Rokovanie Zväzu Slovákov v Maďarsku v Hronci

V stredobode pozornosti voľby

Účastníci stretnutia aktivistov a Valného zhromaždenia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) začiatkom novembra v Hronci vyhodnotili voľby do miestnych slovenských samospráv a prerokovali prípravy na voľby do teritoriálnych zborov a Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Aktivisti prediskutovali návrhy volebného programu organizácie na nasledujúce štvorročné obdobie. VZ ZSM, ktoré sa uskutočnilo na druhý deň stretnutia, modifikovalo stanovy organizácie a vypracovalo stratégiu do nasledujúceho kola menšinových volieb. Zasadnutia sa zúčastnili aj predstavitelia koaličných partnerov Zväzu: Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Organizácie dolnozemských Slovákov.

Prvý deň informatívneho stretnutia sa niesol v znamení hodnotenia volieb slovenských samospráv. Na úvod predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková poukázala na to, že skutočnosť, že do zoznamov sa zapísalo o tritisíc slovenských voličov menej ako pred štyrmi rokmi, možno odôvodniť nielen napätou situáciou medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, ale aj rozpoltenosťou našej menšiny. Prítomných aktivistov informovala o tom, ako sa z iniciatívy ZSM na vytvorenie spoločnej kandidátky vo voľbách do CSS stalo ďalšie fiasko pre našu národnosť. Napriek úprimným úmyslom a ochote vedenia ZSM prijať kompromisné riešenia, k dohode napokon nedošlo, ba roztrieštenosť je, žiaľ, ešte väčšia ako predtým. Podľa predsedníčky jedine Zväz dodržal Etický kódex, prijatý na koaličných rokovaniach všetkými zúčastnenými. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami celoštátnej samosprávy R. Egyedová Baráneková prízvukovala: „S tým treba ísť do volieb, že svoju nominačnú organizáciu si nedáme. Je to aj otázka cti a svedomia: nedať sa kúpiť, zastrašiť...“ Zároveň zdôraznila potrebu rázneho vystupovania za naše spoločné záujmy; aktívneho, otvoreného a priebojného politizovania v prospech našej Slovače. Navrhla, aby sa ZSM písomne obrátilo na maďarskú vládu, ktorá plánuje zvýšiť rozpočtový rámec pre zahraničných Maďarov o jednu miliardu forintov, pričom o zvýšení financií pre domáce menšiny niet chýru.

O svojich trpkých skúsenostiach z končiaceho sa štvorročného cyklu referovali poslanci VZ CSS, ktorých nominoval ZSM spolu so svojimi koaličnými partnermi. Ako uviedli, „v mini-parlamente Slovákov v Maďarsku sa cítili dosť ignorovaní“. Prítomní poslanci sa zhodli v tom, že po veľmi tesnej volebnej porážke druhá strana pri obsadzovaní všetkých dôležitých postov sa riadila heslom víťaz berie všetko, a oni v situácii „20 je vždy viac ako 19“ ťažko presadzovali svoje predstavy.

Účastníci stretnutia hovorili aj o tom, že v nasledujúcom volebnom cykle by bolo potrebné aktívnejšie riešiť problémy škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet. Úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová informovala o tom, že v Maďarsku ani na jednej pedagogickej vysokoškolskej katedre neotvorili prvý ročník odboru slovenčina. Vedenie navrhlo zmapovať vek učiteľov slovenčiny v Maďarsku, lebo sa môže stať, že po istom čase bude nedostatok pedagógov v našich školách. Viacerí prítomní podotkli, že malé školy nepociťujú podporu nášho najvyššieho voleného zboru: na zasadnutiach školského výboru a VZ CSS sa málo hovorí o problémoch škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Zároveň vyslovili obavy, aby zlučovanie základných škôl neohrozilo národnostnú výučbu.

Valné zhromaždenie ZSM sa začalo v sobotu, v druhom stanovenom termíne konštatovaním uznášaniaschopnosti a schválením programu rokovania, ktoré viedla Mária Nagyová z Čívu. Delegátom sa prihovorila R. Egyedová Baráneková, ktorá zdôraznila význam občianskej sféry a ako predsedníčka spoločenskej organizácie s poľutovaním konštatovala, že predstavitelia štátnej správy si pri príprave rozhodnutí nežiadajú mienku občianskych organizácií. Zároveň informovala prítomných o tom, že v januári t. r. sa kancelária Zväzu mohla nasťahovať do nových priestorov na Kondorošskej ceste (1116 Budapest, Kondorosi út 10.B), ktoré ZSM poskytla CSS prostredníctvom spoločnosti Legatum.

Účastníci VZ schválenie správy o činnosti a o hospodárení ZSM za rok 2010, hlásenia o verejnoprospešnosti, ako aj návrh rozpočtu na rok 2011 odložili na najbližšie zasadnutie, ktoré sa uskutoční pravdepodobne 22. januára v priestoroch Slovenského inštitútu Budapešť. Rozhodli o prijatí 65 nových členov. Hlavným bodom programu bolo zostavenie 29-člennej kandidačnej listiny ZSM do celoštátnej samosprávy bez určenia poradia. Definitívnym zostavením spoločnej listiny s koaličnými partnermi poverilo VZ Predsedníctvo. Na podnet delegáta Ferdinanda Egyeda zo Šalgótarjánu sa zhodli v tom, aby kandidáti na post poslanca VZ CSS podpísali Zásady fungovania klubu poslancov ZSM.

O činnosti Verejnoprospešnej nadácie ZSM referovala jej tajomníčka M. Szabová. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí udelil nadácii v tomto roku 99,8 tisíca eur. Kuratórium nadácie udelilo na Školu v prírode 56 tisíc eur, zvyšok rozdelilo na podporu kultúrnych aktivít, doškoľovaní, na učebné pomôcky, ako aj na vydavateľskú činnosť. M. Szabová zdôraznila, že nadácia v takej istej miere podporila miestne organizácie a slovenské samosprávy. Novinkou bolo, že v tomto roku mala nadácia prvýkrát možnosť vyčleniť 8 percent celkovej podpory na svoje prevádzkové výdavky, napríklad na úhradu cestovného pre kurátorov.

R. Egyedová Baráneková referovala o projekte „Škola v prírode“, ktorý organizuje už päť rokov. Iniciatíva sa zrodila už začiatkom 90. rokov, pričom možnosť na realizáciu vznikla až v polovici tohto desaťročia. Prvým partnerom bola Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Avšak vyučovanie formou prednášok nebolo vhodné pre naše deti. Na pomoc prišla bývalá hosťujúca učiteľka v Dabaši-Šáre Anita Mendelová, ktorá dôkladne pozná podmienky výučby slovenčiny v Maďarsku a našla pedagógov, ktorí dokázali vypracovať efektívne metódy práce s našimi žiakmi. Jedna z troch učiteliek, zapojených do projektu, Elena Kačaliaková, je toho názoru, že Komenského škola hrou je vhodná na osvojovanie si nových znalostí a precvičovanie naučených slovíčok. Vyzdvihla, že počas výučby uprednostňovali hru a demonštráciu, čo deti veľmi dobre prijali. Pozitívne hodnotila, že žiaci majú vzťah k tradíciám a ľudovým piesňam. Vzhľadom na to, že slovenčina je moderný, stále sa vyvíjajúci živý jazyk, našich žiakov učili aj niektoré nové výrazy.

V programe stretnutia delegátov a aktivistov ZSM nechýbal ani folklór: zúčastnili sa na 2. ročníku festivalu folklórnych súborov Bystrická folklórna haravara v Banskej Bystrici. Organizátori pestrého programu, v ktorom vystúpili vynikajúce folklórne súbory zo stredného Slovenska, zvlášť privítali v radoch obecenstva krajanov z Maďarska. Našich aktivistov dojalo milé gesto a mali radosť z pekného programu. Domov sa vrátili obohatení o nové skúsenosti, príjemné dojmy a množstvo informácií.

(ef)

Slovenský páví krúžok v Mlynkoch

45. výročie založenia oslávil na Slovensku

Jeden z najlepších a najznámejších slovenských ľudových speváckych zborov v Maďarsku patrí medzi tie naše folklórne telesá, ktoré nepretržite najdlhšie pôsobia. Členovia Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch 45. výročie založenia zboru oslávili netradične, nie doma, ale v materskej krajine svojich predkov.

Pre tých, ktorí pozorne sledujú mimoriadne tesnú, niekoľko desaťročnú plodnú spoluprácu našich podpilíšskych spevákov s Dychovou hudbou Šarfianka z obce Blatné (okres Senec, Bratislavský kraj), tento fakt ani nemusí byť veľkým prekvapením. O tom, že sa majú navzájom veľmi radi, sme sa mohli už neraz presvedčiť. K tým krásnym spoločne prežitým chvíľam pribudli ďalšie. Mlynčanov v Blatnom čakali spolu so starostom Milanom Šarmírom nielen členovia dychovky, ale aj ich ďalší dobrý priateľ, bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.

Blatnianski hudobníci a mlynskí speváci odcestovali do obce Habovka na Orave, kde spolu strávili tri veľmi pekné dni. Po večeroch sa, samozrejme, spolu zabávali, spievali a tancovali. V jeden deň navštívili skanzen Zuberec a keďže bolo pekné jesenné počasie, robili si vychádzky do prekrásneho okolia.

V sobotu večer sa v miestnom kultúrnom dome konal hlavný program osláv 45. výročia založenia Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch, ktorý sa začal - štýlovo - spoločným prednesom Pilíšskej hymny. Oslávencov pozdravili muzikanti nielen peknými slovami, ale aj vlastnoručne zhotoveným fotoalbumom o spoločných aktivitách a príležitostnou tortou, na ktorej nechýbali ani kúsky klobásy a zelenina. Po piesni Pilíšska kasáreň starosta obce Blatné M. Šarmír pripomenul ich prvé stretnutie v blatnianskom kine. „Hneď vtedy ste si nás získali a čas to potvrdil tým, že naše vzťahy prerástli aj v oficiálne družobné styky našich obci. Dnes ide už o vzťahy ako v dobrej rodine“, povedal starosta, ktorý mlynským spevákom zaželal ďalšie roky úspechov pri šírení krásnych piesní a dobrého zdravia, ako aj nasledovníkov v ich radoch. M. Šarmír zároveň oznámil, že Obecné zastupiteľstvo v Blatnom sa rozhodlo udeliť titul čestný občan obce in memoriam dlhoročnému vedúcemu pávieho krúžku Jozefovi Szivekovi.

V rámci milej oslavy mlynského pávieho krúžku hold pamiatke všetkým tým spevákom, ktorí už nemôžu byť medzi nami, vzdala členka Predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku za Peštiansky región. Marta Papučková Glücková s osobitnou cťou a láskou rozprávala o zakladateľovi krúžku, mlynskom učiteľovi a osvetárovi Ladislavovi Jánskom a zvlášť sa poďakovala trom dodnes aktívnym spoluzakladateľom Gizele Molnárovej, Jozefovi Majničovi a Rudolfovi Glückovi.

V kostole v obci Habovka sa nedeľná omša tiež niesla v znamení osláv mlynských spevákov. Po úvodnej obľúbenej piesni „V tých pilíšskych horách“ členovia dychovky a pávieho krúžku prekvapili prítomných bohatým spoločným repertoárom.

Zostáva nám iba veriť, že podobne dôstojné pripomenutie si 45. výročia založenia mlynského pávieho krúžku budeme mať možnosť zažiť aj doma, pod Pilíšom...

(fuhl)

Knižný veľtrh v Bratislave

Publikácie Slovákov z Maďarska vzácnejšie ako šafran

V dňoch 4. až 7. novembra sa konal v Bratislave obľúbený knižný veľtrh Bibliotéka 2010. Návštevníci sa mohli zoznámiť s veľkou časťou knižnej produkcie na jednom mieste. Bolo čo pozerať, listovať a nebodaj aj kupovať. Čo ma však zamrzelo, to bola neprítomnosť slovenskej zahraničnej knihy a samostatne sa nepredstavilo ani žiadne maďarské vydavateľstvo. Dobre poznám pomerne hustú edičnú činnosť Slovákov v Maďarsku. Slováci v Maďarsku sa majú skutočne v oblasti knižnej kultúry čím pýšiť. Je na škodu nás všetkých, že sa s ňou nemohli zoznámiť čitatelia na Slovensku. Našiel som len jeden jediný titul: „Z minulosti Slovenského Komlóša“ v stánku Literárneho informačného centra.

Napokon v posledný deň trvania veľtrhu sa predstavila Žilinská knižnica, ktorá prezentovala zborník „Milan Ferko a jeho miesto v slovenskej literatúre“ z odborného seminára pri príležitosti 80. narodenín spisovateľa. Milana Ferka sme na našom portáli spomínali už viackrát. Predovšetkým v súvislosti s jeho historickými románmi, ktoré sa odohrávajú čiastočne aj na územiach dnešného Maďarska obývaných aj v súčasnosti Slovákmi alebo témou Jánošíka, ktorá je dodnes blízka našej Slovači. V uvedenom zborníku, v jeho bibliografickej časti Preklady diel Milana Ferka do cudzích jazykov, sú uvedené na strane 100 záznamy 129 až 132, ktoré po názve diela zhodne píšu: zo slovenského originálu do maďarčiny preložil R. Fraňo, vydal R. Fraňo - Pilisszentlászló. Možno si poviete, že uvedenie tejto neveľkej bibliografie nie je nič svetoborné, ale ja si myslím, že každodenne dobré spolužitie našich národov podporujú aj takéto drobnosti. Z toho, čo poznáme nemusíme mať strach. Slováci v Maďarsku majú záujem o svoju minulosť podanú pohľadom autora z materskej krajiny. Majú záujem aj na tom, aby sa s ňou oboznámil aj väčšinový maďarský národ. Činnosť Ruda Fraňa to napomáha.

Skončím s tým, s čím som začal. Je mi ľúto a je veľká škoda, že na bratislavskom knižnom veľtrhu sa nepredstavili Slováci z Maďarska. Majú sa čím chváliť, a to nielen Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ale aj viaceré národnostné samosprávy, či samotní autori. A aby som len nebedákal, ale prispel aj nejakým činom. Dávam svoj prísľub prípadným organizátorom takejto účasti v budúcnosti: ponúkam (samozrejme, bezplatne) svoj čas a schopnosti pri zabezpečení prezentácie kníh o Slovákoch v Maďarsku.

Jozef Schwarz

Pilíšan voľbou

Rekordný počet súťažiacich na XIV. Klobásovom festivale

Čabiansky klobásový festival lámal rekordy - na štrnásty v poradí prišlo stotisíc návštevníkov a 485 súťažných družstiev, ktoré zhotovili približne 600 kg klobás. Viac produktov ako doteraz nominovali aj do súťaže suchých klobás, nakladanej zeleniny a viac družstiev sa prihlásilo aj do súťaže v stolovaní. Za nominačnú cenu každá skupina dostala desať kilogramov čerstvého mäsa a črevá, z ktorých mala v sobotu do dvanástej hodiny urobiť klobásu a štyridsaťcentimetrovú vzorku odovzdať odbornej porote. Súťažiaci sa sami postarali o dekoráciu svojho stánku, na čo použili napr. suchú klobásu, zeleninu, chlieb a pálené, ktorým ponúkali návštevníkov akcie. Porota musela ochutnať každú vzorku, napriek tomu si nepokazila žalúdky, a to vďaka čabianskej slivovici a inej pálenke. Medzi vegetariánmi boli populárne klobásy bez živočíšnych bielkovín a krém z prosa. Počas festivalu vo zvláštnom stane ponúkali svoje výrobky vinári z celého Maďarska. Pod názvom Vínne radovánky tridsať vinárstiev ponúkalo najlepšie maďarské vína a destiláty.

V dňoch od 28. do 31. októbra sa v Športovej hale v Békešskej Čabe po 14. raz konal Čabiansky klobásový festival. Záujemcov čakali zabíjačky, súťaže suchých klobás a pagáčikov, klobásy mládeže, potravinárske výstavy, ale aj Vínne radovánky. Podujatie slávnostne otvoril primátor mesta Gyula Vantara. - Kto pozve priateľov a nepostará sa o dobré jedlo, nie je hodný toho, aby mal priateľov, - povedal. - V období festivalu sa v Maďarsku všetko točí okolo Békešskej Čaby, okolo nás. Za štyri dni vôňa čabianskej klobásy prenikne aj do okolitých obcí a miest a my môžeme opäť ukázať, v čom sme neprekonateľní, - povedal Gy. Vantara. Potvrdzujúc jeho slová už v prvý deň festivalu súperilo päťdesiat družstiev dôchodcov, aby ukázali, ako vyzerá pravá čabianska klobása. Do tejto súťaže sa prihlásila aj skupina čabianskeho slovenského klubu.

Po dvojhodinovej intenzívnej práci porota udelila ceny - prvý skončil spolok Dúha z Mezőkovácsházy, druhí boli dôchodcovia z Békešu a tretí miestni dôchodcovia. Paralelne otvorili 14. výstavu potravinárstva a poľnohospodárstva. Tohto roku na ploche 2 000 štvorcových metrov vystavovalo sedemdesiat firiem. Ponúkali tu pletené koše, chutné syry a pálené. Večer bol koncert kapely Benkó Dixieland Band.

V piatok sa predstavil čestný hosť festivalu - mesto Orošháza. Členovia tamojšieho klobásového klubu zabili 130-kilogramového brava. Podľa mäsiara Tamása Szilasiho Horvátha o zabíjačku bol obrovský záujem, pracovali tradičným spôsobom. Kým odvážili suroviny na klobásy, prišiel aj primátor mesta József Dancsó, ktorý sa tiež zapojil do práce. Prezradil, že u svojich rodičov každý rok zabijú prasa, čiže za štyridsať rokov sa stal už „odborníkom“. Členovia klobásového klubu núkali návštevníkov podujatia pálenkou, domácimi pagáčikmi, chlebom, klobásou a tarhoňou.

V piatok sa uskutočnilo aj vyhodnotenie súťaže suchých klobás. Na prvom mieste skončil István Péli, druhé miesto obsadil Ádám Juhász a tretie Tamás Balázs. Sprevádzajúcimi akciami dňa boli výstava o histórii športu v Békešskej Čabe a Čabania na olympiádach, na ktorej sa zúčastnili bývalí Čabania, olympijský víťaz v pästiarstve György Gedó a olympijský víťaz vo futbale Károly Palotai. Gymnastka žijúca v USA Henrietta Ónodiová poslala návštevníkom výstavy list. Piatok večer patril hudbe, vystúpili dychovky, amatérske kapely a známa skupina Magna Cum Laude z Gyuly.

Vyvrcholením série podujatí bola aj tohto roku sobotňajšia súťaž vo výrobe čerstvej klobásy. Medzi súťažiacimi bolo veľa známych osobností, napr. bývalý riaditeľ hotela Fiume Ádám Fásy, herečky Athina Papadimitriu a Csilla Csomorová, ale nechýbali ani politici. Aj oni sa pričinili o zhotovenie šesťsto kilogramov klobás. Súťaž prebiehala na štyroch miestach: v hlavnej budove a v troch stanoch. Poroty udelili po tri zlaté, strieborné a bronzové medaily. V súťaži čerstvej klobásy obsadili prvé miesto skupiny pod vedením M. Reziovej, Lászlóa Harangozóa a Csabu Laczóa. Za nimi skončili družstvá Sándora Lukácsa, Gábora Bozóa a Tibora Galambosa. Tretiu cenu si odniesli tímy Lászlóa Parragha, Mihálya Kovácsa a Istvána Szűcsa. Tohto roku odborná porota hlavnú cenu festivalu a stotisíc forintov udelila - tak ako aj vlani - Istvánovi Kovácsovi z Poľného Berinčoku za najlepšiu suchú klobásu. Na chýrny festival prišli aj tohto roku nielen obyvatelia mesta a okolia, ale aj zo všetkých kútov Maďarska.

Čo sa týka zahraničných hostí, najviac pricestovalo zo Slovenska, Rumunska a Slovinska, ale našli sa aj záujemcovia zo západnej Európy, ba aj zo Zámoria. Približne 35 % hostí bolo ubytovaných u známych, príbuzných či u priateľov. Riaditeľ festivalu Zoltán Ambrus k tomu dodal, že podľa najčerstvejších turistických prieskumov desať percent hostí prichádza zo zahraničia, pričom viac ako polovica z niekoľko sto kilometrovej diaľky. Jeden návštevník utratí počas festivalu priemerne 14-15 tisíc forintov, z čoho vyplatí ubytovanie a stravu. Zahraniční hostia míňajú viac peňazí ako domáci. Prevádzkovatelia ubytovacích zariadení sa v tieto dni nemohli sťažovať na nedostatok hostí. Ba dobre obídu aj okolité mestá a obce, veď štvordňový festival popularizuje nielen Békešskú Čabu, ale aj celú župu.

Medzi súťažiacimi sme vyhľadali v prvom rade tímy Slovákov v Maďarsku, ale aj skupiny zo Slovenska. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čorváši Alžbeta Hudíková Dimešiová bola tohto roku členkou poroty v športovej hale, zastupovala vlani ocenenú skupinu zo Sládkovičova. Ako povedala, päťčlenné poroty hodnotili čerstvú klobásu z hľadiska dodržiavania hygieny počas práce, estetiky, vône, tvaru pred a po pečení a podľa chuti. Vybrali približne stopäťdesiat kusov z odovzdaných 485 súťažných vzoriek, ktoré upiekli v ústrednej školskej kuchyni. Zvyšok čerstvej klobásy si súťažiaci mohli odniesť domov, alebo upiecť v meste u známych. Hostia čorvášskej slovenskej samosprávy, súťažiaca delegácia zo Sládkovičova, si priniesli chladiacu tašku, aby si mohli čerstvú klobásu odniesť domov ako suvenír z Klobásového festivalu.

V zastúpení Obchodnej a priemyselnej komory Békešskej župy sa do súťaže aktívne zapojil aj riaditeľ renomovaného čabianskeho hotela Fiume, gastronóm Martin Vozár. Ako povedal, vyše desať rokov sa zúčastňuje na festivale a vždy sem prichádza s veľkou radosťou. Podľa jeho slov z gastronomického podujatia sa stalo obchodné podnikanie, klobása a gastronómia sú už len v pozadí akcie. Nie je to najšťastnejšie riešenie, lebo na prvom mieste by mala byť klobása a nie predavači gýčových tovarov. Našťastie, kultúrny program je kvalitný - na festivale vystupujú uznávaní hudobníci. Ich skupina miesila klobásu podľa tradičného receptu dolnozemských Slovákov. Potrebovali k tomu 70 % vynikajúceho mäsa a 30 % slaniny, cesnak, soľ, rascu a domácu štipľavú a sladkú papriku. Súťažiace družstvo firmy Mekong, s. r. o., zo Zvolena už tretíkrát pricestovalo do Maďarska. Na zabávanie hostí priviezlo so sebou muzikantov folklórneho súboru Detva, s ktorými návštevníci radi pózovali pred fotoaparátmi. Záujemcov núkali aj tradičnou slovenskou klobásou, rozdali približne päťdesiat kíl. Členovia tímu na našu otázku odpovedali, že je to krásne podujatie už aj preto, lebo združuje členov skupiny. Klobásu robili čisto na tradičný slovenský spôsob, použili k tomu najkvalitnejšiu papriku a mäso. Čerstvú klobásu skonzumovali po návrate domov na Slovensko.

Tím z Nových Zámkov pricestoval do Maďarska už štvrtýkrát, ale súťažil len druhý raz. Ako sme sa dozvedeli, jeho členovia majú dlhoročné kontakty s Klobásovým klubom v Békešskej Čabe a podľa jeho vzoru aj oni usporadúvajú svoj klobásový festival, tohto roku to bol už šiesty v poradí. Odvtedy, ako prvýkrát navštívili čabianske podujatie, sa tu veľmi veľa vecí zmenilo. O hlavnú cenu súperí viac skupín, všetko sa zlepšilo, skvalitnilo. Klobásu aj oni robia podľa tradičného receptu.

Členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku robili klobásu už siedmy raz. Podľa predsedu zoskupenia Ondreja Kiszelya súťažia s tradičnou čabianskou klobásou, ktorú ochucujú podľa originálneho receptu. Dávajú do nej len mletú červenú papriku, cesnak, rascu a soľ. Zvyšnú časť klobásy upiekli a pohostili ňou aj priateľov prichádzajúcich do Domu slovenskej kultúry. Matka predsedu mládežníckej organizácie dávala mladšej generácii inštrukcie pri práci a ponúkala okoloidúcich domácimi zákuskami a slivovicou. Je potešiteľné, že pri pracovných stoloch sme videli veľa mladých. Vari to môže byť záruka, že tradičné čabianske klobásy budú vzácnou pochúťkou aj pre ďalšie generácie?

Andrea Szabová Mataiszová

Stretnutie ministrov pôdohospodárstva krajín V4 + 2

Bratislavská deklarácia

Ministri a štátni tajomníci členských krajín V4 - Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka - spolu so zástupcami Bulharska a Rumunska 9. novembra svojimi podpismi pod Bratislavskú deklaráciu potvrdili snahu o prehlbovanie ďalšej spolupráce v otázkach Spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci Európskej únie.

Dokument je výsledkom dvojdňových rokovaní o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 a o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktoré prebehli 8. a 9. novembra v Bratislave. Zástupcovia delegácií sa zhodli na potrebe skutočnej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá musí byť jednoduchá, spravodlivá, trhovo orientovaná, obrániteľná a udržateľná. Cieľom je opustiť vnímanie poľnohospodárskej politiky cez historické kritériá a založiť nové, objektívne kritériá na podporu národných skupín.

Dohoda si taktiež kladie za cieľ predĺženie možnosti systému jednotnej platby na plochu a vytvorenie podmienok, ktoré by zohľadňovali špecifické problémy a rozdiely každého regiónu. Deklarácia výrazne prehodnocuje a zjednodušuje systém krížovej kontroly s dôrazom na ochranu životného prostredia a modernizuje nástroje trhového manažmentu, zaručuje nepretržitú kontrolu poľnohospodárskych produktov, vstupujúcich na trh EÚ, s dôrazom na kvalitu importovaných potravín z krajín tretieho sveta.

Minister Simon pripomenul, že účastnícke krajiny sa dohodli na dôležitosti ochrany poľnohospodárskej pôdy a spoločnom záujme zachovať pôdu pre domácich farmárov a chrániť ju pred špekulatívnymi zahraničnými nákupmi. Podľa ministra Simona je potrebné zharmonizovať legislatívne zázemie, ktoré by platilo pre všetky susedské štáty V4 a tým zabrániť spomínaným špekuláciám s pôdou.

(br)

Slovenskí umelci z Budapešti vystavujú v Mojmírovciach

Na základe dohody o spolupráci usporiadala Slovenská samospráva Budapešti (SSB) v Kaštieli v Mojmírovciach prezentáciu kultúry Slovákov hlavného mesta Maďarska. Fotografie Františka Zelmana, maľby Juraja Ezüsta, Zoltána Ezüsta, Evy Konczosovej a Jany Melicherovej a drevorezby Michala Zsolnayho vystavili v prekrásnych priestoroch budovy postavenej v klasicistickom slohu.

Vernisáž výstavy sa uskutočnila 22. októbra, v kultúrnom programe vystúpili členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a flautistka Beáta Šutinská. K organizátorom expozície sa pripojil aj Maďarský osvetový ústav, ktorý vystavil najlepšie fotografie poslané do fotografickej súťaže o živote menšín v MR. Prítomným sa prihovorila aj riaditeľka ústavu Erika Borbáthová, ktorá pripomenula, že ich inštitúcia kladie veľký dôraz na prezentáciu kultúry minorít žijúcich v MR.

„Tieto diela sú v prvom rade veľmi pekné a zaujímavé. Zaujímavá je aj pestrosť, veď okrem malieb sú tu aj fotografie a drevorezby, diela profesionálov i amatérov,“ poznamenal konateľ firmy Kaštieľ Mojmírovce Štefan Bugár, ktorý spoluprácu s budapeštianskou slovenskou samosprávou hodnotí ako užitočnú. Ako nám prezradil, ich prvoradým cieľom je vzájomná výmena kultúrnych a iných aktivít, vrátane pobytov detí v materskej krajine. Na vernisáž výstavy prišli nielen občania tejto obce pri Nitre, ale aj umelci z Bratislavy a okolia. Predsedníčka SSB a zboru Ozvena Zuzana Hollósyová konštatovala, že v podobných akciách, ako je výstava spojená s koncertom, treba pokračovať. Milým prekvapením pre dirigentku speváckeho zboru Martu Pálmaiovú Pápayovú bola kytica kvetov a pieseň, lebo práve v deň vernisáže oslavovala narodeniny.

Výstavu budapeštianskych slovenských umelcov v Kaštieli v Mojmírovciach si môžu záujemcovia pozrieť do 1. decembra.

Eva Patayová Fábiánová

Slovenské divadlo v Dorogu

Slováci z Komárňansko-Ostrihomskej župy si 28. novembra môžu v Kultúrnom dome v Dorogu pozrieť predstavenie Hriňovského divadla. Divadelníci zo Slovenska vystúpia o 16. hodine s paródiou Stanislava Štepku Jááánošíík, za ktorú získali na tohoročnej celoslovenskej súťažnej prehliadke 43. Palárikova Raková tretie miesto. Vedúcemu divadla Antonovi Trebuľovi-Kečkárovi udelili na tejto prehliadke za stvárnenie postáv Herca a Jánošíka diplom.

XX. obvod Budapešti

Založila sa slovenská menšinová samospráva

V mestskej časti Pesterzsébet, v XX. obvode hlavného mesta, doposiaľ nebola slovenská menšinová samospráva. Na podnet tridsiatich siedmich iniciátorov prvýkrát aj v tomto obvode vypísali voľby delegátov do slovenskej menšinovej samosprávy. V polovici októbra na slávnostnom akte prevzali poverovacie listiny z rúk starostu obvodu Ákosa Szabadosa členovia nového slovenského voleného zboru: Anna Komjáthiová (predsedníčka), Daniel Fuhl (podpredseda), Zoltán Bárkányi a Kata Szilágyiová. Členovia slovenskej samosprávy na svojom prvom pracovnom zasadnutí, ktoré sa konalo 8. novembra, pre- rokovali a schválili základné dokumenty najnovšieho slovenského menšinového voleného zboru hlavného mesta.

(zb)

Vzácna návšteva v Lutherovom dvore

Človek je rád, keď k nemu prídu dobrosrdeční ľudia s úprimným záujmom. Slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru a. v. v Budapešti sa to pošťastilo 20. októbra, keď Lutherov dvor navštívil riaditeľ Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Dušan Vagaský a tajomníčka pre zahraničie Marcela Kmeťová.

Pán riaditeľ prišiel do Maďarska, aby sa oboznámili s organizačnou štruktúrou Maďarskej evanjelickej cirkvi a aby si so svojimi partnermi vymenil názory v súvislosti so štrukturálnou činnosťou. Hostia najprv navštívili Biskupský úrad Južného evanjelického dištriktu, kde ich prijal biskup Péter Gáncs. Na stretnutí boli prítomní aj pracovníci úradu.

Po obsažnom rozhovore s biskupom D. Vagaský a M. Kmeťová v sprievode vedúcej Zahraničného oddelenia Celoštátnej cirkevnej kancelárie Maďarskej evanjelickej cirkvi Kláry Tarrovej Cselovskej navštívili Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti, kde ich privítali farárka Hilda Fabuľová Guláčiová, presbyterka Zuzana Hollósyová a dozorca zboru Gregor Papuček.

Vzácnych hostí sme privítali v miestnosti, ktorá by vedela veľa hovoriť o minulosti, o trápeniach, starostiach a radostiach kedysi najpočetnejšej peštianskej evanjelickej obce, zbore slovenských evanjelikov. Miestnosť je dodnes plná starých a múdrych kníh, jej steny zdobia obrazy niekdajších významných osobností peštianskych slovenských evanjelikov. Z tohto hľadiska naši hostia, ktorí prejavili mimoriadny záujem o náš zbor, sa ocitli na tom pravom mieste.

Pani farárka, ktorá je zároveň putujúcou farárkou Celoštátnej slovenskej evanjelickej farárskej služby, dobre pozná situáciu slovenských evanjelikov v Maďarsku, ale aj život v Lutherovom dvore, v kaplnke zariadenej v jednej z mnohých miestností niekdajšej slovenskej evanjelickej školy.

Ako konštatovala, chvála Pánu Bohu ešte sme. Každú nedeľu o desiatej hodine máme slovenské bohoslužby. Kaplnku máme zariadenú časťou nábytku z nášho bývalého kostola. Podarilo sa zachrániť kazateľnicu a krstiteľnicu, časť organu, ktorý je obnovený a náš sarvašský rodák, maliar európskeho mena žijúci vo Švajčiarsku Pavol Korbeľ nám na Turíce 2008 daroval oltárny obraz znázorňujúci nášho Pána Ježiša Krista. Žiaľ, z kedysi najpočetnejšej evanjelickej obce v hlavnom meste je dnes už iba málopočetný zbor. Kaplnku zaplníme len vtedy, keď pozveme veriacich z okolitých slovenských evanjelických dedín. Hoci keby sem chodil len každý päťdesiaty z vyše 2 000 Slovákov žijúcich v Budapešti, bola by kaplnka stále preplnená. Uspokojiť nás nemôže ani skutočnosť, že pomerne malý záujem o veci cirkevné je dnes všeobecný jav. Z. Hollósyová sa obrátila na hostí s prosbou, aby prejavovali o nás väčší záujem, čo nám aj prisľúbili.

Za krátky čas, ktorý nám hostia mohli venovať, keďže popoludní ich čakal ďalší program, sme sa im usilovali načrtnúť, ako to tu v Pešti bolo kedysi, ešte v dobe Jána Kollára (1819-1849), keď sa slovenskí evanjelici rozhodli odísť z Deákovho námestia a vybudovať si svoje samostatné stredisko na pozemku, ktorý dostali pri niekdajšej Kerepešskej ceste (dnes Rákócziho trieda).

Povodili sme ich po okolí, ukázali sme im, čo nám po našich predkoch z bohatstva Lutherovho dvora ešte ostalo. Našu kaplnku, kde si mohli prečítať dobové texty na kazateľnici, aj našu klubovú miestnosť, ktorú sme si upravili zo starej zanedbanej pivnice pod bývalou slovenskou školou. Tu sa nedávno konalo stretnutie maďarských a slovenských biskupov. Bolo to pekné gesto, pekný večer, videli sme v tom akýsi začiatok budovania priateľských vzťahov. Hostí sme informovali o tom, že nám ostali aj tri ďalšie miestnosti, ktoré nám finančne trošku pomôžu, ak ich máme komu prenajať. S pobúrením sme im rozprávali o tom, čo sa stalo s naším kostolom. Je zohyzdený, zanedbaný, ošarpaný a zhanobený... Je to skutočne kostol-martýr, obeť krutej doby. Mlčali sme a hanbili sme sa aj za tých, ktorí to s naším kostolom učinili. Lebo kupčiť s vysväteným kostolom, predávať ho z ruky do ruky, prebudovať ho, zariadiť v ňom sklad a nakoniec Centrum východného bojového umenia, je hlboko pod úroveň kresťanskej Európy. A vidno to zďaleka. Keď sa s nami naši hostia lúčili, vyprevadili sme ich na ulicu, aby sme im ukázali Lutherovu sošku na priečelí budovy. Kontrast medzi soškou Luthera a pod ňou vyloženým, do očí bijúcim nápisom Sporttemplom bol šokujúci! Svetová rarita v Pešti! Aký dojem to na nich urobilo, presne nevieme, len sa domnievame.

Popoludní sa hostia zo Slovenska stretli s riaditeľom Celoštátnej cirkevnej kancelárie Istvánom Kákaym. Navštívili aj Lutherove vydavateľstvo, ktoré vydáva o. i. týždenník Evangélikus Élet (Evanjelický život).

Gregor Papuček

Dámsky komorný orchester v Budapešti

Koncertná sieň Slovenského inštitútu v Budapešti privítala 26. októbra Dámsky komorný orchester z Bratislavy. Pod vedením dirigentky Eleny Šarayovej-Kováčovej sa predstavil so sólistami Miriam Garajovou (soprán), Kristiánom Kadlečíkom (tuba) a talentovanou mladou klaviristkou Kristínou Gyöpösovou. V podaní bratislavského telesa odzneli skladby klasikov Baldassara Galuppiho, Georga Friedricha Händela, Antonia Vivaldiho, Johanna Sebastiana Bacha, Wolfganga Amadea Mozarta a Josepha Haydna. Záver koncertu orchestra, ktorý zožal veľký potlesk publika, patril skladbe slovenského skladateľa Ivana Hrušovského Vznešené tance levočské.

Dámsky komorný orchester vznikol v roku 1969 z iniciatívy jeho umeleckej vedúcej a dirigentky Eleny Šarayovej-Kováčovej a koncertnej majsterky Jolany Šikutovej. Kolektív šestnástich hráčok na sláčikových nástrojoch a jednej čembalistky tvoria orchestrálne hráčky, ktoré pôsobia v popredných slovenských orchestroch alebo sa venujú pedagogickej činnosti. Všetky sú absolventkami bratislavského Konzervatória alebo Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Dramaturgia je ovplyvnená špeciálnym obsadením orchestra. Ťažiskom je hudba baroka a klasicizmu a tento repertoárový základ je doplnený dielami autorov romantizmu a skladbami 20. storočia. Pri vokálno-inštrumentálnych dielach teleso často spolupracuje s Mládežníckym detským zborom ECHO s dirigentom Ondrejom Šarayom a s Bratislavským detským zborom, ktoré pôsobia pri Mestskom kultúrnom stredisku v Bratislave. Dámsky komorný orchester pravidelne účinkuje na výchovných a celovečerných koncertoch, vystupuje na slávnostných kultúrno-spoločenských podujatiach, nahráva pre rozhlas a televíziu. Predstavil sa poslucháčom v Španielsku, Rakúsku, Grécku, Taliansku a viacnásobne účinkoval v Japonsku. Mimoriadne úspešné bolo vystúpenie v rámci 8. hudobného festivalu ostrovov na všetkých siedmich Kanárskych ostrovoch. V koncertnej sezóne 1999/2000 pri príležitosti 30.výročia vzniku tohto telesa udelil generálny riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave orchestru pamätnú medailu Insignae memorabile Dámsky komorný orchester.

Elena Šarayová-Kováčová študovala na bratislavskom Konzervatóriu klavír, kompozíciu a dirigovanie, na VŠMU pokračovala v štúdiu orchestrálneho a zborového dirigovania. Do slovenského koncertného diania sa zapísala ako prvá slovenská profesionálna dirigentka. Popri koncertnej činnosti sa venuje aj metodickej práci a výchove mladých adeptov dirigovania na VŠMU, kde pôsobí ako docentka.

Sprac.: (br)

Dolnozemský pohár 2010

Mladí sa opäť venujú futbalu

Po niekoľkoročnej prestávke Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) túto jeseň opäť usporiadala futbalový turnaj o Dolnozemský pohár. Stretnutie prvýkrát zorganizovali začiatkom deväťdesiatych rokov aktivisti z radov čabianskej slovenskej mládeže, ich mužstvo nazvané Čabianski orli viackrát turnaj vyhralo a napriek uplynulým rokom sa do zápolenia zapojilo aj teraz, pričom veľmi úspešne.

Športovcov a fanúšikov v mene organizátorov pozdravil predseda OSMM Ondrej Kiszely. Konštatoval, že do súťaže sa prihlásilo osem mužstiev. Okrem spomínaných Čabianskych orlov aj družstvá čabianskeho slovenského gymnázia, slovenských osád Kondoroš, Slovenský Komlóš a Veľký Bánhedeš, ba aj z bakonskej Černe. Tohto roku sa prvýkrát zapojili do turnaja aj mladí predstavitelia Arméncov v Maďarsku a Nemcov z dediny Ófalu pri Pécsi. Mužstvám prišiel fandiť aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Člen Menšinového výboru Maďarského futbalového zväzu a Valného zhromaždenia CSS Zoltán Szabó sa na ihrisku objavil vo farbách mužstva bakonských Slovákov. Turnaj prebiehal v príjemnej atmosfére a žičilo mu aj počasie. Zápasy viedli čabianski rozhodcovia Michal Sztrunga a Zsolt Tulkán. Tohto roku putovný pohár získali Kondorošania, strieborným medailám sa tešili Čabianski orli, kým bronzové si odniesli Komlóšania. Po odovzdaní cien predseda zoskupenia mladých Slovákov vyslovil nádej, že v organizovaní turnaja, ktorý mobilizuje športovcov z rôznych regiónov Maďarska, budú pokračovať aj v budúcnosti.

- Samozrejme, pamätám si začiatky organizovania turnaja, bol som jedným z iniciátorov a organizátorov, - uviedol na našu otázku, aké má spomienky na zlaté časy športového života v OSMM, čabiansky Slovák, pedagóg Atila Krett.

- Ako predstavitelia Priateľského kruhu čabianskej slovenskej mládeže sme sa zúčastnili na Svetovom stretnutí slovenskej mládeže v Martine, kde sme stretli aj členov OSMM. Väčšinou sme sa už poznali, či už zo stredoškolských rokov, ako absolventi dvoch slovenských gymnázií v Maďarsku, alebo z rokov vysokoškolských štúdií, hlavne zo Segedína, alebo z Bratislavy. Uťahovali sme si zo seba v štýle: ....Vy tam v horách neviete ani toto, ani hento... A vy tam na nížine nepoznáte toto... atď. Súťaž o dolnozemský pohár sme prvýkrát zorganizovali v podstate preto, aby sme vyvrátili poznámky, že vraj nevieme hrať futbal... Organizovania prvého stretnutia sme sa ujali s osvetárom Júliusom Tőkésom, ktorý vtedy pracoval v Spoločenských domoch na Békešskej ceste. Dejiskom bola škola na Irányiho ulici, kde ja dodnes pracujem. Žiaľ, v prvom roku som nebol členom samotného mužstva, mal som práve zlomenú ruku... Bola to naša prvá väčšia celoštátna aktivita. Osvedčila sa. Turnaj bol dlhé roky príležitosťou na stretávanie sa slovenskej mládeže z rôznych kútov Maďarska. Dokonca roky mal medzinárodný ráz, chodievali k nám futbalisti z Nadlaku, Topoľčian, Prahy. Keďže naše mužstvo, Čabianski orli, vyhralo turnaj viackrát, po treťom víťazstve sme dostali pohár, ktorý už nebol putovný, ale dodnes zdobí moju vitrínu... Práve sme sa rozprávali o tom, že na budúci rok by sme mohli spraviť v rámci turnaja O dolnozemský pohár aj turnaj seniorov. Radi by sme si opäť zahrali futbal s našimi priateľmi napríklad z Pilíša, alebo z Nadlaku, - zaspomínal si medzi dvoma zápasmi A. Krett.

Pri obnovení populárnej aktivity pomohli Organizácii slovenskej mládeže v Maďarsku Celoštátna slovenská samospráva, slovenská škola v Békešskej Čabe a Dom slovenskej kultúry. O chutný kotlíkový perkelt sa postaral tím slovenskej samosprávy a Regionálneho kultúrneho strediska v Slovenskom Komlóši a medaily pre prvé tri mužstvá zabezpečila Slovenská samospráva v Černi.

(csl)

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN - Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasujú

19. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Tento ročník sa bude niesť v znamení 1150. výročia úmrtia kniežaťa Pribinu, 150. výročia Memoranda slovenského národa, 130. výročia založenia časopisu Slovenské pohľady a v znamení viacerých významných výročí literárnych tvorcov a osobností v dejinách slovenského národa. V roku 2011 uplynie 220 rokov od narodenia a 140 rokov od úmrtia Jána Chalupku, 155 rokov od úmrtia Ľudovíta Štúra, 190 rokov od narodenia Janka Matúšku, 130 rokov od úmrtia Jána Bottu, 95 rokov od úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského, 90 rokov od úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava, 60 rokov od úmrtia Ľudmily Podjavorinskej a 110 rokov od narodenia Ľuda Ondrejova.

Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných, špeciálnych a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom spolkov, organizácií a škôl Slovákov žijúcich v zahraničí.

Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách. V troch sa posudzujú práce žiakov zo škôl na Slovensku takto: v 1. kategórii sa posudzujú práce žiakov 1. stupňa ZŠ, v 2. kategórii práce žiakov 2. stupňa ZŠ a žiakov 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií a v 3. kategórii práce žiakov stredných škôl. Do všetkých troch kategórií budú zaradené aj práce žiakov špeciálnych škôl. V 4. kategórii sa posudzujú práce žiakov zo zahraničia.

Do celoštátneho kola postúpi maximálne päť súťažných prác v každej kategórii z jednej školy. Školy posielajú prihlášky a práce iba elektronickou poštou na adresu

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Podmienkou na prijatie prihlášky a práce je dodržanie týchto pravidiel:

1. Do predmetu mailu treba uviesť heslo podľa príslušnej kategórie. Heslo pri zasielaní práce zaradenej do 1. kategórie bude kat.1, do 2. kategórie kat.2, do 3. kategórie kat.3 a do 4. kategórie kat.4. Heslo sa uvedie malými písmenami bez medzier.

2. Prílohy mailu treba jednotne označiť najprv kategóriou, potom priezviskom žiaka a nakoniec slovom práca, resp. prihláška. Medzi jednotlivé údaje v názve prílohy je potrebné vložiť podčiarkovník bez medzier. Napríklad: kat.1_Kováčová_prihláška a kat.1_Kováčová_ práca.

3. Každú prácu treba odoslať spolu s prihláškou osobitným mailom.

4. Prihlášku aj prácu prosíme zasielať z mailovej adresy školy vo formáte rtf.

5. Výtvarno-slohové práce treba zasielať poštou na adresu Štátneho pedagogického ústavu, Pluhová 8, 830 00 Bratislava. Obálku označte názvom súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Školy a ostatní prihlasovatelia zodpovedajú za to, že zaslané práce sú prácami súťažiacich žiakov, neboli už posudzované v tejto súťaži ani v iných súťažiach, ako aj za dodržanie všetkých súťažných podmienok. Pri nedodržaní súťažných podmienok sa práce nebudú hodnotiť v celoštátnom kole súťaže.

Vybrané súťažné práce do celoštátneho kola treba zaslať do 31. januára 2011 (Slováci žijúci v zahraničí do 28. februára 2011).

Záujemcovia o súťaž môžu získať ďalšie informácie o súťaži v Štátnom pedagogickom ústave (mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , tel. číslo: 02/49276307) a formulár prihlášky na internetovej adrese www.statpedu.sk.

Odborné poroty určia v jednotlivých kategóriách kandidátov na hlavné ceny, na ceny poroty a na čestné uznania. Môžu udeliť v každej kategórii aj Osobitnú cenu poroty. Osobitne ocenia učiteľov a školy podľa počtu a úrovne súťažných prác žiakov.

Slávnostné vyhlásenie výsledkov 19. ročníka súťaže bude 8. júna 2011 v Nových Zámkoch pri príležitosti Cyrilo-metodských dní slovenského písomníctva a kultúry.

Za vyhlasovateľov súťaže

Ing. Katarína Kalašová,

Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu

Posledná žiačka evanjelickej cirkevnej školy v Balašských Ďarmotách

Mária Kováčová, rod. Rakšová, sa narodila v roku 1920 v rodine Pavla Rakšu, obecného hajdúcha v Balašských Ďarmotách na Jačmenej ulici č. 13 (Árpa utca), v súčasnosti Rákóczi fejedelem utca. Školu začala navštevovať na jeseň roku 1927. Povinná školská dochádzka bola v tom čase šesťročná. Riaditeľom evanjelickej a. v. cirkevnej školy bol Ľudovít Ďuriš, rodák z neďalekej novohradskej obce Pôtor (Berceš). Kantorka bola Margita Jesenská, triedna učiteľka Alžbeta Krmanová. V jednej triede bolo do 40 žiakov. Pri výučbe žiakov učitelia postupovali prísne. Tak to vyžadoval školský poriadok aj vtedajšia spoločnosť. Pani Mária spomína s láskou a úctou na spoločne strávené školské roky a na svojich spolužiakov Svetlíkovú, Ďurianovú, Kokavca, Frčku, Bariakovú, Túrovcov, Knapekovú, Turčanovú, Tóthovcov, Backovú a iných. „Po škole sme sa stretávali neďaleko sochy Jána Nepomuckého. Bola tam veľká lúka, kde sme pásli husi a hrávali sme sa rôzne hry. Po ukončení školy v roku 1934 nás konfirmoval biskup z Lučenca Kardoš.“ Po ukončení školy začala pomáhať na hospodárstve svojich rodičov. Obhospodarovali 20-hektárový majetok, ktorý siahal zo Záhoriec do Opatovskej Novej Vsi, kde mali vínnu pivnicu. Rodina vlastnila rozsiahly majetok a vďaka jej početnosti ho zvládala obhospodarovať. V Balašských Ďarmotách bývalo v tom čase viacero slovenských rodín, drobných obchodníkov a remeselníkov (Drenkovci, Aláčovci, krajčír pochádzajúci z Kokavy nad Rimavicou, ktorý sa zaoberal šitím slovenských ľudových krojov). Pani Mária neskôr počas dlhých zimných večerov hrávala ochotnícke divadlo, ale aj na heligónke a na harmónii. Rada cestovala do Budapešti, kde mali rodinu. Pri jednej ceste vlakom do Budapešti počas druhej svetovej vojny, v roku 1941, sa spoznala s budúcim manželom, ktorý sa vracal z dovolenky do kasární. Ich vzťah pretrval aj útrapy vojny a pani Mária si spomína: „Zobrali sme sa 12. mája 1945 v evanjelickom a. v. kostole v Balašských Ďarmotách.“ Mali spolu tri deti. Pani Kováčová nezabúda na svojich blízkych, na ktorých spomína s úctou, hlavne na svojho starostlivého manžela. Aj v deväťdesiatke je plná elánu a optimizmu, ktorý ju neopúšťa. Pri rôznych rodinných stretnutiach si rada zaspieva a zahrá na organe alebo heligónke nábožné piesne. V súčasnosti žije sama v Malej Čalomiji (vo Veľkokrtíšskom okrese), kde ju často navštevujú príbuzní a hlavne deti.

Ján Labát Zomborský

Rodák zo Zadunajska, zakladajúci člen Matice slovenskej

Medzi významné slovenské osobnosti, pôsobiace v 19. storočí v Novohrade a Honte, patrí aj rodák zo Zadunajska Michal Algőver a jeho syn Štefan. Michal Algőver sa narodil 19. 1. 1826 v Šúri (Vesprémska stolica), kde jeho otec Samuel pôsobil medzi slovenskými osadníkmi ako evanjelický farár. Keď tam univerzálne nadaný otec zanechal duchovnú prácu, prišiel do Novohradu, do hospodársko-technických služieb grófa Zichyho v Divíne pri Lučenci. Neskôr si rodina kúpila časť poľnohospodárskeho majetku v Ľuboriečke v terajšom Veľkokrtíšskom okrese, na ktorom začala samostatne hospodáriť. Syn Michal, vyrastajúci medzi Slovákmi v Maďarsku, po presťahovaní na Slovensko pokračoval v štúdiu na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Lučenci a Kežmarku. Podobne ako jeho otec, v roku 1853 prijal pozvanie grófa Zichyho za „merníka“, čiže zememerača na grófove majetky pri Želovciach, kde sa v neďalekej osade Podlužany, ktorá je teraz časťou obce Záhorce, usadil. Všestranne vzdelaný a v slovenskom duchu vychovávaný Michal Algőver okrem slovenčiny a maďarčiny ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu. Aj v dospelom veku veľa študoval a publikoval. Ako národne uvedomelý Slovák sa od samého začiatku 60. rokov 19. storočia aktívne zapájal do národno-kultúrneho pohybu. Už v roku 1861 bol navrhnutý za národného kandidáta vo voľbách do uhorského snemu. V roku 1863 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej výboru a tiež národohospodárskeho a prírodovedeckého odboru. V publicistickej činnosti sa venoval širokému spektru národnokultúrnych, politických, náboženských a školských problémov. V roku 1857 vydal v Balašských Ďarmotách podľa vzoru Jána Kollára básnickú zbierku „Jinoch v pouti po slovanstvě“. V roku 1861 v osobitnom dielku „Reflexie na slovenský pravopis“ bránil štúrovskú spisovnú slovenčinu s návrhom pravopisných zmien. V tom istom roku bol autorom po slovensky napísanej učebnice matematiky, ktorá bola vydaná a určená pre praktické potreby obyvateľov. Mala názov „Počto a meroveda“ s podtitulkom „Príručný pomocník v škole, doma i v hospodárstve, obchode a priemysle“.

Publikoval aj viacero článkov s matematicko-prírodovedeckým obsahom. Prispieval do viacerých novín a časopisov: Slovenské noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Národný hlásnik, Letopis Matice slovenskej, Národné noviny, Cirkevné listy... V knižniciach študoval a objavoval staré slovenské a slovanské písomnosti. Napríklad v roku 1870 zo svojho bydliska Podlužany F. V. Sasinekovi do Slovenského letopisu napísal, že v grófskej zichyovskej listárni v Želovciach objavil z roku 1400 diplom napísaný hlaholikou. Angažoval sa aj v cirkevnom živote. V patentálnych bojoch evanjelikov v Uhorsku vždy stál na strane slovenských evanjelických cirkevných zborov, farárov, dozorcov a svetských predákov. Aj z toho dôvodu bol obľúbený v celom Novohrade, kde desaťročia zastával funkciu dozorcu viacerých cirkevných zborov (Polichno, Senné, Horný Tisovník, Závada). Po 47 rokoch služby odišiel do dôchodku. Posledné roky života prežil v neďalekom župnom meste Balašské Ďarmoty, kde aj 9. 12. 1908 umrel. Pochoval ho biskup Preddunajského dištriktu, bohunický rodák Bedrich Baltík, ktorý umrel v roku 1919 v Balašských Ďarmotách. Ich pomníky stoja neďaleko od seba v evanjelickom sektore ďarmotského cintorína.

Jeho syn Štefan Algőver sa narodil 21. 10. 1863 v Záhorciach - Podlužanoch. Ľudovú školu navštevoval v bydlisku starých rodičov - Ľuboriečke, neskôr v Balašských Ďarmotách a v Banskej Bystrici. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Revúcej, Martine, Banskej Bystrici a v Bratislave, kde v roku 1880 maturoval. V rokoch 1880 - 1883 študoval teológiu v Bratislave a v roku 1883-1884 v Halle. Ako kaplán začínal v Čelovciach a potom až do konca života pôsobil ako evanjelický farár v Závade.

Počas bratislavského štúdia bol členom slovenského študentského spolku Zora. V Závade pôsobil plných 43 rokov a v roku 1929 bol zvolený za člena okresného zastupiteľstva v Modrom Kameni. Podporoval hospodársky rozvoj regiónu, najmä stavbu ciest a školských budov, osvetovú prácu medzi ľuďmi, výchovu mládeže a sociálnu starostlivosť o slabšie vrstvy obyvateľstva. Počas svojej tridsaťročnej publicistickej činnosti uverejňoval odborné články, úvahy a glosy v Cirkevných listoch, Národných novinách a v Tranovského evanjelickom kalendári. Aktívne sa zúčastňoval na celocirkevných podujatiach, zdôrazňoval potrebu slovenského prekladu biblie a používania slovenského jazyka pri evanjelických bohoslužbách. Prekladateľ a náboženský publicista Štefan Algőver umrel 22. 6. 1934 v Závade, kde je aj pochovaný.

Ján Jančovic

Ženy sú aj v športovom úbore ženy

„Ženy sú aj v športovom úbore ženy.“ - Túto vetu povedala pani Sarolta Monspartová, majsterka sveta v orientačnom behu, na otvorení XV. ročníka behu žien Coca-Cola, ktorý sa konal v Budapešti za účasti viac ako 4 300 športovkýň.

Napriek typickému jesennému počasiu - bolo trocha chladno, zamračené sa ženy a dievčatá v rovnakých tričkách s úsmevom na tvári zapojili do 20-minútovej rozcvičky.

Na tejto akcii sme už tradične nemohli chýbať - tentoraz nás zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši prišlo 52. S najväčším vzrušením nastupovali do autobusu prváčky Uršuľa Petrovská, Boglárka Závodová a Réka Lešťanová. Po celý deň pobehovali okolo svojej pani učiteľky Aniky Árvaiovej ako kuriatka. Pri rozcvičke sledovali pohyby ostatných a šikovne zvládli gymnastické cvičenia.

Piatačky a tretiačky sa už pohybovali medzi účastníčkami behu samostatne. Využili príležitosť a pomocou testu si skontrolovali svoj zdravotný stav a vyskúšali si svoje vedomosti z prírodopisu. Zapojili sa do triedenia druhotných surovín - lopty hádzali do otvorov podľa toho, aký materiál obsahovali ( umelá hmota, sklo, papier).

Po spoločnej rozcvičke sa o 11. hodine vydali na trať všetky ženy, ktoré sa rozhodli prekonať vzdialenosť 3,1 kilometra. Trať bola taká istá ako vlani - z Aleje Olofa Palmeho, cez Námestie hrdinov, ulice Karola Kósa a Georga Washingtona späť do cieľa. Po absolvovaní trate každá pretekárka dostala balíček, v ktorom nechýbali ani jablká a Horalky, ktoré majú deti veľmi rady.

Dve mamičky Brigita Fülöpová a Uršuľa Demeterová, dve učiteľky Anika Podaniová, Zlatka Lišková a bývalá žiačka Leila Šinková sa rozhodli, že si vyskúšajú svoju formu na 10-kilometrovej trati.

Fandila nám celá naša celá skupinka. Bežali sme tou istou trasou ako 3,1 kilometra, iba z Námestia hrdinov sme pokračovali Andrássyho triedou až po Eötvösovu ulicu a späť. Hlavne posledné 3 kilometre boli náročné. V cieli sme sa unavené, ale šťastné, s medailami na krku tešili spolu s deťmi. Niektoré nám trocha závideli, a tak sme sa dohodli, že ak budú pred pretekmi trocha trénovať, môžu si aj ony vyskúšať beh na 10 kilometrov.

S pani učiteľkou Anikou Podaniovou sme mali možnosť napísať na medailu dosiahnutý čas. Vzdialenosť sme zdolali za 57 minút, čo je na amatérky pekný výkon.

Poďakovanie patrí nielen organizátorom, ale aj sponzorom, ktorí sa každý rok snažia získať pre šport čím viac ľudí.

Zo štatistík vieme, že väčšina žien vo veku od 18 do 65 rokov bojuje s nadváhou. Oveľa účinnejšie ako rôzne diéty je pravidelné športovanie. Nehovoriac o tom, že šport, pohyb, je aj základom zdravia.

Z. Lišková

Na počesť slávneho boja medzi Kurucmmi a Labancmi pod Tatrami

Otvorili Múzeum bitky pri Vavrišove

Múzeum bitky pri Vavrišove, ktoré otvorili 29. októbra, by sa malo stať jedinečnou atrakciou kultúrneho turizmu v podhorí Západných Tatier.

Vyše dva roky trvajúci projekt Oživenie historických udalostí a tradícií s regionálnym významom v obci Vavrišovo a Valašská Bystřice, podporený Európskym fondom regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom Slovenskej republiky, sa dovŕšil vytvorením múzea. Jeho veža ponúka jedinečný pohľad na majestátny vrch Kriváň a jeho vnútro zdobia artefakty z doby okolo roku 1709, kedy sa bitka pri Vavrišove odohrala. Sú medzi nimi dobové uniformy, stany, nástroje a okrem nich sa v múzeu premieta film pripomínajúci bitku, ako aj jej rekonštrukcie z rokov 2009 a 2010. Postupne sa bude dopĺňať artefaktmi z bitky, obrazovými ukážkami a dobovými predmetmi. Dotvárajú ju figuríny vojakov v uniformách, historická plastická mapa a fotografie z jednotlivých ročníkov rekonštrukcie bitky.

Zameranie múzea je jediným svojho druhu na Slovensku. Je to jedinečný produkt pre návštevníka vyhľadávajúceho kultúrny turizmus a autentický zážitok. Pre maďarskú klientelu bude silným motívom k návšteve osobnosť Františka II. Rákócziho. Priestor je aj pre školy a zážitkovú výučbu histórie. Múzeum bude zatiaľ do konca roka návštevníkom prístupné na požiadanie. Zahlásiť sa treba na obecnom úrade. Vstupné je zatiaľ dobrovoľné.

Otvorenie múzea, ktoré kuruci poctili salvou z dela i pušiek si nenechalo ujsť vyše sto ľudí. Jeho súčasťou bolo i predstavenie filmu o Bitke pri Vavrišove, ktorý si budú môcť pozrieť i jeho budúci návštevníci. Do priestorov múzea pribudne bojová plastická mapa Bitky pri Vavrišove, ale i vyše tristoročná guľa z kanóna, ktorú objavili počas ťažby štrku z neďalekej rieky Belá.

(ef)

Pamätný dom v Šárišápe

Nedávno vyšlo najnovšie propagačné leporelo Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, ktoré poskytuje odbornú a právnu pomoc slovenským oblastným domom a národopisným zbierkam. Farebný informačný materiál predstavuje záujemcom miestnu zbierku v Šárišápe.

Podľa archeologických nálezov obec Šárišáp a okolie boli obývané už v dobe kamennej a bronzovej. Počas tureckého panstva sa územie vyľudnilo. Znovuosídlenie obce, ktorá patrila Sándorovi Menyhértovi, sa začalo roku 1696, keď sem prichádzali slovenskí kolonisti z Nitrianskej a Trenčianskej stolice. V historických písomnostiach sa o Šárišápe píše: „... jazyk omší je dve nedele za sebou slovenčina a jednu nedeľu maďarčina!“, podľa čoho môžeme predpokladať, že väčšinu obyvateľov tvorili v tom čase Slováci. Živili sa prevažne obrábaním pôdy, popri tom od roku 1781 sa zamestnávali v uhoľných baniach. V roku 1785 tu žilo 570 obyvateľov. Po revolúcii a boji za slobodu (1848 - 1849), až do roku 1897, bola jazykom používaným v kostole i v škole slovenčina. Medzi dvoma svetovými vojnami význam baníctva klesal, preto sa z osady značná časť baníckych rodín vysťahovala do západnej Európy. Po druhej svetovej vojne, počas výmeny obyvateľstva, sa vysťahovalo na Slovensko približne päťsto ľudí. Usadili sa hlavne v Handlovej. V období rozkvetu baníctva, v rokoch 1949

1960, mal Šárišáp viac ako 4 000 obyvateľov. Od 70. rokov pod vplyvom zatvorenia baní postupne klesal na približne 3000 osôb. V chotári obce dodnes ťažia kaolín, ktorý sa používa na priemyselné účely.

V záujme zachovania slovenských tradícií v roku 1972 vznikol v obci páví krúžok pod vedením Jána Malárika, ktorý úspešne pôsobí dodnes. V záujme zachovania slovenského jazyka a miestnych slovenských tradícií tu 18. októbra 1998 založili slovenskú menšinovú samosprávu. Dodnes tu pestujú slovenské ľudové tradície a udržiavajú priateľské styky s Handlovou. Najcennejšie pozoruhodnosti obce sú kalvária pochádzajúca z konca 18. storočia (rekonštruovaná v rokoch 2001 - 2003) a rímskokatolícky kostol svätého Imricha z roku 1776. V osvetovom dome je zriadené banícke múzeum.

Pamätný dom

Pamätný dom predstavuje návštevníkom život tunajších slovenských rodín. Má tri miestnosti (prednú izbu, pitvor, zadnú izbu) a bočnú pavlač, „gang“. Zariadenie predstavuje kultúru bývania z druhej polovice 19. stor. do 30. - 40. rokov 20. storočia. Prvá izba sa používala len na sviatočné a smútočné príležitosti. Izba je zariadená nábytkom vyrobeným v obci - v dedine pracovali dvaja stolári. V každej izbe sa nachádza toľko „šifonov“, koľko mali dcér (v nich ukladali výbavu), na vnútornú stranu dvier zaznamenávali dôležité rodinné udalosti. V pitvore sa nachádza náradie používané v kuchyni, tu malo svoje miesto i „almárium“ s datovaním 1903, kde ukladali dôležité dokumenty a pálenku. Zaujímavosťou kuchyne je „naťahačka“, t. j. stôl, ktorého dolná časť bola vyťahovacia a slúžila ako posteľ pre deti. V obytnej časti domu sú vystavené figuríny oblečené do tradičného miestneho kroja. Táto izba slúžila ako miesto každodenného pobytu. V komore sú uložené rôzne nástroje, náradie potrebné pre hospodárstvo, pozoruhodné je rastlinným motívom zdobené jarmo. Na konci pavlače je lis na víno dokazujúci, že pestovanie viniča tu tiež zohrávalo dôležitú úlohu. Z pôvodných hospodárskych stavieb stojí už len drevený chliev, za ktorým boli kuríny. Na konci pozemku postavená kôlňa slúži na predstavenie poľnohospodárskeho náradia. Zbieranie vystavených národopisných predmetov začali v roku 1985 Klára Szabová Viblingová a Katarína Huberová Kisgyőriová. Prvá výstava bola otvorená v kultúrnom dome, v súčasnosti je zbierka umiestnená v Pamätnom dome, ktorý odovzdali verejnosti v roku 2000.

Legatum

Predplatné

V nasledujúcich dňoch začne Maďarská pošta vyberať predplatné na Ľudové noviny na rok 2011. Ročné predplatné bude činiť 7320 Ft, polročné 3660 Ft, štvrťročné 1830 Ft. Keby ste z nejakého dôvodu účet alebo šek nedostali, oznámte to redakcii na e-mailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , alebo zavolajte na číslo 06 1 878 14 31.

Redakcia

Čítajte a rozširujte... Ľudové noviny do každej rodiny!

Milí priatelia! Hlavným poslaním 53-ročného týždenníka Slovákov v Maďarsku je prispieť k zachovaniu a zveľaďovaniu bytia našej národnosti, nášho slovenského jazyka a kultúry. To je však možné iba v úzkom kontakte s vami, ktorí máte nárok na zaujímavé a poučné čítanie v slovenčine, na noviny, ktoré z týždňa na týždeň informujú o živote Slovákov v Maďarsku v našom materinskom jazyku. Spoločným úsilím tvorcov Ľudových novín, ich majiteľa Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a vydavateľa (Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum) je, aby sa náš týždenník dostal ku každému, kto si ho nárokuje. Pomôžte nám získavať čím viac pravidelných čitateľov, predplatiteľov jediného slovenského týždenníka v Maďarsku! Kolektívni predplatitelia, akými sú aj slovenské samosprávy, by mohli podať pomocnú ruku tým našim inštitúciám a subjektom, ktorí na to nemajú možnosť a predplatiť im Ľudové noviny. Dôležité je vedieť, že ak sa niekto bude uchádzať o podporu zo súbehu CSS, k žiadosti bude musieť priložiť kópiu dokladu o predplatení nášho týždenníka. Záujemci si naše noviny môžu objednať u každého doručovateľa Maďarskej pošty alebo pomocou pripojenej objednávky.

Vyplnený ústrižok prosíme poslať na túto adresu:

Magyar Posta Zrt.

Üzleti Ügyfelek Üzletág

Központi Hírlap Iroda

Budapest

1900

E-mail:

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

# -------------------------- # -------------------------- #

Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. Poštová adresa: Magyar Posta Zrt. Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest. Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Elektronicky si ich možno objednať na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. a telefonicky na čísle 06-80/444-444.

M E G R E N D E L Ő L A P

Előfizetésben megrendelem a Ľudové noviny című lapot ..... példányban.

Megrendelő (fizető):

.................................................................................................................

Címe: (helység) ......................................................................................

(utca, házszám) .................................................... (irányítószám) .......

Kézbesítési cím:

(csak akkor töltse ki, ha a fizető cím nem azonos a kézbesítési címmel)

(helység) .................................................................................................

(utca, házszám) ..................................................... (irányítószám) .......

Az előfizetési díj lakossági folyószámláról történő kiegyenlítése esetén:

Pénzintézet neve, címe:

................................................................................................................

Folyószámla száma: ..............................................................................

Külföldre történő előfizetés esetén kérjük,

hogy megrendelését levélben juttassa el címünkre.

Előfizetési díj (belföldre):

1 évre: 7 320,- Ft q

1/2 évre: 3 660,- Ft q

1/4 évre: 1 830,- Ft q

Számlát kérek: q

Csekket kérek: q

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................