkli o vlastné nohy, začujúc svoje meno sme vykročili k triednej profesorke Ágnes Herédyovej, ktorá nám s trasúcimi sa rukami pripla stužky.

Samotný kultúrny program, ktorý pozostával z tancov v choreografii profesorky Evy Šubovej (za čo jej v mene celej triedy úprimne ďakujem), sa všetkým prítomným náramne páčil, o čom svedčili obrovské ovácie publika. Nakoniec sa všetka nervozita po prvých tanečných krokoch úplne vytratila. Slávnostnou recepciou sa náš večer ukončil a každý sa pobral svojou cestou. Mám pocit, že sa naša stužková vydarila na výbornú. Osobne pre mňa bola a aj zostane moja stužková neopakovateľným životným zážitkom.

Dominika Dékányiová

maturantka SGB

Mikuláš a adventná dielňa v budapeštianskej slovenskej škole

Začiatok posledného mesiaca plynie v každej škole v očakávaní. Deti čakajú Mikuláša, ale aj blížiace sa najväčšie sviatky roka Vianoce. Nebolo tomu inak ani v budapeštianskej slovenskej škole, kde oslavovali príchod Mikuláša 3. decembra.

Mikuláš začal svoju obchôdzku medzi škôlkármi. Tridsať najmenších zverencov budapeštianskej slovenskej inštitúcie pripravilo pre uja v červenom plášti kratučký program. Spievali a recitovali mu slovensky aj maďarsky a tí smelší si mu mohli sadnúť aj do lona, aby lepšie počul ich básničky a pesničky. Čertíci v tomto roku nemali veľa práce so škôlkármi, lebo podľa Mikuláša boli všetci dobrí, takže mu len pomáhali rozdávať balíčky so sladkosťami, ktoré potom deti nedočkavo držali v lone. Otvorili ich až po odchode Mikuláša, avšak ešte predtým si spoločne zaspievali a zatancovali. Keď odišiel, deťom sa predstavil druhý Mikuláš - Mikuláš Bugár, predseda Slovenskej samosprávy IX. obvodu Budapešti, ktorý im aj tohto roku priniesol sladké prekvapenie k sviatkom. Takto nabalené deti čakala už iba ochutnávka.

Mikuláš popoludní zavítal aj medzi školákov: zvlášť sa stretol so žiakmi nižšieho a zvlášť vyššieho ročníka. Tí už menej smelo, ale predsa sa mu predstavili básničkou, pesničkou, alebo cvikmi.

Po rozdelení balíčkov so sladkosťami čakali žiakov vyšších ročníkov dva programy. Ak niekto chcel, mohol si zatancovať na diskotéke, ostatných pozvala evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová do remeselníckej dielne. Priniesla im materiál na prípravu adventných vencov a sviatočných ozdôb na dvere. A kým ruky pracovali, neleňošili ani hlavy: porozprávali sa o význame adventu, Vianoc, o očakávaní narodenia Ježiša.

(ef)

Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti

Po stopách Tranoscia

Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti v spolupráci so Slovenskou samosprávou mesta Sarvaš a Slovenským evanjelickým zborom a. v. v Budapešti usporiadala podujatie na tému Po stopách Tranoscia, ktoré sa konalo v rámci adventu v kaplnke evanjelického zboru. Prítomných v mene organizátorov pozdravil predseda slovenskej samosprávy XII. obvodu Michal Hrivnák, ktorý zvlášť privítal hostí zo Sarvaša, predsedu tamojšej slovenskej samosprávy, zostavovateľa programu Tibora Mótyána a jeho pomocníčky Katarínu Lešťanovú a Eriku Csonkovú. Pripomenul, že Slováci v XII. obvode organizovali tohto roku svoje programy v znamení spoznávania kultúry sarvašských Slovákov, v čom im boli Sarvašania vždy na pomoci. Program v kaplnke evanjelického zboru sa líši od predošlých tým, že to, čím sa Sarvašania predstavia, je kultúrnym dedičstvom všetkých Slovákov-evanjelikov, keďže Juraja Tranovského a jeho Tranoscius považujú všetci za svojich, kdekoľvek žijú vo svete, - uviedol M. Hrivnák.

Potom sa ujala slova farárka Slovenského evanjelického zboru Hilda Guláčiová Fabuľová, ktorá poukázala na význam pestovania kultúrneho dedičstva pri vytváraní pocitu spolupatričnosti kolektívov. Zdôraznila, že v našej dobe, keď sa ženieme za hmotnými hodnotami, je zvlášť potrebné, aby sme sa občas zastavili, venovali svoju pozornosť svojim blízkym, rodine, sebe samým, svojmu zdraviu. K uskutočneniu vnútorného pokoja ponúka výnimočne vhodnú príležitosť obdobie adventu. Osobitným darom je, ak popri adventnom očakávaní vo svojich meditáciách môžeme venovať pozornosť dedičstvu svojich predkov, preto Slovenský evanjelický zbor s radosťou privítal iniciatívu uskutočniť v jeho kaplnke program Po stopách Tranoscia.

V prvej časti programu hostí odznela prednáška Tibora Mótyána o Jurajovi Tranovskom a jeho Tranosciu. Zborník T. Mótyán označil za majstrovské dielo svojho druhu, svedčí o tom aj skutočnosť, že prežil stáročia a patrí medzi najčastejšie vydané slovenské knihy. Ako kuriozitu pripomenul, že existuje aj jeho presná kópia písaná rukou. T. Mótyán sa zvlášť zaoberal významom Tranoscia v živote Slovákov v Maďarsku, v zachovávaní ich jazyka; mnohí si ho vážili ako osobného druha, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa s nim dali pochovávať. Pripomenul, že nadnes už Tranoscius vystriedal nový spevník slovenských evanjelikov, čo vzhľadom na jazyk síce môže byť oprávnené, na druhej strane však prísne obmedzené používanie Tranoscia spôsobilo podľa neho značný pokles počtu veriacich navštevujúcich slovenské bohoslužby.

Najdojímavejšou časťou programu Sarvašanov bolo, keď účinkujúci oživili liturgiu sarvašských Slovákov jednak pomocou audio nahrávky a potom aj naživo: z Tranoscia spieval T. Mótyán, na organe ho sprevádzala Erika Csonková. Nakoniec všetci prítomní zaspievali spoločne Otčenáš...

Za program sa Sarvašanom poďakovala farárka H. Guláčiová Fabuľová. Povedala, že atmosféra, ktorú vyčarili v kaplnke evanjelického zboru oživením diela Tranovského a liturgických zvykov sarvašských Slovákov, navodila prítomným skutočnú duševnú očistu, program bol pre nich duchovnou potravou. Všetkým dala svoje požehnanie k tomu, aby Slováci v Maďarsku ešte dlho s takou láskou a úctou zachovávali svoje tradície, aká láska a úcta vyžarovala z výkonu účinkujúcich a z očí účastníkov podujatia. - Dalo sa očakávať, že program Po stopách Tranoscia ponúkne skvelý zážitok, prežívanie skutočne sviatočných chvíľ, preto sa v kaplnke Slovenského evanjelického zboru zišlo tentoraz toľko záujemcov, ako iba málokedy, - skončila svoj záverečný prejav H. Guláčiová Fabuľová.

(mh)

II. Občiansky a národnostný deň v Starom Budíne

Na výzvu Občianskeho a národnostného výboru Samosprávy III. obvodu Budapešti - Starého Budína a Békášmederu sa zapojilo do organizačných prác II. občianskeho a národnostného dňa tejto časti hlavného mesta takmer päťdesiat združení a desať miestnych menšinových samospráv, medzi nimi i naša slovenská. Už aj počet organizátorov naznačuje, že sa 29. novembra v Starobudínskom osvetovom stredisku na ulici San Marco konala skutočne veľkolepá a významná akcia. Hlavnú záštitu nad týmto podujatím mal starosta mestskej časti Balázs Bús, ktorý sa, pochopiteľne, podujal aj na slávnostné otvorenie tejto celodňovej série programov. Starosta s uznaním hovoril o mimoriadne dôležitej činnosti občianskych združení a menšinových samospráv, ktoré v rozhodnej miere ovplyvňujú verejný, politický, kultúrny a športový život Starého Budína a Békášmederu.

Po otváracej slávnosti kultúrne stredisko pripomínalo včelí úľ, kde v hodovej nálade plynuli rôzne programy a ponúkali svoje služby medovnikári, ľudoví umelci a remeselníci, knižné stánky a bufety. Pravda, v prvom rade tu nešlo o ľudovú veselicu, ale hlavne o to, aby jednotlivé občianskej zoskupenia predstavili verejnosti svoju činnosť. Organizátori tohoročného občianskeho a národnostného dňa kládli dôraz hlavne na zdravotnícku osvetovú činnosť: nechýbali tu odborní lekári a zdravotné sestry, ktoré merali záujemcom krvný tlak, hladinu cukru v krvi, ale rozdávali aj multivitamíny a nešetrili ani dobrými radami. Aj deti si prišli na svoje, kreslili, maľovali, spievali, tancovali a pod vedením pedagógov a odborníkov sa zúčastňovali rôznych zaujímavých detských zamestnaní.

Od rána do večera bolo rušno aj v divadelnej sále osvetového strediska. Na javisku sa najprv striedali detské súbory, potom športovci predvádzali divákom rôzne druhy bojového umenia a v záverečnej časti programu sa predstavili národnostné skupiny - rusínski, nemeckí, grécki a slovenskí speváci a tanečníci. Spomedzi nich bez preháňania vysoko vynikal náš Folklórny spolok Lipa. Budapeštiansky súbor, ktorý vedú predsedníčka Monika Szelényiová a umelecká vedúca Eva Szilágyiová Šubová, si za zemplínsky a tirpácky tanec, prednesený na vysokej umeleckej úrovni, právom získal uznanie oduševneného obecenstva.

Záujem o programy II. Občianskeho a národnostného dňa v Osvetovom stredisku Starého Budína potvrdil správnosť rozhodnutia obvodného Občianskeho a národnostného výboru, v zmysle ktorého budú toto podujatie organizovať každý rok, veď už teraz patrí medzi najveľkolepejšie spoločensko-kultúrne akcie mestskej časti.

(bárkányi)

Nový Budín

Verejné zasadnutie v adventnej atmosfére

V slávnostnej atmosfére prebiehalo tohoročné verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti. Adventnú náladu hneď na začiatku navodili členovia Folklórneho súboru Pilíš a Spievajúca mládež slovenská z Mlynkov, ktorí pri tejto príležitosti predstavili svoj nový adventný program Otvorte brány dokorán.

Po otváracom kultúrnom bloku predsedníčka novobudínskeho slovenského voleného zboru Ildika Klauszová-Fúziková referovala o tohoročnej činnosti samosprávy. Ako povedala, vďaka dotáciám miestnej nadácie na podporu programov dvanástich menšinových samospráv XI. obvodu a osobne predsedovi jej kuratória Gyulovi Balázsovi sa ich zboru podarilo realizovať všetky plánované programy. Z tohoročných podujatí vydvihla spoločné kladenie vencov k pamätnej tabuli fyzika a vynálezcu Maximilána Petzvala s nemeckou samosprávou, spoluúčasť na usporiadaní budapeštianskeho slovenského plesu a slovenských Vianoc a výstavu malieb na hodváb Alexandry Halászovej. Slovenskí poslanci XI. obvodu sa aktívne podieľali aj na príprave a realizácii ekumenického biblického tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy, ekumenického týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, pútnickej cesty na Slovensko a spoločného slovensko-maďarského dňa modlitieb v Mátraverebélyi. Zbor aktívne a úspešne spolupracuje so slovenským evanjelickým cirkevným zborom a farou v Jozefove, kde každú prvú nedeľu v mesiaci prebiehajú slovenské sväté omše.

Ako uviedla I. Klauszová-Fúziková, ich samospráva síce vznikla iba v tomto cykle, napriek tomu si získala uznanie v obvode, vybudovala si kontakty s miestnymi občianskymi organizáciami a plánuje pokračovať vo svojej činnosti aj v nasledujúcom cykle. Početným hosťom pripomenula, že od 1. júna pôsobí v Maďarsku dôstojný pán Stanislav Brtoš, ktorý má na starosti pastoráciu slovenských katolíkov v Maďarsku a okrem pilíšskych osád slúži sväté omše aj v kostole sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha. Dôstojný pán Brtoš bol prítomný aj na tomto podujatí. V adventnej meditácii sa s prítomnými podelil o svoje myšlienky. Aj ukončenie podujatia sa nieslo v slávnostnej atmosfére. Sviece na adventnom venci zapálili dôstojný pán Brtoš, predsedovia partnerských slovenských samospráv z III. a V. obvodu František Križan a Karola Klauszová a vedúca Klubu dôchodcov Gamma Mária Kuruczová, s ktorým samospráva úspešne spolupracuje. Záver patril ďalšiemu bloku adventného kultúrneho programu a dobrotám, bez ktorých je predvianočné obdobie nemysliteľné: varenému vínu, pilíšskym kapustníkom a sladkostiam.

(br)

Sarvašská slovenská škola

Talenty v súťaži „Kto čo vie?”

V aule Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa konala prehliadka finalistov súťaže detských talentov „Kto čo vie?“. Vo finále účinkovalo spolu veľké množstvo detí od najmenších až po najstarších. Niektoré vystúpili s individuálnym programom, iné dali prednosť skupinovému číslu. Do finále sa prebojovalo 29 čísel.

Výkony hodnotila porota zložená z učiteliek prvého a druhého stupňa: Zlatica Líšková, Dagmar Králiková, Dana Lukáčiková, Erika Szigetiová a Csilla Sindelová. Program moderovala žiačka 8. ročníka Kitti Skorková a pani učiteľka Erika Sinková. Niektoré deti podali výborné výkony, iné mali trému pred takým veľkým publikom, televíznou kamerou a pozornou porotou, ale všetky tam nechali kúsok svojho srdca. Každý účastník súťaže dostal veľkú čokoládu, alebo cukríky. Rozhodovanie poroty bolo preto veľmi ťažké, lebo musela zhodnotiť momentálny výkon detí, prihliadať na ich vekové špecifiká a na tematickú pestrosť vystúpení. Recitácia poézie sa striedala s prózou, spevom, tancom a hrou na hudobných nástrojoch. Vo vystúpeniach znela maďarčina, slovenčina i angličtina. Porota napokon vybrala 12 najhodnotnejších čísel bez udelenia poradia.

Víťazi sú uvedení v poradí podľa veku od najmladších až po ôsmakov.

Dominik Sinka - prednes básne

Lili Kasubová - prednes prózy

Anna Lučtiková - klavír a spev

Estera Beňová, Laura Litavská, Laura Borbélyová - moderný tanec

Žofia Závoďánová - prednes poézie

Štefan Hegedűs - prednes prózy

Ján Zima - hra na píšťalke

Enikő Galáthová - dramatický moderný tanec

4/B trieda - skupinový spev s posunkovou rečou pre nepočujúcich

Barbara Kuliková, Csilla Bertóková, Hajnalka Bertóková - ľudové piesne

Edina Zimová - ľudové piesne

Klaudia Strepková, Adrienn Csipaiová, Eva Kuliková - moderný tanec

Na záver divákov čakalo milé prekvapenie v podobe temperamentného tanečno-zábavného vystúpenia žiakov i učiteliek v latinskom rytme. Vystúpenie bolo zaujímavé najmä využitím svetelných efektov a plným nasadením tanečníkov, ktorí si vyslúžili búrlivý potlesk publika.

(dk)

Sarvašské divadlo v Novohrade

Počas novembra Sarvašské slovenské divadlo Cervinus Teatrum hosťovalo v Novohradsko-hevešskom regióne. Inscenácia Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René- v hlavných úlohách s Györgyom Derzsim a Gézom Benkőm - očarila publikum. Profesionálne divadlo s monumentálnou, absurdnou historickou hrou vystúpilo v Šámšone a v Gute, aby si záujemcovia z okolitých obcí mohli pozrieť toto fenomenálne predstavenie. Okrem domácich divákov si pozreli predstavenia aj záujemci z Kirťu, Šápova, Bíru, Veňarcu a Šalgótarjánu.

T. Nedelická (aszm)

Stretnutie tanečníkov v Rétšágu

Vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Celoštátnej slovenskej samosprávy a Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa sa v Rétšágu po šiesty raz stretli detské a mládežnícke folklórne skupiny. Miestna slovenská samospráva usporiadala stretnutie v prvú novembrovú sobotu v divadelnej sále kultúrneho domu. Účastníkov a obecenstvo privítala po slovensky a po maďarsky predsedníčka slovenského voleného zboru Silvia Glücková Šalgaiová, ktorá predstavila vystupujúce súbory a poďakovala sa sponzorom.

V kultúrnom programe ako prví vystúpili tanečníci zo Slovenska, mládežnícky tanečný súbor Vatra z Tlmáč. V troch blokoch predviedol nielen krásne tamojšie tance, ale aj obdivuhodné ľudové kroje. Vďaka živej hudbe tanečného súboru Vatra sa naše stretnutie stalo ozajstným folklórnym popoludním. Mlynskí školáci a folklórne skupiny z Pataku, Nógrádmarcalu a Nagyoroszi, ako aj miestni tanečníci materskej a základnej školy, zožali veľký úspech. Dúfame, že o rok sa nám podarí zorganizovať takéto stretnutie za podobných podmienok..

Silvia Glücková Šalgaiová

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.........................................................................................................................................