4. júla 2001 ● Zo slovenskej tlače

Pedagógovia základných škôl z Maďarska sa zdokonaľovali v slovenčine

4. júla

Viac ako pol roka trval doškoľovací kurz slovenského jazyka pre učiteľov základných škôl v Maďarskej republike, ktorého účastníci sa počas 120 vyučovacích hodín zamerali nielen na súčasnú spisovnú slovenčinu, slovenskú osvetu, históriu a súčasnosť Slovákov, ale aj na metodiku vyučovania v predškolskom veku, na prvom stupni základných škôl, ako aj na rozvíjanie slovnej zásoby, slovensko–maďarské interferencie, ľudové umenie, tance, spev, či výtvarné umenie. V duchovnom centre dolnozemských Slovákov, v Békešskej Čabe sa v období december 2000-jún 2001 vytvorili adekvátne podmienky pre účastníkov kurzu, ktorý podporilo aj Národnostné oddelenie Ministerstva školstva Maďarskej republiky. Otvorené hodiny v spomínanom meste, ako aj neďalekom Sarvaši viedli skúsení pedagógovia, vrátane hostí z banskobystrickej Pedagogickej fakulty. Absolventky kurzu, ktoré získali dvojjazyčné diplomy, vyslovili želanie, aby sa podobné doškoľovanie stalo periodickou súčasťou dneška i zajtrajška.

SMK sa nebude zúčastňovať na koalícii

6. Júl 2001

Do rozhodnutia Republikovej rady sa predstavitelia Strany maďarskej koalície (SMK) nebudú zúčastňovať na činnosti politických orgánov vládnej koalície a strana sa necíti viazaná jej dohodami. Možným odchodom z vlády sa bude zaoberať Republiková rada na mimoriadnom rokovaní, ktoré sa uskutoční v druhej polovici augusta. Rozhodlo o tom včera Predsedníctvo SMK v Bratislave. Pred rokovaním RR SMK sa okresné a krajské orgány strany vyjadria k vzniknutej situácii. Predsedníctvo SMK dnes súhlasilo s postupom a stanoviskami svojich poslancov k stredu parlamentom prijatému zákonu o samospráve vyšších územných celkov (VÚC) a o voľbách do orgánov územnej samosprávy, ako aj s opodstatnenou kritikou predstaviteľov samosprávnych a občianskych združení. SMK požiada prezidenta SR R. Schustera o vrátenie zákonov na opätovné prerokovanie do NR SR a vzhľadom na vzniknutú situáciu očakáva od premiéra M. Dzurindu vyvodenie osobných konzekvencií. Podľa predsedu strany B. Bugára schválením ôsmich VÚC došlo k vytvoreniu nesúrodých, neprirodzených a násilne zlepených regiónov. „Schválením pozmeňujúcich návrhov sa vytratili podstatné prvky samosprávnosti, a preto už v tejto súvislosti nemožno hovoriť o reforme verejnej správy. Zákon o voľbách do orgánov krajskej samosprávy znemožňuje efektívnu účasť menšín na riešení vecí verejných, ktoré sa ich týkajú. Táto diskriminácia je umocnená parlamentnom prijatými, zmenenými nevýhodnými volebnými obvodmi, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR,“ zdôrazňuje Bugár.

Dzurinda prehral

6. Júl 2001

Imidž premiéra Mikuláša Dzurindu je od stredy nenapraviteľne poškodený, napísali nemecký denník Die Welt a rakúsky Die Presse v súvislosti s hlasovaním parlamentu o územnosprávnom členení SR. Široká vládna koalícia na Slovensku, vedená premiérom Dzurindom, sa ocitla vo svojej doteraz najhlbšej kríze. Počas stredajšieho hlasovania o základnej reforme verejnej správy odmietli koaliční reformní komunisti z SDĽ vládny model územnosprávneho členenia krajiny a hlasovali za alternatívny opozičný návrh, informovali Die Welt a Die Presse. Podľa denníkov bol vládny návrh reformy odsúdený na neúspech aj preto, že predstavitelia maďarskej menšiny sa pokúšali dosiahnuť „väčšiu autonómiu“ území na južnom Slovensku. Snahy o vytvorenie autonómie sa však stali vodou na mlyn pre slovenských nacionalistov, ktorí prakticky okamžite vyvolali prízrak „maďarizácie“. Zatiaľ čo maďarskí predstavitelia sa svojich požiadaviek vzdali, postkomunisti boli vytrvalejší. A nestalo sa tak po prvý raz, konštatujú noviny a pripomínajú, že to bol práve predseda parlamentu a SDĽ Jozef Migaš, ktorý počas hlasovania o dôvere premiérovi nepodporil Dzurindu.

Spory v maďarskej maloroľníckej strane

04.07.2001

V maďarskej maloroľníckej strane pokračujú spory, ktoré včera viedli k vylúčeniu dvoch ministrov a šiestich parlamentných poslancov z radov tejto koaličnej sily. Tento vývoj však akosi neohrozuje fungovanie vládnej koalície. Sotva kto stačí sledovať maloroľnícku anabázu, ktorá trvá už niekoľko mesiacov. Korupčné aféry prominentov, Torgyánova vila, kvôli ktorej predseda strany odstupuje z funkcie ministra pôdohospodárstva, vznik reformného krídla, ktoré právoplatne vylúči Torgyána z parlamentnej frakcie, ten však do parlamentu nechodí, aby nemusel sedieť medzi nezávislými, radšej si zoženie lekárske potvrdenie, je tu aj pokus o jeho odvolanie z čela strany, no súd to nakoniec neuzná, no a hádam vrchol: bývalý Torgyánov politický štátny tajomník na ministerstve Béla Szabadi sa ocitne v predbežnej väzbe, pretože je podozrivý z „prešustrovania“ miliardy forintov. Je už iba šľahačkou na torte, že ministri, ktorých delegovala do vlády maloroľnícka strana, sa zväčša otočili proti Torgyánovi. Nuž, na tento vývoj reagovala včera torgyánovská disciplinárna komisia tým, že vylúčila zo strany dvoch ministrov, šéfa rezortu ochrany životného prostredia a pre programy Phare, ďalej šiestich poslancov, medzi nimi predsedu parlamentného klubu. Slovom: chaos sa už zrejme stupňovať nedá, vďaka čomu sa strana maloroľníkov stále zmenšuje a v prieskumoch popularity dosahuje neregistrovateľné hodnoty. Podstatné však je, že napriek tomu vláda nie je ohrozená, koalícia funguje nerušene, totiž ani jedno krídlo maloroľníkov nevypovedalo koaličnú zmluvu, všetci aktéri tejto frašky hlasujú v parlamente vždy s vládou. Určujúca sila vlády, Fidesz, ani premiér si z tohto vývoja nerobia ťažkú hlavu. Opakovane vyhlasujú, že ide o vnútorné záležitosti maloroľníkov. Navyše – a to je dokázané – z tohto postoja „ja nič, ja muzikant“ profituje práve Fidesz, pretože sklamaní maloroľnícki voliči húfne prechádzajú k nemu, čo desať mesiacov pred voľbami nie je až také nepríjemné…

Maďarskí pohraničníci zmarili ďalšie dva pokusy o ilegálne prekročenie hraníc SR

3. júla

Maďarským pohraničníkom sa v týchto dňoch podarilo zmariť dva pokusy o ilegálne prekročenie maďarsko-slovenskej štátnej hranice v okolí hraničného priechodu Parassapuszta a zadržať pritom deviatich utečencov z Afganistanu a Somálska, ako aj šesť prevádzačov - občanov Maďarskej republiky. Ako dnes informoval hovorca Riaditeľstva Pohraničnej stráže MR v Balassagyarmate Ferenc Kalácska, patrola pohraničníkov si v prvom prípade všimla na ceste č.2 automobily smerujúce k maďarsko-slovenskému hraničnému priechodu. Vodič prvého z nich nerešpektoval signály, aby zastavil, kým druhému už nezostalo primnoho času na manévrovanie. V tomto vozidle naďabili pohraničníci na maďarského prevádzača v spoločnosti štyroch občanov Afganistanu. V druhom automobile, ktorý pohraničníci zadržali iba o čosi neskôr, sa viezlo kvarteto maďarských prevádzačov. Päť Somálčanov, ktorí ušli z utečeneckého tábora v Bicske a pokúsili sa ilegálne dostať do SR, zadržali maďarské orgány v taxíku neďaleko hraničného priechodu Parassapuszta. Traja z potenciálnych narušiteľov, ktorí zaplatili taxikárovi po 30.000 forintov/osobu, sa -ako vysvitlo pri vyšetrovaní- pokúsili o rovnaký „kúsok” už po druhý raz. Na maďarských občanov čaká trestné stíhanie, na cudzincov s najväčšou pravdepodobnosťou vyhostenie z krajiny.

Najväčšie budhistické centrum strednej a východnej Európy otvorili v Budapešti

3. júla

Najväčšie budhistické centrum v strednej a východnej Európe, budhistický inštitút Diamantová cesta, ktorý v uplynulých dňoch otvoril v Budapešti láma Ole Nydahl by sa mal stať centrálnym zdrojom informácií a meditačným strediskom nielen pre Maďarskú republiku, ale pre celý stredoeurópsky región. Zariadenie, ktorého názov signalizuje podľa svetského budhizmu najrýchlejšiu cestu k osvieteniu, prezentuje tradičný budhizmus prostredníctvom expozícií sošiek, fotografií a diel mladých umelcov. Jeho sídlo poslúži navyše každodenne na meditácie a programy stúpencov budhistického spoločenstva. Centrum bude ďalej sídlom budhistickej nadácie, vydavateľstva, kníhkupectva, redakcie, ako aj klubu pre deti a mládež.

Deficit maďarského bežného účtu sa zvýšil na 128 miliónov EUR

3. júla

Deficit maďarského bežného účtu sa v máji zvýšil z aprílových dvoch miliónov eúr na 128 miliónov EUR v dôsledku vyššieho deficitu obchodnej bilancie. Obchodná bilancia v máji vykázala deficit 172 miliónov EUR v porovnaní so siedmimi miliónmi eúr v apríli. Analytici v ankete agentúry Reuters očakávali deficit 90 miliónov EUR a horší výsledok podľa ich názoru vyplýva z vyššieho deficitu obchodnej bilancie, predovšetkým zo strany vývozu. Analytici však nepredpokladajú, že tento fakt poškodí silnejúci forint. Forint dnes otvoril na 11,80% nad paritou v porovnaní s pondelkovým fixingom 11,65% nad paritou. Oproti euru otvoril na úrovni 242,05/25 v porovnaní s pondelkovým kurzom 243,20/80. Analytici vysvetľujú, že tieto údaje poukazujú na začiatok repatriácie ziskov zahraničnými investormi, ktorú mohlo vyvolať posilňovanie forintu od rozšírenia fluktuačného pásma na 15% na obidve strany centrálnej parity. Podľa údajov centrálnej banky repatriácia ziskov v máji dosiahla 210 miliónov EUR. Niektorých analytikov však súčasný rozsah deificitu obchodnej bilancie neprekvapil a ďalšie zhoršovanie predpovedajú aj v nadchádzajúcich mesiacoch.

Po povodniach v Maďarsku pokračuje búranie objektov s narušenou statikou

3. júla

Počet objektov, ktoré budú musieť zbúrať v tzv. druhom kole likvidácie budov poškodených tohtoročnými katastrofálnymi povodňami na severovýchode Maďarska, sa zvýšil na 296. Po kontrole statikov to dnes oficiálne oznámili v Nyíregyháze. Stošesťdesiatosem domov už zbúrali, o príslušné rodiny je postarané. Na ďalšie budovy čaká rovnaký postup ešte do konca júla. Podľa odborníkov je pravdepodobné, že v oblasti, kde už v prvom kole museli zbúrať 520 objektov, dôjde aj k tzv. tretiemu kolu likvidácie domov s narušenou statikou. Aj pre budúcich evakuantov bude k dispozícii ďalších 50 stanov. V obciach župy Szabolcs-Szatmár-Bereg žije v súčasnosti bez prístrešia nad hlavou celkove 1743 ľudí. V plnom prúde je výstavba 305 nových bytových jednotiek.

Pripravené na pokles

3. Júla 2001

Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) sú vraj veľmi dobre pripravené na prežitie poklesu svetovej ekonomiky. Celý veľký región KSVE (vrátane Ruska a ostatných členov SNŠ) vlani po prvý raz od roku 1989 dosiahol hospodársky rast. Celkový priemerný rast hrubého domáceho produktu (HDP) bol okolo 6 %, kým na konci 90. rokov sa pohyboval pod 0,5 %.

Podľa prezidenta Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Jeana Lemierra globálny pokles svetovej ekonomiky bude mať vplyv na región. Myslí si však, že nebude veľký. KSVE by mali v tomto roku podľa expertov dosiahnuť rast HDP 3 až 4 %. Región predstavuje obrovský potenciál nielen svojou rozlohou, ale aj počtom obyvateľov, ktorých má okolo 400 miliónov. Z nich v strednej Európe žije vyše 60 miliónov.

KSVE budú mať aj v budúcich rokoch nedostatok vlastného kapitálu, potrebného na rýchly rozvoj. Podľa anglického ústavu Economist Intelligence Unit nedostatok prostriedkov v regióne sa bude kryť dovozom zo Západu, čo bude súčasne vyžadovať aj trvalý dovoz západných technológií, know-how a iných znalostí.

Investície do regiónu budú sústavne rásť. Minuloročných 27 mld. USD sa v roku 2005 zvýši na 35 mld. Tri krajiny - Poľsko, Česko a Maďarsko - z nich absorbujú polovicu. KSVE by mali v dlhodobom priemere rásť o 2 % rýchlejšie ako bude prírastok HDP západnej Európy.

Takmer vo všetkých krajinách sú byrokratické prekážky v podnikaní. Nedostatok transparentnosti v regióne je väčší na jeho východe ako západe. Ale aj v strednej Európe sa investori sťažujú na zaobchádzanie s minoritnými vlastníkmi.

Népszabadság: Vyrieši sa Gabčíkovo v septembri?

3. Júl 2001

Slovensko neustúpilo na rokovaniach v Budapešti v právnom spore vo veci gabčíkovskej vodnej elektrárne, ako to podsúvali niektoré maďarské médiá, ale spolu so svojím partnerom hľadalo vzájomne prijateľný kompromis, čiže možnosť napredovania v tejto otázke, skonštatovala pre včerajší Népszabadság hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva a vládneho splnomocnenca SR pre záležitosti Dunaja Anna Majkútová. Podľa nej zápisnica z rokovaní z minulého piatka uvádza, že v blízkej budúcnosti v zmysle návrhu slovenskej strany budú vytvorené dva expertné tímy. Z ich rokovania môže vzísť medzivládna dohoda, ktorú Budapešť chcela presadiť ako prvý krok. Na základe návrhu maďarskej strany tím vodohospodárskych expertov vypracuje odporúčania na celý úsek Dunaja od Bratislavy po Budapešť so zvláštnym zreteľom na riešenie ekologických a iných problémov Szigetközu.

Druhá pracovná skupina expertov je zložená z právnikov a bude posudzovať možnosti vykonania verdiktu medzinárodného súdu v Hágu. Právny experti by mali vypracovať návrh dohody, ktorá by sa stala základom pre medzivládnu dohodu a umožnila by právne urovnanie sporu, uviedol pre denník zástupca vedúceho sekretariátu maďarského vládneho splnomocnenca pre záležitosti Dunaja Gábor Bartus. Podľa neho vodohospodárski experti by mali určiť množstvo vody, ktorú má dostávať Maďarsko do starého koryta Dunaja, aby príroda netrpela pre nedostatok vody. Maďarská strana zastáva názor, že pre zastavenie nežiaducich ekologických procesov by bolo potrebné 40 až 60 percent vody, lebo momentálne sa do starého koryta prepúšťa iba 20 percent, skonštatoval G. Bartus. Vytvorením dvoch pracovných skupín chcú urýchliť riešenie problému. ďalšie kolo maďarsko-slovenských rokovaní je plánované na september.

Divadelná Nitra má desať rokov

3. 7. 2001

Jubilejný 10. ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2001 sa uskutoční od 28. septembra do 3. októbra.

Zámerom organizátorov je znovu prilákať pozoruhodné produkcie európskeho divadla. V tohtoročnom programe vystúpia súbory z Bulharska, Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Poľska, Ruska, Veľkej Británie. Po prvej lastovičke z kontinentu za Atlantikom (Kanada - 1992) pricestuje tentoraz súbor zo Spojených štátov amerických.

Širší priestor dostane domáca tvorba. V slovenskej kolekcii bude festival prezentovať inscenácia mladých režisérov, ktorí spolupracovali s Divadlom Andreja Bagara Nitra, Slovenským národným divadlom, Jókaiho divadlom v Komárne, Divadlom Astorka Korzo ‘90, GUnaGU, Divadlom z Pasáže Banská Bystrica a bratislavským Divadlom a.ha.

Šiesty raz bude súčasťou úvodného festivalového večera odovzdávanie Dosiek divadelných ocenení sezóny za najzaujímavejšie tvorivé činy sezóny 2000/2001.

Medzi najdôležitejšie sprievodné podujatia bude patriť stretnutie významných osobností európskeho divadelného a kultúrneho života s názvom Ten Years Top Stars, medzinárodná konferencia na tému Festival na ceste do Európy a prezentácia publikácie k 10. výročiu Divadelnej Nitry.

Voľby v Maďarsku sa blížia, prípravy sa končia, začína sa boj

3. 7. 2001

Do volieb v Maďarsku ostáva ešte necelý rok, ale kampaň sa už dávno začala. Dve „armády“ pravice a ľavice zatiaľ iba konsolidujú svoje rady, ale výzva do boja už odznela.

Tábor socialistov (MSZP) a ich tradičný spojenec malý liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) včas vykročili vpred s novými predsedami a hotovou koncepciou predvolebných hesiel, ktoré budú zrejme recyklovať až do mája budúceho roku. Vládna strana Fidesz, chudobnejšia o nepohodlného koaličného partnera maloroľníkov (FKGP), ale bohatšia o časť ich voličov, zatiaľ pracuje na tom, ako stmeliť pravicu do jedinej významnej sily. Proti tomu sa búri ich jediný spojenec MDF, ktorý nechce byť nesvojprávnym pritakávačom. Má len jeden problém, že mu popularita poklesla na hranicu piatich percent potrebných na vstup do parlamentu.

Soialistov dovedie do volieb nové eso Péter Medgessi. Odkedy ho strana kandidovala 9. júna na premiéra, sľúbil socialistom, že im vráti sebavedomie podkopané porážkou v posledných voľbách. Podľa prieskumov je zatiaľ populárnejší než premiér Viktor Orbán. Tým, že si zvolili osobu zvonka, nestraníka, dvojnásobného ministra financií a bankára, chceli socialisti osloviť širšie kruhy obyvateľstva ako tábor vlastných voličov. Opozičné politizovanie predsedu strany Lászlóa Kovácsa, ktorý sa kandidatúry vzdal, len ťažko vzdorovalo energickým výpadom vládneho Fideszu. Medgessi vykročil do volieb so šikovným ľavicovým heslom „tretieho prevratu“, ktorý by po politickej a hospodárskej oblasti mal prebehnúť aj v obasti životnej úrovne, t. j., že hospodárske úspechy krajiny by mali konečne pocítiť aj jej obyvatelia. Snaží sa osloviť voličov tam, kde majú najväčší dôvod byť nespokojní s politikou vlády - v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému a poľnohospodárstva. Kampaň bude zrejme konfrontačná - o čom svedčí kritika adresovaná Fideszu, ktorý údajne „rozkrádal republiku“. Ešte ostrejší výpad vedie proti nemu staronový predseda SZDSZ Gábor Kuncze, zvolený tento víkend, podľa ktorého pôjde v ďalších voľbách o „právny štát“. Je však ťažké hľadať slová, keď súper tvrdí, že „nemá alternatívu“.

To isté si mysleli v minulých voľbách aj socialisti - a prehrali. Ani štyri relatívne úpešné roky pri kormidle zatiaľ žiadnej maďarskej strane výhodu vo voľbách nepriniesli. Každé voľby boli obratom. O výsledku tých nasledujúcich rozhodne pravdepodobne vidiek. Do volieb totiž pôjde hneď niekoľko maloroľníckych strán. Okrem konzervatívneho jadra FKGP na čele s Józsefom Torgyánom to bude Reformná maloroľnícka strana a novú stranu plánuje založiť aj skupina maloroľníckych ministrov. Okrem toho ešte existujú ďalšie dve frakcie. Tradiční maloroľnícki voliči sa v tom veľkom výbere môžu rozhodnúť pre niekoho iného, kto ich dokáže najviac osloviť.

Boj bude tesný a rok pred voľbami zrejme prinesie ešte veľa prekvapení.

Kradli drevo – sú odvolaní

03.07.2001

Kradli drevo – sú odvolaní. Ide o veliteľa a jeho zástupcu maďarskej pohraničnej stráže v obci Semjén. Zaujímavé môže byť, že drevo si zaobstarali zo slovenskej strany hraníc...

Semjén je hraničný priechod úplne na východe, v regióne Zemplín, patrí pod riaditeľstvo pohraničnej stráže v Miškovci. Predstaviteľ regionálneho veliteľstva potvrdil informáciu televíznej stanice RTL-klub, podľa ktorej odvolali veliteľa tohto priechodu a jeho zástupcu, pretože nelegálne doviezli kradnuté drevo z bližšie neurčeného miesta zo Slovenska. Zatiaľ nevedno, koľko kubických metrov dreva majú na rováši, isté je, že za niekoľko prívesov k osobnému vozidlu.

Maďarskí predstavitelia sa neodvážili ani len špekulovať o tom, či ide o príklad „priateľstva v dreve“, teda či dvaja pohraničiarski dôstojníci mali kumpánov na druhej strane hraníc. Inak, delikventov odhalil a udal neznámy telefonujúci, ktorý zavolal na takzvané zelené číslo pohraničnej stráže. Príslovie „bez dreva horšie ako bez chleba“ v tomto prípade celkom neplatí, lebo dvom oficierom teraz bude chýbať oboje.

Bratislavu spomenuli v Štrasburgu ako koridor nelegálneho obchodu s deťmi

2. júla

Slovenská metropola patrí medzi koridory v nelegálnom obchode so ženami a deťmi. Spolu s Budapešťou, Varšavou, Kyjevom a Moskvou bola v tomto zmysle spomínaná na poslednom rokovaní Parlamentného zhromaždenia (PZ) Rady Európy (RE) vo francúzskom Štrasburgu. Novinárom to dnes povedal vedúci slovenskej delegácie, poslanec Národnej rady SR Juraj Švec (SOP-LDÚ-SZS).

Rezolúcia, ktorú k tejto problematike PZ RE prijalo, zaväzuje Slovensko zriadiť register hľadaných mladistvých osôb. Švec uviedol, že obchod so ženami a deťmi môže byť v súčasnosti lukratívnejší ako obchod s drogami. Podľa vyjadrení z PZ RE, cena za 15-ročné dievča sa napríklad v Moldavsku pohybuje okolo 100 amerických dolárov, v metropolách západnej Európy sa potom predáva za tri až štyritisíc dolárov. Deti sú pritom často zneužívané na domáce práce, za ktoré dostávajú minimálnu alebo žiadnu odmenu, ale aj na nelegálne darcovstvo orgánov. Rozvíja sa aj prostitúcia mladistvých - napríklad v Paríži pôsobí 10 tisíc prostitútok mladších ako 16 rokov.

O filme Miloslava Luthera Útek do Budína

Práve v týchto dňoch nakrúca na Slovensku režisér Miloslav Luther – autor úspešného Anjela milosrdenstva a veľkého seriálu Koniec veľkých prázdnin – film Útek do Budína.

Ľúbostná story Slováka a Češky je z obdobia vzniku Československa v roku 1918. Mladý suverén Tomáš Barány z bohatej rodiny terchovského statkára príde do Prahy študovať právo a tu sa zoznámi s mladučkým dievčaťom z meštianskej rodiny Myslbekovcov.

Trojica scenáristov Marián Puobiš, Martin Porubjak, Miloslav Luther sa inšpirovala románom Vladislava Vančuru, na základe ktorého vytvorila rozsiahlu rodinnú fresku o vášňach, prehrách a intrigách. „Je to pohľad do stredoeurópskeho regiónu,“ charakterizoval ho pred časom Miloslav Luther. V strednej Európe, teda v Prahe, Brne, vo Viedni, v Budapešti, ale aj na Spiši sa nakrúca a nakrúcalo a stredoeurópske je aj obsadenie.

„Je to o schopnosti Stredoeurópanov nielen v tomto priestore žiť, ale aj vytvárať spolu hodnoty, hľadať partnerstvá. Premieta sa to aj do tej praktickej práce na projekte: účasťou troch štátov, medzi ktoré sa možno zapojí aj štvrtý,“ povedal režisér Luther. Historickým veľkofilmom sa už viac venovať nechce, lebo podľa neho zmeny, čo nastali, dobovému filmu neprospievajú. Je veľmi drahé postaviť novú scénu a staré obyčajné predmety ako napríklad písací stôl sa len ťažko zháňajú po starožitnostiach.

S realizáciou sa začalo v novembri minulého roka, hoci scenár je pripravený už dlho. Momentálne sa štáb nachádza na Spiši a nakrúcajú sa exteriéry na statku Baránya. „Ešte dva dni, teda do štvrtka, sme na Muráni a v Betlanovciach a potom máme voľno,“ hovorí Miloslav Luther. „Ale už 15. augusta opäť pokračujeme. Čaká nás ešte asi tridsať filmových dní na Slovensku, v Prahe a napokon v Budapešti.“

Nakrúcanie potrvá do jesene tohto roka, potom prídu postprodukčné práce a film by mal byť uvedený v roku 2002 ako dvojhodinová verzia pre kiná a ako päťdielna pre televízie. Nebude to však klasický televízny seriál, ako bol Koniec veľkých prázdnin, ale päť častí jedného uzavretého príbehu, románu. Snímka sa už teraz teší záujmu médií.

Obsadenie je hviezdne: Bolek Polívka, Lenka Vlasáková, Ondřej Sokol, Matej Landl, Andy Hryc, ďalej Bronislav Poloczek a maďarská herečka Dorka Gryllusová. Koprodukčne ho zastrešili Slovenská televízia, Česká televízia, Ars média Bratislava a Focus film Budapešť. Deviatimi miliónmi ho podporilo Ministerstvo kultúry SR.

Pamätná tabuľa L. Kossuthovi na Slovensku

28-06-2001

V kostole obce pod miestnym názvom Vyšná Kamenica (Felsökemence) v okrese Košice vidiek bol kedysi konfirmovaný Lajos Kossuth a upozorňovala na to aj pamätná tabuľa z roku 1918. Jej osadenie iniciovala ešte v roku 1905 rodina Dessewfyových. Neskôr však bola tabuľa odstránená a v dobre zachovanom stave ju objavili v roku 1992. 27. jún bol dňom opätovného osadenia tejto pamiatky. Udalosti sa za Maďarsko zúčastnil generálny konzul MR v Košiciach György Varga, poslanec László Donáth a pomocný evanjelický biskup Zoltán Bozorády, za slovenské zákonodarstvo to bol poslanec László Köteles a za evanjelickú cirkev biskup Igor Mišina. Pamätná tabuľa bola doplnená aj o slovenský text, keďže slovenské obyvateľstvo je v obci prevažujúce.

Csáky odmietol kritiku Celoštátnej rady Svetového zväzu Maďarov v SR

26. júna

Podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky odmietol dnes po návrate zo Štrasburgu do Bratislavy obvinenia Celoštátnej rady Svetového zväzu Maďarov v SR (CR SZM SR), podľa ktorých mal poskytnúť nepravdivé informácie o existenčných otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny spravodajcovi Európskeho parlamentu (EP) pre Slovensko Janovi Marinusovi Wiersmovi. Vicepremiér v reakcii na víkendovú kritiku spomínaného grémia pre maďarskú národnú agentúru MTI uviedol, že každý, kto sa chce zaoberať súvislosťami medzinárodnej politiky, by mal poznať rozdiel medzi EP a vládou SR, ale aj to, že slovenský vládny činiteľ nemôže hovoriť do obsahu správy poslanca Európskeho parlamentu. Jan Marinus Wiersma strávil na Slovensku tri dni, pripomenul Pál Csáky a dodal, že osobne s ním hovoril iba hodinu, a to o problémoch všetkých menšín na Slovensku. Návrh Wiersmovej správy podpredseda vlády SR ešte podľa vlastných slov nepozná, preto sa k jeho obsahu nemieni vyjadrovať. „Ak by som ho aj poznal, mohol by som vyjadriť iba názor, ale nedokázal by som ovplyvniť, čo poslanec v správe uvedie a čo nie,” konštatoval Pál Csáky. Podľa CR SZM SR jestvuje maďarská otázka na Slovensku aj vtedy, ak to legitímni predstavitelia maďarskej menšiny zatajujú. Grémium na víkendovom zasadaní v Komárne analyzovalo obsah Wiersmovej správy a označilo ju za „neprijateľnú” pre Maďarov na Slovensku. Dokument totiž údajne nerešpektujúc skutočnosti „dezinformuje a prináša nesprávne informácie, predovšetkým o existenčných otázkach Maďarov v SR.” CR SZM SR podľa vydaného komuniké očakáva od podpredsedu vlády SR Csákyho, aby zverejnil informácie, ktorými prispel do návrhu Wiersmovej správy. „So záujmom očakávame, aké údaje poskytol vicepremiér zodpovedný za menšinovú problematiku o maďarskej kultúre, školstve na Slovensku, realizácii jazykového zákona, prezidentských dekrétoch Eduarda Beneša, návrhu reformy verejnej správy, maďarskom vysokom školstve, odškodnení Maďarov zo Slovenska,” konštatuje sa v dokumente grémia. Predsedníctvo CR SZM SR sa obrátilo na poslancov Európskeho parlamentu so zámerom spresniť informácie o situácii Maďarov na Slovensku. Na margo obsahu vydaného komuniké dnes Pál Csáky uviedol: „Prejavy v podobnom duchu a štýle sa s blížiacimi sa voľbami budú objavovať častejšie a viac politických dobrodruhov sa pokúsi kritizovať Stranu maďarskej koalície (SMK) a niekoľko do jej radov patriacich osobností zrejme aj kvôli nášmu vzťahu k súčasnému vedeniu Svetového zväzu Maďarov alebo predsedníctvu Celoštátnej rady Svetového zväzu Maďarov v SR.”

Grafici z ôsmich krajín, vrátane SR, sa zúčastňujú na workshope v Györi

25. júna

Trojtýždňový medzinárodný workshop grafikov, na ktorom sa zúčastňujú výtvarní umelci z ČR, Egypta, Fínska, Holandska, Japonska, Maďarska, Nemecka, ako aj Slovenska, otvorili dnes v maďarskom Györi. Jedenásť umelcov bude mať počas tradičného podujatia, ktoré usporadúvajú už po 33. raz, k dispozícii reštaurátorskú i grafickú dielňu Mestského múzea, ktoré po skončení workshopu pripravuje výstavu diel účastníkov podujatia. Grafici venujú múzeu po jednom diele, aby obohatili jeho bohatú kolekciu, s výberom z ktorej sa nedávno oboznámili stúpenci výtvarného umenia v Kecskeméte.

Göncz sa v Pasove vyslovil za urýchlené prijatie kandidátov do EÚ a NATO

25. júna

Za čo najrýchlejšie prijatie krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) sa dnes večer vyslovil bývalý maďarský prezident Árpád Göncz, keď v rámci 49. Európskych dní v nemeckom Pasove otvoril konferenciu Praha, Viedeň, Budapešť - pozdĺž Vltavy a Dunaja.

Niekdajší najvyšší predstaviteľ Maďarskej republiky v 30-minútovom vystúpení konštatoval, že je pochopiteľné, ak si západná Európa dva razy zváži prevzatie zodpovednosti za bezpečnosť regiónu stredovýchodnej Európy. Ak si to však celé premyslí, potom musí prísť na to, že posunutie závory na jej východných hraniciach o 1000 km ďalej na východ poslúži jej vlastnej bezpečnosti, pretože východná hranica Európy sa zdá sa, teoreticky stabilizuje, podčiarkol bývalý maďarský prezident..

Je prirodzeným záujmom ČR, Maďarska, Poľska, Slovenska, ako aj pobaltských krajín a Slovinska, aby zostali pred závorou, a to aj vtedy, ak je to spojené s politickými i vojenskými záväzkami, vyplynulo zo slov Árpáda Göncza.Podľa jeho názoru by bolo žiaduce, aby si aj daňoví poplatníci v západnej Európe konečne uvedomili, že začlenenie uchádzačov o členstvo v EÚ nie je iba oprávnené, ale môže aj pre nich priniesť rukolapné pozitíva, na jednej strane predstavuje bezpečnosť, na druhej strane možnosti na trhu.

Prijatie stredovýchodnej Európy do EÚ je predovšetkým politickou úlohou, ktorá je pre obe strany veľmi dôležitá a súčasne urgentná, podčiarkol bývalý maďarský prezident. Zainteresovaní v našom regióne nie sú presvedčení o tom, že by sa pri meškaní rozšírenia pripojili k rovnakej Európe, do ktorej sa túžili dostať, kým západná Európa by sa oprávnene mohla obávať, či sklamaná stredovýchodná Európa, ktorá bude mať pocit, že musí za vstup zaplatiť, bude skutočným partnerom. „Politická triezvosť, historická skúsenosť a náš triezvy záujem zhodne diktujú, aby sme túto otázku uzavreli čo najskôr,” podčiarkol Árpád Göncz.

Na margo vzťahov s Ruskou federáciou maďarský exprezident povedal, že aj táto krajina stojí pred voľbou, či si vlastnú budúcnosť predstavuje s Európou, bez Európy alebo proti Európe. „Ak západná Európa mieni prideliť stredovýchodnej Európe úlohu mosta a nielen obranného valu, potom musí rátať s Ruskom. To si vyžaduje zvýšený stupeň zodpovednosti. Je záujmom Európy, aby tejto obrovskej krajine pomohla na cestu rozvoja európskeho typu, čím sa Rusko môže stať nielen užitočným, ale životne dôležitým historickým partnerom Európy. Ak by sa tak stalo, Rusko môže byť obranným valom pre Európu, ak nie, potom potenciálny val môže privaliť starostlivo udržiavanú záhradku,” povedal v Pasove Árpád Göncz.

Budú slovenskí Rómovia migrovať do Maďarska?

Predseda Rómskej iniciatívy Slovenska Alexander Patkoló v rozhovore pre denník Slovenská republika (29. 06. 2001) v súvislosti s nedávnym prijatím Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov uviedol, že rómskej menšiny sa určite nebude týkať, nakoľko štát nevytvára podmienky pre uplatňovanie práv Rómov. Prijatie zákona o zahraničných Maďaroch väčšina Rómov privítala, nakoľko žijú vo finančnej tiesni. Je to výhodný finančný stimul predovšetkým pre mnohodetné rodiny. Preto sa aj pri sčítaní ľudu prihlásili k maďarskej národnosti. V súvislosti s kauzou využitia prostriedkov určených na riešenie problémov Rómov na jazykový kurz podpredsedu vlády P.Csákyho A. Patkoló uviedol, že verejnosti bola táto skutočnosť dokázaná a vicepremiér to aj tak popiera. Rómsku verejnosť by zaujímalo, ako sa využívajú prostriedky na projekt v sume 1,8 milióna eur, rómske organizácie nevedia, ako sa k nim možno dostať a nie je počuť o žiadnych porojektoch podporujúcich rómske aktivity. Stratégia riešenia problémov Rómov, ktorú prijala vláda, je bezpredmetná. Na svojom stanovisku, že po prijatí reformy verejnej správy hrozí výbuch, A. Patkoló trvá. Existujú náznaky, že že obce a mestá sa snažia uzneseniami zastupiteľstiev odstrkávať Rómov na okraj spoločnosti.

Na stáži pedagógov spoza hraníc sa v Debrecíne zúčastňujú aj učitelia zo SR

2. júla

Za účasti troch desiatok pedagógov maďarskej národnosti zo Slovenska, ako aj juhoslovanskej Vojvodiny, rumunského Sedmohradska a Zakarpatskej Ukrajiny sa dnes v Debrecíne začal už 11. ročník postgraduálneho vzdelávania učiteľov prvého stupňa, ktoré sa v tomto roku sústredí na prezentáciu meracích metód aplikovaných v pedagogike a psychológii.

Účastníkov stáže pripravia v Maďarsku predovšetkým na to, ako kontrolovať a hodnotiť pripravenosť žiakov a úroveň ich výchovy, ale aj ako uplatniť v škole diferencovaný prístup v úsilí o rozvoj osobnosti a minimalizáciu nevýhod.

Náklady na týždeň metodologickej prípravy pedagógov kryje sekretariát pre Maďarov spoza hraníc maďarského rezortu školstva.

Klestil vyzýva na konkrétne plány EÚ pre strednú a východnú Európu

1. júla

Krajinám v strednej a východnej Európe treba dať konkrétne vyhliadky na európsku integráciu po „desaťročí tragického konfliktu”, povedal dnes rakúsky prezident Thomas Klestil na Celoeurópskom ekonomickom summite, ktorý sa dnes začal v Salzburgu. „Únia musí zostať otvorená pre všetky európske krajiny a už tu nesmú byť žiadne deliace čiary,” povedal vo svojom prejave Klestil.

Aj keď sú prekážky veľké a možno ich prekonať len v dlhšom časovom úseku, rakúsky prezident ich nevidí ako neprekonateľné. EÚ nebude na konci svojho vývoja, keď sa dokončí terajšia etapa jej rozširovania. „Z dlhodobého hľadiska je len jedna možnosť, zahrnutie celého regiónu do európskeho integračného procesu, zdôraznil Klestil. Podľa neho bude mať EÚ na konci tohto desaťročia „pravdepodobne 27 alebo dokonca ešte viac členských krajín”.

Počas úvodnej diskusie summitu poľský prezident Aleksander Kwasniewski povedal, že Európa rieši v súčasnosti výzvy, aké predtým nikdy nepoznala. Na jednej strane je integrácia v pokročilejšom štádiu ako kedykoľvek predtým, ale na druhej strane chýba „nadšenie verejnosti” pre rozširovanie, povedal Kwasniewski. Podľa neho sa musí skombinovať pragmatizmus s víziami. Základným kameňom budúcej podoby Európy bude transatlantické partnerstvo s USA, uviedol poľský prezident.

Americký finančník maďarského pôvodu George Sörös vyzval na vytvorenie colnej únie na pomoc obnoveniu hospodárstva balkánskych krajín a predovšetkým členských štátov bývalej juhoslovanskej federácie. Väčšina štátov oblasti sú malé krajiny na to, aby získali samotné väčších zahraničných investorov. V prípade colnej a menovej únie by boli v lepšej pozícii na pritiahnutie zahraničného kapitálu, povedal Sörös.

Pribudlo jedno z najväčších kultúrnych centier

2. júl 2001

V centre Viedne bolo slávnostne otvorené jedno z desiatich najväčších kultúrnych centier na svete - Museumsquartier. Na ploche 60 000 štvorcových metrov, ktorá je veľká asi ako osem futbalových ihrísk, sú výstavné a koncertné siene, divadlá, ale tiež reštaurácie a obchody. Stavba sa pripravovala už od začiatku osemdesiatych rokov, jej realizácia sa však začala v apríli 1998 a trvala 38 mesiacov. V areáli sú barokové budovy postavené pôvodne ako cisárske stajne i moderné stavby postmodernistického charakteru. Celý komplex sa nachádza pri Umelecko-historickom múzeu a Mariahilferstrasse, teda uprostred rakúskej metropoly.

Väčšina budov je už v prevádzke a areálu kraľuje centrum moderného umenia Kunsthalle. V septembri bude v Museumsquartier otvorené múzeum moderného umenia MUMOK v podobe veľkej čiernej kocky, Leopoldovo múzeum v podobe veľkej bielej kocky a detské múzeum ZOOM. V októbri budú tiež dokončené centrá tanca a architektúry. Posledné časti Museumsquartier otvoria v budúcom roku a k dispozícii navštevníkom potom bude Quartier 21 - stánok nových spôsobov tvorby. V centre sú umelecké ateliéry a budú tu tiež filmové a divadelné festivaly.

Museumsquartier je otvorený denne od 10.00 do 19.00 h a niektoré výstavné siene až do deviatej hodiny večer. Program výstav a ďalších akcí je k dispozícii na internetovej adrese Hiba! A könyvjelző nem létezik..

Krava v cene spiežovca

2. júl 2001

„Veď som sa aj za ním nachodil! Vari desaťkrát som bol za tým Maďarom. Nechcel ho predať. Nakoniec som ho musel aj s kravou kúpiť. Inak by ho nedal. Naozaj! Našťastie z kravy bol tiež osoh. Dobré mlieko mala,” rozhovoril sa pri heľpianskom amfiteátri o svojom najnovšom prírastku - spiežovci - Mikuláš Gigac zo Šumiaca.

Vari dvojkilogramový zvon s priemerom 16 centimetrov, odliaty pred 123 rokmi, je tohtoročnou hrdosťou zberateľa. Nielen preto, že má už svoju historickú hodnotu, ale aj preto, že je v 40-ročnej zbierke dvetisícprvým zvoncom. Presne toľkým, koľký je rok. „Nefajčím a korunky po troške šetrím. Každý rok si pod vianočným stromčekom nájdem dvetisíc korún, aby som mal na zvonce. Ale budem musieť taxu zvýšiť. Už je to málo.”

Skôr než Mikuláš Gigac stihol dopovedať, už ho súrili na javisko na poslednú generálku pred vystúpením. Veď Gigacovcom a zvoncom - liatym i plechovým - malo patriť finále sobotňajšieho večerného programu 34. horehronských dní spevu a tanca v Heľpe.

Obdiv i neutíchajúci potlesk však v Heľpe patrili všetkým zanietencom. Mladým i tým o generáciu či dve starším. Kým v amfiteátri boli posledné skúšky „v civile”, na námestí obkolesenom remeselníkmi sa hralo, tancovalo i spievalo naostro a v krojoch. Na pódiu, o ktorom sami Heľpania s úsmevom vravia, že je atrakciou. Talianske mesto Pisa a Banská Bystrica majú šikmú vežu, Heľpa vraj pódium.

CMF 2001: O globalizácii je nutné diskutovať

2. Júl 2001

Plenárnym zasadaním o výzvach 21. storočia v procese globalizácie a integrácie sa včera vo švajčiarskom Crans Montane skončilo XII. Crans Montana Fórum 2001 (CMF). Účastníci z vyše 60 krajín sveta na ekonomickom fóre diskutovali o budúcnosti európskych, afrických, arabských a ázijských krajín v meniacom sa svete. Šéfovia štátov a vlád, ministri, diplomati a predstavitelia medzinárodných organizácií a podnikateľských kruhov sa zhodli, že globalizácia je rútiacim sa vlakom prinášajúcim isté výhody aj nevýhody, a preto je potrebné o nej diskutovať. Samotný šéf a zakladateľ CMF Jean-Paul Carteron priznal, že ešte pred dvoma rokmi bol vo svojom pohľade na globalizáciu pesimistický. V súčasnosti ju však vníma pozitívne, pretože pri diskusii o globalizácii čoraz viac rezonuje aj jej sociálna a environmentálna dimenzia. Počas štvordňového fóra, ktoré sa začalo vo štvrtok v známom švajčiarskom horskom stredisku, odznelo množstvo zaujímavých prezentácií a vystúpení. Viceprezident Svetovej banky Jean-Francois Rischard hovoril o potrebe nových prístupov pri riešení globálnych problémov, štátny tajomník iránskeho ministra hospodárstva M. Vahaji odhalil vzájomný vzťah medzi Iránom a svetovou ekonomikou. Svoju víziu budúcnosti krajín strednej Európy v meniacom sa svete prezentoval bývalý predseda Európskej komisie Jacques Santer a osobitný splnomocnenec OSN pre Balkán Carl Bildt.

Ďalšími z tém, ktoré pútali pozornosť delegátov, boli: budúcnosť Čiernej Hory (ktorú predstavil čiernohorský prezident Milo Djukanovič, svetový ekonomický rozvoj a environmentálne výzvy, globalizácia a stredoeurópska spolupráca (pri ktorej štátny tajomník egyptského ministerstva zahraničných vecí Muhammad Shaaban poukázal na odvrátenú stránku globalizácie v oblasti západného exportu kultúry) či ekonomické reformy v Turecku. Pôvodne plánovaný celosvetový rozmer fóra sa však v uplynulých rokoch vytráca a CMF sa postupne stáva viac diskusnou platformou afrických a arabských krajín.

Za podporu mieru, demokracie a medzinárodnej spolupráce a rozvoj udelila tento rok nadácia CMF cenu rumunskému prezidentovi Ionovi Iliescuovi, marockému premiérovi Abderahmaneovi Youssoufimu a Carlovi Bildtovi.

Na CMF sa zúčastnil aj slovenský minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý informoval o skúsenostiach Slovenska v boji proti organizovanému zločinu. Ako uviedol minister pre HN, Slovensko je v porovnaní s krajinami strednej Európy v tomto boji úspešné. Súčasne však zdôraznil, že v tejto oblasti nemôžu krajiny medzi sebou súperiť, práve naopak, musia spolupracovať. Príkladom je vyšetrovanie vraždy Pápajovcov v Dunajskej Strede, keď celá akcia prebiehala v úzkej súčinnosti s maďarskou políciou či zhromažďovanie dôkazov proti Mikulášovi Černákovi v kauze vraždy Poliaka Schimaneka, ktoré sa uskutočnilo v úzkej spolupráci s poľskou políciou. Ťažisko však podľa J. Čranogurského musí byť na vnútroštátnom boji proti zločinu. Práve transformácia a privatizácia boli procesmi, ktoré pritiahli organizovaný zločin na Slovensko, podobne, ako aj do ďalších krajín strednej Európy. Privatizácia tým, že znamenala obrovské presuny majetku, vytvárala živnú pôdu aj pre organizovaný zločin, vysvetlil minister. Na otázku, či sa takýmto problémom dalo predísť, Čarnogurský odpovedal, že SR a ďalšie postkomunistické krajiny iba zhromažďovali skúsenosti pri zdokonaľovaní zákonodarstva a práce polície. „Obávam sa, že tie skúsenosti sa jednoducho nedali preskočiť.“ Jednou z dôležitých vecí, ktoré sa musia v boji proti organizovanému zločinu dosiahnuť, je zvýšenie pocitu bezpečnosti občanov, aby sa nebáli proti zločincom vypovedať. Ako informoval štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Ivan Baba, boj proti organizovanému zločinu je aj prioritou Maďarska, ktoré vytvorilo inštitucionálny rámec na spoluprácu. Tá je posilňovaná koordinačným centrom na národnej úrovni, ktoré vzniklo v marci tohto roka. Novovytvorené centrum zbiera informácie, analýzy, dôkazy a ďalšie materiály, čím v podstate preklenulo existujúcu priepasť medzi jednotlivými inštitúciami. Jednou z dôležitých vecí v boji proti organizovanému zločinu je ochrana hraníc. Slovensko sústreďuje svoju pozornosť najmä na hranicu s Ukrajinou. Podobným spôsobom postupuje tiež Maďarsko, ktoré sa chráni aj prostredníctvom vízového režimu. Problémom v tejto oblasti je Rumunsko, ktoré nemá vízový režim s mnohými krajinami, a stáva sa tak tranzitnou krajinou rôznych živlov.

G. Kunczeho zvolili po druhý raz za predsedu maďarských slobodných demokratov

1. júla 2001

Za predsedu maďarského Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) zvolili dnes delegáti mimoriadneho celoštátneho rokovania v Budapešti Gábora Kunczeho, ktorý pôsobil na čele tohto liberálneho subjektu už v období 1997-98. Spomedzi 666 delegátov hlasovalo 611, z nich 586 vyjadrilo podporu Kunczemu, 25 hlasov bolo neplatných.

Niekdajší koaličný vicepremiér a minister vnútra vládneho kabinetu premiéra Gyulu Horna (1994-98) rezignoval 24. mája 1998 na stranícku funkciu po neúspechu slobodných demokratov v posledných parlamentných voľbách. Po demisii budapeštianskeho primátora Gábora Demszkého s platnosťou od 16. júna 2001 zvolili Gábora Kunczeho za úradujúceho predsedu SZDSZ.

Maďarskí liberáli, ktorí pôsobia v súčasnom volebnom cykle ako jedna z opozičných parlamentných síl, chcú podľa Kunczeho slov vo voľbách 2002 nominovať vlastného kandidáta vo všetkých volebných obvodoch a prezentovať vlastnú kandidátku. Deklarovaným cieľom slobodných demokratov je podobne ako v prípade socialistov - víťazstvo nad súčasnou koalíciou.

Na dnešnom rokovaní slobodných demokratov sa rozhodne aj o novom personálnom zložení 12-členného vedenia SZDSZ.

Kuncze sa dnes stal siedmym predsedom SZDSZ a súčasne prvým politikom, ktorého do tejto funkcie zvolili po druhý raz.

Prvou osobnosťou, ktorá vo funkcii povereného predsedu koordinovala prácu vedúcich grémií strany niekdajších disidentov bol od 23. februára 1990 János Kis, ktorého 22. apríla 1990 zvolili za prvého predsedu SZDSZ. V období od 23. novembra 1991 do 13. novembra 1992 ho na tomto poste vystriedal Péter Tölgyessy. Iván Petö pôsobil na čele slobodných demokratov od 13. novembra 1992 do 14. apríla 1997. Práve jeho vystriedal vo funkcii Gábor Kuncze. Od 20. júna 1998 pôsobil ako líder slobodných demokratov Bálint Magyar, ktorý rezignoval na funkciu 22. septembra 2000. Za jeho nástupcu zvolili delegáti SZDSZ začiatkom decembra minulého roka primátora Budapešti Gábora Demszkého, ktorý sa však s platnosťou od 16. júna funkcie predsedu SZDSZ vzdal a ubezpečil svojho nástupcu o plnej podpore.

Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní o SVD sa uskutoční v septembri

30. júna

Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní o realizácii záverov Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) sa uskutoční v prvej polovici septembra. Pri piatkových rozhovoroch v Budapešti, ktoré trvali do nočných hodín a skončili podpísaním protokolu, sa o tom dohodli delegácie oboch krajín.

Podľa informácií, ktoré médiám dnes poskytol Gábor Bartus, druhý muž Sekretariátu splnomocnenca vlády MR pre dunajskú problematiku, sa obe strany dohodli na ustanovení pracovných skupín, ktoré do septembra začnú už s prípravou realizácie vytýčených úloh, pričom dospeli k názoru, že v záujme efektívnosti rozdelia celú problematiku na viacero čiastkových oblastí.

Riešením ekologických úloh súvisiacich s predmetným úsekom Dunaja sa bude zaoberať vodohospodárska pracovná skupina. Jej prioritnou úlohou bude podľa Gábora Bartusa stanoviť množstvo vody, ktoré zabráni poškodeniu prírody na maďarskom území. Vecným uplatnením záverov MSD v Haagu v praxi sa bude zaoberať právna pracovná skupina, ktorej hlavnou úlohou bude podľa maďarského odborníka pripraviť návrh textu, ktorý by sa mohol stať v budúcnosti bázou medzivládnej dohody umožňujúcej právne usporiadanie sporu.

Pozitívne hodnotili priebeh rokovaní v Budapešti ešte v ich priebehu aj vedúci delegácií oboch krajín, splnomocnenci vlády SR a MR, Dominik Kocinger a László Székely.

Vedúci slovenskej delegácie uviedol, že sa zrejme podarí nájsť riešenie dlhotrvajúceho sporu a čo najskôr začať s prácou na najpálčivejších aspektoch problematiky. Situáciu na úseku starého koryta Dunaja musí usporiadať maďarská strana, povedal a dodal, že príslušné odporúčania vypracuje zmiešaná pracovná skupina.

Podľa slov vedúceho maďarskej delegácie môže zriadenie oboch pracovných skupín predstavovať začiatok vecnej diskusie. „V rokoch, ktoré uplynuli od rozhodnutia MSD v Haagu, sa totiž rokovania sústredili iba ba nutnosť výstavby dolného stupňa SVD, jeho technické parametre, aj keď maďarská strana už v 800-stránkovom vyhlásení z decembra 1999” dala najavo svoj odmietavý postoj k výstavbe zariadenia v Nagymarosi, uviedol László Székely a dodal, že Slovensko už teraz pristupuje k otázke tak, že vybudovanie elektrárne si na maďarskej strane nemožno vynútiť a nepokúšalo sa presvedčiť partnerov z MR o výhodách výstavby dolného stupňa SVD.

Reálni zelení sú za výstavbu VD Nagymaros

28. júna

Maďarská republika si spôsobí najmenšie straty, ak vstúpi (so SR) do spoločného prevádzkovania VD Gabčíkovo, ktoré funguje 11 rokov, a začne s výstavbou VD Nagymaros. Pred piatkovými rokovaniami delegácií oboch krajín o dunajskej problematike, dejiskom ktorých bude Budapešť, to dnes oznámila maďarská ekologická organizácia Klub Reálni zelení. Podľa stanoviska, ktoré zverejnila Celoštátna tlačová služba, Maďarsko nerokuje so slovenskou stranou dovtedy, kým parlament krajiny nezruší zákon č. 40/1992.

Guľový blesk zabil v Maďarsku 17 kusov dobytka

1. júla

Guľový blesk zabil v Maďarsku 17 kusov hovädzieho dobytka po tom, ako udrel do stajne. Udalosť sa odohrala v piatok na statku farmára Istvána Károlyiho v dedinke Kisgalyán, približne 160 kilometrov juhovýchodne od Budapešti. Výboj udrel do stajne, v ktorej sa nachádzalo 97 kusov dobytka. Blesk porazil celé stádo na zem a 17 kráv uhynulo následkom šoku.

Farmár tvrdí, že v dedine vládlo jasné počasie a bezoblačné nebo. V jednom momente začul prenikavý praskavý zvuk a keď sa bežal pozrieť do stajne, našiel celé stádo popadané na zemi. Vzduch bol vraj presýtený elektrinou. Jeho samotného pred výbojom uchránili pravdepodobne gumené čižmy.

Guľový blesk vyzerá podľa svedectiev ako svietiaca lopta, ktorá sa vznáša vo vzduchu a často končí explóziu. Je to vzácny a málo preskúmaný atmosférický jav.

Krása fajok

29. júna 2001

Hlinené, drevené, porcelánové i fajky z morskej peny z dvanástich múzeí z celého Slovenska, od súkromných zberateľov a z maďarských múzeí v Budapešti, Debrecíne a Kormende prezentuje výstava pod názvom Krása fajok vo výstavných priestoroch Starého zámku v Banskej Štiavnici. Na takmer tisícke vystavených exponátov môžu návštevníci obdivovať nezvyčajnú zručnosť a umenie anonymných autorov, ktorí na týchto malých umeleckých dielkach stvárnili rôzne výjavy nielen z každodenného života, ale aj z histórie. Výstava, ktorú pripravilo Slovenské banské múzeum, potrvá do 31. októbra.

Presser si zahrá aj so Šebanom

30. júna 2001

Hosťom tohtoročného Rock-Pop-Corgoň Festivalu, ktorý sa koná 6. a 7. júla v Kurinciach pri Rimavskej Sobote, bude aj jedna z najvšestrannejších osobností maďarskej hudobnej scény – skladateľ a pianista Gábor Presser.

Hudobnícku kariéru začal ako sedemnásťročný konzervatorista v legendárnej Omege – pre túto kapelu zložil aj pieseň Dievča s perlami vo vlasoch, ktorú o dve desaťročia neskôr preslávila skupina Scorpions s názvom White dove.

Už vtedy mal však vlastné predstavy o hudobnej tvorbe, a preto v roku 1971 založil skupinu Locomotiv GT, ktorá z času na čas koncertuje dodnes.

Od roku 1978 je Gábor Presser hudobným riaditeľom budapeštianskeho divadla Vígszínház, zložil hudbu k mnohým divadelným hrám a je autorom úspešných muzikálov Vymyslená reportáž z amerického pop-festivalu, Dobrý večer, leto, dobrý večer, láska či Povala. V profesionálnej dráhe mnohých maďarských interpretov bol významným medzníkom práve fakt, že pre nich začal skladať piesne Gábor Presser. Spolupracoval aj so skupinou Burčiak, s Pavlom Daněkom a Pavlom Hammelom.

Prvú vlastnú sólovú platňu vydal v roku 1994, po nej nasledovali ďalšie dve – tá posledná s názvom Anjeli a ľudia vyšla minulý rok a v Maďarsku sa z nej za pár týždňov predalo vyše stotisíc kusov. Na všetkých troch nosičoch účinkujú špičkoví hudobníci z celého sveta, medzi nimi aj slovenský gitarista Andrej Šeban, pre ktorého Presser zložil osobitné gitarové sóla.

Po ôsmich rokoch, keď tu naposledy hosťoval s Locomotiv GT (v roku 1999 vystúpil v šamorínskej synagóge s formáciou Amadinda Percussion Group), príde Gábor Presser so skupinou opäť na Slovensko a tí, ktorí zavítajú 6. júla na Rock-Pop-Corgoň Festival, si budú môcť vypočuť výber z vyše štyristo piesní, ktoré sa zrodili počas uplynulých tridsiatich rokov.

Na Art Filme sa rozdelili ceny

30. júna 2001

„Deviaty ročník Art Filmu bol skutočným sviatkom filmu. V Trenčianskych Tepliciach sme mali možnosť sledovať svet fantázie a tvorivej invencie,“ citoval predseda poroty Juraj Jakubisko zo záverečného vyhlásenia poroty pred vyhlásením jej rozhodnutí.

V kategórii hraného filmu Art Fiction získal Zlatý kľúč za najlepšiu réžiu austrálsky film Bohyňa roku 1967 a za najlepšiu kameru holandský film More, ktoré rozmýšľa. Medzi dokumentárnymi filmami sekcie Artefakty zvíťazil rakúsky film Kopírovňa, Strieborný kľúč si odniesol portugalský film Henrich a Bronzový kľúč severoírsky film Chihuahua.

Finančnú prémiu 3000 USD v kategórii Na ceste porotcovia rozdelili medzi nemecký animovaný film Lenivé nedeľné popoludnie a český film Moloch. Osobitnú Cenu poroty získal britský film Roboti.

Riaditeľ festivalu Peter Hledík udelil svoju cenu maďarskému filmu Nad dedinou – Chagallove sny. Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice získal iránsky film Cudzinci a Cenu primátora mesta Trenčín dánsky film IB Schonberg. Asociácia filmových klubov FICC odovzdala svoju Cenu Dona Quijota rakúskemu filmu Kopírovňa a osobitné uznania holandskému filmu More, ktoré rozmýšľa a maďarskému filmu Nad dedinou – Chagallove sny. Klub filmových novinárov pri Syndikáte slovenských novinárov ocenil izraelský film Kohútí zápas. V diváckom hlasovaní zvíťazil britský film Billy Elliot.

V školách s vyučovacím jazykom menšín dnes žiaci dostanú dvojjazyčné vysvedčenia

29. júna 2001

Vo všetkých školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny dnes žiaci dostanú do rúk vysvedčenia v dvoch jazykoch – po slovensky a aj v jazyku, v ktorom sa v škole vyučuje.

Vysvedčenia v jazyku národnostnej mešiny i v úradnom sa vydávali už za prvej Československej republiky, túto prax nezrušili ani komunisti. V roku 1997 však ministerka Eva Slavkovská rozhodla, že dvojjazyčné vysvedčenia odporujú školskému zákonu, ktorý hovorí, že pedagogická dokumentácia má byť vedená v štátnom jazyku.

Aj školy s vyučovacím jazykom menšín mali povinnosť vydať len slovenské vysvedčenia. Zásah vyvolal protesty verejnosti, petíciu proti nemu v roku 1997 podpísalo 55-tisíc ľudí. Učitelia v niektorých školách s vyučovancím jazykom maďarským, ktorí vydali dvojjazyčné vysvedčenia, boli postihovaní. Jednojazyčné vysvedčenia sa vydávali aj v roku 1998. Dvojjazyčné, oficiálne však neplatné vysvedčenia, si rodičia museli za poplatok vyžiadať od okresných úradov. Prax vydávania dvojjazyčných vysvedčení sa obnovila po nástupe Dzurindovej vlády.

Výstava Socha a objekt VI.

29. júna sa konala v Galérii Z v Zichyho paláci v Bratislave vernisáž výstavy Socha a objekt VI., na ktorej sa zúčastňuje tridsať výtvarníkov z Nemecka, USA, zo Španielska, z Česka, Dánska, Rakúska, Poľska, Chorvátska, Veľkej Británie, Maďarska, Islandu a zo Slovenska. Výstava, ktorá potrvá do 2. septembra, je okrem Galérie Z sprístupnená aj v Grassalkovichovej záhrade Prezidentského paláca, v Pálffyho paláci GMB a v Poľskom inštitúte na Námestí SNP, kde bude miestna vernisáž dnes o 17.00 h.

Prečo mám rád slovenčinu

30. júna 2001

Slovenčina spanilá do básne sa ukryla. Vyšila si nežné rýmy, aké nemá jazyk iný. Krásna báseň svetom letí medzi ľudí, medzi deti. Mäkučko a ľahučko pohladí mi srdiečko. A keď letí ako pieseň, zaženie hneď každú tieseň. Navždy si ju uchovám, tú reč môjho domova.

Tieto verše štvrtáčky Barbary Ligačovej z Nitry získali hlavnú cenu v 1. kategórii už deviateho ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu: Prečo mám rád Slovensko.

Slovenčina je naša matka, čo nás ľúbi, líčka hladká, chráni nás pred nepohodou, skrátka, je to sladký domov, vyznala sa zas siedmačka Lucia Chuchútová zo Slatiny nad Bebravou. Slovensko je malý štát? Myslím si, že je akurát, napísala Marcela Babulicová z Leopoldova.

Devätnásť porotcov konštatovalo, že hoci téma sa tradične opakuje, každý rok vznikne čosi iné, nápadité, neopakovateľné, čo chytí za srdce, povedala riaditeľka odboru jazykovej kultúry ministerstva školstva Daniela Števčeková. Posudzovali sa básne, slohové útvary i obrazové práce. Z 539 základných škôl poslali 1 565 prác a ďalšie zo 60 stredných vrátane 15 s vyučovacím jazykom maďarským. Do súťaže prišlo 27 príspevkov aj z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Porota udelila spolu 92 cien.

Mladistvý Hamlet v Nitre

29. júna 2001

W. Shakespeare: Hamlet, Divadlo A. Bagara v Nitre, Réžia: Róbert Alföldi, hrajú: Marek Majeský, Adela Gáborová a ďalší

V Nitre Hamleta režíroval maďarský režisér R. Alföldi ako hosť. Do inscenácie je jasne vpísaný zámer – vypovedať o dnešnom zlom svete. Ide o mafiu, jej prepojenosť s politikou, a najmä o problémy nezrelého tínedžera, osamelého, nevychovaného, ktorý bojuje o svoju identitu.

Režisér vyslovil svoj i generačný životný pocit a podal správu o dnešnom svete. Aby však bola výpoveď hodnoverná, mala vážnosť, bolo sa treba zaštítiť dielom Shakespeara.

Napokon, to nie je základným problémom Alföldiho réžie. Ten je ukrytý v diskrepancii medzi viazaným veršom (teda jeho významom a rytmom) a akčným príbehom. Teda nezhoda dvoch rytmov, dvoch druhov tempa. Kým akčný príbeh musí plynúť rýchle, zatiaľ shakespearovský jazyk dopovie všetko podrobne a v porovnaní s príbehom na javisku zdĺhavo. Tento „časový“ rozpor sa riešil zrýchleným až hysterickým recitovaním dialógov a monológov, ktoré ako keby brzdili príbeh.

Keby sme chceli chápať Alföldiho inscenačný princíp ako ďalšiu z mnohých interpretácií Hamleta, rozkrývajúcu istý nový rozmer, ani tu by sme nenarazili na veľa nového. Je to prosto príbeh využívajúci počítače a všetky súčasné moderné relikty v oblečení i správaní, jednoducho príbeh, ktorý podľa slov režiséra pritiahne divákov odchovaných televíznou obrazovkou.

Vo voľnom pohybe sme sa zhodli s Maďarmi

28. júna 2001

Po Maďarsku je Slovensko druhou krajinou Visegrádskej štvorky, ktorá včera uzatvorila kontroverznú kapitolu voľný pohyb osôb. Pristúpili sme tak, ako Maďarsko, na prechodné obdobie pre pohyb pracovníkov na 2+3+2 roky s tým, že sme si vymohli právo reciprocity.

Dohoda umožňuje členským štátom únie po našom vstupe obmedziť voľný pohyb pracovníkov na dva roky s možnosťou predĺženia o tri, resp. ďalšie dva roky. Nemecko a Rakúsko tak budú môcť svoje trhy práce chrániť až sedem rokov, čo od začiatku požadovali.

Iné členské krajiny môžu svoje trhy liberalizovať hneď. Tento zámer už oznámilo Švédsko, Dánsko, Holandsko a Írsko, podobné plány má Španielsko či Portugalsko.

„Slovensko môže (po vstupe) uplatňovať k občanom terajšieho členského štátu národné opatrenia ekvivalentné s tými, ktoré bude tento členský štát uplatňovať k Slovensku. Pokiaľ terajší členský štát uplatňuje národné opatrenia voči novým členom, môže Slovensko využiť ochranné ustanovenia voči týmto novým členom,“ uvádza sa v dohodnutej pozícii ku kapitole voľný pohyb osôb.

Hoci Slovensko získalo právo na reciprocitu, deklarovalo ochotu obmedzenia neuplatňovať a vyzvalo členské krajiny Európskej únie, aby čo najrýchlejšie pristúpili k liberalizácii voľného pohybu pracovných síl.

Hlavný vyjednávač s úniou Ján Figeľ sa bránil výčitkám, že sme v záujme rýchleho pokroku Európskej únii príliš ustúpili. „Myslím, že je to kompromis pre obe strany,“ reagoval.

„Gratulujeme. A berieme na vedomie, že ďalšia krajina uzavrela voľný pohyb osôb,“ reagoval český vyjednávač s úniou Pavel Telička.

Veľký krok vpred sa včera podaril Litve, ktorá ako prvá krajina z tzv. helsinskej skupiny uzavrela jednu z najťažších kapitol – životné prostredie. Podľa Figeľa ide o jedinú kapitolu, v ktorej sa Slovensku nepodarilo naplniť harmonogram ponúknutý predsedníctvom. Figeľ inak vyjadril plnú spokojnosť so švédskym predsedníctvom, počas ktorého sme uzavreli až deväť kapitol.

Pred desiatimi rokmi zanikla Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

28. júna 2001

Presne pred desiatimi rokmi zanikla Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Súťaž „prehnitých“ kapitalistických krajín so socialistickým táborom sa skončila - Západ sa už nemal s kým porovnávať. S pádom totalitných režimov koncom osemdesiatych rokov sa zrútila aj RVHP. V roku 1991 tento pád príliš počuť nebolo - dôsledky socialistického hospodárenia pociťujú bývalé členské štáty dodnes.

Naplánujeme, skoordinujeme, prehĺbime. Dosiahli sme, inovovali sme. Výdobytky a vedeckotechnologická revolúcia. Vyprázdnený slovník súdruhov z RVHP verne odrážal, ako táto inštitúcia (ne)fungovala. RVHP bola v období pred svojím zánikom (najmä v osemdesiatych rokoch) prebyrokratizovanou inštitúciou.

Spôsob rozhodovania rady priblíži vtip o chlapíkovi, ktorý si po Prahe vykračuje s dáždnikom počas krásneho slnečného dňa. V Moskve totiž predpovedali dážď. Tak to bolo aj s touto inštitúciou - rozhodnutia sa robili v hlavnom meste Sovietskeho zväzu. Plánovači v Moskve kreslili krivky a súdruhovia v členských krajinách ich plnili, prípadne ani nie.

V tejto organizácii sa síce plány po neúspechoch menili celkom často (vždy potichu), jedna zásada však platila od začiatku až do konca - Moskva bola centrom, kde sa rozhodovalo o všetkom. Vzájomná spolupráca jednotlivých členských krajín nikdy nebola taká priama, ako sa obyvateľom členských štátov mohla zdať. Väzby sa budovali smerom na Moskvu a aj výmena akéhokoľvek tovaru bola najprv odobrená tam. Otcom myšlienky založiť RVHP bol Josif Stalin, preto takáto „deľba“ právomocí neprekvapuje.

Zakladajúcimi členmi RVHP boli v januári 1949 Sovietsky zväz a novovzniknuté ľudovodemokratické štáty - Československo, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Neskôr sa pridalo aj Albánsko (1949 - 1962) a NDR (1950 - až do svojho zániku 1990). Mongolsko sa pripojilo v roku 1962, Kuba o desať rokov neskôr a Vietnam v roku 1978.

V čase vzniku rady sa začínala studená vojna. Demokratické európske štáty a USA začali uplatňovať proti štátom, ktoré ovládli komunisti, prísne hospodárske embargo. Vznik RVHP bol odpoveďou. V päťdesiatych rokoch tak vznikli vedľa seba dva hospodárske priestory, ktoré sa riadili podľa úplne rozdielnych princípov.

Typická „success story“ z obdobia päťdesiatych rokov sa v štátoch RVHP takmer vždy odvíjala od elektrifikácie, otvorenia hute alebo závodu ťažkého strojárstva. Okrem Československa a NDR vstupovali do rady štáty, ktoré boli dovtedy najmä poľnohospodárske. Po desiatich rokoch sa dalo konštatovať, že sa premenili na štáty priemyselno-agrárne. Výrobu vždy sprevádzali obrovské nároky na dodávky energie.

V pretekoch so Západom sa síce náskok socialistickému táboru podarilo stiahnuť, ale ďalej sa už nikdy nedostal. Význam a vplyv RVHP s pribúdajúcimi rokmi stále klesal. Keď v roku 1968 sovietske tanky potlačili reformných komunistov v Československu, znamenalo to na desať rokov aj stop snahám o reformy v oblasti socialistických ekonomík.

Snahy o nové reformy na prelome sedemdesiatych rokov už prišli neskoro. Prebyrokratizovaná RVHP sa stala uzavretým svetom, ktorý existoval sám pre seba - len v období rokov 1970 až 1985 tu vzniklo tridsať ďalších orgánov, ktoré mali zhora riadiť zložité ekonomické procesy. Kvantita namiesto kvality - posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov koncom osemdesiatych rokov prirovnal RVHP už len k smetisku nekvalitných výrobkov.

Zbrojné preteky začiatkom osemdesiatych rokov položili socialistické ekonomiky definitívne na lopatky. Obrovské sumy išli do zbrojárstva a na reformy nezvýšilo. Prišiel samovoľný rozpad socialistického tábora.

Koncom roku 1990 sa skončilo mnohostranné zúčtovanie v takzvaných prevoditeľných rubľoch (kolektívna mena štátov RVHP) a o pol roka neskôr táto organizácia ukončila existenciu. Nemal ju už kto držať pri živote - moskovský hlas v tom čase počuť nebolo.

Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní okolo vodného diela na Dunaji

28.06.2001

V Budapešti dnes bude ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní o riešení sporu okolo vodného diela na Dunaji. Maďarská strana prejavuje netrpezlivosť a naznačuje možný návrat do Haagu. Vládny splnomocnenec pre otázky Dunaja László Székely na včerajšej tlačovej konferencii vyjadril nádej, že „slovenská strana preukáže ochotu na seriózne rokovania“, čím by sa mohol vytvoriť rámec pre budúcu medzivládnu dohodu o realizácii haagskeho verdiktu a o novom riešení „gabčíkovského“ sporu. Na dnešných rokovaniach mieni maďarská strana dôrazne zopakovať svoje jasné stanovisko, podľa ktorého nepostaví žiadny dolný stupeň. László Székely konštatoval, že „od roku 1998 je maďarské stanovisko nemenné, teda uskutočniť treba haagske rozhodnutie. Čo je do verdiktu zahrnuté, to maďarská strana urobí, čo v ňom nie je, o tom nemieni rokovať“. Vládny splnomocnenec hovoril o zdržovacej taktike slovenskej strany. Nie on, ale jeho zástupca, Gábor Bartus, v týchto dňoch naznačil aj možnosť, že v prípade neúspešnosti dnešného kola maďarská strana navrhne zapojiť do rokovaní tretiu stranu, alebo koniec koncov sa opäť obráti na Haag, aby medzinárodný súdny dvor vyznačil cestu vedúcu k dohode. Pod dojmom tohto vyjadrenia uvažuje maďarská tlač o tom, že dnes nastane vo veci sporu okolo Dunaja „zásadný obrat“.

Dzurinda: Európa musí byť viac ako spoločný trh

26. júna

Európa by mala byť viac ako veľký spoločný trh, mala by byť nielen obchodným, ale aj politickým zoskupením a mala by robiť všetko pre to, aby zabezpečila svojim občanom blahobyt. Taká je základná vízia budúcej Európskej únie, ktorú dnes v Bruseli predstavil slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

Na kolokviu Belgicka a kandidátskych krajín o budúcnosti EÚ premiér nepodporil priamo ani federalistický model budúceho usporiadania únie, ani model zväzku nezávislých štátov. „Buďme trpezliví, názorov je viac... Dnes je dôležité zjednotiť sa v zásadnom - akú Európu chceme mať, že chceme viac ako jeden spoločný trh,” povedal predseda vlády SR novinárom.

Osobný názor by mohol podľa Dzurindu skomplikovať hľadanie národného konsenzu o budúcnosti EÚ na Slovensku. „Neurobme chybu, lebo ak premiér povie A zvádza to k tomu, aby opozícia povedala B. Cieľom je pravý opak - aby sa podarilo dosiahnuť na Slovensku čo najširší konsenzus,” dodal premiér. S týmto cieľom začal 14. mája pracovať národný konvent, ktorý sa do decembrového summitu EÚ v Laekene pokúsi dosiahnuť konsenzus, aby mohlo Slovensko aktívne prispieť k pripravovanej laekenskej deklarácii o budúcnosti Európy.

Ostatní ministri zahraničných vecí kandidátskych krajín boli dnes konkrétnejší. Český premiér Miloš Zeman napríklad otvorene podporil federalistické usporiadanie EÚ a maďarský minister zahraničných vecí János Mártonyi sa vyslovil za tzv. model Beneluxu, ktorý je tiež založený na federalistickom, ale o niečo voľnejšom zväzku štátov. Podľa zdrojov blízkych dnešnej neverejnej diskusii podporuje väčšina krajín skôr federalistickú EÚ ako voľné zoskupenie národných štátov.

SR v otázke SVD Gabčíkovo-Nagymaros zotrváva na ustanovení expertných skupín

27.6.2001

Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní o SVD sa uskutoční v septembri

30.6.2001

Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní o realizácii záverov Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) sa uskutoční v prvej polovici septembra. Pri piatkových rozhovoroch v Budapešti, ktoré trvali do nočných hodín a skončili podpísaním protokolu, sa o tom dohodli delegácie oboch krajín.

Podľa informácií, ktoré médiám dnes poskytol Gábor Bartus, druhý muž Sekretariátu splnomocnenca vlády MR pre dunajskú problematiku, sa obe strany dohodli na ustanovení pracovných skupín, ktoré do septembra začnú už s prípravou realizácie vytýčených úloh, pričom dospeli k názoru, že v záujme efektívnosti rozdelia celú problematiku na viacero čiastkových oblastí.

Riešením ekologických úloh súvisiacich s predmetným úsekom Dunaja sa bude zaoberať vodohospodárska pracovná skupina. Jej prioritnou úlohou bude podľa Gábora Bartusa stanoviť množstvo vody, ktoré zabráni poškodeniu prírody na maďarskom území. Vecným uplatnením záverov MSD v Haagu v praxi sa bude zaoberať právna pracovná skupina, ktorej hlavnou úlohou bude podľa maďarského odborníka pripraviť návrh textu, ktorý by sa mohol stať v budúcnosti bázou medzivládnej dohody umožňujúcej právne usporiadanie sporu.

Pozitívne hodnotili priebeh rokovaní v Budapešti ešte v ich priebehu aj vedúci delegácií oboch krajín, splnomocnenci vlády SR a MR, Dominik Kocinger a László Székely.

Vedúci slovenskej delegácie uviedol, že sa zrejme podarí nájsť riešenie dlhotrvajúceho sporu a čo najskôr začať s prácou na najpálčivejších aspektoch problematiky. Situáciu na úseku starého koryta Dunaja musí usporiadať maďarská strana, povedal a dodal, že príslušné odporúčania vypracuje zmiešaná pracovná skupina.

Podľa slov vedúceho maďarskej delegácie môže zriadenie oboch pracovných skupín predstavovať začiatok vecnej diskusie. „V rokoch, ktoré uplynuli od rozhodnutia MSD v Haagu, sa totiž rokovania sústredili iba ba nutnosť výstavby dolného stupňa SVD, jeho technické parametre, aj keď maďarská strana už v 800-stránkovom vyhlásení z decembra 1999” dala najavo svoj odmietavý postoj k výstavbe zariadenia v Nagymarosi, uviedol László Székely a dodal, že Slovensko už teraz pristupuje k otázke tak, že vybudovanie elektrárne si na maďarskej strane nemožno vynútiť a nepokúšalo sa presvedčiť partnerov z MR o výhodách výstavby dolného stupňa SVD.