5. augusta 2001 ● Zo slovenskej tlače

Csaba Hende v Mlynkoch

Štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti MR Csaba Hende, do kompetencie ktorého patrí i starostlivosť o národnostné menšiny, 1. augusta zavítal do Mlynkov (Pilisszentkereszt). V tamojšom Slovenskom dome slávnostne otvoril výstavu maďarskej maliarky zo Slovenska Rozálie Hummelovej stvárňujúcej pramaďarskú legendu Čarokrásna Víla Helena, nesúcej znaky univerzálnosti a známej vo viacerých východných kultúrach.

Maglódčania vystúpili v Dunajskej Strede

Nedávno sa miestnej Slovenskej samospráve v Maglóde dostalo tej pocty, že slovenské folklórne súbory pôsobiace v obci si vyslúžili pozvánku do Dunajskej Stredy, kde sa zúčastnili na Folklórnom festivale pri Dunaji.

Program na vysokej úrovni, ktorý finančne podporilo aj Ministerstvo Kultúry Slovenskej republiky, trval jeden týždeň. Už prvé tri dni potvrdili, že hudba a tanec nepoznajú hranice. Medzi vystupujúcimi boli národnostné skupiny z Talianska, Slovenska, Slovinska, Rumunska a Chorvátska.

Náš kolektív považuje za veľkú poctu, že hneď na začiatku, po vystúpení miestnej hudobnej a umeleckej školy, mohol spestriť svojím príspevkom otvárací program výstavy pod názvom Slovenské umenie v zahraničí.

Aj v Orechovej Potôni sme šírili dobrú povesť našich Slovákov. Miestne obecenstvo búrlivým potleskom poďakovalo za náš program, v ktorom sme ho pozdravili maglódskymi slovenskými piesňami i tancami. Posledný deň, v záverečnom programe na javisku sa predstavili členky Klubu žien a tanečný súbor Gyöngyösbokréta.

Sme radi, že sme mohli zúčastniť na tomto podujatí. To, čo sme videli, bolo pre nás veľmi osožné, najmä pokiaľ ide o zachovávanie a pestovanie tradícií.

Úprimná vďaka patrí taktiež predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánovi Fuzikovi, ktorý sa pričinil o to, aby Maglódčania mohli vystúpiť na tomto festivale.

Michal Kiss

Čitateľský tábor novohradských školákov na Slovensku

Župná knižnica Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne zorganizovala v dňoch 16. - 28. júla Čitateľský tábor žiakov Novohradskej župy. Na toto podujatie sa prihlásilo 22 detí o. i. zo Šalgótarjánu, Séčéňu, Veňarcu a z Terian. Rodičia dopravili deti na slovensko-maďarskú hranicu, ktorú účastníci tábora pod vedením hlavnej organizátorky a riaditeľky knižnice Anny Orosovej prešli pešo. Na slovenskej strane ich čakal autobus, ktorým odcestovali do dejiska tábora, Látok-Prašivej. Ubytovali ich v drevených chatkách pre dvanásť osôb. V prvý deň sa zoznámili s okolím obce a stretli sa na zoznamovacom večierku s diskotékou. V utorok predpoludním sa učili slovenské jazykové zvraty, situačné rozhovory a pohrúžili sa aj do povestí. Spolu s učiteľkami Ibolyou Ferikovou a Teréziou Pribišanovou sa oboznamovali s ľudovou slovesnosťou. Aj program ostatných dní bol zostavený tak, že dopoludnia si osvojovali jazykové situácie a učili sa slovenské piesne, kým popoludní sa venovali povestiam alebo ľudovému remeslu. V sobotu sa žiaci vydali na celodenný výlet na malebnú Oravu. Zážitky z Oravského Podzámku ich neskôr inšpirovali k obrázkom a kresbám, ktoré budú vystavené behom tohto roku v knižnici v Šalgótarjáne. Z vopred určených programov, hlavne z výletov, sa žiaľ, nerealizovalo všetko, hlavne kvôli počasiu, ale naše deti si vedeli poradiť; kreslili, hrali, tancovali, spievali a organizovali aj súťaž o najkrajšie dievča. Ako nám organizátori prezradili, tento tábor účinkuje už 25 rokov, z čoho desiaty rok trávia deti na Slovensku. Anna Orosová spomenula, že dejisko tábora v súčasnosti patrí súkromnej firme, a tak si musia nájsť nové, avšak tradícia tábora bude pokračovať naďalej aj vďaka Myslí si, že tieto programy sa uskutočňujú naďalej, vďaka terajším sponzorom Celoštátnej slovenskej samospráve, Verejnej nadácii Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Valnému zhromaždeniu Novohradskej župy a spoločnosť Kelet-Nógrád COM. Trinásť dní na Slovensku uplynulo veľmi rýchlo a novohradskí žiaci sa vrátili domov plní zážitkov.

Andrea Mataisová

Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe

Výstava výšiviek a ľudového nábytku

Dvestošeťdesiat účastníkov mal XIV. Ľudovoumelecký tábor v Békéšskej Čabe, po skončení ktorého - už tradične - sa poriada v Dome slovenskej kultúry výstava ľudových umelcov. V tomto roku pozvanie od vedenia DSK dostala čabianska majsterka ľudového umenia, výšivkárka Anna Illésová a majster ľudového umenia, stolár z Poľného Berinčoku Alexander Tóth. Pozvaní ľudoví umelci tu vystavili svoje najkrajšie diela, ba A. Illésová priniesla aj prekrásne výšivky dombegyházskych žien, ktoré vznikli v rámci činnosti miestneho ľudovoumeleckého krúžku.

- Návštevníci výstavy majú možnosť kochať sa v prekrásnych výšivkách a drevorezbách našich ľudových umelcov, ktorých umenie charakterizuje úcta voči slovenskej kultúre a pestovaniu tradícií - povedala vedúca DSK Anna Ištvánová. - Obidvaja tvorivo vychádzajú zo sveta slovenských ľudových motívov.

Výstava našich ľudových umelcov je významnou letnou udalosťou DSK, o čom svedčí aj mimoriadny záujem o ňu.

Vlastivedný tábor v Kirti

Kruh osvetárov pri Spoločnosti pre Kirť zorganizoval od 23. do 29. júla mládežnícky vlastivedný tábor v Kirti. Na podujatí sa zúčastnilo päťdesiat žiakov hlavne miestnych, a rôznych vekových kategórií. Ako nám povedal organizátor podujatia, učiteľ Jozef Budai na dôchodku, na tábor prišli sa najmä žiaci základných škôl, ale i starší záujemci.

V miestnej klubovej knižnici si účastníci tábora na úvod vypočuli celotýždňový harmonogram akcií, ktorý zväčša pozostával z prednášok o histórii Slovákov žijúcich v Maďarsku, premietania videofilmov, výučby slovenčiny, exkurzií do histórie obce, spevu, športových súťaží a zájazdov do hlavného mesta, do Hatvanu a do okolia Kirti. Žiaci si vypočuli o. i. prednášku o spôsobe života Maďarov pri zaujatí vlasti v podaní bývalého univerzitného profesora Lajosa Béresa z Budapešti, Jozef Budai prednášal o pestovaní tradícií Slovákov v Kirti, farár Jozef Brusňai z Kálló hovoril o pôsobení cirkví a súčasnú situáciu Slovákov v Maďarsku priblížila poslucháčom Andrea Mataisová z Budapešti. Vlastivedný tábor sa rýchlo skončil a na záverečný deň pri táboráku deti sľúbili, že prídu aj na budúci rok.

Pútnický zájazd CSS na Slovensko

Pre veľký záujem našich veriacich pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, Celoštátna slovenská samospráva organizuje v dňoch 13. až 15. septembra 2001 pútnický zájazd na Slovensko pre 45 rímskokatolíkov. Veriaci počas trojdňového zájazdu navštívia Špišské Podhradie, Mariánsku horu v Levoči a Kežmarok. Pútnický zájazd bude slúžiť duchovnej obrode našich veriach. ktorí budú mať na Mariánskej hore v Levoči aj odpustovú svätú omšu. Celebrovať ju bude vdp. Pavol Zaťko.

Na XXXV. národnostnom stretnutí Novohradskej župy

Slovenský folklórny festival v Banke

Novohradské župné osvetové a turistické stredisko, Zväz Slovákov v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva a miestna samospráva v Banke usporiadali v poslednú júlovú sobotu v tejto malebnej osade v už tridsiate piate Národnostné stretnutie Novohradskej župy. Podujatie - ktoré je tradične spojené s Celoštátnym slovenským folklórnym festivalom, prehliadkou speváckych a tanečných skupín v Maďarsku žijúcich menšín, čiže Národnostným folklórnym festivalom a tiež s galaprogramom VI. Novohradského folklórneho festivalu, - lákal nielen veľa miestnych obyvateľov, ale aj záujemcov, ktorí prišli zďaleka. Zámerom podujatia bolo priblížiť mnohorakosť tradičných ľudových tancov, spevov a zvykov v cezhraničnej Novohradskej oblasti. Myšlienka festivalu vznikla už v roku 1995, kedy zorganizovali I. Novohradský folklórny festival. Spoločná hranica so Slovenskom a výborné susedské vzťahy so slovenským Novohradom podnietili organizátorov vytvoriť v Európe ojedinelý projekt. Od roku 2000 sa k dovtedajším ôsmim dejiskám pripojili aj slovenské mestá a obce, a tak Novohradský folklórny festival prebieha súčasne v dvoch štátoch - na Slovensku a v Maďarsku.

Veľkolepé podujatie v Banke sa začalo ekumenickou bohoslužbou a vystúpeniami jubilujúcich folklórnych súborov Ipeľ z Mihálygerge a Prameň z Budapešti. Tanečný súbor Ipeľ v tomto roku oslavuje 25. výročie svojho založenia a Prameň sa už “dožil" desiateho roku. Po očarujúcom vystúpení týchto súborov prišlo k slávnostnému otvoreniu podujatia, na ktorom starostka hostiteľskej obce dr. Thury Endréné, predseda Kultúrneho výboru župnej samosprávy Tamás Bőgős, veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Štefan Markuš, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik a predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová-Baráneková pozdravili účastníkov a hostí. Rečníci sa vo svojich prívetoch zhodli v tom, že tradičné podujatie v Banke sa stalo sviatočnou udalosťou pre obidve susedné krajiny.

V nasledujúcej časti programu sa predstavili slovenské národnostné súbory z Maďarska. Na javisku sa vystriedali detský súbor z Terian (Terény), speváčky z Veňarcu (Vanyarc) a Detská tanečná skupina Červený Mramor z Tardošu. V druhej časti programu, zameranej na ľudové zvyky, si mohli prítomní pozrieť Novohradskú žatvu v podaní slovenských národnostných súborov a sólistov z Veňarcu, Šámšonu (Sámsonháza), Agárdu (Ősagárd), Seďu (Sződ) a Guty (Galgaguta). V tretej časti programu predniesli svoje tance a piesne nemecký súbor zo Sende slovenský súbor Červený Mramor z Tardošu, páví krúžok z Poľného Berinčoku (Mezőberény), ďalej súbory z Veňarcu, Kétdoboňu a Maglódu, ako aj tanečný súbor Prameň z Budapešti.

Galaprogramom folklórnych súborov zo siedmich krajín vyvrcholil 29. júla 6. ročník slovensko-maďarského Novohradského folklórneho festivalu konaného v mestách a obciach oboch krajín.

Andrea Mataisová

Mimoriadne zasadnutie NZ MR?

Národné zhromaždenie Maďarskej republiky (NZ MR) by sa malo zísť v týchto dňoch (do polovice augusta) na mimoriadnom zasadnutí, ktoré navrhli zvolať opozičné subjekty parlamentu, Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), no pozorovatelia sú skeptickí ohľadne úspechu tejto iniciatívy. V krajine napriek letnej uhorkovej sezóne neustáva zrejme až priskoro začatý predvolebný boj. Opozícia si tentoraz berie na mušku premiéra Viktora Orbána. Dve témy, kvôli ktorým chcú socialisti a liberáli zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, sú nasledujúce - po prvé: aká je osobná zodpovednosť premiéra v afére okolo bývalého štátneho tajomníka ministerstva poľnohospodárstva, ktorý sedí teraz v predbežnej väzbe za podozrenie zo sprenevery obrovských štátnych peňazí - po druhé: aké sú okolnosti zapojenia kameňolomu Orbánovho otca do rôznych štátnych objednávok.

Vláda MR aj teraz zdôrazňuje, že za štikle na ministerstve pôdohospodárstva premiér nenesie zodpovednosť, a vôbec: práve na podnet predsedu vlády odstránili z tohto rezortu štátneho tajomníka. No a aféra okolo kameňolomov jednoducho neexistuje, premiérov otec je samostatný podnikateľ. Opozícia už na jar iniciovala vytvorenie osobitnej parlamentnej vyšetrovacej komisie na vyjasnenie týchto prípadov, no vládna väčšina tomu zabránila. V čase našej tlačovej uzávierky to síce ešte nevysvitlo, ale zrejme podobným sa stane i osud návrhu na zvolanie mimoriadneho zasadnutia NZ MR. Po pozbieraní dostatočného počtu podpisov ho síce predseda parlamentu zvolať musí, no vládne strany pravdepodobne prekazia schválenie programu rokovania, a tak poslanci potom, čo sa zídu, hneď sa aj rozídu.

Po návšteve V. Orbána v Rumunsku

Výhrady k zákonu o śtatúte pretrvávajú

O ničom sa síce nedohodli, no predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa aj tak nazdáva, že jeho rokovanie s rumunským kolegom Adrianom Nastasem v rumunskom meste Tîrgu Mureş počas posledného júlového víkendu bolo úspešné. Hovorili predovšetkým o maďarskom zákone o štatúte Maďarov zo susedných krajín, proti ktorému má rumunská strana veľké výhrady. Konzultácie o ňom budú pokračovať v septembri zrejme už v menej napätej atmosfére.

A. Nastase tentoraz nežiadal, aby Maďarsko pozastavilo platnosť zákona, až kým ho neprijmú do Európskej únie (EÚ), ale upozornil, že Bukurešť nemôže akceptovať ekonomické a spoločenské zvýhodnenia zahraničných Maďarov, lebo to spôsobuje diskrimináciu občanov inej národnosti. Pritom premiér Rumunska zdôraznil, že Bukurešť nemá nič proti tomu, aby Maďarsko podporovalo zachovanie kultúrnej a jazykovej identity Maďarov v Rumunsku. A. Nastase po stretnutí opätovne zdôraznil, že Rumunsko nepripustí realizáciu zákona o zahraničných Maďaroch na vlastnom území. V. Orbán predložil päťbodový návrh na riešenie niektorých oblastí maďarsko-rumunských vzťahov, o. i. zvýšenie kvóty pracovných miest pre Rumunov v Maďarsku z osem- na sedemnásťtisíc a založenie spoločného fondu na podporu malého a stredného podnikania občanov oboch štátov - Rumunov v Maďarsku a Maďarov v Rumunsku.

Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács, podobne ako väčšina maďarských masmédií, v reakcii na Orbánov návrh, že Maďarsko by mohlo v rámci spoločných investícií stavať diaľnicu od hraníc až do Bukurešti, pripomenul, že Orbánova strana vo volebnom programe sľúbila 600 kilometrov nových diaľnic v Maďarsku. Zatiaľ nie je z nich postavený ani kilometer. Cena spomínaného projektu zastavuje dych a nevedno, z akých zdrojov by maďarský štát bral na to zdroje. Navyše je otázne, či si nechá väčšinový rumunský národ zaplatiť za to, "aby maďarská menšina v Sedmohradsku prišla do Európy po autostráde".

Keď k úspechu maďarsko-rumunského summitu stačí iba toľko, že partneri sa navzájom trpezlivo vypočujú a neprevalia rokovací stôl, tak stretnutie Orbán-Nastase možno označiť za úspešné - konštatoval lakonicky komentár v denníku Népszabadság, no za pravdu dáva štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí Zsoltovi Némethovi, ktorý hodnotil rokovanie premiérov ako začiatok dialógu. Z toho komentátor vyvodzuje záver, že doteraz sa neviedol dialóg medzi Budapešťou a Bukurešťou o štatúte zahraničných Maďarov.

Nakrátko - Nakrátko

Jeden z najobľúbenejších maďarských literátov, laureát početných ocenení Miklós Mészöly zomrel v Budapešti vo veku nedožitých 81 rokov. Patril do skupinky maďarských intelektuálov, ktorí verejne protestovali proti okupácii bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy. V druhej polovici sedemdesiatych rokov, po prezentácii Charty 77, sa stal neoficiálnym lídrom opozičných maďarských literátov a následne veľkou morálnou autoritou krajiny. Mészölyova zbierka próz Volt egyszer egy Közép-Európa sa v roku 1989 stala v Maďarsku knihou roka. V bratislavskom vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Domov a svet a Samota motýľa.

û

Pri príležitosti 190. výročia narodenia slávneho hudobného skladateľa Ferenca Liszta sa 2. augusta v Koncertnej sieni Kúpeľnej dvorany v Trenčianskych Tepliciach predstavil so svojím recitálom Tomáš Nemec. Jeho koncertný program obsahoval o. i. Transcendentálnu etudu d mol, Španielsku rapsódiu a Maďarskú rapsódiu pre klavír a piesne F. Schuberta.

û

Podunajská knižnica (PK) v Komárne nakúpi v tomto roku literatúru okrem iného aj z grantu poskytnutého Ministerstvom národného kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky (MNKD). Do fondu pomocou tohto grantu pribudnú aj nové slovenské tituly. Na nákup literatúry dostala PK 15-tisíc korún z Fondu Pro Slovakia, z Krajského úradu v Nitre na tento účel neboli vyčlenené žiadne prostriedky. Vedenie PK rozhodlo, že časť financií, ktoré získalo z uvedeného grantu, použijú na nákup literatúry, z ktorej takmer polovica bude slovenská. PK vlani dostala na základe predloženého projektu MNKD poverenie byť metodickým centrom pre slovenské knižnice, ktoré majú vo svojom fonde maďarskú krásnu a odbornú literatúru. Knižnice v Dunajskej Strede, Galante, Leviciach, Nových Zámkoch, Nitre a v Komárne sa takto prostredníctvom PK dostanú k maďarským odborným knihovníckym časopisom.

û

Súčasťou osláv Dňa mikroregiónu v Čni bolo aj otvorenie spoločnej maďarsko - slovenskej výstavy pod názvom Spoločná cesta: Horný Abov – Hegyköz, hovoriacej o starej porcelánovej ceste, ktorá kedysi spájala dva mikroregióny. Fotografie spolu s textom zavedú do atmosféry 13 obcí, vrátane Slovákmi obývaného Fizéru (Füzér) na maďarskej strane hraníc. Predstavujú folklór, prírodné zaujímavosti, tradície (Dni chleba, Dni vína, jarmoky, púte), duchovné veci, zachovanú architektúru, ale aj obnovenú pôvodnú architektúru, návraty k pôvodným technológiám (trstinové strechy), ako aj remeslá, ktoré v týchto mikroregiónoch ešte existujú. Výstava je putovná a postupne navštívi všetky obce mikroregiónov a ukončí svoju púť v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach.

û

Hlinené, drevené, porcelánové i fajky z morskej peny z dvanástich múzeí z celého Slovenska, od súkromných zberateľov a z maďarských múzeí v Budapešti, Debrecíne a Körmende prezentuje výstava pod názvom Krása fajok vo výstavných priestoroch Starého zámku v Banskej Štiavnici. Na takmer tisícke vystavených exponátov môžu návštevníci obdivovať nezvyčajnú zručnosť a umenie anonymných autorov, ktorí na týchto malých umeleckých dielkach stvárnili rôzne výjavy nielen z každodenného života, ale aj z histórie. Výstava, ktorú pripravilo Slovenské banské múzeum, potrvá do 31. októbra.

û

Slovenská republika postúpila oproti minulému roku o päť miest v rebríčku zostavovanom každoročne Rozvojovým programom OSN (UNDP). V hodnotení kvality života medzi 162 krajinami sveta obsadila 35. miesto. Česká republika je v rebríčku o dve priečky vyššie, pričom z transformujúcich sa krajín strednej Európy sú ďalej na 36. mieste Maďarsko a na 38. mieste Poľsko. Prvenstvo v rebríčku prebralo doteraz vedúcej Kanade Nórsko. Po Kanade nasleduje Švédsko, Belgicko, Spojené štáty americké, Island, Holandsko, Japonsko a Fínsko.

û

Turecko je po USA, Švédsku a Belgicku štvrtou krajinou, ktorá ponúkla Maďarskej republike lietadlá kompatibilné s výzbrojou vzdušných síl Severoatlantickej aliancie (NATO) a ktorej ponuku vláda MR predbežne neodmietla. Podľa oficiálne nepotvrdených informácií maďarských médií ide nielen obchodne, ale aj technicky o pre maďarskú stranu najvýhodnejšiu ponuku.

û

Víťazom medzinárodného tendra na rekonštrukciu jedného z kotlov v elektrárni Orosláň v hodnote viac než 100 miliónov slovenských korún sa stali Slovenské energetické strojárne (SES) Tlmače. Slovenská firma sa stala víťazom v konkurencii šiestich spoločností z energetického strojárenstva. Cieľom rekonštrukcie kotla je predĺžiť životnosť elektrárne o 14 rokov, zvýšiť jej spoľahlivosť a znížiť emisie oxidov dusíka na úroveň noriem EÚ. Zariadenie má byť uvedené do skúšobnej prevádzky už na začiatku decembra, pričom druhá časť rekonštrukcie je naplánovaná až na budúci rok.

Most medzi Ostrihomom a Štúrovom ako Maďarsko-slovenský pomaranč?

Ak Strana maďarskej koalície (SMK) opustí slovenskú vládu, pekné predstavy plánovačov programu maďarského premiéra Viktora Orbána o úsmevnom stretnutí s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, ktorého hlavnou atrakciou by sa stal na dôkaz športového priateľstva oboch politikov most medzi Štúrovom a Ostrihomom, budú definitívne patriť minulosti. Vyplýva to z komentáru, ktorý pod názvom Maďarsko-slovenský pomaranč zverejnil najčítanejší maďarský denník Népszabadság (28. júla). “A potom bude od jesene pri Ostrihome hraničný priechod bez otvárajúcich prejavov Orbána a Dzurindu. Mimochodom úzky, malý most sťaby z čias monarchie, nezvládne ťažké vozidlá a možnože ani autobusy nabité turistami. Čiže, skutočný maďarsko-slovenský pomaranč, ktorý je trochu zelený, trochu kyslý, ale dosť vysoký. To je jeho jediná vlastnosť, ktorá nepoukazuje na krátkodobé plánovanie rekonštrukcie,” píše autor príspevku Tibor Kis. Podľa jeho názoru je dôležité, že Dunaj medzi Ostrihomom a Štúrovom bude možné prekonať odteraz aj po súši, pričom nepovažuje ani nadšenie miestnych prominentov a zainteresovaného obyvateľstva za prehnané. Napriek tomu však radosť nepovažuje za úplnú. Komentátor konštatuje, že nový hraničný priechod nie je pekný, že most sa výzorom nevyrovná “konkurencii” na európskom veľtoku a že v súčasnosti ani na jednej z oboch strán nevedie prakticky nikam. “Je ľahké uhádnuť, čo mostu chýba. V poriadku, každý most je trocha neohrabaný, ale dielo medzi Ostrihomom a Štúrovom v tomto smere prekonáva všetkých dunajských spoločníkov. Pri jeho prekonávaní sťaby človek stúpal na menší kopec. Tento pocit je vlastne oprávnený, pretože je faktom, že piliere umiestnili pri rekonštrukcii o 5-6 metrov vyššie oproti pôvodnému stavu.”

Skutočnou chybou nie je ani to, že most tak stratil na príťažlivosti. Hlavným hriechom voči verejnosti je to, že príčinu tohto postupu mu doteraz čestne nevysvetlili. “Veď zdôvodnenie, že je to potrebné pre nerušenú plavbu veľkých lodí je jednoducho zlým žartom.” Pod prostredným oblúkom sa totiž rozprestiera toľko voľného priestoru, že by sa tam pokojne zmestili aj hoci trojsťažňové morské plavidlá, pravda, ak by sa po vodách také plavili, mieni autor komentáru. T. Kis kladie otázku, či by nebolo bývalo čestnejšie priznať, že priveľké rozmery mostu súvisia so Sústavou vodných diel (SVD) Gabčíkovo-Nagymaros a že sa za tým môže skrývať myšlienka projektantov: Ak by sa raz predsa len postavilo Vodné dielo Nagymaros, potom by sa vodná hladina Dunaja až po Ostrihom podstatne zvýšila.

Podľa autora však zvláštnosti a nejasnosti okolo mosta sa týmto nekončia. Niekoľko týždňov pred jeho odovzdaním do prevádzky sa ešte stále nerozhodlo o jeho oficiálnom názve. “Mária Valéria - ako takmer všetko iné, čo pripomína monarchiu Habsburgovcov - znie zle slovenskému uchu. V Bratislave si lámu hlavu nad akýmsi slovenským názvom, ibaže o tom veľa nepreniká na verejnosť a ešte menej smerom do Maďarska,” konštatuje T. Kis, ktorý kritizuje aj absenciu otvorenej diskusie o úvahách zainteresovaných o otvorení ďalšieho hraničného priechodu v susedstve mosta. “Na časť týchto otázok malo odpovedať na leto plánované stretnutie Orbána a Dzurindu. Ibaže tento rozhovor sa neuskutoční a v prípade, že SMK opustí bratislavskú koalíciu, sa ani tak skoro nebude môcť uskutočniť,” aspoň nie v pôvodne plánovanej forme, konštatuje Népszabadság.

Dunaj premostili

Symbolickým podaním rúk zástupcov slovenských a maďarských firiem participujúcich na obnove Mosta Márie Valérie, skončilo sa 27. júla spájanie dôležitej medzinárodnej spojnice medzi Štúrovom a Ostrihomom. Najdlhšia, 119-metrová oceľová konštrukcia štvrtého mostného poľa uzavrela oblúk nad Dunajom, ktorý celkovo meria takmer 500 metrov, po dvojdňovom meškaní pre nepriazeň počasia. Pod rekonštrukčné práce sa podpísalo maďarsko-slovenské konzorcium GANZ IS a subdodávateľské spoločnosti z oboch krajín. Zaťažkávacie skúšky sa majú uskutočniť 19. septembra. Uvedenie mosta do prevádzky sa očakáva začiatkom októbra.

x x x

Mal by to byť Most A. Rudnayho

Vážená redakcia, chcel by som sa vyjadriť k otázke pomenovania mostu medzi Ostrihomom a Štúrovom, obnovenie ktorého sa onedlho dostane do finišu. Bol by teda najvyšší čas rozhodnúť sa, či zostane staré pomenovanie mostu alebo či dostane nové a ak nové, tak aké... Možno nie je všeobecne známe, kým vlastne bola Mária Valéria (1868-1924), po ktorej bol most pôvodne pomenovaný. Ide o štvrté dieťa kráľa Františka Jozefa, ktoré nijako nevyrástlo na významnú osobnosť. A keďže Mária Valéria nehrala významnú úlohu v histórii Uhorska, s pokojným svedomím by mohli aj maďarskí experti súhlasiť s jedným zo slovenských návrhov, menovite mi ide o osobnosť, ktorá je na oboch stranách Dunaja dodnes veľmi pozitívne hodnotená. Aj podľa mňa by teda most v budúcnosti mal niesť meno Alexandra Rudnayho (na kresbe), ktorý sa narodil 4. októbra 1760 v Nitrianskom Sv. Kríži a zomrel 13. septembra 1831 ako primas uhorský, arcibiskup ostrihomský. A. Rudnay podporoval bernolákovskú slovenskú literatúru, pričom J. Palkovič vydal jeho Kázne príhodné a iné (1833). Do slovenskej (kultúrnej) histórie sa zapísal i svojim slávnym výrokom: "Som Slovák, a keby som bol aj na Petrovom stolci, Slovákom budem." A. Rudnay hral nesmierne významnú úlohu v uhorskej histórii. V r. 1815 bol sedmohradským biskupom, od r. 1819 ostrihomským arcibiskupom a od r. 1828 kardinálom. Na žiadosť kráľa Františka I. v r. 1819 preniesol sídlo arcibiskupstva z Trnavy späť do Ostrihomu, kde sa v značnej miere zaslúžil o výstavbu baziliky. V Ostrihome založil učiteľský ústav, v Pešti ústav nevidomých, vo Vacove zase ústav hluchých. Založil tiež viac základných škôl a podporoval univerzitnú tlačiareň v Budíne.

Rezső Petik

x x x

K storočnici teológa, kazateľa a básnika J. O. Markuša

Potrebujeme svedectvo života a nie teórie

Až posledné roky odhaľujú generáciu duchovných bardov Slovákov doma i vo svete a je cenné, že sa im uvoľňuje vydavateľský, čitateľský i študijný priestor. Aj Matica slovenská vníma slovenský duchovný svet ako neoddeliteľnú súčasť slovenského života na tejto zemeguli, pričom má ambície spoznávať všetko, čo ho činí nielen národným, ale i európskym a svetovým. Stovky kňazov, kazateľov, duchovných obetovalo seba, život, investície, čas i schopnosti slovenskému prínosu do európskej vedy, umenia a kultúry. Mnohí sa nedožili slobodných tvorivých čias na území zvrchovanej a samostatnej Slovenskej republiky. Spomedzi Slovákov - významných duchovných osobností, ktoré sú ambivalentne späté s otcovskou vlasťou a slovenským zahraničím, možno spomenúť aj teológa, kazateľa, básnika, organizátora duchovného života Cirkvi bratskej v Maďarsku i na Slovensku Jozefa Ondreja Markuša (na snímke), ktorý by sa bol v uplynulom mesiaci dožil 100. narodenín (20. 7. 1901 Níreďháza - 11. 9. 1993 Levice).

Roku 1947, v akcii Mať volá, sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o repatriáciu Slovákov a značnej časti svojho cirkevného zboru, ktorý predvídavo uchránil pred tlakom asimilácie, akej boli a sú naďalej v Maďarsku (a nielen tam) vystavení Slováci. Bývalý režim po r. 1948 obnažil svoje ateistické karty a osud levického či hornosečského cirkevného zboru, ktorý prežil až dosiaľ, sa nevyhnutne spojil s dosahmi praktík, ktoré pocítili ďalšie milióny veriacich Slovákov a občanov Slovenska na vlastnej koži. Život a dielo J. O. Markuša upadlo do zabudnutia napriek tomu, že po štúdiách v Maďarsku, Nemecku, USA, Švajčiarsku a inde patril medzi popredné teologické a kazateľské osobnosti Bratskej cirkvi nielen v bývalej ČSR, ale i v Európe a na Slovensku. Kazateľ, teológ a básnik J. O. Markuš pripísal svoje teologické disidentské i verejné dielo najmä, alebo prevažne starozákonným okruhom a témam, ktoré začali vychádzať v zahraničí v r. 1971. Priaznivejšie pomery po r. 1989 otvorili priestor aj jeho teologickým spisom, ktoré dnes predstavujú bohatú duchovnú literatúru ako súčasť duchovnej spisby Slovákov a významných teológov doma i vo svete: 1989 Abrahám, 1990 Izák a Jakob, 1992 Jozef a Šámšon, 1994 Desatoro, 1996 Kráľ Dávid, 1998 Prorok Eliáš a Ján Krstiteľ, 2000 O ňom a o nás - Život Pána Ježiša Krista, 2001 Prorok Daniel.

“Vieme, že naše dni potrebujú svedectvo života a nie teórie, ale prax, ako to bolo v Danielovom prípade. Cirkev nestratí svoje poslanie vtedy, ak má Danielov, ktorí sú ochotní všetko, ale všetko, ba aj seba, obetovať Pánu Bohu pre jeho dielo na zemi,” - pripomína v poslednom vydanom diele, aby naznačil, že boj a súboj s časom má svoje príklady v živote starých národov a pretavené do našej podoby aj v našom čase.

Ak sa jubilant a majster slova i ducha vyznal, že svoje takmer vrcholné party v živote nášho Pána Ježiša Krista venuje svojmu drahému slovenskému ľudu, ktorému z hĺbky srdca praje nielen dobré, ale to najlepšie, a to je Ježiš Kristus, náš Spasiteľ a Pán, akoby predurčil cestu svojim úvahám a jasne určil adresáta, pre ktorého obetoval takmer 80-ročný plodný a tvorivý život. Duchovná spisba najmä posledných 50 rokov bola odkázaná na nesmierne a dodnes nedocenené obety všetkých, ktorí sa vložili do jej služieb pre Boha a národ. Preto je súce a mravné, aby sme jej zadosťučinili nielen typograficky, ale i prakticky. Boli to Slováci žijúci, živoriaci, vyhnaní zo svojej otcovskej vlasti (Európa, USA, Kanada, Austrália), Slováci vrátení domov, ako i tu skromne žijúci a tvoriaci pre naše blaho dnes mnohí jubilanti, ale i významní duchovní hodnostári, reprezentanti našej viery a vedy v Európe a vo svete. Aj to, alebo najmä to, patrí k našim národným, európskym i svetovým príspevkom, medzi ktorých sa ním síce skromne, ale obecne neskromne zaraďuje aj teológ, kazateľ, básnik a nedožitý jubilant J. O. Markuš. Jemu pokoj v náručí Pána a nám tvorivý nepokoj pri štúdiu jeho diela!                                                               Stanislav Bajaník

O seminároch MAKIF-u

Mládežnícke fórum menšín v Maďarsku (Magyarországi Kisebbségek Ifjúságának Fóruma - MAKIF) usporiada rad interetnických seminárov pre mládež národných a etnických menšín krajiny, ktoré finančne podporuje o. i. verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

MaKIF očakáva prihlášky mladých ľudí vo veku 16 až 26 rokov,

·      ktorí by sa radi zúčastnili na interetnickom seminári,

·      zaujímajú sa o kultúru svojej menšiny a zároveň ju aj reprezentujú,

·      sú otvorení aj kultúre ostatných menšín, a radi by s nimi spolupracovali,

·      radi sa podelia o svoje menšinové skúsenosti s inými mladými,

·      radi sa zúčastnia mládežníckej činnosti

·      a radi by sa zúčastnili na vytvorení mládežníckej siete medzi menšinami.

Sériu seminárov zahrňuje tri dlhé víkendy, teda trikrát 3-4-dňové semináre, spolužitie, spoločné rozmýšľanie, konanie. Celý program koordinuje tím zvolený Radou Zväzu MaKIF. Hostiteľom jednotlivých seminárov je vždy jednotlivá členská organizácia MaKIF-u;

26-29. júl 2001 - Prvý seminár, ktorý trval od štvrtka rána do nedeľného poludnia nedele vo Városlőde (Vesprémska župa), v rámci celoštátneho stretnutia Spoločnosti mladých Nemcov v Maďarsku s menom Prezentácia, a svojimi pestrými programami chcel poskytnúť možnosť na to, aby účastníci seminára sa mohli spoznať čo najlepšie.

28-30. september 2001 - Druhý seminár, ktorý trvá od piatku večera do dopoludňajších hodín nedele, “miesto činu” bude Dom bulharskej kultúry v Budapešti, hostiteľom Bulharská mládežnícka organizácia, seminár sa volá Účasť. Podľa obsahu to bude mládežnícke školenie, v ktorom významní pozvaní hostia odovzdajú svoje skúsenosti mladým, a účastníci hravou formou i sami budú môcť znovu zažiť, precítiť a prehodnotiť svoje menšinové bytie.

15-17. február 2002 – Tretí seminár pod názvom Spolupráca zahŕňa mládežnícke školenie na koniec týždňa, teda výmenu a odovzdávanie skúseností mládežníckych pracovníkov. Hostiteľom podujatia je Folklórny spolok PRAMEŇ. Počet účastníkov je limitovaný! Prihlás sa čo najskôr u svojho mládežníckeho vedúceho, alebo u nasledujúcej predsedníčky MaKIF-u Katky Hollósyovej: Telefón: (1) 212-84-60, Mobil: 06-30-2019-239, E-mail: khollosy@elender.hu.

V Medzibrodí na dvoch kolesách

02-08-2001

S cieľom pozdvihnúť vidiecky turizmus sa v regióne Medzibrodia začal postupne realizovať projekt výstavby cyklistickej trasy. S podporou Nadácie PHARE, ktorá poskytla 29 tisíc euro na realizáciu prvej etapy projektu, sa tak podarilo prepojiť dovedna sedem obcí na slovenskej a sedem obcí na maďarskej strane rieky Bodrog. Centrom turizmu je mesto Streda nad Bodrogom, uviedol starosta mesta Ferenc Gecse. Cyklistická trasa a jej okolie sa postupne ešte dotvárajú tak, aby mali návštevníci možnosť oboznámiť sa s históriou a pozoruhodnosťami okolia. Pre orientáciu bola pripravená aj podrobná turistická mapa regiónu v troch jazykových mutáciách, slovenskej, maďarskej a anglickej.

Slovenska insitná maliarka z Kovačice Zuzana Chalupová zomrela

1. augusta

Vo veku nedožitých 77 rokov zomrela dnes v Belehrade po krátkej a ťažkej chorobe známa slovenská insitná maliarka z Kovačice Zuzana Chalupová. Jej obrazy žili svetom deti, ktoré sama nemala a po celom svete bola známa ako „mama Zuzana“. Od roku 1964 namaľovala vyše 3500 obrazov, v ktorých zachytila život a obyčaje slovenskej menšiny v juhoslovanskom Banáte, ale najmä v rodnej Kovačici. Vystavovala v desiatkach štátov a bola nositeľkou radu významných kultúrnych vyznamenaní. Vlani jej prezident SR Rudolf Schuster udelil vysoké štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. Od roku 1974 úzko spolupracovala s Detským fondom OSN (UNICEF). Jej diela sú zastúpené v renomovaných štátnych i súkromných zbierkach na všetkých kontinentoch. V Zuzane Chalupovej odišla vzácna žena a jedna z výrazných osobnosti svetového insitného umenia.

Na 37. ročník letnej školy SAS sa prihlásilo 158 frekventantov z 27 štátov

31. júla

Na nadchádzajúci 37. ročník Letnej školy slovenského jazyka a kultúry - Studia Academica Slovaca (SAS) sa doteraz záväzne prihlásilo 158 frekventantov z 27 štátov. Tento najstarší jazykový a kultúrny program pre zahraničných záujemcov sa uskutoční v dňoch 6. až 26. augusta. Letná škola SAS, ktorú tradične realizuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského (UK)v Bratislave, sa v tomto roku po prvý raz uskutoční mimo priestorov fakulty, a to v Inštitúte pre verejnú správu na Ulici Schneidera-Trnavského v Bratislave-Dúbravke. Riaditeľ SAS Jozef Mlacek na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave povedal, že medzi prihlásenými frekventantmi je prevaha - vyše sto - vysokoškolských študentov. Sú však medzi nimi aj postgraduálni študenti a vedeckí pracovnici, učitelia, prekladatelia, slovenskí emigranti, členovia zahraničných zastupiteľstiev, obchodných firiem i charitatívnych organizácií. Obsahová náplň 37. ročníka SAS nadväzuje na určité osvedčené časti programu, ako sú jazykové semináre, konverzačné cvičenia a prednášky. K špecifikám tohtoročnej letnej školy budú patriť prednášky s interpretáciou niektorých významných diel slovenskej literatúry z minulosti i súčasnosti, prednášky venovane tohtoročným výročiam, napríklad 80. výročiu začatia činnosti Filozofickej fakulty UK, výročiu prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1861, o slovenskej literatúre vo filmovom spracovaní a iné. Organizátori pripravili aj niekoľko cudzojazyčných prednášok o Slovensku, slovenskej literatúre a kultúre pre asi tretinu frekventantov - začiatočníkov, alebo mierne pokročilých, ktorí nedokážu vnímať prednášky v slovenskom jazyku. Aj v tomto roku sa uskutočnia stretnutia a besedy so spisovateľmi, premietanie videofilmov, nebudú chýbať exkurzie, tentoraz na stredne a sčasti východné Slovensko.

Na Slovensku vznika zákon o ombudsmanovi

30. júla

Zatiaľ ešte neprerokovaný vládnym kabinetom zostáva návrh zákona o ombudsmanovi, ktorý bol zaradený do legislatívneho programu vlády pre tento rok. Ak má platiť od 1. januára 2002, na jeho schválenie nemá parlament veľa času, pretože do konca roka budú asi iba tri schôdze zákonodarcov, pričom predposledná by mala byt venovaná návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Ústavný základ pre zriadenie inštitútu verejného ochrancu práv vytvorila novelizácia ôsmej hlavy Ústavy SR v roku 2001 Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv, keď sa článkom 151a zakotvil jeho inštitút. Slovensko v tejto oblasti nie je priekopníkom, pretože v demokratických krajinách sa stále vo významnejšej miere využívajú aj iné formy mimosúdnej ochrany na zabezpečenie práv a slobôd osôb pred zásahom orgánov verejnej správy. Takým je aj inštitút verejného ochrancu práv resp. ombudsman. Vyraz „ombudsman“ je švédskeho pôvodu. Jeho zárodok je však možné vysledovat v stredovekom slove „umbup“ (moc, autorita), prapôvodom zrejme pochádzalo z islandčiny. Ako „ombud“, resp. ombudsman“ bola označovaná osoba, ktorá vystupovala ako zástupca, zmocnenec či hovorca ďalších osôb.

Na detskom folklórnom festivale Dulovce 2001 sú aj deti zahraničných Slovákov

28. júla

Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti Dulovce 2001 začali sa dnes krojovaným sprievodom 420 účastníkov festivalu spomínanou obcou v okrese Komárno. Hosťami 5. ročníka tohto medzinárodného podujatia sú deti zahraničných Slovákov z Ukrajiny, Chorvátska a Juhoslovanskej zväzovej republiky. Prvý deň festivalu, ktorý v miestnom amfiteátri zorganizovala Matica slovenská s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, sa v programe Poslali nás naši k vaším predstavili ukrajinsky súbor Turia Dolina, chorvátsky Ilok a juhoslovansky súbor Jednota Hložany. Súčasťou programu boli detské hry a tance v bloku nazvanom Na zelenej pažiti, ako aj vystúpenie slovenských súborov Lúčik z Duloviec, Klnka z Bratislavy, Prvosienka zo Šamoríne a Vrchárik z Hriňovej. V bloku Pozdrav Dulovciam sa predstavil i Vojensky folklórny umelecky súbor Armády SR Jánošík zo Zvolena.

Pokora pred iredentou uráža národ i Maticu

Nový deň - 03-08-2001

Hovorca Matice slovenskej Stanislav Bajaník v rozhovore pre denník pri príležitosti blížiacich sa Dní Matice slovenskej uviedol, že táto organizácia je úzko spätá s osudom národa, pomáhala mu prekonávať úskalia, prekážky a problémy, pričom sa často stala sama terčom útokov. Aj v súčasnosti je tu snaha organizovane ju likvidovať a je paradoxné, že štátom a zo zákona zriadená inštitúcia nemá podporu zo strany štátu. Tretí sektor sa uchádza o štátnu podporu a má ju. Majetok Matice podlieha už tretej konfiškácii v dejinách a nikto sa tým nechce zaoberať. Preto Matica bude vo svojom záujme naďalej konať a domáhať sa návratu a satisfakcie. Matica slovenská ako prvá signalizovala a upozornila na nebezpečenstvo maďarskej iredenty. Organizácia je pripravená pomôcť a tlaky z jej strany odrážať a prejaviť nesúhlas s pokorou pred Stranou maďarskej koalície. Blížiace sa matičné dni začnú vo Vojvodine. Pripravujú sa víkendové podujatia v matici i spolkoch v Európe i v zámorí. Matičná nedeľa vyvrcholí na letisku v Tomčanoch pri Martine kultúrnym, akademickým a športovým programom, atrakciami pre deti a mládež.

Maďarská fóbia Matice

Új Szó - 03-08-2001

„Na južnom Slovensku je diskriminovaný slovenský národ, Slováci nemôžu získať prácu a uprednostňovaní sú Maďari a tí, ktorí hovoria po maďarsky. Tí Slováci, ktorí nehovoria po maďarsky, sú vytláčaní na perifériu spoločnosti a dokonca sa nemôžu ani sťažovať”, stojí v liste, v ktorom sa spovedá z maďarskej fóbie rimavsko-sobotná základňa Matice slovenskej. Vyjadrila tak svoje nespokojné stanovisko k charte menšinových jazykov, k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín a neopomenula ani kritiku zákona o štatúte zahraničných Maďarov. Podľa nich totiž materská krajina poskytuje len preto zahraničným Maďarom peniaze, lebo sú Maďari. Tým sa dostávajú do zvýhodnenej pozície aj z hľadiska zahraničných Maďarov aj z hľadiska menšiny na Slovensku. Podľa Matice je teda evidentne výhodnejšie byť Maďarom na Slovensku ako Slovákom. Už desaťročie sa objavujú protimaďarské články Matice, ktorá straší Veľkým Maďarskom, avšak postupne ubúdajú ľudia, ktorí reagujú na takéto články. Žiaľ, takých, ktorých takéto demagogické vízie chytia za srdce však je ešte stále dosť.

Slovenský folklór zaznie v Rožnove pod Radhoštěm

2. augusta

Slovenskému folklóru je venovaný medzinárodný festival Jánošíkov dukát, ktorý sa uskutoční od 3. do 5. augusta v Rožnove pod Radhoštěm. Vystúpia na ňom súbory z ČR, Slovenska, Poľska, Maďarska, Švajčiarska a Rumunska. Na festivale, ktorý sa bude konať vo Valašskom múzeu v prírode v Drevenom mestečku, sa zúčastní osem slovenských súborov pôsobiacich v Česku a päť zahraničných, ktoré sa zaoberajú slovenským ľudovým umením. Zo Slovenska prídu štyri súbory, ktoré majú v názve Jánošík - zo Zvolena, Partizánskeho, Fiľakova a Terchovej. „Časť programu sme vyhradili štyrom súborom národnostných menšín žijúcich v ČR,” povedal riaditeľ festivalu Vladimír Fabišík. Cieľom festivalu je podľa neho pomôcť Slovákom žijúcim v zahraničí rozvíjať pozitívny vzťah k tradičnej ľudovej kultúre svojho národa a vytvárať priestor pre rozvoj spolupráce a výmenu skúseností medzi súbormi. Piatkový program bude patriť tancom, druhý deň festivalu otvorí krojovaný sprievod mestom. Okrem prehliadky súborov sa uskutočnia Prvé medzinárodné majstrovstvá valašského kráľovstva v mútení masla. V rôznych disciplínach budú súťažiť aj päťčlenné družstvá z ČR a Slovenska zložené z mužov s priezviskom Jánošík. Valašské múzeum v Rožnove pod Radhoštěm každý rok navštívi pol milióna turistov. Je najrozsiahlejším a najstarším múzeom svojho druhu v strednej Európe. Prvé drevené stavby do múzea previezli z rožnovského námestia v roku 1924. V súčasnosti má múzeum Drevené mestečko, Valašskú dedinu a Mlynskú dolinu so 120 stavbami a objektmi.

Treťou najrýchlejšou stenografistkou sveta je Slovenka Mária Bahnová

2. augusta

Treťou najrýchlejšou stenografistkou sveta sa stala na Medzinárodných majstrovstvách sveta v stenografii a v písaní na stroji v nemeckom Hannoveri Slovenka Mária Bahnová. Prvenstvo na tejto súťaži - v poradí už 43. ročníku Intersteno-kongress - získala 34-ročná Maďarka Eva Lestarová, zamestnankyňa budapeštianskeho parlamentu, informovala dnes tlačová agentúra DPA. Lestarová dokázala napísať za minútu až 409 znakov. Druhé miesto obsadila stenografistka nemeckého Spolkového snemu, 43-ročná Angelika Galonska. Na podujatí v dolnosaskej metropole súťažilo približne 600 účastníkov o 18 titulov v rozličných kategóriách.

Skončil sa jedenásty ročník Letného kurzu slovenského jazyka

27. júla

Jedenásty ročník Letného kurzu slovenského jazyka sa dnes skončil v Bratislave. Vysvedčenia si po trojtýždňovom štúdiu prevzalo 46 absolventov z 21 krajín sveta. Najstaršou tohtoročnou študentkou bola 54-ročná Auguste Dlhošová a najmladšou 17-ročná Petra-Anna Floglová, obe z Nemecka. Najviac účastníkov bolo zo susedných krajín - Poľska, Nemecka a Maďarska, ale aj Fínska a USA. Zastúpenie malo napríklad aj Grécko, Izrael, Kanada, Švajčiarsko, Veľká Británia a Argentína. Väčšina účastníkov boli študenti vrátane slovakistov, pedagógovia a lektori angličtiny na Slovensku. Na kurze sa objavili aj zástupcovia iných profesii. Okrem lekárov, technikov a úradníkov sa v Bratislave stretli redaktor, kňaz, šofér a železničiar. Piati z frekventantov absolvovali kurz aj v minulých rokoch.

Od septembra sa bude v Budapešti nakrúcať nový film s Eddiem Murphym

2. augusta

Akčný film I Spy, ktorého scenár vznikol na báze rovnomenného úspešného televízneho seriálu, bude spoločnosť Sony-Columbia nakrúcať od septembra v Budapešti. V produkcii svetoznámeho Andrewa Vajnu a v réžii Betty Smithovej sa v hlavnej úlohe objaví jedna z megahviezd Hollywoodu Eddie Murphy. Znalci trhových pomerov vo filmovej oblasti upozorňujú, že pre Budapešť bude táto filmovačka dvojnásobným obchodom. Na jednej strane tamojší filmári a štúdiá dostanú slušne zaplatené za projekt, ktorého prípravy sú od marca v plnom prúde, na strane druhej sa maďarskej metropole dostane vďaka „účinkovaniu” Budapešti vo filme s Eddiem Murphym obrovskej celosvetovej reklamy. Režisérke filmu hlavné mesto Maďarska tak učarovalo, že scenár „šitý” pôvodne na Prahu prepracovala a teší sa už do Budapešti, ktorá sa na istý čas, hlavne v nočných hodinách a počas víkendov, stane dejiskom špionážneho príbehu plného naháňačiek a explózii. Spomínané termíny si filmový štáb vybral tak trochu aj z nutnosti, veď nakrúcať sa bude v známych a frekventovaných budapeštianskych lokalitách - na Reťazovom moste a Moste slobody, na Budínskom hrade, ale aj v kúpeľoch Gellért, či na námestí pred Vigadóom.

Svetový zväz Maďarov v SR začne petičnú akciu na podporu svojich požiadaviek

2. augusta

Svetový zväz Maďarov na Slovensku (SZM) začne 12. augusta petičnú akciu na podporu svojich požiadaviek. Pred ňou sa predstavitelia SZM stretnú v Štúrove s poslancom a radcami Európskeho parlamentu (EP), ako uviedol predseda zväzu László Soóky Gál. Na stretnutie pozvú aj zástupcov Strany maďarskej koalície. Podľa Soókyho bude tento „politický piknik” zameraný na diskusiu o opodstatnenosti požiadaviek SZM, ktorý žiada kultúrnu a územnú autonómiu, vytvorenie maďarskej univerzity na Slovensku, ale aj zrušenie Benešových dekrétov. Medzi zahraničnými hosťami, ktorých zatiaľ predseda SZM odmietol konkretizovať, budú aj zástupcovia Baskov a Flámov.

Maďari ponúknu za IRB o 20-30 % viac

Investor plánuje okrem 70% štátneho podielu odkúpiť aj ďalších 23 % akcií IRB

2. August 2001

Maďarská OTP Bank dokončila druhú fázu due diligence (hĺbkovej kontroly) v Investičnej a rozvojovej banke (IRB), ktorý vykonávala od 9. júla. V súčasnosti finalizuje modifikovanú ponuku na kúpu majoritného podielu IRB. Informovali o tom predstavitelia OTP Bank. Maďarská sporiteľňa podá konečnú ponuku na kúpu akcií IRB v priamom aj nepriamom vlastníctve štátu, k termínu uzavretia zmluvy sa však odmietla vyjadriť. Podľa správ v maďarskej tlači by OTP Bank mala pôvodne ponúkanú sumu za podiel štátu zvýšiť o 20 až 30 %. Maďarská sporiteľňa predložila komisii svoju prvú ponuku na kúpu IRB 8. júna. Ponúkaná cena sa podľa OTP približovala k médiami odhadovanej výške 1,5 až 2 mld Sk. Suma však obsahovala nielen kúpnu cenu viac ako 90% balíka akcií, ale aj navýšenie základného imania, ku ktorému sa OTP Bank zaviazala do konca roka 2003. Maďarský investor totiž plánuje okrem 70% štátneho podielu odkúpiť aj ďalších 23 % akcií IRB, ktorý vlastní Slovenská poisťovňa. Podľa maďarských médií by cena štátneho podielu mala predstavovať 250 mil. Sk a podielu poisťovne 82,8 mil. Sk. Zvyšnú časť celkovej ceny banky, ktorú by mala uhradiť za svoj vstup do IRB, by malo predstavovať navýšenie základného kapitálu. OTP má na kúpu majoritného podielu v IRB exkluzivitu. Svoju prvú ponuku na kúpu predložila výberovej komisii 8. júna, ministerka privatizácie Mária Machová ju však na návrh výberovej komisie odporučila spresniť. Pripomienky komisie sa týkali nielen ceny, ale aj ďalších častí ponuky. IRB dosiahla v prvom polroku zisk 32,8 mil. Sk oproti strate 148,9 mil. Sk v rovnakom období minulého roka. Objem primárnych vkladov banky predstavoval 10,84 mld Sk, čo v medziročnom porovnaní predstavuje prírastok 1,49 mld Sk. IRB evidovala poskytnuté úvery v celkovom objeme 14,97 mld Sk, čo je 63,9 % z celkových aktív banky.

Forinty kúpeľnej turistike

3. August 2001

Zvýšiť o 10 mld. HUF rozpočet Széchenyiho plánu, určeného na rozvoj podnikania, sa rozhodla tento týždeň maďarská vláda. Zvýšenie je určené na podporu projektov kúpeľnej turistiky. Polovica prostriedkov je vyčlenená priamo na infraštruktúru termálnych kúpeľov a polovica na zvýšenie ich lôžkovej kapacity. Ako vyhlásil premiér Viktor Orbán, cieľom je, aby sa táto oblasť cestovného ruchu dostala na popredné miesto v Európe. Už v súčasnosti zamestnáva okolo 50-tisíc ľudí a je potrebné vytvoriť podmienky na zdvojnásobenie ich počtu, dodal. Vysokým kvalitatívnym požiadavkám zodpovedajúci kúpeľný systém má pomôct vytvoriť i desaťročný rozvojový program kúpeľnej a zdravotnej turistiky. Jeho súčasťou je i obnova kúpeľných zdravotníckych zariadení, zvýšenie počtu odborných lekárov a rehabilitačných pracovníkov. Prostredníctvom Széchenyiho plánu na posilnenie domáceho podnikateľského sektora, ktorý odštartoval v januári, sa môže tento rok rozdeliť formou nenávratnej finančnej pomoci viac ako110 mld. HUF. Prostriedky prideľuje jednotlivým žiadateľom po víťazstve vo verejných súťažiach ministerstvo hospodárstva. Žiadateľ o podporu garantuje minimálne 25 % krytie nákladov, ku ktorým získa 20 – 50 % prostriedkov od štátu.

Skúsenosti zahraničných Slovákov

1. august 2001

Slovensko sa správa k zahraničným Slovákom, akože ich nepotrebuje. Neviem, možno si to Slovensko môže dovoliť. Vždy, keď tam idem, prekvapia ma nejakou „hovadinou”. Hneď po revolúcii som v Bratislave v hoteli platila inú cenu ako ostatní vrátane sovietskych turistov. To som si však myslela, že je to tak ešte po komunistoch. Tiež som si chcela kúpiť bytík v Bratislave, ale nemôžem. Už ma prechádza nostalgia za domovom (to myslím vážne). Čím ďalej, tým viac som spokojná tu, kde som. Domov chodím už len za mamou. ANNA KLEMANOVÁ Pozdravujem všetkých zahraničných Slovákov, no najviac zo všetkého pozdravujem krajanov doma a celé Slovensko zvlášť! Som mladý a momentálne „žijem” v Nemecku. Je mi veľmi ľúto, keď čítam príspevky typu: Najšťastnejšie dni: 1. Keď som emigroval zo Slovenska 2. Keď som dostal americké občianstvo. Niet pre mňa krajšieho dňa ako ten, ktorý môžem stráviť na úpätí slovenských hôr, s ľuďmi ktorých mám rád a ktorých si nekonečne vážim. S ľuďmi, ktorí vám podajú ruku z úcty k človeku - a nie z úcty k peniazom, ako je to tu na Západe bežné. KLIDAS Ako Slovák žijúci v USA už 32 rokov som si chcel kúpiť byt v rodnej Bratislave. Povedali mi, že nemôžem. S autom to bolo to isté. Môžem zostať na Slovensku iba 30 dní. Potom sa musím vrátiť do Rakúska. Čo je to za blbosť? Chcem minúť tri milióny korún a nemôžem!!! ERNEST SOMMER Žijem v Chicagu a každý deň sledujem cez internet, čo je na Slovensku nové. Som z toho sklamaný. Nemám chuť vrátiť sa na Slovensko. Je mi ľúto iba mojich rodičov. THOMAS

Dom slovenských potravín

3.Augusta 2001

Základná myšlienka je správna a myslím si, že do 90 % Slovákov ju aj privíta. Mali by sme kupovať viac slovenských výrobkov, menej dovážať, najmä tie, ktoré si vieme aj sami vyrobiť. Na tohtoročnom Agrokomplexe stelesnia túto myšlienku tak, že v Dome slovenských potravín v pavilóne G si budú môcť návštevníci niektoré kvalitné domáce produkty nielen pozrieť, ale aj kúpiť. Akcia je súčasťou podujatí na podporu domácich výrobkov a organizujú ju v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva. V tejto súvislosti sa novinárom posťažoval riaditeľ Výstavníctva Nitra Ing. arch. Ladislav Švihel, že „označenie slovenských výrobkov je nečitateľné” a v tomto mu dávam za pravdu. Nielen to, pri rôznych príležitostiach výrobcovia slovenských výrobkov, najmä potravín, pristúpia bez veľkých rečí na podmienku, že ich výrobok prestane mať svoj názov, prestane niesť názov firmy a bude na ňom napríklad názov OTMA, namiesto mena slovenskej konzervárne. Poďme ďalej. Za horúca som zašiel do blízkeho Tesca, aby som videl na vlastné oči. Po troch minútach prezerania som našiel hneď tri výrobky s označením predávajúcej organizácie. Bolo to tetrapakové balenie Trvanlivé mlieko Tesco, bola to pšeničná múka špeciál OO extra a Tesco výhodný nákup Slnečnicový olej 1 liter. Presne v tomto poradí a znení. Vôbec to nie sú ojedinelé praktiky iba tohto obchodného domu a nezamýšľam sa nad tým, či to robia správne. Musia to však mať odsúhlasené od výrobcu a etiketa na výrobku musí spĺňať všetky náležitosti. Je mi iba ľúto, že sa na takýchto výrobkoch takmer stráca nápis Made in Slovakia a názov výrobcu, v tomto prípade pri múke Mlyn Pohronský Ruskov. Typicky krikľavé označenie obchodnej firmy a nápis „Výhodný nákup” je päť- až sedemkrát väčší ako informácia o pôvode tovaru. Vrcholom je etiketa na rastlinnom slnečnicovom oleji, balenie 1 liter. Zdôrazňujem, nekritizujem teraz reťazce, ale to, čo je medzi výrobcom a ním. V množstve informácií čítam: Krajina pôvodu: Slovenská republika, importuje rozumej do Maďarska: Európa Metál (!), a. s., do obehu dáva Tesco - Global Obchodné domy, a. s. Úplne malinkými písmenkami na prelepenej etikete čítam, že pre Tesco vyrába Palma Tumys. Čo je kvalitný výrobca. Takže nestačí akcia alebo akcie, výrobca musí byť hrdý na svoj výrobok, ak má byť prečo, a nestrpieť smiešne praktiky reklamných manažérov obchodných reťazcov.

Pre nejednotnosť sme premárnili šancu

31.7.2001

Už štyri roky platí osobitný zákon o zahraničných Slovákoch. Národná rada po posledných voľbách prijala pred dvoma rokmi aj osobitnú deklaráciu. Podľa nej Slovenská republika vždy považovala a považuje Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného dedičstva. Republika sa zaväzuje „venovať im náležitú pozornosť, spolupracovať s nimi, všemožne im pomáhať a podporovať ich práva”. Pri rozsiahlej novele ústavy sa tohto roku do nej dokonca dostal osobitný článok venovaný krajanom. Jeho obsah sa podobá deklarácii. Funkciu splnomocnenca vláda zriadila už pred siedmimi rokmi, jeho štatút vznikol pred tromi rokmi. V štruktúre ministerstva kultúry pôsobí od roku 1995 aj príspevková organizácia Dom zahraničných Slovákov. V súčasnosti sa v rezorte o jeho ďalšej existencii polemizuje. Nielen o dome, ale aj o koncepcii, ako dovŕšiť transformáciu systému zabezpečenia vzťahov SR ku krajanom.

Dve rozdielne predstavy

Prečo vlastne prischli zahraniční Slováci rezortu kultúry? Systémovo by patrili skôr do rezortu zahraničných vecí, resp. vnútra. „Vychádza to z tradície. Ešte v roku 1968 vznikol Ústav zahraničných Slovákov pri Matici slovenskej. Metodicky, organizačne a finančne ho však riadilo ministerstvo kultúry v intenciách vtedajšej štátnej ideológie s preferenciou na „pokrokových a robotníckych” krajanov. Na Slovensku až do vzniku samostatnej republiky ministerstvo zahraničných vecí neexistovalo,” vysvetľuje splnomocnenec Claude Baláž, ktorý je vo funkcii od vlaňajšieho januára. Po zániku ústavu sa jeho nástupníckou organizáciou stal práve Dom zahraničných Slovákov. „Jeho činnosť je však limitovaná. Ako príspevková organizácia ministerstva kultúry krajanom nemôže poskytovať priamu finančnú a materiálnu pomoc,” spresňuje. Súčasná vláda si uvedomila, že naša starostlivosť o krajanov nie je najlepšia. V decembri 1999 preto prijala uznesenie, v ktorom okrem iného uložila do marca 2000 predložiť novelu zákona o zahraničných Slovákoch a do septembra návrh opatrení na dovŕšenie transformácie systému zabezpečenia vzťahov SR ku krajanom. Nestalo sa. Prečo? „Nezoberáme sa krajanmi ako agendou štátnej politiky, riešime len prostriedky na uskutočnenie zatiaľ akejsi neurčenej a neucelenej politiky,” tvrdí štátny tajomník ministerstva kultúry Milan Gacík. „Koncepciu sme so splnomocnencom pripravili, ale minister Kňažko s ňou nesúhlasil a celý proces pribrzdil. Minister nakoniec vypracoval a do vlády predložil iný materiál.” „Diskusia sa najmä v tlači zúžila na Dom zahraničných Slovákov. Gacíkova koncepcia ho nemala v úmysle likvidovať, ale ani zachovať v súčasnej podobe. „Jeho zamestnanci zabezpečujú kultúrne aktivity, výstavnú činnosť, prezentácie kníh, literárne večery, výskumnú činnosť. Dom poskytuje priestory aj na stretnutia spolkov repatriantov a na zbierky krajanského múzea. Minister Kňažko, ktorý doteraz dom ani raz nenavštívil a splnomocnenca neprijal, vo svojom len rámcovom materiáli vôbec podľa Gacíka nenaznačuje riešenie, kto vlastne preberie súčasné činnosti domu.

Zavádzajúce čísla

Aktivity domu by sa mali rozplynúť do existujúcich ministerských štruktúr, ako je Divadelný ústav, Národné osvetové centrum, Slovenské národné múzeum a iné. Časť prác by sa mala objednávať externe v rozličných agentúrach. Bude to lacnejšie? Nový šéf domu Pavol Stračiak, hoci nedisponuje nijakými prepočtami, tvrdí, že áno. Koordináciu všetkých ďalších rezortov podľa Kňažkovej predstavy bude zabezpečovať Centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré bude súčasťou rezortu a malo by mať 15 až 18 pracovníkov. Na budúci rok je zatiaľ plánovaných sedem ľudí s nákladmi sedem miliónov korún. „To však nie je také jednoduché,” tvrdí Gacík. „Kto to bude robiť? Tí, čo sa nikdy s touto problematikou nestretli? Ak inštitúcie nedostanú na túto činnosť extra peniaze a ľudí, zo svojich súčasných kapacít to nepokryjú a zahraniční Slováci zostanú naďalej len okrajovou záležitosťou.” Na ministerstvách (školstva, zahraničných a sociálnych vecí, vnútra, kultúry), ktoré majú do činenia s krajanmi, neexistuje pre nich samostatný odbor. „Zišiel by sa aspoň pracovník, keď už nie oddelenie,” konštatuje tajomník. Administratívnym zásahom, akým je automatické zrušenie domu, sa podľa neho stratia dlhodobé ľudské kontakty a vzťahy. Navyše podľa kompetenčného zákona ani jedno ministerstvo nemá zahraničných Slovákov vo sfére svojich povinností. Kňažkov materiál tento stav nerieši. „Naozaj dom stroví 18 až 20 miliónov ročne a väčšina z toho ide na jeho chod a mzdy? „Je to absolútny nezmysel. V nijakom prípade dom toľko nespotrebuje. Existujú kultúrne inštitúcie, kde ide 60 až 80 percent na mzdy, 10 až 15 percent na energie a zvyšok na vlastnú činnosť. V dome mzdy pohltia 30 percent,” spresnil Baláž, ktorý bol do apríla zároveň aj jeho riaditeľom. Vlani podľa splnomocnenca vrátili 1,8 milióna korún. Peniaze na niektoré akcie si totiž zohnali inak. Čo všetko zabezpečujú pracovníci domu, ktorých je s priemernými platmi 11 000 korún 13 až 14? Ročný rozpočet sa pohybuje okolo 14,6 milióna korún, z čoho nájom za užívanie budovy v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto predstavuje 1,6 milióna Sk, teda za štvorcový meter sa platí 1 000 Sk. Ak by dom mal prenajímať priestory na podujatia, ročne by potreboval ďalších 1,4 milióna Sk.

Nesúhlasia všetci

Krajanom sa zasa vyčíta, že nevedia kvalitne spracovať projekty. „Nie sú pripravení na našu byrokratickú štátnu administratívu,” vyjadruje presvedčenie Gacík. „Ministerstvo financií nám až na šiesty raz schválilo zásady poskytovania grantov. No i tak si to vyžaduje nenormálnu agendu,” konštatuje. Aj preto čerpanie vlani účelovo vyčlenených 10 miliónov korún pre krajanov sa posunulo až do tohto roku. Plánovalo sa z nich napríklad podporiť Slovenský dom v Poľsku, Dom MS v juhoslovanskom Báčskom Petrovci. „Čo vôbec vieme komplexne o živote krajanov? Chýba nám trvalá expozícia o našom vysťahovalectve a živote Slovákov. Ministerstvo kultúry, dom ani Matica slovenská sa nevedeli dohodnúť, kto prevezme archívne dokumenty Slovenskej ligy v Amerike. Darovala to nakoniec národnému archívu, ktorý ma kapacity len na odborné uloženie, ale už nie na spracovanie,” zdôrazňuje Baláž. S Kňažkovou predstavou zásadne nesúhlasí rezort spravodlivosti, školstva, zahraničných vecí, výhrady má aj vnútro. V nijakom prípade ho nepodporujú zrušenie domu ani krajanské spolky. „Existovala šanca do problematiky krajanov vniesť systém. Prepásli sme ju. Nie sme jednotní, nepočúvame sa navzájom,” uzatvára Gacík.

Na tohtoročnom Szigete rock aj opera

2. august 2001

Včerajším koncertom The King a New Model Army odštartoval na budapeštianskom ostrove Sziget najväčší hudobný festival v strednej Európe, Pepsi-Sziget 2001. Na deviatom ročníku organizátori očakávajú 350 000 návštevníkov. Festival ponúka na 50 scénach viac ako tisícku programov s vyše 400 účinkujúcimi. Medzi headlinermi uvidíte do 8. augusta Mambo Kurt, Kďc Choice a HIM, v piatok Noir Désir a Run DMC. Hlavnými ťahákmi sobotňajšieho programu budú Fun-Da-Mental a Morcheeba, v nedeľu Freestylers a Faithless, v pondelok Eagle-Eye Cherry a nemecká formácia Guano Apes, ktorá zaskočí za jamajskú reggae skupinu The Wailers. Hviezdami na záver festivalu budú v utorok Ash a Placebo. Najväčšiu pozornosť na scéne world music by mali upútať Boban Markovič Orkestar, diva legendárneho Buena Vista Social Clubu Omara Portuondo, či trubkár Frank London s orchestrom. Novinkou je scéna pre metalrock, kde vystúpia Hammerfall, Rage, Overkill a Anathema z Veľkej Británie. Vďaka opusu Petera Maxwella Daviesa Resurrection bude mať na ostrove úplnú premiéru aj operný žáner. Programovú ponuku festivalu doplnia divadelné predstavenia, filmové projekcie. Za vstupenku na celý festival treba v jeho dejisku zaplatiť 14 000 forintov, cena denných lístkov je 2500 forintov.

V krajinách strednej Európy sa vlády dohadujú s centrálnymi bankami

2. August 2001

S blížiacimi sa voľbami v najvýznamnejších ekonomikách strednej Európy sa tamojšie vlády pokúšajú zvýšiť výdavky vo verejnom sektore. Riskujú tak, že sa dostanú do konfliktu so svojimi centrálnymi bankami. Ministri v Českej republike, Maďarsku ani Poľsku sa však s obmedzením verejných výdavkov vôbec neponáhľajú, zvlášť v politicky citlivej oblasti miezd. Centrálne banky regiónu sa naopak snažia regulovať infláciu prostredníctvom reštriktívnej menovej politiky napriek aktuálnym ekonomickým cyklom. „Vlády sa snažia porušiť tradíciu, podľa ktorej vo východnej Európe znamenajú štyri roky pri moci maximum. Uskutočnené reformy sú zvyčajne príliš bolestné, preto obyvatelia doterajšie vlády už opäť nevolia,“ povedal Charlie Robertson, analytik pre rozvíjajúce sa trhy z ING Barings. „Zdá sa, akoby si vlády chceli zabezpečiť opätovné zvolenie tým, že budú míňať, ako sa len dá,“ dodal. Sú tiež prinútené zlepšiť úroveň infraštruktúry tak, aby zodpovedala štandardom Európskej únie. Jasným príkladom je Česká republika, kde sa voľby očakávajú v druhej polovici budúceho roka. Vláda minulý týždeň schválila návrh rozpočtu pre rok 2002. Samotný minister financií Jiří Rusnok pripúšťa, že „nie je optimálny“ a nedajú sa v ňom držať na uzde rozpočtové výdavky. Návrh počíta s rozpočtovým deficitom 53,9 mld. Kč. Štátne prevádzkové výdavky sa navyše čiastočne financujú pomocou príjmov z privatizácie, čo kritizuje Medzinárodný menový fond (MMF) aj OECD. Tohtoročný oficiálny deficit by mal dosiahnuť 8,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), podľa odhadov MMF sa však prehĺbi až na 11,5 %. Centrálna banka zvýšila minulý týždeň úrokové sadzby o 25 bázických bodov, prvý raz za posledné tri roky. Snaží sa tak bojovať s infláciou, ktorú ťahá hore neočakávane vysoký dopyt v období výraznejšieho hospodárskeho rastu. Podľa londýnskeho analytika región už začína pociťovať dôsledky spomalenia rastu nemeckej ekonomiky, zaznamenaného v druhom štvrťroku. Hlavným problémom menšinovej pravicovej vlády v Poľsku je nezamestnanosť, ktorá presahuje 15 %. Očakáva sa, že vláda utrpí v jesenných voľbách tvrdú porážku. V sobotu schválil poľský parlament dodatok k rozpočtu na rok 2001, ktorým sa majú pokryť nedostatočné príjmy. Dodatkom, ktorý musí ešte prerokovať Senát, sa zvýši rozpočtový deficit na 3,9 % HDP z pôvodne plánovaných 2,6 %. Poľská centrálna banka znížila od marca úrokové sadzby postupne o 350 bázických bodov. Šéf banky Leszek Balcerowicz povedal, že zvýšenie rozpočtového deficitu sa neodzrkadlí vo vyššej inflácii z dôvodu slabého domáceho dopytu. Razantnejšiemu uvoľňovaniu úrokových sadzieb však centrálnej banke bráni neistota týkajúca sa poľskej fiškálnej politiky. Pritom podľa vlády je znižovanie sadzieb nevyhnutné na oživenie hospodárskeho rastu. Kľúčová úroková sadzba je momentálne na 15,5 %, teda 9 percentuálnych bodov nad ročnou mierou inflácie. „Ku koncu roka, keď bude po voľbách, dôjde určite k ďalšiemu uvoľneniu sadzieb,“ povedal Paul Kinghorn z HSBC. Vyhliadky maďarských úrokových sadzieb ostávajú neutrálne po tom, ako krajina na jar výrazne rozšírila fluktuačné pásmo forintu. Zdá sa, že v tejto krajine sú najlepšie podmienky na harmonický vzťah medzi vládou a centrálnou bankou. Dynamický hospodársky rast a stabilná ekonomika sú dva kľúčové faktory, ktoré umožňujú trvalý prísun zahraničného kapitálu na miestny devízový trh a trh cenných papierov. Ročná miera inflácie dosiahne v decembri pravdepodobne hornú hranicu cieľového intervalu centrálnej banky 6 – 8 % a v decembri 2002 by mala klesnúť na 4,2 %. „Inflácia by mohla spôsobiť problémy, nepodarí sa ju znížiť tak skoro,“ povedal Charlie Robertson z ING Barings. „Razantnosť postupu maďarskej centrálnej banky závisí od vývoja inflácie. Mali by si však dať pozor, aby uvoľňovanie úrokových sadzieb neunáhlili,“ dodal.

Nitrianske divadlo ide s Macbethom do Gdanska a v jeseni s Hamletom do Budapešti

Záplava pozvaní zo sveta

2. august 2001

Po Prahe, Brne, Zlíne, Budapešti a anglickom Bathe uvedie na budúci týždeň v poľskom Gdansku nitrianske Divadlo Andreja Bagara svoju úspešnú inscenáciu Macbeth. Opus českého režiséra Vladimíra Morávka v hlavnej úlohe s Mariánom Labudom starším mal byť na tradičnom gdanskom Shakespearovskom festivale uvedený už minulý rok, ale pre hospitalizáciu protagonistu hlavnej roly po ťažkej autohavárii hosťovanie Nitranov o rok preložili. Aj toto leto sa pre nedostatok peňazí zmrákalo nad cestou Nitranov do Gdanska, ale záujem organizátorov prestížneho poľského divadelného festivalu o nitrianskeho Macbetha bol enormný. Chceli ho doslova za každú cenu, pretože chýr o tomto suverénne najlepšom predstavení divadelnej sezóny 1998/1999 na Slovensku ďaleko prekročil hranice našej krajiny. Pomocnú ruku podala aj slovenská veľvyslankyńa Magda Vášáryová, a tak nitriansky súbor v týchto dňoch finišuje s prípravami na cestu do Gdanska, kam pocestuje na dve „várky” 7. a 8. augusta a vo štvrtok 9. augusta sa predstaví vo vážnej konkurencii divadiel z Veľkej Británie, Ruska, Poľska a Litvy na jednej z festivalových satelitných scén v Gdyni. „Tento rok máme zahraničných ciest s našimi predstaveniami požehnane, no stále prichádzajú ponuky zo sveta a musím povedať, že zatiaľ sa nám ich darí realizovať. Ministerstvo kultúry nám už uhradilo sľúbený príspevok za cestu do Veľkej Británie, ktorý síce nepokrýva celé náklady, ale vďaka aj za takúto pomoc, a finančne dotiahnuté máme aj tohtoročné marcové hosťovanie v Budapešti. Verím, že sa už nič nestane a konečne vystúpime aj v Poľsku,” povedal František Javorský, riaditeľ DAB Nitra. „Na 24. októbra máme pozvanie do budapeštianskeho Divadla Thália, kde chcú, aby sme dvakrát zahrali nového Hamleta v réžii Róberta Alföldiho z Maďarska. Okrem toho v Moskve aj Novosibirsku majú záujem o naše predstavenie Čajka, o muzikál Fidlikant na streche sa zaujímajú vo švajčiarskom Berne a o Macbetha v Jeruzaleme. Vzhľadom na finančnú náročnosť týchto ciest obávam sa, že sa nám ich nepodarí zrealizovať. Navyše na prelome septembra a októbra je u nás medzinárodný festival Divadelná Nitra, kde výnimočne uvedieme až dve inscenácie - Hamelta aj Hru snov v réžii Gintarasa Varnasa z Litvy. Zrejme aj po tomto festivale dostaneme ďalšie zahraničné pozvania. Lenže iba z nášho rozpočtu, bez výraznej finančnej podpory štátu a sponzorov, nemôžeme si dovoliť cestovať, hoci by sme radi reprezentovali slovenské divadlo vo svete práve teraz, keď sú v našom repertoári inscenácie, ktoré dokážu zarezonovať aj v medzinárodnom kontexte,” dodal Javorský.

Jánošíkov dukát za slovenský folklór

2. august 2001

Umelci z ČR, Slovenska, Poľska, Maďarska, Švajčiarska a Rumunska venujúci sa slovenskému folklóru vystúpia od piatka do nedele v rožnovskom Valašskom múzeu v prírode na medzinárodnom festivale Jánošíkov dukát. „Časť programu sme vyhradili štyrom súborom národnostných menšín žijúcich v ČR,” povedal spoluautor podujatia Vlastimil Fabišík. Festival chce napomáhať rozvíjanie pozitívneho vzťahu Slovákov žijúcich v zahraničí k tradičnej ľudovej kultúre ich národa. „Vytvárame priestor pre rozvoj spolupráce a výmenu skúseností medzi súbormi. Ich vedúci budú o práci s folklórnym materiálom diskutovať na odbornom seminári,” dodal. Trojdňové stretnutie vyvrcholí v nedeľu o 15. h záverečným programom všetkých súborov s názvom Z rodného kraja. „Súčasťou festivalu je jarmok ľudových remesiel, na ktorý sme pozvali výrobcov zo zúčastnených krajín,” dodal Fabišík. Pripravené je aj prvé majstrovstvo Valašského kráľovstva v ručnom mútení masla. Festival sa po prvý raz konal v roku 1999. Organizuje ho pražská Obec Slovákov, Folklórne združenie ČR, súbory Púčik z Brna a pražská Limbora. Spoluorganizátormi sú aj bratislavský Dom zahraničných Slovákov a pražský Slovenský inštitút.

Poistky z internetu

2.Augusta 2001

Index využitia internetu v maďarskom sektore finančných služieb stúpol Maďarské poisťovne očakávajú, že 0,2 až 1,0 percenta príjmov z poistiek bude pochádzať z predaja cez internet a v roku 2002 pôjde o jedno až päť percent. Index využitia internetu v oblasti finančných služieb v Maďarsku sa v 2. štvrťroku 2001 oproti prvému zvýšil z 26,9 na 31,5 bodu. V 4. štvrťroku 2000, keď bol index zverejnený prvýkrát, mal hodnotu 17,5 bodu. Index štvrťročne vypočítava maďarský inštitút GKI Tr a spoločnosti Webigen Rt a Sun Microsystems Hungary v spoločnej štúdii a môže sa pohybovať od mínus do plus 100 bodov. Tento index odráža očakávania týkajúce sa využitia internetu v sektore finančných služieb a tvoria ho tri komponenty - index predaja elektronickou formou, index vplyvu internetu na sektor a index príležitostí ponúkaných v sieti. Podiel bánk, ktoré prieskum pokrýval, na celkových aktívach bankového systému presahuje 73 percent, sledované poisťovne majú 47-percentný podiel na celkových príjmoch systému z poplatkov a maklérske firmy mali 47 percent na obrate búrz za 1. polrok 2001.

Dôsledky kriminálneho činu prezentoval páchateľ ako rasovo motivovaný útok

1. augusta

Maďarský mladík rómskeho pôvodu, ktorý je od soboty hospitalizovaný s popáleninami tretieho stupňa v nemocnici v Komló, sa v rozpore s pôvodnou verziou nestal obeťou rasovo motivovaného útoku skínov, ale doplatil na svoju nezodpovednosť pri pokuse o krádež pohonných hmôt. Informovali o tom dnes oficiálne policajné zdroje v Hevesi. Polícia musela najskôr vychádzať z informácií, podľa ktorých mladíka v skorých ranných hodinách 28. júla prepadli neznámi páchatelia, ktorí ho zbili, poliali benzínom a podpálili. Jeho zdravotný stav lekári označujú za životunebezpečný. Zvrat nastal v kauze po tom, čo vysvitlo, že v rovnakom čase vyhorel aj sklad miestnych požiarnikov. Muža, zodpovedného za požiar, sa polícii podarilo zadržať v priebehu niekoľkých hodín a práve z jeho výpovede sa bezpečnostné orgány dozvedeli, že hospitalizovaný mladík bol jeho komplicom pri pokuse o krádež pohonných hmôt z vozidla miestnych hasičov. Nešťastníci si pritom svietili petrolejovou lampou až do osudnej chvíle, keď došlo k explózii a následnému požiaru, pri ktorom takmer uhorel mladý Róm. Obaja muži, na ktorých čaká trestné stíhanie, sa napriek vážnym zraneniam jedného z nich dokázali ešte dohodnúť na „story” o rasovo motívovanom útoku, ktorá na krátky čas usmernila vyšetrovanie kauzy nesprávnym smerom.

Srbský NIS a maďarský MOL podpísali dohodu o transporte ruského plynu

1.augusta

Srbský ropný a plynárenský monopol Naftna Industrija Srbije (NIS) podpísal s maďarským partnerom MOL trojročnú dohodu o dodávkach ruského zemného plynu. Dokument, ktorý obe strany podpísali pred niekoľkými dňami v Budapešti, má formu dodatku k dlhodobej dohode z roka 1998, prostredníctvom ktorej JZR dováža zemný plyn od ruského Gazpromu cez maďarské územie. Dohoda podľa slov generálneho riaditeľa NIS Jovana Vulica umožní v tomto roku prepraviť 1,5 miliardy kubických metrov ruského zemného plynu cez Maďarsko do JZR, 1,7 miliardy kubických metrov v roku 2002 a 2,0 miliardy v roku 2003. Po tomto období by mali nastať nové rokovania, ktoré upravia podmienky dodávok na nasledujúce obdobie. „V roku 2003 si sadneme a prediskutujeme cenu, množstvo a ďalšie otázky týkajúce nadchádzajúceho päťročného obdobia,” uviedol J. Vulic pre agentúru Reuters. Dodal, že väčšina nákladov spojených s prepravou bude splatená v tvrdej mene, pričom odmietol špecifikovať detaily týchto nákladov. Pripomenul, že NIS nemá žiadne nesplatené záväzky voči MOL a bude platiť za dodávky pravidelne. Samotnú dohodu s maďarským plynárenským podnikom považuje NIS za výhodnú, pretože „poskytuje priaznivé podmienky pre transport zemného plynu z Ruska a pravidelné a stabilné dodávky zemného plynu na obdobie nasledujúcich troch rokov”.

Antireklamný prístroj má zelenú

Pred tromi rokmi vyvinula istá nemecká firma v Koblenzi prístroj, ktorý automaticky vypína reklamné bloky z televíznych filmov, či iných programov. Doteraz ho však nemohla predávať, pretože súkromná televízna stanica RTL vyhrala koncom roku 1999 spor a súd prvej inštancie predaj tohto zariadenia pozastavil. Teraz je však všetko úplne inak... Berlínsky súd vyššej inštancie mal názor opačný a dal za pravdu zástupcom firmy TC Unterhaltungselektronik, ktorí tvrdia, že televízia má síce právo reklamy vysielať, ale divák nemá povinnosť sa na ne pozerať. K právam divákov teda patrí možnosť kúpiť si prístroj, ktorý ich ušetrí pred reklamami. Nepomohli argumenty komerčnej stanice RTL, že prístroje na vypínanie reklám ohrozujú ich hospodársku existenciu a zasahujú do ich ponuky. Šéfka predstavenstva koblenzkej firmy neskrývala v rozhovore pre Slovenský rozhlas spokojnosť s verditkom berlínskeho súdu: „Teraz je naša cesta po prvý raz voľná.“- povedala Petra Bauersahsová. Neobáva sa ani prípadného odvolania sa televízie RTL na Spolkový súd: „Dokonca aj keby chceli ísť ďalej - k Spolkovému súdu - máme tri roky času na predaj.“ - pripomenula šéfka koblenzkej firmy. Doteraz predali okolo 2 tisíc prístrojov na automatické vypínanie reklám, ktorý stojí 399 mariek. „Televízna vila“ - taký je jeho poeticky znejúci názov - dokáže vypínať reklamy nielen počas sledovania priamych prenosov, ale aj pri nahrávaní na videokazety, čiže nahrávka zostane celá - bez viacerých reklamných blokov.

Začína sa najväčší festival v strednej Európe

1. August 2001

Prvý augustový deň je už tu a s ním prichádza aj najväčší kultúrny a hudobný festival v strednej európe Pepsi Sziget. Počet turistov smerujúcich do hlavného mesta našich južných susedov sa prudko stupňuje.

Veľkým lákadlom je okrem bohatého programu festivalu aj jeho umiestnenie v atraktívnom prostredí dunajského ostrova Sziget, ležiaceho v severnej časti Budapešti. Tohtoročný zoznam headlinerov tvoria Morcheeba, Him, Placebo, Ash, Faithless, Run DMC a Incognito. Pre tých, ktorí veľmi neobľubujú hviezdy popu, sú pripravení predstavitelia džezu, bluesu, metalu, world music či tanečnej scény. Návštevníci, ktorí nebudú sledovať práve svojich miláčikov, môžu relaxovať pri filmových a divadelných predstaveniach, literárnych čítačkách, športe, bungee jumpingu alebo paintballe. Festival potrvá až do 8. augusta.

Ak ste si nestihli vstupenky kúpiť v predpredaji, permanentka na celý týždeň stojí 14-tisíc forintov. Vstupné na jeden deň predstavuje 2500 forintov. S ubytovaním si vôbec nemusíte lámať hlavu. Stanovanie je totiž zadarmo.