Maďarské parlamentné strany dnes v Budapešti rokovali o návrhu úpravy zákonov súvisiacich so zrušením povinnej vojenskej služby. Doposiaľ sa predstavitelia štyroch politických subjektov nevedeli zhodnúť na tom, akým spôsobom by v prípade nutnosti parlament mohol rozhodnúť o navrátení povinnej služby. Na rokovaní bol prítomný aj minister obrany Ferenc Juhász. Podľa informácie Gyulu Váriho z vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) by socialisti chceli presadiť, aby vláda mohla navrátiť pôvodný stav iba s dvojtretinovým súhlasom zákonodarného zboru, a to v prípade zavedenia výnimočného stavu. Opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ) sa naopak domnieva, že k takémuto kroku by sa vláda mohla rozhodnúť kedykoľvek, nezávisle na tom, či je výnimočný stav, alebo nie, keď uzná, že bezpečnosť krajiny je ohrozená. K tomu by podľa mladých demokratov stačil nadpolovičný súhlas poslancov. Podľa poslanca FIDESZ Istvána Simicskóa existuje šanca, že sa strany dohodnú. Jednoznačná zhoda opozície a koalície vládne v tom, že povinnú vojenskú službu je potrebné zrušiť. Poslanec koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Imre Mécs vyjadril názor, že mladí demokrati nechcú definitívne zrušiť povinnú službu v armáde, ale s touto povinnosťou chcú držať obyvateľstvo v šachu. Začiatkom júla minister Juhász vyhlásil, že v novembri pôjde do civilu posledný vojak základnej vojenskej služby, a to aj v tom prípade, ak sa dovtedy nepodarí získať podporu opozície k zmene ústavného zákona. V takomto prípade by zavedenie profesionalizovanej dobrovoľnej armády bolo zrealizované na základe rozhodnutia šéfa rezortu obrany.

Maďarskí civilisti nechcú odísť z Iraku

23. júla 2004

Do Maďarska sa nechce vrátiť tých 40 civilných osôb, ktoré pracujú v Iraku pre firmu Toi For Hungary. V reakcii na výzvu maďarského ministra obrany Ferenca Juhásza to tvrdil nemenovaný predstaviteľ firmy v jednej z maďarských komerčných televíznych staníc. Podľa jeho vyjadrenia viacerým z týchto zamestnancov v Iraku telefonovali príbuzní z domova, a snažili sa ich presvedčiť, aby sa čo najskôr vrátili. Maďari pracujúci v tejto arabskej krajine údajne požiadali, aby v prípade zajatia islamskými teroristami Maďarsko splnilo ich požiadavky, a aby podobne, ako to urobili Filipíny, stiahlo svoje vojenské jednotky. Juhász prostredníctvom televízie vyzval tento týždeň všetkých tých, ktorých blízki pracujú ako civilné osoby v Iraku, aby ich zavolali domov. "Teroristi v uplynulom období v tejto arabskej krajine zadržali zahraničných civilných rukojemníkov, čo je upozornením, aby sme sa pokúsili predísť problémom," zdôraznil minister. Ako dodal, nie sú schopní kontrolovať to, kto je v Iraku, akú prácu vykonáva, a armáda nie je schopná zabezpečiť ich osobnú bezpečnosť. Zamestnanci rôznych firiem sa totiž nenahlasujú maďarským úradom a tam slúžiaci maďarskí vojaci neudržiavajú s nimi žiadny kontakt. "Tieto civilné osoby sú v Iraku bez zbrane, bez ochrany, v danej situácii by tam ešte nemali byť," konštatoval. Prvou, a doposiaľ jedinou civilnou maďarskou obeťou bol tiež zamestnanec Toi For-u Péter Varga-Balázs. Toho zastrelili omylom americkí vojaci.

Salzburské slávnosti začínajú dnes

23. júla 2004

Už 84. ročník Salzburských slávností otvoria dnes podvečer slávnostne za účasti prezidenta i kancelára Rakúskej republiky, Heinza Fischera a Wolfganga Schüssela. Hlavným rečníkom slávnostného ceremoniálu bude medzinárodne uznávaný maďarský režisér István Szabó, ktorý za film Mephisto podľa rovnomenného románu Klausa Manna získal aj Oscara. V sobotu sú hneď na programe niektoré z predpokladaných vrcholov festivalu - koncert Viedenských filharmonikov pod taktovkou japonského dirigenta Seijiho Ozawu alebo open air predstavenie pre Salzburg tak typického Jedermanna, diela Huga von Hofmannsthala s Peterom Simonischekom a populárnou nemeckou herečkou Veronicou Ferresovou v hlavných úlohách. Operný program slávností začne v sobotu prezentáciou novej verzie diela Henryho Purcella King Arthur, ktoré v réžii Jürgena Flimma naštudoval dirigent Nicolas Harnoncourt. V rámci divadelnej sekcie festivalu si diváci môžu vybrať okrem iného z inscenácií Čechovovej Čajky, Marlowovho Edwarda II., či ONeillovej drámy Cesta dlhým dňom do noci.

Bezdomovec podpálil v centre Budapešti iného bezdomovca

23. júla 2004

S mimoriadne ťažkými popáleninami a v ohrození života previezli vo štvrtok večer v Budapešti do nemocnice tamojšieho bezdomovca, ktorého po slovnej potýčke v centre mesta oblial horľavinou a podpálil jeden z jeho "kolegov". Horiaceho nešťastníka uhasili patrolujúci policajt a vodič okoloidúceho autobusu. Príslušníkom polície sa podarilo neďaleko miesta činu zadržať páchateľa, ktorý podobne ako obeť nedisponuje strechou nad hlavou. Okolnosti predchádzajúce incidentu sú predmetom vyšetrovania.

Na východe sa vo veľkom obchoduje s extázou

22. júla 2004 - pravda

Troch občanov Maďarskej republiky, ktorí prevážali 114 kusov tabletiek extázy, zadržala košická polícia. Informovala o tom v stredu krajská policajná hovorkyňa Jana Demjanovičová. Priemerná cena, za ktorú sa extáza v Košiciach predáva, je tristo korún. Za spomínané množstvo tak mohli obvinení zinkasovať 32 400 korún. V posledných týždňoch ide o druhy prípad na východnom Slovensku, ktorý sa týka prechovávania tejto drogy. Začiatkom júna zadržala polícia 1 115 kusov tabliet v byte tridsaťročného muža z Veľkých Kapušian. "Zásielky sem prichádzajú rôzne. Okrem Holandska a Česká k nám extáza preniká aj z Maďarska, Poľska či Rakúska," tvrdí policajný zdroj, ktorý nechce byť menovaný. Zásobárňou môže byť aj Ukrajina, kde sú ceny niekoľkonásobne nižšie. "Zachytiť sa podarí len veľmi malé množstvo drogy," dodáva zdroj Pravdy. Dopyt po "kole" je najmä medzi mladými, ktorí chodia na tanečné večierky. V poslednom čase sa v metropole východu distribuovala najmä extáza pod značkami Mitsubishi, Euro a Jolly Joker. "Kolo" povzbudzuje chuť do tanca, ľudia sa stávajú priateľskejší a dokáže zvýšiť aj sexuálnu túžbu. Nebezpečenstvom je možnosť dehydratácie, čo však užívatelia dobre vedia, a preto si zásoby tekutín počas tanečných večierkov pravidelne dopĺňajú. Pri dlhodobom užívaní môžu nastať depresie.

Chcete predať/kúpiť špendlík alebo stíhačku cez internet?

21. júla 2004

Aukčná spoločnosť eBay ohlásila, že zvažuje svoj vstup na územie strednej a východnej Európy. eBay je americká spoločnosť, ktorá v oblasti internetovej aukcie predstavuje jednotku na trhu. Draží sa úplne všetko, bez ohľadu na cenu tovaru. Predávajú sa ceruzky za niekoľko centov, ale aj nadzvuková stíhačka na niekoľko miliónov dolárov. Princíp dražby je jednoduchý - predávajúci ponúkne svoj tovar a kupujúci prihadzujú cenu. Dražba sa končí v presne stanovený čas (na sekundy), vyhráva kupujúci s najvyššou ponúknutou cenou. Platba sa najčastejšie realizuje cez PayPal (platba e-mailom). Sprevádzkovanie tejto služby v regióne strednej a východnej Európy je podľa predstaviteľov eBay predpokladom na masové rozšírenie internetovej aukcie. V ČR eBay rokuje s lokálnymi aukčnými spoločnosťami, ako je Valtera.cz alebo Aukce.cz. V Poľsku by to mala byť spoločnosť Allegro.pl, ktorá má zároveň pobočku v Maďarsku. O prevádzkovaní eBay na Slovensku zatiaľ nie sú žiadne konkrétne informácie, ale pokiaľ sa eBay dostane do strednej Európy, určite bude táto služba dostupná aj u nás.

Népszabadság: SR uzatvorila s KIA ponižujúce zmluvy

21. júla 2004

Slovenská vláda uzatvorila s automobilkou KIA zmluvu s ponižujúco nevýhodnými podmienkami z pohľadu Slovenska. Píše o tom dnešné vydanie najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság v komentári pod názvom Tajomstvo slovenského tigra. V súvislosti s výstavbou žilinskej pobočky dcérskej spoločnosti Hyundai autor komentára István Tanács pripomína, že vlády Maďarska, Poľska a Česka, ktoré boli tiež v hre o juhokórejskú investíciu, boli v čase výberu krajiny za svoje postoje veľmi kritizované. Teraz sa však už vynára otázka, kto je v tomto prípade víťazom a kto porazeným, píše autor. Denník podrobne informuje o podmienkach, ktoré slovenská vláda poskytla v oblasti miezd, lokality, infraštruktúry, daňového zaťaženia a štátnej podpory. Investorovi to však nestačilo a požadoval ďalšie výhody, ktoré mu slovenská vláda v bezhraničnom boji o investora aj poskytla, poznamenáva Népszabadság a zverejňuje ďalšie detaily zmluvy, ktoré vedú tohto účastníka hospodárskej súťaže k monopolnej situácii. Potom, čo slovenský parlament vynútil zverejnenie zmluvy medzi vládou SR a juhokórejskou automobilkou a niektoré médiá získali plný text zmluvy, z ich spravodajstiev vysvitlo, že ak investor nezrealizuje investíciu, nemusí vrátiť štátom poskytnutú podporu, nemusí zaručiť dohodnutú zamestnanosť a dokonca zväzuje ruky budúcim vládam v oblasti podmienok zdanenia automobilov. Vysvitlo, že aký to bol v skutočnosti "slovenský tiger", čo je to za vzorové hospodárstvo regiónu, a čo bolo najväčším obchodným tajomstvom Hyundaiu - do zmluvy totiž zakotvili, že tú je povinná dodržať iba jedna strana, uzatvára Népszabadság.

V Paksi už skúšajú druhý blok, ktorý pre vážnu poruchu vlani odstavili

21. júla 2004

V atómovej elektrárni v maďarskom Paksi už prebiehajú skúšky na spustenie druhého bloku, ktorý vlani pre vážnu prevádzkovú poruchu museli odstaviť. V koncepcii spustenia reaktoru odborníci zaviedli viaceré také zmeny, ktoré slúžia k zvýšeniu bezpečnosti. Vyhlásil to dnes v Budapešti ministerský splnomocnenec Attila Aszód. "Ako splnomocnenec som mal diskusie s odborníkmi v súvislosti so spustením vo dvoch tematických okruhoch. Jedným bola výmena vyhorených kaziet s palivovými článkami, druhým bolo odstránenie izotopovej kontaminácie kaziet zapríčinenej poruchou minulého roka," povedal Aszód, ktorý dnešným dňom ukončil svoje poslanie. Blok spustia po predpísaných skúškach pravdepodobne už v auguste. Podľa riaditeľa elektrárne Istvána Kocsisa už dostali všetky potrebné povolenia, v lete by tak vyrábali elektrickú energiu všetky štyri 470-megawatové bloky. Druhý blok naplnili palivom na 131 dní, potom totiž kvôli odstraňovaniu vlani zničených kaziet budú musieť blok opäť odstaviť. Pri incidente vlani, ktorý klasifikovali ako vážnu prevádzkovú poruchu, nebol nikto zranený, a neuniklo do ovzdušia žiarenie. Pri čistení palivových kaziet v bazéne vedľa reaktora došlo vplyvom konštrukčnej chyby čistiaceho zariadenia k ich poškodeniu.

Carlos Santana vystúpi po deviaty raz v Budapešti

20. júla 2004

Gitarový mág Carlos Santana so skupinou sa predstaví v stredu večer po deviaty raz v maďarskom hlavnom meste Budapešti. Zaujímavosťou tohto vystúpenia bude, že o predprogram sa postará formácia Salvador Carlosovho syna, ktorý sa narodil počas prvého koncertu Santanu-otca v Budapešti 13. mája 1983 v starom Sportcsarnoku. Každé z ďalších vystúpení v Maďarsku patrili ku koncertným udalostiam danej sezóny. Nič na tom nezmenil ani fakt, že sa zloženie Santanovej skupiny menilo. Inak tomu nebude ani tentoraz, aj keď medzi spoluhráčmi velikána gitarovej scény nájdeme aj starých známych. Na klávesových nástrojoch bude hrať napríklad Chester Thompson, ktorý do Budapešti nezavíta po prvý raz, na rytmickej gitare Myron Dove, na bicie a perkusie Karl Perazzo, Raul Rekow a Dennis Chambers, na basovú gitaru Benny Rietveld, na trombón Jeff Cressman a na trúbku Bill Ortiz. Spevákom formácie je tentoraz Andy Vargas.

Carlos Santana nesklamal Budapešť ani pri deviatej príležitosti

Oslavou latinotónov, ktorá miestami nadobúdala až karnevalový charakter, sa stal stredajší večerný koncert Carlosa Santanu v budapeštianskej viacúčelovej hale Sportaréna. Gitarový mág, ktorý v maďarskej metropole vystúpil už po deviaty raz, ani tentoraz nesklamal tamojšie náročné koncertné publikum. Dramaturgiu koncertu tvorili predovšetkým tituly z posledných dvoch albumov Supernatural a Shaman svetoznámeho umelca, vrátane megahitov ako Smooth, či Maria Maria. Nechýbali však ani jeho evergreeny, ako Samba Pa Ti, Black Magic Woman alebo Oye Como Va. Koncertné vystúpenie Carlosa Santanu a jeho skupiny prinieslo už takmer tradične skvelý zážitok aj vďaka výkonom jeho hudobníkov, ktorí viacero známych songov spestrili kvalitnými inštrumentálnymi sólami. Sklamaním nebolo ani vystúpenie predskupiny Salvador Santana Bandu, formácie 21-ročného syna Carlosa Santanu, ktorý sa narodil práve v čase, keď jeho otec koncertoval vôbec po prvý raz v Budapešti. Potvrdil sa však predpoklad, že na umenie Santanu st. ešte nedorástol.

Novým vlastníkom oceliarní DAM sa stane Donbass

20. júla 2004

Novým vlastníkom maďarských oceliarní s bohatou tradíciou Diosgyöri Acélmüvek (DAM) sa za nešpecifikovanú cenu stane ukrajinská skupina Donbass. Ako informoval konkurzný správca DAM Steel János Kovács maďarskú agentúru MTI, už štvrtýkrát vypísaný tender na predaj oceliarní sa tak stane úspešným. Prevzatie sa má uskutočniť do 30 dní. Ukrajinská skupina má v oceliarňach DAM garantovať 700 pracovných miest. Okrem Donbassu sa o kúpu oceliarní uchádzal len podnik E-D Vascentrum Kft. z Miškolca. V marci 2001 kúpil DAM najskôr taliansky výrobca ocele Cogne Acciai Speciali (Aosta), nepodarilo sa mu však v priebehu dvoch rokoch dostať hospodárenie podniku do čiernych čísel. Opakovane dochádzalo k prerušeniu výroby a štrajkom. Skupina Donbass získala ako súčasť konzorcia v decembri 2003 súhlas na prevzatie 79,84 % maďarských oceliarní Dunaferr. Prevzatie sa má dokončiť koncom augusta tohto roka. Informovala o tom rakúska agentúra APA.

Slovenskej republike predpovedajú rýchly rast turizmu

20. júla 2004

Cestovný ruch môže byť pre krajiny strednej a východnej Európy, najmä pre nové členské štáty Európskej únie, rastovým motorom. Desať nových členských krajín Európskej únie by do roku 2010 mohlo zarobiť až 46 miliárd eur, keby sa im podarilo prilákať viac turistov. Ako sa ďalej uvádza v štúdii inštitútu Oxford Economic Forecasting, ktorú uskutočnil na objednávku medzinárodného turistického zväzu World Travel & Tourism Council, dopyt v odvetví cestovného ruchu vzrastie tento rok reálne o 7,9 %. Na Slovensku očakáva v tomto roku dokonca 13,5-percentný rast. Do roku 2014 by mohol rast dopytu v spomenutých krajinách dosiahnuť každoročne 6,3 %, čím sa podľa očakávania vytvoria asi 3 milióny pracovných miest v cestovnom ruchu a službách. Podľa správy by mali počas šesťročného obdobia z cestovného ruchu najviac profitovať Poľsko a Maďarsko, pričom v týchto krajinách by mali byť vytvorené viac ako 2 milióny pracovných miest. Podľa štúdie je v súčasnosti v strednej a východnej Európe priamo v odvetví cestovného ruchu zamestnaných 3,23 milióna ľudí, čo zodpovedá 2,2 % celkovej zamestnanosti. Do roku 2014 má tento podiel stúpnuť na 2,5 % alebo 3,654 milióna ľudí. V cestovnom ruchu a naň napojených odvetviach pracuje vo východnej Európe takmer 13 miliónov ľudí, čo je 8,9 % celkovej zamestnanosti. Ich počet by sa mal do roku 2014 zvýšiť na 15,46 milióna (10,4 % celkovej zamestnanosti). Dvojciferný rast dopytu v odvetví očakáva zväz na Slovensku (13,5 %), na Ukrajine (12,4 %), v Slovinsku (11,2 %) a v Chorvátsku (10,8 %). Európska pätnástka si v roku 2004 pripíše podľa prognóz v štúdii len 3,1-percentný rast. Podľa predpovedí musia však noví členovia únie naplniť svoje plány ekonomického rastu na obdobie rokov 2005 až 2010. Z celkových očakávaných príjmov vo výške 46 miliárd eur z turistického priemyslu, by malo až 19 miliárd eur pripadnúť na Poľsko a ďalších 19 miliárd eur na Maďarsko.

Škoda chce zvýšiť trhový podiel v Maďarsku na 8,5 % až 8,8 %

20. júla 2004

Spoločnosť Škoda očakáva, že v tomto roku zvýši svoj trhový podiel v Maďarsku na 8,5 % až 8,8 %. Informoval o tom v pondelok marketingový manažér spoločnosti Škoda, Zoltán Molnár. Aby firma Škoda dosiahla tento cieľ, potrebuje predať v tomto roku na maďarskom trhu 17 500 automobilov, povedal Molnár. Aj keď je tento plán o niečo nižší ako 20 tis. automobilov, ktoré spoločnosť predpovedala na začiatku roka, je to stále zvýšenie o 12 % z minuloročnej úrovne 15 662 vozidiel. V minulom roku sa zvýšil predaj firmy Škoda na maďarskom trhu o výnimočných 30 %. Od začiatku roka do konca júna predal exkluzívny maďarský importér automobilov Škoda, Porsche Hungaria, na maďarskom trhu 8 012 automobilov, čo predstavuje pre firmu 7,7-percentný trhový podiel.

Jazyky

21. júla 2004 - pravda - Martin Hric

Mame z pekla šťastie na ambasádorov v Budapešti. Rudolf Chmel znalosťou maďarčiny, šarmom a; diplomaciou prešiel do histórie. Keď sa s nim doyen lúčil, studení diplomatickí čumáci prvý raz v histórii postojačky tlieskali. Štefan Markuš bol skvelý vedec, robil na krídle Concordu. Ako tajomník SAV bol dobrý manažér, ako predseda Slovenského helsinského výboru aj diplomat. A maďarčinu súkal ako slovenčinu. Náš nový veľvyslanec v Maďarsku nevie po maďarsky ani ň. Hoci ináč je vraj dobrý kariérny diplomat. Americkí veľvyslanci sa za štyri mesiace naučia náš jazyk tak, že s ním vystupujú v televízii. Slovensky prezident má pocit, že ak by náš veľvyslanec vedel po maďarsky, nebol by kóšer. Ktovie, aké sprisahanie by v tej maďarčine proti nám ukul. Juraj Migaš, ktorého prezradil Ivan Gašparovič v rozpore s bontónom, sa možno priúča aj maďarčine. SMK tvrdí, že maďarčina na Slovensku nie je exotický jazyk. Hovorí ním dobrá desatina občanov. Ani slovenčina však nie je v Maďarsku exoticky jazyk. Tiež ho ovláda ešte niekoľko stoviek tamojších ľudí. Ak maďarsky veľvyslanec u nás nevie po slovensky, prečo by mal náš v Pešti vedieť po maďarsky? Nuž reciprocita. Ale na podprahovej úrovni. Patrí sa vedieť. Nepatrí sa nevedieť.

Má veľvyslanec ovládať jazyk?

20. júla 2004 - sme

Nový veľvyslanec v Maďarsku by mal byť podľa prezidenta Ivana Gašparoviča profesionál a národne cítiaci človek. Ministerstvo zahraničia mu vyšlo ústrety - nechalo padnúť vlastného kandidáta, ktorý mal širokú podporu, a vybralo iného podľa Gašparovičovho gusta. Juraj Migaš je nesporne profesionál, a to nielen podľa prezidentových predstáv. (Gašparovičove predstavy o profesionalite v diplomacii dokladá to, že sám prezradil meno navrhovaného ešte pred tým, než s návrhom súhlasila cieľová krajina. Iné by bolo, keby to urobil zámerne, aby dostal Maďarsko do situácie, keď kandidáta s takou mediálnou reklamou nebude môcť odmietnuť.) Predstavitelia SMK novému veľvyslancovi vytýkajú, že nevie po maďarsky. Podľa Gyulu Bárdosa by ten, kto chce robiť diplomata, mal ovládať jazyk. Zrejme tým myslel jazyk krajiny, do ktorej veľvyslanca pošlú. V tomto sa však mýli - určite to neplatí pre všetky štáty. Sú však aj výnimky, keď je znalosť jazyka, pomerov, dejín a kultúry danej krajiny naozaj nutnou podmienkou úspešného výkonu funkcie. Platí to predovšetkým pre Maďarsko - krajinu, ktorá je naším strategickým politickým aj ekonomickým partnerom, vzťahy s ktorou sú však zaťažené radom reálnych aj umelo udržiavaných konfliktov. V takomto vzťahu môže mať pochopenie každého odtieňa každého slova a činu a jeho kultúrno-spoločenského kontextu zásadný význam a môže rozhodnúť o vzniku alebo naopak zažehnaní ďalšieho sporu. Ak chce veľvyslanec v Budapešti byť Slovensku naozaj niečo platný, musí sa v tamojšom prostredí dobre orientovať a svojmu okoliu rozumieť, získavať informácie, ktoré nebudú sprostredkované, a na základe znalosti kontextu ich správne interpretovať. Inak povedané, do Budapešti by naozaj mal ísť niekto, kto vie aspoň po maďarsky. Gašparovič má iný názor a aj ten sa dá pochopiť. Jeho vystúpenie bolo vlastne dobrým príkladom, aké dôležité je chápať slová v širšom kontexte. Po zohľadnení prostredia, z ktorého prezident prišiel, sa dá predpokladať, že národne cítiaci človek v jeho poňatí znamená: niekto, kto žiadne faktické vedomosti o Maďarsku nepotrebuje. Všetko, čo sa Maďarska a Maďarov týka, je mu jasné dopredu, takpovediac od narodenia. Sporné je, či takýto veľvyslanec prispeje k zlepšeniu vzájomných vzťahov.

Budúci veľvyslanec v Budapešti nevie po maďarsky

19. júla 2004

Budúci veľvyslanec v Budapešti Juraj Migaš nevie po maďarsky. „Nie je to šťastné. Keby išlo o nejakú vzdialenú krajinu so zvláštnym jazykom, ale po maďarsky hovorí desať percent obyvateľov Slovenska,” povedala budúca europoslankyňa Edit Bauer z SMK. Podobný názor má aj šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos, podľa ktorého ten, kto chce robiť diplomata, „mal by ovládať jazyk”. Napriek tomu je SMK rada, že Slovensko bude mať po dvoch rokoch veľvyslanca v Maďarsku a ministri za SMK ho vo vláde podporili. Bárdos len ľutuje, že Migašovo meno zverejnil prezident Ivan Gašparovič, lebo „sa malo počkať, ako zareaguje hostiteľská krajina”. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan predpokladá, že odpoveď z Budapešti, či súhlasí s naším veľvyslancom, príde do troch týždňov, veľvyslanec by mohol začať pôsobiť v septembri. Juraj Migaš je dnes šéfom sekcie bilaterálnych vzťahov na ministerstve zahraničia. Pochádza z Prešova, absolvoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, v roku 1997 bol na diplomatickom kurze na Westminsterskej univerzite v Londýne. Od roku 1981 pracuje na ministerstve zahraničných vecí, pôsobil na veľvyslanectve v Berlíne, po páde komunizmu vo Varšave a Štokholme. Od roku 1999 do leta 2003 bol vedúcim slovenskej misie pri Európskych spoločenstvách v Bruseli. Migaš má 47 rokov, je ženatý, bezdetný. Je bratrancom bývalého šéfa parlamentu a SDĽ Jozefa Migaša.

Migaš sa učí po maďarsky (má vraj talent), MZV čaká na agrément

19. júla 2004

Budúci veľvyslanec v Budapešti sa začal učiť po maďarsky. Ministerstvo zahraničných vecí očakáva, že jazyk južných susedov rýchlo zvládne. „Je to jazykový talent, takže to pre neho nebude problém,” povedal SITA zdroj z MZV. Zatiaľ hovorí anglicky, nemecky, rusky, švédsky a poľsky. MZV už požiadalo Maďarsko o agrément pre kariérneho diplomata Juraja Migaša, ktorý má v septembri po dvoch rokoch hľadania vhodnej osoby obsadiť miesto veľvyslanca. Migašova neznalosť maďarčiny rozladila časť SMK. Ministerstvo ale pripomína, že ani maďarský ambasador nevie po slovensky. „Treba povedať, že nie každý veľvyslanec z Maďarska vedel po slovensky, ale naučil sa. Nie je to povinnosť, skôr zdvorilosť,” uviedol pre SITA výkonný podpredseda SMK Miklós Duray. Dôležité podľa neho je, že SR bude mať konečne veľvyslanca v MR, aj keď Ferdinanda Devínskeho, o ktorom sa hovorilo, by považoval za vhodnejšieho. Bývalého rektora UK Bratislava a dnes poslanca NR SR za SDKÚ Devínskeho odmietol prezident Gašparovič. Požiadal MZV, aby navrhla kariérneho diplomata. Migaš tak zrejme opustí miesto šéfa sekcie bilaterálnych vzťahov na MZV, kam prišiel z postu veľvyslanca pri EÚ. 47-ročný diplomat absolvoval moskovský Inštitút medzinárodných vzťahov a v Bratislave právo. V roku 1997 bol na diplomatickom kurze na Westminsterskej univerzite v Londýne. Na MZV pracuje od roku 1981, bol na ambasáde v Berlíne, Varšave a Štokholme, viedol tiež misiu pri OBSE vo Viedni.

Maďari kľúčové sadzby nezmenili

19. júla 2004

Koruna sa v pondelok držala v úzkom pásme tesne pod úrovňou 39,90 SKK/EUR. V závere dňa získala ďalšie haliere k dobru a zatvárala na 39,875 SKK/EUR. Hoci záujem o korunu pretrváva, obavy z možnej intervencie brzdia investorov vo väčších nákupoch. Trh bude aj v ďalších dňoch tlačiť na slovenskú menu a zdá sa, že je na dosah k ďalším nákupom eur zo strany NBS. Česká mena mierne získavala. Z otváracej úrovne 31,21 CZK/EUR sa posunula na 31,16 CZK/EUR. Rast maloobchodných tržieb sa v júni spomalil na 0,5 %, korune však táto správa príliš neuškodila. Trhy budú naďalej sledovať dianie na českej politickej scéne a čakať na signály z ČNB o načasovaní zvyšovania kľúčových sadzieb. Maďarský forint sa posilnil na 249,3 HUF/EUR, keď Magyar Nemzeti Bank ponechala úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Poľský zlotý sa mierne oslabil korigujúc tak zisky z minulého týždňa a reagujúc na horšie výsledky priemyselnej výroby, čo zmiernilo očakávania ďalšieho zvyšovania základných sadzieb.

Maďarská poslankyňa zo SR sa sťažuje na diskrimináciu

21. júla 2004

Maďarskí ľudovci v Európskom parlamente predstavili dnes v Štrasburgu pracovnú skupinu pre národnostné menšiny, pomocou ktorej chcú hľadať na európskej úrovni riešenia menšinových problémov. Sú totiž presvedčení, že ich nie je možné riešiť na národnej úrovni. Pozvanie do pracovnej skupiny prijala aj slovenská europoslankyňa za SMK Edit Bauer. Na spoločnej tlačovej konferencii s poslancami maďarského FIDESZ pripomenula, že aj krajiny, kde sa už dosiahol veľký pokrok pri riešení menšinovej otázky, vrátane Slovenska, majú stále čo zlepšovať. Posťažovala sa, že napríklad poslanci maďarskej národnosti v slovenskom parlamente nemajú právo vystupovať v rodnej reči. "Na Slovensku napríklad niektoré ústavné práva stále nie sú dostupné, pretože neexistujú zákony, ktoré by upravovali podrobnosti," povedala Bauer novinárom. "Ako zaujímavosť je možné uviesť, a práve na pôde EP, kde každý poslanec vystupuje vo svojej materinskej reči, že toto právo napríklad nemajú poslanci v slovenskom parlamente," dodala europoslankyňa za SMK. Bauer upozornila, že Slovensko ešte stále neuplatňuje mnohé ustanovenia Charty regionálnych a menšinových jazykov, ku ktorej pristúpilo. Verí, že otázku používania maďarského jazyka v Národnej rade SR by vyriešila zmena rokovacieho poriadku, v ktorom v minulosti toto právo bolo. Pracovná skupina pre národnostné menšiny má podľa Bauer zviditeľniť tento problém na európskej pôde. EÚ by totiž podľa nej mala byť aktívnejšia v oblasti menšinových práv. "Vytvorenie nejakých európskych minimálnych právnych štandardov podľa môjho názoru bude nevyhnutné," uzavrela europoslankyňa.

V slovenskom parlamente chýba maďarčina

Poslankyňa Edit Bauer využila pôdu Európskeho parlamentu, aby kritizovala slovenské pomery. "Na Slovensku niektoré ústavné práva stále nie sú dostupné, pretože neexistujú zákony, ktoré by upravovali podrobnosti. Tvrdí to slovenská europoslankyňa za Stranu maďarskej koalície Edit Bauer. "Ako zaujímavosť je možné uviesť, a práve na pôde Európskeho parlamentu, kde každý poslanec vystupuje vo svojej materinskej reči, že toto právo napríklad nemajú poslanci v slovenskom parlamente," povedala Bauer na spoločnej tlačovej konferencii s poslancami maďarského FIDESZ. Bauer prijala pozvanie do pracovnej skupiny pre národnostné menšiny, ktorú maďarskí ľudovci predstavili včera v Štrasburgu. Dodala, že aj krajiny, kde sa už dosiahol veľký pokrok pri riešení menšinovej otázky vrátane Slovenska majú stále čo zlepšovať. Slovensko podľa slovenskej europoslankyne ešte stále neuplatňuje mnohé ustanovenia Charty regionálnych a menšinových jazykov, ku ktorej pristúpilo. Bauer verí, že otázku používania maďarského jazyka v Národnej rade SR by vyriešila zmena rokovacieho poriadku, v ktorom v minulosti toto právo bolo. Pracovná skupina pre národnostné menšiny má podľa Bauerovej zviditeľniť tento problém na európskej pôde. EÚ by totiž podľa nej mala byť aktívnejšia v oblasti menšinových práv. "Vytvorenie nejakých európskych minimálnych právnych štandardov podľa môjho názoru bude nevyhnutné," povedala europoslankyňa.

Sťažnosť Edit Bauer

Maďarskí poslanci Európskeho parlamentu predstavili včera v Štrasburgu pracovnú skupinu pre menšiny. Hlási sa k nej aj Edit Bauer, ktorá pripomenula, že nie všetci poslanci slovenského parlamentu môžu vystupovať v rodnom jazyku. Europoslankyňa za Stranu maďarskej koalície Edit Bauer prijala pozvanie maďarského Fideszu do pracovnej skupiny pre menšiny, ktorá si dáva za cieľ zviditeľniť ich problémy aj na pôde Európskeho parlamentu. Tejto skupine ide najmä o zlepšovanie podmienok Rómov, ale aj maďarskej menšiny žijúcej v susedných štátoch. Aj keď sa podľa Edit Bauer dosiahol v tejto oblasti na Slovensku veľký pokrok, myslí si, že stále je čo zlepšovať a stále je priestor pre demokratickejšie riešenia. Podľa jej slov sa na Slovensku stále neuplatňujú viaceré ustanovenia Charty regionálnych a menšinových jazykov a neexistujú zákony, ktoré by upravovali niektoré ústavné práva v oblasti kultúry a menšinového školstva. Ako zaujímavosť je možné uviesť na pôde Európskeho parlamentu, kde každý poslanec tu vystupuje vo svojom materinskom jazyku, že toto právo nemajú poslanci v slovenskom parlamente - posťažovala sa. Poslankyňa Bauer však verí, že otázku používania maďarčiny v slovenskom parlamente vyrieši už čoskoro zmena rokovacieho poriadku.

Dvakrát merať, raz strihať!

Ako sme už informovali maďarskí europoslanci z frakcie ľudovcov chcú na pôde EP riešiť menšinové problémy, ktoré sa podľa nich nedali riešiť na národnej úrovni. V Štrasburgu včera predstavili pracovnú skupinu pre národnostné menšiny, do ktorej sa zapoja aj europoslankyňa za SR Edit Bauer. Na spoločnej tlačovej konferencii s poslancami maďarského Fideszu sa okrem iného posťažovala, že v NR poslanci maďarskej národnosti nemôžu vystupovať v materinskom jazyku, teda v maďarčine. Vystúpenie Edit Bauerovej na pôde EP zarezonovalo aj doma na Slovensku. Reakcie niektorých poslancov vám teraz ponúkame: Takúto požiadavku sme presadzovali už v roku 1996, keď sa prijímal jazykový zákon. Bolo to frontálne odmietnuté. Teraz, keď sa pripravuje novela rokovacieho poriadku sme predložili ten návrh, ale ostatní kolegovia to odmietli. Budeme v rozprave predkladať taký návrh a ja osobne nebudem hlasovať za novelu rokovacieho poriadku, keď taký návrh neprejde - vyhlásil poslanec SMK Miklós Duray. Ján Kovarčík z ĽS HZDS chápe, že pod vplyvom mnohonárodného európskeho parlamentu Edit Bauerová takýto názor vyslovila. Podľa neho ale „pokiaľ na Slovensku neevidujeme lojalitu občanov maďarskej národnosti voči Slovenskej republike a pokiaľ nám na juhu rastú deti, ktoré neovládajú slovenský jazyk, nemôže pripadať do úvahy takáto alternatíva v NR.“ Prípadné rokovanie slovenského parlamentu aj v maďarskom či inom menšinovom jazyku považuje Jozef Banáš z poslaneckého klubu SDKÚ za neúnosné aj z technického hľadiska. „Po prvé nepoznám iné krajiny, kde by národnostné menšiny mali takýto priestor, ale keby už, tak ja by som bol za to, aby Maďarská republika prijala zákon podobne ako majú v Slovinsku alebo v Rakúsku, kde všetci príslušníci národnostných menšín majú garantované, že majú aspoň jedného poslanca v parlamente a potom by sme mohli hovoriť aj o tom, že by sme v Maďarskom parlamente hovorili po slovensky.“ Vyslovené názory Edit Bauerovej v Štrasburgu za nie veľmi šťastné považuje aj predseda poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lindtner. „Ja by som skôr očakával, že na pôde EP bude využívať jazyk za krajinu, za ktorú bola zvolená. Takéto postoje len nahrávajú na Slovensku radikálnym aj nacionálnym silám. Treba si uvedomiť, že EP je parlament zástupcov jednotlivých krajín a slovenský parlament je parlament Slovenskej republiky a aby sa na jeho pôde hovorilo maďarsky, je skutočne v danej dobe neprimeraná predstava.“

Poslanci majú s návrhom SMK problém

Koaličné i opozičné strany odmietajú návrh SMK podporiť. Keď sme však oslovili niektorých poslancov parlamentu s právnickým vzdelaním, nechceli sa vyjadriť, pretože by ich právny názor nemusel byť zhodný s politickým stanoviskom strany. Spravodajcom k zákonu o rokovacom poriadku je poslanec SDKÚ Peter Miššík. Prekvapilo ho, že SMK prichádza so svojím návrhom až teraz. "Prečo s tým Edit Bauer nevystúpila dávno v slovenskom parlamente a vystúpi s tým až v Európskom parlamente?" Miššík povedal, že nemá "fóbiu" z Maďarov, ale každý maďarský poslanec perfektne ovláda slovenčinu a keby mali hovoriť po maďarsky, tlmočenie by predlžovalo rokovania Národnej rady. Myslí si preto, že "sa plače na cudzom hrobe". Poslanec KDH Pavol Abrhan povedal, že v klube sa zatiaľ o tejto téme nerozprávali. Chápe SMK, že chcú mať niečo také, "ale nepredpokladám, že by som to podporil". Šéf opozičného Smeru Robert Fico hovorí, že ešte neuplynulo ani 24 hodín, čo noví europoslanci zložili sľub, a už je zrejmé, "za koho budú kopať" poslanci za SMK. Podľa neho na Slovensku je iba jeden štátny jazyk a ten platí aj pre Národnú radu. "Slovenská republika nevznikla preto, aby sa v Národnej rade rokovalo po maďarsky. Obávame sa, že tieto provokácie budú z SMK prichádzať a budú na to využívať poslancov v Európskom parlamente," dodal Fico.

SNS: Bauer zámerne provokuje a hrubo uráža Slovensko a Slovákov

Slovenská národná strana (SNS) považuje prvé verejné vystúpenie poslankyne Edit Bauerovej (SMK) na pôde Európskeho parlamentu "za zámernú provokáciu a hrubú urážku Slovenska a Slovákov". Uvádza sa to v reakcii, ktorú TASR poskytla predsedníčka národniarov Anna Malíková. "Pani poslankyňa platená z peňazí daňových poplatníkov, ktorými sú vo väčšine Slováci, dokazuje, že pôda EP a zjednotenej Európy je pre ňu a jej podobných nacionalistov len priestorom pre boj za naplnenie idey Veľkého Uhorska," tvrdí Malíková. Dodala, že ak sa národniari dostanú do budúcej slovenskej vlády, jeden z prvých krokov bude prijatie zákona na ochranu republiky. "SNS varuje Slovensko a Európu pred nebezpečenstvom rakoviny maďarského šovinizmu a za najúčinnejšiu obranu považuje zjednotenie národných síl, ktoré budú reálnou alternatívou vlády bez SMK po voľbách v roku 2006," vyhlásila Malíková. Poslankyňa Edit Bauerová sa v stredu posťažovala, že poslanci maďarskej národnosti v slovenskom parlamente nemajú právo vystupovať v rodnej reči. "Na Slovensku napríklad niektoré ústavné práva stále nie sú dostupné, pretože neexistujú zákony, ktoré by upravovali podrobnosti," povedala v Štrasburgu Bauerová, ktorá sa stala členkou pracovnej skupiny pre národnostné menšiny.

Volanie krvi

22. júla 2004 - pravda - Ľuboš Palata

V Európskom parlamente je od včera o jednu slovenskú poslankyňu menej. Poslankyňa za Stranu maďarskej koalície Edit Bauer využila prvú príležitosť a vytvorila s poslancami z Maďarska pracovnú skupinu pre národnostné menšiny. Je to čudné, lacné a nekorektné gesto. Potvrdzuje, ako ďaleko má SMK od etnickej k občianskej strane. Po ministrovi Zsoltovi Simonovi, vzorne spolupracujúcom s Fideszom, a Orbánových výjazdoch na južné Slovensko, to však už nie je nič prekvapujúce. Zjavnou ukážkou nedospelého politického správania je, keď sa politici chodia do Bruselu a Štrasburgu sťažovať na domáce pomery. Edit Bauer si hneď prvý deň zažalovala, že v slovenskom parlamente nemá príležitosť vystupovať vo svojej materinskej reči. Maďarská menšina je iste na Slovensku významná, ale v nijakom prípade nie jediná. Aj keď sa určite stala po všetkých stránkach najlepšie zorganizovanou menšinou, nie je, alebo prinajmenšom časom nebude dokonca ani menšinou najpočetnejšou. Ak chce pani Bauer presadiť, aby sa v Národnej rade SR používala ako rokovací jazyk maďarčina, potom by mala mať právo znieť tam aj rómčina, ukrajinčina, rusínčina alebo nemčina. Je však otázne, čo je cieľom takej politiky. Či nájsť v rámci Slovenska spoločnú reč, alebo sa snažiť za každú cenu hrať iba svoju etnickú hru. Poslankyni Bauerovej o spoločnú slovenskú reč zjavne nejde.

NR SR: Maďarčina by stála dva milióny

23. júla 2004

Keby každý poslanec vystupoval v parlamente vo svojom rodnom jazyku, ako žiada SMK, schôdze by sa predražili najmenej o dva milióny korún ročne. Toľko by daňovníci zaplatili za tlmočenie z maďarčiny do slovenčiny. Náklady by však boli ešte vyššie, ak by sa tlmočilo z viacerých jazykov. V snemovni má totiž zastúpenie nielen maďarská menšina, dvaja zo zákonodarcov - Mikuláš Juščík a Ivan Hopta - sú ukrajinskej národnosti. Hopta na rozdiel od poslancov SMK však tvrdí, že aj keby mohol, ukrajinsky v Národnej rade hovoriť nebude. "V slovenskom parlamente má byť úradným jazykom len slovenčina. Sme predovšetkým občanmi Slovenska," myslí si Hopta. SMK chce na septembrovej schôdzi pri novele rokovacieho poriadku navrhnúť, aby každý mohol vystupovať v rodnej reči. V takom prípade by Národná rada musela zaobstarať tlmočníkov. "Nedá sa presne odhadnúť, koľko by to stálo," povedala Anna Lenická z Kancelárie NR SR. Záviselo by to napríklad od toho, či by poslanci v inom ako slovenskom jazyku hovorili len na schôdzi, alebo aj na zasadnutiach parlamentných výborov. Doteraz Kancelária NR SR v prípade zahraničných návštev platila za hodinu simultánneho tlmočenia 2 340 korún. Ak by schôdza trvala tri týždne, daňovníci by za jednu schôdzu zaplatili za tlmočenie takmer 190-tisíc korún. Nevyžiadalo by si to žiadne výdavky navyše za techniku. Parlament je vybavený štyrmi tlmočníckymi kabínkami. Poslanci za SMK tvrdia, že v maďarčine vystupovať nechcú. "Keby sa náš návrh prijal, neznamenalo by to, že by sme hovorili po maďarsky," uviedol šéf ich poslaneckého klubu Gyula Bárdos. Pripomenul, že materinskou rečou sa mohlo v NR SR vystupovať až do 90. rokov, keď sa toto ustanovenie zrušilo. "Ani vtedy túto možnosť poslanci nevyužívali," zdôraznil. SMK podľa Bárdosa ide len o to, aby bol rokovací poriadok v súlade s ústavou a priznával menšinám ich práva. SMK sa sťažovala v Bruseli, že nemôže v Národnej rade vystupovať vo svojom rodnom jazyku, hoci v Európskom parlamente je to zaužívané. Za to si vyslúžila kritiku opozície aj koalície. "Takéto veci sa mali riešiť na Slovensku. Nie hneď na prvom vystúpení slovenských europoslancov v Bruseli," myslí si Peter Miššík (SDKÚ). Poslanci tvrdia, že hoci SMK mala zástupcu v komisii pripravujúcej návrh zmeny rokovacieho poriadku, túto zmenu nikdy nenavrhla. "Veľmi ma prekvapilo, že Edit Bauerová s tým vyšla až v Európskom parlamente," vyhlásil Miššík.

Maďarské denníky analyzujú situáciu okolo pôdy neznámych vlastníkov v SR

20. júla 2004

Na Slovensku spôsobila búrku tá správa, podľa ktorej sa o pôdu neznámych vlastníkov - takmer 580.000 hektárov - môžu v zmysle takzvaného druhého reštitučného zákona uchádzať aj maďarskí občania. Píše to dnešné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet, podľa ktorého však toto tvrdenie neobstojí. Podľa právničky Oľgy Szabóovej, ktorá v tejto súvislosti poskytuje v rámci Občianskeho združenia za spoločné ciele bezplatnú právnu pomoc Maďarom žijúcim na Slovensku, právna norma platná od 1. januára tohto roka je jednoznačná - do septembra budúceho roka sa budú môcť prihlásiť o návrat pôdy iba slovenskí občania. Vzniknutá diskusia okolo reštitúcií je podľa nej plná emócií, a je poľutovaniahodná. Ako dodala, maďarskí občania sa k pôde na Slovensku môžu dostať len prostredníctvom dedičstva, a to iba vo veľmi výnimočných prípadoch. Ľavicovo-liberálny denník Népszabadság píše, že síce bratislavský reštitučný zákon neumožňuje, aby zhabanú pôdu dostali späť aj zahraniční občania, to sa však nevzťahuje na pôdu neznámych vlastníkov. Podľa opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) sa to týka niekoľko desiatok tisíc maďarských občanov. Slovenský minister pôdohospodárstva Zsolt Simon v tejto súvislosti pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že tí, ktorí neboli odsunutí, prípadne násilne odstránení, ale ktorí sa iba odsťahovali (z územia vtedajšieho Československa), a na uvedených územiach dedili, si môžu uplatniť svoje nároky o pôdu.

Fidesz splieta a nerozlišuje

22. júla 2004

Ťažko odhadnúť, aký vplyv má strana Viktora Orbána na stranu Bélu Bugára. Opak sa dá odhadnúť lepšie: slovenská vládna SMK nemá takmer žiadny vplyv na činnosť najsilnejšej maďarskej opozičnej strany. Fidesz totiž odštartoval zavádzajúcu kampaň, o ktorej člen SMK a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon povedal, že ju vníma "ako jeden populistický krok v Maďarsku, ktorým si niekto chce urobiť jednu agendu". Takéto odsudzujúce vyhlásenie na adresu partnerskej strany zaznelo z SMK prvý raz, ale oprávnene. Aj svetové agentúry zaznamenali, že strana bývalého maďarského premiéra hodlá pomáhať "maďarským gazdom a ich dedičom", aby získali späť pôdu, ktorú im v Československu zobrali po roku 1945 na základe Benešových dekrétov. Vraj sa jej môžu domáhať na základe zákona, ktorý na Slovensku platí od začiatku tohto roku. Svet zaregistroval i to, že Fidesz zakladá nadáciu, ktorá má vyhľadávať vlastníkov pôdy a ich dedičov. Minister Simon o tom povedal, že Fidesz splieta dva problémy do jedného, a šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos dodal, že nerozlišuje dva odlišné druhy nárokov na pôdu. Od začiatku tohto roku platí na Slovensku nový reštitučný zákon. O pôdu môže požiadať každý slovenský občan, ktorému ju štát skonfiškoval v rokoch 1948 až 1990. Z toho je zrejmé, že predstava Fideszu o vracaní pôdy osobám, ktoré o ňu prišli na základe Benešových dekrétov, je scestná. Faktom však je, že aj občania iných štátov sa môžu stať majiteľmi pôdy na Slovensku. Musia vydokladovať, že pozemok, vedený ako pôda nezistených vlastníkov, je ich majetkom. Kto to preukáže výpisom z katastra, stane sa vlastníkom - bez ohľadu na to, či je, alebo nie je z Maďarska, či volí Fidesz, alebo socialistov. Reštitúcie i odovzdávanie pôdy jej vlastníkom sa na budúci rok skončia, lebo pozemkové vlastníctvo v štáte sa musí konečne usporiadať. Politické strany, domáce i cudzie, budú potrebovať na kampaň inú pôdu.

Magyar Nemzet: R. Fico je v ofenzíve kvôli pôdnemu zákonu

22. júla 2004

Iniciatíva maďarského opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) smerujúca k získaniu späť pôdy Maďarmi žijúcimi v SR ohrozuje suverenitu Slovenska. FIDESZ spolu s SMK spustili postupné spochybnenie Benešových dekrétov. Cituje vyhlásenie predsedu Smer Roberta Fica dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Pravicový denník pripomína aj tú časť vyhlásenia šéfa najsilnejšieho opozičného subjektu, podľa ktorej Fico vyjadril presvedčenie, že FIDESZ k svojej iniciatíve musel dostať dostatočné informácie od slovenského ministra poľnohospodárstva Zsolta Simona, ktorého do vlády delegovala SMK. Maďarský verejnoprávny rozhlas Magyar Rádió v tejto súvislosti konštatoval, že otázka pôdy je živá aj na Slovensku, kde sa stále nájde taká politická sila, ktorá opierajúc sa o nie celkom jednoznačné pravidlá straší maďarským nebezpečenstvom. Príčinu použitia "maďarskej karty" v prípade Smeru treba podľa predsedu poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa hľadať okrem iného aj v poklese preferencií strany. Ako v rozhovore pre túto rozhlasovú stanicu dodal, Fico zámerne mieša otázku reštitúcií s otázkou pôdy neznámych vlastníkov.

R. Fico: Konanie Fideszu je hrozbou pre Slovensko

21. júla 2004

Aktivity maďarskej pravicovej strany Fidesz, ktorá podľa predsedu Smeru Roberta Fica na maďarskom území poskytuje poradenské služby a zakladá nadácie s cieľom, aby maďarskí občania získali pozemky na Slovensku v rámci reštitúcií, majú predovšetkým politický význam. Ako povedal Fico na dnešnej tlačovej konferencii, aktivity Fideszu totiž nemajú žiadny právny základ a slovenské normy jasne hovoria, že pôdu v rámci reštitúcií môžu získať len občania Slovenska s trvalým pobytom na Slovensku. "Sme presvedčení, že hlavným dôvodom, prečo dnes ultrapravicový Fidesz s úzkymi kontaktmi na SMK prišiel s touto iniciatívou, je, aby sa začali postupne spochybňovať Benešove dekréty a všetky rozhodnutia, ktoré sa prijali po roku 1945," povedal Fico. Podľa Fica sú aktivity Fideszu v Maďarsku veľmi nebezpečné a ohrozujú suverenitu Slovenskej republiky. Ako dodal, aj samotní zástupcovia maďarskej strany musia vedieť, že ich iniciatívy nemajú právny základ v slovenskej právnej úprave. "Neverím tomu, že by Fidesz nemal dostatočné informácie z Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré vedie zástupca SMK, alebo priamo z SMK," povedal Fico, podľa ktorého Smer odmieta akékoľvek pokusy o spochybnenie platnosti Benešových dekrétov a Rozhodnutí Slovenskej národnej rady o konfiškácii majetku Nemcom, Maďarom, zradcom a nepriateľom z roku 1945. "Táto pôda, skonfiškovaná v roku 1945, patrí Slovenskej republike, a je len na nej, ako s ňou naloží," dodal. Podľa Fica konanie Fideszu napomáha aj samotnej SMK. "My sa nečudujeme, že oficiálni predstavitelia SMK mlčia pri aktivitách Fideszu, ten totiž za SMK robí na Slovensku špinavú robotu. SMK dnes nebude šíriť myšlienku veľkého Maďarska, robí to za ňu Fidesz a SMK to vyhovuje," konštatoval predseda Smeru. SMK by sa preto podľa Fica ako člen slovenskej vlády a parlamentu mala oficiálne dištancovať od aktivít Fideszu. "Ja očakávam, že to bude pán Bugár ako predseda strany, ktorý povie, že SMK nemá nič spoločné s aktivitami Fideszu, že nechce mať nič spoločné s týmito aktivitami a že SMK nebude nikdy otvárať otázku Benešových dekrétov a že ich plne rešpektuje. Toto by som očakával od strany, ktorá pôsobí na Slovensku a tvrdí, že jej záleží na Slovenskej republike. Obávam sa však, že takéto vyhlásenie SMK nikdy neurobí," uzavrel Fico.

SDKÚ: Problém pôdy je politikum Fideszu

22. júla 2004

Súčasná medializácia problému pôdy nezistených vlastníkov je dôsledkom zložitosti problematiky a z toho vyplývajúcej neznalosti problému aj zo strany kompetentných úradníkov, tvrdí predseda sekcie katastra a pozemkovej politiky SDKÚ Ján Mrva. "Celá kampaň okolo hľadania dedičov pozemkov a ich práve žiadať pôdu späť je otváraním Pandorinej skrinky medzi dvoma národmi a hlboká neznalosť zložitej problematiky zneužitá len na politikum stranou Fidesz a jej na lep sa chytiacou časťou SMK," uviedol pre agentúru SITA. Nerešpektovanie skutočností vyplývajúcich z Postupimskej dohody a ich otváranie môže byť podľa Mrvu zlým precedensom nielen pre strednú Európu. Ako zdôraznil, otázka náhrad za majetok presťahovaných osôb bola vyriešená v Štrbskom protokole z 25. júla 1949 a v Protokole medzi vládou ČSR a MĽR o úprave niektorých majetkoprávnych otázok z 3. februára1964, na základe ktorého ČSSR zaplatila MĽR 20 miliónov Kčs na uspokojenie všetkých nárokov maďarských občanov. Výzvy opozičnej maďarskej strany Fidesz o hľadaní dedičov pozemkov, ktorých konfiškácie nie sú zapísané v pozemkovej knihe, sú podľa Mrvu "iba naháňaním voličov a maľovaním prstom na zarosené sklo." V SR je zabezpečené dedenie aj občanom napríklad Maďarskej republiky po občanovi SR, a nie po bývalom občanovi ČSR, ktorý toto občianstvo stratil a sľubom vernosti si ho neobnovil podľa zákona o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti z roku 1948. Slovenská legislatíva súvisiaca s reštitúciami nekrivdí občanom SR, ani slovenskej, ani maďarskej a ani nijakej inej národnosti, zdôraznil Mrva. Podľa neho sa naopak snaží naprávať krivdy spôsobené nielen fyzickým osobám, ale aj cirkvám, čoho dôkazom je aj teraz na druhé čítanie pripravený zákon NR SR o odškodnení cirkví. "Nezavádzajme prostých občanov na oboch stranách Dunaja, ale snažme sa v pokojnej atmosfére spolupracovať pri rozvoji oboch našich republík, lebo sme odsúdení na dobré spolužitie v občianskej mnohonárodnej Európe," dodal Mrva.

Občania Maďarska nemajú právo na reštitúciu pozemkov v SR

21. júla 2004 - hn

Téma reštitúcií sa opäť stala súčasťou politickej agendy. Maďarská opozičná strana FIDESZ začala vyzývať Maďarov odsunutých zo Slovenska po druhej svetovej vojne, aby sa zaujímali o navrátenie pôdy. Minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon (SMK) však navracanie pôdy z rôznych odsunov či výmen obyvateľov odmieta. Podľa neho majú šancu iba tí Maďari i ďalší cudzinci, ktorých rodinná pôda nikdy konfiškáciami dotknutá nebola, a oni si teraz musia vybaviť iba dedičské práva na zabudnuté pozemky svojich starých otcov. Odmietavo sa k tejto aktivite FIDESZ-u stavia aj Smer. V žiadnom prípade nemôže občan Maďarska požiadať o vydanie pozemku, ktorý je na území SR, povedal Robert Fico. Podľa neho to neumožňuje platný reštitučný zákon. "Ak má občan iného štátu doklady o tom, že je vlastníkom pôdy, tak tá by sa mu mala normálne vrátiť," dodal Fico s tým, že takéto prípady budú predstavovať len promile z celkovej výmery tzv. pôdy neznámych vlastníkov. Takúto výzvu označil Fico za mediálnu bublinu. Podľa predsedu poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa treba rozlišovať, o aký druh nároku ide, teda či ide o reštitúciu alebo o tzv. pôdu neznámych vlastníkov. "V druhom prípade má nárok na vrátenie pôdy každý, kto preukáže, že je jej vlastníkom, bez ohľadu na to, občanom ktorého štátu je," povedal.

Pôda neznámych vlastníkov

Spor sa vedie o časť tzv. pôdy neznámych vlastníkov. Na Slovensku sa jej nachádza asi 578-tisíc hektárov. Pôvodný reštitučný zákon z roku 1991 umožňoval navrátenie majetku skonfiškovaného od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Nároky však bolo treba uplatniť do konca roku 1992. Reštitučný zákon sa netýka majetku, ktorý bol v rokoch 1945 až 1948 skonfiškovaný na základe tzv. Benešových dekrétov vrátane pôdy občanov maďarskej národnosti. V roku 2003 štát opätovne otázku reštitúcií otvoril, pričom o majetok možno požiadať do konca roku 2004. Podmienkou je občianstvo SR a trvalý pobyt na Slovensku. Pôda, ku ktorej sa nepodarí nájsť majiteľov, prejde od roku 2005 na štát, neskôr na príslušné mestá a obce.

Katarína Zavacká (Ústav štátu a práva SAV):

- Väčšina pôdy tzv. neznámych vlastníkov je bývalá židovská pôda. SNR vydala uznesenie, ktorým ju pridelila štátu. Židia na 95 % zahynuli a nemajú priamych dedičov, prípadne títo dedičia nemohli uplatniť reštitučný nárok, lebo neboli občanmi SR. Táto pôda ostala "visieť vo vzduchu". X Treba rozlišovať dve obdobia - od roku 1945 do roku 1948 a po tomto čase. V prvom období šlo o zabratie na základe Benešových dekrétov a nariadení SNR rovnako ako arizátorom a kolaborantom. Občania maďarskej národnosti sa však k tejto pôde mohli prihlásiť na základe nariadenia SNR z roku 1948. Tohto obdobia sa už týka reštitučný zákon. Neobstojí tvrdenie, že svoje nároky neuplatnili pre kolektivizáciu. Tá sa začala až začiatkom 50. rokov.

Ak Maďari nemajú slovenské občianstvo, k pôde sa nedostanú, musia na súdy

19. júla 2004

Maďarská opozičná strana FIDESZ síce pobáda Maďarov odsunutých zo Slovenska po druhej svetovej vojne, aby sa zaujímali o navrátenie pôdy na území severného suseda, avšak bez platného slovenského štátneho občianstva to v žiadnom prípade nemajú šancu dosiahnuť. Platné zákony SR totiž hovoria o tom, že cudzinec bez štátneho občianstva môže byť vlastníkom slovenskej pôdy iba v tom prípade, ak je už dávnejšie zapísaný v pozemkových knihách, a ak tomu tak nie je, môže sa o pôdu neznámych vlastníkov zaujímať len v procese reštitúcií, v ktorých je však práve slovenské štátne občianstvo kľúčovou podmienkou. „Ak ide o cudzincov, ktorí už teraz nie sú v pozemkových knihách a zároveň nemajú štátne občianstvo, k pôde sa nijako nedostanú,” potvrdil generálny riaditeľ právnej sekcie Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Jozef Gaizbacher, nakoľko jedinou cestou, ako nadobudnúť vlastníctvo ku skonfiškovaným pozemkom, sú reštitúcie s vyššie spomenutou jasnou podmienkou mať slovenské štátne občianstvo. Prvé reštitúcie na území Slovenska sna pritom uzavreli ešte v roku 1992, avšak nová pravicová vláda ich znovuotvorila aj v tomto roku. Maďari, ktorých sa snaží zaktivizovať FIDESZ, sú ale z reštitúcií vyradení. Predstavitelia FIDESZ hovoria, že pri získaní slovenskej pôdy sa dá zamerať hlavne na tie prípady, v ktorých československá komunistická diktatúra po zhabaní pozemkov v mnohých prípadoch opomenula tento stav zmeniť aj na listoch vlastníctva. To sa dá teraz podľa nich patrične využiť. Experti MP na pozemkové právo ale hovoria, že ak títo Maďari nemajú slovenské štátne občianstvo, musia využiť iné právne cesty, ako sa dostať k tejto pôde. Ak pôda, napríklad, medzitým prešla do iných rúk, je možné využiť aj súdnu žalobu, čo sa však na rozdiel od reštitúcií už spája s nemalými financiami. Niektoré slovenské médiá už uviedli, že FIDESZ sa snaží spolupracovať aj so Stranou maďarskej koalície (SMK) z pravicovej slovenskej vlády. Tlačová tajomníčka SMK Lívia Pokstallerová na to ale reagovala, že oficiálne rokovania v tomto smere žiadne neboli. Ešte viac problémov aj v prípade zvolenia súdnej cesty by mali Maďari pri získavaní tej pôdy, ktorá sa nachádza v 15-kilometrovom pásme okolo slovensko-maďarskej hranice. V tomto pásme totiž v roku 1949 došlo na základe takzvanej Štrbskej dohody k vzájomnej výmene obyvateľstva aj s ich majetkom. Podľa pozemkového odboru MP sa pritom reštituenti síce môžu uchádzať aj o pôdu zhabanú ešte v rokoch 1945 a 1946 na základe Benešovych dekrétov, ale ide len o tie prípady, keď nešlo o jasne odsúdených kolaborantov a zároveň rozhodnutie o konfiškácii bolo vydané až po februári 1948. Žiadosti reštituentov na Slovensku aktuálne prijímajú obvodné pozemkové úrady. Riaditeľ dunajskostredskej úradu Kristián Forgách ešte pred mesiacom napríklad informoval, že oni už dostali aj žiadosti nielen z Maďarska, ale aj z Izraela, Kanady či Švédska. Až na ojedinelé výnimky boli ale všetky žiadosti od ľudí so slovenským štátnym občianstvom. Ľudia bez štátneho občianstva vôbec posudzovaní neboli. Podľa neho sa jeho úrad s prípadmi, na aké upozorňuje FIDESZ, teda, že by niekto nemal na liste vlastníctva zapísané zhabanie pôdy, vôbec nestretli.

Maďari nemajú nárok na pôdu, SMK tvrdí opak

19. júla 2004 - pravda

Predstavitelia Strany maďarskej koalície podporujú nároky občanov Maďarskej republiky na vrátenie asi pol milióna hektárov pôdy takzvaných neznámych vlastníkov. Ide o pôdu, o ktorú Maďari prišli na základe dohody o výmene obyvateľstva, ktorú po druhej svetovej vojne uzatvorila s Budapešťou vtedajšia československá vláda. „Ak nebola skonfiškovaná a vedia dokázať svoje vlastníctvo, je to v poriadku,” povedal pre Pravdu o nárokoch, ktoré zhromažďuje v Maďarsku opozičná strana Fidesz, poslanec SMK Gyula Bárdos. Podobný názor vyslovila v piatok pre denník SME hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajliková. „Ak zahraniční štátni občania vedia zdokladovať, že pôda neznámych vlastníkov je ich, môžu ju získať späť,” povedala hovorkyňa ministra Zsolta Simona. Iní predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva však tvrdia úplný opak. „Žiadatelia musia byť jednoznačne slovenskými občanmi,” uviedol pre ČTK šéf legislatívnej sekcie slovenského ministerstva pôdohospodárstva Jozef Gaisbacher. Podľa neho aj otázku takzvanej pôdy „neznámych vlastníkov” jednoznačne rieši československo-maďarský protokol z roku 1949 o výmene obyvateľstva. Gaisbacherove slová potvrdil pre Pravdu aj odborník na pozemkové právo profesor Milan Štefanovič. „Nič sa nemení na zániku vlastníctva k pôde ani v prípade Maďarov, hoci ich pozemky neboli prevedené v evidencii nehnuteľností na štát alebo na prídelcov pôdy. Nariadenie SNR z novembra 1948 umožnilo znovu si zapísať vlastníctvo len tomu, kto od roku 1949 mal možnosť opäť na pozemkoch hospodáriť, teda nie tomu, kto bol v zahraničí. Táto výnimka sa vzťahovala len na občanov maďarskej národnosti na Slovensku,” uviedol Štefanovič. „Ministerstvo zahraničných vecí SR nebude komentovať ani slová Kataríny Czajlíkovej, ani vyjadrenia maďarského Fideszu,” povedal pre Pravdu Juraj Tomaga, hovorca rezortu diplomacie, do ktorého právomocí prípadné spory s Maďarskom spadajú.

Zasa Benešove dekréty

17. júla 2004 - SRo - gmp

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vydalo komuniké, v ktorom upozorňuje na to, že iniciatíva opozičného Fideszu - vo veci navrátenia skonfiškovanej pôdy v zmysle Benešových dekrétov po druhej svetovej vojne - môže spôsobiť zmätky. Predstavitelia Fideszu sa domnievajú, že v zmysle novelizovaného zákona o pôde na Slovensku môžu reštituovať pôdu aj tí maďarskí občania, ktorí svoj majetok stratili v dôsledku Benešových dekrétov, respektíve aj ich dediči. Malo by ísť o 600 tisíc hektárov takejto neidentifikovateľnej pôdy, a Fidesz sa podujal založiť nadáciu pre tých, ktorí chcú svoj údajný nárok uplatniť. Ministerstvo zahraničných vecí však vo včerajšom komuniké varuje pred možným nedorozumením a odporúča maďarským občanom informovať sa na slovenských diplomatických zastupiteľstvách.

Fidesz opäť k Benešovým dekrétom

Maďarská opozičná strana Fidesz plánuje poskytnúť pomoc maďarským gazdom či ich dedičom pri tom, aby mohli získať späť pôdu zhabanú v Československu v rokoch 1945-48 v zmysle Benešových dekrétov. Podľa zástupcov Fideszu ide o šesťstotisíc hektárov neidentifikovateľnej pôdy na území Slovenska v hodnote 150 miliárd forintov (dvanásť a pol miliardy korún), ktorej vlastnícke práva dodnes platia. Sándor Faludi, predseda gazdovskej pracovnej skupiny Fideszu pripomenul, že v zmysle novelizovaného zákona o pôde sa môžu na Slovensku prihlásiť vlastníci, alebo ich dediči do 1. septembra 2005. Tvrdenie maďarského ministerstva zahraničných vecí, že prihlásiť sa môžu iba občania Slovenskej republiky, je mylné - to je zasa názor šéfa zahraničnopolitického kabinetu Fideszu Ivána Bábu. Opozičná strana zakladá nadáciu s cieľom vyhľadať možných vlastníkov a dedičov pôdy z čias bývalého Československa.

Zahraniční Maďari chcú slovenskú pôdu

17. júla 2004 - sme, pravda

Maďarskí občania majú právo žiadať naspäť desaťtisíce hektárov slovenskej pôdy. Tvrdí to maďarská opozičná strana Fidesz, ktorá v týchto dňoch rozbieha veľkú kampaň, aby našla dedičov pozemkov. Slovenská strana včera pripustila, že Fidesz môže mať pravdu. „Dostali sme už hromadu žiadostí,” povedal SME Sándor Faludi, šéf roľníckej sekcie Fideszu. V hre je asi 580-tisíc hektárov takzvanej pôdy neznámych vlastníkov v hodnote 25 miliárd korún. Ide o opustené pozemky, ktoré nikdy neboli štátom skonfiškované. Faludi tvrdí, že Fidesz pri tejto iniciatíve spolupracuje so slovenským ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom z SMK, od ktorého medzi inými získal texty príslušných zákonov a plánuje usporiadať spoločnú tlačovú besedu. „Nespolupracujeme s Fideszom v tejto veci,” reagovala hovorkyňa ministerstva Katarína Czajlíková. „Ak zahraniční štátni občania vedia zdokladovať, že pôda neznámych vlastníkov je ich, môžu ju získať späť.” Ide napríklad o ľudí, ktorí museli opustiť krajinu pre Benešove dekréty, ale pôdu im neskonfiškovali, či už pre chyby, alebo z lenivosti úradníkov. Týka sa to všetkých emigrantov zo Slovenska aj inej národnosti než maďarskej. Fidesz sa teraz snaží vystopovať dedičov, ktorí sú roztrúsení po celom svete a často ani nevedia, že na Slovensku vlastnia pôdu. Žiadosť o list vlastníctva podal napríklad aj istý maďarský občan žijúci v Brazílii. Pravicová strana vedená bývalým premiérom Viktorom Orbánom preto dokonca zriadila nadáciu „Rob pre maďarských roľníkov”. „Zhromaždenú dokumentáciu chceme predať príslušným aktivistom SMK a kompetentným vládnym orgánom na Slovensku,” povedal Faludi. Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos nevedel povedať, či SMK s Fideszom spolupracuje. „Nemôžem to však vylúčiť. Vedel by som si to predstaviť. Túto otázku treba riešiť,” povedal. Dediči sa môžu prihlásiť do 1. septembra budúceho roku. Od tohto dňa totiž všetka pôda neznámych vlastníkov prechádza do majetku štátu a následne obcí. Fidesz preto slovenskú vládu žiada predĺžiť túto lehotu. „Prekvapuje ma, že to dnes Fidesz prezentuje ako politickú záležitosť a odvolávajú sa na spoluprácu s ústavnými predstaviteľmi Slovenska. Považujem za neakceptovateľné rešpektovať ich požiadavku, aby sa lehota predĺžila. Je to absurdné, mali na to minimálne štrnásť rokov,” povedal predseda pôdohospodárskeho výboru Miroslav Maxon z HZDS. Iniciatíva Fideszu vôbec nesúvisí s reštitučným zákonom, ktorý začal platiť tento rok. O reštitúcie totiž môžu požiadať len slovenskí občania a týkajú sa len obdobia 1948 - 1989. „Ide práve o pôdu, ktorá z rôznych príčin nebola skonfiškovaná, a teda vlastníctvo trvá. Je však zapísaná len v pozemno-knižných zložkách, neexistujú na ňu listy vlastníctva. Ak si ho skutoční dediči dajú vystaviť, pôda bude ich a je to celkom prirodzené a správne,” povedal Václav Mede, šéf SMK v Bratislavskom kraji a expert na otázky pôdohospodárstva.

Maďari našli cestu, ako získať späť pôdu v SR

Po úprave zákona o pôde v SR môžu Maďari podľa opozičného Zväzu mladých demokratov FIDESZ žiadať navrátenie zhabanej pôdy na južnom Slovensku. Píše o tom štvrtkové vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap, ktorý však na základe vyjadrení odborníkov zdôrazňuje, že to tak celkom nie je. Podľa predseda maloroľníckej sekcie FIDESZ Sándora Faludiho sa otvorila možnosť, aby sa pôda vyvlastnená v rámci Benešových dekrétov navrátila späť majiteľom, medzi ktorými sú najmä Maďari. Takmer 600 tisíc hektárov zhabali v rokoch 1945-1946, komunistická diktatúra však tieto nasilu odobraté pozemky neskôr opomenula previesť na listoch vlastníctva. Táto možnosť návratu sa otvorila pre tých vlastníkov, ktorým pôdu v období Benešových dekrétov zabudli podľa neho „chvalabohu” formálne v právnom zmysle vziať. „Chceli by sme v čo najširšom rozsahu odhaliť túto situáciu, aby ju ľudia spoznali aj za hranicami. Domnievam sa, že na Slovensku to už vedia, ale mnohí odtiaľ boli vysťahovaní a rozišli sa po celom svete.” Uviedol Faludi v stredu pred novinármi a dodal, že sekcia FIDESZu by chcela napomôcť pôvodným vlastníkom. V rozhovore pre Magyar Hírlap právny expert SMK Gábor Gál uviedol, že nový zákon o pôde platný od 1. januára vyžaduje k tejto reštitúcii nielen slovenské občianstvo, ale aj trvalý pobyt na Slovensku. Maďarský nemenovaný odborník denníku uviedol, že FIDESZ informuje o tejto veci nepresne, totiž odškodniť skutočne nemožno tých zahraničných občanov, ktorým majetok zhabali právoplatne. Ale v bývalom Československu vydali vo viacerých prípadoch neprávoplatné rozhodnutia. Z vlastníckych listov napríklad vyplýva, že pôdu zhabali už od zosnulých osôb a nie ich dedičov. V takomto prípade je možné dosiahnuť to, aby na list vlastníctva uviedli oprávneného majiteľa, teda dediča. Tak by mohli nárokovať späť svoje majetky aj cudzinci, cituje názor anonymného experta Magyar Hírlap.

Problémy menšín vo Vojvodine

16. júla 2004 - SRo - gmp

Opätovné nastolenie autonómie Vojvodiny by prispelo ku zmierneniu medzi-etnického napätia a obmedzeniu útokov so strany srbskej väčšiny proti príslušníkom národnostných menšín. To je názor predsedu Zväzu vojvodinských Maďarov Józsefa Kaszu, ktorý rokoval v Budapešti. V uplynulých dňoch sa uskutočnil mimoriadne intenzívny maďarsko-srbský dialóg. Najprv v nedeľu v Belehrade rokoval s premiérom Koštunicom a ministrom zahraničných vecí Draškovičom šéf maďarskej diplomacie László Kovács. Vzápätí srbský premiér sa stretol s predstaviteľmi maďarskej menšiny vo Vojvodine a srbskočiernohorský minister pre menšiny Rašim Ljajič bol v stredu v Budapešti. Nasledoval ho József Kasza, ktorý bol donedávna vicepremiérom srbskej vlády. Hlavným predmetom týchto stretnutí boli útoky proti maďarskej menšine vo Vojvodine, ktoré - podľa maďarských predstaviteľov - presahujú únosnú mieru, a odzrkadľujú silnejúcu tendenciu srbského nacionalizmu. Hodno pripomenúť slová ministra Ljajiča, podľa ktorého neslobodno síce podceňovať, ale ani preceňovať, keď sa mladí „pobijú”. Kasza na to hovorí, že hoci jediná facka, ktorú srbský mládenec dá maďarskému chlapcovi, má váhu a iné dimenzie, no a útokom zo strany srbskej väčšiny nie sú vystavení iba vojvodinskí Maďari a Chorváti: „V Srbsku je novým javom, že sa stali prípady aj na úkor slovenského či rusínskeho spoločenstva, pričom vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi, Srbmi a Rusínmi boli doteraz bezoblačné” - tvrdí József Kasza. Faktom je, že politici v Budapešti dávajú najavo svoju nevôľu, vojvodinskí Maďari sa obracajú aj na americký Kongres, sťažnosť je pred Radou Európy a začínajú sa angažovať aj poslanci Európskeho parlamentu. Vedenie v Belehrade však prejavuje snahu tento problém riešiť.

Diskusie o budúcom eurokomisárovi

16. júla 2004 - SRo - gmp

Hoci nová Európska komisia vznikne až v novembri, v Maďarsku sa už teraz rozvinuli diskusie o osobe budúceho maďarského eurokomisára. Diskusiu rozprúdil opozičný Fidesz, žiadajúc vládu, aby konzultovala s ním o nasledujúcom eurokomisárovi. Fideszácki politici sa domnievajú, že víťazstvo tejto strany vo voľbách do Európskeho parlamentu odôvodňuje ich požiadavku prinajmenšom spoločne vyberať maďarského komisára. Okrem toho ide o dlhodobé rozhodnutie, ktoré „preklenie” aj parlamentný cyklus, čiže dohoda parlamentných strán by bola vítaná. Fidesz však dopredu odmieta predĺženie mandátu súčasného komisára Pétera Balázsa, tobôž nominovanie súčasného šéfa diplomacie Lászlóa Kovácsa na tento post. Hovorca vlády však rozhodne odmietol podobné návrhy a vyhlásil: Fidesz si musí uvedomiť, že v Maďarsku vládne kabinet Pétera Medgyessyho, a nie opozícia. Predseda menšej koaličnej strany, Zväzu slobodných demokratov Gábor Kuncze označuje predbežné konzultácie o osobe budúceho eurokomisára za dôležité, avšak tie sa nemôžu začať tým, že opozícia predkladá zoznam „neželaných kandidátov”.

Kto bude maďarský euro-komisár

Veľvyslancom v Maďarsku bude Juraj Migaš

16. júla 2004

Novým slovenským veľvyslancom v Maďarsku bude kariérny diplomat Juraj Migaš. Na tento post ho navrhol minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Prezident SR Ivan Gašparovič dnes na brífingu s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom oznámil, že návrh akceptuje. Migaš v minulosti pôsobil ako veľvyslanec SR pri Európskej únii v Bruseli. V súčasnosti je šéfom sekcie bilaterálnej spolupráce na Ministerstve zahraničných vecí SR. Juraj Migaš je bratrancom bývalého predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša. Post slovenského veľvyslanca v Maďarsku bol neobsadený dva roky.

Prezidenti si plietli Migašovcov

16. júla 2004

Rakúsky prezident Heinz Fischer sa v piatok chcel pred slovenskými novinármi pochváliť svojimi znalosťami o vývoji na Slovensku. Po tom ako jeho slovenský partner Ivan Gašparovič potvrdil, že súhlasí s návrhom, aby sa novým veľvyslancom v Maďarsku stal „pán Migaš” Fischer vyhlásil, že pozorne sledoval Migašovu kariéru. „Viem, že pred tým bol veľvyslancom na Ukrajine, potom sa stal predsedom parlamentu a teraz pôjde do Maďarska”, chválil sa vedomosťami Fischer. Rakúsky prezident si však zmýlil menovcov, čo vyvolalo medzi zástupcami médií menší rozruch. Situáciu preto ihneď začali zachraňovať členovia oboch štátnych delegácií, ktorí vysvetľovali Fischerovi o akého Migaša ide. Nakoniec vznikol pri „Migašovcoch” taký chaos, že aj slovenský prezident sa pomýlil. Veľvyslanca totiž označil ako Júliusa a nie Juraja.

Maďari do Atén vyšlú protichemickú jednotku s moderným laboratóriom

16. júla 2004

Maďarská vláda vyšle do dejiska Hier XXVIII. olympiády Atén deväťčlennú jednotku expertov na chemické a biologické zbrane spoločne s moderným mobilným laboratóriom. V gréckej metropole by maďarskí špecialisti mali zotrvať jeden mesiac práve počas olympiády s úlohou analyzovať prostredie a v prípade chemického alebo biologického útoku aj neutralizovať nebezpečný materiál. „Biologické laboratórium nemá v rýchlosti, akou je schopné zachytiť nebezpečenstvo chemického alebo biologického útoku, vo svete konkurenciu,” vyhlásil maďarský minister obrany Ferenc Juhász.

Maďarské laboratórium do Atén

K obrane letných olympijských hier v Aténach prispeje Maďarsko biologickým laboratóriom. Oznámil to po zasadaní vlády minister obrany Ferenc Juhász. Maďarské laboratórium by malo fungovať v rámci síl rýchlej reakcie Severoatlantickej aliancie. Jeho úlohou bude v prípade možného chemického či biologického útoku analyzovať a neutralizovať látky, ktoré by sa dostali do ovzdušia. Minister obrany Ferenc Juhász informoval, že ide o laboratórium, ktoré vyvinula maďarská armáda v uplynulých dvoch rokoch, a ktoré je schopné za hodinu -dve zistiť, kde a akým spôsobom je ohrozované obyvateľstvo či športovci. Pôsobenie laboratória v Aténach by malo vyjsť na 27 miliónov forintov, čo je necelých štyri a pol milióna korún.

Neznámi vandali zničili náhrobky na židovskom cintoríne v Pannonhalme

16. júla 2004

Neznámi vandali zničili v stredu večer náhrobky na židovskom cintoríne v západnom Maďarsku. Polícia informovala, že v meste Pannonhalma, nachádzajúcom sa asi 100 kilometrov západne od Budapešti, bolo prevrátených 12 z 20 nedávno obnovených náhrobkov v tvare obelisku. Cintorín nebol podľa policajných zdrojov používaný od druhej svetovej vojny, keď väčšinu miestnej populácie židov odtransportovali do nacistických koncentračných táborov. Len začiatkom tohto mesiaca zničili vandali viac ako 90 hrobov na židovskom cintoríne v meste Gyöngyös na severovýchode krajiny.

Maďarsko: k úplatku nie je veľmi ďaleko

16. júla 2004

Maďarskí vodiči to majú od apríla ťažšie: ich priestupky sú evidované a po nazbieraní istého počtu bodov môžu prísť dočasne alebo natrvalo o vodičský preukaz. Trvalá strata vodičského preukazu znamená opätovné absolvovanie kurzu a skúšok. Maďarské pravidlá cestnej premávky sú skoro totožné so slovenskými, výšky pokút sa vyrovnali po zvýšení na Slovensku. Postup policajtov je tiež podobný: policajt môže vozidlo zastaviť bez udania dôvodu, môže rozhodnúť o tom, či priestupok vyrieši pohovorom, pokutou, alebo ho postúpi úradu vyšetrovania s podozrením na trestný čin. Priestupkové konanie ako na Slovensku však v Maďarsku neexistuje. Maďarská tlač už niekoľko týždňov diskutuje o tom, či je nový systém pokutovania výhodný a spravodlivý. Maďarskí komentátori sa zhodujú v názore, že systém nijakým spôsobom neznížil možnosť korupcie, tá teda kvitne ďalej. Treba zdôrazniť, že slovenský vodič sa v Maďarsku dostáva do ošemetnej situácie, ak nemá na pokutu. Nový evidenčný systém umožňuje hraničnej polícii zistiť, či nedlhujete na pokutách a odstaviť vás na hraniciach, kým nezaplatíte.

Maďarov zaplavil rumunský lacný cukor

16. júla 2004

Maďarský trh je zaplavený lacným rumunským cukrom, uviedol maďarský denník Magyar Hírlap. Zatiaľ čo jeden kilogram cukru v Maďarsku stojí asi 220 forintov (v prepočte približne 35 Sk), cena cukru v Rumunsku je polovičná. Vláda v Budapešti sa teraz na Európsku úniu v Bruseli obrátila o radu, čo by sa dalo podniknúť proti súkromnému importu cukru. Na rozsah súkromného importu poukazuje aj to, že predaj cukru v jednokilogramových baleniach v Maďarsku klesol na tretinu. Na východe Maďarska vraj niektoré obchody už vôbec neodoberajú cukor od maďarských veľkoobchodníkov. Podľa údajov maďarského priemyslu cukru sa v máji z Rumunska do Maďarska doviezlo v súkromných autách 5000 ton cukru. Odvtedy toto množstvo vzrástlo na 8000 až 10 000 ton mesačne. Súkromný import v tomto rozsahu umožnil vstup Maďarska do EÚ 1. mája, zdôraznil denník Magyar Hírlap: Ak sa do mája do Maďarska doviezlo len 50 kilogramov cukru bez cla, tak teraz možno podľa pravidiel EÚ doviezť bez cla tovar v hodnote 175 EUR (asi 7 007 SKK), čo zodpovedá 100 až 150 kilogramom. Maďarsko smie podľa EÚ ročne produkovať 400 000 ton cukru. Ak sa toto množstvo nepredá, musí maďarský štát prebytočný cukor odkúpiť za peniaze z daní. Okrem toho štátu kvôli nižšiemu obratu z cukru unikajú aj príjmy z dane z pridanej hodnoty. Podľa novín Magyar Hírlap strácajú aj pestovatelia cukrovej repy: ak EÚ zníži kvóty, musia roľníci znížiť produkované množstvo. Podľa priemyslu cukru si maďarské colné úrady vykladajú predpisy EÚ nesprávne: keď niekto importuje 150 kg cukru, ťažko možno hovoriť o „vlastnej potrebe”. Argumentuje tak, aby sa spotreba cukru na hlavu v Maďarsku znížila na 10 kg. Cukrovarníci a veľkoobchodníci žiadajú, aby ministerstvo financií prikázalo colným orgánom obmedziť import. Minister financií Tibor Draskovics sa teraz v Bruseli informoval, ako sa má vo veci postupovať ďalej.

Minister Zs. Simon rokoval vo Viničkách s vinohradníkmi o tokaji

15. júla 2004

Informovať o súčasnom dianí v súvislosti s dohodou o Tokajskej vinohradníckej oblasti medzi Maďarskou a Slovenskou republikou bolo cieľom pracovného stretnutia ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona s výrobcami hrozna, ktoré sa dnes uskutočnilo v obci Viničky v Trebišovskom okrese. Slovenská tokajská oblasť podľa nových dohôd v sebe zahŕňa výmeru 565 hektárov (ha). Minister pripomenul, že snahy o úplné uzatvorenie sporov medzi spomínanými susednými krajinami napredujú. Dohoda, ktorú schválila vláda a 15. júna na rokovaní o víne a viniči prerokovali aj v Bruseli, obrovsky posilnila pozície Slovenska aj Maďarska v záujem geografického označenia tokaja. „To znamená, že po roku 2007 by nikto iný, pokiaľ úspešne dotiahneme tento proces, ktorý sme dobre odštartovali, nebude môcť používať označenie Tokaj v názve. To znamená, nikto na svete, len v tomto regióne môžu robiť Tokaj taký, aký pili niekdajší králi,” uviedol TASR Simon. Podľa ministra proces zatiaľ zostáva otvorený a úplná ochrana značky sa dá očakávať niekedy koncom budúceho roka. „Ide o proces rokovania Európskej komisie (EK) a musí sa odzrkadliť aj v našej legislatíve,” doplnil Simon. Konštatoval, že je potrebné zmeniť výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR v oblasti tokaja, aby SR mala rovnakú technológiu, rovnaký zber a podobne. Ministerstvo zároveň pripravuje nový zákon o vinárstve a vinohradníctve, ktorý dotiahne ostatné problémy súvisiace aj s tokajom. Staršia legislatíva spomína plochu tuzemských tokajských honov na úrovni 908 ha. MP zdôrazňuje, že aj pri ploche 565 ha je potenciál na ďalší rozvoj dostatočný, pretože dnes je reálne obhospodarovaných len 375 ha. Slovenská tokajská oblasť v sebe zahŕňa obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá a Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto a Viničky.

Maďarsko je eldorádom pašerákov cigariet, a to aj vďaka zvýšeniu dane z tabaku

15. júla 2004

Najnovšie zvýšenie dane z tabaku v Maďarsku o 35 % viedlo podľa názoru expertov v maďarskom tabakovom priemysle k masívnemu zvýšeniu čierneho obchodu. Keďže maďarská vláda za posledné dva roky zvýšila daň z tabaku o celkovo 94,5 %, vzrástol podiel dane z maloobchodnej ceny na 58,3 %. Maďarsko tak prekročilo požiadavku Európskej únie (EÚ) o zdanení vo výške minimálne 64 EUR (okolo 2 563 SKK) na 1 000 cigariet, povedal šéf Maďarského zväzu tabakového priemyslu András Patai denníku Magyar Hírlap. Maďarsko dostalo na vyrovnanie spotrebnej dane na úroveň EÚ termín do 31. decembra 2008. Denník pripomína, že maďarská vláda chcela znížiť daň z tabaku, aby tak potlačila čierny trh s cigaretami, ktorý tvorí asi 30 % celkového obratu. V roku 2001 predstavovala legálna spotreba cigariet 22 miliárd kusov. Vlani toto číslo kleslo na 18,3 miliardy kusov. Tento rok počíta tabakový priemysel s 15 až 16 miliardami kusov. Legálny trh s cigaretami tak za tri roky zaznamenal pokles o 6 miliárd kusov cigariet. Tento pokles však neznamená nižší počet fajčiarov, pretože ten ročne predstavuje len 1 až 2 %. „Chýbajúcich” šesť miliárd cigariet dodávajú na trh pašeráci, ktorí tak oberajú maďarský trh o daňové príjmy vo výške 90 až 100 miliárd forintov (okolo 16 miliárd SKK). Hlavné trasy pašerákov cigariet z východnej i západnej Európy vedú podľa denníka cez Maďarsko do Nemecka a Francúzska. Aj samotné tabakové fabriky vraj „podporujú prácu pašerákov”, keď odhliadajú od toho, že balkánsky štát „importuje štvornásobok bežného maximálneho množstva cigariet.” Tretina pašovaných cigariet sa predá na maďarskom trhu. Prebytok sa potom pašuje do iných krajín, kde sú cigarety zdanené ešte viac. Väčšina pašovaných cigariet pochádza podľa denníka z Ukrajiny, Srbska a Rumunska. Vodiči nákladných áut pašerákov zarobia na jednom transporte okolo jedného milióna forintov.

Maďarský med ohrozený čínskym

15. júla 2004 - SRo - gmp

Výrobcovia medu v Maďarsku sa obávajú čínskej konkurencie, a preto lobujú za to, aby Európska únia neuvoľnila zákaz dovozu potravín z Číny. Kompetentná komisia zasadá v Bruseli dnes. Európska únia, ak aj nie okamžite, ale skôr či neskôr uvoľní dovoz hydiny, medu, mušlí, rakov a iných potravín z Číny. Možná „čínska invázia“ sa najviac dotýka maďarských výrobcov medu. V Maďarsku sa ročne vyrába 20 tisíc ton medu, z toho 15 tisíc ton sa vyváža do krajín Európskej únie. V Číne však zatiaľ nie sú schopní dodržať bezpečnostné predpisy pri výrobe medu - to je hlavný argument celoštátneho zväzu maďarských medárov. Jeho predseda Péter Bross v denníku Magyar Nemzet uvádza, že čínski včelári zbierajú iba nektár, z ktorého vyrábajú med až vo fabrikách. Európska únia však tento výrobok nepovažuje za med, navyše táto metóda znižuje potravinovú bezpečnosť. V podstate ide o riedky cukrový sirup skladovaný v katastrofálnych podmienkach, čiže môže byť živnou pôdou doteraz neznámych chorôb - domnieva sa šéf zväzu výrobcov medu v Maďarsku. Čínsky vplyv bol citeľný na konci 90. rokov, keď maďarské medárstvo skoro skrachovalo, no vzápätí Európska únia zakázala dovoz z Číny, ceny sa zvýšili trojnásobne, a situácia sa zlepšila. Magyar Nemzet konštatuje, že z hľadiska potravinovej bezpečnosti nestačí kontrolovať iba finálny výrobok, ale treba dozerať na celý výrobný proces. No a v Číne nie je k dispozícii kvalitná voda, nie je zabezpečený odvod odpadových vôd a spracovanie odpadov. Maďarská strana upozorňuje aj na to, že v poslednom čase sa na trhu objavili reexportéri čínskeho medu z Vietnamu a Singapúru - píše na záver denník Magyar Nemzet.

Sprísniť tresty za dopravné priestupky

15. júla 2004 - SRo - gmp

Chorvátsky parlament začal rozpravu o výraznom sprísnení bezpečnosti premávky na cestách. Nové opatrenia môžu platiť už počas tejto sezóny. V tomto roku zomrelo na chorvátskych cestách 339 osôb, od vyhlásenia samostatnosti Chorvátska roku 1991 toto číslo už dosahuje 11 500. Nečudo, že premiér Ivo Sanader na začiatku parlamentnej rozpravy reagoval na tieto šokujúce údaje slovami: „Ak to bude pokračovať takto, na chorvátskych cestách zahynie viac ľudí, ako vo vlasteneckej vojne”. Tragické prípady podnietili vládu sprísniť tresty za dopravné priestupky. Napríklad za prekročenie predpísanej rýchlosti o desať kilometrov za hodinu v obci to bude 300 kún, o 50 kilometrov už 2000 kún. Prerátané je to 1800, respektíve 12 tisíc korún. Pitie za volantom by sa netolerovalo - do 0,5 desatín promile by mala byť pokuta 1500 kún. Táto suma by rástla úmerne k obsahu alkoholu v krvi, dokonca sa má zaviesť aj 60 dní väzenia. Hovorí premiér Sanader: „Osobne som za nula celá nula promile. Myslím, že musíme vyslať vážny signál. Nie preto, aby sa nepilo. Kto chce, nech si vypije, ale potom nesmie šoférovať”. Polícia nemilosrdne plánuje prenasledovať aj používanie mobilného telefónu za volantom.

Medgyessy príde na otvorenie univerzity

14. júla 2004 - SRo - gmp

Maďarský premiér Péter Medgyessy na dnešnom stretnutí s podpredsedom slovenskej vlády Pálom Csákym potvrdil podporu maďarského štátu pre komárňanskú univerzitu Jánosa Sellyeho, okrem toho uvítal dnešné rozhodnutie kabinetu v Bratislave o osobe budúceho veľvyslanca v Budapešti. Na otvorení komárňanskej maďarskej univerzity 14. septembra bude prítomný aj premiér Maďarska Péter Medgyessy. Jeho vláda potvrdzuje jednorazovú finančnú pomoc pre túto novú ustanovizeň vo výške 130 miliónov forintov, čo je niečo vyše 20 miliónov korún - informoval nás vicepremiér Csáky, ktorý medzi ďalšími témami rozhovorov spomenul prihraničnú spoluprácu, najmä obnovu malých mostov na rieke Ipeľ, o čo je veľký záujem na oboch stranách hranice. Na pretras prišla aj záležitosť neobsadeného postu veľvyslanca slovenskej republiky v Budapešti. Hovorí Pál Csáky: „Pán premiér Medgyessy túto informáciu, že vláda Slovenskej republiky sa dnes rozhodla o osobe nového veľvyslanca v Budapešti, bral veľmi ako pozitívny signál, pretože už aj tu v Budapešti boli názory, že to nie je dobrý stav, a samozrejme aj v Bratislave zo strany niektorých členov vlády sme to kritizovali, že sa to dlho neobsadzuje tento posta, a to nie je dobré.”

Vidámpark - Budapešť

23. júla 2004

Päťdesiat rôznych druhov zábavy ponúka na šesťapolhektárovom pozemku Vidámpark v Budapešti. A ktoré atrakcie by ste určite nemali obísť? Napríklad v Európe najdlhšiu z dreva zhotovenú Húsenkovú dráhu. Jej najvyšší bod je vo výške 28 metrov, dlhá je jeden kilometer a pohybuje sa rýchlosťou 50 km/h. Postavili ju roku 1922, vynovili roku 2000 podľa pôvodných plánov. Osudy Petöfiho hrdinu Jánosa vám priblíži ďalšia atrakcia zo začiatku minulého storočia - Jaskynná železnica. V parku však pribudli aj novinky. Patria medzi ne Lapač tieňov, Kráľ gólu, Hip Hop, Top Spin, Ikarus, Break-Dance, Looping Star. Najobľúbenejšia je Kráľ gólu. Je to hra, v ktorej hráč kope loptu do virtuálnej brány, v ktorej stojí brankár. Každý hráč má tri strely a počítač vyhodnocuje presnosť zásahu. Víťazov registrujú v každom parku. Hru vymyslel 19-ročný Brit roku 1998 a odvtedy sa hrá už na 20 miestach vo svete. Dráha má dĺžku 600 metrov, hrať môžu deti od 12 rokov. Ďalšou novinkou je zo Škótska prichádzajúci Looping Star. * Otváracie hodiny: v júli a auguste je park otvorený od 10. do 20. hodiny. Na atrakcie sa lístky kupujú zvlášť. * Vstupné: 300 forintov platia dospelí, deti do 120 cm a vozičkári majú vstup zadarmo.

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

23. júla 2004

23. júla 2004

23. júla 2004

23. júla 2004

22. júla 2004 - pravda

21. júla 2004

21. júla 2004

21. júla 2004

20. júla 2004

20. júla 2004

20. júla 2004

20. júla 2004

21. júla 2004 - pravda - Martin Hric

20. júla 2004 - sme

19. júla 2004

Migaš sa učí po maďarsky (má vraj talent), MZV čaká na agrément

19. júla 2004

19. júla 2004

21. júla 2004

22. júla 2004 - pravda - Ľuboš Palata

23. júla 2004

20. júla 2004

22. júla 2004

22. júla 2004

21. júla 2004

22. júla 2004

21. júla 2004 - hn

19. júla 2004

19. júla 2004 - pravda

17. júla 2004 - SRo - gmp

17. júla 2004 - sme, pravda

16. júla 2004 - SRo - gmp

16. júla 2004 - SRo - gmp

16. júla 2004

16. júla 2004

16. júla 2004

16. júla 2004

16. júla 2004

16. júla 2004

15. júla 2004

15. júla 2004

15. júla 2004 - SRo - gmp

15. júla 2004 - SRo - gmp

14. júla 2004 - SRo - gmp

23. júla 2004

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame

Kontakt

Redakcia Ľudových novín