10. júla 2004 ● Zo slovenskej tlače

Do Maďarska má ísť diplomat

10. júla 2004 - sme - Igor Stupňan

Prezident Ivan Gašparovič by na post veľvyslanca v Maďarsku nevymenoval poslanca SDKÚ Ferdinanda Devínskeho, pretože uprednostňuje kariérneho diplomata. „Maďarsko je pre nás taká dôležitá krajina, že si tam nemôžeme dovoliť poslať ako diplomata amatéra,” povedal včera Gašparovič. Prezident odmietol úvahy médií v posledných dňoch, že mal s Devínskym nezhody na Univerzite Komenského alebo že si v Budapešti želá národne orientovaného človeka. „S pánom Devínskym nemám žiadny spor a nikdy som nebol na fakulte a univerzite v čase, keď on bol univerzitný funkcionár. Nikdy mi nebol nadriadený ani ja jemu,” povedal. Od vlády zatiaľ prezident nedostal žiadny personálny návrh a „aj pán Devínsky možno dopredu niečo rozprával, čo nie je pravda”. Nemá tip na veľvyslanca, ale ak mu vláda návrh predloží, „okamžite to budem realizovať”. Fakt je, že Česko-Slovensko a neskôr Slovensko v Maďarsku už dlhé roky nereprezentovali kariérni diplomati, ale vedci a politici ako Rudolf Chmel, Eva Mitrová, Arpád Tarnóczy a Štefan Markuš. Za Mečiarovej vlády, keď bol Ivan Gašparovič šéfom parlamentu, stal sa veľvyslancom v Budapešti práve poslanec HZDS Tarnóczy. Prezident na otázku SME, či aj vtedy nesúhlasil s Tarnóczym, alebo odvtedy zmenil názor, odpovedal, že on o diplomatoch nerozhodoval. „Vtedy som vôbec nemal ani tušenie, kto do Maďarska pôjde.” Hovorca ministerstva zahraničia Juraj Tomaga hovorí, že ministerstvo „víta” prístup hlavy štátu, aby sa veľvyslancami stali kariérni diplomati, a preto „radi vyjdeme v ústrety”. Na otázku, prečo potom rezort diplomacie ponúkol prezidentovi práve Devínskeho, Tomaga odvetil: „Ja sa nebudem vyjadrovať, či sme mu ho ponúkli. Nie je zaužívanou praxou medializovať žiadne meno.” Ministerstvo zahraničia mieni problém vyriešiť ešte cez leto. Slovenská ambasáda v Budapešti nie je obsadená už dva roky. O probléme veľvyslanca včera hovoril s prezidentom aj šéf SMK Béla Bugár. Podľa neho dva roky je taká dlhá doba, ktorú si Slovensko nemôže dovoliť, pretože ide o partnera, ktorý je tiež členom NATO a Európskej únie a „citlivého suseda”, s ktorým sme v histórii nemali vždy najlepšie vzťahy.

Devínsky vraj nebude veľvyslancom v Budapešti

Prezident Gašparovič nesúhlasí s vymenovaním Ferdinanda Devínskeho za veľvyslanca v Maďarsku, informovala televízia TA 3. „K tomu sa vyjadrovať nebudeme, všetko je v štádiu rokovaní,” povedal prezidentov hovorca Marián Bednár. Nevyjadrilo sa ani ministerstvo zahraničných vecí. Podľa TA 3 prezident žiada od vlády, aby do Maďarska nominovala „národne orientovaného človeka”. V kuloároch sa hovorí, že za rozhodnutím môžu byť nezhody z čias, keď bol Devínsky rektorom Univerzity Komenského a Gašparovič tam učil.

Veľvyslanectvo v Budapešti neobsadené (hn)

Rozhovory o obsadení postu veľvyslanca v Maďarsku pokračujú, uviedol včera hovorca Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Juraj Tomaga. Nechcel preto komentovať správy televíznej stanice TA3, podľa ktorých prezident SR Ivan Gašparovič odmietol podpísať dekrét, ktorým by vymenoval do tejto funkcie poslanca NR SR Ferdinanda Devínskeho (SDKÚ). Podobne ich odmietol potvrdiť alebo akokoľvek komentovať aj minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan aj samotný Devínsky.  Zdroj blízky SDKÚ to však HN potvrdil. Podľa tohto zdroja prezident svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že veľvyslancom v Maďarsku by mal byť „národne orientovaný” človek, dokonca najlepší by bol vraj taký, ktorý nevie po maďarsky. Podľa prezidentovho hovorcu Martina Bednára sú medializované informácie skreslené. Podľa neho prezident chce, aby budúcim veľvyslancom v Maďarsku bol kariérny diplomat s dlhoročnými skúsenosťami v zahraničnej politike. O menách potenciálnych uchádzačov o tento post sa podľa neho nediskutovalo.  Hovorca MZV zdôraznil, že vláda má eminentný záujem post veľvyslanca v Budapešti obsadiť, pretože Maďarsko považuje za veľmi dôležitú susednú krajinu. Podľa politologičky Dariny Malovej z Katedry politológie FF UK je obsadzovanie veľvyslaneckého postu v Budapešti citlivým bodom, pretože je to susedná krajina, s ktorou má SR vzťahy zaťažené minulosťou. „Na to, aby mohol byť človek dobrým veľvyslancom v Maďarsku, musí vedieť dobre a plynulo hovoriť po maďarsky,” uviedla. Takýchto ľudí slovenskej národnosti je však podľa nej málo. Na druhej strane sú v SR významní politici aj diplomati, ktorí sú maďarskej národnosti, lenže tu podľa nej existuje určitá nedôvera. „Diplomat musí žiť s krajinou, v ktorej pôsobí,” povedala. Podľa nej je preto „mať v Maďarsku veľvyslanca, ktorý nevie po maďarsky, nepredstaviteľné”.

Gašparovič nechce diplomata amatéra (sita)

Prezident Ivan Gašparovič doposiaľ oficiálne nedostal návrh na vymenovanie poslanca Ferdinanda Devínskeho (SDKÚ) za veľvyslanca Slovenska v Budapešti. „Zatiaľ som nedostal z vlády žiaden návrh, aj pán Devínsky možno dopredu niečo rozprával, čo nie je pravda,” uviedol Gašparovič v piatok pre novinárov. Zároveň poprel medializované informácie, že Devínskeho nevymenoval pre spory, ktoré pochádzajú ešte z čias, keď bol Devínsky rektorom Univerzity Komenského, kde Gašparovič istý čas učil na právnickej fakulte. „Nikdy sme žiaden spor nemali,” vyhlásil prezident, podľa ktorého sa s Devínskym na pôde UK ani nestretol, pretože keď on sa stal rektorom, tak už pôsobil ako generálny prokurátor ČSFR.  Gašparovič si však myslí, že otázka veľvyslanca v Maďarsku mala byť už dávno vyriešená. Slovensku chýba oficiálny zástupca v Budapešti už zhruba dva roky. Gašparovič priznal pred médiami, že ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi počas spoločného stretnutia tlmočil podmienku k obsadzovaniu veľvyslaneckého postu. Očakáva, že SR bude mať v Budapešti skúseného diplomata, ktorý bude dobre poznať slovensko-maďarskú situáciu. Zároveň vyhlásil, že akéhokoľvek politického nominanta na tento post odmietne vymenovať. „Maďarsko je pre nás tak dôležitá krajina, že si tam nemôžeme dovoliť poslať ako diplomata amatéra,” vysvetlil prezident svoju požiadavku.  O obsadení veľvyslaneckého postu v Maďarsku hovoril prezident aj s lídrom SMK Bélom Bugárom, ktorý konštatoval, že Gašparovičovo vysvetlenie je pre jeho stranu dostatočné. S hlavou štátu sa však zhodol, že Slovensko by malo mať svojho veľvyslanca v Budapešti čo najskôr. „Myslím si, že skoro dva roky je taká doba, ktorú si nemôžeme dovoliť, hlavne keď ide o citlivého suseda, teda suseda, s ktorým sme nemali vždy najlepšie vzťahy a jednak suseda, ktorý je s nami v EÚ a v NATO,” dodal Bugár.

K prezidentovi prišla SMK namiesto HZDS

10. júla 2004

Prezident Ivan Gašparovič začal stretnutia s predstaviteľmi parlamentných strán. Včera bola v prezidentskom paláci SMK, hoci ako prvú prezident pozval bývalú materskú stranu HZDS. „Zo sekretariátu oznámili, že pán predseda HZDS má v tomto čase nejaké povinnosti a pán Bugár ma prosil, či by nemohol skôr, lebo ide na dovolenku, takže poradie sa vymenilo,” povedal prezident. Na otázku, či príde teda aj Vladimír Mečiar, podotkol, že to predpokladá. Neskôr dodal: „No zástupcovia HZDS by mali prísť.” Mečiar po prehraných voľbách víťazovi nepodal ani ruku. Podľa informácií SME bola schôdzka s SMK „zdvorilostná”. SMK informovala, že sa jej zástupcovia zúčastnia začiatkom septembra Stálej maďarskej konferencie, ktorú zvolal premiér Péter Medgyessy. Chcú tam požiadať maďarskú vládu o finančnú podporu univerzity v Komárne. Bugár po stretnutí tvrdil, že otázku menšinovej politiky neotvorili. S prezidentom sa však zhodli, že keď budú „chúlostivé otázky zákonov a postojov, mali by sme sa stretnúť, prediskutovať si to, až potom pustiť reakcie do médií”. Podľa Bugára sa prezident zaujímal o situáciu v parlamente a osud reforiem. „Neočakávam, že vládna koalícia v krátkom čase získa potrebnú väčšinu k stabilite,” povedal Bugár. K veľkej zmene podľa neho ale nedôjde, lebo „ani opozícia nie je jednotná”.

Více peněz pro maďarskou MTV

10. júla 2004

Maďarský parlament rozhodl poskytnout dotaci 4,8 miliard forintů Maďarské televizi (MTV). Výbor správní rady MTV rozhodne o tom, jak by mohla být dotace utracena. Podle vedoucího představitele televize MTV, pana Györgyho Pinkeho, státní (veřejnoprávní) televize má 6,8 miliard dluhů, tak veškerá dotace by mohla být vyplacena okamžitě. Kvůli blížícímu se bankrotu televize MTV, správní rada si také vyžádala od manažmentu, aby připravil krizový plán pro řízení televize.

Múzeum kultúry Maďarov pokračuje v projekte výstav

9. júla 2004

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku pokračuje v napĺňaní projektu prezentácie výtvarných diel. Takou je aj putovná výstava Po stopách Bálinta Balassiho, ktorej vernisáž sa uskutoční v kaštieli Imre Madácha v Dolnej Strehovej v sobotu 10. júla. Spoluorganizátorom výstavy je aj občianske združenie Tradície a hodnoty.  V sídle múzea v Brämerovej kúrii v Bratislave sa predstavujú svojimi dielami predovšetkým mladí umelci - v prvej etape sú to študenti ateliéru profesora VŠVU Ivana Csudaiho. Návštevníci môžu spoznávať nielen trendy súčasného výtvarného umenia, ale aj hudby, pretože tá je súčasťou výstav múzea, zdôrazňuje jeho odborná pracovníčka Eva Bolemantová.  Sprístupňovanie diel súčasných výtvarníkov žijúcich na Slovensku a v Maďarsku bude pokračovať aj po dovolenkovom období, keď sa v galérii múzea predstavia dekan katedry grafiky VŠVU Robert Jankovič a Samorjai Kiss z Budapešti. Ich tvorbu budú dopĺňať hudobní skladatelia Tibor Szemzö z Budapešti a Daniel Matej z Bratislavy. V októbri prídu na rad laureáti Ceny Oskára Čepana z predošlých rokov Emöke Vargová a Patrik Kovačovský.

Náboženstvo v EÚ je dôležité najmä pre Poliakov a Talianov

9. júla 2004

U ľudí v nových štátoch EÚ sú hodnoty ako rodina, tolerancia a vedomie povinnosti na poprednom mieste rovnako ako u ľudí v „starých“ štátoch. Rozdiely sú však vo význame, ktorý sa v Európskej únii pripisuje náboženstvu a duchovnému životu. Je to výsledok prieskumu nadácie Identity Foundation uverejnenej v nemeckom Düsseldorfe. Podľa tohto prieskumu v si v rôznych štátoch EÚ 83 % - 95 % ľudí cení najviac život v rodine s deťmi. Náboženstvo a duchovný život je dôležitý však iba pre 23 % - 60 % ľudí. Prieskum sa nerobil na Malte ani na Cypre.  Náboženstvo považujú za dôležité najmä Poliaci - 58,6 % a Taliani - 54,8 %, za nimi nasledujú Slováci 53,3 %, Litovčania - 52 %, Maďari - 45,5 % a Lotyši - 41,3 %. Najmenej dôležité je pre Švédov - 23,1 % a Čechov - 24,1 %.

Maďarsko a SR nie sú ešte cieľovými stanicami migrantov

9. júla 2004

Maďarsko a SR nie sú ešte zatiaľ cieľovými stanicami migrantov. Zhodli sa na tom dnes v Budapešti predstavitelia migračných úradov oboch krajín, ktorí podpísali dohodu o vzájomnej spolupráci. Zo slovenskej strany dokument podpísal riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel, riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru SR Michal Borgula a z maďarskej strany riaditeľka Úradu migrácie a štátneho občianstva Ministerstva vnútra MR Zsuzsanna Véghová. Hostiteľka po slávnostnom akte podpisu vyzdvihla význam dokumentu, ktorý upravuje vzájomnú spoluprácu organizácií dvoch nových členských krajín Európskej únie. Podľa jej slov Maďarsko v ostatných rokoch investovalo 2,5 miliardy forintov na modernizáciu jestvujúcich kapacít utečeneckých táborov a rozšírenie ich kapacít. Týmto aktom sa formalizovala a dostala do právnej podoby tá spolupráca v oblasti boja proti nelegálnej migrácii, ktorá existovala aj doteraz, povedal Priecel. „Slovenská republika potrebuje využiť kontakty s okolitými krajinami pri presadzovaní niektorých záujmov počas rokovaní v orgánoch EÚ, nejakým spôsobom spájať záujmy našich krajín v stredoeurópskom priestore na hraniciach únie s tým, že sme novými členskými krajinami,” dodal riaditeľ migračného úradu. Dohoda umožňuje napríklad spoločne školiť odborníkov, tým sa šetria verejné financie, potom výmenu informácií o zvláštnych situáciách, o migračných tokoch, ako aj poskytuje možnosť stážových pobytov odborníkov a vedúcich pracovníkov. Priecel uviedol, že v podstate SR ani Maďarsko ešte stále nie sú cieľovými krajinami migrantov. Definovanie cieľovej krajiny záleží podľa neho od dvoch faktorov. V prvom rade od výšky životnej úrovne jednotlivej krajiny, pretože prevažne migranti a osoby vstupujúce do azylu majú ekonomický záujem, a v druhom rade od toho, akým spôsobom je založená z dlhšieho časového hľadiska určitá komunita v dotknutej krajine. „Oni veľmi radi migrujú, vzhľadom na to, že pochádzajú z krajín, kde veľmi výrazne rezonuje rodová príslušnosť, do krajín, kde majú nejakých príbuzných, alebo známych. Toto ešte nehrozí ani SR ani Maďarsku. Časom však, ako bude narastať životná úroveň, začneme byť atraktívnejší,” dodal riaditeľ. Podobnú dohodu o spolupráci uzatvorilo SR s Českom v roku 2001, a veľmi sa osvedčila. SR sa nebráni tomu, aby takýto nadštandardný vzťah zabezpečili v budúcnosti aj s Poľskom, dodal riaditeľ slovenského migračného úradu.

Memorandum o spolupráci

9. júla 2004 - SRo - gmp

Vzájomné poskytovanie informácií o zmenách právnych predpisov, najmä však o migračných tendenciách, ďalej zosúlaďovanie postupu v rámci Európskej únie v otázkach nelegálnej migrácie, spoločné doškoľovanie odborníkov - okrem iných okruhov tieto témy zahŕňa memorandum, ktoré podpísali z maďarskej strany generálna riaditeľka prisťahovaleckého úradu Zsuzsanna Véghová, zo slovenskej strany riaditeľ migračného úradu Bernard Priecel a šéf cudzineckej polície Michal Borguľa. Obe strany zdôraznili, že ide o potvrdenie doterajšej mimoriadne dobrej spolupráce v tejto oblasti. Memorandum Zuzana Véghová hodnotí takto: „Dnešná udalosť je mimoriadne významná, veď spoluprácu dvoch nových členov Európskej únie posúva do právne regulovaných rámcov. V podstate však ide o formálny akt, pretože medzi partnerskými organizáciami oboch krajín jestvovala dobrá spolupráca aj doteraz.” Bernard Priecel k tomu dodáva: „Slovenská republika - tak sa snažíme reagovať aj v rámci V-4, potrebuje využívať kontakty s okolitými krajinami pri presadzovaní niektorých našich záujmov počas rokovaní v orgánoch Európskej únie. Čiže nejakým spôsobom spájať naše záujmy v tom stredoeurópskom priestore na hraniciach Európskej únie”.

Štvrté daňové pásmo

9. júla 2004 - SRo - gmp

V maďarskej vládnej koalícii spôsobuje napätie najnovší nápad socialistov zaviesť štvrté daňové pásmo na úrovni 48 percent pre tých, ktorých ročný príjem presahuje 6 miliónov forintov (čo je približne milión korún). Liberáli o tom nechcú ani počuť. V Maďarsku sa začalo obdobie príprav budúcoročného rozpočtu, a v rámci nich sa už uvažuje o zmenách daňového systému. Zatiaľ v rovine nápadu prišli socialisti s tým, aby na príjmy presahujúce ročnú mieru šiestich miliónov forintov zaviedli nový, štvrtý daňový kľúč, ktorý by stanovili na úrovni štyridsiatich ôsmych percent. Okrem toho by znovu zaviedli daň z kurzového zisku na burze. O týchto predstavách by mali koaliční partneri rokovať v pracovných skupinách, ale veľavravná je prvá reakcia predsedu liberálneho Zväzu slobodných demokratov Gábora Kunczeho, podľa ktorého „socialisti idú po nesprávnej ceste, keď rozmýšľajú o starostlivom štáte, ktorý namiesto občanov vyrieši všetky problémy - najlepšou sociálnou politikou je znižovanie daňového zaťaženia príjmov získaných prácou”. Do vyjasnenia týchto koaličných sporov je ešte času dosť, a zatiaľ si nikto nemyslí, že medzi vládnymi stranami dôjde na lámanie chleba.

Maďarské misie

9. júla 2004 - SRo - gmp

Maďarsko čoskoro vyšle do Afganistanu 172 vojakov, čím počet vojakov v zahraničných misiách prevýši „tisícku”. A práve tu stanovila vláda maximálnu hranicu, čiže sa ráta so zrušením niektorej misie vo svete. Tému v rozsiahlej zostave rozoberá dnes budapeštiansky denník Magyar Hírlap. „Ambície musíme prispôsobiť možnostiam” - cituje Magyar Hírlap ministra obrany Ferenca Juhásza, ktorý plánované zníženie počtu maďarských vojakov oznámil. Ročne totiž dosahujú náklady na udržiavanie zahraničných misií 12 miliárd forintov (čo sú asi dve miliardy korún). Preto mieni Juhász, že treba revidovať účasť na misiách, ktoré sú v 21. storočí z hľadiska maďarských záujmov menej dôležité - ako napríklad misia na Sinajskom polostrove. Rozhodnutie v tejto záležitosti ešte nepadlo.

Z hľadiska Maďarska má absolútnu prioritu Balkán. Tieto konflikty sa dotýkajú Maďarska z blízka a je jednoznačné, že permanentná účasť na týchto misiách NATO, respektíve Európskej únie bude stále dôležitá. Maďarsko sa okrem toho zapája do činnosti mierových síl v Iraku a v Afganistane, čo vyplýva zo záväzkov členskej krajiny NATO. Vláda sa chystá prešetriť, či na menej horúcich miestach sveta ešte existujú politické záujmy, na základe ktorých Maďarsko tam vyslalo pred niekoľkými desaťročiami svojich vojakov. Magyar Hírlap však pripomína, že v prípade misií OSN, teda aj na Sinajskom polostrove, treba dodržať ročnú „výpovednú lehotu”. Denník prináša prehľad o tisícke vojakov, ktorí momentálne slúžia v zahraničných misiách. Zoznam je dlhý, je na ňom Západná Sahara, už spomínaný Sinajský polostrov, Cyprus, Gruzínsko, Tadžikistan, Afganistan, Irak, no a Balkán: v Sarajeve slúži 114, v takisto bosnianskej Veľkej Kladuši 28, v Kosove 262, v Macedónsku 40 maďarských vojakov.

BudaFest privíta tanečnicu flamenka

9. júla 2004

Letný hudobný festival Budafest prebieha od 3. júla do 19. augusta na troch miestach. V hoteli Hilton, Maďarskej štátnej opere a v Bazilike svätého Štefana. V sobotu 10. júla sa v programe Flamenco night divákom predstaví Andrea Lippaiová so skupinou Latidos. Andrea Lippaiová vystupovala šesť rokov ako sólová tanečníčka v Györskej baletnej spoločnosti. V roku 1988 ju očarilo flamenco - tanec, zmes komplikovaných rytmov mnohých kultúr a odlišných zvykov. Do tajov flamenca ju zasvätili osobnosti ako Carmen Segura, Farruco či Miguel Vargas.

Slovensko a Maďarsko by mohli opäť rokovať o SVD na jeseň

8. júla 2004

Vládne delegácie Maďarska a Slovenska by mohli v rokovaní o Sústave vodných diel (SVD) Gabčíkovo-Nagymaros pokračovať po prijatí stanoviska, ktoré prisľúbila dodať maďarská strana do konca augusta. Vyplýva to z informácie o výsledkoch rokovaní s maďarskou stranou o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu (MSD) vo veci SVD Gabčíkovo-Nagymaros a návrhu ďalšieho postupu z dielne ministerstva financií, ktorým sa bude čoskoro zaoberať vláda. „Rokovania na úrovni vládnych delegácií budú pokračovať po doručení a preštudovaní sľúbených odborných stanovísk z maďarskej strany a ich prerokovaní v spoločnej technickej pracovnej skupine s prípadným doplnením uznesení už dohodnutých otázok na riešenie,” uvádza sa v materiáli. V súčasnosti maďarská strana študuje odborné dokumenty, poslané slovenskou stranou nótou v auguste 2003.  Zástupcovia delegácií Slovenska a Maďarska začiatkom júna v Budapešti odsúhlasili mandát právnej pracovnej skupiny pre implementáciu rozsudku MSD vo veci SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Táto sa má schádzať najmenej raz za štyri mesiace a vypracúvať právne analýzy pre technickú a ekonomickú pracovnú skupinu, ako i pre samotné vládne delegácie. Rokovania zástupcov vládnych delegácií boli obnovené po dvoch rokoch s prísľubom maďarskej strany, že sa ďalšie rokovania budú viesť v dobrej viere, v duchu rozsudku MSD na odbornej úrovni bez zasahovania politikov.  Základom verdiktu MSD v Haagu bolo, že Maďarsko nemalo právo pozastaviť a následne zanechať práce na SVD Gabčíkovo-Nagymaros, Československo mohlo začať v roku 1991 s dočasným riešením, nemalo však právo ho o rok neskôr uviesť do prevádzky. Tribunál tiež rozhodol, že oznámenie Maďarska z mája 1992 o ukončení zmluvy o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977 nemalo právny účinok na jej ukončenie. Zároveň vyzval obe strany, aby v dobrej vôli rokovali a dohodli sa, inak musia rešpektovať prevádzkový poriadok v súlade so zmluvou z roku 1977.

Výskum volebných preferencií

9. júla 2004

Odbor mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu (OMV SRo) v spolupráci s Ústavom politických vied SAV uskutočnil v dňoch 24. až 30. júna 2004 sociologický výskum. Reprezentatívny výberový súbor Slovenskej republiky tvorilo 2 068 respondentov starších ako 18 rokov a jeho zloženie zodpovedá štruktúre dospelého obyvateľstva SR podľa pohlavia, veku, národnosti, veľkosti bydliska a kraja. Empirické dáta sa získali prostredníctvom školenej anketárskej siete metódou štandardizovaných rozhovorov. Z výsledkov výskumu vyplýva, že ak by sa voľby do Národnej rady SR konali koncom júna, určite by sa ich zúčastnilo 35,4% a asi zúčastnilo 31,1% respondentov. Približne traja z desiatich oslovených svoju účasť na voľbách pravdepodobne alebo s určitosťou vylúčili. Päťpercentnú hranicu nevyhnutnú na vstup do Národnej rady SR by prekročilo osem politických subjektov. Voľby by vyhral Smer so ziskom 25,4% voličských hlasov. Druhá pozícia patrí Ľudovej strane - Hnutiu za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS), ktorú by podporilo 15,4% účastníkov volieb. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) by získalo 10,6% a Strana maďarskej koalície (SMK) 10,3% a hlasov. Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) by volilo 9,8% občanov, Komunistickej strane Slovenska (KSS) by svoj hlas odovzdalo 6,5% voličov, Slovenskej národnej strane (SNS) 5,4% a Alianciu nového občana (ANO) by podporilo 5,3% respondentov. Pod prahom zvoliteľnosti do parlamentu by sa umiestnilo Hnutie za demokraciu (HZD) s 3,8% Slobodné fórum (SF) s 3,6% a Strana zelených na Slovensku so ziskom 1,6% volebných preferencií. Iné politické subjekty by nezískali ani jednopercentnú podporu voličov. Na základe výsledkov výskumu by Smer v Národnej rade SR získal 43 poslaneckých miest, ĽS-HZDS 26, KDH a SMK po 18, SDKÚ 16, KSS 11, SNS a ANO po 9 poslaneckých mandátov.

Népszabadság: Tam, kde sa rodí zahraničný tokaj

9. júla 2004

Neutešenú hospodársku situáciu tokajskej oblasti na Slovensku opisuje v riporte dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktorý zisťuje názory miestnych vinárov na tokajskú dohodu medzi SR a Maďarskom. Podľa postoja opýtaných na Slovensku ešte stále bohatnú špekulanti, ktorým nejde o pestovanie hrozna, ale o to, aby po tom, čo vstúpi do platnosti slovensko-maďarská dohoda, predali lacno získaný majetok za desaťnásobnú cenu. Situáciu by vyriešili aj na slovenskej strane, podobne ako na maďarskej, silní investori. Podľa iného názoru bude potrebné viac rokov k tomu, aby slovenskí vinári vyhoveli maďarským právnym normám, ktoré musia byť vbudované do slovenského systému noriem.  Niektorí vinári vidia v dosiahnutej dohode, ku ktorej sa má ešte vyjadriť Európska únia, politický, a nie odborný kompromis. Slovenský vinársky zákon je kompatibilný s európskymi normami, v pôvodnom Československu totiž na začiatku deväťdesiatych rokov zobrali za základ jednu z najprísnejších noriem na kontinente - rakúsku normu. Vysokoškolský profesor Fedor Malík, ktorý je jedným z uznávaných slovenských vinárskych odborníkov, označil za dôležitú tú historickú skutočnosť, že konečne Maďari uznali po Trianone, že tokajská vinárska oblasť sa rozprestiera aj na slovenskej strane. Hodnotový poriadok Európskej únie podporuje rozumné kompromisy a nie prejavy hlasného nacionalizmu. Povedal to pre denník slovenský minister poľnohospodárstva Zsolt Simon, podľa ktorého ak aj EÚ bude súhlasiť s touto dohodou, a ak Slovensko vykoná potrebné úpravy právnych noriem, bude môcť exportovať tokajské víno. To prinesie podľa neho aj ďalšie pracovné príležitosti do tohto regiónu.

V EÚ je minimálna mzda od 121 do 1403 eur

9. júla 2004

Vo výške minimálnej mzdy panujú v Európskej únii značné rozdiely. Vyplýva to z aktuálnej štúdie európskeho štatistického úradu Eurostat. Mzdové rozpätie siaha od 121 EUR (okolo 4 808 Sk) mesačne v Lotyšsku po 1 403 EUR (okolo 56 000 Sk) v Luxembursku. Na Slovensku je to 148 EUR. Pre porovnanie, v USA je minimálna mzda stanovená v prepočte na 727 EUR. Mzdy sa k 1. januáru 2004 skúmali v 18 z 25 krajín EÚ, kde existuje zákonná minimálna mzda. Rakúsko k týmto štátom nepatrí. Európski štatistici rozlišujú podľa výšky minimálnej mzdy tri skupiny štátov. Vyššia ako 1 000 EUR je minimálna mzda v Luxembursku, Holandsku - 1 265 EUR, Belgicku - 1 186 EUR, Francúzsku - 1 173 EUR, vo Veľkej Británii - 1 083 EUR a v Írsku - 1 073 EUR. V skupine s minimálnou mzdou vo výške medzi 471 a 605 EUR je popri Portugalsku so 498 EUR, Španielsku s 537 EUR a Grécku so 605 EUR aj dvaja nováčikovia - Slovinsko so 471 EUR a Malta s 543 EUR. V ostatných siedmich prístupových krajinách sa minimálne mzdy pohybujú medzi 121 a 207 EUR. Najvyššiu úroveň pritom vykazuje Česko, nasleduje Maďarsko so 191 EUR, Poľsko so 177 EUR, Estónsko so 159 EUR, Slovensko so 148 EUR, Litva so 125 EUR a Lotyšsko. Ešte nižšia je minimálna mzda v budúcich prístupových krajinách EÚ v Bulharsku so 61 EUR a Rumunsku so 69 EUR mesačne. V Turecku je minimálna mzda 240 EUR. Rozdiely sa vyrovnávajú pri prepočítaní na kúpnu silu. V tom prípade je minimálna mzda v Luxembursku 1 237 EUR a v Lotyšsku 281 EUR. Pomer medzi týmito štátmi je 1 ku 4 a nie 1 ku 12. Írsko je s 929 EUR len tesne pred Gréckom s 821 EUR.  Veľké rozdiely sú aj v otázke, koľko zamestnaných na plný úväzok dostáva minimálnu mzdu. Číslo siaha od 0,8 % v Španielsku po 15,4 % v Lotyšsku. Nasleduje Luxembursko s 15,1 %, Francúzsko so 14 % a Maďarsko s 11,4 %. V Česku dostávajú minimálnu mzdu len 2 % zamestnaných na plný úväzok. S výnimkou Maďarska a Poľska je táto percentuálna sadzba vo všetkých krajinách vyššia u žien, najmä v Luxembursku a v Írsku.

Desiatka najrozšírenejších vírusov

9. júla 2004

Záverečný mesiac školského roka 2003/2004, ktorý sa skončil len pred pár dňami, bol v oblasti vzniku nových a šírenia sa existujúcich škodlivých kódov vcelku pokojný - dalo by sa dokonca povedať, že najpokojnejší za celý prvý polrok 2004. Rovnako ako po predchádzajúce mesiace aj v júni sa objavilo v sieti Internet niekoľko nových variantov internetového červa Win32/Korgo (... zneužívajúceho bezpečnostnú dieru na úrovni LSASS) a emailových červov Win32/Bagle, Win32/Netsky a Win32/LovGate. Podľa AV-spoločností medzi jeden z najrozšírenejších škodlivých kódov patrí toho času emailový červ Win32/Zafi, ktorý sa objavil v prvej polovici júna. Ten podľa dostupných zdrojov vznikol v susednom Maďarsku a medzi používateľmi sa dokáže šíriť ako spustiteľná príloha emailových správ, ktorých obsah červ dokáže meniť do 18-tich rôznych jazykov (... nechýba medzi nimi napríklad ani čeština). Pokiaľ je už „reč” o škodlivých kódoch nemali by sme zabúdať ani na ich tvorcov, ktorým sa v posledných mesiacoch príliš nedarí. Tajným službám a policajným zložkám sa totiž podarilo za dva mesiace identifikovať a zadržať takmer desiatku tvorcov škodlivých kódov, ktorí už boli postavení pred súd alebo na svoje potrestanie ešte len čakajú. Jedným z posledných prípadov v tejto oblasti je aj úspešná akcia maďarskej polície, ktorej sa podarilo zadržať mladého tínedžera - Laszla K.. Ten bol obvinený z vytvorenia počítačového červa Win32/Magold.A, ktorý sa začal medzi používateľmi a počítačmi šíriť v máji 2003 prostredníctvom emailových správ, resp. ich príloh, služby IRC, sieťovo zdieľaných zdrojov a rovnako aj Peer-to-Peer sietí. Maďarský súd, ktorý sa konal v meste Veszprem vzdialenom okolo 110 km od Budapešti uznal na základe dostupných dôkazov tohto mladíka vinným z vytvorenie červa Win32/Magold.A a udelil mu trest, na základe ktorého nesmie po dobu dvoch rokov používať počítačové systémy a navyše musí zaplatiť 500 000 forintov za súdne trovy spojené s vyšetrovaním jeho prípadu.

Obhajca sa snažil zlikvidovať dôkaz - zjedol ho

9. júla 2004

Maďarský právnik zjedol poštový sprievodný lístok, ktorý dokazoval, že prevzal rozhodnutie súdu. Obhajca na obchodnom súde v Budapešti požiadal o nahliadnutie do spisu klienta. Keď ho prevzal, snažil sa zlikvidovať v ňom založený poštový sprievodný lístok. Pracovníci súdu však odhalili jeho zámer a zavolali bezpečnostnú službu. Nedokázali už ale zabrániť tomu, aby právnik dokument zjedol. Podstatou kauzy je to, že súd odmietol zaregistrovať stavebnú firmu a rozhodnutie o tom dal doručiť poštou. Obhajca sa snažil zničiť sprievodný lístok dokazujúci prevzatie rozhodnutia, lebo sa proti rozsudku včas neodvolal. Prehltnutie lístka bolo nakoniec aj tak zbytočné: pošta totiž dodatočne potvrdila deň prevzatia zásielky adresátom. V súvislosti s prvým prípadom zjedenia dôkazu súd v miestnosti vyhradenej pre nahliadnutie do spisov dal zaviesť monitorovací kamerový systém.

Čunovo preslávil vodácky areál

9. júla 2004

Ak sa vyberiete z Dolnozemskej cesty smerom k maďarským hraniciam, neprehliadnete malú a pokojnú obec Čunovo, ktorá je od roku 1972 aj samostatnou mestskou časťou. Výlet do dediny i preskúmanie okolia môže byť zaujímavou zastávkou na vašich turistických potulkách. V lete sú hojne navštevované najmä čunovské jazerá s mimoriadne čistou vodou a krásnou prírodou okolo nich. Prvá zmienka o obci je z roku 1232, keď sa spomína ako Chun. Až neskôr sa názov ustálil do terajšej podoby. Z Čunova to nie je ďaleko do Maďarska ani do Rakúska, a aj preto obyvatelia hovoria štyrmi rečami: slovensky, maďarsky, chorvátsky a nemecky. Medzi pamätihodnosti patrí Kostol sv. Michala a kaštieľ so sýpkou. Čunovo sa stalo známe aj vďaka vodnému dielu Gabčíkovo, ktoré slúži na reguláciu hladiny Dunaja. Nebyť jeho, spôsoboval by pravidelné záplavy lužných lesov i dedín nachádzajúcich sa v ich blízkosti. Aj napriek tomu, že v obci žije momentálne len okolo tisícky obyvateľov, má svoje futbalové ihrisko. Čunovo reprezentujú aj hokejbalisti z miestneho klubu, ktorí od roku 1998 hrajú v bratislavskej lige. Nepopierateľnú slávu nielen doma, ale aj v zahraničí priniesol obci Areál vodných športov, v ktorom sa pravidelne stretáva špička vodných slalomárov, rafterov. Koncom júla sa tam chystajú medzinárodné preteky v rodeu na divokej vode.

Zahraničných turistov ubúda a naši cestujú von

9. júla 2004 - sme

Počet zahraničných turistov na Slovensku v poslednom období klesá. Za prvé tri mesiace tohto roku ubudlo najviac Poliakov. Dôvodom je aj to, že od minulého roku poľská vláda podporuje domáci cestovný ruch. Úbytok Poliakov potvrdzujú letoviská od Oravy cez Vysoké Tatry až po termálne kúpaliská na južnom Slovensku. Ľudmila Lofajová z turistickej kancelárie v Zuberci hovorí, že úbytok spôsobili domáce daňové výhody, no miestnym, ktorí ubytúvajú turistov, spôsobuje problémy aj rastúca konkurencia. Ubytovacích zariadení pribudlo v Zuberci, ale veľmi úspešne im konkuruje aj ubytovanie v obciach bližšie k poľským hraniciam. „Mnohí malí majitelia ubytovacích zariadení si potom chcú uchytiť klienta a často idú pod cenu, dnes na súkromí nájdete ubytovanie aj za 150 korún.” Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispieť na domácu dovolenku 676 zlotými (5941 korún). Podmienkou je, aby v Poľsku dovolenkoval aspoň 14 dní. V Maďarsku je táto suma takmer 8-tisíc korún. Hoci peniaze vyplácajú zamestnávatelia a nie štát, mnohí to využívajú. Neplatia z nich žiadne dane ani odvody a firmy si ich môžu odrátať zo základu dane. Preto radšej dajú zamestnancovi peniaze na dovolenku ako odmeny. Ak by chcel dať zamestnávateľ pracovníkovi odmenu 7-tisíc korún, znížila by sa mu o dane a odvody, firma by navyše na odvodoch musela zaplatiť ďalších asi 2,5-tisíca korún. Z vyše 9-tisíc korún by zamestnanec dostal asi 5-tisíc. Ešte do konca minulého roku mali takúto možnosť aj slovenskí zamestnávatelia. Každému zamestnancovi mohli na domácu dovolenku prispieť rovnou tisíckou. Od januára táto možnosť nie je. „Je to len dôsledok daňovej reformy,” povedal minulý rok v septembri o zmene hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Všetky daňové úľavy nahradila vyššia odpočítateľná položka na daňovníka. Česko takto domáci turistický ruch nepodporuje. Nezdaňovaný príspevok na dovolenku zamestnanec môže dostať, či ju trávi Česku, alebo v zahraničí. Nedostane hotovosť, ale zamestnávateľ mu preplatí faktúru alebo časť faktúry.

Zahraniční turisti smerujú inam

8. júla 2004

Silnejšia koruna, drahšie služby, ale aj výkyvy počasia odrádzajú mnohých návštevníkov od letnej dovolenky na Slovensku. V Tatrách aj v ďalších známych letoviskách očakávajú o desať až dvadsať percent nižšiu návštevnosť cudzincov ako vlani. Pritom pokles sa už týka aj najpočetnejšej skupiny - hostí z Česka. „Vysvetľujeme si to najmä zmenou kurzu koruny, ktorý už pre českých turistov nie je taký výhodný,” hovorí Peter Chudý, riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry. Z rovnakého dôvodu nastal už dávnejšie aj odlev hostí zo susedného Poľska. „V prípade Poliakov však zohráva svoju úlohu aj úsilie ich vlády podporiť domáci cestovný ruch prostredníctvom príspevkov zo sociálnych fondov,” dodáva Zita Zvaríková, viceprezidentka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií. Preto mnohí z tradičných poľských návštevníkov našich Tatier uprednostňujú v posledných rokoch dovolenku doma. Zníženie počtu českých návštevníkov priniesol už minulý rok, keď ich sem prišlo o pol milióna menej ako predvlani. Na druhej strane vzrástol o takmer 800-tisíc počet hostí z Maďarska. „Ťažko povedať, či už ide o trend, to možno ukážu až výsledky tohtoročnej sezóny,” uviedla Marta Krivá z Ústavu turizmu v Bratislave. Vo Vysokých Tatrách otvorili doliny pre turistov pred tromi týždňami. Rezervácie v niektorých hoteloch boli o desať, v iných až o dvadsať percent nižšie ako pred rokom. „Znovu prekvapil zvýšený záujem hostí z Maďarska, na druhej strane mnohých zarazil pokles záujmu českých i nemeckých turistov,” dodáva Chudý. Slovenská cestovka Supravia, ktorá sa špecializuje na nemecký trh, už vlani zaznamenala takmer 60-percentný pokles klientely. „Chodia sem najmä dôchodcovia z východných častí Nemecka, a tí najviac pocítili recesiu tamojšej ekonomiky a z toho vyplývajúce sociálne problémy,” vysvetľuje Zvaríková.

Wizz Air chce byť v strednej Európe jednotkou

8. júla 2004

Maďarský letecký prepravca Wizz Air sa chce stať číslom jedna medzi nízkonákladovými aerolíniami na stredoeurópskom trhu. Spoločnosť chce v svojom prvom obchodnom roku končiacom 31. marca prepraviť jeden milión pasažierov. Do konca roku 2004 bude flotila vlastniť osem lietadiel, v ďalšom roku sa má ich počet rozšíriť o ďalších desať strojov.  Domovské letiská Wizz Air sú v Katoviciach a v Budapešti. Medzi cieľové destinácie aerolínií patria okrem iného Londýn, Barcelona, Rím, Praha, Brusel, Paríž a Štokholm.  Ako „veľkú šancu” pre podnik opísal šéf podniku Jacek Szkurlat nové spojenie z letiska v Dortmunde do juhopoľských Katovíc. Cieľovou skupinou, na ktorú sa Wizz Air zameriava, sú predovšetkým obchodníci, Poliaci a rodáci z Poľska, ktorí žijú v okolí Dortmundu. Tých žije v okruhu hodiny cesty autom od Dortmundu asi 400-tisíc.  S výhodnými cenami chce Wizz Air konkurovať predovšetkým autobusovým linkám. Denne vycestuje podľa údajov z dortmundskej hlavnej stanice do Poľska 24 autobusov, ktorým trvá cesta v priemere viac ako 15 hodín. Letecky sa čas prepravy skráti na 90 minút. Spoločnosť plánuje zaviesť i spojenie do Budapešti.  Ako uviedol J. Szkurlat, o tri až päť rokov by bol možný vstup spoločnosti na Londýnsku burzu. V súčasnosti má financie z amerického podielového fondu Indigo Partners, ktorý sa špecializuje na leteckú dopravu, a od súkromných európskych investorov. Informovala o tom DPA.

Konzervatívci chcú Barrosa

8. júla 2004 - SRo - gmp

Európskej ľudovej strane mimoriadne záleží na tom, aby za predsedu Európskej komisie bol zvolený portugalský pravicový politik José Manuel Durao Barroso, a v záujme toho je pripravená uzavrieť kompromis so socialistickou frakciou v Európskom parlamente. Vysvitlo to na zasadaní najväčšieho poslaneckého klubu v Európskom parlamente, ktoré sa dnes skončilo v Budapešti. Okolo 270 poslancov Európskej ľudovej strany -Európskych demokratov - a do tohto klubu patria aj ôsmi zvolení zástupcovia SDKÚ, KDH a SMK - sa v Budapešti nielen zoznamovalo, ale rokovalo aj o stratégii tejto najsilnejšej frakcie v europarlamente na budúcich päť rokov. Bezprostrednou úlohou je presadiť zvolenie bývalého portugalského premiéra Barrosa za predsedu Európskej komisie. Predseda klubu Hans-Gert Poettering na záverečnej tlačovej konferencii vyjadril nádej, že sa to na zasadaní Európskeho parlamentu 22. júla podarí dosiahnuť. V záujme toho je konzervatívny blok pripravený prepustiť funkciu predsedu parlamentu predstaviteľovi socialistickej frakcie - aspoň na polovicu mandátu. Poettering sa domnieva, že keby niektorá z členských krajín neratifikovala zmluvu o európskej ústave, budú musieť nájsť riešenie hlavy štátov a vlád. Možno pripomenúť, že Európska ľudová strana navrhovala jednotné celoeurópske referendum. Budapeštianska deklarácia, ktorú schválili dnes, okrem iného zdôrazňuje, že Európa nemôže zabudnúť na svoje kresťanské korene.

Byrokracia odrádza investorov

8. júla 2004 - SRo - gmp

Byrokracia odrádza zahraničných investorov - píše dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Magyar Hírlap, ktorý sa odvoláva na prieskum medzi manažérmi nadnárodných spoločností pôsobiacich v Maďarsku. Európske, medzi nimi najmä nemecké, holandské, švédske, britské a francúzske spoločnosti vytvárajú asi 70% hrubého národného produktu Maďarska, čiže názor ich vedúcich predstaviteľov by si mali vziať k srdcu tí, čo riadia maďarskú ekonomiku. Z prieskumu medzi týmito manažérmi vyplýva, že najväčšou brzdou hospodárskeho rastu je - po prvé: nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, a - po druhé: prehnaná byrokracia. Medzi ďalšie nepriaznivé okolnosti z hľadiska zahraničných investícií patria: vysoké náklady financovania a nedostatok vypočítateľnej dlhodobej finančnej politiky. Maďarsko, v porovnaní s ostatnými štátmi regiónu, je silné v rozvinutosti bankového sektoru a kvalifikovanosti manažérov, avšak zaostáva v oblasti výhod poskytovaných pre zahraničných investorov. Menej výrazne, avšak do skupiny nepriaznivých faktorov patrí ešte málo rozvinutá infraštruktúra, korupcia, slabý vnútorný trh a „bojovné“ odbory. Napriek týmto problémom hodnotia šéfovia spoločností pozitívne krátkodobé vyhliadky maďarského hospodárstva, pretože na 200 stupňovej škále dostalo Maďarsko 156 bodov - píše Magyar Hírlap.

Priveľa poslancov

7. júla 2004 - SRo - gmp

O počte poslancov v maďarskom parlamente nemožno uskutočniť referendum - takéto stanovisko zaujal ústavný súd v Budapešti. V súčasnosti má maďarský parlament 386 členov, čo mnohí odborníci považujú za predimenzované. Z času na čas aj politici navrhujú zníženie počtu poslancov - naposledy tak urobil premiér Péter Medgyessy vo februári v rámci celého balíka verejnopolitických iniciatív. Návrh na referendum o tejto otázke však podala súkromná osoba, avšak prípravy na ľudové hlasovanie zahatal včera Ústavný súd. Vo svojom verdikte vyriekol, že téma referenda smeruje k organizačnej zmene parlamentu, čo základný zákon krajiny zakazuje. Ďalšia otázka pre referendum, ktorá sa týkala priamej voľby prezidenta, neprešla už ani cez sito celoštátnej volebnej komisie. Možno dodať, že v Maďarsku sa chystajú ešte dve referendá: o privatizácii nemocníc a o dvojitom občianstve pre príslušníkov maďarskej menšiny v iných krajinách. Konečné slovo by mal povedať tiež Ústavný súd, pravdepodobne až v septembri.

Povinné zdravotné preukazy

7. júla 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku znížia poplatky za zdravotné kontroly - pre prostitútky. O tom, ale aj o problémoch okolo vyznačenia takzvaných „pásiem tolerancie” píše dnes budapeštiansky denník Népszabadság. O tretinu menej budú musieť zaplatiť prostitútky za lekárske prehliadky: namiesto 168 tisíc forintov (čiže zhruba 27 tisíc korún) ich vyjde kontrola na 64 tisíc forintov (teda niečo vyše 10 tisíc korún) ročne. Cieľom tejto zmeny je podnietiť čo najvyšší počet „pouličných pracovníčok”, aby absolvovali preventívne prehliadky. Od čoho si možno sľubovať aj obmedzenie šírenia pohlavných chorôb. Ako píše Népszabadság, Maďarsko patrí z hľadiska AIDS medzi mierne infikované krajiny, no aby to tak aj zostalo, je potrebná pravidelná osveta v kruhu ohrozených ľudí. Preto ministerstvo zdravotníctva plánuje čoskoro uviesť do prevádzky aj autobus na zdravotné previerky. V zmysle zákona o boji proti organizovanému zločinu prostitútky musia mať vždy pri sebe  lekárske potvrdenie o tom, že nemajú žiadnu pohlavnú chorobu. Túto zdravotnú knižočku môžu policajti kontrolovať na ulici. „Papier” od súkromného lekára nepostačuje, previerka je povinná mesačne, no doterajšiu 168 tisícovú sumu za rok sotva ktorá prostitútka si mohla dovoliť zaplatiť. Preto má takúto zdravotnú knižku z viac ako dvadsaťtisíc prostitútok iba niečo vyše 300. Népszabadság informuje aj o diskusii na budapeštianskej radnici, na ktorej okrem iného odznelo, že jednotlivé obvody by boli povinné vyznačiť takzvané zóny tolerancie, kde je prostitúcia povolená, avšak tam, kde sa o to pokúsili, okamžite sa zdvihla vlna protestov zo strany obyvateľov.

Maďarsko znižuje účasť vojakov

7. júla 2004 - SRo - gmp

Maďarsko skúma možnosť znížiť účasť svojich vojakov na misiách OSN. Vyhlásil to minister obrany Ferenc Juhász v Budapešti. V súčasnosti pôsobí v zahraničí 1050 maďarských vojakov, pričom maďarská vláda nedávno stanovila maximálnu hranicu tohto počtu na tisíc vojakov. Maďarsko plánuje zvýšiť svoju účasť na misii v Afganistane, ale aj v rámci síl rýchlej reakcie NATO, čiže inde musí „ubrať”. Podľa ministra Juhásza by to mohlo byť na Sinajskom polostrove a na Cypre, kde sú umiestnení maďarskí vojaci v rámci síl OSN už takmer desať rokov. „Nie je dobré, ak sme tam príliš dlho, nemôžeme sa tam nasťahovať na celý život” - vyjadril sa Ferenc Juhász. Tu hodno dodať, že z tristočlenného irackého kontingentu sa vracajú domov traja maďarskí vojaci na vlastnú žiadosť, čo súvisí zrejme s nedávnou smrťou ich kolegu v dôsledku mínového útoku.

Maďarsko zaostáva za Slovenskom v ponuke výhod pre zahraničných investorov

7. júla 2004

Pracovníci vedenia maďarských pobočiek zahraničných korporácií pokladajú byrokraciu a nedostatok zručných pracovných síl za hlavné prekážky rastu podnikania v Maďarsku. Krajina je podľa nich v porovnaní napríklad so Slovenskom slabá i v ponuke výhod pre zahraničných investorov. K uvedeným tvrdeniam sa dopracovala organizácia EUCham, ktorá zastrešuje v Maďarsku Európske bilaterálne obchodné komory a iné obchodné organizácie, so spoločnosťou pre výskum trhu Synovate v májovom prieskume na vzorke 240 riadiacich pracovníkov. Ako tretia najvážnejšia bariéra sa v prieskume uvádza „vysoká cena peňazí”, rastu podnikania bráni i chýbajúca stabilná finančná politika. Celkovo ohodnotili respondenti výhľad podnikateľského prostredia 156 bodmi z možných 200, pričom hodnotenie nad 100 bodov naznačuje pozitívny sentiment. Zahraniční riadiaci pracovníci považujú Maďarsko za krajinu s dobre vyvinutou finančnou infraštruktúrou a vysokokvalitným manažmentom, zaostáva však v ponuke výhod pre zahraničných investorov za krajinami akou je Slovensko. Priestor na zlepšenie sa podľa nich ponúka i v infraštruktúre a transparentnosti podnikateľského prostredia. Znepokojení sú tiež utlmovaním konkurencie a neurčitosťami v právnom systéme. Zahraniční investori sa zhodli, že vstup krajiny do Európskej únie bude pozitívne vplývať na ekonomiku, najmä na zlepšovanie infraštruktúry, rozšírenie finančných možností a lepšiu kvalitu verejných služieb. Informovala o tom maďarská agentúra MTI.

Veľký záujem o komárňanskú maďarskú univerzitu

7. júla 2004

Oddnes do piatku sa konajú prvé prijímacie skúšky na Univerzitu J. Selyeho v Komárne, ktorá ako prvá maďarská štátna univerzita na Slovensku po Trianone otvorí svoje brány s tromi fakultami v septembri. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Na pedagogické smery sa hlási takmer 300 uchádzačov, na ekonomické takmer 200, pričom podľa plánov by mali prijať na obidve katedry po 150 študentov. Na katedre reformovanej teológie začne študovať 20 osôb. „Študenti sa môžu hlásiť naraz na viac univerzít, preto koncom augusta pravdepodobne bude ešte jedno kolo prijímacích pohovorov, a iba potom definitívne uzatvoríme listinu prijatých uchádzačov,” povedal pre denník poverený rektor univerzity Sándor Albert.  Zo slovenského rozpočtu zatiaľ univerzita dostala 80 miliónov korún, z čoho nakúpili budovy a obnovili ich. K ďalším finančným zdrojom sa dostane univerzita až po spresnení definitívneho počtu študentov. Univerzita očakáva aj pomoc z Maďarska - z materskej krajiny, maďarský minister školstva Bálint Magyar a viacerí maďarskí kompetentní na to dali prísľub. Povedal Albert a dodal, že na nákup výpočtovej techniky a vybudovanie vnútorného informačného systému a odbornej knižnice by potrebovali rádovo 150 miliónov forintov (v prepočte asi 23,8 milióna Sk).

Maďarsko-maďarský summit

6. júla 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy zvolal zasadanie takzvanej Stálej maďarskej konferencie na september. „Lepšie neskôr, ako nikdy“ - reaguje opozícia, zároveň spochybňuje snahu vlády vypočuť si všetky názorové prúdy maďarských menšín v Karpatskej kotline. Naposledy zasadala Stála maďarská konferencia vlani v máji. Ide o fórum, predstaviteľov maďarskej vlády, parlamentných strán zastúpených v maďarskom parlamente a organizácií maďarských menšín zo susedných krajín. Kedysi sa nazýval maďarsko-maďarským summitom, na ktorom sa zakaždým prerokovávali dôležité otázky postavenia maďarskej menšiny v Karpatskej kotline. Predchádzajúca konzervatívna vláda mu prikladala väčší význam, než súčasná ľavicovo-liberálna koalícia, ktorá sa snaží skôr utlmovať možné konflikty v tejto téme. A sporov je teraz viac, napríklad postoje vo veci dvojitého občianstva sú často protichodné, alebo akútna je rozdelenosť predstaviteľov maďarskej menšiny v Rumunsku. Radikálnejšie krídlo pod vedením známeho biskupa Lászlóa Tőkésa sústavne kritizuje vedenie Demokratického zväzu na čele s Bélom Markóm za - takpovediac - „mäkký“ postoj k rumunskej vláde, ale aj v otázke autonómie. Maďarská opozícia otvorene podporuje radikálnejšie sily. Zvolanie Stálej konferencie žiadajú už dávnejšie mnohé organizácie a strany maďarských menšín. Predseda SMK Béla Bugár otvorene vyjadril svoje výhrady voči vláde v súvislosti s rozpočtovými reštrikciami, ktoré sa dotýkajú aj podpôr pre menšiny. Vojvodinské organizácie zasa označujú za horúcu tému dvojité občianstvo. Medzitým sa Maďarsko stalo členom Európskej únie - a práve táto okolnosť, čiže budúcnosť maďarsko-maďarských vzťahov by mala dominovať na Stálej konferencii, ktorú premiér Medgyessy zvolal na 11. septembra.

V. Orbán: Stredná Európa bude dlhodobo domovom ľudového politizovania

6. júla 2004

Stredná Európa bude aj v dlhodobom horizonte silným domovom ľudového politizovania, naznačujú to výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Vyhlásil to dnes v druhý deň budapeštianskej schôdze frakcie Európskej ľudovej strany - Európskych demokratov (EPP) podpredseda EPP a predseda Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Viktor Orbán. Podľa maďarského expremiéra Orbána sa politická klíma Európy pred niekoľkými týždňami „od koreňov” zmenila vďaka dobrým volebným výsledkom v Slovinsku, Maďarsku, na Slovensku, v Česku, Poľsku, Rakúsku a v Bavorsku. Európa podľa neho musí zvládnuť v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach päť dôležitých výziev. Medzi tieto menoval ukončenie znovuzjednotenia, vyrovnanie sa s problematikou populácie, vytvorenie nového európskeho konkurencieschopného sociálneho hospodárstva, prosperity a posilnenie bezpečnosti. „Bez USA dnes ešte nie je možné zabezpečiť bezpečnosť kontinentu,” povedal Orbán a dodal, že svet trpí nedostatkom bezpečnosti, na čo je potrebné dať spoločné európske odpovede, pričom vzťah k USA treba presne vymedziť. Maďarský politik zdôraznil nutnosť nájdenia spôsobu zníženia diskriminačných obmedzení medzi starými a novými členskými krajinami Európskej únie. V súvislosti s demografickým problémom Orbán povedal, že ak Európa nevyrieši zastavenie poklesu populácie, bude to na úkor jej konkurencieschopnosti. Ako dodal, nový model konkurencieschopného sociálneho hospodárstva zahŕňa v sebe rovnako rodinu, spoločenstvá, národnú a európsku spolupatričnosť, zachovávanie jazyka a kultúry, ako aj fungovanie trhu. „Európa sa znovuzrodila. Je spoločnou zodpovednosťou, či bude schopná objaviť staré hodnoty, a či bude schopná znovu postaviť to, čo uplynulé storočie zrúcalo,” konštatoval podpredseda EPP.

V Nových Zámkoch odštartoval 11. ročník Klikkfestu

9. júla 2004

Viac ako päťdesiat slovenských a zahraničných interpretov sa predstaví na 11. ročníku festivalu Kozel Klikkfest 2004, ktorý otvoril svoje brány v centre Nových Zámkov na ostrove Sihoť.  V hlavnom A stane dnešný program odštartuje vystúpenie troch nádejných kapiel Čisté tvary, Appendix a Groovi¤n Heads v rámci semifinále súťaže mladých talentov Jim Beam Music. Neskôr sa na pódiu postupne sa vystriedajú stálice ako Horkýže Slíže, Nocadeň, Pavol Hammel a Prúdy, Peter Lipa Band a tri maďarské formácie Zanzibar, Kispál és a borz a Hooligans. Vedľajšie B pódium je do soboty rezervované pre začínajúce slovenské a maďarské skupiny, kde návštevníci môžu naživo spoznať napr. Grétu & Mantinels, Daddy Long Leg, Formu a ďalších. Stage C je určený pre rock a blues žánre, kde sa budú prezentovať najmä slovenské bluesové kapely. Tohtoročnou novinkou je štvrtý - chill-out - stan. Tam nebudú chýbať chutné čaje, káva, vodná fajka, či meditačná hudba. Stan Bra3 v 3ku dnes ponúkne penovú retroparty a v sobotu drum¤n¤bass party. Priestor na zábavu dostanú aj priaznivci disco v celodennej spoločnosti popredných domácich a zahraničných dídžejov.  Festival nadväzuje na minuloročnú tradíciu štýlu raggae, a preto aj tento rok Kozel Klikkfest vyvrcholí vystúpením hlavnej hviezdy podujatia, ktorou tento rok bude zástupca nefalšovanej slnečnej jamajskej raggae scény - Julian Marley s 10-člennou kapelou.  Okrem hudobného programu sú pre návštevníkov pripravené rôzne sprievodné akcie ako napr. vodný futbal, spomínaná penová retro party, internetová kaviareň, detské ihrisko.  Stanovanie v areáli je zdarma, v cene vstupenky z predpredaja za 350 Sk a na mieste 450 Sk je zahrnuté aj poistenie každého účastníka. Vlani sa festival navštívilo viac ako 3000 ľudí.  „Dúfame, že tento rok dosiahneme nový rekord v návštevnosti. Všetko ale závisí predovšetkým od počasia,” skonštatovali organizátori. V minulých ročníkoch na festivale vystúpili také hviezdy ako napríklad New Model Army, Chumbawamba a iní. Presunutím festivalu z Kamoče do Nových Zámkov sa festival zaradil medzi tri najväčšie podujatia tohto žánru na Slovensku.

Pre novozámockým festivalom Kozel Klikkfest

6. júla 2004

Pravé slnečné jamajské raggae zažije publikum koncom týždňa na 11. ročníku medzinárodného festivalu Kozel Klikkfest v Nových Zámkoch, kam zavíta syn Boba Marleyho Julian so svojou desaťčlennou kapelou. Festival, ktorý sa tento rok rozšíri o štvrté pódium, sa priamo v centre mesta na Sihoti rozbehne vo štvrtok a potrvá do soboty. Program ponúkne jediné tohoročné festivalové vystúpenie domácich stálic, ako sú Pavol Hammel a Prúdy, či Vašo Patejdl. Príde aj IMT Smile, Ska Pra Šupina, Nocadeň, Peter Lipa Band, Horkýže Slíže, z Maďarska Zanzibar, Tunyogi Rock Band, Deák Bill BB, Hooligans a z Čiech Fru Fru. Festival vyvrcholí koncertom medzinárodnej hviezdy - Juliana Marleyho v sobotu. Na Klikkfeste bude okrem hlavného pódia bude veľký diskotékový stan, v ktorom sa 24 hodín denne budú prezentovať poprední domáci a zahraniční DJ. Ďalší koncertný priestor bude vyhradený jazzu, bluesu, etno a folklóru. V piatok bude súčasťou programu i semifinále súťaže JIM Beam Music 2004, šiesti finalisti budú súťažiť o 50 tisíc korún. Návštevníci budú môcť zrelaxovať svoje unavené telá v chill out stane, kde nebudú chýbať chutné čaje, káva, vodná fajka a meditačná hudba. Naopak, v areáli nájdu aj športové vyžitie. V cene vstupenky 350 korún je zahrnuté aj bezplatné stanovanie, či poistenie každého účastníka. V minulých ročníkoch na festivale vystúpili také hviezdy ako napríklad New Model Army, Chumbawamba a iní. Presunutím festivalu z Kamoče do Nových Zámkov sa festival zaradil medzi tri najväčšie podujatia tohto žánru na Slovensku.

V Segedíne otvorili lebku omylom druhému pacientovi

6. júla 2004

V Segedíne omylom otvorili na neurochirurgickej klinike lebku inému pacientovi, lebo jeho nález z počítačového tomografu zamenili s nálezom iného pacienta. Výmena nálezov vysvitla až po tom, čo 80-ročného muža, ktorého s dokumentmi iného muža poslali koncom minulého týždňa na kliniku z mestskej nemocnice, začali operovať. Vtedy však už bolo neskoro, pacient upadol do kómy. Následne ho viackrát operovali, jeho stav je teraz vážny. Minister zdravotníctva Mihály Kökény označil prípad za mimoriadne poľutovaniahodný, vyjadril nádej, že vyšetrovanie prípadu odhalí osobu zodpovednú za túto chybu. V maďarskom zdravotníctve sa podobný prípad stane veľmi zriedkavo, nemal by sa však stať vôbec, zdôraznil šéf rezortu zdravotníctva.

Na rumunských cestách sa objavili značky upozorňujúce na prostitútky

6. júla 2004

Po okrajoch rumunských ciest sa nedávno začali objavovať zvláštne dopravné značky, na ktorých je vyobrazená postava ženy v červených šatách. Pasáci tak pravdepodobne chcú predísť situácii, kedy si šoféri uvedomia až neskôr, že mohli využiť služby niektorej z „ľahkých” slečien postávajúcich pri ceste. Rumunskí policajti však ich nápadom nadšení nie sú a tieto takmer oficiálne vyzerajúce značky označili za nezákonné, pretože podľa nich porušujú zákony o bezpečnosti cestnej premávky. Značky sa najprv začali objavovať na ceste v údolí Olt v centre krajiny a odtiaľ sa postupne začali šíriť aj na iné miesta. Šéf policajtov z okresu Sibiu Lucian Tarnu pre denník Evenimentul Zilei uviedol: „Tie značky sú nelegálne a ktokoľvek ich stavia, bude musieť zaplatiť pokutu. Ich úlohou je pritiahnuť pozornosť vodičov hľadajúcich ženské partnerky. Pred niekoľkými mesiacmi sme ich museli odstrániť, ale teraz ich je ešte viac, pričom niektoré nové dokonca zaliali do betónu.”

Kovácsov odchod z postu šéfa strany je podľa politológov správnym krokom

5. júla 2004

Rozhodnutie šéfa maďarských socialistov a ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa nekandidovať v októbrových voľbách na post predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) je správnym krokom podľa maďarských politológov. Ich názory zverejnil dnes maďarský internetový portál X-Press. Podľa Zoltána Laknera zdôvodnenie rozhodnutia šéfa strany nezlučiteľnosťou tejto funkcie s funkciou šéfa diplomacie je iba zastieraním, lebo existuje niekoľko krajín, kde tieto posty zastáva tá istá osoba. Lakner sa domnieva, že Kovács sa funkcie šéfa strany nevzdal preto, lebo chcel fungovať v „tandeme” s premiérom Péterom Medgyessym, a chcel mať stranícky vplyv nad vládou. Politológ János Simon tvrdí, že bolo možné predísť mnohým konfliktom, ak by Kovács ešte v roku 2002 po komunálnych voľbách odišiel z čela strany. Ferenc Kumin vidí problém socialistov v hromadení funkcií jej členmi a menuje konkrétne, ktorý minister akú politickú funkciu zastáva. Kovács 16. júna potvrdil, že na októbrovom kongrese strany nebude kandidovať na post predsedu. Líder ľavičiarov o tom rozhodol údajne ešte pred nedeľňajšími voľbami do Európskeho parlamentu, a to nezávisle na výsledku volieb. Po neúspechu socialistov v eurovoľbách, v ktorých získali iba 9 kresiel oproti 12 mandátom opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), predsedníctvo MSZP navrhlo zvolať na október predčasne kongres strany. Na ňom by mali delegáti rozhodovať aj o personálnych otázkach.

Europoslanci EĽS v Budapešti

5. júla 2004 - SRo - gmp

Ustanovujúce zasadanie poslaneckej skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente sa začína dnes v Budapešti. Ľudová strana bude mať v novom Európskom parlamente najväčšiu frakciu, vďaka čomu sa podarilo presadiť do čela Európskej komisie portugalského premiéra Barrosa, ktorý tiež príde do Budapešti. Budú tu mnohí ďalší predstavitelia tohto politického smeru, medzi nimi chorvátsky premiér Ivo Sanader. Hostiteľom europoslancov bude opozičný Fidesz, ktorý v nedávnych eurovoľbách získal polovicu všetkých maďarských mandátov. Rokovanie otvorí dnes popoludní predseda Fideszu a bývalý predseda vlády Viktor Orbán.

Otvorenie priechodu Létavértes-Sacueni

5. júla 2004 - SRo - gmp

Za prítomnosti premiérov oboch krajín otvoria dnes na maďarsko-rumunských hraniciach nový priechod. Nový hraničný priechod Létavértes-Sacueni bude zaujímavý tým, že pokusne tu budú vybavovať cestujúcich maďarskí a rumunskí colníci a pohraničníci spoločne. Medzi oboma obcami jestvoval iba takzvaný malý pohraničný styk, ktorý však po vstupe Maďarska do Európskej únie zrušili. Na maďarskej strane je vybudovaná kompletná infraštruktúra, a poľnú cestu na rumunskej strane čoskoro vystrieda betónová. Prítomnosť Pétera Medgyessyho a Adriana Nastaseho na dnešnom otvorení priechodu naznačuje, že obe strany prikladajú vzájomným vzťahom mimoriadnu dôležitosť.

Medgyessy a Nastase otvorili nový maďarsko-rumunský hraničný priechod

Premiéri Maďarska a Rumunska Péter Medgyessy a Adrian Nastase dnes slávnostne otvorili nový maďarsko-rumunský hraničný priechod Létavértes-Sacueni. Maďarský predseda vlády pred otvorením priechodu rokoval na pôde létavértesského obecného úradu s komisárom Európskej komisie (EK) pre regionálne záležitosti Jacquesom Barrotom a maďarským komisárom EK Péterom Balázsom, ktorí sa tiež zúčastnili na otvorení tohto priechodu. Medgyessy a Nastase pokračovali v bilaterálnom rokovaní v rumunskej Oradei.

V Békešskej Čabe oslavovali maďarskí Slováci

3. júla 2004

Slováci žijúci v Maďarsku dokázali aj v ostatných rokoch, že chcú svoju identitu zachovať a preniesť do budúcnosti. Vyhlásil to dnes v Békéšskej Čabe na oslavách Dňa Slovákov v Maďarsku predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Podľa slov slovenského chargé ďaffaires v Budapešti Milana Kurucza posledné desaťročie ukázalo, že najväčším nepriateľom v boji za zachovanie identity Slovákov sa stal čas, a v tomto boji dostáva čoraz dôležitejšiu úlohu popri rodine škola. Dôležitým momentom v živote maďarských Slovákov je podľa jeho vyjadrenia skutočnosť, že postupne sa zlepšujúce diplomatické vzťahy medzi SR a Maďarskom umožňujú dosiahnuť stále väčšiu podporu materskej krajiny. „Maďarská vláda urobí všetko preto, aby sa menšiny žijúce v Maďarsku zachovali, aby si pestovali svoj jazyk a svoju kultúru,” povedal vo svojom vystúpení maďarský štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za národnostné menšiny Vilmos Szabó. Politik vyzdvihol skutočnosť, že CSS už dnes prevádzkuje samostatné inštitúcie aj vlastné školy. V rámci tohto podujatia predstavili tvorbu ľudových rezbárov, otvorili výstavu Liptovskí murári v Munkácsyho múzeu a večer sa predstavilo tamojšiemu publiku Slovenské komorné divadlo Martin hrou J. G. Tajovského Nový život.

Festival vo Východnej v plnom prúde

3. júla 2004

Riava pestrofarebných ľudových odevov, spev a tance zaplnili dnes popoludní ulice rázovitej podtatranskej obce Východná, v ktorej sa od piatka koná 50. ročník Folklórneho festivalu Východná (FFV). Atmosféru dotvárali vyzdobené priečelia domov a priedomí. Krášlili ich východniarske čipky, odevy, nechýbali ani tradičné ľudové výrobky ako kolovrátky, remeselnícke nástroje a podobne. Jubilujúci festival vo Východnej pozdravili dnes popoludní aj tanečníci, hudobníci a speváci z českej Strážnice, ktorí pred vyše polstoročím inšpirovali folkloristov z Východnej k založeniu národopisných slávnosti. Tie neskoršie sa premenili na vrcholovú prehliadku slovenského ľudového umenia. Prostredníctvom svojich choreografií blahoželali dnes podvečer jubilujúcemu festivalu vo Východnej aj deti. Najmladší účastníci podujatia pochádzali z rôznych regiónov Slovenska. Účinkovali v ňom napríklad detské folklórne súbory Vienok z Bratislavy, Kistiglinc z Dunajskej Stredy, Viganček z Košíc či Malý Vtáčnik z Prievidze. K lákadlám dnešného večerného programu FFV bude patriť hudobno-tančená show Jána Ďurovčíka Cirkus Svet, ktorá sa začne hodinu pred polnocou. Hlavný program záverečného dňa FFV (4. júla) začne sa o 13.30 h v amfiteátri. Bude prehliadkou ľudového speváckeho umenia Slovákov. Účinkovať v ňom majú okrem iných folklórne súbory a folklórne skupiny z okolia Detvy, Lipa z Bratislavy, Šarišan z Prešova, Železiar z Košíc. Poslednú bodku za FFV dajú zajtra o 16.00 h galaprogramom pod názvom Dedičstvo krásy. V ňom vystúpia napríklad folklórne súbory Liptov z Ružomberka, Zemplín z Michaloviec, ale aj zahraniční hostia z Poľska, Maďarska a Českej republiky. K sprievodným podujatiam FFV patrí okrem iných škola ľudového tanca pre deti, jarmok ľudových výrobcov. Na festivale sa zúčastňuje okolo 1 500 účinkujúcich.

V Budapešti pri nákupnom centre našli bombu

3. júla 2004

Podozrivý balík na lavičke pri nákupnom centre Duna Plaza objavila v sobotu ráno v Budapešti trojica mladých ľudí. Privolaní policajti zistili, že ide o výbušninu zavarenú do kovovej rúry, ku ktorej bola pripojená rozbuška. Okolie nálezu uzatvorili hasiči a pyrotechnici odstrelili detonátor od rúry s veľkosťou 5x10 cm. Zatiaľ nie je známe, či išlo o funkčný systém. Do vyšetrovania prípadu sa zapojila aj maďarská tajná služba. Na miesto nálezu prišla ministerka vnútra Mónika Lamperthová, ktorá zdôraznila, že po madridských útokoch je dôležité, aby ľudia boli viac obozretní.

Podozrivý nález nebol výbušninou

Podozrivý balík obsahujúci elektronickú rozbušku, ktorý dnes ráno našli v Budapešti traja chlapci na lavičke pri nákupnom centre Duna Plaza, neobsahoval výbušninu. Informoval o tom hovorca polície László Garamvölgyi. Podľa jeho slov kovová trubka dlhá takmer 40 cm, ku ktorej bola pripevnená funkčná rozbuška, obsahovala iba piesok. Išlo o dobre podarenú imitáciu. Pyrotechnici po uzatvorení okolia centra odtrhli rozbušku od kovovej časti silným prúdom vody. Polícia potom preskúmala zariadenie a zistila, že rozbuška by bola schopná nálož odpáliť. Kriminalisti budú hľadať odpoveď na otázku, či išlo o testovanie polície neškodným prostriedkom, alebo o zlý žart.

Čierny trh práce v Európe prekvitá

3. júla 2004

Práca načierno ešte stále tvorí značnú časť ekonomiky niektorých členských krajín Európskej únie, pričom v Grécku, Taliansku, Maďarsku, Litve či Lotyšsku predstavuje 15 až 20 percent celkového hrubého domáceho produktu. Na Slovensku dosahuje podiel práce načierno 13 až 15 percent HDP, ukázala štúdia, ktorú v piatok v Bruseli zverejnila Európska komisia. Čierny trh práce je v Európe typický najmä pre stavebníctvo, sezónne práce v poľnohospodárstve, ale aj v hoteloch, reštauráciách či službách v domácnosti. V nových členských štátoch sú to tiež oblasti lekárskej starostlivosti, súkromného poradenstva a doučovania, obchodu s nehnuteľnosťami. Na Slovensku sa najviac načierno pracuje v stavebníctve, kde neprihlásení robotníci predstavujú až 17 percent celkovej zamestnanosti v tomto sektore, nasleduje obchod, hotely a reštaurácie, doprava a služby v oblasti nehnuteľností a podnikania. Čierna práca v SR má viaceré podoby - buď ide o úplne neprihlásených pracovníkov, čo je často prípad nezamestnaných, ktorí získajú dočasnú sezónnu prácu, alebo o čiastočne prihlásených, ktorí oficiálne zarábajú minimálnu mzdu, zatiaľ čo v skutočnosti poberajú za rovnakú prácu dodatočné peniaze. Často sa vyskytujú tiež prípady ľudí, ktorí sú zamestnaní na polovičný, v skutočnosti však pracujú na plný úväzok. Ďalšou kategóriou sú ľudia, ktoré podnikajú na vlastnú päsť bez licencie či povolenia. Štúdia dospela k záveru, že medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ sú výrazné rozdiely. Zatiaľ čo Rakúsko hlási len 1,5-percentný podiel čiernej práce na HDP a Británia s Holandskom dvojpercentný, v Grécku je to viac ako 20 percent, v Maďarsku a Lotyšsku po 18 a Taliansku 16 až 17 percent. V Českej republike tvorí práca načierno deväť až desať percent HDP, v Poľsku 14 a v najväčšej európskej ekonomike - Nemecku šesť percent. Európska komisia však upozorňuje, že čísla, ktoré vychádzajú z údajov z obdobia 1995 až 2003, sú len orientačné. Prácu načierno definuje štúdia EK ako „produktívnu aktivitu, ktorá je legálna, ale nie je oznámená verejným úradom”.

Zákon o zahraničných Slovákoch v príprave, úrad pre krajanov je otázny

2. júla 2004

Nový zákon o štátnej politike SR vo vzťahu k Slovákom v zahraničí by sa podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica mal dostať do septembra na rokovanie vlády. Zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov týmto zákonom, ktorý požadujú krajanské organizácie, však považuje Lipšic za otázne. „Ja otvorene hovorím, že som za väčšiu podporu zahraničným Slovákom, ale nie som si istý, či samotný vznik úradu je tým najlepším riešením.” Lipšic to uviedol počas dvojdňového zasadania konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktoré sa dnes začalo v Bratislave. Podľa ministra zriadením úradu vznikne viac byrokracie a úradníkov, ktorí pohltia aj viac peňazí na podporu krajanom. „Ak máme tendenciu si myslieť, že vznik úradu problém vyrieši, je to trochu naivná predstava. Myslím si, že peniaze by mali ísť menej na úradníkov a viac na podporu konkrétnych ľudí a projektov, napríklad na podporu vzdelávania mladých ľudí,” uviedol. Prijatie nového zákona vo vzťahu ku krajanom si vyžaduje potreba zmeniť zastaraný zákon o zahraničných Slovákoch, čo požaduje aj Európska únia. Krajania zároveň žiadajú sústrediť roztrieštené kompetencie v krajanskej oblasti, o ktoré sa delí viacero slovenských rezortov. Návrh zákona pripravil v gescii vicepremiéra Pála Csákyho ešte začiatkom roku splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov Claude Baláž. Vzhľadom na niektoré nedostatky a pripomienky rezortov prešla jeho príprava pod gesciu šéfa rezortu spravodlivosti. „Zákon je ešte v štádiu konzultácií, ale chcel by som to v priebehu júla dokončiť a predložiť ho na legislatívne konanie. Musíme zrejme pripraviť novú verziu zákona, aby bol konsenzuálne prijatý,” konštatoval Lipšic. Účinnosť nového zákona minister predpokladá od 1. januára 2005. Cieľom prebiehajúceho zasadania Stálej konferencie SR a zahraniční Slováci je zhodnotiť súčasný stav a perspektívy slovenských komunít vo svete. Približne sto delegátov slovenských spolkov z 19 krajín sveta rokuje o súčinnosti a spolupráci krajanských komunít s ústrednými orgánmi štátnej správy. Konferencia sa uskutočňuje každoročne od roku 1999 a poskytuje príležitosť na prehĺbenie informovanosti o súčasnej legislatíve vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraniční, ako aj na prediskutovanie problémov a perspektív kultúry a vzdelávania krajanov. Na úvod podujatia vystúpili okrem Lipšica a Baláža, aj župan Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Dušan Klimo.

Gašparovič podporuje zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov

2. júla 2004

Podporu zriadeniu Úradu pre zahraničných Slovákov vyjadril prezident Ivan Gašparovič na stretnutí s krajanmi a účastníkmi konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktorá sa dnes začala v Bratislave. Prezident sa zároveň vyslovil za novelizáciu zákona o zahraničných Slovákoch. Podľa jeho názoru ide o dlhodobo nedoriešené úlohy slovenskej exekutívy a parlamentu. Gašparovič krajanov ubezpečil, že bude starostlivo dohliadať na realizáciu ich oprávnených požiadaviek voči materskej krajine. Zachovanie kultúrnej a jazykovej identity, ako aj trvalú podporu národného povedomia krajanov považuje vo svojej funkcii jednoznačne za priority. Delegáti slovenských spolkov a organizácií zo zahraničia upozornili na neuspokojivý stav vzťahov medzi SR a zahraničnými Slovákmi. Vzťahy voči krajanom sú podľa ich názoru permanentne na okraji záujmu kompetentných inštitúcií SR, ako aj záujmu slovenskej verejnosti. Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Dušan Klimo zároveň zablahoželal Gašparovičovi k zvoleniu do najvyššej štátnickej funkcie. Na dvojdňovom zasadaní Stálej konferencie SR a zahraniční Slováci sa zúčastňujú delegáti krajanských spolkov z 19 krajín Európy, Ameriky, Austrálie a Ázie.

Népszabadság: Malý zázrak v Slemenciach

2. júla 2004

Zdá sa, že bude vyriešený 60-ročný probléme - medzi ukrajinskou a slovenskou časťou obce Slemence otvoria hraničný priechod. Obec obývanú Maďarmi rozdelili hranicou po druhej svetovej vojne, k vyriešeniu problému pomohla washingtonská iniciatíva. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa washingtonského spravodajcu Gábora Horvátha na existujúci problém rozdelenia obce medzi dva štáty, ktorým oddelili od seba príbuzných a priateľov, upozornilo amerických poslancov Centrum maďarsko-amerických kongresových vzťahov (CHACR). Dvestočlenná skupina poslancov amerického kongresu pre ľudské práva v apríli prijala starostov Veľkých Slemeniec v Michalovskom okrese a Malých Slemeniec na ukrajinskej strane, ktorých cestu financovali americkí Maďari. Výsledkom stretnutia boli listy kongresmanov Bratislave, Kyjevu a Európskej únii. Iniciatívu prijali všade s pozitívnym ohlasom, a v júni sa ukrajinsko-slovenská medzivládna komisia dohodla na tom, že do roka otvoria hraničný priechod. Technické detaily dotiahnu v blízkej budúcnosti, pravdepodobne to bude medzinárodný priechod pre peších, pričom miestni obyvatelia možno nebudú musieť platiť ani za víza. O tejto otázke rokoval aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda počas minulotýždňovej kyjevskej návštevy, poznamenáva denník. Podľa predsedu CHACR Sándora Andrása Nagya môže skutočnosť, že sa podarilo dosiahnuť prielom v 60 rokov zabudnutej veci malej maďarskej obce, naplniť nádejou Karpatskú kotlinu.

Euroregión Dunaj vypracoval program cestovného ruchu a turistiky

2. júla 2004

Euroregión Dunaj (ED) vypracoval program cestovného ruchu a turistiky, v ktorom významnú úlohu hrá Dunaj. Uviedla to dnes na medzinárodnej konferencii euroregiónov krajín Vyšehradskej štvorky výkonná riaditeľka ED Ilona Koczkásová na lodi Európa plaviacej sa medzi maďarským Neszmélyom a Komáromom. Významnú úlohu v tomto programe, ktorý podporil predvstupový fond PHARE, zohráva rieka Dunaj, ktorá je spoločným pokladom viacerých národov a ktorá spája krajiny a kultúry, dodala riaditeľka. Ako spresnila, obec Neszmély na maďarskej strane, a Búč na slovenskej strane Dunaja zrealizujú takzvanú Obec Európy, v ktorých dostane miesto po 12 domov nesúcich prvky ľudovej architektúry európskych národov. V nich predstavia kultúru a zvyky daného národa. „Tieto dve obce budú prostriedkom rozvoja maďarsko-slovenských cezhraničných vzťahov, rozvoja európskych vzťahov, ale budú aj symbolmi európskej identity,” konštatovala Koczkásová. Euroregión Dunaj založili v roku 2003 obce v okolí mesta Tata a na slovenskej strane zväčša Maďarmi obývané obce združené v Spoločnosti staviteľov mostov.

Svetový zväz Maďarov požaduje dvojité občianstvo pre zahraničných Maďarov

2. júla 2004

Svetový zväz Maďarov (MVSZ) pozbieral vyše 320.000 podpisov pod petíciu, ktorou žiadajú vypísanie referenda vo veci dvojitého občianstva Maďarov žijúcich v zahraničí. Oznámil to dnes v Budapešti predseda zväzu Miklós Patrubány. Podľa platných právnych noriem treba v Maďarsku k vypísaniu ľudového hlasovania zákonodarným zborom 200.000 podpisov, pripomenul Patrubány. Sympatizanti zväzu po tlačovej besede odniesli podpisové hárky do budovy Celoštátnej volebnej komisie (OVB), aby - ako predseda povedal - odovzdali iniciatívu vedúcu k vytvoreniu opätovnej jednoty maďarského národa. V referende by občania odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby parlament vytvoril zákon o udelení maďarského občianstva osobám žijúcim mimo Maďarska, ktorí majú maďarskú národnosť, a to bez toho, aby sa kvôli tomu museli presťahovať do Maďarska.

Dvojité občianstvo

2. júla 2004 - SRo - gmp

Zdá sa, že v Maďarsku bude na jeseň referendum o poskytnutí dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín - potrebný počet podpisov pod petíciu totiž Svetový zväz Maďarov pozbieral. Téma dvojitého občianstva sa na maďarskej scéne objavuje pravidelne. Naposledy sa dostala do popredia v súvislosti so vstupom Maďarska do Európskej únie - ako riešenie pre tých Maďarov, ktorí sa ocitli mimo únie. Vláda vždy upozorňuje, že ide o dvojstrannú záležitosť, čiže nemožno poskytnúť maďarské občianstvo občanom iných krajín bez súhlasu týchto krajín. Okrem toho súčasní vládni politici zvykli argumentovať aj tým, že masové poskytovanie maďarského občianstva iným štátnym príslušníkom by znamenalo výrazné bremeno pre maďarský štátny rozpočet, pretože „noví občania“ by dane neplatili, ale výhody, ktoré sa poskytujú pre všetkých občanov, by využívali. Odhliadnuc od toho, že tieto diskusie mávajú silný politický podtón, a aj petičná akcia Svetového zväzu Maďarov je presiaknutá „trianonskou nostalgiou“, treba konštatovať, že vyše 200 tisíc podpisov má silu - takú silu, že výsledok referenda by bol pre parlament záväzný. Maďarský zákon o referende nestanovuje nadpolovičnú účasť, iba to, že minimálne 25 percent všetkých voličov musí hlasovať rovnako. Treba ešte poznamenať, že celoštátna volebná komisia nedávno odobrila otázku navrhovanú pre referendum, čiže ľudové hlasovanie prezident pravdepodobne vypíše na jeseň tohto roka.

András Bencsik dostal podmienečný trest straty slobody

2. júla 2004 - SRo - gmp

Známy maďarský novinár za ohováranie dostal iba podmienečný trest straty slobody. Keby súd druhého stupňa bol potvrdil predchádzajúci rozsudok, bol by prvým novinárom, ktorý by musel ísť do väzenia po zvrhnutí totalitného režimu. András Bencsik je šéfredaktorom radikálne pravicového týždenníka „Demokrata“. O liberálnom poslancovi Imrem Mécsovi ešte roku 2001 napísal, že počas revolúcie v 1956 vo väzení vypovedal proti štyrom spolubojovníkom, ktorých kvôli tomu popravili. O Mécsovi však treba vedieť, že sám bol odsúdený po revolúcii na smrť, no neskôr jeho trest zmenili na doživotie, čiže dodnes je jedným z hrdinov udalosí spred 48 rokov a veľaváženým činiteľom liberálneho Zväzu slobodných demokratov. Imre Mécs na šéfredaktora Bencsika podal trestné oznámenie. Súd prvého stupňa za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena vyrúbil na Bencsika desaťmesačné väzenie, ktoré si aj mal odsedieť. Odvolávací súd Peštianskej župy však dnes vyniesol verdikt, podľa ktorého síce trestný čin bol spáchaný, ale „výchovným cieľom“ vyhovuje aj desať mesiacov, s podmienkou na dva roky.

Poškodili židovský cintorín v Gyöngyösi

2. júla 2004 - SRo - gmp

Deväťdesiatdva hrobov poškodili neznámi páchatelia na židovskom cintoríne v meste Gyöngyös, ktoré leží 60 kilometrov severovýchodne od Budapešti. Pred druhou svetovou vojnou tam žila početná židovská komunita - väčšina jej členov zahynula v nacistických vyhladzovacích táboroch. Práve v týchto dňoch si pripomenuli po celej krajine 60. výročie holokaustu v Maďarsku, a pri tejto príležitosti obnovili aj gyöngyösský cintorín. Vandali spôsobili škodu vo výške 5 miliónov forintov, čo je zhruba 850 tisíc slovenských korún. Polícia začala vyšetrovanie vo veci poškodzovania majetku.

Rozvoj regiónov

2. júla 2004 - SRo - gmp

Východné regióny aj na Slovensku i v Maďarsku zápasia s väčšími problémami, ako západné, čo vlády nesmú spúšťať zo zreteľa. Konštatoval to v maďarskom mesta Sátoraljaújhely vicepremiér Pál Csáky. Vlády sa snažia zosúladiť rozvojové programy regiónov na oboch stranách hraníc a podporovať spoločné využívanie zdrojov z Európskej únie. V Novom Meste pod Šiatrom miestni maďarskí predstavitelia požiadali vicepremiéra slovenskej vlády, aby sa zasadil za lepšiu priechodnosť medzi Zemplínskou oblasťou a Medzibodrožím. Pál Csáky ocenil nedávnu predbežnú dohodu ministrov pôdohospodárstva o tokajskom víne a vyjadril nádej, že konečná dohoda, ktorá zabezpečí spoločnú ochranu a kvalitu tohto vína, sa zrodí ešte pred tohtoročným vinobraním.

Uhorková sezóna - Kde trávi dovolenku /ex/premiér?

2. júla 2004 - SRo - gmp

Kde trávi dovolenku expremiér, a kde bude letovať súčasný predseda vlády? Táto otázka je predmetom najnovšej „prestrelky“ medzi vládnymi a opozičnými stranami v Maďarsku. Viktor Orbán je v Lisabone, Péter Medgyessy sa chystá na Mallorcu. Tieto informácie rozzúrili podaktorých predstaviteľov proti sebe stojacich strán. Opozícia kritizuje Medgyessyho, že tak ako vlani v zime bol na Kube, teraz opäť pôjde na luxusnú dovolenku, pričom väčšina Maďarov nemá ani na domácu rekreáciu. Mladí socialisti však včera prešli do protiútoku, a pýtajú sa, na koho trovy je ubytovaný v dejisku futbalových majstrovstiev Európy Viktor Orbán? Vyšlo totiž najavo, že predseda Fideszu a expremiér býva v portugalskom hlavnom meste v rezidencii maďarského veľvyslanca, pretože ambasador je jeho starý priateľ. Budova je však udržiavaná z peňazí maďarských daňových poplatníkov, pričom by si Orbán akiste mohol dovoliť hotel, ako to robia mnohí iní majetní a čestní milovníci futbalu z Maďarska - mienia mladí socialisti. Dá sa očakávať, že súkromné cesty vysokopostavených politikov ešte chvíľu budú zamestnávať náprotivné strany - čo je neklamným dôkazom toho, že v Maďarsku vypukla uhorková sezóna.

Dovolenka na Balatone

2. júla 2004 - SRo - gmp

Ísť dovolenkovať na Balaton, či nejsť? - táto otázka zamestnáva samotných Maďarov, no a boj o zahraničných turistov je ešte úpornejší. Jednoznačné je iba to, že zo starej nostalgie vyžiť nemožno. A vyššia hladina vody zatiaľ neznamená aj vyšší počet dovolenkárov. Ľudia sa „čľapkajú“ vo vode aj na okraji jazera, čo je pozoruhodné preto, lebo na tomto úseku pláže v Siófoku vlani siahala voda iba po členky. Je pohoda: masy tu teda určite nie sú. Ale sezóna sa iba začína, a ľudia, ktorí žijú z Balatonu, sú nenapraviteľní optimisti. Je však ťažké napraviť „reputáciu“ jazera, ktorá bola v minulom roku pošramotená. Veď človek musel šliapať niekedy až 200-300 metrov do Balatonu, aby dorazil na také miesto, kde sa mohol ponoriť aspoň po krk. Odborníci bili na poplach, vymýšľali rôzne riešenia na doplnenie vody, no nakoniec tento problém nateraz vyriešila príroda: napršalo dosť vody. Teraz je však dážď jedným z najväčších nepriateľov Balatonu - strach z neho, a z premenlivého počasia vôbec, odrádza letných dovolenkárov. Zatiaľ sa nechváli ani manažérka spoločnosti Siotour v Siófoku Klára Halászová: „V tejto sezóne, pravdepodobne kvôli ekonomickej situácii v Nemecku, teda pre zníženie počtu nemeckých turistov nastal v niektorých sférach služieb 30% -až-40% pokles. Ide o trend, ktorý sa prejavuje už niekoľko rokov. Vlani hľadali príčiny v nízkom stave vody v Balatone, ale dnes to už neplatí, pretože množstvo i akosť vody v Balatone je dokonalá“. Na korze v Siófoku sledujem skupinu Nemcov: zastavia sa pri bufete, dajú si po pive, a idú ďalej. Vraj sa nevrátia na večer, keď je futbal, a bufetár s úškľabkom hovorí, že nechodili ani vtedy, keď ešte nemecká reprezentácia v Portugalsku bola v súťaži. Nemci, veru, už dávno nie sú „motorom“ balatonského turizmu. Všetci, ktorí tu podnikajú, spomínajú len s nostalgiou na staré „enderácke“ časy, keď sa pri jazere pravidelne stretávali rozdelené rodiny. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že najväčšie škody pre balatonský turizmus spôsobilo odbúranie hraníc a zmiznutie socialistického tábora. V ďalšej etape, na začiatku 90. rokov zasa „divoká“ privatizácia, v rámci ktorej sa hotely a iné kapacity dostali do rúk neskúsených podnikateľov, alebo naopak: veľmi skúsených, takzvaných „mafiánov“. Neslobodno zamlčať ani to, že na Balaton sa chodilo podnikať s vidinou rýchleho zisku, navyše sa sezóna ako keby neustále skracovala, čiže ceny sledovali opačný vývoj, ako hladina vody - neustále stúpali. Klára Halászová si však nemyslí, že pobyt pri Balatone je drahý: „V súkromí sme tu, v Siófoku, schopní zabezpečiť ubytovanie pre 8 -až-10 tisíc ľudí. Návštevnosť kempingov je zatiaľ slabá. Cenové pomery sú veľmi priaznivé, lebo v apartmánoch stojí jedna noc na osobu od 8 do 10 eúr, a v kempingoch je to už od 5 eúr. Môžem povedať, že v reštauráciách v centre mesta sú ceny veľmi priaznivé - v porovnaní s Budapešťou. V bufetoch na pláži sú však ceny dosť vysoké.“ Môžem to iba potvrdiť, pretože napríklad porcia gyrosu na tanieri, s bohatou oblohou vyjde niečo vyše 1000 forintov, čo sú 4 eurá, ale tak isto vyjde aj kus praženej ryby s chlebom pri jazere. Neviem pochopiť, prečo stojí veľké pivo na pláži 400 forintov, a v meste iba 290… Nebudem uvádzať ceny dopodrobna, ale podľa mojich skromných výpočtov potrebuje štvorčlenná rodina na ubytovanie a stravu minimálne 50 až 100 eúr na deň. Manažérka Siotouru porovnáva začiatok júla s minulým rokom, a dodáva, že nielen ohľadne Nemcov, ale aj celkovo možno hovoriť o 30% poklese počtu turistov. 10. júla však končí táto predsezóna, a začína sa hlavná. A možno sa aj počasie umúdri…

Maďarskí vinári s dohodou o Tokaji nesúhlasia

2. júla 2004

Maďarskí producenti tokajského vína nesúhlasia so zmluvou, ktorú podpísali ministri poľnohospodárstva Maďarska a Slovenska a ktorú v polovici júna schválili zástupcovia 25 členských krajín z výboru Európskej komisie pre víno. Členovia Tokajského vinohradníckeho združenia pred niekoľkými dňami napísali premiérovi Péterovi Medgyessymu list, v ktorom požadujú, aby maďarská vláda túto dohodu neschválila, pretože rozširuje slovenskú tokajskú oblasť nad rámec zákona z roku 1908.

Minuté peniaze vynahradia investorom budúce zisky

2. júla 2004

Investori si zo Slovenska v nasledujúcich rokoch začnú vyťahovať čoraz viac ziskov. Zopakuje sa tak scenár, ktorý už prebieha v okolitých krajinách. V Maďarsku si zahraničné firmy už tri roky vyberajú na ziskoch toľko, koľko tam investujú. Slovensko by si preto podľa odborníkov malo vziať príklad z vývoja u susedov. Okrem odlevu ziskov musí počítať aj s odchodom investorov. „Niekoľko firiem už potichu presunulo výrobu z Maďarska na Slovensko,” uviedol Juraj Borgula, prezident nitrianskej firmy Eurofil Drôty. Odborníci upozorňujú, že investorom treba zabezpečiť aj ďalšiu starostlivosť. Agentúra SARIO, ktorá ma tuto činnosť v náplni, tvrdí, že zahraničným firmám zatiaľ vyhovuje slovenské ekonomické prostredie. Preto si trúfa nasmerovať investorov na stred a východ Slovenska. „Šancou pre stred je drevospracujúci priemysel, pre východ strojárstvo a elektrotechnika,” uviedol šéf SARIO Roman Kuruc.

MOL získal podiel na kazašskom ropnom poli

2. júla 2004

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL získala ako súčasť konzorcia 22,5-percentný podiel v bloku Fedorovsky Blok, ktorý sa nachádza v severozápadnom Kazachstane blízko ruských hraníc a ropného pola Karatsaganak. Blok má rozlohu 2 400 kilometrov štvorcových. Trojčlenné konzorcium zahŕňa maďarský MOL a americkú skupinu First International Oil Company (FIOC), každú s podielom 22,5 % a spoločnosť Avery Worldwide Limited, ktorá vlastní zvyšný podiel. Konzorcium v súčasnosti vykonáva druhú fázu výskumu, pričom skupina Avery Worldwide Limited tu vystupuje ako prevádzkovateľ. Konzorcium plánuje dokončenie druhej fázy výskumu v roku 2006. Skupina MOL doteraz vynaložila na projekt 9,45 mil. USD a spoločnosť očakáva, že druhú fázu výskumu podporí 18 mil. USD. Generálny riaditeľ skupiny MOL György Mosonyi uviedol, že Fedorovsky Blok obsahuje značný potenciál ropy, kondenzátu a zemného plynu a projekt spadá do stratégie hľadania nových miest na rozvoj výskumu. Spoločnosť MOL je majoritným vlastníkom Slovnaftu v ktorom kontroluje 98,4 % akcií.

BMW poprelo plány na stavbu fabriky v priestore V4

2. júla 2004

Automobilka BMW neplánuje výstavbu novej fabriky v žiadnej z krajín V4. Uviedol to v reakcii na medializované informácie uviedol Dagobert Autering z investors relations tímu BMW Group. Informáciu o údajných plánoch automobilky zverejnil v stredu poľský denník Puls Biznesu. Podľa poľského zástupcu BMW Ericha Papkeho automobilka údajne zvažovala výstavbu nového závodu, pričom do úvahy prichádzali napríklad lokality na juhu Poľska, podľa denníka však z hry neboli vylúčené ani ostatné krajiny V4 - teda ČR, Maďarsko a Slovensko. Ako v stredu tieto informácie komentoval minister hospodárstva Pavol Rusko, „Niečo som o tom počul, nič viac vám nepoviem“. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Romana Kuruca agentúra zatiaľ takýto projekt neeviduje.

Taszár zavreli

1. júla 2004 - SRo - gmp

Americkú vojenskú základňu v maďarskom Taszári definitívne zatvorili. O tento objekt nemá záujem ani maďarská armáda. Včera slávnostne stiahli americkú zástavu na základni v Taszári, čím sa aj oficiálne skončil takmer deväť rokov trvajúci pobyt armády USA, ktorá zabezpečovala logistické zázemie predovšetkým k bosnianskej mierovej misii. Objekt poskytla maďarská strana Spojeným štátom v decembri 1995 - vystriedalo sa tam 90 tisíc vojakov, bol ich osobne navštíviť aj vtedajší prezident Bill Clinton. Bolo to obdobie procesu začlenenia Maďarska do NATO, a táto forma spolupráce výrazne prispela k prijatiu krajiny do Aliancie. Okrem toho základňa prispela aj k hospodárskemu rozvoju bližšieho okolia v tomto regióne na juh od Balatonu. Americký veľvyslanec v Maďarsku Herbert Walker prisľúbil, že na Taszár upozorní veľkých investorov zo Spojených štátov. Hodno poznamenať, že by to nebolo márne, pretože maďarská armáda o základňu nemá záujem a v rámci armádnej reformy chce letisko zatvoriť.

Stabilný prieskum - iracká misia

1. júla 2004

Smrť maďarského vojaka v Iraku podstatne neovplyvnil postoj verejnosti k maďarskej účasti na irackej misii, väčšina je stále proti. Z prieskumu agentúry Gallup vyplýva, že 64 percent ľudí označuje prítomnosť maďarských vojakov v Iraku za neodôvodnenú, a len 23 percent za odôvodnenú. Rozdiel oproti predchádzajúcemu prieskumu z apríla tohto roka je iba dvoj-trojpercentný. Rastie však pomer tých, ktorí si myslia, že americké zasahovanie v Iraku je neoprávnené - je ich 71 percent. A iba 15 percent opýtaných verí tomu, že vojenská misia bola potrebná kvôli potlačeniu medzinárodného terorizmu.

Väčšina Maďarov nesúhlasí s vojenskou účasťou v Iraku

Proti vojenskej účasti v Iraku sa v júnovom prieskume verejnej mienky Gallupovho inštitútu v Maďarsku vyslovilo až 71 percent opýtaných. Smrť maďarského vojaka výrazne neovplyvnila verejnú mienku v tejto otázke. Maďarská obeť nepriniesla dramatickú zmenu v kruhu malej skupiny opýtaných, ktorí sú zástancom vojenského zásahu v Iraku, a neovplyvňujú ju ani správy o rastúcom brutálnom ozbrojenom odpore, informuje maďarská tlačová agentúra MTI odvolávajúc sa na výsledky prieskumu. Skupina odporcov maďarskej vojenskej účasti klesla z aprílových 68 percent na terajších 63 percent. Pomer tých, ktorí súhlasia s maďarskou účasťou, stúpol z aprílových 23 percent na 26 percent. Iba 15 percent respondentov sa vyjadrilo v tom zmysle, že vojenskú intervenciu si vyžiadal boj proti terorizmu. Americké záujmy videlo za irackou účasťou 45 percent Maďarov. Dôvod na ozbrojenú prítomnosť v arabskej krajine nie sú podľa 64 percent, naopak 23 percent opýtaných sa domnievalo, že dôvod existuje a 12 percent nezaujalo k tejto otázke stanovisko.

V Budapešti vystavujú Picassove knižné ilustrácie

1. júla 2004

Výstavu grafík Pabla Picassa dnes otvorili v budapeštianskej galérii Mücsarnok. Vystavené knižné ilustrácie vytvoril španielsky umelec v rokoch 1944 až 1969. Grafická tvorba maliara, grafika, sochára a keramika baskického pôvodu je rovnako významná a určujúca, ako jeho maľby, alebo sochy. Diela predstavené maďarskej verejnosti umožnia sledovať vývoj autorovho svojského štýlu, ktorý často porovnávajú s výrazovými prostriedkami Rembrandta a Goyu. Zbierka 92 grafických listov je súčasťou ôsmich ilustračných sérií, ktoré sú majetkom nadácie Bancaja Bank z Valencie. Výstava potrvá do 12. septembra.

Čardášová princezná a jej autor

8. júla 2004 - SRo - gmp

„Milujem peštianske ženy” - nehovorím teraz o sebe, ale o Kálmánovej pesničke, ktorú špeciálne pre nás, len pre Slovenský rozhlas zahral pouličný hudobník na korze, kúsok za stanicou hlavného mesta Balatonu - Siófoku. „Pľac” je dobrý, pretože stojíme iba pár metrov od rodného domu Emericha-Imreho Kálmána, ktorý je teraz múzeom: navštevujú ho turisti najmä z nemecky hovoriacich krajín, kde meno geniálneho skladateľa operetných melódií poznajú najlepšie. Nie náhodou, veď Kálmánova tvorba je spojená s Viedňou. Ale nepredbiehajme. Zatiaľ sa oddávame nefalšovanej atmosfére „starých mierových čias” z prelomu 19. a 20. storočia. Plne a dôveryhodne ju odráža výstava s relikviami Kálmánovej rodiny, no v neposlednom rade miestnosť sťaby vystrihnutá z niektorej Kálmánovej operety: s maketou peštianskej kaviarne a dámou v módnom oblečení, s javiskom, kostýmami, postavami z Čardášovej princeznej, plagátmi a podobizňami iných známych.  „Imre Kálmán sa narodil v tomto dome a žil tu do desiatich rokov svojho života” - hovorí naša sprievodkyňa, pani Katalin. V rodnom liste z októbra 1882 stojí ešte priezvisko Koppstein, počas štúdií na gymnáziu si ho „pomaďarčil”. Ale to sme už v Budapešti, kde sa Imre ako 15 ročný zapísal na Hudobnú akadémiu. Ukázalo sa, že je mimoriadne talentovaný, mal sa stať klavírnym virtuózom, no ruka ho celkom neposlúchala. Na otcovo želanie absolvoval ešte aj právo, akurát doktorát mu chýbal - namiesto toho skladal hudbu. Chcel klasickú, ale tá akosi nešla na „odbyt”. Operety sa dali „predať” lepšie. „Mal už tridsať rokov, keď sa presťahoval do Viedne, pretože v Budapešti predsa nebol - takpovediac - kúpyschopný dopyt.” Už zúrila prvá svetová vojna, keď v hlavnom meste Monarchie mala premiéru Čardášová princezná, hádam najúspešnejšia opereta všetkých čias. Nasledovala slávna séria, až kým Imre Kálmán, kvôli svojmu židovskému pôvodu, nemusel roku 1937 opustiť Viedeň. S mladučkou manželkou, speváčkou rusko-poľského pôvodu odišli najprv do Paríža a potom, údajne na jednej z „posledných lodí”, do Ameriky. Mali spolu tri deti - dve žijú dodnes. Spoza oceánu sa vrátili až po druhej svetovej vojne do Paríža, kde sa mu dostalo veľkej úcty. Imre Kálmán zomrel v októbri 1953, a tak ako si to želal, pochovali ho vo Viedni. Tu v Siófoku však jeho pamiatku pestujú starostlivo. Na hlavnom námestí pred stanicou, uprostred parku môžete majstra vidieť, s akou nedbalou eleganciou sedí v kresle, napoly opretý o palicu, a hľadí na svojich dnešných obdivovateľov. Socha pod altánkom je dielom jedného z najznámejších maďarských umelcov Imreho (hľa, aká zhoda krstných mien), teda Imreho Vargu. Keď sa chce niekto odpútať od rušnej balatonskej pláže, alebo keď daždivé počasie nedovolí holdovať letným radovánkam, možno trocha pookriať v atmosfére dávnych čias a vo svete operiet v rodnom dome autora Čardášovej princeznej.