15. júla 2004 ● Zo slovenskej tlače

Veľvyslanca do Maďarska už našli

15. júla 2004

Vláda včera po dvoch rokoch vymenovala nového slovenského veľvyslanca v Maďarsku. Ministerstvo zahraničných vecí jeho meno až do udelenia diplomatického súhlasu maďarskou stranou nezverejní. Minister Eduard Kukan potvrdil, že osobu nového veľvyslanca už konzultoval s prezidentom. V médiách sa ako kandidát na veľvyslanecký post v susednom Maďarsku spomínal poslanec SDKÚ Ferdinand Devínsky. Prezident Ivan Gašparovič však minulý týždeň vyhlásil, že v Budapešti potrebujeme skúseného diplomata a že by politickú nomináciu na tento post nepodporil.

Nový veľvyslanec v Maďarsku by mal nastúpiť v septembri

14. júla 2004 - sita

Slovensko bude mať po dvoch rokoch veľvyslanca v Maďarsku. Vláda dnes súhlasila s návrhom ministra zahraničných vecí, ktoré teraz požiada Budapešť o agrément. Eduard Kukan predpokladá, že odpoveď príde do troch týždňov, veľvyslanec by mohol začať v septembri. S nomináciou súhlasí aj prezident Ivan Gašparovič, ktorý nedávno odmietol Ferdinanda Devínskeho s výhradou, že nie je kariérny diplomat. Kukan informoval aj predsedu SMK Bélu Bugára. SMK neobsadenie postu opakovane kritizovala. Predseda jej poslaneckého klubu Gyula Bárdos dnes pre SITA vyhlásil, že rozhodnutie vlády víta. Bol by rád, keby veľvyslanec odišiel k južným susedom čo najskôr. Ministerstvo zahraničných vecí hľadalo šéfa diplomatickej misie v Budapešti dva roky. Posledný odtiaľ odišiel v septembri 2002. SR mala doteraz v Maďarsku prevažne osobnosti, nie kariérnych diplomatov. Po rozdelení Česko-Slovenska sa stal veľvyslancom terajší minister kultúry Rudolf Chmel, ktorý od roku 1990 zastupoval v Maďarsku ČSFR. Od mája 1993 do apríla 1994 mala SR v MR len chargé d´affaires Viliama Rotha. Potom nastúpila Eva Mitrová, v júli 1998 ju vystriedal Árpád Tarnóczy, ktorý tam bol do januára 1999. V júni toho istého roku nastúpil Štefan Markuš. V septembri 2002 musel odísť pre vek, keďže zákon o štátnej službe určuje hranicu 65 rokov.

Novým veľvyslancom v Maďarsku má byť diplomat Juraj Migaš

Novým veľvyslancom v Maďarsku má byť kariérny diplomat, bývalý šéf misie pri Európskej únii Juraj Migaš. Agentúre SITA to potvrdili tri dobre informované zdroje. Nomináciu, ktorá má viesť k obsadeniu dva roky voľného postu, dnes schválila vláda po konzultácii s prezidentom a SMK. MZV teraz požiada Budapešť o súhlas, minister zahraničných vecí Eduard Kukan očakáva vyjadrenie do troch týždňov. V prípade kladnej odpovede by mal nový veľvyslanec nastúpiť v septembri, presne dva roky po odchode Štefana Markuša. Markuš odišiel, pretože zákon o štátnej službe ju limitoval vekom 65 rokov. Odvtedy MZV hľadalo vhodnú náhradu. Kandidátov bolo viacero, najhorúcejším bol zrejme člen poslaneckého klubu SDKÚ a bývalý rektor UK Ferdinand Devínsky. Prezident Ivan Gašparovič ho minulý týždeň odmietol s výhradou, že nie je kariérnym diplomatom. Kukan mu prisľúbil profesionála a novinárom povedal, že ho ponúkne vláde na schválenie pred jej trojtýždňovou dovolenkou. Vláda dnes zatiaľ utajovanú nomináciu schválila. Juraj Migaš je dnes šéfom bilaterálnej sekcie MZV. Maturoval na gymnáziu vo svojom rodisku Prešove. Absolvoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov a v roku 1985 získal na Právnickej fakulte UK v Bratislave doktorát z medzinárodného práva. V roku 1997 bol na diplomatickom kurze na Westminsterskej univerzite v Londýne. Od roku 1981 pracuje na ministerstve zahraničných vecí. Bol na československom veľvyslanectve v Berlíne, po páde komunizmu vo Varšave a Štokholme, po vzniku SR bol opäť vo Varšave ako chargé d´affaires. V roku 1998 zastával post vedúceho Misie SR pri OBSE vo Viedni. Od roku 1999 do leta 2003 bol vedúcim Misie SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli. J. Migaš má 47 rokov, je ženatý.

Americká obrana - Varšava, Budapešť a Praha o rozmiestnení protiraketového systému

15. júla 2004 - sme

Spojené štáty pokračujú vo výstavbe systému protiraketovej obrany. Stále viac sa hovorí, že by sa jeho súčasti rozmiestnili aj v krajinách susediacich so Slovenskom. Pentagon zatiaľ schválil výstavbu dvoch základní systému. Prvá bude na Aljaške a mala by dokonca začať fungovať už tento rok v septembri, druhá v Kalifornii. O vzniku ďalšej základne alebo základní sa uvažuje na území Európy, v krajine, kde to podľa predpokladov spôsobí najmenšie problémy. Doteraz sa najčastejšie hovorilo o Británii, v poslednom čase sa spomína aj stredná Európa.

Podľa včerajšieho vydania denníka Gazeta Wyborcza, odvolávajúceho sa na zdroje z Pentagonu, je najvážnejším kandidátom na umiestnenie základne protiraketového systému Poľsko. Americkí experti si vraj už prezreli niekoľko miest na juhu krajiny. S výstavbou základne, na ktorej bude umiestnených desať rakiet, by sa mohlo začať v roku 2006. Náklady by hradili Američania, dajú sa dokonca očakávať aj iné ekonomické kompenzácie. Pentagon aj poľská vláda však tvrdia, že sa o veci diskutuje iba vo všeobecnej rovine. "Spojené štáty nepredložili nijakú konkrétnu ponuku," povedal ČTK hovorca ministerstva zahraničia Boguslaw Majewski. Podľa iných informácií sa uvažuje aj o Česku a Maďarsku, prípadne o Rumunsku a Bulharsku. S účasťou na programe dokonca počíta vlani vypracovaná bezpečnostná stratégia Českej republiky. Minister zahraničia Cyril Svoboda však včera odmietol špekulácie, že by počas svojej prebiehajúcej návštevy Washingtonu rokoval aj o tejto téme. "V našom prípade je to určitá možnosť, ale zďaleka nie istá. Ak sa rozhodne, že by to bolo v Česku, musí to najprv schváliť vláda a potom parlament," povedal český minister obrany Miroslav Kostelka. V Maďarsku je účasť na programe už dva roky predmetom politických konfliktov medzi vládou a opozíciou. Opozícia obviňuje premiéra Pétera Medgyessyho, že o rozmiestnení rakiet rokoval počas svojej návštevy v USA pred dvoma týždňami. Vláda to popiera. Opozičný Fidesz však presadil zvolanie bezpečnostného výboru parlamentu. "Existuje principiálna zhoda, chýbajú však konkrétne plány," povedal na zasadaní výboru námestník štátneho tajomníka ministerstva zahraničia Gábor Bródi. Pripustil však, že v tejto veci prebiehajú konzultácie expertov. "Ak takúto žiadosť dostaneme, Maďarsko nesmie meškať s jej prijatím," povedal ešte na konci roku 2002 minister obrany Ferenc Juhász. "Otázkou tiež je, čo konkrétne by chceli rozmiestňovať," hovorí bezpečnostný analytik Péter Tálas. Protiraketový systém má veľa súčastí, v jednej krajine môžu byť samotné rakety, v inej radary na zachytenie cieľov, ktoré chcú zničiť. Cieľom dnešného protiraketového systému, obmedzenejšej verzie programu "hviezdnych vojen" z osemdesiatych rokov minulého storočia, nie je zadržať hromadný útok komunistických krajín, ale jednotlivé medzikontinentálne rakety nedemokratických režimov, vyzbrojené napríklad atómovými hlavicami. Protiraketový systém by útočiace rakety ničil vlastnými raketami v čase, keď sa tie nachádzajú mimo atmosféry. Program je však aj z technického hľadiska veľmi kontroverzný, nevyskúšaný a podľa mnohých odborníkov nikdy nebude spoľahlivo fungovať. Jeho osud môžu zmeniť aj výsledky amerických prezidentských volieb. Ak ich vyhrá kandidát demokratov John Kerry, dá sa očakávať jeho obmedzenie.

Koštunica rokoval s vojvodinskými Maďarmi o etnických incidentoch

14. júla 2004

Srbský premiér Vojislav Koštunica začal rokovať s predstaviteľmi maďarskej menšiny vo Vojvodine o prípadoch útokov Srbov na tam žijúcich Maďarov. Vyhlásil to dnes v Budapešti minister Srbska a Čiernej Hory zodpovedný za ľudské práva a menšiny Rašim Ljajič, ktorý rokoval s maďarským štátnym tajomníkom úradu vlády Vilmosom Szabóm. "Bolo by chybou tieto incidenty zmiesť pod koberec, pritom je chybou aj to, ak sa príliš zveličia," povedal srbský politik pred novinármi. Ako dodal, v 70 percentách incidentov zadržali páchateľov, proti 50 osobám vzniesli obvinenie a 31 osôb riešili v rámci priestupkového konania. Od začiatku minulého roka do júna 2004 došlo k 49 prípadom útokov, z nich tri boli fyzické, štyri boli vzájomné bitky, rovnaký počet prípadov slovných incidentov. V siedmich prípadoch poškodzovali cirkevné pamiatky, v 19 prípadoch zneuctili hroby a v 12 prípadoch išlo o hanlivé nápisy. Podľa srbského ministra vo väčšine z týchto prípadov boli páchateľmi mladí ľudia pod vplyvom alkoholu alebo drog. "Táto skutočnosť v podstate vylučuje to, že išlo o etnicky motivované činy, aj keď v niektorých prípadoch išlo aj o to," konštatoval Ljajič. Podľa jeho slov Belehrad zvažuje sprísnenie trestného zákona, mieni vyslať jasný signál verejnosti, že nestrpí žiadny etnicky motivovaný incident. "Každý incident, ktorý bude mať v sebe najmenší náznak etnickej nenávisti, prísne potrestáme," formuloval srbský minister. Politici rokovali o dohode o vzájomnej ochrane menšín, ktorú premiéri MR a SČH podpísali vlani v októbri, a ktorú maďarská vláda predloží zákonodarnému zbor na ratifikáciu na jeseň.

P. Csáky: Maďarsko podporí štart Univerzity Jánosa Selyeho 20 miliónmi korún

14. júla 2004

Maďarsko poskytne jednorazovú podporu 130 miliónov forintov (v prepočte asi 20,7 miliónov korún) na oficiálne otvorenie Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. Uviedol to dnes v Budapešti podpredseda vlády SR Pál Csáky po rokovaní s maďarským premiérom Péterom Medgyessym. "Máme záujem na tom, aby štart tejto univerzity 14. septembra bol presvedčivý. Veľmi vítame, že slovenská vláda už na tento účel poskytla podporu vo výške 80 miliónov korún, a možno ešte v auguste poskytne ďalšiu menšiu podporu, ale považujeme za potrebné aj to, aby aj vláda maďarskej republiky poskytla jednorazovú podporu," povedal pred novinármi Csáky. Maďarský premiér ubezpečil Csákyho, že uvedenú čiastku poskytnú v septembri a v októbri. "Odovzdali sme maďarskej strane zoznam aktivít, na ktoré by bola uvedená podpora použitá. Pôjde o niektoré stavebné práce, na telefónnu ústredňu, vybavenie knižníc, nákup výpočtovej techniky a ďalšie aktivity súvisiace s činnosťou univerzity," spresnil v reakcii na otázku TASR vicepremiér. Ako dodal, v tomto prípade síce ide o jednorazovú podporu, ale maďarská vláda poskytuje na rôzne ďalšie aktivity Maďarov žijúcich na Slovensku podporu vo výške zhruba 630 miliónov forintov (v prepočte vyše 100 miliónov korún), a postupne tieto budú presmerované na činnosť univerzity. Politici rokovali aj o pripravovanom septembrovom stretnutí Stálej maďarskej konferencie (MÁERT), o potrebe spolupráce v prihraničných oblastiach, konkrétne o projekte na obnovu mostov na rieke Ipeľ.

Heinz Fischer v Maďarsku

14. júla 2004

Do dvoch rokov možno preskúmať, či Rakúsko nezruší obmedzenia na prijímanie pracovných síl z nových členských štátov Únie - to bolo jedno z pozoruhodných vyhlásení Heinza Fischera v Budapešti. Druhým bol jeho názor ohľadne schvaľovania európskej ústavy: rakúsky prezident sa domnieva, že vo všetkých dvadsiatich piatich krajinách by mali usporiadať referendum, alebo ani v jednej. Maďarsko má na to iný názor - rešpektuje individuálne rozhodnutie členov Európskej únie, no samo sa prikláňa k riešeniu bez ľudového hlasovania, stačí schváliť zmluvu o ústave v parlamente. Zhodné sú však stanoviská Viedne a Budapešti vo veci ďalšieho rozširovania Únie, preferujú najmä Chorvátsko. Maďarskí hostitelia prisúdili symbolický význam tomu, že Fischer nešiel na svoju prvú zahraničnú cestu do Švajčiarska, ako jeho predchodcovia, a rovnako si všimli, že v rakúskej delegácii dostala miesto aj jeho nedávna sokyňa v zápase o prezidentské kreslo, ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová Waldnerová.

Pravidlá pre bezproblémovú produkciu slovenského Tokaja sú už na svete

14. júla 2004 - tasr

Snahy Slovenska o úplné uzatvorenie sporov so susedným Maďarskom o Tokaj napredujú. V záujme bezproblémového rozbehnutia tohtoročného zberu hrozna v slovenskej tokajskej oblasti totiž Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR už pripravilo novelizáciu kľúčovej vyhlášky, ktorá plne zohľadňuje pestovateľské postupy zaužívané južným susedom. Predbežne sa síce obe krajiny už dohodli, že slovenská tokajská oblasť bude mať výmeru 565 hektárov (ha), ale SR musí ešte zmeniť svoju legislatívu, lebo inak jej vinohradníci nebudú môcť nerušene produkovať Tokaj aj pre zahraničné trhy. Veľmi dôležitú novelu vyhlášky o spôsobe zberu hrozna tokajských odrôd a postupoch výroby tokajských vín však MP už práve posúva do pripomienkového konania. "Pripravená novela vyhlášky už plne harmonizuje našu legislatívu s Maďarskom," hovorí riaditeľ odboru rastlinných komodít MP Štefan Adam s tým, okrem vyhlášky bude druhým významným krokom k definitívnemu uzavretiu problémov okolo Tokaja aj prijatie nového zákona o vinohradníctve a vinárstve. Do tejto novely sa totiž má preniesť už aj uznaná plocha v rozsahu 565 ha. Jej dopracovanie sa podľa Adama očakáva už v najbližších týždňoch. Novela slovenskej vyhlášky presne špecifikuje vyžadovanú cukornatosť hrozna. Pri spoločnom zbere hrozna, pri ktorom sa zo strapcov neodstraňujú hrozienka napadnuté ušľachtilými plesňami, má cukornatosť dosahovať najmenej 24 kg na 100 litrov muštu. Pri prácne náročnejšom delenom zbere, kedy sa napadnuté hrozienka zo strapca odstraňujú, postačuje cukornatosť aj na úrovni 21 kg. Každoročne pred začatím zberu pritom prídu na obhliadku viníc pracovníci Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP), od ktorých budú musieť pestovatelia získať osobitné osvedčenie o pôvode hrozna. Výnos hrozna z jedného hektára pritom podľa pripravenej vyhlášky nemá presahovať 9,5 tony. MP tiež pristupuje k rozšíreniu produkovaných tokajských vín o špeciálne maďarské druhy. Zatiaľ totiž slovenská legislatíva poznala len Tokajský Furmint, Tokajskú Lipovinu, Tokajské samorodé víno a Tokajský Výber, ale teraz k tomu pribudne aj Tokajský Muškát žltý, Tokajský mášláš, Tokajský Fordítaš a Tokajská esencia. Vyhláška pojednáva aj o skladovaní tokajských vín. Vína, ktoré sú síce vyrobené z tokajských odrôd, ale nie sú už priamo z tokajských honov, totiž musia byť v pivniciach uložené na vyhradených a jasne označených miestach. Pre výrobcov Tokaja bude tiež platiť, že každý dovoz alebo vývoz viac ako 75 kg hrozna alebo 60 litrov vína či muštu musia nahlasovať ÚKSUP. Slovensko pritom Maďarsku prisľúbilo aj to, že sa vzdá ďalšej výroby 2-putňového Tokaja. Podľa Adama bude možné dopredať aspoň jeho staršie zásoby, a to do konca augusta 2006. Slovensko sa s Maďarskom muselo o Tokaji po svojom vstupe do Európskej únie dohodnúť čo najskôr. Usilovali sa totiž oň aj Taliansko, Francúzsko či Slovinsko. Staršia slovenská legislatíva hovorí o ploche tuzemských tokajských honov až na úrovni 908 ha. MP ale zdôrazňuje, že aj pri ploche 565 ha je potenciál na ďalší rozvoj dostatočný, nakoľko aj dnes je reálne obhospodarovaných len 375 ha. Slovenská oblasť zahŕňa obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.

Maďarská MTV a olympijské hry

14. júla 2004

Maďarská televize MTV zaplatila asi 10 miliónů EUR za nákup vysílacích práv na příští olympijské hry, které se uskuteční letos v létě v Řecku. Tato nová smlouva následuje po tom, což již byla vysílací práva televizi MTV poskytnuta pro Mistrovství Evropy v kopané. Odhadem 4 milióny EUR bude také investováno do nového technického vybavení. MTV rovněž plánuje změnit svůj druhý celoplošný program na M2, nový tématický kanál. Program M2 bude od 1. 9. 2004 nabízet řadu dokumentů a pořadů o Evropské unii, které budou poskytovány většinou v jejich původním změní.

SFPA pripravuje konferenciu o modeloch regionálnej spolupráce v Európe a Ázii

13. júla 2004

Medzinárodnú konferenciu o modeloch regionálnej spolupráce v stredovýchodnej Európe a na Ďalekom východe zorganizuje v dňoch 16. až 19. septembra v Bratislave Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Zúčastnia sa jej zástupcovia výskumných ústavov a akademických kruhov zameraných na medzinárodné vzťahy zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, a ďalších krajín, vrátane japonských expertov. Podujatie sa uskutoční v rámci viacročného programu Stredoeurópsko-japonské fórum pre 21. storočie. "Oslovila nás v tejto veci Univerzita Hokkaidó, jedna z najväčších a najprestížnejších univerzít v Japonsku, ktorá má výskumné centrum, zamerané na slovanské štúdie," uviedol pre TASR riaditeľ SFPA Alexander Duleba. Predstavitelia SFPA informovali dnes o podujatí ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. "Požiadali sme ho o otvorenie tejto konferencie a zároveň aj o spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí," konštatoval Duleba. Kukana oboznámilo vedenie SFPA aj o najnovších aktivitách Výskumného centra SFPA, kde je šéf slovenskej diplomacie predsedom správnej rady.

SkyEurope Airlines je tretím najväčším prepravcom na budapeštianskom letisku

13. júla 2004

Nízkonákladové aerolínie SkyEurope Airlines sa už po šiestich mesiacoch stali tretím najväčším leteckým prepravcom na budapeštianskom letisku Ferihegy hneď po aerolíniách Malév a Lufthansa. Najnovšie májové výsledky, ktoré zverejnilo budapeštianske letisko, potvrdili silný rast spoločnosti SkyEurope a jej vedúcu pozíciu medzi nízkonákladovými aerolíniami v Budapešti. "Výkonnosť SkyEurope sa zlepšila vďaka značnej expanzii a zavedeniu nových letových destinácií, napríklad do Amsterdamu, Dubrovníka, Splitu, Ríma, Benátok a Varšavy," uviedol výkonný riaditeľ SkyEurope Christian Mandl. "SkyEurope tiež zvýšila frekvenciu svojich letov na trasách do Londýna, Milána a Paríža." SkyEurope sa stala tiež najväčším prepravcom, ktorý operuje na nízkonákladovom budapeštianskom terminály 1, kde kontroluje 62-% podiel v počte prepravených klientov. Za ním nasledujú aerolínie Germanwings. Podľa súčasného vývoja sa má SkyEurope v septembri stať druhým najväčším prepravcom na letisku Ferihegy. "Náš úspech vyplýva z produktu SkyEurope, ktorý je lepší ako u konkurenčných nízkonákladových prepravcov," komentoval situáciu Christian Mandl. "Na rozdiel od nich lieta SkyEurope denne priame lety do najväčších európskych miest." SkyEurope v súčasnosti lieta do 18 destinácií v 12 krajinách. Jej lietadlový park tvorí 13 lietadiel, ktoré v tomto roku prepravia viac ako 1 milión pasažierov.

Ceny - Brno-Bratislava-Šopron-Viedeň

13. júla 2004

Niektoré druhy elektroniky a CD-disky s hudbou sa vyplatí kupovať vo Viedni, potraviny a služby sú lacnejšie v nových členských krajinách Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu rakúskej robotníckej komory, ktorá porovnávala ceny niektorých tovarov v rakúskej Viedni, slovenskej Bratislave, českom Brne a v maďarskom Šoproni. Oveľa drahšie sú vo Viedni nealkoholické nápoje, čiastočne to platí aj o cenách ďalších potravín ako sú jablká, maslo, salám a chlieb. "Najlacnejšie sa dá nakúpiť v Brne, kde sú ceny potravín o 45 percent lacnejšie," uviedla komora. Kontrolný nákup vyšiel v Bratislave lacnejšie takmer o tretinu a v Šoproni o desatinu. Prieskum pritom nezahŕňal akčné ceny v obchodoch, ani neporovnával kvalitu predávaného tovaru. Výhodnejšia pre Rakúšanov je aj návšteva siete rýchleho občerstvenia Mc Donalds v susedných krajinách, kde sú ceny až o dve pätiny nižšie niež vo Viedni. Ešte viac môžu ušetriť Viedenčanky, ak návštevu okolitých štátov spoja s návštevou kaderníctva. Rozdielne ceny platia tiež pre alkohol. Niektoré značkové liehoviny, ako napríklad whisky Johnny Walker Red či Martini možno totiž podľa prieskumu kúpiť vo Viedni výrazne lacnejšie, pri iných musia Viedenčania siahnuť do vrecka hlbšie ako ich susedia. Ceny benzínu sú v skúmaných mestách nižšie než vo Viedni, výnimkou bol iba Šoproň. Cena nafty bola vyššia aj v Bratislave, v Šoproni tiež asi o 14 percent a v Brne približne rovnaká ako vo Viedni, ukázala štúdia. Potraviny sú lacnejšie v reformných krajinách, v Rakúsku sa vyplatí kupovať elektroniku. Napríklad digitálny fotoaparát je v Bratislave drahší ako vo Viedni o 57 percent, v Šoproni takmer o 80 percent a v Brne o 15,5 percenta. V Bratislave a v Brne stáli viac niektoré druhy prehrávačov DVD. Nižšie ceny ako v Bratislave a Šoproni majú viedeňské obchody s cédečkami s hudbou. Podľa prieskumu je ponuka digitálnych fotoaparátov, mikro hifi veží a prenosných prehrávačov CD diskov v Brne menšia a ceny sú naopak vyššie ako vo Viedni. Štúdia sa zamerala najmä na ceny v supermarketoch a predajniach obchodných reťazcov, v každom meste autori projektu navštívili päť obchodov. Výskum podľa komory ukázal aj to, že ponuka niektorých produktov v reformných krajinách časovo zaostáva za Viedňou. "Inými slovami - ponúkané sú napríklad elektronické prístroje, ktoré sa u nás (vo Viedni) už nepredávajú," konštatovala komora. Podobná situácia bola aj pri športových teniskách jednej poprednej svetovej značky.

Odlevu pracovných miest do východnej Európy má zabrániť predĺžený pracovný čas

13. júla 2004

Predĺženie pracovného času na 40 hodín týždenne je podľa nemeckého experta v oblasti áut Ferdinanda Dudenhöffera do budúcnosti jediným spôsobom, ako udržať nemecké automobilové odvetvie konkurencieschopným. „Iba tak sa môže podariť pracovné miesta v porovnaní s východnou Európou udržať stabilné,” povedal výskumník gelsenkirchenskej vysokej školy pre nemeckú agentúru DPA. „Už dnes je tam kvalita výroby často vyššia ako u nás,” dodal s tým, že zamestnanci v krajinách východnej Európy sú aj vysoko kvalifikovaní. Podľa jeho odhadov sa v posledných 15 rokoch presunulo z nemeckého automobilového priemyslu do východnej Európy už asi 100 000 pracovných miest. Okrem nízkych mzdových nákladov tam výrobcov lákajú predovšetkým nízke daňové sadzby, ktoré sú napríklad v Maďarsku oproti Nemecku na polovičnej úrovni. Za dlhší pracovný čas v závode Opelu v Bochume sa vyslovil prezident General Motors Europa Carl-Peter Forster až minulý týždeň.

Preferencie maďarských strán

13. júla 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku rastie náskok opozičného Fideszu pred vládnymi socialistami - vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky. Až dvadsaťpercentný je rozdiel medzi dvoma najväčšími rivalmi na maďarskej vnútropolitickej scéne. Otočil sa pozitívny trend pre socialistov, ktorých podpora tesne po vstupe Maďarska do Európskej únie vzrástla. Teraz, po voľbách do Európskeho parlamentu opäť klesá ich popularita, a súbežne s tým rastie podpora Fideszu. Agentúra Medián, ktorá vykonala prieskum v druhej polovici júna, namerala v okruhu istých voličov 35% pre socialistov a 55% pre Fidesz. Analytici medzi príčinami tohto vývoja uvádzajú psychologický moment, keď inak nerozhodní voliči vyslovujú sympatie víťazovi eurovolieb. Na druhej strane nemožno zabudnúť na to, že socialistická strana sa nachádza v „ochrnutom” stave, pretože sa chystá na jesenný kongres, na ktorom sa očakávajú výrazné personálne zmeny. Isté je zatiaľ iba to, že z čela strany odchádza László Kovács, ktorého popularita od mája klesla o osem bodov.

V Maďarsku asi referendum nebude

13. júla 2004 - SRo - gmp

V Maďarsku zrejme nebude referendum o schválení zmluvy o európskej ústave - vyhlásil minister zahraničných vecí László Kovács. Hoci na potvrdenie zmluvy o európskej ústave majú členské krajiny Únie dva roky, po včerajšom rozhodnutí podpísať Euro-ústavu 29. októbra v Ríme sa aj v Maďarsku rozvinuli diskusie, či vypíšu v tejto veci referendum. Šéf diplomacie László Kovács zastáva názor, že niet dôvodu zorganizovať ľudové hlasovanie, a tak rozhodne zrejme parlament. Predbežne s tým súhlasia aj politické strany zastúpené v národnom zhromaždení, ktoré by nerady riskovali neúspech. Možno pripomenúť, že v Maďarsku „visia vo vzduchu” dve referendá: o dvojitom občianstve pre príslušníkov maďarských menšín a o privatizácii nemocníc.

Červená hviezda

13. júla 2004 - SRo - gmp

Európska únia neupravuje spôsob používania päťcípej červenej hviezdy. Preto bude zrejme bezpredmetné konanie pred Európskym súdom v Luxembursku vo veci podpredsedu maďarskej mimoparlamentnej ľavičiarskej Robotníckej strany. Kauze sa dnes venuje budapeštiansky denník Népszabadság. Maďarský súd, hoci mierne, ale potrestal podpredsedu Robotníckej strany Attilu Vajnu za to, že na verejnosti nosil na hrudi pripevnenú päťcípu červenú hviezdu. Tá však patrí spolu s hákovým a šípovým krížom medzi symboly totalitnej moci, a maďarský zákon ich verejné ukazovanie označuje za trestný čin. Súd druhého stupňa sa však rozhodol obrátiť sa na Európsky súd so sídlom v Luxemburgu s otázkou: či neodporuje zákazu diskriminácie v základnej zmluve Únie, keď niekto vyjadruje svoj názor, s červenou hviezdou na hrudi, a je za to trestne stíhaný, hoci aj v súlade s domácim zákonom. Népszabadság oslovuje v tejto veci expertov, ktorí sa domnievajú, že luxemburský súd bez skúmania kauzy odmietne jej prerokovávanie, lebo nie je kompetentný, pretože ani nejde o prípad diskriminácie. Zákaz používania červenej hviezdy je totiž skôr obmedzovaním vyjadrovania politického názoru, čo už patrí do kategórie ľudských práv. A v týchto otázkach má právo rozhodovať súd v Štrasburgu. Odborníci pripomínajú, že európska charta ľudských práv nezakazuje obmedzovanie vyjadrovania názoru, keď to napríklad ohrozuje národnú bezpečnosť či územnú celistvosť danej krajiny, alebo dobré mravy v spoločnosti. Symboly totalitnej moci by mohli pôsobiť negatívne na morálku, či ohrozovať práva iných - píše Népszabadság.

Rakúsky prezident prerušil tradíciu

13. júla 2004 - SRo - gmp

Rakúsky prezident Heinz Fischer prerušil tradíciu svojich predchodcov, a prvú zahraničnú cestu po nástupe do úradu neabsolvuje vo Švajčiarsku, ale v Maďarsku. Rakúsky prezident rokoval rad radom so všetkými maďarskými vedúcimi predstaviteľmi, ktorí zakaždým vyzdvihli tradičné „švagrovské” vzťahy medzi oboma krajinami a nezabudli oceniť ani symboliku, ktorá tkvie vôbec v prvej ceste Hinza Fischera ako hlavy štátu práve v Maďarsku. Nový prezident si pritom mohol vypočuť aj výčitky ohľadne obmedzení, ktoré Rakúsko zaviedlo na ochranu svojho pracovného trhu voči občanom nových členských štátov Európskej únie. Priniesol však dobrú správu, podľa ktorej Viedeň do dvoch rokov je pripravená hoci aj zbúrať bariéry pred pohybom pracovných síl.

Vyhľadávanie nacistov v Maďarsku

13. júla 2004 - SRo - gmp

Stredisko Šimona Wiesenthala v Jeruzaleme odštartuje svoju akciu na vyhľadávanie ešte žijúcich nacistov aj v Maďarsku. Jeho predstavitelia o tom informovali dnes v Budapešti. Očakávania odbornej verejnosti sú skeptické. „Plynutie času neznamená, že zo zločinca sa stane nevinný” - to je hlavná myšlienka akcie, ktorú Wiesenthalove stredisko nazvalo „Poslednou šancou”, v Maďarsku sa však rozšíril výraz „lov na nacistov“. V rámci akcie založia horúcu telefónnu linku, pomocou ktorej budú zbierať informácie o osobách, ktoré by mohli byť podozrivé z nacistických zločinov. Keď niekto poskytne relevantnú a pravdivú informáciu, má nárok na „kompenzáciu” vo výške 10 tisíc eúr. Doteraz takúto odmenu nevyplatili, pretože informátor chcel zostať buď v anonymite, alebo peniaze odmietol. Prvú takúto sumu vyplatia zrejme v Chorvátsku, kde sa akcia rozbehla tiež - odznelo na dnešnej budapeštianskej tlačovej konferencii. Organizátori ubezpečili verejnosť, že konkrétne mená zverejnia až po začatí právnych procedúr. Odmietli výhrady niektorých maďarských historikov, že spôsob „udávania”, alebo „odmeňovania” nie je práve najšťastnejší a môže viesť k zosilneniu antisemitizmu. Okrem toho sotva sa nájde v Maďarsku nacistický zločinec - mieni napríklad známy výskumník holokaustu László Karsai. „Posledná šanca” bude na jeseň pokračovať aj v Argentíne, Nemecku i na Ukrajine. Jej koordinátor Efraim Zuroff konštatoval, že najlepšou metódou boja proti antisemitizmu je potrestanie nacistov.

Wiesenthalovo centrum hľadá bývalých nacistov už aj v Maďarsku

13. júla 2004

Centrum Simona Wiesenthala so sídlom v Jeruzaleme dnes oficiálne oznámilo, že v Maďarsku začalo operáciu Posledná šanca, ktorej cieľom je nájsť ešte žijúcich nacistických zločincov. Ide o ôsmu krajinu, kde táto akcia bude prebiehať. Koordinátorom projektu je riaditeľ centra Efrain Zuroff. Podľa vyhlásenia, ktoré centrum poskytlo TASR, projekt začali v roku 2002 v Litve, Lotyšsku a Estónsku, potom do roku 2003 rozšírili pôsobnosť akcie na Poľsko, Rumunsko a Rakúsko. V tomto roku začali hľadať bývalých nacistov v Chorvátsku, v Maďarsku, o mesiac spustia projekt v Argentíne, v septembri v Nemecku a koncom roka na Ukrajine. Podľa Zuroffa je maďarský projekt mimoriadne dôležitý, lebo v tejto krajine zavraždili mnoho židov miestni nacistickí kolaboranti. Ten, kto poskytne centru dôveryhodné informácie slúžiace k odsúdeniu nacistických vojnových zločincov, dostane kompenzáciu vo výške 10.000 eur (vyše 63.000 Sk). V doterajšej činnosti Centru Simona Wiesenthala nahlásili mená 260 predpokladaných nacistických zločincov, z nich 73 odovzdali miestnym úradom. V Litve a Lotyšsku vedú úrady vyšetrovanie v 19 prípadoch podozrení z vrážd. Zatiaľ ani v jednom prípade súd nevyriekol rozsudok.

Hungária hotel získala 43 % akcií SLK Piešťany

13. júla 2004

Budapeštianska spoločnosť Hungária Hotel - Property Man. Company by Shares bude mať 43-percentný podiel na hlasovacích právach v a. s. Slovenské liečebné kúpele (SLK) Piešťany. Túto pozíciu Hungária získa potom, čo od českej spoločnosti Léčebné lázně Mariánské Lázně kúpila podiel na základnom imaní (ZI) slovenských kúpeľov. Vzhľadom na túto skutočnosť dnes navrhovateľ Hungária hotel zverejnil oznámenie o povinnej ponuke na prevzatie akcií a. s. SLK Piešťany. Cena za akciu je stanovená na 905,5 Sk pri menovitej hodnote akcie na doručiteľa 1000 Sk. Lehota splatnosti povinnej ponuky je 30 dní a začne plynúť v deň zverejnenia spomínanej ponuky. Ku dňu zverejnenia ponuky navrhovateľ priamo respektíve s ostatnými spoločnosťami vlastní a kontroluje 87,65-% podiel na ZI cieľovej spoločnosti vyjadrený cennými papiermi - akciami s právom hlasovať. Ako sa ďalej uvádza v oznámení, na základe doručenia tohto oznámenia bude podpísaná Komisionárska zmluva na nadobudnutie akcií. Tá bude obsahovať ustanovenia o zaplatení kúpnej ceny vo výške podľa tejto ponuky v lehote 60 dní odo dňa podpísania zmluvy, a to jednou splátkou, prevodom na účet akcionára, ktorý ponuku prijal.

Agrokor nakúpil v Maďarsku

13. júla 2004 - SRo - gmp

O prepájaní kapitálu v našom regióne svedčí aj najnovší „nákup“ chorvátskej spoločnosti Agrokor v Maďarsku, kde získala veľkú fabriku na minerálne vody a na zmrzlinu. Agrokor je v Chorvátsku najväčšou súkromnou spoločnosťou, ktorej obrat vlani prevýšil miliardu eúr, čo je okolo 5% chorvátskeho hrubého domáceho produktu. Vlastní okrem iného sieť potravinových obchodov Konzum, ďalej spoločnosť Jamnica, ktorá má vedúce postavenie na trhu s minerálnymi vodami, ale jej patrí aj značka zmrzliny Ledo a podobne. Prezident a vlastník Agrokoru Ivica Todorič včera v Budapešti oznámil, že za 20 miliónov eúr kúpil maďarskú zmrzlináreň Baldauf a výrobňu minerálok vo Fonyóde pri Balatone. Do oboch firiem mieni investovať ďalšie desiatky miliónov eúr a nie je vylúčené, že vybuduje v Maďarsku aj sieť maloobchodov s potravinami. V transakcii boli na pomoc Agrokoru maďarská OTP Banka, ktorá plánuje akvizíciu u južných susedov, ale aj MOL, ktorá v podobe 25% ropnej spoločnosti INA už má konkrétne záujmy v Chorvátsku.

Spotrebiteľské ceny v Maďarsku v júni medziročne vzrástli o 7,5 %

13. júla 2004

Spotrebiteľské ceny v Maďarsku vzrástli v júni tohto roka medziročne o 7,5 %. Ako ďalej uviedla maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na Centrálny štatistický úrad, oproti májovej úrovni sa ceny zvýšili o 0,1 %, pričom v máji oproti aprílu boli vyššie o 0,3 %. Najviac sa zvýšili ceny potravín, múka zdražela o 32,4 %, vajíčka o 24,8 % a cukor o 20,8 %. Maďarské médiá v súvislosti so zdražovaním informujú o nákupnej turistike obyvateľstva do susedných štátov. Maďari chodia nakupovať potraviny, alkohol, cigarety, textil, kozmetiku, stavebné materiály i pohonné látky na Slovensko, do Rumunska, Chorvátska alebo na Ukrajinu. Majiteľom dieselových motorov sa oplatí tankovať dokonca aj v Rakúsku, keďže liter nafty je tam lacnejší o 20 HUF.

Slováci mali vlani na účtoch v zahraničí celkom 368 mil. USD

13. júla 2004

Vklady Slovákov na účtoch v zahraničí minulý rok predstavovali vo fixnom kurze z roku 1995 v priemere na obyvateľa vyše 68 USD. Celkovo tak podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie v Bazileji držali slovenskí rezidenti v polovici roka 2003 na zahraničných účtoch 368 mil. USD. Ako uviedol analytik UniBanky Viliam Pätoprstý, údaje pritom zahŕňajú vklady obyvateľstva a podnikov a neobsahujú prostriedky komerčných bánk. Najvýznamnejší odlev vkladových úspor do zahraničia zaznamenávajú spomedzi nových krajín Európskej únie Slovinci. V polovici minulého roka mali Slovinci na obyvateľa uložených priemerne vo fixnom kurze z roku 1995 vyše 255 USD. Slovensko dosiahlo na hlavu v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré v máji pristúpili do EÚ, mierne podpriemerný stav úspor v zahraniční. Objemovo mali najviac vkladov v zahraničí Maďari, ktorí podľa fixného kurzu z roku 1995 evidovali vlani celkom 1,681 mld. USD prostriedkov na zahraničných účtoch. Druhí v poradí boli Česi, keď obyvatelia a podniky z ČR držali na zahraničných účtoch celkom 1,535 mld. USD. Celkový objem finančných aktív slovenských domácností by mal podľa analýzy UniBanky za štyri roky stúpnuť z 580,1 mld. Sk na 844 mld. Sk v roku 2007. Domácnosti v SR mali vlani zo svojich finančných aktív v objeme 580,1 mld. Sk, uložených 57 % na vkladových účtoch v banke, 16 % v hotovosti a 11 % v produktoch životného poistenia. Ostatné aktíva domácností sa delili medzi podielové fondy a stavebné sporenie, ktoré zaznamenali zhodne 7-percentný podiel a poslednú zložku tvorili s dvoma percentami dôchodkové fondy. V roku 2007 očakáva Pätoprstý, že podiel vkladov na finančných aktívach domácnosti klesne na 43 %, podielové fondy budú tvoriť 15 %, hotovosť 15 % a produkty životného poistenia 13 %. V dôchodkových fondoch by mali Slováci držať 9 % financií a 5 % by malo predstavovať stavebné sporenie.

Maloobchodný boom spomaľuje

Slovenský trh je pre ďalšiu expanziu regionálne najzaujímavejší

13. júla 2004 - trend

Najatraktívnejšou lokalitou na expanziu globálnych maloobchodných reťazcov je v tomto roku podľa prieskumu poradenskej spoločnosti A.T. Kearney opäť Rusko. V prvej trojke ho dopĺňajú India a Čína. A. T. Kearney každoročne hodnotí tridsať rozvíjajúcich sa trhov. Hlavnými kritériami sú ekonomické a politické riziká vstupu, atraktivita trhu a jeho saturácia, ako aj rozdiel medzi rastom maloobchodného obratu a HDP krajiny. Výsledkom hodnotenia je známka v rámci Globálneho rozvojového indexu maloobchodu, ktorá krajiny delí podľa celkovej atraktivity. Do prvej desiatky sa dostali štyri krajiny strednej a východnej Európy. Región V4 má jediné zastúpenie v podobe Slovenska. Aj to sa však medziročne prepadlo o sedem miest na deviatu priečku. Atraktivita Česka, Maďarska a Poľska na ďalšiu expanziu medzinárodných sietí je podľa A.T. Kearney nízka, ich trhy sú už prehustené. Dôvodom je vstup mnohých hráčov, ako aj konsolidácia domáceho sektoru. Lákavé zostávajú relatívne malé trhy ako Slovinsko a Lotyšsko, vzhľadom na rýchlu expanziu sa však aj tu atraktivita investícií rýchlo zníži. Nasledovať budú ďalšie trhy, ako Ukrajina, Rumunsko a Bulharsko. Nadnárodní hráči v tomto roku oznámili záujem prvýkrát vstúpiť na 16 nových národných trhov, čo je o tretinu viac ako vlani. Hlavnými motívmi na expanziu je podľa analýzy nadbytočná kapacita a regulačné obmedzenia na domácich trhoch, rastúca kúpna sila rozvíjajúcich sa trhov, ako aj vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie a rozšírenie EÚ. „Medzinárodné siete, ktoré majú záujem o Rusko a Čínu, musia konať,“ tvrdí manažér A. T. Kearney pre maloobchod a spotrebný priemysel Fadi Farra. „Konkurencia sa zvyšuje. Domáci aj medzinárodní hráči zrýchľujú expanziu,“ dodáva F. Farra. India naďalej nepovoľuje priame zahraničné investície do maloobchodu. Nadnárodné spoločnosti, ktoré majú záujem o trh s ročným objemom 200 miliárd dolárov (6,6 bilióna korún), na trh vstupujú cez spoločné podniky, frančízing, alebo veľkoobchody cash-and-carry.

M. Patrubány: Aj v SR je záujem o maďarské občianstvo

12. júla 2004

Aj na Slovensku je záujem o maďarské občianstvo. Povedal to dnes TASR v Budapešti v súvislosti s iniciatívou na vypísanie referenda vo veci dvojitého občianstva predseda Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) Miklós Patrubány. Ako ďalej uviedol, dodatočné priznanie občianstva v Trianonskou zmluvou odtrhnutých častiach Maďarska by bolo oficiálnym uznaním Maďarstva, ktoré pretrpelo 84 rokov. Význam takéhoto kroku je podľa jeho slov symbolický. Iniciatíva na referendum vznikla v situácii, keď Maďarsko vstúpilo do Európskej únie. Vstúpilo však takým spôsobom, že 2,5 miliónov Maďarov v Podkarpatsku, Vojvodine a v Srbsku a Čiernej Hore bolo prinútené k tomu, aby ak chcú pricestovať do Maďarska, musia zodpovedať schengenským vízovým kritériám, konštatoval predseda zväzu. „Ak v referende občania potvrdili vstup do únie, tak iba ľudové hlasovanie bude môcť zmierniť zahraničným Maďarom škody týmto spôsobené,” podčiarkol Patrubány. MVSZ pozbieral do začiatku júla vyše 320.000 podpisov pod petíciu, ktorou žiadajú vypísanie referenda vo veci dvojitého občianstva Maďarov žijúcich v zahraničí. V referende by občania odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby parlament vytvoril zákon o udelení maďarského občianstva osobám žijúcim mimo Maďarska, ktorí majú maďarskú národnosť, a to bez toho, aby sa kvôli tomu museli presťahovať do Maďarska.

Svetový zväz Maďarov súri odškodnenie vysťahovaných osôb z Československa

Ak Maďarsko vyrieši odškodnenie Maďarov, ktorých ako obete Benešových dekrétov proti ich vôli presťahovali z Československa do Maďarska, potom tento príklad by mal zapôsobiť na SR, aby konečne dekréty zrušila. Povedal to dnes TASR v Budapešti predseda Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) Miklós Patrubány. Predseda zväzu pred novinármi prezentoval žiadosť adresovanú maďarskej vláde neodkladne odškodniť po takmer 60 rokoch Maďarov, ktorí prišli o svoje majetky na území vtedajšieho Československa vplyvom dekrétov. Podľa slov Patrubánya sa Maďarsko zaviazalo pred takmer 60 rokmi dvojstrannou medzinárodnou zmluvou a Parížskou mierovou zmluvou odškodniť vysťahovaných Maďarov. Ústavný súd MR už dvakrát poukázal na to, že nenaplnenie tohto záväzku je protiústavné. „Táto iniciatíva nevyžaduje žiadne kroky vo vzťahu k SR. Medzivládne zmluvy síce majú dodnes utajené časti, ktoré nemôžeme poznať. Ak tieto časti zverejnia, mohli by sme sa dozvedieť viac v súvislosti s tým, ako sa riešila vec odškodnenia v týchto zmluvách medzištátne. Teraz musí Maďarsko nájsť prostriedky na to, aby mohlo odškodniť tých asi 170 tisíc vysťahovaných z južného Slovenska,” povedal pre TASR Patrubány. Ako dodal, zo súčasnej perspektívy Maďarska môže mať táto iniciatíva v prípade zrealizovania odškodnenia vplyv na SR iba v tom zmysle, že by to malo stimulovať k tomu, aby Slovensko Benešove dekréty zrušilo. MVSZ požaduje, aby vláda s finančnými prostriedkami na reštitúcie rátala už v budúcoročnom štátnom rozpočte. Existuje síce ochota zo strany kabinetu, ale niektoré reakcie vládnych strán naznačujú, že úplné odškodnenie je nereálne, dodal Patrubány.

Mádl pozval Putina na oficiálnu návštevu Maďarska

12. júla 2004

Na oficiálnu návštevu Maďarska pozval svojho ruského kolegu Vladimíra Putina maďarský prezident Ferenc Mádl. Hlavy štátov rokovali vo Viedni, kde sa v sobotu zúčastnili pohrebu rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Putin sa poďakoval osobné pozvanie, na ktoré reagoval slovami, že takúto návštevu považuje za dôležitú a v dohľadnom čase nájde spôsob na jej uskutočnenie. Opozičný denník v tejto súvislosti pripomína, že Maďarsko navštívil najvyšší ruský predstaviteľ v roku 1992 v osobe Borisa Jeľcina a všetko nasvedčuje tomu, že šéf Kremľa Budapešť nenavštívi ani v tomto roku. Putinova údajná jesenná návšteva, ktorú avizovala vláda premiéra Pétera Medgyessyho, zatiaľ nie je na programe a ani túžobne očakávané novšie krátke stretnutie v Petrohrade začiatkom leta sa neuskutočnilo. Pozorovatelia z toho usudzujú, že Moskva nepreferuje maďarskou stranou navrhované stretnutia slúžiace viac PR účelom a v reálnych záležitostiach napriek pekným slovám nie je takmer žiadny pokrok, zdôrazňuje Magyar Nemzet. Dodáva, že pokrok nie je napríklad ani v takej oblasti, akou je otázka zjednodušenia vízovej povinnosti.

Nákupná turistika

12. júla 2004 - SRo - gmp

Odvtedy, čo sa Maďarsko stalo členom Európskej únie, intenzívnejšie sa rozvíja takzvaný nákupný turizmus: neustále rastie počet tých maďarských občanov, ktorí zaobstarávajú tovar dennej potreby i trvalej hodnoty v susedných krajinách. Väčšina Maďarov nakupuje v najbližšom zahraničí predovšetkým spotrebný tovar, batožinový priestor v aute majú naložený potravinami, nápojmi, cigaretami, odevom i obuvou, nádrž auta zasa benzínom. Vysvetlenie je jednoduché: tento tovar je za hranicami lacnejší - píše Népszabadság, a uvádza konkrétne príklady. Do prihraničných rumunských miest premáva najnovšie pravidelná autobusová linka. Ráno čo ráno prejde cez hranice 5 - 6 preplnených autobusov. V Oradey, Salonte či Arade nakupujú cukor, olej, ryžu, múku či cigarety. Mnohí sa otočia za deň aj niekoľkokrát. V priemere nechajú Maďari v rumunských obchodoch 100 eúr. Do nedávnej minulosti chodili Chorváti do Maďarska, ale teraz sa smer nákupného turizmu obrátil: Maďari nakupujú v Chorvátsku prací prášok, umelé hnojivá, cement, plášte, keramické obkladačky - tu je pointa vrátená DPH. Slovensko je už dávno obľúbeným cieľom. Kedysi bola šlágrom obuv, ale teraz sa chodí po mlieko, syry, konzervy, pivo, alkohol, no a samozrejme po benzín. Rastie aj príťažlivosť Ukrajiny: ľudia objavili, že čokoláda, syry, pivo či minerálne vody sú tiež chutné a najmä oveľa lacnejšie, než v Maďarsku. „Mehrwertsteuer“ sa už od 1.mája v Rakúsku nevracia, predsa chodia Maďari naďalej masovo na nákupy za rieku Litavu. V prvom rade sa vracajú domov s nábytkom, značkovým odevom, elektronickými zariadeniami - píše denník Népszabadság.

Maďarské železnice dostanú súkromnú konkurenciu

12. júla 2004

Maďarská štátna železničná spoločnosť MÁV dostane súkromnú konkurenciu. Potom, čo nedávno začala fungovať spoločnosť Floyd Kft., chce teraz aj bývalý generálny riaditeľ MÁV Márton Kukely do konca septembra so svojou vlastnou spoločnosťou Magyar Magánvasút (MMV) odlákať štátnym železniciam zákazníkov v oblasti nákladnej prepravy. Súkromná spoločnosť Floyd Kft. má predbežne len jedinú lokomotívu, ktorú si prenajala od Štajerských krajinských železníc. Prepravuje výlučne tovar na 100-kilometrovej trase z maďarského Szentgotthárdu na hranici s Rakúskom cez Šoproň do Wiener Neustadt. Do konca roka by malo pribudnúť 5 dieselových a 10 elektrolokomotív. Nová spoločnosť MMV, ktorá bola založená so základným kapitálom 50 miliónov forintov (v prepočte asi 7,9 milióna SKK), chce začať prevádzku do konca septembra. Orientuje sa tiež len na prepravu tovaru a chce získať doteraz tradičných zákazníkov štátnych železníc MÁV. V piatok dostala MMV úradné povolenie na prevádzku. Teraz firmu čakajú rokovania s MÁV o využívaní koľajníc.

Na maďarských železniciach pribudne ďalší hráč

Maďarská štátna železničná spoločnosť MÁV dostane súkromnú konkurenciu. Po tom, čo nedávno začala fungovať spoločnosť Floyd Kft., chce teraz aj bývalý generálny riaditeľ MÁV Márton Kukely do konca septembra so svojou vlastnou firmou Magyar Magánvasút (MMV) odlákať štátnym železniciam zákazníkov v oblasti nákladnej prepravy. Súkromná spoločnosť Floyd Kft. má predbežne len jedinú lokomotívu, ktorú si prenajala od Štajerských krajinských železníc. Prepravuje výlučne tovar na 100-kilometrovej trase z maďarského Szentgotthárdu na hranici s Rakúskom cez Šopron do Wiener Neustadt.

Bankové úvery čaká rozmach

12. júla 2004

Bankové trhy v krajinách V4 majú veľký rastový potenciál. V štátoch eurozóny je totiž podiel bankových aktív na HDP v porovnaní s nimi viac než dvojnásobný. Zatiaľ čo na Slovensku predstavuje len 83 percent a u našich susedov sa pohybuje od 79 do 107 percent na HDP, v eurozóne je tento podiel v priemere až 201-percentný. Vo svojej analýze o bankovníctve to tvrdí spoločnosť Symsite Research. Podľa riaditeľa spoločnosti Vladimíra Dohnala je pritom zaostávanie V4 väčšie pri úveroch ako pri vkladoch a zvlášť veľké rozdiely sú v oblasti úverov pre občanov. „Aj keď sa objem úverov domácnostiam na Slovensku v uplynulých rokoch zvyšoval, v medzinárodnom porovnaní je naďalej nízky. Ku koncu marca tohto roka predstavoval na obyvateľa iba 420 eur, teda necelých 16 700 korún,” vysvetľuje Dohnal. V Česku to naproti tomu bolo 732 eur, v Maďarsku 966 eur a v krajinách eurozóny až 276 908 eur. Hoci v úveroch zaostávame, Európu pomaly dobiehame. Za uplynulé tri roky sa objem úverov na Slovensku zvýšil o 89,3 percenta. Tempo dobiehania je rýchlejšie v Česku (+118,4 %) aj Maďarsku (+189 %). „Vo všeobecnosti čaká trh úverov občanom v krajinách V4 veľký rozmach,” predpovedá na základe analýzy Dohnal. Momentálne sú ťahúňmi rastu v regióne úvery na bývanie, ktoré dominujú aj z hľadiska objemu. Ich podiel na celkovom objeme pôžičiek sa v jednotlivých krajinách pohybuje medzi 60 až 70 percentami s výnimkou Poľska, kde dosiahli najviac 43 percent v prvom štvrťroku tohto roka.

Galaprogram folklórnych slávností v Detve si pozrel aj prezident Ivan Gašparovič

12. júla 2004

Slávnostným galakoncertom pod názvom Čas dozrievania vyvrcholil dnes v Detve 39. ročník folklórnych slávností pod Poľanou (FSP). Záver trojdňového podujatia, na ktorom vystúpilo vyše 1700 účinkujúcich vrátane krajanských súborov zo štrnástich krajín, sledoval aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. V záverečnom defilé sa predstavili detské folklórne súbory z Oravy, Liptova, Podpoľania, Horehronia, ale i ich dospelí kolegovia z jubilujúcich súborov Stavbár zo Žiliny a Váh z Liptovského Mikuláša. Doplnili ich členovia skúsených telies Partizán Biotika zo Slovenskej Ľupče a Poľana zo Zvolena. Organizátori sa vrátili po rokoch aj k tradičným regionálnym programom, lebo FSP považujú za stredoslovenský festival. Tento rok patril Liptákom, ktorých v programe Obrázky z Liptova reprezentovali muzikanti, speváci a tanečníci z Liptovských Sliačov, Komjatnej, Likavky, z Lúčok, Východnej, Važca, Štrby a iné. Tradičný program zahraničných Slovákov Púť časom a Hudba v srdci Európy poskytol živý obraz o archaických etnokultúrnych prejavoch. Priblížil živé formy slovenského kultúrneho prejavu pretavené skúsenosťami krajín, v ktorých zahraniční Slováci žijú. Okrem iných vystúpili krajania žijúci v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Vojvodine, Francúzsku, Belgicku či ďalekej Austrálie. Festival obohatila dielňa drevorezby, ktorú budujú na Kalvárii pri cintoríne v Detve z diel súčasných majstrov. Prezentovali sa aj výrobcovia signálnych samoznejúcich a vzduchozvučných nástrojov, ako sú napríklad pastierske biče a korbáče, klepáče, zvukové palice - ozembuchy, bunkoše, rapkáče, zvonce, pastierske trúby a rohy. Najlepší majstri získali certifikát Instrumentum Excellens FSP Detva 2004. Dlhodobý projekt výroby, hodnotenia, scénickej interpretácie a dokumentácie slovenských ľudových hudobných nástrojov obnovili na festivale v roku 2001. Nadviazal na úspešnú tvorivú súťaž Instrumentum Excellens venovanú slovenskému etnomuzikológovi Ladislavovi Lengovi. V roku 2001 sa predstavili výrobcovia píšťal, o rok neskôr fujár a vlani tvorcovia gájd a gajdíc. Podľa tlačového tajomníka festivalu Jána Zaťka slávnosti prispeli do mozaiky európskej kultúry. Tá vytvára tradičné kultúrne prejavy národov, ktoré potrebuje aj integrujúca sa Európa dneška. Do Detvy počas troch dní 39. ročníka folklórnych slávností prišlo takmer 50 tisíc návštevníkov.

Vojvodinskí Maďari sa sťažujú na útlak

12. júla 2004

Zástupcovia Maďarov vo Vojvodine sa sťažujú na „nebývalú vlnu násilia” proti národnostným menšinám v tejto severosrbskej oblasti. Ani za dvanásť rokov Miloševičovej diktatúry nebola tunajšia maďarská menšina vystavená tak rozsiahlym útokom, tvrdí predseda Zväzu vojvodinských Maďarov József Kasza, ktorého citovali maďarské médiá. Kasza uviedol, že najmä neplnoletí spomedzi maďarskej menšiny sú vystavení fyzickým útokom. Na maďarských cintorínoch sú vraj ničené hroby. Kasza kritizoval srbského premiéra Vojislava Koštunicu, že „nepodnikol nič, aby týmto výstrelkom zabránil”. Kasza sa tiež sťažoval na pasívne správanie sa srbskej polície. „Častosť a systematickosť ako aj organizovanosť týchto prípadov,” podľa Kaszu ukazujú, že „v žiadnom prípade nejde o spontánne reakcie, ale o úmyselné, organizované akcie, ktorými má byť vykonávaný fyzický a psychický nátlak na menšiny.” Kasza tvrdil, že násilnosťami vo Vojvodine sa bude čoskoro zaoberať Rada Európy. O nepriateľských akciách proti menšinám vo Vojvodine sú údajne informované organizácie na ochranu ľudských práv, ako Hlesinský výbor a Amnesty International. Maďarská agentúra MTI konštatovala, že Drašković je prvým srbským politikom, ktorý odsúdil útoky na maďarskú menšinu vo Vojvodine.

László Kovács o probléme vojvodinských Maďarov

11. júla 2004 - SRo - gmp

Predseda Zväzu vojvodinských Maďarov József Kasza sa v Budapešti stretol so šéfom maďarskej diplomacie Lászlóm Kovácsom, čo súvisí s dnešnou inauguráciou srbského prezidenta Borisa Tadiča v Belehrade. Kasza v piatok napísal otvorený list srbskému premiérovi Vojislavovi Koštunicovi, a žiadal ho, aby na najvyššej politickej úrovni prispeli k ukončeniu série útokov proti predstaviteľom menšín, najmä proti Maďarom vo Vojvodine. O rokovaniach Kaszu v Budapešti nezverejnili žiadne podrobnosti, no ich význam sa zvyšuje najmä vzhľadom na to, že Maďarsko bude zastupovať na dnešnej inaugurácii srbského prezidenta Borisa Tadiča práve minister zahraničných vecí László Kovács. Plánuje sa stretnúť s Koštunicom i so svojím srbským kolegom Vukom Draškovičom, a nepochybne nadhodí aj problém vojvodinských Maďarov, ktorí kvôli prejavom etnickej neznášanlivosti sa chystajú obrátiť aj na medzinárodné fóra.

Maďarsko - Srbské vzťahy

11. júla 2004 - SRo - gmp

Maďarsko má záujem na takom Srbsku, ktoré sa približuje k Európskej únii a NATO aj prostredníctvom ochrany národnostných menšín - vyhlásil to v Belehrade maďarský minister zahraničných vecí László Kovács, ktorý sa zúčastnil na dnešnej inaugurácii nového srbského prezidenta Borisa Tadiča. Srbskí vedúci predstavitelia prisľúbili ministrovi Kovácsovi, že osobne prispejú k zmierneniu protimenšinových nálad vo Vojvodine. Šéf srbskej diplomacie Vuk Draškovič mieni odsúdiť útoky proti predstaviteľom menšín vo verejnom prejave, premiér Vojislav Koštunica sa zasa chystá stretnúť so zástupcami menšinových komunít, politických strán a cirkví a osobne zavíta do vojvodinských oblastí, kde žijú etnickí Maďari. Informoval o tom maďarský minister zahraničných vecí po stretnutí s oboma srbskými politikmi v Belehrade. László Kovács pre maďarský rozhlas vyjadril názor, že národnostná neznášanlivosť pramení v neposlednom rade z toho, že vo do Vojvodiny sa z Bosny, Kosova a Chorvátska prisťahovalo niekoľko desiatok tisíc Srbov, u ktorých stále prežíva túžba po revanši. Maďarský minister pripomenul, že do zmluvy o európskej ústave sa dostali pasáže o rešpektovaní a ochrane práv menšín v neposlednom rade vďaka úsiliu Maďarska, a okrem Európskej únie považuje ochranu menšín za základnú požiadavku aj Severoatlantická aliancia.

Na Petőfiho a Kossutha dal slovenský štát 1,45 mil. Sk

11. júla 2004 - tasr

Najväčšiu časť z takmer 20 miliónov korún, ktoré boli určené na podporu menšinových projektov v minulom roku, získal projekt na rekonštrukciu sochy básnika Sándora Petőfiho. Dotácia na stavebné práce pre zhromažďovaciu plochu a drobnú architektúru okolo zrekonštruovaného súsošia v Rimavskej Sobote, a vydanie farebnej publikácie o dôvodoch rekonštrukcie a premiestnenia súsošia predstavovala 950 tisíc korún, ktoré pochádzali z výťažkov lotérií a podobných hier. Ďalších 500 tisíc korún putovalo na podporu rekonštrukcie sochy maďarského revolucionára Lajosa Kossutha pre mesto Rožňava. Týždenník Szabad Újság získal ďalej dotáciu 400 tisíc korún, nový kultúrno-historický mesačník Múltunk emlékei - Pamiatky minulosti 180 tisíc korún, a Nadácia Milana Šimečku presne 200 tisíc na podporu vydania trilógie Oral history Spomienky Maďarov, Rómov a Nemcov na prenasledovanie cez vojnové a povojnové obdobie. O rozdelení finančných prostriedkov rozhoduje komisia, ktorá má každý rok iné zloženie. Jej členov vymenúva vicepremiér Pál Csáky. O využití peňazí určených na dotácie v tomto prípade rozhodovala komisia, ktorej členmi boli zástupcovia menšinových inštitúcií a občianskych združení, povedal Csákyho poradca Martin Urmanič. Podľa podrobného zoznamu zverejneného na internetovej stránke vlády, komisia finančne podporila aj iné projekty, napríklad rekonštrukcie fasád a priestorov základných škôl, kultúrnych domov, kostolov, či výstavbu pastoračných centier a farských budov.

Liza Minelli opäť nevystúpila v Budapešti

11. júla 2004

O budapeštiansky koncert popovej hviezdy Lizy Minelli, ktorá mala vystúpiť v sobotu večer v Kisstadione, bol veľmi malý záujem. Divu na letisku maďarskej metropoly napokon v sobotu zbytočne čakala skupina novinárov, na benefičnom koncerte v takmer prázdnej hale vystúpila namiesto nej Bonnie Tyler. Pred Kisstadionom zostala stáť asi stovka sklamaných divákov, ktorí si zaplatili lístky na koncert Lizy v hodnote od 10.000 do 15.000 forintov (v prepočte asi 1580 až 2370 Sk) a ktorí sa márne dožadovali vrátenia peňazí. V kancelárii spoločnosti, ktorá koncert organizovala, boli údajne v sobotu iba robotníci, čo sťahovali nábytok. Nahnevaní fanúšikovia speváčky podali na polícii podnet na trestné stíhanie neznámeho páchateľa. Pôvodne mala Minelli vystúpiť na jar programom New York, New York, Budapest v Budapest Aréne, kde však vtedy nastali organizačné aj technické problémy.

Odhalili kontraband heroínu za 40 miliónov forintov

11. júla 2004

Maďarské úrady dnes zhabali 5,3 kg heroínu od dvoch Bulharov, ktorí chceli vstúpiť na územie Maďarska na srbsko-maďarskom hraničnom priechode Röszke. Drogy odhalil pes pohraničníkov. Hodnota kontrabandu, ktorý bol schovaný v zadnej časti auta, prekračuje 40 miliónov forintov (v prepočte asi 6,3 mln. Sk). Podľa informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI heroín maďarské úrady zhabali, Bulharov zadržali a začali proti nim vyšetrovanie vo veci podozrenia z trestného činu zneužitia drog.

Medgyessy sa vyhýba pohrebom

10. júla 2004

Maďarský premiér Péter Medgyessy sa vyhýba pohrebom, konštatoval dnes konzervatívny denník Magyar Nemzet v súvislosti s poslednou rozlúčkou so zosnulým rakúskym prezidentom Thomasom Klestilom, na ktorej maďarskú vládu reprezentovala šéfka rezortu vnútra Mónika Lamperthová. Medgyessy nešiel ani na pohreb svojho zavraždeného srbského kolegu Zorana Djindjiča, za čo ho kritizoval vtedajší podpredseda srbskej vlády a predseda Zväzu vojvodinských Maďarov (VMSZ) Jószef Kasza. Aj tam vládu zastupovala Lamperthová. Pred mesiacom na poslednej ceste zosnulého amerického prezidenta Ronalda Reagana odprevádzal okrem iných predseda najvyššieho súdu Zoltán Lomnici a maďarský veľvyslanec v USA András Simonyi. Maďarský premiér odcestoval na dovolenku na Malorku a evidentne neprikladá dôležitosť ani skutočnosti, že nový rakúsky prezident, sociálny demokrat Heinz Fischer, ktorý vo štvrtok nastúpil do úradu, sa rozhodol porušiť doterajšiu tradíciu a namiesto do Švajčiarska pocestuje na prvú zahraničnú návštevu do Maďarska, poznamenal Magyar Nemzet.

Prvá cesta nového rakúskeho prezidenta povedie do Maďarska

8. júla 2004

Prvá cesta nového rakúskeho prezidenta Heinza Fischera povedie nie do Švajčiarska, ako tomu bolo doteraz zvykom, ale do Maďarska. Konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktorý sa Fischera spýtal, či to naznačuje ťažisko jeho budúcej činnosti. V predvečer jeho nástupu do funkcie budúca hlava štátu viedenskému spravodajcovi denníka povedal, že susedné štáty považuje za mimoriadne dôležité. „Najmä teraz, keď rozšírením Európskej únie takpovediac veslujeme na jednej lodi chcem naznačiť snahu o úzke vzťahy,” zdôraznil Fischer. Na budapeštiansku návštevu, ktorej termín Népszabadság nespresnil, odprevadí nového prezidenta ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová.

Otvára sa druhý ročník umenia na bilbordoch

8. júla 2004

Dnes sa o 20.00 h otvára druhá výročná výstava verejného galerijného projektu Billboart Gallery Europe v Bratislave na pontóne na Vajanského nábreží pri Novom moste. Vystavujúci umelci budú do septembra prezentovať svoju tvorbu na bilbordových plochách v Belehrade, Budapešti, Iasi, Jerevane, Prahe, Tbilisi, Varšave, Viedni, Vilniuse, Záhrebe a v Bratislave. Bilbordy budú dopĺňať nálepky, plagáty a šoty v Polus City Centre.