22. júna 2004 ● Zo slovenskej tlače

Sto miliárd forintov ako odškodné

21. júna 2004 – SRo - gmp

Maďarský štát môže zaplatiť sto miliárd forintov ako odškodné za skrachované niekdajšie štátne akciové spoločnosti. Zložité prípady ešte z čias „divokej“ privatizácie by mal najvyšší súd v Budapešti rozlúštiť zajtra. Téme sa dnes venuje denník Magyar Hírlap. Po zmene politického systému skrachovalo asi 1500 štátnych podnikov. Predtým ich transformovali na účastinné spoločnosti, v ktorých jediným vlastníkom dlho zostal štát. Majetok týchto firiem sa „vyparil“, akcie stratili svoju hodnotu. Subdodávatelia a zmluvní partneri týchto spoločností preto nedostali protihodnotu svojich tovarov a služieb. Nemienili čakať na koniec dlhej likvidačnej procedúry a svoje pohľadávky, hoci lacno, ale predali špecializovaným firmám. Tie sa zasa rad radom obrátili na súd, a od vlastníka skrachovaných spoločností, teda od agentúry pre privatizáciu a správu štátneho majetku žiadali vyplatiť celú dlžobu. Argumentovali tým, že majiteľ, ktorý vlastní vyše 75 percent akcií, je plne zodpovedný za činnosť spoločnosti. Magyar Hírlap píše, že doteraz sa začalo okolo 50 takýchto súdnych procesov kvôli dlhom niekdajších štátnych spoločností. Požadovaná suma spolu s úrokmi dosahuje sto miliárd forintov, čo je asi 15 miliárd korún. Doterajšia prax ukazuje, že súdy raz uznali oprávnenosť pohľadávok, inokedy nie. Najvyšší súd v roku 2000 vyniesol verdikt, že štát je za dlhy zodpovedný v plnej miere. Privatizačná agentúra sa však teraz obrátila so žiadosťou prešetriť právoplatné súdne rozhodnutie vo veci mliekarní v Szolnoku. Hospodárske kolégium Najvyššieho súdu oznámi svoj verdikt zajtra – bude to precedens, ktorý môže vytiahnuť z vrecák štátu spomínanú stomiliardovú sumu – konštatuje Magyar Hírlap.

Paneláková polícia

21. júna 2004 – SRo - gmp

Polícia sa aj v Maďarsku chystá na letnú sezónu – sľubuje vyššiu bezpečnosť pri jazerách Balaton i Velence, v hlavnom meste, ale aj na sídliskách. V Budapešti vzniká dokonca „paneláková polícia“, pod čím treba rozumieť osobitnú jednotku pôsobiacu na sídliskách, medzi panelovými domami. V Maďarsku sa skončila škola minulý utorok. S prázdninami je spojený výraz „kľúčové deti“, čiže deti, ktoré majú na krku zavesený na špagáte kľúč od bytu, lebo rodičia musia pracovať. Takto sa ponevierajú najmä po sídliskách tisíce detí. Odteraz však budú mať uniformovaných kolegov, pretože aj policajti dostanú kľúče – pravda, nie od bytov, ale od vchodových dverí panelákových domov. To aby v prípade potreby mohli zasiahnuť efektívnejšie a rýchlejšie. Beda teda vlamačom, či narkomanom na schodiskách! Rozhodne by sa mal znížiť veľmi vysoký počet kriminálnych činov aj na verejných priestranstvách. Osobitné jednotky sú už vytvorené na troch najväčších budapeštianskych sídliskách, teraz ich predstavili verejnosti v rámci originálnych plánov šéfa policajného prezídia Budapešti Pétera Görgényiho, ktorý zdôrazňuje, že táto zložka bude dôležitým elementom projektu takzvanej „viditeľnej polície“. Kým doteraz pripadol jeden policajt na osemsto obyvateľov sídlisk, odteraz bude pomer jeden k štyristo. Panelákoví policajti začnú fungovať od 1. júla. Nebude to nič svetoborné, len hliadky budú častejšie, ba čo viac: dvadsaťštyrihodinové, a doplnené čerstvými absolventmi policajných stredných škôl. Ich úlohu bude prechádzať sa, rozprávať sa s obchodníkmi či psíčkarmi. S domovníkmi a domovými dôverníkmi budú v dennom kontakte. Slovom: budú sledovať všetok pohyb na sídlisku. Počas školského roka zasa budú pozornejší v blízkosti škôl. Tam, kde to dovolia financie, poskytnú hliadkam bicykel, či malú motorku, ale najčastejšie budú mať policajti k dispozícii – vlastné nohy.

Pohreb vojaka

21. júna 2004 – SRo - gmp

V noci na dnes previezli do Maďarska telesné pozostatky vojaka, ktorý zahynul v Iraku vo štvrtok po výbuchu nastraženej bomby. 27-ročného čatára Richarda Nagya pochovajú v stredu v rodnej obci, všetky výdavky s tým spojené zaplatí ministerstvo obrany, ktoré poskytlo rodine padlého vojaka takmer polmiliónovú rýchlu pomoc a sľubuje dlhodobú podporu. Spolu s telesnými pozostatkami vojaka sa vrátila domov aj vyšetrovacia komisia, ktorá svoju správu o okolnostiach tragického prípadu predloží kompetentnému parlamentnému výboru zajtra. Opozícia teraz ešte dôraznejšie žiada stiahnutie 300-členného maďarského kontingentu, no vláda sa na takýto radikálny krok nechystá. Akiste o tom bude rokovať v utorok v Bielom dome s americkým prezidentom Georgeom Bushom aj premiér Péter Medgyessy.

Dnes upravia postavenie europoslancov

21. júna 2004 – SRo - gmp

Maďarský parlament by mal dnes schváliť zákon o nezlučiteľnosti mandátu poslanca národného a Európskeho parlamentu. Maďarskí poslanci, ktorí boli zvolení pred týždňom do Európskeho parlamentu, postupne vracajú svoj domáci mandát – na dvoch stoličkách nebudú môcť sedieť v zmysle novely zákona, ktorú sa dnes národné zhromaždenie chystá prijať. Novela by zakazovala pre maďarského europoslanca aj funkciu v európskej či domácej vláde, vrátane postu štátneho tajomníka. Táto právna norma by upravovala aj odmeňovanie europoslancov - podľa predlohy by dostávali dvojnásobok základného platu vysokého štátneho úradníka, čiže niečo vyše milióna forintov mesačne, čo je asi 4000 eur. Inak po víkendovom summite Európskej únie v Maďarsku neplánujú usporiadať referendum o novej Euroústave. Opozícia však žiada vládu, aby spolupracovala s ňou v personálnych otázkach, napríklad aby konzultovala o osobe budúceho eurokomisára. Mandát súčasného predstaviteľa Maďarska v Európskej komisii Pétera Balázsa platí iba do novembra tohto roka. Tu hodno pripomenúť úvahy niektorých analytikov, podľa ktorých na post nového komisára ašpiruje minister zahraničných vecí László Kovács: je aj predsedom Socialistickej strany, ktorá v eurovoľbách utrpela porážku.

EBRD poskytne firme MOL úver vo výške 150 mil. eur

21. júna 2004

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) poskytne úver vo výške 150 mil. eur maďarskej spoločnosti MOL, ktorá je najrýchlejšie rastúcou ropnou rafinériou v strednej Európe. Pôžička sa má okrem iného využiť na ochranu Dunaja pred znečistením a redukciu obsahu síry v motorových palivách tak, aby sa mohli predávať na trhoch Európskej únie. Z pôžičky sa má tiež financovať výmena 40 rokov starého ropovodu, ktorým do tejto maďarskej rafinérie prúdi ropa z Ruska. Zlepšenia v oblasti životného prostredia sú súčasťou cieľu spoločnosti, podľa ktorého sa MOL chce stať vedúcou rafinériou v strednej Európe ako aj v rámci Európy vôbec. Spoločnosť MOL, ktorá bola sprivatizovaná v polovici deväťdesiatych rokov, je teraz najväčšou spoločnosťou Maďarska so spracovateľskou kapacitou 12 mil. ton ropy ročne. V rámci budovania dominantnej pozície na stredoeurópskom trhu odkúpila podiely v rafinériách v Chorvátsku, na Slovensku, Rumunsku a Srbsku. EBRD prvýkrát prišla do kontaktu so skupinou MOL v roku 1994, kedy banka spoločnosti poskytla úver v hodnote 55 mil. USD, ktorý mal spoločnosti umožniť prístup na medzinárodné kapitálové trhy. Najnovší úver EBRD skupine MOL vo výške 150 mil. eur má 7-ročnú splatnosť, kým pôžičky od komerčných veriteľov majú splatnosť 5 rokov. Komerční veritelia paralelne s EBRD poskytujú tejto rafinérii 600 mil. eur.

Philip Morris zastaví výrobu v Jágri

21. júna 2004

Spoločnosť Philip Morris Magyarország koncom tohto roka zastaví výrobu vo svojom cigaretovom závode v maďarskom meste Jáger (Eger) a vytvorí partnerstvo pre priamu maloobchodnú distribúciu. Oznámila to spoločnosť Philip Morris Magyarorszag s tým, že sa chce zamerať na predaj a distribúciu v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti v Maďarsku. Podľa tamojšieho úradu práce bude zatvorenie jágerského závodu znamenať stratu 206 z celkovo 348 pracovných miest. Zvyšný personál chce spoločnosť zamestnať vo svojom novom distribučnom systéme. Spoločnosť Philip Morris International zmenila svoju výrobnú a distribučnú stratégiu pre rozšírený európsky trh. Obmedzená infraštruktúra v jágerskom závode bola prekážkou v rozšírení produkcie a vytvorení regionálneho výrobného centra.

Maďar Baumgartner prepisoval históriu

21. júna 2004

Vedeniu tímu pretekov F1 Minardi-Cosworth sa v nedeľu splnil sen, keď Zsolt Baumgartner získal prvý bod pre tento tím v sezóne. Dvadsaťtriročný jazdec zabodoval po prvý raz v kariére a stal sa prvým Maďarom, ktorý v kolotoči F1 získal bod. "Je to pre nás fantastický výsledok, ktorý bude motiváciou do budúcnosti," povedal austrálsky majiteľ tímu Paul Stoddart. "Pozdvihlo to naše sebavedomie a navyše nám tento bod zabezpečil existenciu až do konca sezóny. No podľa toho, ako sa končia jednotlivé preteky, nemôžem vylúčiť ani to, že do konca roku ešte nejaký bod získame. Čaká nás ešte trať v Číne, kde sa doteraz ešte nejazdilo a na okruhu v Brazílii môže byť rozhodujúcim faktorom počasie." Baumgartner ukončil 41 pretekov trvajúce bodové suchoty nízkorozpočtového tímu a zapísal sa do histórie ako prvý Maďarom, ktorý v F1 zabodoval. "Dnes sa stal zázrak," žiaril po pretekoch šťastný jazdec. "Veľmi blízko k bodu sme boli v Monaku a dnes sa nám to konečne podarilo. Šťastnejší už ani nemôžem byť." Tím Paula Stoddarta naposledy získal bod v marci 2002 v Melbourne vďaka Austrálčanovi Markovi Webberovi a hoci bol Baumgartner posledným jazdcom, ktorý s trojkolovou stratou na víťaza preťal cieľovú pásku, v Minardi mali dôvod na oslavu. "Neverili by ste, koľko ľudí nám prišlo po pretekoch gratulovať. Pripiť si na náš výsledok prišiel aj šéf F1 Bernie Ecclestone," dodal Stoddart. "Minardi je tím, ktorému hneď po svojom favoritovi držia palce všetci fanúšikovia F1 a nepredpokladám, že by bol niekto smutný z toho, že sme ukoristili bod."

Poprad i toto leto oživí fotoškola

20. júna 2004

Poprední fotografi z ôsmich krajín sveta povedú tento rok fotografické triedy Letnej fotoškoly popradského Domu fotografie. Už 9. ročník festivalu fotografie ponúkne od 3. do 10. júla popri medzinárodných fotografických dielňach aj výstavy, semináre a ďalšie podujatia. Na programe festivalu Letná fotoškola Domu fotografie 2004 je spolu 16 intenzívnych fotografických tried v žánroch: dokument, telo/ portrét, krajina, počítačová a digitálna fotografia, začiatočnícka dielňa, experimentálna fotografia, nové médiá a reklamná fotografia. Medzi 17 lektormi tried sú také známe osobnosti slovenskej fotografie ako Robo Kočan, Tibor Huszár, Jozef Ondzik a ďalší. Príde aj Sanni Seppo z Fínska, Víťa Krejčí z Českej republiky, Dave Harvey z Veľkej Británie, Fredrik Marsh a Ardine Nelson z USA a iné osobnosti zo zahraničia. Festival Letná fotoškola Domu fotografie 2004 je venovaný pamiatke Martina Martinčeka a záštitu nad ním prevzal minister kultúry SR Rudolf Chmel. Projekt, ktorý autorsky pripravila kurátorka Domu fotografie Lucia Benická doplnia tematické výstavy v Poprade a Liptovskom Mikuláši. V rámci cyklu Hľadanie predstavia nové mená súčasnej slovenskej fotografie - Martina Črepa, Petra Burdu, Petra Javoríka, Katky Práčkovej, Pavla Smejkala, Tomáša Agata Blonského. Návštevníkov fotoškoly tiež čaká slovenská premiéra profilov americkej fotografky Annete Fournet a poľského autora Krzysieka Keda Olszewskieho. Ďalšou témou sprievodných výstav Letnej fotoškoly Domu fotografie je Voda. Dom fotografie projekt pripravil spolu s bratislavským Rakúskym kultúrnym fórom v rámci globálneho roka Vody. Predstaví práce výtvarníkov z Rakúska, Slovenska a Maďarska. Spomienkou na Martina Martinčeka bude výstava Chvála vody zo zbierok galérie Petra Michala Bohúňa. Na príprave Letnej fotoškoly 2004 spolupracuje Dom fotografie v Poprade s Mestom Poprad a Galériou P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Fotoškolu slávnostne otvoria 3. júla o 15:00 v Elektrárni Tatranskej galérie v Poprade a vernisážami prác jej účastníkov uzavrú 10. júla o 19:00 v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Literatúra faktu - Maďari spoza príliš čiernych okuliarov

Štefan Markuš: Maďari pod lupou, Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2003

19. júna 2004 – Pravda - Ľuboš Palata

Je to kniha, ktorá je svojím spôsobom unikátna. Na slovenskom knižnom trhu je takýchto publikácií zúfalo málo, napriek tomu, že sú zúfalo potrebné. Výpoveď Štefana Markuša o súčasnom Maďarsku, kde pôsobil do roku 2002 ako zatiaľ posledný slovenský veľvyslanec, je osobitým obrazom tejto krajiny. Štátu, ktorý je pre Slovensko v mnohom veľmi dôležitý. Je však obrazom neúplným, skresleným, a tým aj škodlivým.

Nostalgia za Uhorskom

Štefan Markuš, ktorý pochádza zo slovenskej rodiny v severomaďarskej Nyiregyháze, tvrdí, že počas jeho pôsobenia v Budapešti mu bolo umožnené spoznať Maďarsko aj z "odvrátenej, nepoznanej strany". Tou odvrátenou stranou je v Markušovom podaní prehnaný historizmus, ktorý aj dnes, podobne ako medzi dvoma svetovými vojnami, ovláda podľa jeho názoru maďarskú spoločnosť. Na viac ako dvesto stranách reprezentatívne chápanej knihy tu pred nami defiluje celá škála prejavov maďarskej nostalgie za strateným Uhorskom. Dobre a plasticky je tiež zobrazená kampaň pred voľbami v roku 2002, ktorá v podaní do toho času vládnucej strany Fidesz Viktora Orbána prešla až do nacionalisticko-populistického besnenia. Výborne sú vykreslené postavy prvého premiéra demokratického Maďarska Józsefa Antalla, záslužný je pokus o portrét Viktora Orbána a náčrt vývoja jeho strany Fidesz, ako aj vystihnutie osobností ďalších kľúčových politikov dnešného Maďarska. Kniha tiež dobre ilustruje maďarskú záľubu vo vlastnej veľkej a tragickej histórii aj pocit "ukrivdenia", ktorý vyvoláva vo veľkej časti Maďarov pohľad na dejiny ich národa. Čo sa týka tohto rozmeru súčasnej maďarskej politiky a diplomacie, podarilo sa Markušovi skutočne dostať "Maďarov pod lupu". V tom však spočíva aj hlavný problém celej knihy. Áno, súčasné Maďarsko je tiež za odčinenie tzv. trianonskej zrady. V politických kruhoch skutočne zohráva snaha o opätovné zjednotenie maďarského národa určitú úlohu. A Budapešť si samozrejme robí nárok aj na akúsi vedúcu úlohu v Karpatskej kotline a maďarskí politici i časť elity uvažujú v rovine pätnásťmiliónového národa. Slovenská diplomacia, politici, ale aj novinári vnímajú tento rozmer súčasného Maďarska veľmi citlivo. Niet divu, pretože sa týka územnej celistvosti a v extrémnom rozmere dokonca samotnej existencie Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa dnes Bratislava či Košice javia Slovákom ako samozrejmé slovenské mestá, pre maďarský historizmus sú rovnako tak samozrejme mestami maďarskými. O južných oblastiach krajiny s prevahou maďarskej menšiny nehovoriac. Toto však nie je neznáma, ale, naopak, až príliš známa a väčšinou preceňovaná tvár dnešného Maďarská. Ak sa nejaké správy z Budapešti v slovenských novinách objavujú, tak predovšetkým takéto.

Aké je dnešné Maďarsko?

Maďarsko, a to je hlavný nedostatok obrazu, ktorý vytvára Markušova kniha, však dnes nežije odškodňovaním Trianonu. Maďarsko súčasnosti je hospodársky veľmi úspešná a rozvíjajúca sa krajina. Je turistickým magnetom, ktorý dokázal z mala výnimočných vecí, čo tento vnútrozemský štát má, získať takmer maximum. Budapešť sa stala kozmopolitným veľkomestom. Dokáže prilákať milióny návštevníkov z celého sveta, aj najväčšie svetové koncerny. Je tiež mestom, ktoré si ako jediné v strednej Európe zachovalo veľkú židovskú menšinu, a tá zohráva obrovskú a unikátnu úlohu nielen v živote metropoly, ale aj celej krajiny. Ani o podivuhodnej stále trvajúcej poézii maďarskej pusty alebo Balkánom voňajúcom juhu krajiny nenájdeme v knihe nič. Nedozvieme sa ani, ako dnes žijú normálni Maďari. Nedozvieme sa, aké skutočne je dnešné Maďarsko. Z textov síce vytušíme, že vedľa zvýrazneného Slovensku "nepriateľského" Maďarska je tu aj druhé, iné, lepšie Maďarsko. S intelektuálmi európskeho a svetového rozhľadu, s ľuďmi ako bývalý prezident Arpád Göncz. S oveľa menej nacionálne mysliacimi a konajúcimi socialistami a liberálmi, ktorí teraz koniec koncov v Maďarsku vládnu. S miliónmi ľudí, ktorých nejaký Trianon už dávno nezaujíma.

Markuš stokrát inak

Okrem tejto necnosti trpí kniha aj chybami, ktoré sprevádzajú "diela" iných významných slovenských diplomatov a politikov, bývalým prezidentom Rudolfom Schusterom počnúc. Tým je fotografický sprievodca, ktorý by sa dal označiť ako "Štefan Markuš stokrát inak". Zbytočné a nedôstojné pre hlavnú časť textov sú tiež akoby z encyklopédie opísané portréty maďarských nositeľov Nobelových cien alebo rôzne prejavy a rozhovory "pána veľvyslanca". Tieto a podobne pasáže z knihy o Maďarsku tvoria súbor textov na tému "čo všade veľvyslanec Markuš povedal, napísal a predniesol". Vo vydavateľstve ako Veda, vydavateľstve Slovenskej akadémie vied, je taký editorský prístup prinajmenšom zvláštny. Kníh ako Maďari pod lupou by potrebovali slovenskí čitatelia oveľa, oveľa viac. A oveľa lepších.

Rudolf Chmel: Moje slovenské pochybnosti

Kalligram, edícia Domino

Eseje skeptického intelektuála a liberála, toho času v ministerskom kresle, sú akýmsi dialógom autora s čitateľom o mieste Slovákov v Európe. Rudolf Chmel sa vo svojej najnovšej knihe opiera o štúdium slovenskej identity v stredoeurópskom kontexte, najmä v maďarskom a českom. Reflektuje našu minulosť, hlavne však súčasnosť cez historicko-politické aj sociálno-duševno-myšlienkové súvislosti. A tiež cez analýzu stereotypov, predsudkov a tráum, ktoré sú ich večným sprievodcom.

EÚ nemá spoločný koncept zvládnutia rómskej otázky

18. júna 2004

29-ročná politička a antropologička Livia Járóka získala miesto europoslankyne v konzeratívnej skupine EPP na kandidátke hlavnej maďarskej opozičnej strany ako jediná zástupkyňa približne ôsmych miliónov európskych Rómov a Rómiek. 29-ročná politička a antropologička Livia Járóka získala svoje miesto europoslankyne v konzeratívnej skupine EPP na kandidátke hlavnej maďarskej opozičnej strany - konzervatívnej FIDESZ-MPSZ. Bude tak jediným zástupcom približne ôsmych miliónov európskych Rómov a Rómiek v EP. V Maďarsku samotnom žije viac ako pol milióna Rómov. Járóka v súčasnosti končí doktorát na London University a študovala v Berlíne a Varšave. Pracovala aj ako moderátorka v budapeštianskom rómskom rádiu. Ako sa vyjadrila pre maďarskú rozhlasovú stanicu, členské krajiny EÚ „nemajú spoločný koncept zvládnutia „rómskej otázky““. Rómovia sú najväčšou menšinou v Európe a Járóka verí, že EÚ „privíta realistické plány, ktoré budú môcť byť uplatnené aj v členských krajinách, aj za hranicami“. Diskriminácia Rómov bola súčasťou, aj keď nie vždy zdôrazňovanou, predvstupových správ o Maďarsku a niektorých iných bývalých kandidátskych krajinách, napríklad Slovenska. Na Slovensku kandidovalo do EP Rómske kresťansko-demokratické hnutie, nepodarilo sa mu však získať dostatočný počet hlasov. Európsky rómsky informačný úrad (ERIO) medzičasom, spolu s inými ľudskoprávnymi organizáciami a organizáciami brániacimi práva Rómov, včera vydal „urgentnú výzvu" k piatemu výročiu etnických čistiek voči Rómom v Kosove a pár dní pred Svetovým dňom utečencov. Vo výzve adresovanej Európskej rade a šéfom vlád EÚ žiada ERIO prehodnotenie situácie Rómov v Kosove a ostatných ľudí označovaných ako „cigáni".

Napriek tragédii kontingent ostáva

18. júna 2004

Tragická smrť prvého maďarského vojaka nie je príčinou toho, aby vláda odvolala z Iraku celý kontingent – mieni vláda v Budapešti. Celá maďarská politická scéna vyjadruje zdesenie, do Iraku pôjde vyšetrovacia komisia, na budúci utorok zvolali mimoriadne zasadanie branného výboru parlamentu – to sú niektoré reakcie na smrť maďarského vojaka v Iraku. 27-ročný čatár zahynul po výbuchu nastraženej míny, keď maďarská kolóna viezla pitnú vodu asi 70 kilometrov od svojho tábora v meste Al Hilla. Ďalší maďarský vojak utrpel zranenia. Od vypuknutia irackej krízy zahynul v oblasti jeden maďarský civilista, zranených vojakov už bolo niekoľko. Včerajší smrteľný prípad akiste podnieti diskusie o ďalšom osude maďarského práporu. Opozícia žiada stiahnutie vojakov už dávno – Fidesz vyjadril nateraz iba sústrasť, predsedníčka Maďarského demokratické fóra však vyhlásila: „To sme nechceli, toho sme sa obávali“. Vládni politici zdôrazňujú: maďarský kontingent musí zostať v Iraku dovtedy, kým platí jeho mandát. Premiér Péter Medgyessy nazval mínový útok podlým teroristickým činom, no dodal, že prápor bude naďalej plniť svoje úlohy v rámci medzinárodných síl.

Alternatívna MÁÉRT bude presadzovať autonómiu Maďarov

17. júna 2004

Z iniciatívy maďarských strán a organizácií Karpatskej kotliny vznikla v stredu v rumunskej Oradei Maďarská národná rada, ktorá má za cieľ presadzovať autonomistické snahy Maďarov žijúcich v menšine. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. SMK na stretnutie nepricestovalo. Konzervatívny denník konštatuje, že ide o určitú alternatívnu formu Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), ktorú zvolali predseda Sedmohradskej maďarskej národnej rady (EMNT) László Tökés a predseda Sikulskej národnej rady József Csapó. Magyar Nemzet pripomína, že ľavicovo-liberálna vláda Pétera Medgyessyho v ostatnom roku nezvolala stálu konferenciu napriek tomu, že to zahraniční Maďari požadovali. Na stretnutí boli prítomní predstavitelia opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), Maďarského demokratického fóra (MDF), a zástupcovia sedmohradských, vojvodinských, podkarpatských, chorvátskych a slovinských Maďarov. SMK síce avizovalo účasť, no napokon jej predstavitelia do Rumunska nepricestovali. Cieľom novej organizácie je demokratickými prostriedkami jednotne reprezentovať autonomistické snahy spoločenstiev maďarskej menšiny. Chce aktivizovať medzinárodnú politiku a na dosiahnutie cieľov mieni zapojiť aj európske inštitúcie. V záujme toho zriadili diplomatickú pracovnú skupinu, ktorej vedúcim bude György Csóti, bývalý záhrebský veľvyslanec Orbánovej vlády. Rada rozhodla aj o otvorení kancelárie v Bruseli, píše Magyar Nemzet.

V Budapešti o rýchlostnom cestnom spojení medzi Košicami a Miškovcom

17. júna 2004

O rýchlostnom cestnom spojení medzi Košicami a maďarským Miškolcom, ktoré umožní napojenie metropoly východného Slovenska na európsku diaľničnú sieť, dnes v Budapešti rokovali zástupcovia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR s predstaviteľmi Ministerstva hospodárstva a dopravy Maďarskej republiky. Na programe 7. zasadnutia slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre infraštruktúru bolo aj rokovanie o príprave medzinárodnej dohody o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov ciest na spoločnej štátnej hranici. "Hovorili aj o rekonštrukcii mosta Komárno - Komárom, ako aj o novom, druhom moste medzi týmito mestami a o možnosti opravy mostov na rieke Ipeľ," informuje Kelcová. Ako dodala, témami rokovania boli aj medzivládne dohody o železničnej doprave cez štátnu hranicu a o peážnej železničnej doprave.

Maďarské nízkonákladové aerolínie Wizz Air zavedú lety z Varšavy a Gdaňska

17. júna 2004

Maďarské nízkonákladové aerolínie Wizz Air plánujú dosiahnuť výnosy okolo 100 miliónov EUR (3,9 miliardy SKK) vo finančnom roku, začínajúcom od 1. apríla 2004. Wizz Air v auguste zavedie lety z Varšavy a Gdanska, povedal 16. júna šéf aerolínií Wizz Air Jozsef Varadi na tlačovej konferencii. Od 10. augusta Wizz Air začne lietať raz týždenne z Gdanska do Londýna a dvakrát do týždňa z Varšavy do Londýna. Doteraz ponúkal iba lety z Katovíc. Spoločnosť začala činnosť 19. mája. Odvtedy aerolínie Wizz Air prepravili vyše 12 000 pasažierov do Londýna, Berlína, Ríma a Paríža. Okrem Wizz Air v Poľsku pôsobia aj ďalšie nízkonákladové aerolínie ako SkyEurope, Germanwings a Air Polonia.

Maďarský premiér sa ospravedlnil

17. júna 2004

Maďarský premiér Péter Medgyessy sa ospravedlnil za pomstu komunistického režimu po revolúcii roku 1956. Urobil tak v pamätný deň martýra revolúcie Imreho Nagya. Šestnásty jún je v maďarskej histórii pamätný z dvoch príčin: roku 1958 v tento deň popravil kádárovský režim premiéra revolúcie Imreho Nagya, ktorého spolu s ďalšími martýrmi znovu pochovali tento istý deň roku 1989, čiže pred pätnástimi rokmi. Bola to jedna z kľúčových udalostí pokojnej zmeny politického systému v Maďarsku. Na včerajších spomienkových aktoch predstavitelia vlády, politických strán a organizácií veteránov revolúcie kládli vence pri pamätníku a hrobe Imreho Nagya. Premiér Péter Medgyessy sa zúčastnil na akcii vo väznici, kde popravili mnohých aktérov revolúcie. Hovoril o tom, že spojenie síl rôznych politických smerov je potrebné aj dnes. Urobil pozoruhodné gesto: poznamenal, že hoci v päťdesiatom šiestom mal iba 14 rokov, ale ako zodpovedný čelný predstaviteľ krajiny sa ospravedlňuje „za všetko, čo sa vtedy stalo“.

Maďarskí socialisti sa omladia

17. júna 2004

Prehra v európskych voľbách urýchlila reorganizáciu a omladzovanie v radoch maďarských socialistov, kde na jeseň nastane výmena generácií aj na najvyššom poste. Súčasný predseda a minister zahraničných vecí László Kovács oznámil, že sa už o tento post uchádzať nebude. "Súčasná forma činnosti strany nie je vhodná na to, aby mobilizovala ľudí," citoval ho denník Magyar Hírlap. Kovács, považovaný za silného muža strany, bol jej predsedom od roku 1998 a mal dobré šance na znovuzvolenie. Vo voľbách do Európskeho parlamentu socialisti s 34 percentami hlasov výrazne zaostali za opozičným Fideszom (47 percent). To, že Kovács vzdal boj o najvyššie stranícke kreslo, Magyar Hírlap pripisuje nezhodám medzi vládou a vedením strany, ktoré sa navzájom obviňovali z volebnej prehry. Kovács je vo vláde podriadeným premiéra - nestraníka Pétera Medgyessyho, ktorý sa podľa časti vedenia "strane odcudzil" a neriadi sa jej programom. "Pre Kovácsa bolo nesmierne ťažké zladiť povinnosti ministra a predsedu," hovorí socialista Gyula Horn. Podľa Kovácsa za prehru môže tak politika vlády, ako aj zlá kampaň, ktorú viedol Horn.

V Iraku zahynul maďarský vojak

17. júna 2004

V dôsledku výbuchu míny zahynul dnes v Iraku prvý maďarský vojak. Sedemdesiat kilometrov od tábora v meste Al-Hilla prevážala maďarská jednotka pitnú vodu, keď tesne vedľa kolóny vybuchla mína: dvaja vojaci boli ťažko zranení, jedného odviezli do americkej nemocnice vrtuľníkom, druhý zraneniam podľahol – ide o desiatnika, ktorý slúžil v 300-člennom kontingente na základe zmluvy. Je to prvá obeť z radov maďarských vojakov. Po tragickom prípade sa akiste zosilnia diskusie o prítomnosti transportného práporu v Iraku – jeho urýchlené odvolanie žiada opozícia už dávnejšie, no vláda sa drží zásady, že odchod z Iraku by znamenal poškodenie medzinárodnej prestíže Maďarska.

Aj Maďarsko stratilo prvého vojaka

Maďarský kontingent v Iraku stratil pri výbuchu v as-Suwajráhu juhovýchodne od Bagdadu svojho prvého vojaka, informoval v Budapešti maďarský minister obrany Ferenc Juhász. "Dnes (vo štvrtok) zaútočili na 47-členný konvoj presúvajúci sa z maďarskej základne al-Hilla smerom na ukrajinskú základňu. 27-ročný maďarský vojak pri tom zahynul hrdinskou smrťou," povedal Juhász. "Vedľa maďarského konvoja explodovalo výbušné zariadenie," dodal maďarský minister. Konvoj prevážal vodu na ukrajinskú základňu, keď na neho zaútočili v meste as-Suwajráh 70 kilometrov juhovýchodne od Bagdadu. Maďarsko vyslalo v septembri 2003 do Iraku 300 vojakov. Ide prevažne o expertov na logistiku a maďarský parlament schválil ich mandát do konca roka 2004. Nedávno vyzvala opozícia na ich stiahnutie sa z krajiny, avšak socialisticko-liberálna koalícia trvala na tom, že svoju misiu maďarský kontingent dokončí.

Budapešť vyšle do Afganistanu ďalších 120 vojakov

17. júna 2004

Maďarsko päťnásobne zvýši počet svojich vojakov v Afganistane na 151. Zároveň však počas budúceho roku zníži celkový počet svojich vojakov pôsobiacich v mierotvorných misiách v zahraničí na tisíc, uviedol v stredu minister zahraničia László Kovács. Ako vyhlásil, k 31 vojakom slúžiacim pod hlavičkou 6500-členných Medzinárodných bezpečnostných pomocných síl (ISAF) v Afganistane sa pripojí ďalších 120 maďarských vojakov. Ich úlohou bude zvýšiť bezpečnosť poskytnutím prieskumníkov pre Kábul a jeho okolie vrátane kábulského medzinárodného letiska, uviedol minister po stretnutí kabinetu. Zároveň dodal, že pre obavy z vysokých nákladov na ich pôsobenie zníži Maďarsko počas budúceho roku celkový počet svojich vojakov pôsobiacich v zahraničí na 1000. Vláda má za cieľ zaistiť účasť vojakov pri riešení konfliktov v stabilizačných a mierotvorných misiách pri najnižších možných nákladoch, dodal Kovács. Maďarsko má v súčasnosti v zahraničí 1057 vojakov vrátane 300 v Iraku a ďalších v Kosove, v Bosne a na Cypre. Ako dodal minister, zatiaľ sa nerozhodlo, ktoré zahraničné misie znižovanie stavov postihne.

G. Demszky popri hľadaní svojich koreňov navštívil aj košického primátora

17. júna 2004

Primátor Košíc Zdenko Trebuľa sa včera stretol s primátorom hlavného mesta Maďarskej republiky Gáborom Demszkym. Budapeštiansky primátor bol v Košiciach na súkromnej návšteve. „Pán Demszky sa venuje hľadaniu svojich koreňov. Píše knihu o svojej rodine a jej histórii a naše mesto v nej bude mať veľmi zaujímavé miesto. Starí rodičia pána primátora sú totiž pochovaní na cintoríne Rozália, jeho otec absolvoval v Košiciach premonštrátske gymnázium na Kováčskej ulici,“ vysvetlil zaujímavý dôvod návštevy Zdenko Trebuľa. Popri tejto časti návštevy však obidvaja primátori hovorili aj o pracovných záležitostiach. „Nadviazali sme na naše diskusie zo Štrasburgu, kde sme sa v máji zúčastnili za stretnutí Štrasburského klubu, ktorého členmi sú primátori hlavných miest a metropol nových členských krajín EÚ. Hovorili sme o tom, že na jeseň by do Košíc malo prísť niektoré z budapeštianskych divadiel, ktoré by v našom Štátnom divadle uviedlo inscenáciu populárnej Grófky Marice, alebo iného operetného diela maďarského autora. Možno to bude v rámci festivalu nezávislých divadiel, alebo samostatne. Zároveň sme hľadali aj možnosti na usporiadanie výstavy, alebo iného kultúrneho podujatia, ktorým by sa na oplátku prezentovali v Budapešti Košice.“ Gábor Demszky bol vo víkendových voľbách zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. „Získal dokonca najvyšší počet hlasov, k čomu som mu veľmi rád zablahoželal,“ dodal Zdenko Trebuľa.

Baumag naberá na rýchlosti

17. júna 2004

V afére Baumag v Maďarsku nastal výrazný obrat. Prezidenta tejto nebankovej inštitúcie polícia zadržala a zablokovala všetok majetok „podvodníckej“ firmy. Baumag je družstvo, ktoré vyberalo vklady od obyvateľov s prísľubom vysokých výnosov. Od minulého októbra však už nie je schopné podiely vyplácať. Poškodených je 18 tisíc ľudí, zväčša dôchodcov, ktorí vrazili svoje peniaze v nádeji dobrej investície. Baumag im teraz dlhuje takmer 40 miliárd forintov, čo je približne 65 miliárd korún. Vkladatelia demonštrujú už dlhé mesiace týždeň čo týždeň pred parlamentom, a žiadajú dôraznejší postup úradov voči družstvu, a hoci nechcú od štátu náhradu škôd, poukazujú na to, že Baumag mohol fungovať dlho bez toho, aby bol štátny dozor nad finančným trhom zasiahol. Pomerne nerozhodne sa začalo proti družstvu bankrotové konanie, no včera polícia zadržala jeho prezidenta, ktorého obviňuje z podvodu. Zároveň sa konečne zablokoval majetok firmy, ktorý však, podľa predbežných odhadov, nebude stačiť na pokrytie požiadaviek drobných vkladateľov. Isté kroky urobila aj vláda: na včerajšom zasadaní sa rozhodla novelizovať celú sériu právnych noriem. Najdôležitejším by mal byť zákon o tom, že nebankové inštitúcie, akou je aj družstvo Baumag, nemôžu zbierať vklady za účelom investícií.

Začína sa sviatok tanca a remesiel

17. júna 2004

Nezameniteľné podoby tradičnej ľudovej kultúry, krásu piesní a tancov, umelecké majstrovstvo v spojení so zábavou a súťažami ponúkajú od 18. júna do 1. augusta Dni tradičnej kultúry 2004. "Dni tradičnej ľudovej kultúry sú prepojením aktivít tradičnej kultúry s turistickým ruchom a ďalšími aktivitami medzi krajinami visegrádskej štvorky. Základnou ideou projektu je odkryť ďalšie možnosti vytvárania multikultúrneho prostredia v stredoeurópskom priestore," povedal Jozef Burič, riaditeľ odboru tradičnej kultúry Národného osvetového centra. Prvými podujatiami, ktoré otvoria Dni tradičnej kultúry je dnešný Otvárací koncert v Slovenskom rozhlase a celoštátna súťažná prehliadka detských ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov Detský festival ľudovej hudby v Považskej Bystrici. Dvadsiateho piateho júna o 16. h obecný bubeník po celom Klenovci a miestny hlásnik z veže na námestí vybubnujú a vyhlásia program Klenovskej rontouky v Klenovci. Návštevníkov čakajú dvory remesiel, v tvorivej dielni plieskania bičom si môžu vyskúšať svoje zručnosti a v tvorivej dielni tanca tanečníci folklórneho súboru Vepor budú učiť Klenovskú rontouku. Najväčšie a najznámejšie folklórne podujatie na Slovensku Východná sa uskutoční v prvý júlový víkend. Predstaví sa na ňom okolo l 500 spevákov, muzikantov a tanečníkov. Vo festivalovej Východnej vystúpia napríklad domáce folklórne skupiny z Východnej, Važca či Štrby. Chýbať nebude ani súbor Lúčnica, Slovenský ľudový umelecký kolektív s programom Jána Ďurovčíka Cirkus svet, ako aj folklórne súbory Lipa z Bratislavy, Šarišan z Prešova, Zemplín z Michaloviec, Kopaničiar z Myjavy, Detva a Podpoľanec z Detvy. Pripravený je aj ľudový jarmok a ukážky remesiel. Rezbárske sympózium Kresané do dreva - vyrezávanie monumentálnych sôch s ľudovou tematikou berie návštevník amfiteátra vo Východnej už ako samozrejmosť. Aj tento rok vzniknú sochy spod dlát rezbárov. Medzi pozvanými sú Vladimír Morávek, Ján Krajci, Pavel Lofaj, Jozef Lizoň, Stanislav Polek, Ján Palko, Martin Mešša, Mária Hrabinská a ďalší. V tom istom čase ako festival Východná sa v Štrbe uskutočnia Štrbské folklórne slávnosti, slávnosti hudby, tanca a spevu Folklórne slávnosti v Lesnej môžete navštíviť 10. júla, tvorivá dielňa mladých huslistov Primášikovia potrvá v Hornej Marikovej od 12. do 19. júla. Hudobný festival Strunobranie má za sebou už viac ako desiatku ročníkov. Jeho finále sa koná v dňoch 9. až 11. júla v Banskej Štiavnici. Na hlavnej festivalovej scéne v Amfiteátri pod Novým zámkom a v podkroví CMK Rubigall sa tento rok predstaví do 40 hudobných skupín a sólistov. Minulosť a súčasnosť valaskej kultúry odprezentujú Bačovské dni v Malatinej. Novohradský folklórny festival bude súčasne vo dvoch štátoch, na Slovensku a Maďarsku. V programoch festivalu sú okrem folklórnych vystúpení súborov aj výstavy, antológia detských folklórnych súborov, Novohradské národnostné stretnutie, Celoštátny festival Slovenských národnostných súborov, Všenárodný festival, ako aj priateľské privítanie všetkých účastníkov pod hradom Šomoška, priamo na slovensko-maďarskej hranici. Dni tradičnej kultúry uzatvorí stretnutie Pod Spišským hradom na Spišskom salaši so svojou typickou atmosférou a množstvom súťaží. Bude aj súťaž "Majster piroh", pokus o vytvorenie rekordu vo varení najväčšieho pirohu, či furmanské súťaže. Pripravená je aj tvorivá dielňa pre mladých kuchárov - varenie národných, tradičných jedál s medzinárodnou účasťou.

Podujatia Dní tradičnej kultúry 2004

Otvárací koncert 17. júna Slovenský rozhlas

Detský festival ľudovej hudby 17. až 20. júna Považská Bystrica

Klenovská rontouka 25. až 27. júna Klenovec

Drôtová nôta 26. júna Klenovec

Festival folklórnych súborov 25. až 27. júna Liptovský Mikuláš

Folklórny festival Východná 2. až 4. júla Východná

Kresané do dreva 25. júna až 3. júla Východná

Štrbské folklórne slávnosti 3. júla Štrba

Malí tanečníci 4. až 10. júla Štrbské Pleso

Strunobranie 2004 9. až 11. júla Banská Štiavnica

Folklórne slávnosti v Lesnej 10. júla Nová Lesná

Primášikovia 12. až 19. júla Horná Mariková

Bačovské dni 16. až 18. júla Malatiná

Festival cezhran. spolupráce 28. júla až 1. augusta maď.-slov. hranica

Spišský salaš 27. júla až 1. augusta pod Spišským hradom

Dokončujú najdrahší maďarský film

17. júna 2004

Už len tri týždne zostávajú do konca nakrúcania filmu Človek bez osudu, podľa románu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertésza. Ako svoj prvý režijný pokus ho nakrúca kameraman Lajos Koltai. S nakrúcaním doteraz najdrahšieho maďarského filmu s rozpočtom 2,5 miliardy forintov (asi 400 miliónov slovenských korún) začal Koltai vlani v decembri. Maďarská vláda prispela na snímku asi tretinou nákladov, čo však nestačilo a Koltai musel nakrúcanie asi na tri mesiace prerušiť pre finančné problémy. Kertészov román rozpráva príbeh štrnásťročného židovského chlapca z Maďarska, ktorý sa koncom vojny ocitol v koncentračnom tábore v poľskom Osvienčime.

Elektrárne odovzdajú Gabčíkovo vodárom

17. júna 2004

Slovenské elektrárne by gabčíkovskú vodnú elektráreň mali ešte pred svojou privatizáciou predať štátnej Vodohospodárskej výstavbe. V jej prevádzkovaní by mali energetici pokračovať aj naďalej, na základe zmluvy o spätnom prenájme. Vyplýva to z návrhu ministerstva hospodárstva, ktorými sa bude zaoberať vláda. Kabinet musí problém gabčíkovskej elektrárne vyriešiť ešte pred privatizáciou elektrární, pretože cele Vodné dielo Gabčíkovo je ešte stále predmetom sporu so susedným Maďarskom.

Bratislava prvýkrát v prvej päťdesiatke najdrahších miest

17. júna 2004

Najdrahším mestom na svete je naďalej Tokio. K takýmto záverom prišiel každoročný prieskum švajčiarskej poradenskej spoločnosti Mercer Human Resource Consulting (MHRC), hodnotiacej životné náklady vo vybraných mestách sveta. Druhý najdrahší bol podľa prieskumu z marca tohto roku Londýn, ktorý medziročne poskočil o päť miest. Moskvu, doteraz najdrahšie mesto v Európe, vytlačil na tretiu priečku. Z Európy sa do prvej desiatky dostali ešte švajčiarske Ženeva a Zürich a hlavné mesto Dánska Kodaň. Výrazné zmeny oproti minulému roku spôsobila veľká volatilita menových kurzov, najmä výmenného kurzu amerického dolára a eura. Posilňovanie meny v rebríčku smerom nahor najvýraznejšie posunulo austrálske a novozélandské mestá. Poskočila však aj Bratislava. Posilňovanie koruny a rast cien z hlavného mesta Slovenska spravil 44. najdrahšie mesto zaradené do prieskumu. Životný štandard je v Bratislave podľa MHRC drahší ako v Prahe či vo Varšave a len tesne zaostáva za nemeckým Mníchovom. MRHC hodnotil 144 miest, ktoré zoradil podľa ceny spotrebného koša zloženého z 200 položiek od bývania, stravovania, oblečenia až po dopravu a zábavu. Súčasťou koša sú len overené medzinárodné značky, ktoré poskytujú kvalitu a štandard, na ktoré sú zvyknutí spotrebitelia v najvyspelejších krajinách sveta. Údaje zozbierané MHRC využívajú nadnárodné firmy na stanovenie výšky diét a náhrad svojim vyslaným pracovníkom. Švajčiari cenovú úroveň koša v každom meste porovnávajú s jeho cenou v New Yorku. Cena koša v hlavnom meste svetového biznisu má pridelenú základnú hodnotu 100. Drahších ako New York je v prieskume celkovo jedenásť miest. Tokio je takmer o tretinu drahšie ako americká metropola. Najlacnejším mestom z prieskumu je naopak paraguajský Asunción, kde náklady dosahujú necelú polovicu newyorských cien. Z európskych miest najlacnejšie vyšla rumunská Bukurešť.

Bratislava je 44. najdrahšou metropolou sveta

17. júna 2004

Náklady na život v slovenskej metropole Bratislave sú už porovnateľne vysoké ako v západoeurópskych mestách. Z viac ako 140 najdrahších svetových miest sa Bratislava umiestnila v prvej päťdesiatke a predbehla aj Prahu, ktorá sa radila k jednému z najdrahších miest v regióne. Zoznam najdrahších miest sveta zostavila poradenská firma Mercer Human Resource Consulting podľa životných nákladov z pohľadu zamestnancov zahraničných firiem. Výskum porovnával ceny viac ako 200 položiek vrátane nákladov na energiu, nájomné, dopravu alebo zábavu. Bratislava je podľa tohto rebríčka pre cudzincov najdrahšia zo všetkých metropol nových členských štátov Európskej únie s výnimkou Budapešti. Maďarskej metropole patrí 34. miesto, kým Bratislave 44. priečka. Náklady v Bratislave sú vyššie aj v porovnaní s niektorými veľkými americkými mestami, akými sú Washington či Miami. Pozíciu najdrahšieho mesta sveta si aj tento rok udržalo japonské Tokio. Druhá priečka vlani patrila Moskve, tento rok ju nahradil Londýn. Dôvodom však neboli rastúce ceny, ale kurzové rozdiely. "Londýn sa z minuloročného siedmeho miesta posunul smerom nahor najmä vďaka posilneniu libry voči doláru," odôvodňujú autori štúdie. Najlacnejším mestom sveta je paraguayský Asunción, v Európe je to rumunská Bukurešť. V poradí najvýraznejšie postúpili európske, zvlášť veľké nemecké mestá. Zdraženie európskym metropolám priniesla aj spoločná mena. "Od zavedenia eura v roku 2002 väčšina európskych miest v rebríčku poskočila smerom nahor," komentovala štúdiu Marie-Laurence Sepedová z Mercer Human Resource Consulting. Pre zamestnávateľov, ktorí svojim zamestnancom platia náklady na živobytie v iných krajinách, sa teda Európa stáva čoraz drahšou v porovnaní s americkými mestami. Autori štúdie upozorňujú, že rast eura voči doláru môže donútiť nadnárodné firmy k presunu zamestnancov z Európy do USA. "Vďaka oslabovaniu sa doláru bude čoraz lacnejšie posielať zamestnancov do amerických miest," povedal hovorkyňa firmy Mercer Jackie Barberová.

Vážne varovanie pre MSZP

16. júna 2004 – SRo – gmp

Maďarská vládna socialistická strana uznáva, že v eurovoľbách dostala vážne varovanie. Jej vedenie zvoláva kongres strany už na túto jeseň. Predseda socialistov László Kovács „ešte nerozmýšľal“ o tom, či bude na jesennom kongrese opäť kandidovať na tento post. Povedal to sám po zasadaní predsedníctva strany, ktoré konštatovalo, že socialisti nedokázali zmobilizovať ľudí v eurovoľbách. Ako je známe, táto koaličná strana získala deväť mandátov, o tri menej, ako konkurenčný Fidesz z opozície. Po tejto porážke sa nadhodila aj zodpovednosť vedenia, konkrétne predsedu Kovácsa. Kongres strany mal byť pôvodne na budúci marec, ale skorší, októbrový termín naznačuje, že výmena stráže na čele sa zrejme urýchli.

Maďarsko by mohlo mať v EP dve rómske poslankyne

16. júna 2004

V novom Európskom parlamente naisto zasadne aspoň jedna Rómka Lívia Járókaová, ktorá sa do EP dostala na kandidátke maďarskej opozičnej strany Fidesz. Járókaová je pôvodným povolaním antropologička, pracovala však aj ako moderátorka rómskeho rádia v Maďarsku. Maďarsko by však mohlo vyslať do Bruselu aj druhú rómsku poslankyňu. V zákulisí menšej vládnej strany, liberálnych Slobodných demokratov, sa hovorí o tom, že by líder ich kandidátky do EP, primátor Budapešti Gábor Demszky po pol roku odstúpil a jeho miesto by zaujala Viktória Mohácsiová, ktorá bola na kandidátke tretia a do EP sa už nedostala. Mohácsiová dnes pracuje na ministerstve školstva ako povereníčka pre záležitosti rómskych detí. Maďarsko má ako jedna z mála európskych krajín aj v domácom parlamente troch rómskych poslancov, dvoch za opozíciu a jedného vo vládnych radách.

Maďarsko: eurovoľby zachránili malé strany

16. júna 2004 - sme

V Maďarsku síce výsledky eurovolieb nevyvolali politickú krízu, na ďalší vývoj koaličnej aj opozičnej politiky by však mohli mať zásadný vplyv. Eurovoľby tiež aspoň na čas prerušili niekoľko rokov trvajúci trend, smerujúci k vzniku systému dvoch strán u našich južných susedov. Do Bruselu svojich poslancov vyšlú všetky štyri maďarské parlamentné strany. Tri z nich hovoria o víťazstve a iba vládni socialisti (MSZP) priznali porážku. Tí hovoria len o tesnej prehre, čo však nie je celkom pravda. Opozičný Fidesz napríklad vyhral aj vo väčšine veľkých miest vrátane Budapešti, kde doteraz vyhrávali socialisti a liberáli. Socialisti doplatili na polovičné riešenia pri presadzovaní reforiem a tradičnú ťarbavosť pri komunikácii s verejnosťou. Vo volebnej kampani dokázali len reagovať na obvinenia Fideszu a nevyužili ani také populárne opatrenia, akým je zrušenie povinnej vojenskej služby. Výsledok eurovolieb pravdepodobne povedie u socialistov k personálnym zmenám. Málo charizmatický predseda MSZP a minister zahraničných vecí László Kovács ako šéf strany asi skončí a uvažuje sa tiež, že ho od jesene vyšlú do Bruselu ako maďarského eurokomisára. Voľby oslabili aj pozíciu premiéra Pétera Medgyessyho, ktorého ľavičiari v strane obviňujú, že klesajúce preferencie MSZP spôsobili jeho reformy a rozpočtové škrty. Úplne spokojný však nie je ani víťaz volieb Fidesz. Dúfal vo väčšiu účasť hlavne na vidieku, kde je tradične silný. V tom prípade by voľby mohol prezentovať ako referendum proti vládnym reformám. Nespokojní však voliť neprišli. "Voľby rozhodli kmeňoví voliči oboch strán, ktorých dokázal lepšie mobilizovať Fidesz," hovorí sociológ Pál Tamás. Fideszu tiež prekáža, že vo voľbách uspela druhá opozičná strana a jej najbližší spojenec Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré v domácich prieskumoch dostáva okolo dvoch percent. Strana bývalého premiéra Viktora Orbána sa už dlho snaží MDF pohltiť a dokončiť tak zjednotenie národno-konzervatívnych síl. Úspech posilní to krídlo MDF, ktoré trvá na samostatnosti strany. Druhý dych v nedeľu získala aj menšia vládna strana, liberálny Zväz slobodných demokratov. V domácich prieskumoch sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti a vo vláde väčšinou len poslušne asistovali socialistom. Výrazný úspech v eurovoľbách znamená ich posilnenie v koalícii a zvýšenie tlaku na dokončenie reforiem napriek nespokojnosti ľavičiarov v MSZP.

Trojstretnutie expremiérov

16. júna 2004 – SRo – gmp

Traja maďarskí expremiéri považujú pravidelné konzultácie o Iraku za potrebné, avšak ich názory na odvolanie maďarského kontingentu sa líšia. Bez súčasného premiéra Pétera Medgyessyho sa zišli traja predchádzajúci predsedovia vlád: Viktor Orbán, Gyula Horn a Péter Boross. Stretnutie inicioval ešte pred eurovoľbami Orbán, no Horn to označil za súčasť kampane, a navrhol neskorší termín. Včera presviedčal svojich partnerov, že posledné uznesenie Bezpečnostnej rady OSN umožňuje konsolidáciu v Iraku, a preto by bolo nesprávne maďarských vojakov stiahnuť. Oproti tomu Orbán a Boross zastávali názor, že vláda by mala byť pripravená na odvolanie 300-členného kontingentu v ktorejkoľvek chvíli, pretože ako povedali v Iraku už nejde o boj proti terorizmu. Hodno poznamenať, že trojstretnutie nie je významné ani tak z hľadiska Iraku, ako z vnútropolitického aspektu: expremiéri totiž ukázali, že je možné skoncovať s drsnou atmosférou a hovoriť o vážnych problémoch v pokoji.

Orbán: Odídeme z Iraku

16. júna 2004

Maďarská armáda a vláda sa musia pripraviť na stiahnutie vojenskej jednotky z Iraku. Vyhlásil to včera v Budapešti predseda Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) a bývalý premiér Viktor Orbán. Dodal, že ostatná rezolúcia BR OSN o Iraku je krokom k mierovému usporiadaniu. Opozičný FIDESZ porazil vo voľbách do Európskeho parlamentu vládnu socialistickú stranu (MSZP) o 13 percent hlasov.

Kovács: Maďarsko musí znížiť náklady na vojenské misie

16. júna 2004

Počet maďarských vojakov slúžiacich v zahraničných mierových misiách musí na budúci rok zostať pod hranicou 1000 vojakov. Vyhlásil to dnes v Budapešti po rokovaní vlády minister zahraničných vecí László Kovács. Vláda ďalej rozhodla o tom, že do afganskej operácie Severoatlantickej aliancie (NATO) ponúkne Maďarsko 120-člennú prieskumnú jednotku, ktorú vycvičili a vyzbrojili pre jednotku rýchleho nasadenia NATO. Kovács rozhodnutie vlády zdôvodnil tým, že v budúcnosti bude potrebné presadzovať záujmy Maďarska účasťou v rôznych vojenských operáciách s čo najnižšími nákladmi. Dnes slúži 1057 maďarských vojakov v zahraničných mierotvorných a stabilizačných misiách, okrem iného na Balkáne, v Iraku, na Cypre a v Afganistane. Úlohou jednotky vyslanej do Afganistanu by bolo podľa jeho slov pod nórskym velením posilniť prieskumnou činnosťou bezpečnosť okolia Kábulu a letiska. V Afganských pomeroch ide o najbezpečnejšiu oblasť, dodal šéf diplomacie. O maďarskej ponuke rozhodne rada NATO na úrovni veľvyslancov 18. júna, konečné rozhodnutie by malo padnúť na istanbulskom summite koncom júna.

Cena kníhkupcov Péterovi Esterházymu

18. júna 2004

Cenu nemeckých kníhkupcov, jedno z najprestížnejších nemeckých literárnych ocenení, v tomto roku získal maďarský spisovateľ Péter Esterházy. Cena nemeckých kníhkupcov je udeľovaná od roku 1950 nemeckým alebo zahraničným osobnostiam za výnimočné zásluhy za mier predovšetkým na poli literatúry, umenia a vedy. Medzi laureátmi ceny sú Hermann Hesse, Yehudi Menuhin či Václav Havel. Vlani cenu získala americká spisovateľka Susan Sontagová. Esterházy je už druhým oceneným maďarským spisovateľom, prvým bol v roku 1991 György Konrád. Podľa odôvodnenia kuratória Esterházy zobrazuje nielen to, ako teror a násilie človeka rozbíjajú, ale smutne a s iróniou vykreslí aj zmŕtvychvstanie tohto človeka. Súčasťou ceny, odovzdávanej tradične na jesennom frankfurtskom knižnom veľtrhu, je odmena 15-tisíc eur. Miestom ceremoniálu ceny je kostol svätého Pavla vo Frankfurte, v ktorom v roku 1848 zasadal prvý nemecký parlament.

Cena mieru Nemeckého knižného obchodu 2004 poputuje do Maďarska

16. júna 2004

Laureátom tohtoročnej Ceny mieru Nemeckého knižného obchodu sa stal maďarský spisovateľ Péter Esterházy (53). V zdôvodnení sa uvádza, že spisovateľ umiestnil nanovo nielen svoju vlasť v strede Európy, ale aj Európu uprostred literatúry. Prestížne ocenenie dotované sumou 15.000 eur (takmer 600.000 Sk) si literát prevezme počas Frankfurtského knižného veľtrhu 10. októbra. Rodák z Budapešti je významným predstaviteľom maďarskej postmoderny. Za jeho životné dielo sa označuje Harmonia Caelestis, kniha, v ktorej priblížil príbeh vlastnej rodiny. Potomok niekdajšej aristokratickej rodiny, ktorej majetok bol po roku 1948 znárodnený, patrí už mnoho rokov medzi popredných maďarských spisovateľov a dramatikov. Porotcovia podčiarkli teraz aj schopnosť tohto nositeľa početných literárnych ocenení popísať zničenie a znovuzrodenie starého kontinentu s preň typickým smútkom a iróniou. Štvornásobný otec, ktorý je pôvodným povolaním matematik, žije v maďarskom hlavnom meste. Prezident medzinárodného PEN klubu, český spisovateľ Jiří Gruša netajil radosť nad výberom laureáta označiac Esterházyho za "múdreho rozprávača, ktorý je skvelým príkladom všestrannosti európskej literatúry". Najuznávanejší nemecký literárny kritik Marcel Reich-Ranicki považuje Esterházyho podľa vlastných slov za "skutočne európskeho autora", veľkého znalca ľudí, ktorý dokáže presvedčivo vytvárať rozmanité postavy z najrôznejších období. Prozaickými prácami, ktoré napriek vysokej intelektuálnej úrovni nie sú nikdy suché, významnou mierou prispieva k porozumeniu medzi národmi, poznamenal. Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu udeľujú od roku 1950 a medzi jej viac ako 50 doterajšími laureátmi figurujú osobnosti, a to nielen literárne, napríklad Albert Schweitzer (1951), Hermann Hesse (1955), Carl Friedrich von Weizsäcker (1963), Astrid Lindgrenová (1978), Yehudi Menuhin (1979) i Václav Havel (1989). V uplynulých 10 rokoch cenu získali španielsky spisovateľ a politik Jorge Semprun (1994), nemecká orientalistka Annemarie Schimmelová (1995), peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa (1996), jeho turecký kolega Yasar Kemal (1997), nemecký literát Martin Walser (1998), americký historik Fritz Stern (1999), alžírska spisovateľka a historička Asja Džebarová (2000), nemecký sociológ a filozof Jürgen Habermas (2001), nigérijský spisovateľ Chinua Achebe (2002) a americká spisovateľka, kultúrna teoretička, publicistka Susan Sontagová (2003).

SND v Miškolci uviedlo Bartókovský večer

16. júna 2004

Opera a Balet SND hosťovali v maďarskom Miškolci. Na medzinárodnom opernom festivale bratislavský súbor uviedol v pondelok Pannu Orleánsku od Piotra Iľjiča Čajkovského a včera sa predstavil Bartókovským večerom v hudobnom naštudovaní Jánosa Kovácsa. Najskôr uviedli balet Drevený princ v choreografii Tamása Juronicsa a potom operu Hrad kniežaťa Modrofúza, kde sa maďarskému publiku predstavila mezzosopranistka Denisa Hamarová a basista Gustáv Beláček. Na festivale v Miškolci hosťujú aj súbory z Moskvy, Záhrebu, Kyjeva a Litvy.

Maďarskí divadelní ochotníci v Komárne

16. júna 2004

Príležitosťou pre zviditeľnenie, výmenu názorov a získanie nových podnetov do ďalšej tvorivej práce je celoštátny festival maďarských ochotníkov Jókaiho dni, ktorý sa včera podvečer začal v Komárne. "Nepoznám amatérske a profesionálne divadlo, len divadlo dobré a zlé," uviedol na slávnostnom otvorení 41. ročníka festivalu riaditeľ Jókaiho divadla v Komárne Tibor Tóth. Podujatie sa začalo predstavením divadelnej komédie Impostor z autorskej dielne GyŚrgya Spiróa v réžii Martina Hubu, v podaní hercov Jókaiho divadla. V utorok na festivalovom pódiu vystúpili ochotníci zo Sokoliec, z Košíc, Levíc a Fiľakova. Predseda Divadelnej spoločnosti Pódium Péter Havasi zdôraznil, že Jókaiho dni sú už desaťročia významnou kultúrnou a slávnostnou udalosťou v kruhu maďarských divadelníkov. Prehliadka amatérskeho divadelného umenia, ktorá potrvá do 20. júna, je venovaná pamiatke miestneho rodáka, romantického spisovateľa Móra Jókaiho (1825-1904).

Maďarská vláda a producenti liekov dosiahli dohodu o subvencii liekov

16. júna 2004

Maďarská vláda a producenti liekov dnes dosiahli vzájomnú dohodu, ktorá znamená nezmenenú cenovú politiku liečiv do konca tohto roku a ich nižšie ceny do roku 2006. Budapeštiansky kabinet touto dohodou stiahol svoju hrozbu o cenovej kontrole na subvencované lieky výmenou za to, že sa farmaceutické spoločnosti budú podieľať na nákladoch za dotácie. Akcie viacerých farmaceutických koncernov po oznámení tejto správy prudko vystrelili smerom nahor. Dohoda zároveň chráni rozpočtový schodok pred vymknutím sa spod kontroly. Vláda súhlasila s tým, že v priebehu ďalších dvoch rokov vynaloží na subvencie pre liečivá o 5 % viac financií. Producenti liekov na druhej strane tento rok prispejú k rovnakej položke 9 miliardami forintov (v prepočte 1,4 miliardy SKK). Ceny dotovaných liekov preto tento rok neporastú. Producenti zároveň prisľúbili, že svoje lieky ocenia aj do spoločnej európskej meny a podržia ich nezmenené dovtedy, kým sa výmenný kurz forintu voči euru nepohne viac ako o 6,25 % v akomkoľvek smere. Po dosiahnutí dohody "si vydýchol" aj štátny rozpočet. Ak by totiž všetky náklady na subvencie padli na plecia vlády, spôsobilo by to prekročenie tohtoročného rozpočtového schodku o 40 miliárd forintov. Ten od januára do júna už vyčerpal zhruba 85 % z celoročného cieľu. Ministerstvo financií sľubuje dodržanie prognózy, analytici sú však v tomto ohľade značne skeptickí.

Dohodu o Tokaji schválil aj Brusel

16. júna 2004

Európsky výbor pre víno schválil včera v Bruseli slovensko-maďarskú dohodu týkajúcu sa vymedzenia tokajskej oblasti a zosúladenia výrobných postupov a kontroly tokajského vína. Tým sa dlhoročný bilaterálny spor urovnal aj na európskej úrovni. Tokajskému vínu sa otvára cesta, aby sa z neho čoskoro mohol stať rovnako prísne a výhodne vyrábaný nápoj, akým je napríklad francúzske šampanské. Európsky výbor pre víno schválil dohodu, ktorá vymedzila tokajskú oblasť a na základe ktorej sa zosúladia výrobné postupy, kontrola, označovanie a kritériá kvality tohto nápoja. Radosť nad tým vyjadrila aj Európska komisia, ktorá pri riešení sporu dlho asistovala. K zosúladeniu pravidiel nevyhnutných na uznanie geografickej ochrany značky Tokaj musí prísť do 1. augusta tohto roka. Prispôsobovať sa bude najmä Slovensko, pretože Budapešť má s úniou osobitnú dohodu o Tokajskom víne 11 rokov. Spoločné pravidlá bude treba uplatňovať aj pri vydávaní certifikátov pôvodu pre vinič a víno, pri výrobe vína a vymedzovaní vinohradov. Bez týchto zmien by nebolo možné chrániť značku Tokaj, tak ako napríklad Champagne vo Francúzsku, a nápoj by sa mohol predávať nanajvýš ako odrodové víno. Dohoda zvýši aj šancu na to, aby od roku 2007 bola značka Tokaj vyhradená iba pre vína pochádzajúce zo Slovenska a Maďarska. Dovtedy môžu túto značku používať aj Francúzsko, Slovinsko a Taliansko.

Dohoda o Tokaji zatiaľ predbežná

16. júna 2004 – SRo – gmp

Zrodila sa predbežná dohoda medzi slovenskou a maďarskou stranou o problematike tokajského vína – oznámil v Budapešti predstaviteľ ministerstva pôdohospodárstva. Politický štátny tajomník rezortu Tibor Szanyi novinárov informoval o tom, že predbežná odborná dohoda, ktorá bola dosiahnutá na niekoľkodňových rokovaniach v spolupráci so zástupcami Európskej únie, zakotvuje problémy, ktoré ešte treba vyriešiť v budúcich mesiacoch. V auguste či v septembri by potom mohla byť podpísaná o tokajskom víne medzivládna dohoda, podľa ktorej by mala vzniknúť jednotná tokajská vinárska oblasť. Podľa štátneho tajomníka sa rysuje rozumný kompromis, vďaka ktorému bude možné vyrábať v celom regióne chránené a vysoko kvalitné tokajské víno. Vyžaduje si to jednotnú výrobu a kontrolu kvality. Vo viniciach, ktoré patria k Slovensku, sa budú uplatňovať tiež maďarské regule, inak sa nedá zabezpečiť jednotná ochrana pôvodu a trhu – povedal Szanyi.

Nekoncepčná poľnohospodárska politika v Maďarsku poškodila odvetvie

16. júna 2004

Poľnohospodárski odborníci sa zhodujú v tom, že Maďarsko má najlepšie predpoklady na to, aby jeho agrárny sektor prosperoval. V krajine sú nielen rozsiahle plochy vysoko kvalitnej ornej pôdy, ale nachádza sa aj v ideálnom klimatickom pásme. Napriek tomu, ako napísal rakúsky denník Die Presse, pár týždňov po vstupe do EÚ zápasí sektor s vysokými výrobnými nákladmi a rozsiahlou prezamestnanosťou. Tento stav maďarského agrárneho sektora je predovšetkým dôsledkom nekoncepčnej poľnohospodárskej politiky budapeštianskych vlád za posledných 14 rokov. Vlády sledovali v tomto rezorte svoje krátkodobé ciele a nedbali na jeho perspektívu. Čo jedna vláda v ňom urobila, druhá od základu zmenila. Kým súčasná socialistická vláda podporuje veľkovýrobcov, predchádzajúca vláda strany FIDESZ pomáhala subvenciami najmä malým roľníkom. Od roku 1989 sa v krajine do poľnohospodárstva vložilo vo forme dotácií 1,5 bilióna forintov (5,68 miliardy EUR - vyše 225 miliárd SKK). Maďarskí poľnohospodárski odborníci teraz dúfajú, že po 1. máji sa v agrárnom sektore skončí s cikcakovým kurzom, lebo sektor je už riadený z Bruselu. Podľa nich bude maďarská agrárna politika stabilná a koncepčná, teda v EÚ získa to, čo jej posledných 14 rokov najviac chýbalo.

HVB otvorí do roku 2007 v krajinách SVE 200 nových pobočiek

16. júna 2004

HVB Group otvorí do roku 2007 v strednej a východnej Európe (SVE) 200 nových pobočiek, ktoré pridá k súčasným 850 zastúpeniam v regióne. Druhá najväčšia nemecká banka to uviedla v stredu. Banková skupina HVB sa rozhodla podniknúť rozsiahly rozvoj siete pobočiek v strednej a východnej Európe, uviedla banka na tlačovej konferencii v Budapešti. Riaditeľ maďarskej divízie HVB Matthias Kunsch povedal, že z 200 nových pobočiek sa 170 otvorí v Maďarsku, Poľsku a Chorvátsku a ostávajúcich 30 v ostatných krajinách regiónu. Bavorská banková skupina uviedla, že v súčasnosti poskytuje finančné služby 4 mil. klientom v pätnástich krajinách regiónu. Kunsch ďalej uviedol, že len expanzia v Maďarsku bude stáť banku 10 mld. HUF a rozšíri súčasných 38 pobočiek v krajine o ďalších 60 zastúpení. Budú to investície na zelenej lúke. V súčasnosti v Maďarsku nevidím žiadne príležitosti na akvizície, povedal Kunsch a dodal, že cieľom banky je zvýšiť do roku 2010 počet drobných klientov v tejto krajine s 10 mil. obyvateľov až na 500 tis. zo súčasných 100 tisíc.

Slovenskí a maďarskí podnikatelia dnes o nových možnostiach spolupráce

15. júna 2004

Výmena informácií o maďarsko-slovenských podnikateľských možnostiach po vstupe do Európskej únie (EÚ) patrila medzi hlavné ciele dnešného regionálneho stretnutia podnikateľov z oboch krajín v Košiciach, ktoré zorganizovala Obchodná kancelária Veľvyslanectva Maďarskej republiky v SR. Podľa jej vedúceho Tibora Vargu malí a strední podnikatelia hrajú v obchodnej výmene rozhodujúcu úlohu, pričom po vstupe do únie sa podstatne zvýšili najmä možnosti podnikateľov susediacich regiónov. "Najdôležitejším krokom bol zánik colnej únie, odbúranie ciel a vzájomné uznávanie certifikátov o zhode výrobku," konštatoval pre TASR Varga. Podľa vedúceho maďarskej obchodnej kancelárie objem obchodného obratu medzi oboma krajinami predstavuje viac ako miliardu USD. Ako dodal, z roka na rok dynamicky rastie a zároveň sa zvyšuje aj záujem investovať v druhej krajine. Už od začiatku roka podľa jeho slov cítiť akceleráciu dovozu i vývozu tovaru medzi Slovenskom a Maďarskom a hlavne "poskočil" objem investícií. Zvyšujúci trend zaznamenáva donedávna pomerne nízka obchodná výmena služieb na oboch stranách. Výraznú dynamiku v obchodnom obrate očakáva najmä pri spracovaných pôdohospodárskych a potravinárskych výrobkoch. Na stretnutí v Košiciach sa zúčastnilo 44 maďarských a 55 slovenských firiem. Okrem možnosti vzájomne rokovať im organizátori zabezpečili aj konzultácie v oblasti certifikácií a o podmienkach poskytovania služieb.

Zmrazené ceny liekov

15. júna 2004 – SRo – gmp

Maďarský parlament schválil novelu zákona, ktorá umožňuje vláde zmraziť ceny liekov na dobu deviatich mesiacov. Odstrániť prechodné poruchy, alebo udržať rovnováhu na trhu s liekmi – taký je hlavný zámer novely, ktorou vláda mieni znížiť ťarchy obyvateľstva. Teraz sa podarilo nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so zákonom o cenách, a zmrazenie platí len na dobu deviatich mesiacov. Vláda už od prvého apríla zmrazila ceny liekov na rok, avšak ústavný súd označil jej postup za protiústavný, termín nápravy stanovil do 30. júna, ktorý sa po včerajšom odhlasovaní novely podarí splniť. Ozývajú sa však výrobcovia liekov, ktorí sa mienia obrátiť opäť na Ústavný súd, navyše vláde vyčítajú, že v tieni nového zákona o zmrazení cien je ťažké rokovať o nových cenách liekov. Dohoda je údajne na dosah rúk, no výrobcovia teraz cítia nôž na krku. Inak vláda vinila z neúmerného zvyšovania cien i spotreby liekov, teda aj z rastu výdavkov zdravotnej pokladnice, výrobcov – tí totiž vedú masívne reklamné kampane, ktorých náklady premietajú do cien.