27. júna 2004 ● Zo slovenskej tlače

Po návšteve v Amerike

27. júna 2004 - SRo - gmp

Čo ponúkol maďarský premiér Péter Medgyessy počas rokovaní s americkými vedúcimi predstaviteľmi? – túto otázku kladie opozičný Fidesz, ktorý žiada, aby predseda vlády referoval o svojej ceste po USA na mimoriadnom zasadaní branného výboru parlamentu. Opozičný Fidesz je zvedavý predovšetkým na to, čo znamená konkrétne prísľub premiéra Medgyessyho, že maďarskí vojaci zostanú v Iraku, či sa predseda vlády na rokovaniach vo Washingtone tento týždeň zaviazal zúčastniť sa na vojne v Iraku aj na budúci rok. A či informoval amerického prezidenta Georgea Busha o tom, že prevažná väčšina, až 80 percent maďarských občanov je za odvolanie maďarského kontingentu z Iraku. Podľa informácií Fideszu Medgyessy v Amerike ponúkol aj výcvik irackých vojakov v Maďarsku alebo vyslanie ďalších vojakov, ktorí by cvičili príslušníkov irackých bezpečnostných síl na mieste. Hovorca vlády Zoltán Gál na tieto vyjadrenia fideszáckych politikov reagoval tým, že maďarská verejnosť dostala o rokovaniach premiéra v Amerike dostatočné informácie, Péter Medgyessy sa nezaviazal rozšíriť mandát maďarského práporu v Iraku. Z toho vyplýva, že zvolanie mimoriadneho zasadania branného výboru parlamentu je zbytočné, a slúži iba na vyvolávanie napätia.

Nelegálna migrácia

27. júna 2004 - SRo - gmp

Najdôležitejšou úlohou maďarskej pohraničnej stráže je zabrániť nelegálnej migrácii do krajiny a do ďalších štátov Európskej únie. Veliteľ pohraničnej stráže generálmajor József Béndek konštatoval, že kontrola na zelených hraniciach je prísnejšia, preto nelegálni migranti hľadajú iné metódy - najčastejšie sa snažia dostať na územie Maďarska cez legálne hraničné priechody, avšak s pomocou falošných dokladov – pasov, či pracovných povolení. Pri príležitosti dňa maďarskej pohraničnej stráže celoštátny veliteľ zdôraznil, že Maďarsko bude do roku 2006 pripravené pripojiť sa k schengenskému systému – maďarská strana je za to, aby tak urobili naraz všetky nové štáty únie, teda Slovensko, Slovinsko a Poľsko, ktoré strážia aj vonkajšie hranice únie.

Karpatský euroregión sa má zmeniť na federáciu národných združení

25. júna 2004

Karpatský euroregión (KER) ako združenie cezhraničnej spolupráce piatich susediacich krajín sa má zmeniť na federáciu národných združení. Na tomto závere sa zhodli 25. júna na zasadnutí v Prešove členovia prezídia a medzinárodného sekretariátu KER. Zmenu v 11-ročnej existencii KER si podľa predsedu rady Jozefa Polačka, prednostu Krajského úradu v Prešove, vynucuje ambícia efektívne sa zapojiť do finančného plánovacieho obdobia Európskej únie (EÚ) 2007 - 2013. Doterajšia podoba KER, ktorý nie je subjektom práva to neumožňuje. Alternatíva k federácii zatiaľ nie je, ale národné strany majú do 15. augusta t. r. dať písomné stanoviská k ďalšej podobe. Definitívne by ju mali schváliť na 36. zasadnutí Rady KER v Bardejove v závere t. r. Polačko na tlačovej konferencii po rokovaní ďalej povedal, že národné združenia KER na Slovensku a v Poľsku sú si združením právnických osôb podobné. Na Ukrajine združenie funguje ako mimovládna organizácia, v Maďarsku si členské samosprávy navzájom delegujú povinnosti a v Rumunsku sa model podobá slovenskému a poľskému. "V podstate ten poľský a slovenský model, ktorý teraz existuje, už nepotrebuje veľa zmien na to, aby sa mohla potom vytvoriť nejaká strešná federatívna inštitúcia, ktorá by bola i subjektom európskeho práva," poznamenal. Predstavitelia národných strán zdôraznili, že po 1. máji t. r., keď SR, Poľsko a Maďarsko sa stali členmi EÚ neskomplikovali sa ich vzťahy s Ukrajinou a Rumunskom, nečlenmi únie. Na zasadnutí jednotlivé národné časti predstavili svoje priority na roky 2004 až 2006. Zhodli sa tiež na tom, že dominujúce sú dvoj a trojstranné projekty spolupráce a len v menšej miere také, ktoré sa týkajú všetkých členských krajín KER. Slovenská strana získala predsedníctvo v rade KER po prvýkrát v histórii euroregiónu pred niekoľkými týždňami.

Trojdňové oslavy v metropole Zemplína

25. júna 2004

Dni mesta pripravili Michalovčania tento víkend pri príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Doteraz najstaršia známa písomná správa o Michalovciach je v listine prepošta Tomáša a budínskej kapituly z roku 1244. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa mestského úradu Viera Pakánová, mesto pri tejto príležitosti udelilo Ceny primátora za rozvoj, propagáciu a reprezentáciu Michaloviec prof. Jánovi Korčmárošovi, Mikulášovi Čollákovi, Štefanovi Semufovi, Jánovi Ďurovčíkovi ml., Andrei Šalatovej a 1. basketbalovému klubu. Plaketu mesta za podiel na rozvoji vzdelávania udelili Lenke Sabovej a siedmim zástupcom cirkví a náboženských spoločenstiev pôsobiacim v Michalovciach. Ocenenia odovzdali dnes na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Dni mesta sa začali dnes popoludní trojdňovým detským country festivalom. V piatok a v sobotu sa Michalovčanom predstaví osemnásť detských súborov z celého Slovenska a hosť festivalu MAURY SHANAHAN z Írska. V nedeľu v kultúrnom programe Svoji svojim okrem iných vystúpia aj zabávači, ktorí svetlo sveta uzreli v Michalovciach známy ľudový rozprávač Ján Pisančin alias Ander, Paľo Naď, Ján Ďurovčík ml., Jana Hospodárová, Juraj Libera a Michal Starjak. V sobotu pokračuje country festival, ale Michalovčania si môžu zmerať sily aj v rôznych športových či zábavných aktivitách. Na večer je pripravený veľký Country bál. Dni mesta vyvrcholia v nedeľu prehliadkou cirkevných zborov. Michalovce navštívia delegácie partnerských miest z Česka, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. To, ako sa Michalovčania vedia zabávať, budú sledovať v priamom prenose aj Poliaci.,,Počas osláv odvysielajú v živých vstupoch zábery z michalovského námestia v poľskej štátnej televízii. V rovnakom čase budú zasa Michalovce zastupovať v poľskom Jaroslawe na Dňoch Slovanov zemplínski remeselníci, umelci, kuchári a výtvarníci, povedala Pakánová.

Žiadajú tvrdšiu legislatívu EÚ v oblasti chemických látok

25. júna 2004

Aktivisti organizácie Greenpeace včera vo večerných hodinách protestovali pred parlamentom Maďarskej republiky proti nebezpečným toxickým chemikáliám ohrozujúcim ľudské zdravie. Historická budova parlamentu bola v čase demonštrácie environmentalistov miestom slávnostnej recepcie delegátov 4. ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví, ktorú pod názvom „Future for our children“ organizuje Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO). Greenpeace protestoval proti kontaminácii detí chemickými látkami, ktoré ohrozú ich zdravý psychický a fyzický vývoj. Aktivisti chceli protestom pripomenúť delegátom konferecnie dôležitosť prijať a realizovať konkrétne politické rozhodnutia, ktoré by zmenili legislatívu upravujúcu nakladanie s nebezpečnými chemickými látkami. Experti spolupracujúci s environmentálnymi organizáciami adresovali ministrom jasný odkaz. Renomovaný francúzsky špecialista na rakovinové ochorenia profesor Dominique Belpomme včera v rámci okrúhleho stola s ministrami vyhlásil: „Musíme začať konať. Je čas prijať také rozhodnutia a také kroky, ktoré povedú k postupnému vyraďovaniu chemikálií, u ktorých existuje podozrenie z negatívnych vplyvov na ľudské zdravie. Musíme zaviesť do praxe princíp predbežnej opatrnosti.“ Environmentálne organizácie Greenpeace, Friends of the Earth a European Environmental Bureau (EEB) vyzvali účastníkov budapeštianskeho summitu WHO, aby sa zasadili o nahradenie nebezpečných chemikálií existujúcimi bezpečnejšími alternatívami a prijali silnejšiu podobu novej európskej chemickej politiky známej pod názvom REACH.

Maďarsko môže zostreliť civilné lietadlo

25. júna 2004

Maďarsko môže v prípade teroristickej hrozby zostreliť lietadlo nad svojím územím. Informoval o tom denník Népszabadság s odvolaním sa na tajnú rezolúciu, ktorú nedávno prijala maďarská vláda. "Civilné lietadlo použité na teroristický útok sa môže zostreliť aj nad Maďarskom," cituje denník vládne uznesenie. Maďarský minister obrany Ferenc Juhász potvrdil, že vláda prijala rezolúciu o odvrátení vzdušnej hrozby, ktorá je však podľa neho v súlade s praktikami NATO. "Nie je to nič nové. Každý členský štát NATO musí mať takýto dokument," uviedol minister a dodal, že dokument stanovuje podmienky, za ktorých je možné "obetovať civilné lietadlo v záujme zabránenia väčšej katastrofy".

Na Balatone je túto sezónu konečne dostatočne vysoká hladina vody

25. júna 2004

Napriek vynikajúcej kvalite vody Balatonu a jej dostatočne vysokej hladine, sa sezóna na maďarskom jazere rozbieha tento rok iba veľmi pomaly. Tamojší podnikatelia v oblasti cestovného ruchu dúfajú, že tohtoročná hlavná sezóna potrvá aspoň 40 dní. Na brehu jazera zatiaľ vidieť iba domácich turistov, teplých dní vhodných na kúpanie zatiaľ bolo minimálne. Na Balaton neprišli doposiaľ húfne ani Nemci, ktorí sú najpočetnejšou skupinou zahraničných turistov. V tomto roku maďarská vláda vyčlenila na skvalitnenie služieb regiónu štyri miliardy forintov (v prepočte takmer 630 miliónov Sk), ktoré využijú na bagrovanie dna kúpalísk, na rozvoj vínnej a cyklistickej turistiky, na kultúrne podujatia a posilnenie bezpečnosti. Konečne stúpla aj hladina jazera, priemerná hĺbka Balatonu dosahovala v máji už 2,9 metra a vzhľadom na očakávané zrážky stúpne ďalej. V ostatných dvoch rokoch odrádzala rekreantov nízka hladina, kvôli ktorej museli najmä na južnom brehu ísť stovky metrov, aby sa mohli okúpať. To sa negatívne odrazilo aj na návštevnosti. Napriek tomuto stavu vláda začala pripravovať technológiu umelého dopĺňania jazera pre podobné prípady, aké boli vlani a predvlani. Navyše Maďarská akadémia vied (MTA) dostala 35 miliónov forintov (asi 5,5 milióna Sk) na výskumný projekt súvisiaci s dlhodobou ochranou kvality vody Balatonu.

SAP nevybuduje stredisko v Budapešti

25. júna 2004 - SRo - gmp

Podľa informácií budapeštianskeho opozičného denníka Magyar Nemzet nemecký softvérový gigant SAP nevybuduje svoje nové stredisko služieb v maďarskom hlavnom meste, ale uvažuje o Prahe či Bratislave.<br>Denník Magyar Nemzet sa odvoláva na informácie pochádzajúce z nemeckých obchodných kruhov. SAP plánuje preložiť svoje oddelenia pre humánnu politiku, financie a administráciu na základňu v strednej Európe.<br>Zdá sa, že pozície Budapešti a celého Maďarska sa zhoršia, keď sa nemecká softvérová spoločnosť rozhodne pre inú krajinu – píše Magyar Nemzet, a dodáva, že nateraz má najväčšie šance Praha, a v druhom kole údajne Bratislava. <br>Podľa nemeckej strany už maďarské hlavné mesto nie je z hospodárskeho hľadiska príliš príťažlivé: investorov odrádzajú relatívne vysoké ceny. V Budapešti sú najdrahšie nehnuteľnosti, respektíve nájomné za prenájom kancelárskych priestorov, a vysoké sú aj odvody pripadajúce na mzdy, o daniach ani nehovoriac. Úroveň týchto platieb do štátnej pokladnice už takmer dosahuje nemeckú mieru – konštatuje denník Magyar Nemzet, ktorý ešte pripomína, že plán softvérovej spoločnosti SAP na odsťahovanie niektorých rezortov z Nemecka zverejnil týždenník Wirtschafts Woche, a aj iné zdroje potvrdzujú, že firma sa chystá na drastické znižovanie nákladov. Jednou z možností je spomínaný „presun“ do Prahy, či Bratislavy, prípadne do Budapešti.

Klimatické zmeny zabíjajú

25. júna 2004 - SRo - gmp

V dôsledku zmien klimatických podmienok zomrelo vlani 150 tisíc ľudí, preto sú potrebné celosvetové kroky na zmiernenie negatívnych zmien – zhodli sa na tom na budapeštianskej konferencii ministrov ochrany životného prostredia a zdravotníctva z vyše päťdesiatich krajín.<br>Veľká trojdňová ministerská konferencia sa skončila, účastníci sa dnes venovali predovšetkých klimatickým zmenám. Rečníci zdôraznili, že ide o dôsledok ľudskej činnosti, a preto sú potrebné zásadné zmeny v ľudskom správaní.<br>Konštatovali, že za desať rokov sa otepľuje celkovo o tri desatiny stupňa, čoraz častejšie sú mimoriadne horúčavy v období od mája do júla, napríklad vlani vo Francúzsku zomrelo vyše 2000 ľudí len za jeden deň, ohrozené môže byť zásobovanie elektrickou energiou, záplavy v údolí Dunaja a Labe spôsobili miliardové škody, a podobne. Preto ministerská konferencia uložila vypracovať opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny klímy, a vyzvala všetky štáty, aby urýchlene podpísali takzvanú Kyotskú dohodu.

Maďarská strana doplatila na úspech v eurovoľbách

25. júna 2004 – sme – p. morvay

Jedným z víťazov eurovolieb v Maďarsku bolo opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF). Zisk 5,33 percenta hlasov a jedného európskeho mandátu preň znamená možnosť vstať z mŕtvych. Môže sa však stať aj presný opak. Víťazstvo posilnilo súčasné vedenie strany, ktorého cieľom je zachovať samostatnosť MDF. Vnútrostranícka opozícia stráca nádej na prevzatie moci a bude si možno hľadať uplatnenie v Orbánovom Fidesze. Demokratické fórum bolo jednou z takzvaných transformačných strán. Vyhralo prvé slobodné voľby v roku 1990 a jej líder József Antall sa stal prvým postkomunistickým premiérom. V posledných rokoch však bojuje o prežitie, v prieskumoch dostáva priemerne dve percentá. Jej poslanci sa do parlamentu dostali iba vďaka spoločnej kandidátke s Fideszom. Úspech v eurovoľbách na tom nič nemení, správanie voličov je pri nich iné, ako vo voľbách domácich. Na čele strany stojí od roku 1999 najpopulárnejšia maďarská politička Ibolya Dávidová, ktorá MDF prezentuje ako umiernenú konzervatívnu stranu. Jej volebným heslom bolo "Normálne Maďarsko", čo malo zdôrazniť odlišnosť od stále populistickejšieho Fideszu, ktorý spolu s vládnucimi socialistami hysterizuje vnútropolitickú scénu. Tesne pred voľbami boli vzťahy demokratického fóra a Fideszu na bode mrazu. Dávidová prirovnala Viktora Orbána k neriadenej strele a s odkazom na sociálny populizmus Fideszu vyhlásila, že v Maďarsku existujú už iba dve veľké ľavicové strany. Fidesz sa dlho snaží MDF pohltiť alebo zničiť, tak ako to urobil s ostatnými stranami na pravo od stredu a dokončiť tak zjednotenie konzervatívnych síl pod jedným velením. V MDF to napriek neustálej hrozbe vzbury vo vlastných radoch odmietalo práve súčasné vedenie. Povzbudená úspechom teraz Dávidová tvrdí, že demokratické fórum musí ísť aj do ďalších parlamentných volieb samostatne, bez Fideszu. V stredu však jeden z jej poslancov zo strany vystúpil a skoro naisto skončí vo Fidesze. Ďalších trinásť poslancov (väčšina frakcie MDF) patriacich k vnútornej opozícii, vydalo vyhlásenie, požadujúce veľmi úzku spoluprácu s orbánovcami a ukončenie politiky snažiacej sa získať umiernených centristických voličov. Na zjazde strany v septembri sa vraj budú snažiť prevziať vedenie. Podľa Dávidovej prívržencov konajú na základe poverenia Fideszu a v obave o vlastnú politickú existenciu. Snažia sa stranu rozbiť, aby Fidesz získal aspoň jej voličov.

Slovensko má najreálnejšie predstavy o rozpočte

25. júna 2004 – sme

Európska komisia vo svojej správe o konvergenčných programoch nových členských štátov únie na roky 2005 - 2007 pochválila Slovensko za realistický odhad vývoja ekonomiky. Ostatným štátom Visegrádskej štvorky vytkla buď prílišný optimizmus (Maďarsko, Poľsko) alebo nedostatok odvahy (Česká republika). Slovensko si v konvergenčnom programe vytýčilo cieľ dosiahnuť do roku 2007 deficit verejných financií na úrovni troch percent celkového výkonu ekonomiky, čo je jedna z podmienok hospodárskej a menovej únie. Hoci nové štáty vstúpili do menovej únie 1. mája, keď sa rozšírila Európska únia, zatiaľ nepoužívajú jednotnú menu. Spoločné pravidlá sa však už na nich vzťahujú. Komisia preto v polovici minulého mesiaca upozornila šesticu nových štátov vrátane Slovenska na nedodržiavanie rozpočtového kritéria. Uznáva však, že nové štáty potrebujú istý čas, aby sa spamätali z reforiem a vstupu do únie. "Reformný program slovenských štátnych orgánov zvyšuje kvalitu verejných financií na strane príjmov aj výdavkov," konštatuje sa v hodnotiacej správe. Komisia zároveň poukazuje na fakt, že Slovensko chce znížiť deficit z vlaňajších 3,6 na požadované tri percentá za štyri roky. "Zníženie deficitu iba o 0,6 percentuálneho bodu počas štyroch rokov sa nejaví ako veľmi ambiciózne," uvádza sa v texte. Zároveň však komisia uznáva, že brzdiacim faktorom pri znižovaní schodku verejnej správy je napríklad pripravovaná dôchodková reforma, znižovanie deficitu obmedzovaním výdavkov a očakávané zvýšenie verejných investícií. Minister financií Ivan Mikloš pritom tento týždeň naznačil, že znížiť schodok na požadovanú úroveň sa možno podarí už v roku 2006. "Je možné, že vďaka daňovej reforme budú rozpočtové príjmy vyššie, ako sa očakávalo. To je vítaná príležitosť na zrýchlenie znižovania deficitu," tvrdí komisia. Ak podľa nej vláda využije neočakávane vysoké príjmy práve na tento cieľ, "vydláždi jej to cestu k naplneniu ďalšieho významného cieľa, ktorým je vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet do konca desaťročia." Ministerstvo financií sa s týmto odporúčaním stotožňuje. "Považujeme za potrebné pokračovať v znižovaní deficitu. Nie však len preto, lebo to odporúča komisia, ale najmä preto, že je to potrebné pre dlhodobý rozvoj ekonomiky," povedal minister Mikloš. Jeho rezort sa chce preto brániť aktivitám, ktoré by viedli k väčšiemu zadlžovaniu štátu. Komisia Slovensku ako jedinému štátu Visegrádskej štvorky predpovedá, že pri naplnení daných cieľov nebude mať problém vyrovnať sa so starnutím obyvateľstva. Za potenciálne riziká označuje spomalenie zavádzania reforiem, prípadne vycúvanie z už zavedených reformných krokov. Správou komisie sa bude začiatkom júla zaoberať rada ministrov financií únie a následne Európska rada, ktorá by mala prijať konkrétne odporúčania pre jednotlivé štáty.

Noví členovia pomohli zablokovať modifikovanú repku

25. júna 2004

Šesť nových členských krajín EÚ minulú stredu pomohlo zablokovať povolenie na dovoz geneticky modifikovaných semien repky olejnatej pod označením GT73 z dielne americkej biotechnologickej spoločnosti Monsanto. Išlo o prvé hlasovanie tohto druhu, na ktorom sa zúčastnili aj nové členské krajiny. Až šesť z nich vrátane Maďarska a Poľska hlasovalo proti povoleniu. Ich hlasy sa pridali k Rakúsku, Dánsku, Grécku, Taliansku, Luxembursku a Veľkej Británii. K odporu proti modifikovanej repke sa nepriamo pridali Nemecko, Španielsko, Írsko a Slovinsko, ktoré sa hlasovania zdržali. „Ukazuje sa, že v rozšírenej EÚ nie je väčšina krajín ochotná povoliť geneticky modifikované potraviny,“ uviedol predstaviteľ Greenpeace Eric Gall. Podľa jeho názoru by mala Európska komisia radšej stiahnuť ďalšie žiadosti čakajúce na schválenie „než uspokojiť USA v kauze pred Svetovou obchodnou organizáciou [WTO]“. USA napadli Európsku úniu na pôde WTO za jej päťročné de facto moratórium na nové povolenia geneticky modifikovaných potravín. Minulý mesiac sa moratórium skončilo povolením dovozu modifikovanej kukurice Bt11 z dielne švajčiarskej spoločnosti Syngenta. USA však reagovali konštatovaním, že po povolení jedného výrobku žalobu nestiahnu. Zablokovanie modifikovanej repky privítali mimovládne organizácie. „Členské krajiny pred finančnými záujmami biotechnologických gigantov a ich priateľov v Bielom dome uprednostnili bezpečnosť občanov EÚ a životné prostredie,“ uvádza sa v stanovisku organizácie Priatelia Zeme. Európska komisia musí rozhodnúť, či sa pokúsi zamietnutie výboru expertov zvrátiť hlasovaním na úrovni Rady ministrov EÚ. Ministri životného prostredia sa zídu na pravidelnom zasadnutí budúci týždeň v Luxemburgu.

Zo štrukturálnych fondov Slovensko 1,041 mld., Maďarsko 1,995 mld. eur

25. júna 2004

Európska komisia odsúhlasila program ekonomického a sociálneho rozvoja v rámci štrukturálnych fondov pre 10 nových členov Európskej únie už po menej ako dvoch mesiacoch po rozšírení EÚ. Vrátane Kohézneho fondu sa príspevok únie na programy pohybuje vo výške viac ako 24 mld. eur. Tieto finančné prostriedky budú mať krajiny k dispozícii v rokoch 2004 až 2006. Štrukturálne fondy a Kohézny fond majú podporovať priority a opatrenia potrebné na zabezpečenie ekonomického a sociálneho rozvoja nových členov EÚ. Uvádza sa to na internetovej stránke Európskej komisie. Slovenská republika dostane z fondov podiel 1,041 mld. eur, ktoré alokuje do štyroch programov. Programy sa týkajú odvetví priemyslu a služieb, ľudských zdrojov, základnej infraštruktúry, poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka. Programy však nepokrývajú oblasť hlavného mesta Bratislavy, ktorá má ďalšie dva programy, jeden vo výške 37 mil. eur na podporu investícií a druhý program v objeme 45 mil. eur na rozvoj ľudských zdrojov. Maďarsko dostane z fondov príspevok v hodnote 1,995 mld. eur a Česká republika 1,45 mld. eur, pričom pražská oblasť bude mať ešte k dispozícii 71 mil. eur a 59 mil. eur na dva ďalšie programy. Poľsku boli pridelené zdroje z fondov vo výške 8,276 mld. eur.

Prvý prázdninový víkend plný rocku a moku KABÁT znova na Slovensku

25. júna 2004

K zahraničným hviezdam, skupine Uriah Heep a Suzi Quatro z Veľkej Británie sa pridajú na festivale Topvar rockfest na Zelenej vode (2.-3. júla) so svojim druhým koncertom na Slovensku česká skupina Kabát. Na hlavnom pódiu počas dvoch dní vystúpi celkovo 30 skupín. Alternatívna scéna má priestor na druhom pódiu, kde sa počas dvoch dní predstaví ďalších 20 skupín a DJov zo Slovenska, Čiech, Veľkej Británie, Maďarska, Nemecka a Francúzska. Organizátori z Creomedia a Agentúry Duna pripravili pre návštevníkov festivalu na Zelenej vode pri Novom Meste nad Váhom hudobný maratón. Pre návštevníkov z Piešťan a Nového Mesta nad Váhom slúži kyvadlová doprava, ktorá pre účastníkov premáva každú hodinu do areálu. Množstvo občerstvovacích stánkov a veľkokapacitné stany sú k dispozícii pred dažďom a slnečnými lúčmi. Určite si nenechajte ujsť VODNÝ TOBOGÁN, vodných delfínov (vodné bicykle), plážový volejbal, a množstvo atrakcií... Návštevníci môžu stanovať na festivale zdarma. O zábavu sa postará moderátor Richard Vrablec a množstvo hudobníkov. Bližšie informácie sú na webovej stránke www.topvarrockfest.sk

Syn Sophie Lorenovej sa ožení s Maďarkou v Budapešti

25. júna 2004

Syn slávnej talianskej herečky Sophie Lorenovej sa v septembri ožení v Bazilike sv. Štefana v Budapešti, potvrdili oficiálne cirkevné zdroje v maďarskej metropole. Sobáš Carla Pontiho a jeho maďarskej priateľky Andrey Mészárosovej by sa podľa svadobného rozpisu baziliky mal uskutočniť 18. septembra. Ako informoval internetový server televíznej spoločnosti RTL Klub, Pontiovci si na deň sobáša prenajali aj reprezentačné priestory Grassalkovichovho paláca v Gödöllő, neďaleko Budapešti.

Klenovská rontouka je plná starých remesiel

25. júna 2004

Pozrieť si, ale aj naučiť sa viacero starých tradičných remesiel umožní návštevníkom podujatie Klenovská rontouka, ktorého už 26. ročník sa v obci Klenovec v okrese Rimavská Sobota koná oddnes do nedele. Podujatie o 16. hodine slávnostne otvoria obecný bubeník a miestny hlásnik. Už hodinu nato otvoria svoje brány dvory remesiel. Vo dvore starej mamy návštevníci uvidia, ako sa voľakedy priadlo, či česal ľan. Domáci klenovský dvor naučí kováčskemu remeslu, pleteniu košíkov a vyrezávaniu z dreva. Pritom sa budú variť a ochutnávať miestne špeciality. V rezbárskom dvore sa bude vyrezávať socha zbojníka Surovca, v hrachovskom budú servírovať poľovnícke špeciality a v detskom budú tvorivé dielne pre deti. Starosta obce Pavol Struhár upozorňuje na európsky vidiecky dvor, v ktorom sa zvedavci dozvedia, čo spája vidieky Grécka, Maďarska, Česka, Poľska, Rakúska a Slovenska.

Slabšie zemetrasenie v Maďarsku spôsobilo menšiu paniku obyvateľstva

26. júna 2004

Menšiu paniku obyvateľstva, nie však ujmu na zdraví či materiálne škody, spôsobilo zemetrasenie v sile 2,4 stupňa Richterovej stupnice, ktoré v piatok večer registrovali v okolí obce Vasegerszeg v maďarskej župe Vas. Informovala o tom dnes agentúra MTI s odvolaním sa na Seizmologické observatórium Maďarskej akadémie vied. Podľa rovnakého zdroja registrovala otrasy zeme v piatok po 20.00 hodine väčšina miestnej populácie. Zemetrasenie bolo podľa miestnych obyvateľov citeľné aj v neďalekých obciach Vámoscsalád a Répcelak.

Vrtuľník zachraňoval na Sitne maďarskú turistku

26. júna 2004

Posádka vrtuľníka popradskej Leteckej záchrannej služby pomáhala dnes podvečer 51-ročnej maďarskej turistke L. V., ktorá si počas túry na legendami opradený vrch Sitno zranila hlavu a hrudník. Žena sa pravdepodobne pošmykla na vrcholových skalách a spadla z asi desaťmetrovej výšky. Na záchrannej akcii sa podieľali jednotlivé zložky integrovaného záchranného systému - členovia Hasičského a záchranného zboru i Rýchlej zdravotnej pomoci z Banskej Štiavnice. Zranenú turistiku previezol vrtuľník Leteckej záchrannej služby (LZS) Air Transport Europe (ATE) z Popradu do nemocnice v Banskej Bystrici. TASR o tom informoval hovorca LZS ATE Pavol Svetoň.

S hviezdou či bez hviezdy

24. júna 2004 - SRo - gmp

Budapeštiansky súd prerušil pojednávanie vo veci verejného vystavovania červenej hviezdy, čiže symbolu totalitnej moci a obracia sa na Európsky súd v Luxembursku. Už na druhom stupni prerokovával centrálny budapeštiansky súd kauzu podpredsedu mimoparlamentnej ľavičiarskej Robotníckej strany, ktorý vlani vo februári na jednom verejnom zhromaždení ukazoval veľkú červenú päťcípu hviezdu pripnutú na hrudi. Prvostupňový súd sa držal litery zákona, ktorý verejné vystavovanie symbolov totalitných režimov kvalifikuje ako trestný čin a politikovi udelil ročnú podmienku. Súd hlavného mesta dnešné pojednávanie prerušil a oznámil, že sa obracia na Európsky súd s otázkou: či je v protiklade so zákazom diskriminácie, keď niekto vyjadruje svoj politický názor v rozpore s domácimi právnymi normami.

Odškodnenie odsunutých Maďarov mešká

24. júna 2004

Maďari odsunutí po roku 1945 v rámci výmeny obyvateľstva z Československa si na odškodnenie ešte budú musieť počkať. Budapeštiansky parlament nestihne splniť časovú lehotu, ktorú mu dal Ústavný súd. Ten vlani na jeseň určil, že "neústavný stav" súvisiaci s tým, že parlament doteraz o odškodnení nerozhodol, má byť napravený do 30. júna 2004. Príprava zákona sa však omeškala. "Figuruje v pláne vlády na druhý polrok," oznámil včera Pravde tlačový odbor maďarského ministerstva spravodlivosti. "Momentálne sa návrh zlaďuje so spoločenskými organizáciami. Kedy sa však dostane v tomto roku pred parlament, zatiaľ nevedno." V právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu sa konštatuje, že na základe československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, podpísanej na Štrbskom plese v roku 1946, bolo Maďarsko povinné odškodniť vysťahovaných Maďarov do výšky 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Zo Slovenska bolo po druhej svetovej vojne do Maďarska vysťahovaných asi 75-tisíc Maďarov a opačným smerom podobný počet Slovákov. Vzhľadom na to, že odsunutí slovenskí Maďari boli majetnejší ako repatriovaní maďarskí Slováci, obe strany sa dohodli, že Budapešť svojim novým občanom majetkové straty vyrovná, čo sa však dodnes nestalo. Maďarský Ústavný súd pritom platnosť tohto záväzku potvrdil už v roku 1996.

Privatizácia na maďarský spôsob

24. júna 2004 - SRo - gmp

Niekoľko desiatok miliárd forintov môže zaplatiť maďarský štát za firmy, ktoré skrachovali v prvej polovici 90. rokov. Vyplýva to z verdiktu Najvyššieho súdu. V „hrdinských“ a „divokých“ časoch privatizácie, čiže na začiatku deväťdesiatych rokov štátne podniky pretransformovali na účastinné spoločnosti, no majoritným vlastníkom v nich zostal štát. Mnohé z nich postupne skrachovali, avšak ich subdodávatelia a iní partneri uplatňovali proti nim svoje pohľadávky. Hrozilo však, že tento proces sa natiahne na dlhé roky, preto tieto pohľadávky predali špecializovaným firmám a tie teraz žiadajú náhradu škôd od štátu, ktorý by mal byť plne zodpovedný za spoločnosti, v ktorých mal podiel. Nezostala iná, než súdna cesta. V súčasnosti sa vedie okolo 50 takýchto súdnych sporov proti štátu, ktorý zastupuje Agentúra pre správu a privatizáciu štátneho majetku. Táto agentúra sa obrátila na najvyšší súd so žiadosťou prešetriť isté skoršie súdne rozhodnutie nižšieho stupňa. No a najvyšší súd včera rozhodol, že štát musí plniť záväzky spoločností, ktoré kedysi vlastnil. Ide o precedens, čo znamená, že dlžoby s úrokmi, dokopy možno aj sto miliárd forintov, čiže asi 15 miliárd korún, štát bude musieť zaplatiť.

Jadran sa priblížil k Slovensku

25. júna 2004

Cesta Slovákov k Jadranu sa skracuje. Zo Záhrebu do Rijeky sa už dá autom dostať za hodinu a pol, dvojnásobne rýchlejšie ako doteraz. V stredu podvečer dali v Chorvátsku do prevádzky posledný, štrnásťkilometrový úsek 146-kilometrovej diaľnice medzi hlavným mestom a najväčším jadranským prístavom krajiny. A to je iba predzvesť otvorenia troch nových diaľničných úsekov. Koncom tohto mesiaca povedie diaľnica až do Splitu. V Európe sa dnes nikde nestavajú diaľnice tak rýchlo a v takom náročnom teréne ako v Chorvátsku. Iba medzi Záhrebom a Rijekou je až trinásť tunelov. "Je to historická udalosť, keď sa starý sen o prepojení Rijeky so Záhrebom stáva skutočnosťou," vyhlásil pri prestrihávaní pásky chorvátsky premiér Ivo Sanader. Krajina sa kvôli diaľniciam zadlžila. Počíta však s tým, že už po roku 2010 by mohla začať výraznejšie splácať svoje dlhy. Pomôžu jej v tom vďační turisti a podnikatelia, ktorým nepadne zaťažko zaplatiť diaľničné poplatky, keď sa budú môcť neporovnateľne rýchlejšie a pohodlnejšie dostať do cieľa ako doteraz. Na trase Záhreb - Rijeka sa vyberá mýtne 56 kún, čo je necelých 7 eur. Pre slovenských turistov je ešte lepšou správou, že od 1. júla pribudne 161 kilometrov diaľnice medzi Záhrebom a Splitom. Diaľničný poplatok aj s doterajšími úsekmi vyjde na asi 136 kún, medzi Záhrebom a Goričanom ešte 21 kún. Na budúci rok zostáva dokončiť už iba tunel Malá Kapela, kde bude zatiaľ obchádzka a asi tridsaťkilometrový úsek pri Šibeniku. A potom bude pokračovať výstavba diaľnice po Dubrovník a ďalej do Čiernej Hory. Turisti zo Slovenska môžu už v tohtoročnej sezóne cestovať po diaľnici od maďarsko-chorvátskych hraníc (Letenye - Goričan) do Splitu iba s dvoma malými "pauzami" na klasických cestách. Povolená rýchlosť na diaľniciach v Chorvátsku je 130 km/hod.

Od maďarských hraníc až do Rijeky po diaľnici

24. júna 2004 - SRo - gmp

Od stredy možno prejsť trasu od maďarských hraníc až do Rijeky po diaľnici. Posledný, 15 kilometrový úsek Vrbovsko-Bosiljevo otvoril chorvátsky premiér Ivo Sanader. Dobrú správu môžu očakávať aj tí, ktorí majú namierené južnejšie, pretože koncom mesiaca aj smerom na Split vzrastie pomer ciest diaľničného charakteru. Severní susedia Chorvátska, čiže naši južní susedia sú potešení, keď však hovoria o stavbe diaľnic v Maďarsku, sú vyslovene pesimisti. Téme sa dnes venuje denník Magyar Hírlap. Chorvátska škola – taký je názov komentára, ktorý uznanlivo konštatuje, že Chorváti nelenia. Kto sa však vyberie k Jadranu z Budapešti môže zistiť, že v Maďarsku je dnes sotva viac diaľnic, ako bolo koncom sedemdesiatych rokov. V Chorvátsku však dorazil program stavby diaľnic a autostrád k dôležitej zastávke, keď autostráda siaha od Záhrebu až po Rijeku a čoskoro bude hotový aj úsek Záhreb-Split a potom až po Dubrovník. V Maďarsku vedie po hranice len M1 - smerom do Rakúska. Magyar Hírlap pripomína, že Chorváti majú jasnú stratégiu rozvoja, ktorá stavia na turizme, preto sa ambiciózny program výstavby diaľnic začal roku 1998 podľa jednotnej koncepcie a v jednotnom systéme financovania. Každá maďarská vláda chcela uskutočniť podobný ambiciózny program, ale vždy na inom základe, ako jej predchodca. Každá opozícia, ktorá v predchádzajúcej etape vládla, vždy kritizovala práve aktuálne projekty stavby diaľnic. Diskusie boli permanentné aj o tom, kadiaľ vôbec má viesť trasa diaľnic - Nie tadiaľ, kadiaľ je to potrebné, ale tadiaľ, kde sú starostovia z našej strany – poznamenáva ironicky Magyar Hírlap. V lepšom prípade sa takto prvé dva roky parlamentného cyklu projekty pripravovali, v druhej polovici mandátu vlády sa niečo aj postavilo. V horšom prípade však, ako to bolo aj za vlády Fideszu, celé štyri roky vládnutia uplynuli rozvracaním predchádzajúceho systému, a na skutočnú stavbu diaľnic nezostal čas. Teraz sa začala v Maďarsku opäť druhá polovica volebného obdobia a niečo sa opäť stavia. Ak nasledujúca vláda roku 2006 nezastaví všetko, čo táto rozbehla, jestvuje nádej, že roku 2008 bude mať Maďarsko toľko diaľnic, ako o polovičku menšie Chorvátsko má už dnes, čiže okolo 1500 kilometrov – píše na záver denník Magyar Hírlap.

Socha a objekt IX.

24. júna 2004 - sme

Kultúrne leto v Bratislave sa začalo už minulý týždeň, oddnes však zapĺňajú verejné priestory mesta umelecké diela z celého sveta. Projekt Socha a objekt oživí záhrady a nádvoria už po deviaty raz a okrem diel, tradične zasadených do exteriérov Prezidentskej záhrady či nádvoria Slovenskej národnej galérie, bude mnoho exponátov vystavených aj v interiéroch vybraných galérií. "Exponáty pred ôsmimi rokmi pokrývali celú pešiu zónu, po vandalských útokoch sme sa však radšej stiahli do chránenejších priestorov," vysvetľuje situáciu hlavný organizátor podujatia Viktor Hulík. Prvýkrát sa výstavný projekt otvoril návštevníkom Bratislavy v lete roku 1996, keď nápad Viktora Hulíka vzišiel počas aktívnej rekonštrukcie staromestského korza. Okrem umiestnenia niekoľkých stálych sôch, ktoré sú dnes vďačnými objektami najmä zahraničných turistov (prím hrá v tomto smere Čumil), diela umelcov viacerých krajín pravidelne dotvárajú kolorit mesta "aspoň" v letných mesiacoch. Popri tom takáto bezbariérová komunikácia pomáha budovať vzťah obyvateľov a návštevníkov Bratislavy k umeniu a kultivuje ich estetické cítenie. V úvodnom ročníku vystavovalo na pešej zóne v Starom Meste, nádvorí Primaciálneho paláca a v Galérii Z trinásť slovenských autorov. Za osem rokov sa rad pozvaných hostí významne rozšíril. Podľa Hulíka "prehliadka získala medzinárodný ohlas a umelci z celého sveta sami prejavujú záujem zúčastniť sa na tomto podujatí." Tentokrát bude svoje diela vystavovať 44 umelcov z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Holandska, zo Srbska, z USA a zo Slovenska, ktoré zastupuje dvadsaťpäť výtvarníkov. Projekt je zároveň druhom motivácie pre tvorcov, príležitosťou ukázať širokej verejnosti diela, ktoré svojimi rozmermi na Slovensku inak len ťažko nachádzajú priestor pre prezentáciu. "Chcem vyzdvihnúť entuziazmus našich mladých umelcov, ktorí investujú čas, energiu, ale aj financie do tvorby veľkorozmerných plastík," hovorí o svojich pocitoch z tohto ročníka Viktor Hulík. Podujatie Socha a objekt IX. potrvá do 29. augusta.

Téma Tokaj je definitívne uzavretá

Dohoda prispeje k presadeniu exkluzivity územného označenia Tokaj

24. júna 2004 - trend

Slovensko a Maďarsko minulý týždeň za sprostredkovania Európskej komisie definitívne uzavreli spory okolo Tokajskej vinohradníckej oblasti. Dohoda Slovenska a Maďarska nerieši export Tokaja zo Slovenska do EÚ, ktorý je možný už od 1. mája 2004. Pri výrobe 800 hl ročne to však podľa bruselských zdrojov TRENDU nebola otázka číslo jeden. „Problém bol v tom, že neexistovala jasná dohoda, ako definovať tokajskú oblasť,“ vysvetlil TRENDU hovorca komisára EÚ pre poľnohospodárstvo Gregor Kreuzhüber. Dohoda povedie k jasnému definovaniu kvalitatívnych parametrov, zloženia a výrobných postupov, ktoré musia byť použité pri výrobe vín, ktoré chcú niesť označenie Tokaj. Jednotný bude aj systém označovania na etiketách. „Jasná dohoda“ podľa G. Kreuzhübera zavádza „jasné pravidlá“. Rozloha slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti zostáva definitívne ohraničená rozlohou maximálne 565,2 hektára. Jasné a jednotné definovanie parametrov vín chráneného územného označenia Tokaj ako špecifického produktu zo špecifickej oblasti a so špecifickými vlastnosťami výrazne posilní pozície Slovenska a Maďarska v rokovaniach o zrušení používania označenia Tokaj inými krajinami EÚ. Do roku 2007 majú takúto výnimku napríklad Francúzsko a Taliansko, ktoré historicky v určitých oblastiach vyrábajú odrodové vína, v ktorých označení slovo Tokaj figuruje. Po tomto termíne by sa mali tohto označenia vzdať. Hoci o probléme sa bude ešte rokovať, podľa názoru Európskej komisie „sa tak musí stať“. Maďarsko–slovenská Tokajská vinohradnícka oblasť je podľa G. Kreuzhübera „jediným regiónom v EÚ, ktorý bude mať právo byť označovaný ako Tokaj“. „Taliani a Francúzi musia po skončení prechodného obdobia prestať požívať označenie Tokaj,“ potvrdil TRENDU G. Kreuzhüber. Označenie Tokaj bude následne možné použiť len pre vína z tejto maďarskej a slovenskej vinohradníckej oblasti. To výrazne zvýši marketingovú hodnotu značky pre maďarských aj slovenských výrobcov a exportérov na trhoch únie. Dohodnuté jednotné pravidlá musí Maďarsko, ale najmä Slovensko (v Maďarsku väčšina z nich už platí) zaviesť do praxe pred najbližším vinobraním, najneskôr do 1. augusta 2004.

Bush: Maďarsko je žiaducim investičným cieľom

23. júna 2004

Dôležitým cieľom návštevy maďarského premiéra Pétera Medgyessyho v USA je premeniť rozvíjajúce sa politické vzťahy na obchodné výsledky. Vyhlásil to vo Washingtone maďarský minister financií Tibor Draskovics, ktorý je členom delegácie predsedu vlády. Draskovics pre maďarskú tlačovú agentúru MTI pripomenul utorňajšie vyjadrenie amerického prezidenta Georgea Busha na stretnutí s Medgyessym, v ktorom hlava štátu nazvala Maďarsko žiaducim investičným cieľom, kde je stabilné hospodárstvo, a kde vládnu transparentné, jasné pravidlá. Maďarský minister nazval toto vyjadrenie kľúčovým, ktoré znamená pre Maďarsko "zlato", lebo jasne deklaruje, že ide o krajinu, do ktorej sa vyplatí Američanom investovať. Ako dodal, nie je náhodné, že Medgyessy v úvode svojej cesty navštívil Kaliforniu, kde sa stretol s predstaviteľmi podnikov s najmodernejšími technológiami.

Powell navštívi koncom júla Maďarsko

23. júna 2004

Americký minister zahraničných vecí Colin Powell navštívi koncom júla Maďarsko. Vyhlásil to dnes v maďarskej verejnoprávnej televízii šéf maďarskej diplomacie László Kovács. Americký diplomat vystúpi podľa slov Kovácsa na výročnom stretnutí maďarských veľvyslancov a stretne sa aj predstaviteľmi opozičných strán. Maďarský minister o tom informoval telefonicky z USA, kde je spolu s premiérom Péterom Medgyessym na návšteve USA.

To biele nie je celkom biele

23. júna 2004

Americký prezident George Bush vyhlásil, že mučenie väzňov nikdy neschválil. „Nikdy som mučenie nenariadil a nikdy ho ani nenariadim“, vyhlásil Bush počas stretnutia s maďarským premiérom Péterom Medgyessym. Biely dom vzápätí vydal objemnú správu spred dvoch rokov, ktorá Bushove tvrdenie podporuje. V obežníku Bieleho domu zo 7. februára 2002 Bush akceptoval úsudok amerického ministerstva spravodlivosti, ktoré došlo k záveru, že prezident má právo neuplatniť ženevské konvencie voči väzňom Al Káidy a Talibanu. „Rozhodol som sa ale túto právomoc nevyužiť,“ napísal George Bush, pričom vyzval aby sa s väzňami zaobchádzalo humánne. Demokrati v Kongrese vzápätí obvinili Biely dom, že odtajnil len tú časť dokumentov, ktoré sa mu hodili. Súbežne s Bielym domov zverejnil časť dokumentov týkajúcich sa mučenia väzňov aj Pentagon. Vyplýva z nich, že minister Donald Rumsfeld v decembri 2002 odsúhlasil agresívne vypočúvacie metódy a to na základe žiadosti vojenských lídrov na Guantanáme, ktorí sa sťažovali, že dostupné metódy limitujú prácu vyšetrovateľov. O niekoľko týždňov neskôr Rumsfeld tvrdé metódy vypočúvania zakázal. V apríli 2003 však dovolil miernejšie metódy, ktoré zahŕňali použitie stresových pozícií, vyzliekanie donaha a navodzovanie strachu s použitím psov.

Smrť spôsobila „fatálna náhoda“

23. júna 2004 - SRo - gmp

Útok, v ktorom minulý štvrtok zahynul v Iraku prvý maďarský vojak, nesmeroval proti maďarskému konvoju. Vyšetrovacia komisia, ktorá po tragickom prípade skúmala okolnosti bombového útoku na mieste, čiže asi 70 kilometrov od tábora maďarského kontingentu v meste al-Hilla, predložila svoju správu národnobezpečnostnému kabinetu i kompetentnému parlamentnému výboru. Šéf komisie, generál János Isaszegi konštatoval, že terčom atentátu nebol maďarský konvoj, ktorý prevážal pitnú vodu. V ten deň prechádzali na tej istej ceste mnohé iné jednotky, a nastraženú výbušninu nebolo možné odhaliť. Išlo o „fatálnu náhodu“ aj čo sa týka poranenia maďarského čatára - jeho smrť spôsobila črepina, ktorá si našla cestu cez škáru nepriestrelnej vesty. Minister obrany Ferenc Juhász uviedol, že maďarský kontingent je vyzbrojený vynikajúco, výmena technických a iných prostriedkov nie je potrebná. Vláda už skôr zaujala stanovisko, že nebolo by vhodné odvolať z Iraku 300-členný maďarský prápor ani po tragickom útoku.

Život s podozrievaním

23. júna 2004 - SRo - gmp

V Budapešti prepustili z predbežnej väzby zubára palestínskeho pôvodu, ktorého podozrievali z prípravy teroristického útoku. Štyridsaťdvaročného Palestínčana, ktorý žije v Maďarsku už dlhé roky a okrem toho, že má zubársku ordináciu, je aj imámom jedného islamského spoločenstva, zadržali v apríli, počas návštevy izraelského prezidenta Mošeho Kacava. Polícia ho podozrievala z prípravy teroristického útoku, no dodnes o tom nedokázala predložiť dostatočné dôkazy. Preto sa prokuratúra rozhodla predbežnú väzbu zrušiť. Predstaviteľ polície však dodáva, že vyšetrovanie sa nekončí, pretože podozrenie, že Palestínčan objednával od istého Sýrčana výbušniny, stále pretrváva.

Folklórna tvorba z Horehronia dominuje na dňoch spevu a tanca v Heľpe

25. júna 2004

Prezentácia folklórnej tvorby z Horehronia a susedných regiónov Pohronia, Podpoľania, Spiša, Gemera, Liptova a Hontu dominuje aj na tohtoročných Horehronských dňoch spevu a tanca (HDSaT), ktoré sa začínajú dnes v Heľpe. Do nedele vyznávači folklóru uvidia aj súbory a sólistov zo Šariša, Záhoria, Zemplínu, Oravy, Kysúc alebo Ponitria. Na prehliadke v rázovitej horehronskej obci sa predstaví takmer 1300 účinkujúcich. V rámci predjubilejného 39. ročníka HDSaT ponúknu vystúpenia tiež folklórne telesá Vagonár, Tatrín, Mostár, Lipa, Heľpan a ďalšie, viaceré detské folklórne kolektívy, ale aj ľudové hudby z Telgártu, Šumiaca, Raslavíc, Brezna, Bratislavy či Dobšinej. Otvárací duchovný program Modlitba národa venovali organizátori jedinečnému nástroju našej tradičnej hudobnej kultúry - fujare. Okrem fujarových melódií zaznejú v rímsko-katolíckom kostole piesne duchovné, národné i ľudové v podaní vynikajúcich speváckych interpretok. V Privítanke, ktorá je súčasťou dramaturgie heľpianskeho folklórneho festivalu od jeho vzniku a prezentuje tvorbu domácich ľudových kolektívov, vystúpia Heľpania. Hudba v čase predstaví hudobné štýly a ich premeny od začiatku 20. storočia až po súčasnosť v interpretácii dedinských a mestských kapiel. Folkloristi spod Kráľovej hole priblížia v programe Dedinôčky naše z projektu Predstavujeme obce regiónu tanečný, hudobný a spevný folklór na zábavách vo Vernári, Telgárte a Šumiaci. Scénický program na amfiteátri doplnia sprievodné podujatia na heľpianskom námestí s tradičnými remeslami, zamestnaniami, domácou kuchyňou, miestnymi zaujímavosťami a výstavami, ktoré približujú históriu obce, jej materiálnu a duchovnú kultúru i súčasný život. V programe s názvom Hudáci, hrajte! ponúknu pijanské, dievocké a parobské piesne, ženské kolesá, karičky a čardáše z tanečných zábav na Horehroní, v Tekove, Gemeri, Šariši a Zemplíne, verbunky, rozkazovačky pred muzikou a iné pod taktovkou richtára. Trojdňový folklórny sviatok na Horehroní vyvrcholí spoločným galaprogramom s festivalom Eurofolklór. Na heľpianskom amfiteátri vystúpia domáce a zahraničné kolektívy z Maďarska, Čiech, Bieloruska a Poľska, ktoré uskutočnili počas predchádzajúcich dní v Banskej Bystrici a regióne niekoľko koncertov v rámci Eurofolklóru.

V Banskej Bystrici sa začal XIV. medzinárodný festival Eurofolklór 2004

24. júna 2004

Sprievodom zahraničných a detských súborov centrom Banskej Bystrice začal dnes XIV. medzinárodný festival Eurofolklór 2004. Počas štyroch dní sa predstavia okrem domácich tiež folkloristi z Maďarska, Českej republiky, Grécka, Bieloruska a Poľska. Festivaloví hostia vystúpia aj v Hronseku a Slovenskej Ľupči a v rázovitej horehronskej obci Heľpa. V dnešnom programe sa na pódiu hlavného banskobystrického námestia vystriedali domáce detské kolektívy Prvosienka, Matičiarik a Radosť a zahraniční účastníci - folklórny súbor Tirnavos Sprerhiada z Grécka, spevácka skupina a ľudová hudba Suzorie z Bieloruska a folklórny súbor Nógrád z maďarského Salgótarjánu, ktorý získal v roku 1998 zlatú medailu na folklórnom festivale v poľskom Zakopanom. V piatok po sprievode zahraničných a domácich folklórnych súborov centrom mesta bude patriť pódium domácim folklórnym telesám Urpín, Spievanky a Mladosť. Urpín predvedie programový blok z rôznych regiónov Slovenska, Spievanky zo stredného Slovenska a vysokoškoláci z Mladosti tance a piesne taktiež zo stredného Slovenska. Vo večernom galakoncerte zahraničných účastníkov budú prezentovať ľudové umenie Suzorie, česká ľudová hudba Vycpálkovci z Prahy, Nógrád a goralská muzika Žiwcanie z poľského mestečka Žywiec, kde sa každoročne koná medzinárodná súťaž v hre na tradičné ľudové nástroje o cenu Zlota trombita Žywiecka. Vycpálkovci venujú svoje vystúpenia pamiatke Karola Plicku, veľkého folkloristu a zberateľa ľudových piesní, známeho fotografa, k jeho tohtoročnému 110. výročiu narodenia. Cez víkend sa rozídu už tradične zahraniční účastníci Eurofolklóru do obcí. V sobotu v Hronseku privítajú telesá Nógrád a Vycpálkovcov, v Slovenskej Ľupči Suzorie a Žywiec. Nedeľňajším spoločným galakoncertom vyvrcholí Eurofolklór a Horehronských dňoch spevu a tanca (HDSaT) na amfiteátri v Heľpe. Eurofolklór 2004 sa koná s finančným príspevkom Ministerstva kultúry (MK) SR, Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a Mesta Banská Bystrica.

14. ročník festivalu Eurofolklór

Tradičným sprievodom folklórnych súborov a skupín centrom mesta sa vo štvrtok popoludní v Banskej Bystrici začne 14. ročník medzinárodného festivalu Eurofolklór. Na pódiu na Námestí SNP otvoria večerný koncert banskobystrické folklórne súbory, po ktorých vystúpia zahraniční hostia. Tento rok na festival zavítajú súbory a skupiny z Maďarska, Česka, Grécka, Bieloruska a Poľska. Podobný scenár ako vo štvrtok bude mať aj piatkový program, ktorý vyvrcholí galakoncertom zahraničných účastníkov. V sobotu sa festival presunie do obcí Slovenská Ľupča a Hronsek a v nedeľu sa zahraničné súbory predstavia na galakoncerte na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. Festival Eurofolklór organizuje Stredoslovenské osvetové stredisko v spolupráci s mestom Banská Bystrica.

Eurofolklór X Kedy: 24. - 27. júna X Kde: Banská Bystrica X Bližšie informácie: www.slovanet.sk/sosbb

Medzinárodný folklórny festival Eurofolklór si už oddnes môže do kolónky ročník písať číslo štrnásť. Program podujatia sa začne sprievodom festivalových hostí centrom Banskej Bystrice. Pripravený je napríklad program detských súborov Prvosienka, Matičiarik a Radosť, predstavia sa aj kolektívy ako Urpín, Spievanky, Mladosť a zo zahraničných hostí festival privíta maďarský súbor Nógrád, grécky kolektív Tirnavos, bieloruskú spevácku skupinu a ľudovú hudbu Suzorie, poľskú goralskú muziku Zwyczanie alebo ľudovú hudbu Vycpálkovci z Prahy. Okrem banskobystrického Námestia SNP zavítajú festivaloví hostia v sobotu do Hronseka a Slovenskej Ľupče a v nedeľu do Heľpy, kde Eurofolklór a Horehronské dni spevu a tanca vyvrcholia spoločným galaprogramom.

Zmetákovu zbierku sťahujú z Galérie umenia

23. júna 2004

Galéria umenia v Nových Zámkoch, ktorá predstavuje verejnosti už od roku 1980 vzácnu zbierku výtvarného umenia Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej, sa sťahuje z budovy mestského úradu do nových priestorov. Stálu expozíciu Ernesta Zmetáka (1919 - 2004) slávnostne otvoria 25. júna v nových výstavných priestoroch na Björnsonovej ulici 1. Galéria umenia ponúkne návštevníkom novej expozície spolu 171 diel. Výstava prinesie milovníkom umenia výber z rozsiahlej a kvalitatívne vyhranenej zberateľskej činnosti Ernesta a Danice Zmetákových. Zahŕňa najmä diela výtvarných umelcov z regiónov strednej Európy. Stálu expozíciu tvorí šesť okruhov. K najucelenejším patrí Maďarské umenie 19. - 20. storočia, pozoruhodnou je aj časť Slovenské umenie 19. - 20. storočia, v ktorej sú zastúpené ukážky tvorby Ladislava Mednyánszkeho, Martina Benku, Antona Jaszuscha, Miloša Alexandra Bazovského a ďalších. Manželia Zmetákovci pravidelne dopĺňali expozíciu o nové diela a posledné darovali v roku 1994.

Literárny fond udelil štyri Ceny Mateja Bela 2003 za vedecký a odborný preklad

23. júna 2004

Štyri Ceny Mateja Bela za rok 2003, knižné prémie, pocty a uznania dnes udelil Literárny fond (LF) za vedecký a odborný preklad. Za preklad diela Lee Smilana získal cenu Mateja Bela v kategórii prírodných a lekárskych vied Juraj Šebesta. Šiesti prekladatelia titulu Denisa Fournyho a Benoit Fradette Športy - svet športu slovom i obrazom získali cenu v kategórii diel interdisciplinárnej a encyklopedickej povahy. Za preklad Lexikónu slovenských dejín Dušana Škvarnu do nemčiny získali cenu v kategórii preklad zo slovenčiny do cudzieho jazyka Eduard Pallay a Ute Kurdelová. Cenou v kategórii lexikografických diel sa môže pýšiť Edita Chrenková za Maďarsko-slovenský príručný slovník. Vydavateľstvá Kalligram, Fortuna Print, SPN a Talentum, v ktorých ocenené publikácie vyšli, získali Pocty LF za významný edičný čin. Deväť prác ďalších prekladateľov bolo ocenených knižnými prémiami LF v kategórii spoločenských vied, prírodných a lekárskych vied, v kategórii interdisciplinárnej a encyklopedickej povahy, či za preklad zo slovenčiny do cudzieho jazyka. Čestné uznanie a plaketu LF získal Ludwig Richter za preklad Dejín slovenskej literatúry do nemčiny. Deväť vydavateľstiev, z ktorých produkcie prémiami ocenené diela pochádzajú, zároveň dostalo Uznania Literárneho fondu za rok 2003. Literárny fond, založený v roku 1954 je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia podporujúca vznik nových diel z oblasti slovesnej, divadelnej, rozhlasovej, televíznej a filmovej kultúry.

Najlacnejší alkohol sa pije na Slovensku

23. júna 2004 - pravda

Na Slovensku sa dá v rámci krajín strednej Európy kúpiť najlacnejšie víno a pivo. Fľaška kvalitného bieleho vína vyjde v sieti hypermarketov asi na 100 slovenských korún. Zhruba o pätinu sú ceny (prepočítané na slovenské koruny) vyššie v Poľsku. Sto korún, ale českých, platí konzument v Českej republike. Podobne vyjde víno aj v Maďarsku. Rakúsky labužník zaplatí za kyslastý mok aj raz toľko ako slovenský. Výraznejšie rozdiely sú medzi cenami liehovín. Okrem Rakúska patrí k drahším destináciám aj Poľsko. Výraznejšie cenové rozdiely pritom platia pre podobné výrobky, ale od miestnych výrobcov. Sedemdecová fľaša miestnej vodky alebo ginu stojí napríklad v Maďarsku o 60 až 70 percent viac ako na Slovensku alebo Česku. Až dvojnásobok oproti obom štátom dosahujú ceny rakúskych a poľských destilátov. Alkohol vo väčšine sledovaných krajín pritom v poslednom období dražie. Predovšetkým na Slovensku, Česku a Maďarsku vlády upravujú smerom nahor spotrebné dane na pivo a liehoviny do súladu s európskymi úrovňami. To tlačí ceny alkoholu nahor. Istou výnimkou je len víno. Naň sa na Slovensku uplatňuje, podobné ako vo vyspelých vinárskych krajinách, nulová spotrebná daň. "Keby sa víno zdaňovalo, nemohli by domáci výrobcovia konkurovať zahraničným vinárom a udržať prijateľné ceny pre slovenských spotrebiteľov," konštatoval riaditeľ Zväzu výrobcov hrozna a vína Miloš Ševčík. Podobná politika platí aj pri cigaretách. Fajčiari platia stále viac, aj keď ceny sú ešte ďaleko napríklad od rakúskych. Kým škatuľka Marlboriek vyjde v slovenskej trafike asi na 70 korún, rakúsky fajčiar zaplatí v prepočte takmer dvojnásobok. Podobné rozdiely sú aj v iných značkách. Predzásobiť sa neoplatí do Poľska, kde sú ceny nižšie o 10 až 20 korún. Opak platí pre kúpu cigariet v Maďarsku. Škatuľka cigariet v Česku je zhruba na porovnateľnej úrovni ako na Slovensku. Podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka zvýšenie spotrebnej dane z tabaku sa v najbližšom čase nepripravuje. Fajčiari musia rátať s postupným zvyšovaním cien cigariet v budúcnosti, pretože Slovensko ešte stále nedosiahlo úroveň spotrebnej dane v EÚ.

Maďarsko bude asi černou ovcí EU

23. júna 2004 - čtk

Maďarsko letos možná bude jedinou z 25 členských zemí Evropské unie, které se nepodaří naplnit ani jedno z maastrichtských kriterií. Napsal to dnes ve svém internetovém vydání hospodářský deník Világgazdaság, podle něhož se proto země zcela jistě nevyhne kritice ze strany Ecofinu sdružujícího ministry financí členských zemí unie. Sankce ale zatím Maďarsku nehrozí, protože ve vztahu k novým členům unie může Ecofin uplatnit pouze doporučení, poznamenal list s tím, že podrobná zpráva Ecofinu o hospodářském vývoji v členských zemích unie by měla být zveřejněna 5. července. "Zcela jistě se nám letos nepodaří snížit inflaci na očekávaných 2,7 procenta, protože podle očekávání dosáhne ke konci roku 6,5 až 6,9 procenta," píše Világgazadaság a dodává, že daleko za očekáváním na úrovni tří procent je i schodek státního rozpočtu. Ten by se měl v závěru roku pohybovat kolem 5,8 procenta, napsal list. S odvoláním na zdroje z centrální banky dále Világgazdaság uvádí, že Ecofin je nespokojen také s tím, že rozpočtový schodek na požadovaná tři procenta HDP se podaří Maďarsku snížit až v roce 2008, zatímco ostatní členské státy tuto metu dosáhnou již o dva roky dříve v roce 2006. Podle listu lze v současnosti očekávat vyšší schodek státního rozpočtu než tři procenta ve 12 členských zemích unie. Maastrichtská kritéria musejí splnit země, které se chtějí připojit ke společné evropské měně. Týkají se například výše rozpočtového deficitu země, výše státního dluhu či míry inflace.

Veľvyslanec sa neoplatí

22. júna 2004 - L. Palata - pravda

Je veľmi nezvyčajné, aby v takej dôležitej krajine, akou je z mnohých dôvodov pre Slovensko susedné Maďarsko, nebol dva roky obsadený post veľvyslanca. Môžu na to existovať tri dôvody. Tým prvým by bola kríza v medzištátnych vzťahoch. Slovensko-maďarské vzťahy v kríze nie sú a nemali by byť. Menej nacionalistickú a tým aj Slovensku viac naklonenú vládu, ako je súčasný kabinet Pétera Medgyessyho, si ani pri tej najlepšej politickej fantázii nemožno predstaviť. Nedoriešené Gabčíkovo či sporný maďarský krajanský zákon sú síce problémy, ale podobné sa nájdu prakticky medzi všetkými štátmi. A určite nie sú dôvodom neobsadenia veľvyslaneckého postu. Druhým dôvodom je neschopnosť Eduarda Kukana naplno sa venovať riadeniu ministerstva. Kukan, ktorý sa už videl v Prezidentskom paláci, venoval viac energie predvolebnej kampani ako svojmu úradu. Z toho pohľadu je až zarážajúce, aký bezproblémový bol slovenský dvojitý vstup do NATO aj EÚ. Že Kukanovi nezvýšil čas na Maďarsko je, naopak, pochopiteľné. Tretím dôvodom, prečo nevybrať veľvyslanca do Budapešti, môže byť vnútropolitická objednávka. Vláda a strana, ktorá ukáže voči Maďarsku tvrdosť, si môže v očiach väčšiny slovenských voličov iba polepšiť. Mikuláš Dzurinda už takú tvrdosť voči Maďarom, tak k tým domácim, ako aj zahraničným, s úspechom niekoľkokrát zahral a bol za to odmenený. Preto odpoveď na otázku, prečo nemá Slovensko v Maďarsku dva roky veľvyslanca, je možno jednoduchšia, ako to vyzerá. Oplatí sa to. Voliči to ocenia. A ministerstvo zahraničných vecí ešte ušetrí plat jedného veľvyslanca.

Do Budapešti za veľvyslanca má ísť F. Devínsky

22. júna 2004 - pravda

Slovenská vláda sa opäť nedohodla na mene nového veľvyslanca v Maďarsku. Aj po dvoch rokoch tak zostáva post v Budapešti neobsadený. Meno novej hlavy budapeštianskej misie nie je podľa hovorcu ministerstva zahraničných veci Juraja Tomagu ani medzi siedmimi veľvyslancami, ktorých vymenovanie navrhla vláda v uplynulých dňoch. Horúcim kandidátom na tento post, ktorý je považovaný zo slovenského hľadiska za jeden z kľúčových, je podľa informácií kruhov blízkych SDKÚ a potvrdených ďalším koaličným zdrojom poslanec Ferdinand Devínsky. "Nijaké oficiálne rozhovory na tuto tému so mnou ešte neboli," uviedol však pre Pravdu Devínsky. Hovorca ministerstva Tomaga tvrdí, že vymenovanie nového veľvyslanca je už iba otázkou krátkeho času. "Tento post čo najrýchlejšie vyriešime, myslím tým, že to bude trvať niekoľko týždňov," uviedol Tomaga. To, že je dlho neobsadený post veľvyslanca v takej dôležitej susednej krajine, vyvoláva nespokojnosť predstaviteľov vládnych strán. "Očakávam od ministra zahraničných vecí, že bude aktívnejší. Veď s Maďarskou republikou nie sme vo vojnovom stave," uviedol predseda SMK Béla Bugár. Podľa Bugárovho názoru neprítomnosť veľvyslanca nepomáha komunikáciu medzi Bratislavou a Budapešťou. Nemať veľvyslanca v takej dôležitej krajine je v európskych pomeroch veľmi nezvyčajné a podľa odborníkov to nesúvisí iba s neschopnosťou ministra zahraničných vecí nájsť vhodného kandidáta. "Určite to nie je náhoda. Sú v tom aj nevyriešené problémy v slovensko-maďarských vzťahoch," hovorí analytik Ivo Samson. "Je to priznanie, že vzťahy nie sú ideálne," dodáva Samson, ktorý za najvážnejšie sporné body považuje stále nevyriešenú otázku Gabčíkova a maďarský krajanský zákon. Na otázku, či môže potvrdiť nomináciu Devínskeho, Samson uviedol, že jeho meno sa vyskytuje v okruhu niekoľkých osôb, s ktorými sa uvažuje na post veľvyslanca. "Myslím si, že ako akademický liberálny typ, nezaťažený nacionalizmom, by mohol byť vhodným kandidátom," uviedol na margo Ferdinanda Devínskeho. Okrem stále neobsadeného postu v Maďarsku rieši ministerstvo aj iný vážny problém, a tým sú veľvyslanci, ktorí neprešli previerkami Národného bezpečnostného úradu. Podľa informácií Pravdy, ktoré však odmietlo ministerstvo potvrdiť či vyvrátiť, ide o šesť veľvyslancov, ktorých už vláda z ich postov odvolala. "Ministerstvo zahraničných vecí sa k bezpečnostným previerkam nevyjadruje. Plne rešpektujeme zákon o utajovaných skutočnostiach," uviedol Tomaga. X Veľvyslanci v Budapešti X * Rudolf Chmel (ČSFR) * Eva Mitrová * Arpád Tarnóczy * Štefan Markuš

Útoky na menšinu vo Vojvodine

22. júna 2004 - SRo - gmp

Maďarsko sa obráti na Radu Európy, ak budú pokračovať útoky proti príslušníkom maďarskej menšiny vo Vojvodine. V posledných mesiacoch sa množia prípady útokov proti vojvodinským Maďarom. Svoju nevôľu nad týmto vývojom vyjadrila koncom minulého týždňa maďarská ministerka vnútra Monika Lamperthová na konferencii v Subotici, kde povedala, že srbské úrady by mali vystupovať rozhodnejšie voči prejavom neznášanlivosti. Takisto naznačila, že keď sa tak nestane, Maďarsko sa obráti na Radu Európy, hoci aj so žiadosťou o zavedenie sankcií proti Srbsku. Na to reagoval predseda vojvodinského parlamentu Nenad Čanak podráždene, a označil za neprípustné, aby maďarská ministerka zasahovala do záležitostí, ktoré patria do kompetencie srbských úradov. Včera opäť prišla replika od Moniky Lamperthovej, ktorá zopakovala, že zasiahnuť by mohla Rada Európy, no dodala: verí, že srbským demokratickým silám sa podarí zastaviť násilné akcie.

Slovákov pracujúcich v Maďarsku pribúda

22. júna 2004

Za prácou do susedného Maďarska odchádza čoraz viac Slovákov. Stovky vyhľadávajú zamestnanie najmä v severnejších častiach Maďarska, kde sú rôzne nadnárodné spoločnosti. Čo je zaujímavé, počty našich ľudí pribúdajú nielen vo väčších priemyselnejších maďarských centrách, no Slovákov pribúda aj v chudobnejších regiónoch krajiny našich južných susedov. Svedčia o tom údaje z maďarskej župy Nógrád, v ktorej je tretia najvyššia nezamestnanosť v Maďarsku. Tá je 14,2 percenta. Podľa informácií riaditeľky úradu práce v Salgótarjáne Ildikó Tamásiovej v roku 2002 získalo pracovné povolenie len na prácu v ich župe 86 Slovákov, o rok neskôr už 147 ľudí zo Slovenska. V tomto roku pracovalo v Novohradskej župe pred naším vstupom do Európskej únie 114 Slovákov, po vstupe našich krajín do EÚ stúpol počet na 157. A očakáva sa ďalší nárast. Za prácou do Maďarska odchádzajú hlavne obyvatelia z južných okresov Slovenska.

Europoslanci v Maďarsku

22. júna 2004 - SRo - gmp

Ako sa dalo čakať, parlament v Budapešti schválil zákon o postavení europoslancov. Šesťdesiat dní majú maďarskí europoslanci na to, aby sa vzdali všetkých funkcií, ktoré sú v konflikte s ich novým postavením. Podľa zákona nemôžu byť poslancami domáceho parlamentu, ani členmi vlády, vylučuje sa ich účinkovanie v ústavnom súde, na čele národnej banky či v monetárnej rade. Maďarský europoslanec ďalej nemôže byť sudca, prokurátor či profesionálny príslušník ozbrojených síl a tajnej služby. Patrí mu imunita, proti nemu možno viesť konanie iba so súhlasom Európskeho parlamentu. Má právo zúčastňovať sa na zasadaniach parlamentných výborov či na plenárnej schôdzi národného zhromaždenia doma, ale iba s poradným právom a len vtedy, keď je na programe otázka súvisiaca s Úniou. Nový zákon stanovuje aj plat europoslancov: mesačne dostanú zo štátneho rozpočtu okolo 4000 eur, okrem toho príplatky za znalosť cudzích jazykov - za každú štátnicu vyše 200 tisíc forintov, čo je približne 800 eur.

Nie sú značky ako značky

22. júna 2004 - SRo - gmp

Maďarská polícia varuje pred „samovoľnými“ nálepkami Európskej únie na registračných tabuliach motorových vozidiel. Rovnako ako u nás, aj v Maďarsku prideľujú od 1. mája nové registračné značky pre motorové vozidlá: kombinácia troch písmen a čísel zostáva, ale na ľavom okraji sa už objavuje modrý pásik s dvanástimi hviezdičkami a uprostred s označením krajiny - písmenom H. Takáto tabuľa stojí 36 tisíc forintov, čo je asi 6 tisíc korún, a tak nečudo, že mnohí podnikavci si zvolili lacnejšie riešenie: samolepku. Polícia si všimla, že novú tabuľku majú aj mnohé autá, ktoré uviedli do prevádzky pred prvým májom. Polícia vydala komuniké, v ktorom upozorňuje majiteľov takýchto motorových vozidiel, že postupovali protiprávne, dokonca spáchali trestný čin, pretože ide vraj o prípad „falšovania individuálneho identifikačného znaku“, za čo možno vyrubiť trest do troch rokov väzenia. Polícia zatiaľ iba prosí motoristov, ktorí sa uchýlili k takému riešeniu, aby nálepku odstránili.

Do Únie smeruje menej Maďarov, ako sa čakalo

22. júna 2004

Ochotu zamestnať sa v Európskej únii ukázalo menej obyvateľov Maďarska, ako sa očakávalo. V pondelkovom vydaní to uviedol denník Magyar Hírlap. Len 400 až 500 záujemcov o prácu sa v máji obrátilo na Zamestnanecký úrad (FH) v hlavnom meste a počet uchádzačov za celú krajinu bol iba tri až štyrikrát vyšší. "Maďarskí zamestnanci ešte nie sú mobilní, nie sú ani ochotní meniť bydlisko v rámci krajiny," uviedol šéf divízie FH Géza Kovács. Mnohých podľa neho odrádza nedostatočná znalosť cudzích jazykov. Informovala o tom maďarská agentúra MTI.

Dohoda o rumunskej palince a maďarská „pálinka“

22. júna 2004 - SRo - gmp

Mútna dohoda o rumunskej palince - pod týmto titulkom píše dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság o sporoch okolo názvu páleného liehu vyrábaného v Maďarsku a Rumunsku. Na prístupových rokovaniach s Európskou úniou požiadalo Rumunsko, aby pre dvakrát destilovaný alkohol z ovocia mohlo používať názov „palinca“ - písané s „C“. V rumunčine používajú tento názov celé stáročia - pripomína Népszabadság. Dodáva však, že maďarskí výrobcovia pálenky práve pred dvoma rokmi vybojovali právo používať názov „pálinka“ - písané s „K“ pre maďarský destilát z ovocia, a Európska únia aj súhlasila s týmto výlučným používaním názvu. Proti rumunskej požiadavke protestujú majitelia 630 liehovarov v Maďarsku - argumentujú, že práve začali budovať svoje odbytiská, no a potrvá desaťročia, kým maďarská „pálinka“ si vydobyje na svetovom trhu také miesto, ako francúzsky „calvados“ či talianska „grappa“. Tvrdia, že v tomto úsilí rumunské snahy škodia, aj keď písaná podoba oboch názvov sa líši. Výrobcovia boli zdesení, keď sa dozvedeli, že maďarská delegácia nevyužila právo vetovať rumunskú žiadosť na prístupových rokovaniach. Teraz sa obávajú, že v spore medzi „pálinkou“ a „palincou“ maďarská strana nemá šancu vyhrať. Vo vyjadrení pre Népszabadság to naznačuje aj minister pôdohospodárstva Imre Németh, ktorý pripomína, že počas prístupových rokovaní zavrhli námietky maďarskej strany, a tak je pravdepodobné, že Rumunsko dostane právo na názov „palinca“.

Rumunsko: radikáli sú slabší

Vládni sociálni demokrati v komunálnych voľbách stratili, nepresadili sa ani nacionalisti

22. júna 2004 - sme - P. Morvay

V nedeľu sa v Rumunsku konalo druhé kolo komunálnych volieb. Najviac hlasov v nich síce vďaka vidieckym voličom získala vládnuca Sociálnodemokratická strana, výrazne sa však posilnila liberálna koalícia Národno-liberálnej a Demokratickej strany. Komunálne voľby považujú v Rumunsku za predohru jesenných parlamentných volieb. Opozícia ovládla väčšinu veľkých miest vrátane hlavného mesta Bukurešti. Tam vládnej strane nepomohlo ani to, že proti súčasnému primátorovi a lídrovi Demokratickej strany Traianovi Basescovi kandidoval najobľúbenejší člen vlády, minister zahraničia Mircea Geoana. Pozitívnym prínosom volieb je oslabenie extrémistov, krajne nacionalistickej Strany veľkého Rumunska. Aj z tohto hľadiska vyvolali veľkú pozornosť voľby v meste Kluž, tradičnom centre Sedmohradska, kde žije početná maďarská menšina. Primátorom Kluža bol doteraz dve volebné obdobia zúrivý nacionalista Gheorghe Funar, ktorého jeho nenávistné prejavy a rôzne extrémne kúsky preslávili aj za hranicami mesta. Pozornosť návštevníkov upadajúceho mesta napríklad okamžite upútali pestré lavičky, odpadkové koše a stĺpy, ktoré na Funarov príkaz natreli národnými farbami. V týchto voľbách vypadol Funar už v prvom kole, čo väčšina rumunských médií hodnotila ako návrat mesta do Európy. Funar sa však do poslednej chvíle snažil potvrdiť svoju povesť. Svojich priaznivcov vyzval, aby v druhom kole hlasovali za opozičného kandidáta Emila Boca. Vládneho kandidáta, ministra vnútra Ioana Rusa, totiž oficiálne podporili aj Maďari. Tesne pred voľbami Funar - vraj v záujme rumunsko-maďarského zmierenia - vyzval na podporu Rusa. V pozadí jeho obratu pravdepodobne stojí sľub, že úrady pozastavia vyšetrovanie Funarových korupčných afér. Voľby v Kluži nakoniec vyhral Boc. Zaujímavý je výsledok volieb aj z hľadiska Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku. Tento donedávna jediný politický reprezentant maďarskej menšiny musí čeliť hlavne na regionálnej úrovni nástupu maďarských menšinových radikálov, ktorí považujú politiku súčasného vedenia zväzu za príliš kompromisnú a neefektívnu. Stranu preto opustili a založili si vlastné organizácie. Komunálne voľby boli prvou príležitosťou radikálov ukázať, akú podporu v rámci menšiny radikáli majú. Až na výnimky neuspeli, Demokratický zväz Maďarov naopak zvýšil počet svojich primátorov skoro o štvrtinu. Podľa výsledkov volieb je vnútromaďarská opozícia slabá. Voľby však boli do určitej miery skreslené tým, že zväz spolu s vládnou sociálnou demokraciou na poslednú chvíľu presadil úpravu volebného zákona, ktorá jeho najväčšieho rivala, Maďarský občiansky zväz, z volieb vylúčila.

V Európe majú Talianov radi. Najhoršie sú na tom Nemci

22. júna 2004

Nemci sú najmenej sympatickým národom v Európe, naproti tomu si o nich väčšina ľudí myslí, že sú pracovne najschopnejší. Najobľúbenejším národom sú zase Taliani. Slováci skončili takmer na dne rebríčka, ktorý na základe prieskumu verejnej mienky zostavil časopis Reader's Digest. Z hľadiska sympatií sa za prvým Talianskom umiestnilo na druhom mieste Španielsko a na treťom Francúzsko. Je možné, že čelnú pozíciu týchto južanských krajín ovplyvnili predovšetkým hlasy žien medzi opýtanými, pretože napríklad jedna Nemka z Mníchova svoj názor odôvodnila slovami: "Keď počujem taliančinu, tlčie mi srdce rýchlejšie." Slováci sa v tejto kategórii ocitli spolu s Maďarmi, Poliakmi a Rusmi na úplnom konci rebríčka. V kategórii o najprotivnejší národ vyhrali Nemci, nasledovaní Rusmi a Francúzmi. Najmenej prekážali škandinávske národy - Nóri so Švédmi. V ocenení však môžu hrať úlohu i chvíľkové nálady či závisť: v Bratislave jedna žena priznala, že má zlosť hlavne na Francúzky, pretože "nech zjedia, čo chcú, vždy vážia len 40 kilogramov." Súťaž o najhumornejší národ Európy vyhrali Briti, s odstupom za nimi Taliani a Francúzi. Najlepšiu národnú kuchyňu majú Taliani, potom Francúzi a Gréci. Najviac sexi sú zas Taliani so 43 percentami odpovedí, Španieli majú 15 percent a Francúzi 14 percent. Nulový sexapeal bol pripísaný Belgičanom, situácia Čechov a Slovákov je v tomto ohľade len o málo lepšia, dostali jedno percento. Na otázku, v ktorej krajine by ste najradšej žili, vytvorili odpovede "notorické poradie" Taliansko, Španielsko, Francúzsko. Najmenej lákali Poľsko a Slovensko, kde nechcel žiť nikto z opýtaných.

História s presnými počtami

Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy * Ferdinandovo mesto

* Vydavateľstvo PT * Bratislava 2004 * Preložila Magda Takáčová

22. júna 2004 - sme - M. Hvorecký

Problém, či má Bratislava právo nazývať sa veľkomestom, vŕta jej obyvateľom v hlavách už dlho. Nie náhodou dostáva naša metropola často ironický prívlastok najmenšie veľkomesto na svete. Klišé fráza tvrdí, že skutočné veľkomesto urobia z veľkého urbánneho sídla jeho obyvatelia. Veľkomestskí, tolerantní, kozmopolitní občania, ktorí si k miestu, kde žijú, vytvoria hlboký, až intímny vzťah a spolu prispievajú k tajomnému čomusi, čo nazývame genius loci. My, Bratislavčania, iba nejasne tušíme, aké to je, žiť v meste, ktoré túto jedinečnú črtu má. Bratislava svoj genius loci z prvej tretiny minulého storočia do veľkej miery stratila. Jedným z najvýznamnejších autorov, vďaka ktorým máme možnosť spoznávať legendárnu éru Prešporka, je maďarský historik, archeológ, kaplán a gymnaziálny profesor Tivadar Ortvay (1843 - 1916). Jedným z jeho smerodajných diel je kniha Ulice a námestia Bratislavy z roku 1905, ktorej prvá slovenská verzia po temer sto rokoch je naplánovaná na päť častí. Po vydaní prvého zväzku o štvrti Podhradie (Theresienstadt, Terézváros) prišlo zakrátko na rad aj Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt, Nándorváros). Tento druhý mestský obvod získal svoje meno podľa Ferdinanda V. a siahal od Palisád po dnešné Kollárovo námestie a Špitálsku ulicu. Ortvayova podrobná topografická práca nemá v bratislavskej historiografii svojej doby rovnocennú obdobu. Autor, mimoriadne dôsledný zberateľ údajov, nazhromaždil k jednotlivým uliciam mesta fakty z dejín správy, justície, hospodárstva, cirkvi, kultúry, ale aj slávnych rodov, rodín i jednotlivých pozoruhodných osobností. Pohľad maďarského historika predstavuje, prirodzene, najmä Pozsony, menej Pressburg a Prešporok, čo však zodpovedá historickej situácii. Slovenské profesionálne dejepisectvo bolo v tom období veľmi skromné. Až po roku 1918, ale výraznejšie až po druhej svetovej vojne, v ňom nastal nebývalý rast. Ortvay si popri takzvaných veľkých dejinách pozorne všíma aj tie malé, či dokonca najmenšie. Ako dôsledný štatistik uvádza aj presný počet vytrhnutých zubov v nemocniciach, kráv odvedených na porážku, trávnatých porastov či druhov vín vo vychýrených viechach. Pre budúcich autorov historických detektívok neoceniteľné informácie. Oproti pôvodnému vydaniu je to dnešné doplnené unikátnymi dobovými fotografiami a reprodukciami pohľadníc, čo ešte umocňuje autentickosť občas až bizarných Ortvayových topografických podrobností. Dnešného čitateľa asi najviac zarazia autorove časté jednoduché a jasné charakteristiky politikov, úradníkov či obchodníkov typu "teší sa dobrej povesti" alebo "dôstojne reprezentuje na celom šírom okolí". To znie nielenže ako z dajakého iného mesta, ale priam z inej planéty. Len ironický úsmev môže vyvolať kapitola o bratislavských pobytoch maďarského spisovateľa Móra Jókaia, ktorá ukazuje, že aj tu sa kedysi verejné literárne vystúpenia honorovali. Odmenu za čítačku dobovo uznávaný autor dokonca venoval "na zmiernenie povodňových škôd a do jasieľ sv. Štefana na Blumentálskej ulici". Vari sa raz dočkáme prekladu Ortvayových rozsiahlych Dejín mesta Bratislavy. Aj aktuálne kniha je však cenným edičným prírastkom na spoznávanie stredoeurópskeho strateného sveta včerajška.

Po pätnásty raz sa stretnú v Bratislave mladí divadelníci

22. júna 2004

V sobotu Bratislava opäť privíta mladých divadelníkov z 13 krajín Európy, Kórey i Indie, ktorí predstavia svoje umenie na 15. ročníku festivalu vysokých divadelných škôl Istropolitana Projekt 2004. Tento ročník bude podľa prodekanky divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení Svetlany Waradzinovej jedinečný v tom, že po prvý raz bude súťažný. Študenti tak budú súťažiť o hlavnú cenu za najlepšiu inscenáciu, o cenu za najlepšiu hereckú rolu, o cenu za pozoruhodný výkon i o cenu divákov. Od soboty do stredy 30. júna sa vysokoškoláci postupne predstavia na štyroch divadelných scénach - bratislavskej Astorky Korzo 90, Štúdia L+S, Divadla Pavla Országha Hviezdoslava a Malej scény SND. Ako prví vystúpia pred Bratislavčanmi mladí umelci zo slovinskej Divadelnej, rozhlasovej, filmovej a televíznej akadémie, ktorí uvedú inscenáciu Rozkošné leto. Po nich sa po prvý raz v histórii Istropolitany predstaví Kráľovská škola dramatických umení zo Španielska, ktorá predvedie hru Akýsi Pedro (Un Tal Pedro). Po prvýkrát zavíta do Bratislavy aj Kórejská národná univerzita umení i indická Rajasthanská univerzita. Okrem týchto škôl nebudú na festivale chýbať študenti z Poľska, Maďarska, Česka i Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska. Slovensko bude reprezentovať VŠMU. Ako na tlačovej besede upozornila Waradzinová, okrem hlavného programu určeného pre milovníkov divadla, bude súčasťou festivalu aj off program, teda workshopy, kolokvium Klišé Európa a aj prezentácia inscenácií VŠMU za posledné dva roky. Práve týmito predstaveniami chceli organizátori Istropolitany upozorniť divadelných priaznivcov, že okrem zaužívaných divadelných scén sa v Bratislave nachádza aj študentská scéna - Divadlo Kaplnka. Lístky na festival si budú môcť záujemcovia kúpiť buď v predpredaji na divadelnej fakulte VŠMU alebo priamo pred predstavením v jednotlivých divadlách. Tento rok po prvý raz si budú lístky kupovať aj študenti a pedagógovia VŠMU i zahraničných škôl, čím sa rozšíria možnosti uvidieť súťažné predstavenia aj pre bežného diváka.

V Budapešti predstavia diela najvýznamnejších francúzskych maliarov

22. júna 2004

V decembri otvoria v budapeštianskom Mücsarnoku výstavu Svetlá a tiene, na ktorej predstavia diela najvýznamnejších francúzskych maliarov štyroch storočí. Kolekciu zostavia maďarskí a francúzski odborníci zo zbierok najväčších francúzskych múzeí. Po nedávnej mimoriadne úspešnej výstave Monet a jeho priatelia sa tak maďarskí milovníci výtvarného umenia môžu tešiť na ďalšie, ešte významnejšie podujatie, ktoré je výsledkom dohody ministrov kultúry Maďarska a Francúzska. Výber 123 obrazov bude prezentovať francúzsku maliarsku tvorbu od začiatku 17. do konca 20. storočia, napr. Pabla Picassa, Paula Cézanna, Eugena Delacroixa, Georgea Seaurata, Clauda Moneta alebo Paula Gauguina. V rámci sprievodných akcií výstavy, ktorá bude prístupná verejnosti tri mesiace, vystúpia v maďarskej metropole francúzske hudobné skupiny a sólisti.

Wizz Air rozširuje ponuku letov z Budapešti

22. júna 2004

Nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air začína od štvrtka prevádzkovať lety z Budapešti aj do Atén, Barcelony, Londýna, Paríža, Prahy a Ríma, oznámil výkonný riaditeľ Jozsef Varadi. Wizz Air v priebehu niekoľkých posledných týždňov predal okolo 100 000 leteniek a zakrátko sa tak môže stať najprosperujúcejšou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou v Maďarsku. Spoločnosť, ktorej celkové náklady tvoria asi tretinu nákladov tradičných prepravcov, si dala za cieľ prepraviť ročne 1 milión pasažierov alebo polovicu počtu zákazníkov, ktorým v súčasnosti poskytuje svoje služby maďarská letecká spoločnosť Malev. Wizz Air nedávno zvýšil svoj kapitál o 7 miliónov EUR (takmer 280 miliónov SKK) pomocou injekcie od súkromných investorov a plánuje ho zvýšiť ešte o ďalších 40 miliónov EUR. V súčasnosti Wizz Air lieta na 6 nových Airbusoch A320 s kapacitou 180 miest. Spoločnosť mieni každý rok pridať do svojej výbavy 10 nových strojov.