15. júla 2001 ● Zo slovenskej tlače

Pred Svetovým stretnutím Komlóšanov

Mestská samospráva v Slovenskom Komlóši usporiada od 17. do 20. augusta prvé Svetové stretnutie Komlóšanov. V tieto dni sa v meste bude konať množstvo kultúrnych a športových programov, niektoré budú pripomínať starodávne ľudové tradície. Mesto oslávi 255. výročie svojho založenia a pri tejto príležitosti pozýva všetkých svojich rodákov - dnešných obyvateľov i tých, ktorých osud zavial do iných kútov krajiny či sveta, aby spoločne pomáhali svojmu rodisku, robili mu dobré meno. Program prvého Svetového stretnutia Komlóšanov bude skutočne bohatý. Slávnostné otvorenie sa uskutoční 17. augusta o 18. hodine v kine Korzó, po ktorom bude nasledovať premietanie filmu Jadvigin vankúšik. V sobotu o 11. hodine v Oblastnom dome otvoria výstavu starodávnych kuchynských nástrojov. Veľkou atrakciou bude súťaž pečení chleba v tradičnej peci. Popoludní sa predstavia miestne kultúrne súbory. 19. augusta budú prezentovať ľudové umenie folklórne skupiny zo Slovenska, Rumunska a Nemecka. V deň štátneho sviatku sa v pivárni Makk 7 bude konať výstava holubov, poobede módna prehliadka, vystúpenie divadelníkov z Mezőkovácsházy a večer zábavné programy. Veľkolepé podujatie sa skončí ohňostrojom pred radnicou.

Dramatický tábor našich žiakov v Hronci

Rekreačné stredisko Poniklec v Hronci patrilo od 25. júna do 2. júla našim malým divadelníkom, ktorým tu zorganizovala tábor Celoštátna slovenská samospráva. Týždenný program zostavila a na chod tábora dohliadala kultúrna referentka CSS Daniela Onodiová. Do tábora sa prihlásili žiaci z desiatich obcí, najmä zo škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet a kde fungujú dramatické krúžky. Päťdesiat detí a ich sprievodcovia sa stretli v pondelok v Budapešti, odkiaľ autobusom odcestovali do Banskobystrického kraja, do malebného Hronca. Na dlhej, no veselej ceste sa žiaci navzájom zoznámili a naladili sa na vnímanie nových zážitkov. V rekreačnom stredisku Poniklec naše deti čakali čistučké postele v drevených domčekoch, teplá večera a milý personál. Vedúca tábora hneď po večeri predstavila drobizgu svojich pomocníkov, sedem pedagógov a hostí zo Slovenska. Na druhý deň sa deti rozdelili do troch skupín. Prvú viedli poslucháč bratislavskej Vysokej školy múzických umení Peter Nagy a metodička pre detské divadlo Elena Bakošová. S druhou skupinou spolupracovali bývalí a súčasní poslucháči bratislavskej VŠMU Jozef Kolejak a František Vámoši, tretí kolektív viedli režisér Radek Bachratý a pedagogička dramatickej výchovy, vedúca bratislavského štúdia Gong Daniela Pápaiová. Vedúci hudobnej katedry Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Belo Felix pomáhal dvom skupinám - keď bolo treba spievať alebo zabezpečiť hudobný podtón k jednoaktovkám. Vedúci skupín – naslovovzatí odborníci – prišli už s nejakou predstavou, ktorú realizovali tak, že od rána do obeda, popoludní i večer hrali s deťmi všelijaké situácie, z ktorých časom vznikli divadelné hry. Pedagogičky sprevádzajúce deti im pomáhali pri osvojovaní si situácií. Naši žiaci veľmi dobre precítili chuť a kolorit herectva. Vydali zo seba aj také city a nálady, o ktorých ani nevedeli, že v nich dakde driemu. Vedúca tábora a jej pomocníci zorganizovali vo štvrtok pre skupinu zaujímavý program, aby naši malí neboli príliš ustatí od nekonečných skúšok. Ráno, hneď po raňajkách, sa vybrali na Srdiečko, aby sa zoznámili s najvyšším štítom Nízkych Tatier, s Chopkom. Naradované deti šli lanovkou hore na Kosodrevinu, kde sa kochali v kráse slovenských hôr. Keď ich už výstup poriadne unavil, vrátili sa späť do rekreačného strediska, kde ich poobede čakala opäť skúška. V predposledný deň, v nedeľu popoludní, mali v kultúrnom dome v Hronci “generálku“ a o tretej nasledovalo predstavenie. Jednotlivé skupiny predviedli zaujímavé divadelné hry, ktoré mali názov Pampulóny, Červená Čiapočka a Krehký príbeh o láske medzi dievčaťom a komisiou (Aká si mi krásna). Je pravda, že tieto diela nebolo ľahké zahrať, ale naši "herci" naozaj majú v sebe čosi navyše, niečo, čo im pomhlo urobiť hry živými a napínavými. Po predstavení sa vrátili do ubytovne a po večeri spolu s Danielou Onodiovou a svojimi učiteľkami vyhodnotili tábor. Ako pani Onodiová dodatočne prezradila, dramatický tábor sa uskutočnil už deviaty krát, pričom rok čo rok prichádzajú veľmi talentované deti. Jednotlivé skupiny úmyselne zostavili tak, aby v nich boli žiaci z viacerých obcí. Terajšie predstavenie nahrali na video, aby naň nezabudli, veď ho predvedú na budúcoročnej divadelnej prehliadke Deti deťom.

Doškoľovanie slovenských učiteľov v Sarvaši k jubileu vzdelávania učiteľov materských škôl

Pri príležitosti 40. výročia odovzdania prvého absolventského diplomu slovenský národnostný učiteľ pre materské školy Pedagogická fakulta Vysokej školy S. Tešedíka v Sarvaši získala podporu od Menšinového odboru Ministerstva školstva MR na 120-hodinový akreditovaný kurz slovenského jazyka, metodiky a kultúry. Za 40 rokov získalo pre materské školy diplom slovenského národnostného učiteľa materských škôl 119 absolventov. Ich práca je mimoriadne náročná, pretože dynamické napredovanie životného tempa narúša zaužívané slovenské stereotypy a mnohé deti prichádzajú do kontaktu s prvým slovenským slovom, piesňou, básničkou, riekankou, hádankou len v materskej škole. Slovenskí učitelia preto musia začínať od základov. Navyše ich úloha je prebudiť v deťoch lásku k materinskému jazyku svojich predkov. Menšinový odbor MŠ MR pomáha pri rekvalifikácii učiteľov materských škôl formou podporovania doškoľovaní. Kurz doškoľovania v Sarvaši sa začne v januári 2002 a potrvá do decembra 2002. Prihlášky treba podať do 30. októbra 2001. Záujemcovia zaplatia za celý kurz 15 000 Ft, MŠ MR hradí na každého účastníka 30 000 Ft. Kontaktné údaje: Dr. Anna Lentvorská, 5540 Sarvaš, Szabadság u. 4. Telefón: 06 - 66 311 511, fax: 06 - 66 311 550. E-mail Lentvorskia @ apollo. szv. kf. hu

Mlynčania na oslavách obce Blatné

Samospráva obce Mlynky (Pilisszentkereszt) pred štyrmi rokmi uzavrela Dohodu o vzájomnej spolupráci so zastupiteľstvom obce Blatné nachádzajúcej sa neďaleko Bratislavy, tesne pri meste Senec. V dohode, k podpísaniu ktorej došlo po dlhoročnej plodnej spolupráci blatnianskych muzikantov a nášho podpilíšskeho slovenského pávieho krúžku, najvyššie orgány oboch obcí sa zaviazali rozvíjať vzájomnú spoluprácu najmä s cieľom podporovať a upevňovať národnostné tradície. Volené zbory oboch obcí pokladajú za veľmi dôležité vzájomne si vymieňať kultúrne hodnoty, vytvárať možnosti ich pravidelnej prezentácie a v neposlednom rade prehĺbovať styky medzi samosprávami, podnikateľmi a športovcami. Samozrejme, snažia sa podporovať i spoluprácu miestnych spoločenských organizácií, škôl, podnikateľov a dôchodcov.

Kolektív mlynských ľudových spevákov a delegácia obecnej samosprávy vedená starostom Jozefom Havelkom, ako aj päťčlenná mlynská slovenská samospráva zavítali koncom júna do družobnej obce, aby sa zúčastnili veľkolepých osláv 7 000. výročia osídlenia a 755, výročia prvej doloženej písomnej zmienky o obci Blatné, ktorá bola v histórii známa pod rôznymi tvarmi mena Šarfia. Pokiaľ ide o tie nuly za sedmičkou, nie je to nijaký omyl, veď podľa archeologických nálezov zistených v jej chotári táto lokalita naozaj bola osídlená pred približne - ba podľa znalcov i viac ako - 7 000 rokmi.

Blatňania si s vierou a nádejou v plodný život v ďalších tisícročiach práve v tomto prvom roku tretieho milénia pripomenuli spomínané významné skutočnosti v dejinách obce. Zároveň vzdali úctu všetkým predkom bez ohľadu na etnikum, národ, národnosť, ich presvedčenie a vierovyznanie, ktorí na jej území kládli základy existencie súčasných obyvateľov.

Spomienkové oslavy v Blatnom za účasti podpilíšskych hostí sa začali slávnostným verejným zasadnutím obecného zastupiteľstva na čele so starostom Milanom Šarmírom, udelením čestného občianstva a odovzdaním obnovených obecných insígnií, heraldických symbolov obce. V priebehu osláv bola inštalovaná výstava ľudových výšiviek z Blatného, ako aj výstava reštaurovaných sôch z exteriéru miestneho kostola. Po prezentácii novej publikácie V svetle siedmich tisícročí podrobne zachytávajúcej históriu užšieho i širšieho okolia sa konal banket.

Štvordňové oslavy pokračovali druhý deň slávnostnou svätou omšou, odhalením pamätných tabúľ významným občanom Blatného, športovým a kultúrnym popoludním vrcholiacim laserovou disco show. Z radu hudobných, tanečných a speváckych skupín nechýbal ani Robo Kazík s programom Každý rád si zaspomína alebo tiež dobre známa skupina Lojzo. Slovenský spevokol Mlynčanov sa predstavil s veľkým úspechom v nedeľňajšom kultúrnom programe spolu s mnohými ďalšími speváckymi, ale aj tanečnými skupinami a dychovými hudbami, vrátane našim Pilíšanom dôverne známej dychovky Šarfianka.

G. Presser na Slovensku

V rozhovoroch zvykne byť odmeraný, zadumaný, ušomraný. Odpovedá holými vetami: áno, nie, asi, možno, uvidíme. Do dejiska festivalu Rock Pop na Kurinci však vtrhol lev. Pripomínal ho nielen rozfúkanou kučeravou hrivou. “Tri hodiny sme celá kapela stáli na hraniciach. Myslel som, že prasknem.“ Gábor Presser, fenomenálny rocker, skladateľ, hráč na klávesové nástroje a spevák, spoluzakladateľ a líder skupín Omega a Locomotív GT, ktorá už v časoch hlbokého socializmu koncertovala v Londýne a Los Angeles, po dlhočiznej pauze opäť hral na Slovensku. “Nie je to celkom pravda. Chodievam na Slovensko. Aj pred dvoma týždňami som bol v Komárne. Nie s kapelou, len tak... A často chodím do Bratislavy. Ale kedy sme tu naposledy hrali? Asi pred pätnástimi rokmi.“

Do Kurinca priviezol G. Presser osemčlenné zoskupenie nenápadných mladíkov. “Moji bývalí spoluhráči? Starí huncúti! Močia si nohy v Balatone a priberajú. Mňa to nebaví,“ usmeje sa muzikant, ktorého v minulosti trápila nadváha. Presser tvrdo pracuje. Skladá pesničky - na konte ich má viac ako štyristo, hudbu k filmom a k divadelným hrám, je autorom úspešných muzikálov - Vymyslená reportáž z amerického popfestivalu žala úspechy aj v USA. Posledný sólový album Angyalok és emberek (Anjeli a ľudia) nahrával v Budapešti, Bruseli a New Yorku. “V tomto roku som veľa koncertoval. Teraz pripravujeme album pre Zorána. Okrem toho som hudobný riaditeľ divadla Vígszínház. Snažím sa, aby tie veci boli v rovnováhe.“

Ako sa z rockera stáva riaditeľ známeho budapeštianskeho divadla? “Keď som napísal Vymyslenú reportáž z amerického popfestivalu, v divadle ju s nadšením prijali. Potom ma vymenovali za hudobného riaditeľa.“ Porevolučný boom hudby v Maďarsku priniesol rozmanitosť. Predsa len, v súčasnosti už nevznikajú superskupiny ako napríklad Locomotív GT. “Predtým bolo menej kapiel, menej interpretov. To, čo sme robili, myslím tým beat, bola revolúcia, aj keď sa necítim byť revolucionár. Teraz, pri obrovskom množstve reprezentantov rôznych smerov a prúdov, už to nie je také vzrušujúce. Revolúcia nemôže trvať 35 rokov,“ hovorí G. Presser.

Na hudobných projektoch spolupracuje so špičkovými svetovými muzikantmi. Na jeho sólových albumoch sa objavujú také mená ako Omar Hakim (bicie), Lou Soloff (trúbka), ale aj Slovák Andrej Šeban. Presserovu skladbu Dievča s perlami vo vlasoch, ktorú nahral ešte s Omegou, neskôr preslávila skupina Scorpions, z Presserovej dielne pochádza pesnička Malý psík, ktorú naspieval slovenský interpret Pavol Hammel. Ako hovorí, často a rád je v spoločnosti slovenských muzikantov. “Sme priatelia. Pre mňa je priateľstvo podstatné. Väčšinou som v kontakte s priateľmi, ktorí sú zároveň aj kvalitní muzikanti. A na Slovensku je ich dosť.“

Koncert Gábor Presser Bandu na festivale Rock Pop na Kurinci bol jedinečný. Zazneli najstaršie veci z čias Omegy Tízezer lépes, starší hit Locomotív GT Ringasd el magad v novom aranžmáne, až po skladby z posledného sólového albumu Angyalok és emberek. Gábor privítal na pódiu aj “drahého priateľa“ A. Šebana. “Hralo sa výborne, bol som prekvapený vnímavým publikom. Určite sa na Slovensko vrátim. Ešte neviem, či s touto kapelou, alebo so starými z Locomotív GT, ale urobíme šnúru.“ Ak všetko dobre dopadne, fenomenálny rocker bude na jar budúceho roku takmer po dvoch desaťročiach pauzy opäť rockovať na Slovensku, konkrétne v Bratislave, Košiciach, Nových Zámkoch a Lučenci.

Voľby sa blížia, začína sa boj...

Do parlamentných volieb v Maďarsku ostáva ešte takmer desať mesiacov, ale kampaň sa už dávno začala. Dve „armády“ pravice a ľavice zatiaľ iba konsolidujú svoje rady, ale výzva do boja už odznela. Tábor Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a ich tradičný menší spojenec, liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) včas vykročili vpred s novými lídrami a hotovou koncepciou predvolebných hesiel, ktoré sa budú zrejme opakovať až do apríla budúceho roku. Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (Fidesz-MPP), chudobnejšia o nepohodlného vládneho koaličného partnera maloroľníkov (FKGP), ale bohatšia o časť ich voličov, zatiaľ pracuje na tom, ako stmeliť pravicu do jedinej významnej sily. Proti tomu sa búri ich jediný spojenec - Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré nechce byť nesvojprávnym pritakávačom. Má len jeden problém, že mu popularita poklesla na hranicu piatich percent potrebných na vstup do parlamentu.

Socialistov dovedie do volieb nové eso Péter Medgyessy. Odkedy ho strana kandidovala na premiéra, sľúbil socialistom, že im vráti sebavedomie podkopané porážkou v posledných voľbách. Podľa prieskumov je zatiaľ populárnejší než premiér Viktor Orbán. Tým, že si zvolili osobu zvonka, nestraníka, dvojnásobného ministra financií a bankára, chceli socialisti osloviť širšie kruhy obyvateľstva ako tábor vlastných voličov. Opozičné politizovanie predsedu strany Lászlóa Kovácsa, ktorý sa kandidatúry vzdal, len ťažko vzdorovalo energickým výpadom vládneho Fideszu. Medgyessy vykročil do volieb so šikovným ľavicovým heslom „tretieho prevratu“, ktorý by po politickej a hospodárskej oblasti mal prebehnúť aj v oblasti životnej úrovne, t. j., že hospodárske úspechy krajiny by mali konečne pocítiť aj jej obyvatelia. Snaží sa osloviť voličov tam, kde majú najväčší dôvod byť nespokojní s politikou vlády - v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému a poľnohospodárstva. Kampaň bude zrejme konfrontačná - o čom svedčí kritika adresovaná Fideszu, ktorý údajne „rozkrádal republiku“. Ešte ostrejší výpad vedie proti nemu staronový predseda SZDSZ Gábor Kuncze, podľa ktorého pôjde v ďalších voľbách o „právny štát“. Je však ťažké hľadať slová, keď súper tvrdí, že „nemá alternatívu“.

Mimochodom, to isté si mysleli v minulých voľbách aj socialisti - a prehrali. Ani štyri relatívne úspešné roky pri kormidle zatiaľ žiadnej maďarskej strane výhodu vo voľbách nepriniesli. Každé voľby boli obratom. O výsledku tých nasledujúcich rozhodne pravdepodobne vidiek. Do volieb totiž pôjde hneď niekoľko maloroľníckych strán. Okrem konzervatívneho jadra FKGP na čele s Józsefom Torgyánom to zrejme bude Reformná maloroľnícka strana a novú stranu plánuje založiť aj skupina maloroľníckych ministrov. Okrem toho ešte existujú ďalšie dve frakcie. Tradiční maloroľnícki voliči sa v tom veľkom výbere môžu rozhodnúť pre niekoho iného, kto ich dokáže najviac osloviť. Boj bude tesný a mesiace pred voľbami zrejme prinesú ešte veľa prekvapení.

Slovensko k zahraničným Slovákom

Návrh MK SR na transformáciu systému zabezpečenia vzťahov

Predstavitelia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) začiatkom júla v Bratislave na tlačovej konferencii informovali o návrhu rezortu na zmenu v zabezpečovaní vzťahov našej materskej krajiny k zahraničným Slovákov. Ako sme sa dočítali na internetovej stránke ministerstva, východiskom koncepcie je návrh riadiaceho a koordinačného centra, lokalizovaného priamo na existujúcom ústrednom orgáne štátnej správy. Na zabezpečovanie vzťahov so zahraničnými Slovákmi v tejto oblasti má byť na MK SR zriadený samostatný organizačný útvar pod názvom Centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý bude zodpovedný za plánovanie a vecnú realizáciu jednotlivých aktivít z oblasti kultúry, umenia a médií, vrátane ich financovania, ako aj za informačnú a koordinačnú činnosť súvisiacu s poskytovaním aktívnej pomoci krajanom pri pobyte na území SR.

Ministerstvo kultúry SR predkladaný návrh je výrazom úsilia dosiahnuť v systéme zabezpečenia vzťahu SR ku krajanom žijúcim v zahraničí podstatne vyššiu efektivitu a prehľadnosť jednotlivých činností aj finančných zdrojov pri výkone tohoto zložitého, spoločensky aj ľudsky citlivého problému. Základným cieľom navrhovaného riešenia je priblížiť zdroje, kapacity a najmä konkrétne činnosti čo najväčšmi aktuálnym a skutočným potrebám i problémom krajanských spoločenstiev aj jednotlivcov.

V zmysle návrhu MK SR čiastkové úlohy budú prenechané tým ústredným orgánom štátnej správy, ktoré sú za ich výkon v súlade s platnou legislatívou zodpovedné. Prirodzeným gestorom zahraničnopolitickej koordinácie pri zabezpečovaní problematiky na úrovni ústredných orgánov štátnej správy je Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré je spolu so sieťou existujúcich zastupiteľských úradov aj vhodným adresátom komunikácie s krajanskými komunitami v zahraničí. V súvislosti s touto úlohou údajne bude relevantná časť kapacít zo zrušeného sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov presunutá do štruktúr MZV SR. To zároveň znamená, že MK SR navrhujem vláde zrušenie funkcie splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov ako aj sekretariátu splnomocnenca s tým, že celý komplex úloh v danej oblasti bude zabezpečený vecne príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Podľa predkladateľov tejto koncepcie štátne finančné zdroje tak bude možné využiť predovšetkým na priamu podporu krajanských komunít v zahraničí a ich priamych aktivít, nie na budovanie a udržiavanie nových administratívnych štruktúr a ich personálneho obsadenia na území SR.

Jednou z hlavných ambícií koncepcie MK SR je vyhnúť sa v budúcnosti duplicite a neefektívnosti pôsobenia štátnych orgánov pri napĺňaní hlavných úloh vyplývajúcich zo systému vzťahu SR k zahraničným Slovákom. Cieľom aktivít v oblasti školstva vraj má byť predovšetkým podpora výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých typoch krajanských škôl a súčasne zabezpečenie podmienok a predpokladov pre vzdelávanie krajanských detí na Slovensku. V súčinnosti s rezortom Ministerstva školstva SR bude MK SR koordinovať spoločné využívanie fondov pre podporu krajanských aktivít.

V súvislosti s legislatívnym postupom v komplexe vzťahu SR k zahraničným Slovákom podľa MK SR je potrebná zmena zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, ktorý v súčasnej podobe nevyhovuje potrebám pre jeho zabezpečenie. Systémovým riešením je komplexná novelizácia, alebo príprava nového návrhu zákona o vzťahu SR k zahraničným Slovákom, pričom cieľom tejto zmeny by malo byť najmä riešiť problematiku zahraničných Slovákov v celej jej komplexnosti a zjednodušiť byrokratické procedúry pri vybavovaní jednotlivých náležitostí.

Udeľovanie štipendií SR zahraničným študentom bez zvýšenia financií

Vláda Slovenskej republiky (SR) koncom júna prerokovala a schválila dokument pod názvom Koncepcia udeľovania štipendií vlády SR zahraničným študentom v rámci pomoci rozvojovým krajinám a krajanom na roky 2001-2004, ktorý s dôrazom na skvalitnenie podmienok pobytu štipendistov vlády SR znižuje počty ročne poskytovaných štipendijných miest a mení podmienky poskytovania štipendií vlády SR ako aj model financovania so zvýšením mesačne poskytovaného štipendia študentovi. Celé znenie materiálu môžete nájsť na internetovej stránke Úradu vlády SR: http://www.government.gov.sk.

Starostlivosť o zahraničných Slovákov z Maďarska, Poľska, Rumunska a Juhoslávie bola v čase pred rokom 1990 takmer výlučne v kompetencii Matice slovenskej a zameriavala sa hlavne na zasielanie slovenských časopisov a kníh na školy s vyučovacím jazykom slovenským a vyučovaním jazyka slovenského. Poskytovanie štipendií pre deti krajanov bolo čiastočne riešené v rámci dvojstranných dohôd medzi ČSFR a spomenutými krajinami. Rok 1992 bol z hľadiska poskytovania štipendií vlády SR pre deti krajanov prelomovým rokom. Ministerstvo školstva (MŠ) SR malo v rozpočte zabezpečených 45 nových štipendií. V tomto roku však bolo udelených 112 štipendií. 57 štipendií v tomto roku finančne zabezpečila Nadácia pre pomoc krajanom, ktorú založil minister zahraničných vzťahov SR Pavol Demeš v roku 1992 a 10 štipendií pre bihorskú oblasť v Rumunsku, ktoré financovala Konferencia biskupov Slovenska. Situácia v nasledujúcom školskom roku 1993/94 si vyžiadala prijatie I. uznesenia vlády SR k otázkam poskytovania štipendií vlády SR, ktorým bolo zabezpečené financovanie krajanských štipendií, ktoré už Nadácia pre pomoc krajanom financovať nemohla, pretože pre nedostatok finančných prostriedkov zanikla a všetci štipendisti boli s finančným krytím zaradení do rozpočtu MŠ SR, čo si vyžiadalo zvýšenie finančných prostriedkov zo strany vlády SR.

MŠ SR v období do roku 1996 poskytovalo aj naďalej v každom roku 45 nových krajanských štipendií. V roku 1997 bol tento počet upravený na 75 štipendií vlády pre deti krajanov napriek absencii aktuálneho uznesenia vlády týkajúceho sa štipendií vlády SR. Krajanské štipendiá boli poskytnuté v rámci Komplexného programu rozvojovej pomoci krajanom. V roku 1998 bolo vládou SR prijaté uznesenie na trojročné obdobie, keď boli štipendiá pre krajanov obmedzené len na vysokoškolské štúdium v SR vo zvýšenom rozpise 100 štipendijných miest ročne. Deti krajanov v rámci stredoškolského vzdelávania môžu aj naďalej študovať na stredných školách v SR so štipendiom MŠ SR v zmysle plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzavretých medzinárodných zmluvných dokumentov.

V období od r. 1988, odkedy sa sledujú štipendisti vlády SR v členení podľa národnosti, ukončilo svoje štúdium na vysokých školách SR 364 detí krajanov. Najviac absolventov bolo z Juhoslávie 137, potom nasledujú Poľsko s 96 absolventmi, Rumunsko 86, Ukrajina 17, Maďarsko 14, Chorvátsko 9, Bosna - Hercegovina a Slovinsko po dvoch absolventoch a na poslednom mieste s 1 absolventom je Bulharsko.

Najnovšia koncepcia vlády SR obsahuje správu o súčasnom stave a návrh riešenia v záujme zlepšenia postavenia pre vybranú skupinu zahraničných študentov - držiteľov štipendia vlády SR - v nasledujúcom období rokov 2001 - 2004. V rámci medzirezortného pripomienkového konania sa k návrhu vyjadrili dotknuté rezorty a zaujali niekoľko vzájomne si odporujúcich stanovísk. Vzhľadom na vzniknutú situáciu zvolalo MŠ SR ako gestor materiálu rozporové konanie. Zástupcovia príslušných rezortov mali možnosť svoje stanoviská vzájomne konzultovať a dospieť ku kompromisom, v zmysle ktorých bol materiál upravený tak, aby nezakladal nárok na zvýšenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na poskytovanie navrhovanej rozvojovej pomoci.

Oprava

V článku O národnostných slávnostiach v Teranoch uverejnenom na 4. strane 27. čísla Ľudových novín autor Gy. Szabó píše, že som sa s uznaním zmienila o zákone pre zahraničných Maďarov. Prehlasujem, že to nie je pravda. O spomínanom zákone som sa ani nezmienila. Mojím poslaním ako predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku je v prvom rade starostlivosť o slovenskú národnosť v Maďarsku. Neprislúcha mi hodnotiť zákony týkajúce sa Maďarov žijúcich v zahraničí.

Ruženka Egyedová Baráneková

Ohlas Slovensku a Slovákom celého sveta z Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže /MSFSM/ v Michalovciach

My, mladí Slováci, zhromaždení na Slovensku zo všetkých kontinentov sveta, pozdravujeme naše sestry a bratov na celej zemeguli, ubezpečujeme ich, že slovenský duch bude i naďalej trvalým znakom nášho spoločného života aj v tomto storočí. Chceme v duchu solidarity a spolupatričnosti slobodne a demokraticky prehlbovať svoj vzťah k našej otcovskej a materinskej vlasti – Slovensku – od ktorej očakávame otcovskú a materinskú ruku tam, kam nás zahnal a usadil osud. Želáme si, aby sa ekumenická duchovná matičná zásada o slovensko-slovenskej spolupatričnosti Slovákov celého sveta naďalej vhlbovala do našich duší a sŕdc, aby sme spolu cítili a vedeli, že patríme ku kultúrnemu, demokratickému a perspektívnemu národu, ktorý bol, je a musí ostať integrálnou súčasťou Európy a sveta, k čomu chceme aj my prispieť. Nech nás spája vedomie a túžba, že svojou vôľou, vitalitou a neoblomnosťou prekonáme nástrahy na ceste k dôstojnému postaveniu Slovákov v modernej civilizácii kontinentov tohto sveta. My, mladí Slováci, ktorí sa zavše ocitáme v zložitých situáciách, ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú, očakávame zintenzívnenie tejto pomoci a z vďaky sa zaväzujeme, že pre reprezentáciu našej identity urobíme všetko, čo by ju mohlo zušľachtiť a garantovať. V duchu pravdy svetového Slováka, generála dr. Milana Rastislava Štefánika: “Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“ sa pri tejto príležitosti spájame v záujme ďalších úspešných rokov slovenského života vo svete. Na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Michalovciach a Vysokých Tatrách 10. júla 2001.

Vydarená študijná cesta budapeštianskych Slovákov v ČR

Zlatá Praha, Stovežatá Praha, Praha postavená na siedmich pahorkoch ako večné mesto Rím... takto najčastejšie charakterizujú hlavné mesto Českej republiky - Prahu. A veru oprávnene, veď už začiatkom minulého storočia jeden cestovateľ spočítal v nej vyše sto veží. Ako sa ukázalo, mýlil sa, veď v meste je viac ako päťsto veží - počnúc od románskych, gotických, renesančných, barokových až po klasicistické. Bezpochyby, dominantné veže sú to prvé, čo vyvoláva obdiv každého návštevníka Prahy. Tak aj nás, dvadsiatich členov poslaneckých zborov slovenských menšinových samospráv Budapešti. Týždenná študijná cesta sa konala koncom júna a organizovali ju Slovenská samospráva Budapešti v spolupráci s obvodnými slovenskými menšinovými samosprávami hlavného mesta.

S hlavným mestom ČR sme sa oboznamovali postupne, deň čo deň sme objavovali jeho pamätihodnosti, ktoré nám sprístupnila predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy XIV. obvodu Jozefína Hontiová Klányiová. Jedno je však isté, z týždenného pobytu v Prahe dodnes nevychádzame z údivu, preto ťažko vybrať z množstva vizuálnych zážitkov tie najpamätnejšie. Najskôr sa však pozrime na minulosť Prahy. Latinské pomenovanie Čiech je Bohémia (Böhmen). Krajina má veľmi bohatú históriu. Prvé písomné pramene pochádzajú zo železnej doby, ale história Čiech sa začína v období sťahovania národov v 4. a 5. storočí, keď sa tu usadili slovanské kmene.

Historické hlavné mesto ČR Praha leží na oboch brehoch rieky Vltavy a je jedným z najkrajších a najupravenejších európskych miest. Od 8. stor. sa začala osídľovať najprv tzv. Malá strana a Hradčany. Rod Přemyslovcov v 9. stor. zjednotil susedné slovanské kmene a svoje štátotvorné snahy posilnil prijatím kresťanstva. Výrazom tohto procesu bolo založenie Pražského hradu okolo 9. stor., ktorý sa stal od tohto obdobia trvalým sídlom rodu Přemyslovcov a centrom českého národa. Jeho význam bol umocnený roku 973 založením pražského biskupstva. Pražský hrad a biskupské sídlo sa stalo centrom cirkevnej organizácie a českého štátu. Pravdepodobne až v 10. stor. bol založený na protiľahlom brehu Vltavy ďalší významný přemyslovský hrad Vyšehrad. V polovici 10. stor. Boleslav II. pripojil k Čechám aj Moravu a načas ovládal aj Veľkomoravskú ríšu. Moc Přemyslovcov vyvrcholila za Přemysla II. Český štát v 13. stor. prechodne ovládol aj Rakúsko, Štajersko a Korutánsko. Vymretím Přemyslovcov (1306) na trón nastúpili Luxemburgovci. Najväčší politický, kultúrny a hospodársky rozkvet dosiahli za Karola IV., ktorý r. 1348 založil Karlovu univerzitu - najstaršiu univerzitu v strednej Európe. Za jeho vlády sa Čechy stali jednou z najvýznamnejších krajín kontinentu. R. 1344 biskupstvo v Prahe bolo povýšené na arcibiskupstvo.

Husitské hnutie bolo najvýznamnejšou kapitolou v dejinách českého národa v období feudalizmu. Posilnilo národné vedomie pospolitosti, zohralo pozitívnu úlohu v jeho ďalšom rozvoji. Jeho vedúcim bol Jan Hus, ktorý bol v rokoch 1402-12 kazateľom v Betlehemskej kaplnke. Upálili ho v Kostnici r. 1415. Husitská tradícia preslávila český národ v celej Európe. R. 1471 česká šľachta ponúkla českú korunu dynastii Jagelovcov, ktorú podľa viedenskej zmluvy z r. 1515 vystriedala dynastia Habsburgovcov, ktorá tu vládla štyristo rokov. Československá republika bola vyhlásená 28. októbra 1918 v Prahe a k nej sa v Martine pripojili r. 1918 i predstavitelia slovenského národa, čo bolo vyvrcholením historickej tendencie dlhodobých česko-slovenských vzťahov.

Toľko stručne o histórii a teraz sa zmienime o tom, čo všetko sme si v Prahe prezreli. Najväčší dojem sme získali na Staromestskom námestí, kde sa nachádza pomník Majstra Jána Husa, Týnsky chrám, Palác Kiuskovcov a svetoznámy Staromestský orloj. Orloj zhotovil hodinársky majster Mikuláš z Kadaně a astronóm Jan Šindel. Okolo r. 1490 ho prestaval majster Hanuš. Na orloji je prekrásne kalendárium s kópiami obrazov Mánesových mesiacov.

Cez Karolov most zdobený vežami a sochami sme prešli na Pražský hrad - Hradčany, kde po prehliadke Zlatej uličky sme si pozreli Chrám sv. Víta. Trojloďová gotická katedrála bola založená Karlom IV. r. 1344 na mieste známej románskej baziliky z konca 11. stor. Projekt vypracoval Matyás z Arrasu podľa vzoru francúzskych katedrál, predovšetkým dómu v Narbonne. Pätu veže tvorí Zlatá brána, v ktorej je Svätováclavská kaplnka so súborom korunovačných klenotov. Samozrejme nemohli sme obísť ani svetoznáme Václavské námestie, kde sa nachádza Národné múzeum a socha najslávnejšieho českého svätého - sv. Václava.

Veľkým zážitkom bola pre nás aj prechádza židovskou štvrťou, v ktorej sme si pozreli Staronovú a Jeruzalemskú synagógu a nazreli sme aj do starého židovského cintorína. V židovskej štvrti je najznámejšie Židovské múzeum, ktoré prezentuje 40 tisíc predmetov a 100 tisíc kníh uceleného územia Čiech a Moravy a má jednu z najrozsiahlejších zbierok judaiky na svete. Medzi pozoruhodnosti mesta patria aj hostince - Hostinec u Kalicha, u Švejka a Tomáša, ktoré preslávili nielen Prahu, ale aj Čechy.

V rámci študijnej cesty sme navštívili aj svetoznáme kúpeľne mesto Karlove Vary, kde sme si pozreli kúpeľné budovy, postavené v druhej polovici 19. stor. Odvážnejší sa tu aj vykúpali. Okrem liečivých kúpeľov sa Karlove Vary preslávili aj likérom Becherovka. V Múzeu Jána Bechera sme sa dozvedeli o histórii vzniku tohto osobitného alkoholického nápoja, ktorý sa zrodil v roku 1807. Dodnes nestratil obľubu a to nielen pre svoju výnimočnú chuť, ale aj preto, že dodnes je považovaný za liek. Becherovka sa vyrába podľa tajného receptu z liečivých bylín a zreje niekoľko mesiacov v špeciálnych dubových kadiach. Mimo Prahy sme si pozreli Karlštejn, kráľovský hrad, ktorý bol vybudovaný ako úkryt českých korunovačných klenotov v r. 1348 až 1357.

Počas nášho pobytu v Čechách sme navštívili aj Slovenský inštitút v Prahe a Maďarský kultúrny inštitút, kde sme sa zúčastnili na vydarenom koncerte mladých a sľubných budúcich umelcov, žiakov Konzervatória B. Bartóka v Budapešti. Bol to skutočne pekný a osviežujúci umelecký zážitok. Po koncerte sme sa stretli s riaditeľom inštitútu Róbertom Kiss-Szemánom, ktorý nás informoval o činnosti inštitútu a ukázal nám celú inštitúciu. Na záver ešte jeden postreh. Na verejných miestach - v parkoch, na námestiach, sú všade vysadené lipy. Ako je známe, tento strom je uctievaný všetkými Slovanmi, lebo ľudia kedysi verili, že lipa je stromom obľúbeným bohmi. My sme boli v Prahe práve v čase, keď kvitli lipy a celé mesto omamujúco voňalo. Okrem nezabudnuteľných krásnych zážitkov sme si priniesli domov aj túto vôňu...

(if)

Súťaž pre amatérov-fotografov

Celoštátna slovenská samospráva a redakcia Ľudových novín vypisujú súťaž pre amatérov-fotografov o najvydarenejšie farebné a čiernobiele fotografie rôznych žánrov. Súťaž sa vypisuje v troch vekových kategóriách: I. kategória - žiaci základných škôl, II. kategória - stredoškoláci, III. kategória - vysokoškoláci a dospelí. Maximálne 15 fotografií štandardného rozmeru (9 x 13 cm) treba zaslať do redakcie Ľudových novín do 15. septembra 2001 na nasledujúcu adresu: Budapest 62., Pf.: 573, 1398. Súťažné práce posúdi odborná porota a výsledky budú vyhlásené v októbri, pri príležitosti I. Dňa slovenských novinárov v Maďarsku. Najlepšie fotografie budú odmenené a uverejnené na stránkach Ľudových novín. K fotografiám prosíme priložiť lístok s označením vekovej kategórie, témy alebo podpisu. V osobitnej uzavretej obálke treba uviesť meno a adresu súťažiaceho. Do súťaže sa možno zapojiť iba s prácami, ktoré ešte neboli uverejnené.

R. Chmel o potrianonskej traume

Bývalý (česko-)slovenský veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel považuje za najiritujúcejšie v zákone o zahraničných Maďaroch ustanovenie o finančnej pomoci rodičom, ktorí dajú svoje deti na štúdium v maďarských školách. Ide o priamu finančnú podporu z jedného štátu jednotlivcom druhého štátu, pričom môže vzniknúť aj problém, kto z týchto podpôr bude platiť dane, resp. ako budú tieto financie zdaňované. Podľa R. Chmela ide o revitalizáciu alebo aj istú čiastkovú finalizáciu znovuzjednotenia Maďarov po Trianone. Táto problematika je veľmi zaťažená historickými traumami. V spoločnej Európskej únii sa však hranica stane symbolickou a dôjde prinajmenšom ku kultúrnemu zjednoteniu Maďarov. Kontroverzným faktorom zákona je aj to, že rozlišuje Maďarov žijúcich v susedných krajinách po Trianone od roku 1920 a tých, čo emigrovali v nasledujúcich rokoch. Rakúsko je v tejto súvislosti z pôsobnosti zákona vyňaté údajne kvôli protestu Európskej komisie. V tomto smere tiež dochádza k zvýhodňujúcej situácii, keď jedna kategória štátov je postavená do vyššej kategórie a druhé sú v nižšej. R. Chmel sa však napriek tomu domnieva, že vzhľadom na dobré slovensko-maďarské vzťahy netreba teraz podliehať emóciám a treba sa postaviť k veci zdržanlivo. Vedel by si predstaviť z maďarskej strany pri príprave tohto zákona väčšiu ústretovosť a využitie konzultácií, resp. vyjasňovania si problematiky s partnermi, ale to sa dá podľa neho ešte dohnať.

Spoznávajme Slovensko

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, Slovensko) čitateľom nášho týždenníka ponúka nasledovné tipy na aktívnu dovolenku alebo prázdniny s možnosťou prispôsobiť Váš pobyt na Slovensku Vašim požiadavkám:

·      Kurz slovenského jazyka a slovenských reálií - pre začiatočníkov i pokročilých,

·      Exkurzie - prehliadka mesta Banská Bystrica, návšteva múzea, galérie a pešie túry do okolia,

·      Autobusové zájazdy - Pribylina - múzeum v prírode, termálne kúpalisko Bešeňová, Liptovský Trnovec, Vysoké Tatry, atď...

Viac informácii nájdete na internetovej adrese: www.rekt.umb.sk/fsec, resp. dostanete na e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Matičiari vyzývajú

Na pomoc pre slovenské deti v Juhoslávii a na Ukrajine

Matica slovenská (MS) sa okrem výskumnej, zberateľskej, akvizičnej a stykovej činnosti snaží vykonávať aj charitatívnu a humanitárnu činnosť pre tie slovenské komunity sveta, o ktorých predpokladá, že si to nevyhnutne zaslúžia. Za cenný vklad MS je považovaná jej zbierková a sponzorská činnosť na pomoc slovenským deťom z najpostihnutejších oblastí, t. č. vojnou zničenej Juhoslávie a povodňami postihnutej Ukrajiny. V oboch štátoch žijú tisícky detí Slovákov, ktorým na zmiernenie bolesti a strát Matica usporiada výchovné, ozdravovacie pobyty na Slovensku, najmä v júli 2001, čo bude aj súčasťou Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže. MS na tento účel zriadila vo Všeobecnej úverovej banke, a. s. Bratislava, účet 1470250551/0200 povolený Ministerstvom vnútra SR. Bližšie informácie možno získať v Krajanskom múzeu MS, Grössingerová 23, 812 51 Bratislava, u Stanislava Bajaníka, Viery Denďúrovej-Tapalagovej, tel. č. 00421/7/529-25-074, fax: 529-21-680, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Na Slovákov žijúcich na celom svete sa Matica obracia s prosbou, aby využili nimi dostupné možnosti na podporu tejto humanitárnej akcie MS, o ktorej nás informoval riaditeľ múzea a splnomocnenec MS S. Bajaník.

Súbeh na štipendium

Slovenská menšinová samospráva XIV. obvodu Budapešti - Zugló vypisuje súbeh na štipendium pre dvoch vysokoškolákov slovenskej národnosti, občanov Maďarskej republiky, na študijný rok 2001/2002 v hodnote 7 500 forintov mesačne na osobu. O štipendium sa môžu uchádzať poslucháči filozofických fakúlt na dennom štúdiu, ktorí dobre ovládajú slovenský jazyk a sú ochotní zapojiť sa do kultúrnej aktivity slovenskej samosprávy v Zugló. Uprednostňujú sa študenti žijúci aspoň rok v XIV. obvode Budapešti (môže to byť aj dočasné bydlisko, napr. internát), ktorí sa už nejakým spôsobom aktivizoval v živote našej Slovače.

Žiadosť o udelenie štipendia musí obsahovať po slovensky písaný podrobný životopis s nasledujúcimi údajmi:

- meno, čas a miesto narodenia, rodinný stav,

- štúdiá (od základnej školy až po súčasnosť), adresa inštitúcie, ktorú navštevuje, odborné zameranie, učebný prospech,

- sociálne pomery (rodinné zázemie),

- krátky popis záujmovej činnosti a svojich plánov, týkajúcich sa slovenskej národnosti.

Posúdené budú iba žiadosti vyhovujúce uvedeným podmienkam. Prihlášky treba zaslať do 31. júla 2001 na adresu Slovenskej menšinovej samosprávy v Zugló. Výsledok konkurzu bude každému uchádzačovi oznámený písomne a zároveň bude do 1. septembra 2001 uverejnený na adrese: Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti - Zugló (Zuglói Szlovákok Önkormányzata), 1148 Budapest, Pákozdi tér 12/a, Kisebbségek Háza.

Národnostné študijné štipendium pre stredoškolákov

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na študijné štipendium na školský rok 2001/2002 pre žiakov (štvorročných) gymnázií, resp. stredných odborných škôl, ktorí majú maďarské štátne občianstvo a sú príslušníkmi niektorej národnostnej menšiny. ! O štipendium vo výške 5 000 Ft mesačne sa môžu uchádzať žiaci zúčastňujúci sa národnostnej výučby a dosahujúci študijný priemer nad 4,00. & Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest VI., Bajcsy-Zsilinszky út 31. III/6.; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25.). ! Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z internetovej adresy verejnej nadácie: web.matavnet.hu/mnekk. & Súbehy treba zaslať do 3. augusta 2001.

Štipendium pre národnostných študentov

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na vysokoškolské a univerzitné študijné štipendium na školský rok 2001/2002 pre príslušníkov národnostných menšín s maďarským štátnym občianstvom, ktorí sú poslucháčmi tzv. akreditovaných vysokoškolských ustanovizní. & Kuratórium podporuje v prvom rade získanie prvého (vysokoškolského, resp. univerzitného) diplomu. ! K žiadosti treba pripojiť vyplnený dotazník, životopis v maďarčine a v danom menšinovom jazyku, kópiu študijných výsledkov posledného absolvovaného ročníka, resp. maturitné vysvedčenie, ako aj odporúčanie menšinovej samosprávy alebo spoločenskej organizácie danej národnosti a kópiu dokladu o absolvovaní jazykovej skúšky aspoň stredného stupňa (z vlastného materinského jazyka), resp. potvrdenie patričnej celoštátnej národnostnej samosprávy o ovládaní daného jazyka. & Výška štipendia: 10 tisíc forintov mesačne. ! Žiadosti treba osobne doručiť alebo zaslať na adresu verejnej nadácie do 28. septembra 2001. & Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest VI., Bajcsy-Zsilinszky út 31. III/6.; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25.). ! Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z internetovej adresy verejnej nadácie: web.matavnet.hu/mnekk.

ZSM vyzýva zhotoviť krojované bábiky

Krása slovenských krojov je natoľko očarujúca a skrýva v sebe také hodnoty, ktoré je treba zachovať aj pre budúce generácie. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa obracia s prosbou na všetkých Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorým leží na srdci odkaz ich predkov zhmotnený do pestrofarebných blúzok, prusliakov, sukní, stužiek, aby pomohli pri vytvorení unikátnej zbierky krojovaných bábik. Naším cieľom je, aby všetky Slovákmi obývané osady boli v zbierke prezentované minimálne jednou krojovanou bábikou.

Podmienky:

·      výška bábiky 40–50 cm

·      kroje vytvorené podľa najstarších dokumentov (fotografie, kresby, resp. osobné spomienky)

·      ku krojovanej bábike žiadame priložiť presný popis, kto (napr.: muž, žena, nevesta, mladá nevesta, vdova, mladucha atď.) tento kroj nosil, pri akej príležitosti,

·      pomenovať jednotlivé časti odevu.

Zhotovené bábiky, ktoré finančne uhradíme podľa vopred podpísanej zmluvy, preberieme osobne. Prosíme záujemcov, aby sa telefonicky alebo písomne ohlásili na nasledujúcich telefónnych číslach, resp. adresách:

1.      ZSM Budapest, Fadrusz u. 11/A, PSČ: 1114

Tel.: 06/1/466-81-54, 06/30/928-75-99, 06/30/3462847

·      Termín vyhotovenia bábik: do 15. októbra 2001. Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať 7. decembra 2001 v rámci tradičného celoštátneho stretnutia slovenských detí v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.

Predstavitelia samospráv stredoeurópskych krajín rokujú o ochrane vôd

11. júla

V maďarskom Hodmezövásárhelyi sa dnes začalo dvojdňové pracovné rokovanie zástupcov samospráv z Maďarska, Slovenska, Ukrajiny a Juhoslovanskej zväzovej republiky o projekte ochrany čistoty vôd rieky Tisy a jej povodia v okolitých krajinách. Usporiadateľom podujatia je Regionálne stredoeurópske ekologicko-technologické stredisko so sídlom v Segedíne. Predstavitelia samospráv z uvedených krajín na základe iniciatívy segedínskeho strediska v novembri minulého roku prejavili záujem o účasť na realizácii projektu a podpísali v rámci euroregiónu dohodu o ochrane vôd a životného prostredia v povodí Tisy. Podľa zámerov projektu sa jeho účastníci chcú spoločne uchádzať aj o finančné zdroje Európskej únie (EÚ), z ktorých bude možné prispieť na ochranu životného prostredia, zlepšenie kvality vody, zníženie znečistenia ovzdušia a prostredníctvom toho aj na zlepšenie pracovného a životného prostredia miestneho obyvateľstva. Na dvojdňovej porade účastníci prerokujú zriadenie verejnoprospešných podnikov - spoločných kancelárií so samosprávnymi orgánmi- predstavujúcich konzorcium, ktoré sa bude uchádzať o fondy EÚ. Kancelárie by mali vzniknúť do 1. septembra. Kancelárie budú mať cezhraničnú pôsobnosť a svojimi návrhmi sa na ich činnosti môžu podieľať aj spoločenské organizácie a podniky.

Sviatok folklóru pod Poľanou

13. júl 2001

Uvítacím programom domáceho regiónu pod názvom Podpolianci odštartuje v piatok večer v rázovitom detvianskom amfiteátri 36. ročník folklórnych slávností pod Poľanou.

Počas troch festivalových dní vystúpi 1 700 účinkujúcich, medzi ktorými okrem domácich folklórnych súborov, detských súborov, inštrumentalistov a sólistov nebudú chýbať zahraniční hostia z jedenástich krajín.

V piatkovom večernom programe sa predstavia zahraničné vysokoškolské súbory z festivalu Akademický Zvolen. Sobotňajšie popoludnie bude patriť detským folkloristom, vystúpia jubilujúce súbory Detva z Detvy a Marína zo Zvolena a v samostatnom bloku aj cigánske muziky. Oživením slávností je návrat k predstavovaniu slovenských regiónov. V sobotu večer v programe Čírenie miazgy sa predstaví Orava, ktorej folklór budú prezentovať súbory zo sedemnástich oravských obcí. Druhý festivalový deň zakončí výber z tvorby slovenských súborov. Nedeľa už tradične patrí zahraničným Slovákom, ktorí sa predpoludním predstavia v programe Spolu. Záverečnú bodku za festivalom dá popoludňajší galakoncert Nádeje premien prameňov, ktorý moderuje Peter Michalica.

Maďarské milénium v Galante

13. júl 2001

Medzinárodnú výstavu plagátov na tému 1 000. výročia založenia prvého štátneho útvaru Maďarov ponúka do 30. júla renesančný kaštieľ v Galante. Expozícia prezentuje diela 12 renomovaných grafikov z Európy, USA a Japonska. Umelci vytvorili na podnet známeho maďarského grafika Pétera Pócsa plagát na tému jubilea. Okrem toho každý vystavuje aj malý výber zo svojej tvorby. Návštevníci si pozrú diela Chorváta Borisa Bučana, Vladimíra Chaika z Ruska, Paula Davisa z USA, Shigeo Fukudu z Japonska, Alaina Le Querneca z Francúzska, Kari Piippa z Fínska a Niklausa Troxlera zo Švajčiarska. Poľskú školu reprezentujú Stasys Eidrigevičius a Lech Majewski a Maďarsko P. Pócz, Ferenc Baráth a István Orosz.

Rumunský premiér privítal postup Európskeho parlamentu

11. júla

Rumunský premiér Adrian Nastase privítal dnes v Bukurešti rozhodnutie zahraničného výboru Európskeho parlamentu (EP), ktorý na zasadaní v Bruseli schválil pozmeňujúci návrh splnomocňujúci toto grémium preskúmať v rámci pripravovanej maďarskej národnej správy, či nedávno schválený Zákon o Maďaroch v susedných štátoch je v súlade s normami Európskej únie a princípmi dobrých susedských vzťahov a spolupráce medzi členskými krajinami spoločenstva.

Tento krok EP označil Adrian Nastase vo vysielaní verejnoprávneho bukureštského rozhlasu za racionálne a jasné stanovisko.

V modernej Európe, po druhej svetovej vojne a osobitne po páde komunizmu, je prirodzené rozvíjať dobré susedské vzťahy na báze európskych hodnôt a princípov, zdôraznil predseda rumunskej vlády a dodal, že „z tohto hľadiska sú konzultácie so susedmi v danej situácii absolútne potrebné. Na druhej strane si nemyslím, že by sme etnickú líniu mali priveľmi posilniť.” Na Balkáne sme veľmi presne videli, kam môže viesť takýto postup, poznamenal Adrian Nastase.

Podľa jeho názoru treba v úsilí o európsku integráciu nájsť rovnaké možnosti pre všetkých ľudí - sťaby občanov Európy. „Formy sociálnej a hospodárskej diskriminácie na etnickom základe spôsobujú iba nervozitu a nespokojnosť. Práve preto treba privítať prístup zahraničného výboru EP,” zdôraznil rumunský premiér.

Novelu, ktorá má vraj rozsah necelých piatich riadkov, predložila parlamentná frakcia zelených s odvolaním sa na obavy rumunskej a slovenskej vlády. Bol to jediný pozmeňujúci návrh spomedzi 38 predložených, ktorého zohľadnenie v správe pripravovanej Luisom Queiróm podporil zahraničný výbor EP.

Rozprava a hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu a samotnej správe sa uskutoční na septembrovom plenárnom zasadaní EP.

Verheugen obhajuje zákon o Maďaroch

12. Júl 2001

Maďarsko je pripravené ešte tento týždeň začať s Rumunskom rokovať o implementácii nedávno prijatého zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Uviedol to v utorok Bruseli komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen v reakcii na sťažnosti rumunského prezidenta Iona Iliesca, že Maďarsko s jeho krajinou prijatie tohto zákona nekonzultovalo. „Nebolo to korektné, konzultácie boli veľmi neskoré a nijaké návrhy rumunskej strany neboli vzaté do úvahy,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii s Verheugenom a predsedom EK Romanom Prodim rumunský prezident. Podľa jeho názoru je normálne viesť predbežné konzultácie, ak Maďarsko pripravuje zákon týkajúci sa občanov Rumunska.

Komisár Verheugen, ktorý sa medzitým stretol v Bruseli aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, nástojil na potrebe zmierniť tento spor a obhajoval maďarský postup. „Maďarsko je plne pripravené konzultácie začať. Myslím si, že už v tomto týždni dôjde k prvému dialógu medzi Rumunskom a Maďarskom a že problém možno ľahko vyriešiť, ak susedné krajiny budú implementáciu prijatého zákona vhodne konzultovať,“ povedal Verheugen. Upozornil, že ide iba o rámcovú legislatívu, ktorá si vyžiada prijatie vykonávacích predpisov, bez ktorých by nebolo zákon možné aplikovať.

Kontroverzný maďarský zákon včera počas rokovaní v Budapešti pochválil štátny tajomník chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí Nenad Prelog. Dokonca podotkol, že môže viesť k posilneniu stability regiónu. Záhreb totiž chce prijať podobné právne normy. V Chorvátsku momentálne žije približne 25 000 občanov maďarskej národnosti.

Tibor Jančula do Ferencvárosu

12. Júl 2001

Novou posilou majstrovského klubu najvyššej maďarskej súťaže Ferencvárosu Budapešť by sa v novej sezóne mal stať aj 32- ročný útočník slovenskej futbalovej reprezentácie Tibor Jančula. „Včera som odcestoval do Budapešti, kde som absolvoval stretnutie s predstaviteľmi maďarského klubu a podvečer som mal možnosť sledovať aj prípravný zápas. S funkcionármi budapeštianskeho klubu som sa napokon dohodol na podmienkach a zmluvu by som mal podpísať na dva roky. To, či napokon zakotvím v Maďarskom klube, bude záležať na tom, či sa môj doterajší zamestnávateľ Slovan Bratislava tiež dohodne s týmto kubom. V prípade, že nenájdu spoločnú reč, do Ferencvárosu neprestúpim,” prezradil hráč bratislavského Slovana Tibor Jančula, ktorý v utorok odmietol ponuku ruského klubu Alania Vladikavkaz.

MOL zatvorí dve rafinérie a výrobu sústredí do százhalombattského závodu

11. júla

Maďarský ropný a plynárenský koncern MOL Rt. zatvorí dve svoje rafinérske prevádzky v krajine a výrobu pohonných látok sústredí do závodu v Százhalombatte pri Budapešti. Pracovníkom uzavretých závodov ponúkli miesta v hlavnom meste; väčšina z nich však túto možnosť odmietla. Racionalizácia by mala súvisieť so zhoršenou ziskovosťou koncernu, ktorého je MOL menšinovým podielnikom. V prvom štvrťroku hospodáril so stratou. Informoval rakúsky denník Die Presse. Podľa MTI má MOL nevyužitých 3,5 milióna ton rafinérskych kapacít a to v Zalaegerszege a Tiszaújvárosi. Rafinéria v Százhalombatte si zachová svoju doterajšiu ročnú produkciu 8,1 milióna ton. Náklady na uzavretie oboch prevádzok dosiahnu asi 200 miliónov forintov, ale úspora bude niekoľko miliárd.

Hlásenie o SR (pre EP) je podvodom

10. júla 2001

„Hlásenie Jana Marinusa Wiersmu je nepravdivé, falošné a je to podvod”, takýmito slovami zhodnotil predseda Republikovej rady Svetového združenia Maďarov László Soóky správu o Slovensku pre zahraničný výbor Európskeho parlamentu. Správa uvádza, že slovenská vláda odsúhlasila vytvorenie maďarskej fakulty, o tom však, že kabinet nemá právo rozhodovania už mlčí. Správa mlčí aj o nedostatkoch jazykového zákona. Na margo ostatných menšín, ktorými sa správa zaoberá Soóky dodal, že ho nezaujíma rómska spoločnosť. Podľa slov hovorcu podpredsedu vlády Pála Csákyho, Pétera Miklósiho, správu považujú za priaznivú, veď uznáva pokrok SR smerom k integrácii, dokonca nevylučuje možnosť integrovať sa medzi prvými. „Súhlasiť možno aj s kritikou, ale okrem dobrej vôle sú potrebné aj konkrétne kroky. Rukolapné výsledky meškajú hlavne kvôli vnútropolitickým udalostiam, práve preto by sme sa mali usilovať o vnútornú stabilitu”, dodal P.Miklósi.

Modlitby a zátarasy maloroľníkov

10. júla 2001

Modlitby a zátarasy pripravuje Maďarská maloroľnícka strana, teda člen vládnej koalície, ako protest proti dohode s Európskou úniou o údajnom výpredaji maďarskej pôdy. Pri rokovaniach s Európskou úniou maďarská strana dohodla, že pôdu nebudú môcť kúpiť zahraničné právnické, iba súkromné osoby, aj tie len vtedy, keď budú na území Maďarska žiť aspoň 3 roky a dane budú platiť vyslovene z poľnohospodárskej činnosti. Navyše, ak sa miestni obyvatelia zrieknu svojho predkupného práva. Maloroľníci však pod heslom „Vlasť je nepredajná“ začali kampaň proti vlastnej vláde a obviňujú partnerov zo „zrady maďarských záujmov“. 15. augusta usporiadajú modlitby a ak nepomôžu, nasledovať budú demonštrácie spojené s blokádami ciest. S týmto radikálnym programom chcú priviesť vládnu administratívu „k rozumu“.

x x x

Modlitby a cestné zátarasy pripravuje maďarská maloroľnícka strana, teda člen vládnej koalície, na protest proti dohode s Európskou úniou o údajnom výpredaji maďarskej pôdy. Vládny Fidesz obviňuje koaličného partnera z dezinformácií. Pri uzavretí príslušnej kapitoly na rokovaniach s Európskou úniou prednedávnom maďarská strana dohodla, že pôdu nebudú môcť kúpiť zahraničné právnické, iba súkromné osoby, aj tie len vtedy, keď budú žiť na území Maďarska aspoň tri roky a dane budú platiť vyslovene z poľnohospodárskej činnosti, navyše keď miestni obyvatelia sa zrieknu svojho predkupného práva. Podľa vlády sú to dostatočné záruky proti tomu, aby sa maďarská pôda dostala do cudzích rúk v masovom meradle. Maloroľníci však majú iný názor. Pod heslom „vlasť je nepredajná“ začali kampaň proti vlastnej vláde a obviňujú partnerov z Fideszu zo zrady maďarských záujmov. Predseda vnútornými konfliktmi rozháranej strany József Torgyán sa dokonca vytasil dvoma novými zbraňami z maloroľníckeho arzenálu: 15. augusta budú modlitby k sedembolestnej Panne Márii, a keď ani tie nepomôžu, nasledovať budú demonštrácie spojené s blokádami ciest. S týmto radikálnym programom chcú torgyánovci – takpovediac – priviesť fideszácku administratívu k rozumu.

Orbán rokoval v Bruseli s Verhofstadtom o rozšírení EÚ

10. júla

O prípravách Maďarskej republiky na plnoprávne členstvo v Európskej únii (EÚ) a perspektívach tohto spoločenstva rokovali dnes v Bruseli premiéri Maďarskej republiky a Belgického kráľovstva, Viktor Orbán a Guy Verhofstadt. Podľa slov hostiteľa by sa do širokej celospoločenskej diskusie o budúcnosti EÚ mali zapojiť aj kandidátske krajiny tak, aby medzivládna konferencia v roku 2004 vypracovala pri zohľadnení ich názorov a postojov novú zmluvu o prehĺbení integrácie. Guy Verhofstadt, ktorého krajina prevzala začiatkom júla post úradujúceho predsedu EÚ, zároveň ocenil pokrok, ktorý Budapešť dosiahla pri prístupových rokovaniach a vyjadril presvedčenie, že ich na budúci rok ukončí. Predseda maďarskej vlády konštatoval, že jeho krajina má dobré šance uzavrieť do konca roka 2001 dočasne 25 rokovacích kapitol. Viktor Orbán netajil nádej, že sa podarí dosiahnuť významný pokrok aj v ťažkých kapitolách, ktorých uzavretie je naplánované na rok 2002. Hosť z Budapešti odpovedal jednoznačne kladne na otázky maďarských novinárov, či krajina bude schopná uzavrieť ešte v tomto polroku kapitoly o spolupráci v sfére vnútra a spravodlivosti. Poukázal na značný pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti počítačového spracovania údajov na hraničných priechodoch krajiny. Viktor Orbán v tejto súvislosti poznamenal, že by bolo dobré, ak by nebolo treba na 700 kilometrov dlhom maďarsko-slovenskom hraničnom úseku vybudovať tzv. schengenský model kontroly, ale dodal, že ak by to bolo potrebné, krajina aj to zvládne. Maďarský premiér v Bruseli priznal, že legislatíva v mediálnej oblasti nie je ešte v súlade s predpismi EÚ a upozornil, že na prijatie novely príslušného zákona je potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov. Vláda rokuje o tejto otázke s opozíciou a dúfa, že sa jej potrebné hlasy podarí získať, konštatoval. Prvé rokovanie premiérov krajín Beneluxu a Visegrádskej štvorky sa uskutoční v novembri. Podľa slov Viktora Orbána môžu podobne veľké krajiny mať aj podobné záujmy pri rozvoji starého kontinentu, preto je výmena názorov na takejto úrovni v každom prípade užitočná. Zákon o Maďaroch v susedných štátoch nebol predmetom dnešných belgicko-maďarských rokovaní, hovorilo sa však o ňom na pondelkovej slávnostnej večeri s viacerými členmi Európskej komisie. Podľa slov šéfa maďarskej diplomacie Jánosa Martonyiho členovia komisie už chápu ciele a opodstatnenosť zákona. „Máme za sebou ťažké diplomatické obdobie, v ktorom bolo potrebné obrániť pred svetom tento zákon,“ čo sme dobre zvládli, povedal János Martonyi. Maďarský minister sa v Bruseli stretol aj s rumunským rezortným kolegom Mirceom Geoanom, s ktorým sa dohodli, že vo štvrtok János Martonyi odcestuje do Bukurešti na dvojstranné konzultácie o kontroverznej legislatívnej norme.

V kvalite života je SR na 35., MR na 30. mieste zo 162 krajín

10. júla

Slovenská republika postúpila oproti minulému roku o päť miest v rebríčku zostavovanom každoročne Rozvojovým programom OSN (UNDP). V hodnotení kvality života medzi 162 krajinami sveta obsadila 35. miesto. Slovensko tak podľa UNDP dosiahlo o niečo výraznejší pokrok ako susedná Česká republika, ktorá je však v rebríčku o dve priečky vyššie, na 33. mieste. Spomedzi krajín niekdajšieho komunistického bloku poskytuje svojim obyvateľom viac možností na rozvoj ako ČR a SR už iba Slovinsko (29. miesto). Z transformujúcich sa krajín strednej Európy sú ďalej na 36. mieste Maďarsko a na 38. mieste Poľsko. Prvenstvo v rebríčku prebralo doteraz vedúcej Kanade Nórsko. Kanada bola na prvom mieste celých šesť rokov. V tohtoročnom Indexe ľudského rozvoja (Human Development Index) však klesla na tretie miesto – predbehla ju aj Austrália. Po Kanade nasleduje Švédsko, Belgicko, Spojené štáty americké, Island, Holandsko, Japonsko a Fínsko. Nóri sa v priemere dožívajú 89 rokov, školu navštevuje 97 percent obyvateľstva, priemerný príjem na hlavu je 28.433 dolárov, hrubý domáci produkt (HDP) má index 0,98. Hodnota výsledného indexu dosahuje 0,939. Minulý rok bolo Nórsko na druhom mieste. Austrálsky výsledný index je 0,936, rovnakú hodnotu má aj index Kanady, Švédska a Belgicka. Austrália však dosahuje lepšie výsledky v priemernej dĺžke života obyvateľstva. Medzi krajinami na posledných desiatich miestach rebríčka sú Mali, Stredoafrická republika, Čad, Guinea-Bissau, Etiópia, Burkina, Burundi, Niger a na poslednom mieste sa umiestnilo Sierra Leone. Medzi určujúcimi faktormi, podľa ktorých sa posudzovalo prostredie vhodné pre rozvoj ľudí, boli: priemerná dĺžka života obyvateľstva, návštevnosť škôl, gramotnosť dospelých a príjem na osobu. Bohatý človek ešte nemusí mať všetky vhodné podmienky na rozvoj a obohatenie svojej osobnosti, poznamenáva UNDP. Správa UNDP na rok 2001 sa zaoberá aj ďalšími aspektmi spoločnosti ako pokrok v modernej technológii, zdravie, potravinami geneticky modifikovaných organizmov, chudobou a „odlivom mozgov“ z rozvojových krajín.

Priemyselné parky bez výskumu a vývoja

Maďarské ministerstvo hospodárstva mapovalo plnenie zámerov

11. Júl 2001

Vo väčšine priemyselných parkov zriadených v Maďarskej republike (MR) nie je výskum a vývoj. Vyplýva to zo zistení tamojšieho ministerstva hospodárstva, ktoré sa zameralo na zmapovanie súčasného stavu a budúcnosti osobitných priemyselných území. V MR je dnes 133 priemyselných parkov pripravených na 1 500 podnikateľských aktivít, ktoré disponujú plochami od 10 do 300 hektárov. Na vybudovanie ich infraštruktúry vynaložil štát v rokoch 1997 až 2000 vyše 5 mld. HUF. Zámerom vlády bolo vytvoriť podporou programu priemyselných parkov také ostrovy inovácie, ktoré by stimulovali investorov a okolité firmy k výskumno-vývojovej činnosti. Podľa správy ministerstva sa tento zámer nenaplnil. Po období zriaďovania parkov by mal nastať ich kvalitatívny rozvoj, nič také sa však nedeje. Spomedzi užívateľov výhod priemyselných zón sa málokto zaoberá výskumom a vývojom, málokto podniká na báze využitia domáceho tvorivého potenciálu. Dve tretiny firiem pôsobiacich v parkoch sa žiadnym spôsobom nevenujú tejto činnosti. Viac než 90 percent podnikateľských subjektov nespolupracuje medzi sebou ani so žiadnym maďarským výskumným ústavom či inovačným centrom. Priemyselné parky sa dosiaľ nezapojili do systému vedy a výskumu a ich činnosť je predovšetkým zameraná na zhodnocovanie nehnuteľností. Firmy sa usídľujú v parkoch predovšetkým kvôli lacnej pracovnej sile, možnostiam nájomnej práce a nesnažia sa príliš o produkciu s vyššou pridanou hodnotou. Napriek tomu vyprodukovali v uplynulých rokoch tržby za 2 600 mld. forintov, vytvorili 110 tis. pracovných miest a priniesli kapitál v hodnote 660 mld. HUF.

Poslanci NR preferujú Slovenskom krase rozvoj turistického ruchu oproti ťažbe

9. júla

Slovensko má k dispozícii v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Slovenský kras otvorené lomy s objemom vyše miliardy ton vápenca. Ďalšie dobývacie priestory na jeho ťažbu podľa stanoviska Výboru životného prostredia (VŽP) NR SR netreba otvárať. Ako uviedol predseda VŽP Ladislav Ambróš, už úvodné poznatky z dnes začatého trojdňového poslaneckého prieskumu na území CHKO v okresoch Košice-okolie a Rožňava poukázali na nevyčísliteľné prírodné hodnoty územia. „Ideálne je zosúladiť ochranu prírody so záujmami podnikateľských subjektov tak, aby táto lokalita nebola ohrozená ťažobnými aktivitami”, povedal Ambróš. Poukázal na skutočnosť, že spoločný jaskynný systém Slovenského krasu a Aggtelekského krasu v Maďarsku bol v decembri 1995 zaradený do Svetového zoznamu prírodného dedičstva. V tejto súvislosti poznamenal, že Ministerstvo životného prostredia už pripravilo návrh na vyhlásenie CHKO Slovenský kras za národný park. Podľa Ambróša z diskusie poslancov so zástupcami tamojšej verejnej správy, jaskyniarov i ochranárskych inštitúcii vyplynulo, že rozvoj regiónu by sa mal sústrediť na inú než dobývaciu činnosť. Dodal, že vynikajúce predpoklady pre rozvoj turistického ruchu by mohli priniesť niekoľkonásobne vyššie možnosti zamestnanosti oproti ťažobnému priemyslu.

Tajomstvá Haugovej záhrady

10. Júla 2001

V dobe, ktorá u nás skôr praje iným hodnotám ako kvalitnej literatúre, je takmer zázrak, že sú autori, ktorým vychádzajú knihy akoby na bežiacom páse. V týchto dňoch pulty slovenských kníhkupectiev občerstvila v poradí už jedenásta básnická zbierka Mily Haugovej Zavretá záhrada (reči), ktorú ?má na svedomí? vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. V tomto roku je to už druhá kniha dvojjazyčnej (slovensko-maďarskej) literátky (predposlednou zbierkou bol Atlas piesku), ktorej diela boli preložené do nemčiny, angličtiny a do francúzštiny. Jej poetika zameriavajúca sa na večné, ale stále aktuálne témy ako bolesť, utrpenie, hľadanie lásky, vzťahy medzi mužom a ženou, matkou a dcérou očarili aj širšie zahraničné publikum a slovenských vydavateľov presvedčili o značke kvality menom Haugová. Zavretá záhrada (reči) nie je ľahké čítanie. Vôbec. Možno preto ten titulok. Určite preto. Do jej najnovších básní sa totiž treba ponoriť viac ako iba fyzickým vnímaním obsahu, formy a deja. Treba zapojiť všetky svoje citovo-duševné zbrane, spoľahnúť sa na abstraktné mimočasovopriestorové chápanie, lebo ináč opakujúci sa motív záhrady v tejto zbierke zostane navždy nepochopeným rajom.

Vláda proti verejnej osvete menšín?

Z. Hollósyová so sťažnosťou J. Kaltenbachovi

Obavy z negatívnych dôsledkov rozhodnutia vlády Maďarskej republiky č. 1062/2001 z 26. júna tohto roku, ktoré zrušilo platnosť vládneho uznesenia č. 1012/1992 o úlohách postavenia a rozvoja školstva a osvety národnostných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku z 11. marca roku 1992, vyjadrila v sťažnosti adresovanej ombudsmanovi menšinových práv Národného zhromaždenia MR Dr. Jenő Kaltenbachovi vedúca národnostného oddelenia Maďarského osvetového ústavu (MMI) Zuzana Hollósyová, ktorá je zároveň predsedníčkou Slovenskej samosprávy Budapešti.

„Keďže iný právny predpis nechráni práva v MR žijúcich národností na verejnú osvetu, existujú obavy, že príde k zrušeniu jedinej národnostnej kultúrnej inštitúcie takéhoto charakteru - Národnostného oddelenia MMI - v dôsledku absencie právneho dôvodu jej fungovania,” konštatuje Z. Hollósyová ako vo svojej sťažnosti, tak i v stanovisku, ktoré poskytla Tlačovej agentúre Slovenskej republiky. Podľa jej slov bol zrušený vládny dokument, na základe ktorého sa mohli vytvárať podobné oddelenia v inštitúciách Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR. Podľa autorky sťažnosti tento krok maďarskej vlády narúša právo v krajine žijúcich národnostných menšín na verejnú osvetu a je v rozpore i s platným zákonom o právach národných a etnických menšín.