Na celom maďarskom úseku Hornádu dnes už očakávajú pomalý pokles hladiny rieky, avšak záchranné práce pokračujú intenzívne. Z priestoru museli evakuovať ďalšie rodiny, hrozí zrútenie vyše stovky domov. Hornád kulminoval v noci pri obci Gesztely na štyristo päťdesiatich piatich centimetroch, čím hladina rieky prekonala všetky doterajšie historické rekordy. Celoštátne riaditeľstvo na boj proti katastrofám rozhodlo vysťahovať 71 ľudí, nateraz hrozí, že sa zrúti 128 domov. Dve obce sú naďalej odrezané od sveta, hrádze a cesty sú premočené, a tak v noci na dnes sa do prevozu vriec naplnených pieskom zapojili dva vrtuľníky maďarskej armády. Na záchranných prácach sa zúčastňuje 1400 ľudí. Postihnutú oblasť včera navštívila ministerka vnútra Monika Lamperthová a prisľúbila, že vláda zo svojich rezervných fondov nahradí náklady obcí na záchranné práce a zatiaľ sa slovne zaviazala, že vláda zaplatí aj obnovu ciest a budov, ktoré sú majetkom samospráv.

Pri Hornáde evakuovali v Maďarsku pre záplavy 48 osôb

2. augusta 2004

Pre záplavy na rieke Hornád na východe Maďarska museli zatiaľ evakuovať 48 osôb. Asi stovka domov je ohrozená, 19 bolo poškodených a šesť vozoviek uzatvorili. Na dolnom toku rieky očakávajú kulmináciu dnes večer pri 440 cm, doteraz najvyššiu hladinu 423 cm tam pri obci Gesztelyi namerali v roku 1979. Obyvateľstvo spolu s civilnou ochranou položilo na ochranu obydlí do dnešného rána asi 80.000 vriec s pieskom. Dôležitou úlohou maďarských vodohospodárov bolo počas týchto záplav rokovanie so slovenskými partnermi. Povedal to v Budapešti zástupca štátneho tajomníka ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Miklós Varga. Ako spresnil, na prítoku Hornádu na slovenskej strane z Ružínskej priehrady po dažďoch pustili 205 metrov kubických vody za sekundu. V koryte Hornádu na slovensko-maďarských hraniciach znamená toto množstvo asi polovicu záplavovej vlny, ktorej prietok dosahoval dovedna 500 kubíkov za sekundu. Slovenskí vodohospodári hneď, ako im to situácia umožnila, večer 31. júla znížili prietok o 50 kubíkov, teraz pravdepodobne im situácia už umožňuje, aby vypúšťali iba 85 kubíkov za sekundu, poznamenal Varga. To podľa jeho slov spôsobilo, že na hornom toku pokles hladiny je pomerne rýchly. Pri Hidasnémeti dnes o 10.00 hodine klesla hladine o jeden meter menej a dosiahla 314 cm. Na dolnom toku očakávajú vodohospodári ďalšie problémy. "Je nepochybné, že sa Slovensku skomplikovalo situáciu, že niektoré obce zaliala voda, preto bolo možné ťažšie skontaktovať sa s kolegami z košického vodohospodárskeho riaditeľstva. Keď sa však vedúcemu ochranárskeho a vodohospodárskeho riaditeľstva z Miškovca podarilo spojiť s nimi, pomerne rýchlo - v priebehu niekoľkých hodín - znížili prietok vody z Ružínskej priehrady," reagoval Varga na otázku TASR a označil partnerský vzťah so slovenskými kolegami za korektný.

Hornád v Maďarsku

Aj na maďarskom úseku rieky Hornád sú vodné stavy stále vysoké, na záchranných prácach sa v noci zúčastnilo 600 ľudí. Na hornom toku maďarského úseku Hornádu odvčera zaznamenali pokles, no na dolnom očakávajú postupne zvyšovanie vodných stavov. Ohrozené sú štyri obce, odkiaľ v priebehu noci vysťahovali 46 ľudí. Dve dediny sú naďalej úplne odrezané od sveta, obec Böcs rozťala voda na dve polovice. Na protipovodňových prácach v dvadsiatich troch obciach sa zúčastňuje 600 ľudí a 110 rôznych mechanizmov. Hrozí zrútenie zaplavených domov a na mnohých miestach hrádze presakujú.

Vládna kríza

3. augusta 2004 - SRo

Nie je žiadna kríza - maďarská vláda je na svojom mieste a pracuje - takto odbil premiér Medgyessy úvahy o niektorých zmenách na ministerských postoch. Pozorovatelia však tvrdia, že tieto úvahy neboli neodôvodnené, iba predčasné. Dym bol väčší ako oheň - to je verzia vládnych politikov. Politológovia a komentátori však predpovedajú skoré vypuknutie, ak aj nie požiaru, tak silnejších plameňov určite. Možné odstúpenie ministra spravodlivosti, demisia šéfa rezortu športu a mládeže a iné zmeny sú nateraz odsunuté, socialistická strana demonštrovala podporu premiérovi Medgyessymu. Problém je však v tom, že táto najväčšia vládna strana sama zápasí s vnútornými konfliktmi, ktoré vyrieši až jesenný kongres. Predseda vlády zvolal narýchlo zopár čelných predstaviteľov strany a niekoľkých ministrov, no vysvitlo, že situácia zatiaľ nedozrela na husársky rez, nebodaj na odstúpenie samotného premiéra. Ten prosí o trpezlivosť - koncom tohto, začiatkom budúceho mesiaca uskutoční isté zmeny v zložení svojej vlády, ale iba v záujme zefektívnenia a modernizovania jej činnosti. Zato hodil verejnosti „kosť“, na ktorej chvíľu možno „mľaskať“: odvolal hovorcu vlády, z čoho je evidentný postoj, že nie politika vlády, ale komunikácia je zlá.

Zmeny v maďarskej vláde

2. augusta 2004

Okolo maďarskej vlády sa niečo deje, napätie sa v nej stupňuje, čo chce premiér Péter Medgyessy preklenúť na rokovaniach s čelnými predstaviteľmi socialistickej strany. Včera ponúkol demisiu minister športu a mládeže, dnes zasa prepustili hovorcu vlády. Kríza dôvery - takto by sa dala zrejme najvýstižnejšie charakterizovať situácia v maďarskej vláde. Pred niekoľkými dňami minister spravodlivosti Péter Bárándy naznačil, že jestvujú hranice, za ktoré vo svojej zásadovosti zájsť nemôže. Bližšie to však nešpecifikoval. Včera zasa minister športu a mládeže Ferenc Gyurcsány oznámil, že ponúka premiérovi demisiu. Tu pozorovatelia pripomínajú, že Gyurcsány bol jedným z najbližších spolupracovníkov premiéra Medgyessyho. Ide o najmladšieho, a najzámožnejšieho člena vlády, ktorý má vysoké ambície aj v socialistickej strane, ktorá sa na jeseň chystá obnoviť celé vedenie. Predseda strany László Kovács už oznámil, že nebude opäť kandidovať. Možno pôjde do Bruselu za eurokomisára, ale to sú zatiaľ iba dohady. Takisto iba dohady sú spojené s dnešným odvolaním hovorcu vlády Zoltána J. Gála. O ňom nemožno povedať, že bol iba sivým úradníkom, pretože často držal chrbát za celú vládu a čelil ostrým kritikám, ktoré patrili vládnej politike. Premiér na popoludnie zvolal stretnutie s členmi vlády, ktorí nie sú na dovolenke, a s čelnými predstaviteľmi socialistickej strany, pravdepodobne aby s nimi prerokoval novú situáciu. Péter Medgyessy inak na koniec augusta - začiatok septembra už dávnejšie avizoval zmeny vo svojej vláde.

Péter Medgyessy uvoľnil Zoltána J. Gála z funkcie hovorcu vlády MR

Maďarský premiér Péter Medgyessy uvoľnil dnes z funkcie hovorcu vládneho kabinetu Zoltána J. Gála. V Budapešti o tom informovali oficiálne zdroje. Predseda vlády poveril úlohami hovorkyne vlády doterajšiu Gálovu zástupkyňu Eriku Gulyásovú, hovorí sa v komuniké Kancelárie hovorcu vlády Maďarskej republiky. Zoltán J. Gál je podľa oficiálne nepotvrdenej informácie hodnoverného zdroja v súčasnosti na dvojtýždňovej dovolenke.

Népszabadság analyzuje problémy justície na Slovensku

3. augusta 2004

Proces, ktorý by mal riešiť najkrvavejšie vyrovnávanie si účtov slovenského podsvetia, sa zmenil v tragikomédiu. Iba pomaly napreduje protikorupčný boj v justícii a minister spravodlivosti Daniel Lipšic pripúšťa, že je bezmocný. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Najčítanejší denník pripomína udalosti z pred vyše piatich rokov v Dunajskej Strede, kde v reštaurácii Fontána zmasakrovali 10 osôb, ako aj následné zadržanie troch podozrivých osôb, a okolnosti vlani začatého súdneho procesu s nimi. Népszabadság podrobne popisuje prekážky procesu, ktoré sa vynorili vo forme ochorení obhajcov, neskôr vo výmene sudcov. Ako poznamenáva, slovenská verejnosť sa vtedy zhrozila, keď vysvitlo, že po uplynutí možnej najdlhšej vyšetrovacej väzbe jeden z obvinených Árpás Sz. sa bude môcť brániť od septembra na slobode. Podľa prieskumov v SR považujú občania súdy za najmenej dôveryhodné štátne inštitúcie. Málo platný je hlasito propagovaný protikorupčný boj a boj proti organizovanému zločinu, ak obvinení vedia využiť do očí bijúcu dobrú vôľu sudcov na nájdenie najrôznejších právnych medzier na brzdenie výkonu spravodlivosti, konštatuje periodikum a uvádza ďalšie príklady takýchto procesov. "Nemám právne prostriedky, aby som proti tomuto zasiahol," povedal pre Népszabadság Lipšic, ale zároveň dodal, že viacerých sudcov, ktorých pristihli už aj pri nedbanlivosti, alebo bolo u nich možné preukázať zdržiavanie uzatvorenia prípadu, potrestal zákonom danými možnosťami.

MOL chce kúpiť od Shell 58 púmp

3. augusta 2004

Maďarský ropný podnik MOL obnovil dialóg o kúpe reťazca 58 čerpacích staníc anglo-holandskej skupiny Shell v Rumunsku, oznámil včera rumunský denník Ziarul Financiar. Dohoda v odhadovanej výške 70 miliónov dolárov by mohla byť ukončená do konca tohto roku. MOL sa totiž začal obzerať už aj po poradcoch, ktorí by mu pri vyjednávaniach asistovali. Po predaji spomínaných čerpacích staníc sa Shell prakticky stiahne z rumunského trhu čerpacích staníc natrvalo. Odpredaj čerpacích benzínových staníc Shell začal vlani, keď koncern predal firme MOL prvých 23 staníc v transakcii za odhadovanú sumu 20 až 25 miliónov dolárov.

Maďarská OTP prevzala banku v Rumunsku

3. augusta 2004

Maďarská banka OTP uzavrela prevzatie súkromnej rumunskej banky RoBank za 47,5 milióna dolárov. Zvyšných 80 percent kúpnej ceny bolo preukázaných 26. júla a akcie boli prevedené v piatok, oznámila včera OTP na internetovej stránke budapeštianskej burzy. OTP podpísala 28. apríla kúpnu zmluvu s britskou skupinou Balli a tureckou skupinou Bayraktar o prevzatí sto percent RoBank.

Chorvátsky turizmus v zajatí percent

3. augusta 2004 - SRo

Turistická sezóna v Chorvátsku v týchto dňoch a týždňoch vrcholí, možno sa tam dole, na juh chystajú ešte aj mnohí z vás. Slnko bude páliť, more je stále slané a teplé. Pozrime sa však na druhú stranu tej istej mince, čiže na dilemy tých, ktorí sa starajú o to, aby sme sa my, turisti cítili dobre, a aby neutrpela ani štátna pokladnica, ktorá sa bez ziskov z turizmu nemôže zaobísť. Za celé dva týždne, ktoré som strávil na Jadrane, neuplynul deň, aby som v novinách nenaďabil na informácie, ktoré hovorili o percentách. Najprv malo byť zahraničných turistov o 5 percent menej ako vlani, no postupne sa to znižovalo, a keď som odchádzal ja, bilancia už bola pozitívna. Predstavte si, že o 2 percentá bolo viac turistov na celom morskom pobreží, než vlani. Slovom: chorvátsky turistický priemysel žije v ošiali percent. Momentálne rátajú div nie „na kusy“ Talianov, ktorí by mali celú sezónu opäť zachrániť. Očakávajú, že ich bude zasa vyše milióna. No a Taliani sú najlepší „potročači“, míňajú najviac peňazí - nepozerajú sa na ceny, keď sa cítia dobre. Veď to: keď sa cítia dobre. So slnkom a morom, respektíve s prírodou na pobreží nie sú problémy - tie sú bohom dané. No a solventnejší turisti - teraz je ich viac o 60, 70, 80 percent z Británie, Francúzska, Dánska, Švédska, aj Fínska - teda Severania sú blažení, pretože sa im aj ceny zdajú prinízke. Celkovo sa mi zdá - a priznávajú to aj tí, čo riadia turizmus, že záujem v Chorvátsku majú predovšetkým o túto bohatšiu vrstvu, veď jednostaj plačú, že je málo štvor a päťhviezdičkových hotelov a sľubujú, že na budúci rok ich postavia neúrekom. A čo našinec, z historických dôvodov akosi s tenšou peňaženkou? Pizza za štyridsať kún, apartmán za 50 eur - to je titulok z novinovej rubriky „Turistička patrola“, v ktorej chorvátski reportéri hneď kladú otázku: čo sa kto čuduje, že je menej turistov. Takzvané chemické toalety na pláži niekde v Dalmácii vyprázdňujú iba každý tretí deň - to je ďalší postreh patrolujúcich novinárov. Podaktorí z nich sa vydávali za maďarského turistu, no a smutne museli zistiť, že na trhu u zeleninárky ich chceli ogabať pri platení eurami, v kaviarni si ich nikto nevšímal, tesne pri turistickej kancelárii ich odlákali do súkromného apartmánu „čierni privatnici“ a podobne… No človek sa nemusí informovať len z novín - má aj vlastné skúsenosti. Napríklad v krásnom prímorskom areáli vo Svätom Pelegrine pri Umagu na Istrii sa platí - akože - za auto dvadsať kún, čiže 120 korún na deň, no sprcha je len jedna, aj tá iba na okraji, takisto kontajner na smeti - tie na druhom konci nikto nezbiera. Aj tu by sa zišli inšpektori, ktorí sa však venujú skôr „černotám“ v oblasti ubytovania na súkromí. Húfne sa rozbehli všade na Jadrane, pretože je evidentné, že asi 20-30 percent turistov nie je prihlásených, čiže štátna kasa stráca prinajmenšom takzvanú „kurorttaxu“ - jedno euro na deň a osobu - a dane od majiteľov apartmánov. Títo nelegálni súkromníci pritom poskytujú služby na nižšej úrovni, čím poškodzujú imidž chorvátskeho turizmu - treba proti nim vystupovať drakonickými pokutami, no na druhej strane by aj štát mohol poľaviť v úsilí „hrabať“ dane. Veď sa pozrite na Turecko - podpichujú opäť novinári - tam štát dotuje všetko, čo s turizmom súvisí a tak nečudo, že týždeň tam možno stráviť už za 200 eur, vrátane letenky. Mimochodom v Chorvátsku sa uvažuje o zavedení paušálnej dane, od čoho si možno sľubovať postupné vybielenie „sivej ekonomiky“ v turizme. Erárni optimisti - teda politici zodpovední za rozvoj turizmu - tvrdia, že sezóna aj kvôli majstrovstvám Európy vo futbale alebo pre blížiacu sa olympiádu síce nie je ľahká, ale sa ani ku katastrofe neblíži. O „katastrofe“ píšu iba novinári - hovorí napríklad istý štátny tajomník, ktorý vraj nevidel ešte jednu krajinu, v ktorej by médiá hovorili o domácom turizme tak negatívne ako v Chorvátsku. Ja by som vedel prinajmenšom ešte o jednej, no aj v prípade Chorvátska platí, že za skrivený obraz nemožno viniť zrkadlo.

O užitočnosti (témy) autonómie Maďarov

2. augusta 2004 - sme

Slovenskú politickú scénu opäť rozbúrila diskusia o maďarskej menšinovej autonómii. Je to téma, ktorá nezapadne nikdy, a v lete, uprostred uhorkovej sezóny, je pre politikov a médiá darom z nebies. Zaujímavé je, že búrku nevyvolalo vystúpenie tunajších Maďarov, ale odkazy maďarských národniarov z Budapešti. Väčšina SMK už pred rokmi uložila otázku autonómie na ľad. Okrem umiernenosti a pochopenia reality sa tak rozhodli aj pre vlastnú bezradnosť. Na rozdiel od maďarských menšín v Rumunsku či Srbsku, ktoré majú po zásuvkách rôzne pomerne podrobné koncepty autonómie a na túto tému vedú roky diskusiu, medzi Maďarmi na Slovensku sa nič podobného nedeje. Tunajších maďarských politikov ani vlastní voliči nikdy nekonfrontovali s požiadavkou, aby upresnili, ako by mala hypotetická autonómia vyzerať. Ušetrilo im to veľa problémov. Rýchlo by totiž vysvitlo, že napríklad najproblematickejšiu územnú autonómiu nie je možné uskutočniť bez toho, aby z nej veľká časť maďarskej menšiny vypadla. Ak SMK príde s návrhom, kde by mala byť, musí povedať aj to, kto sa do nej nezmestí. A to by vyvolalo protesty. V prípade menej problematickej školskej a kultúrnej autonómie zasa treba vysvetliť, v čom sa okrem mena líši od situácie, v ktorej sa väčšina právomocí, napríklad v oblasti školstva, presúva do rúk miestnych a územných orgánov. V nich sú Maďari v oblastiach, ktoré obývajú, úplne správne a v súlade s demokratickými princípmi zastúpení, či ich dokonca ovládajú. U menšinových radikálov zasa autonómia poklesla na úroveň hesla, ktoré vyťahujú vtedy, keď potrebujú tých umiernenejších ovaliť niečím po hlave. A navyše im to pomôže zakryť, že sa ich činnosť v prospech menšiny v podstate vyčerpáva práve hlásaním hesiel a hľadaním podpory u národniarov v Budapešti. Medzi iným opäť na to, aby im pomohli voči vlastným umierneným politikom, ako sa to stalo aj teraz. Pasivita SMK je však daná aj tým, že slovenských Maďarov autonómia príliš neláka. Lákavou predstavou bola v dobách Mečiarovej vlády. Vtedy sa naozaj zdalo, že môže byť jedinou obranou proti vládnej zvoli. Odvtedy potrebu autonómie u väčšiny maďarských voličov prehlušili oveľa rukolapnejšie problémy. Je to tak trochu škoda. Seriózna diskusia o nejakej forme autonómie ako technického nástroja riešenia problémov maďarskej menšiny na Slovensku (ale v prípade školnej či kultúrnej autonómie možno aj problémov Rómov) by mohla byť celkom užitočná. Poslúžila by aspoň na ujasnenie pojmov. Predpokladom serióznosti je však to, aby si slovenskí politici a aj väčšina médií uvedomili, že takáto diskusia je rovnako legitímna ako napríklad diskusia o tom, či je pre Slovensko lepší pomerný, alebo väčšinový volebný systém. Že autonómia nie je diabolským vynálezom, pri ktorom by človek musel siahať po svätenej vode, ale nástrojom viac či menej fungujúcim v mnohých európskych krajinách. Napokon, väčšina slovenských politikov to vie, len je im ľúto vyradiť zo svojho repertoáru nástroj na získavanie voličov, ktorý si tak dlho pestovali. Diskusia by to bola užitočná napriek tomu, že sám autor tohto článku o užitočnosti autonómie pre maďarskú menšinu na Slovensku pochybuje. Nie však preto, že by boli všetky problémy menšín už vyriešené a ony by nevedeli, čo si z vlastnými právami počať, ako sa nám snažia vsugerovať niektorí slovenskí politici. Denník Új Szó napríklad písal o prípade dvoch pracovníčok slovenskej pobočky firmy BASF, ktoré prepustili z práce preto, že medzi sebou počas prestávky hovorili po maďarsky. Šéf bratislavskej pobočky firmy Jan Vodňanský pre noviny priznal, že dôvodom ich prepustenia bol naozaj rozhovor v materinčine, ktorý považoval v spoločnosti slovenských kolegov za poburujúci.

Možnosť autonómie - SMK

2. augusta 2004 - SRo

Výroky predsedu zahraničného kabinetu maďarskej opozičnej strany Zväzu mladých Maďarov FIDESZ Zsolta Németha, podľa ktorého medzi snahami SMK figuruje aj záujem o vytvorenie autonómie a samosprávy vzbudili rozporuplné reakcie. Poverený podpredseda SMK Arpád Duka Zólyomy dokonca nevylúčil ani možnosť územnej autonómie. Nasledovala kritika opozičného Smeru a mimoparlamentná SNS dokonca zvažuje petíciu na zákaz SMK. Výroky o územnej autonómií sú len ďalšími v najnovšom rade kontroverných návrh predstaviteľov SMK či Fideszu. Medzi ne patrí výrok europoslankyne Edit Bauerovej, aby sa v národnej rade rokovalo aj po maďarsky, či vyjadrenie predstaviteľov maďarskej strany Fidesz, aby sa o skonfiškovanú pôdu na Slovensku prihlásili aj maďarskí občania. Obvinenia z koordinácie krokov nie sú pravdivé, reaguje predseda SMK Béla Bugár a demonštruje to aj na nedávnom prípade kauzy pôdy. „Ani neprečítali zákon a spájali určité veci, ktoré nie sú spojiteľné. Keby to s nami koordinovali, tak „v tejto kauze“ by ani nedošlo.“ A odpoveď predsedu SMK na otázku, či je šťastné, aby podobné výroky predstaviteľa politickej strany cudzieho štátu vôbec zazneli? „Nikto do našej politiky okrem našich členov nebude. Ani zvnútra Slovenska, ale ani mimo Slovenska. My sme autonómna politická strana, robíme naše kroky na základe zákona a Ústavy Slovenskej republiky, a ostatné ma nezaujíma. Nezaujíma ma ani to, čo kto hovorí zo zahraničia.“ Ide o postupné a dohodnuté kroky, ktoré majú za cieľ odtrhnutie južného Slovenska a jeho pričlenenie k Maďarsku, vyhlasuje štatutárka SNS Anna Malíková. Parlament podľa nej stratil národné cítenie a na rade sú občania. „Formulujeme už petičný výbor a otázka, ktorá by teda bola predostretá občanom tohto štátu v petícii - či chcú autonómiu južného Slovenska a či chcú, aby pôsobila na politickej scéne Strana maďarskej koalície. Myslím si, že čas dozrel na Slovensku na veľmi radikálne kroky.“ Treba si prečítať program SMK a tam sa o žiadnej územnej autonómii nehovorí, prízvukuje Béla Bugár. „Hovoríme o posilnení samosprávy. Či na miestnej úrovni, alebo na úrovni celoštátnej v oblasti školstva a kultúry. A ja si myslím, že to svedčí o tom, čo hovorím, že v týchto veciach vyvíjame úsilie, ale toto neohrozuje povedzme ani územnú celosť Slovenskej republiky alebo určité záujmy Slovenskej republiky.“ Obvinenia, že iniciatíva SNS je účelová, Anna Malíková odmieta. „Už v tomto týždni chceme, najskôr v štvrtok, odštartovať a predstaviť verejnosti aj petičný výbor a formulovanú otázku a myslím si, že akurát, keď sa ľudia vrátia z dovoleniek, tak by čas dozrel.“ Konáme v súlade so zákonom, konštatuje Béla Bugár. „Lebo určite sme neporušili žiadny zákon. A pokiaľ sme neporušili zákon, tak ich snaha nie je iným, len upútaním pozornosti na konkrétne politické ciele tejto strany.“

Népszabadság: Hovoriť po maďarsky je zakázané

2. augusta 2004

Slovenský prezident Ivan Gašparovič nepodporuje predstavu, podľa ktorej by poslanci SMK mohli v zákonodarnom zbore vystupovať v maďarčine. Píše o tom dnešné vydanie denníka Népszabadság v článku Hovoriť po maďarsky je zakázané. Periodikum podrobne informuje o prezidentovom vyjadrení k tejto otázke v sobotňajšej relácii Slovenského rozhlasu, v ktorom sa Gašparovič odvolával na vystúpenie europoslankyne Edit Bauerovej za SMK v Štrasburgu. Tá sa na pôde Európskeho parlamentu sťažovala, že poslanci maďarskej národnosti v slovenskom parlamente nemajú právo vystupovať v materinskom jazyku. Situácia v parlamente nie je podľa Gašparoviča taká, že by nútila predstaviteľov maďarskej koalície hovoriť inak, ako im rozumejú všetci poslanci. SMK podľa hlavy štátu s takýmito návrhmi vzbudzuje nedôveru, píše Népszabadság. Denník ďalej pripomína, že najostrejšiu kritiku zožala Bauerová od predsedu najsilnejšej opozičnej strany SMER Roberta Fica, podľa ktorého poslankyňa je ešte iba niekoľko dní v EP a už sa usiluje pošpiniť svoju domovinu. Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos odmietol Népszabadságu komentovať prezidentove vyjadrenia. Podotkol iba, že do roku 1995 platila právna norma, podľa ktorej poslanci patriaci k národnostnej menšine mohli používať svoj jazyk. Túto možnosť zrušili jazykovým zákonom za vlády Vladimíra Mečiara, kedy Gašparovič bol predsedom NR SR. Bárdos dodal, že SMK na jeseň predloží iniciatívu na navrátenie pôvodného stavu. "Nechceme provokovať, a v prípade prijatia tohto návrhu ani neplánujeme, že budeme vystupovať v parlamente iba v maďarčine. Domnievame sa ale, že možnosť parlamentného používania jazyka menšiny je jedným z barometrov demokracie," povedal šéf poslaneckého klubu maďarskej koalície pre denník Népszabadság.

Budapeštiansky Dom teroru navštívilo už pol milióna návštevníkov

2. augusta 2004

Od otvorenia Domu teroru v Budapešti vo februári 2002 navštívilo múzeum dodnes už vyše pol milióna návštevníkov. Tento neslávne známy dom na Andrássyho ceste 60, v ktorom dôstojníci Úradu ochrany štátu (ÁVO) boli pánmi života a smrti, je symbolom maďarskej histórie, ale aj dejín 20. storočia a nikto popri ňom nemôže prejsť bez povšimnutia, povedala dnes pre TASR hovorkyňa múzea Anna Schlettová. Dodala, že v Maďarsku každá rodina má príbuzného alebo priateľa, ktorý skúsil útrapy nacistickej alebo komunistickej diktatúry. Do sveta sa dostáva čoraz viac informácií o tomto múzeu, ktoré je podľa Schlettovej ojedinelým projektom. V strednej Európe síce existujú múzeá podobného charakteru, ale nemajú takú multimediálnu prezentáciu ako v Dome teroru. Lepšie pochopiť hrôzy moci tzv. fašistických šípov Szálasiho, horlivých nasledovníkov hitlerovských nacistov, a neskôr tajnej polície komunistického režimu pomáhajú dobové dokumenty, predmety, obrazy, zvuky, ale aj videozáznamy svedkov udalostí.

Maďarský dídžej v Bratislave prilákal k Dunaju okolo stovky ľudí

2. augusta 2004

Kto si vyšiel v piatok v Bratislave na večernú prechádzku po nábreží Dunaja a prešiel aj okolo Parku kultúry a oddychu, určite spozoroval, že sa tam niečo deje. Šírila sa odtiaľ príjemná hudba, dobrá zábava a atmosféra. Nábrežie Dunaja sa stalo dejiskom v poradí už tretej akcie Budha Bar at the River. Pravidelné piatkové večierky sú súčasťou Kultúrneho leta. Vstup na ne je zdarma. Hrávajú tu rezidenti Budha baru a ich hostia. Posledným hosťom bol budapeštiansky dídžej a producent Keyser. "Páči sa mi, pretože mieša prvky džezu, soulu, bossa novy, afro beatu a hip-hopu. Výsledkom je hudba, ktorá má v sebe dušu," hovorí Erik, ktorý sa na akciu prišiel zabaviť s partiou kamarátov. Keyserovo vystúpenie prilákalo okolo stovky návštevníkov. "Z prvej akcie, na ktorej som bol dva týždne dozadu, som bol sklamaný. Konkrétne z celej organizácie, z baru, služieb a z toho, že všetko bolo vo vnútri v budove," hovorí Martin. Niektorí kritizovali priestory PKO, pretože im pripomínajú komunistickú éru. "Stoly s bielymi obrusmi a zelené stoličky boli usporiadané ako v dedinskom kultúrnom dome. Pokiaľ to však organizátori mysleli z recesie, tak je to celkom vydarený žart," domnieva sa Braňo. Vytknúť sa dajú aj plastové poháre, ale pravdou je, že obsluhujúci personál nemal kde v týchto priestoroch umývať sklenené. Ľudia sa však zabávali veľmi dobre. S pribúdajúcim časom ich tancovalo čoraz viac vo vnútri aj vonku, keďže počasie bolo príjemné. Akcia oficiálne trvala do druhej hodiny a kto chcel, mohol sa potom presunúť na after párty do Budha baru na Medenej ulici, alebo napríklad do spriateleného klubu Spojka o kúsok ďalej na Prešernovu.

Poliaci telefonujú čoraz viac, ale stále zaostávajú za Čechmi a Maďarmi

2. augusta 2004

Poliaci telefonujú čoraz viac, ale aj tak v krajine ešte stále telefonuje menej ľudí ako v susedných krajinách Európskej únie (EÚ), uvádza správa EÚ. Pri 89 000 pretelefonovaných minútach na 100 obyvateľov bola miera využívania telefónu v Poľsku v roku 2002 trikrát vyššia ako v roku 1995, ešte stále však zaostáva za Českom a Maďarskom. Obyvatelia oboch susedných krajín totiž pretelefonovali 127 000 minút. Poľsko tiež v regióne najviac zaostáva v mobilnom telefonovaní, keďže na 100 obyvateľov pripadá 36 mobilov, pričom v Česku je to 84 mobilov. Za posledné roky však nastal značný progres, keď od roku 1995 počet mobilných telefónov vzrástol ročne o 111 % a počet pevných telefónnych liniek sa zvýšil o 11 % ročne.

SNS chce postaviť SMK mimo zákon

1. augusta 2004

Slovenská národná strana (SNS) chce začať organizovať petičnú akciu na vyhlásenie referenda proti akejkoľvek autonómii južného Slovenska a postavenia vládnej SMK mimo zákon. Štatutárka SNS Anna Malíková povedala, že v súčasnosti pripravujú presný postup. K podpore vyzýva SNS všetky politické strany. Národniari tak reagujú na slová europoslanca Árpáda Duka-Zólyomiho o tom, že maďarská koalícia neodmieta žiaden druh autonómie. Týmto sa SMK podľa Malíkovej oficiálne prihlásila k autonómii južného Slovenska a tiež potvrdila koordináciu a spoluprácu s maďarským FIDESZ-om. SNS požaduje, aby sa orgány SMK dištancovali od týchto vyjadrení a odmietli akúkoľvek formu autonómie južného Slovenska. "Ak sa tak nestane, SNS bude konať v tom smere, aby SMK bola na Slovensku postavená mimo zákon. Našim prvým krokom po voľbách roku 2006 bude prijatie zákona na ochranu republiky na základe ktorého bude možné za podobné vyhlásenia niesť aj trestno-právne dôsledky," uvádza sa vo vyhlásení SNS, pod ktoré sa podpísal aj žilinský primátor Ján Slota. K spolupráci na petičnej akcii vyzýva SNS všetky politické strany. SNS tiež vyzýva premiéra Mikuláša Dzurindu, aby už najbližšia Koaličná rada posúdila výroky europoslankyne Edit Bauerovej o používaní maďarčiny v slovenskom parlamente, ako aj koordináciu SMK s FIDESZ-om v súvislosti s pôdou neznámych vlastníkov na južnom Slovensku. Duka-Zólyomi v piatok pre TASR povedal, že SMK neodmieta žiaden druh autonómie. "Aj územná samospráva je jedno možné riešenie, ale o tom treba rokovať," vyhlásil. Dodal, že autonómia môže vzniknúť iba pri kompromisnom súhlase väčšinového národa s danou menšinou. Dajú sa tým podľa neho riešiť národnostné problémy, ako právna istota národnostných menšín. Predseda SMK Béla Bugár zase povedal, že cieľom SMK je kultúrna a školská samospráva maďarskej menšiny na Slovensku. Predstavitelia SMK tak reagovali na vyhlásenie predsedu zahraničného kabinetu Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Zsolta Németha, podľa ktorého medzi snahami SMK figuruje aj politický záujem o vytvorenie samosprávy a autonómie, čo FIDESZ so svojimi prostriedkami podporí. Autonómia je podľa neho prostriedkom na riešenie problémov maďarských spoločenstiev žijúcich za hranicami.

Apoštolská cirkev otvorila prvý slovenský zbor v Rumunsku

1. augusta 2004

Prvý slovenský zbor Apoštolskej cirkvi v Rumunsku otvoril v Bodonoši biskup Ján Lacho počas návštevy rumunských Slovákov. Spolu so svojím zástupcom pre misiu Štefanom Papom a tímom teológov a cirkevných pracovníkov navštívil oblasť Bihor so 14 slovenskými dedinami. Hlavným zámerom cesty bola podľa správy Apoštolskej cirkvi podpora detského a mládežníckeho tábora a semináru pre nových vedúcich pracovníkov. V Oradei sa biskup stretol so zástupcom miestneho biskupa Jána Bohdana, zodpovedného za misiu v Bihorskej oblasti s 250 rumunskými zbormi. Misijný odbor Apoštolskej cirkvi pracuje v Bihore už štyri roky. V spolupráci s tamojšími Slovákmi rozbehol a z polovice financoval viacero projektov - napríklad stavbu mosta zničeného povodňami, prístavbu pre nedeľnú školu, stavbu základnej školy, detské tábory, kúpu kostolných lavíc a auta pre pastora. V oblasti žilo pred 15 rokmi 20 000 Slovákov, teraz je ich polovica. Čelia nezáujmu zo strany štátu, veľmi vysokej nezamestnanosti, úplnému nedostatku kultúrneho diania, čo mnohých núti hľadať živobytie v zahraničí.

Žiaci maďarských gymnázií na Slovensku budú mať nové učebnice dejepisu

1. augusta 2004 - sita

Študenti prvých až tretích ročníkov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským by sa mali začať učiť z nových učebníc dejepisu. Konkurz na ich tvorbu vypísalo pred časom ministerstvo školstva, pričom záujemcovia môžu svoje prihlášky poslať do 15. novembra. Zmenu učebníc si vyžiadali nové učebné osnovy. Ako však pre agentúru SITA potvrdila Eva Reiselová z tlačového oddelenia rezortu školstva, doterajšie učebnice dejepisu boli zastarané alebo dokonca žiadne. Dodala, že tieto učebnice sa pritom tvoria obzvlášť ťažko práve pre rôzne historické hodnotenia udalostí a javov a aj pre nejednotný prístup historikov. Každé slovo v učebniciach preto treba dôkladne zvážiť. Okrem toho istý časový posun vznikol v súvislosti s maďarskými učebnicami aj preto, že tie sa tvoria najskôr v slovenčine a až následne sa prekladajú do maďarského jazyka. Okrem učebníc dejepisu pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským vypísalo ministerstvo konkurz aj na ďalšie učebnice. Po desiatich rokoch by sa tak napríklad mala obnoviť učebnica prvouky pre prvé a druhé ročníky základných škôl. Podľa Reiselovej však učitelia budú môcť používať aj doterajšiu knihu. Zmeniť by sa mali aj šlabikáre na špeciálnych základných školách. Konkurz je vypísaný aj na pracovný zošit pre nultý ročník ZŠ, ako aj na metodickú príručku pre prácu s deťmi zaradenými do nultého ročníka. Zmeny čakajú aj niektoré učebnice na stredných odborných školách. Ako vysvetlila Reiselová, postup na tvorbu učebníc je presne stanovený. Znamená to, že po vyhlásení konkurzu ministerstvom školstva zasadne konkurzná komisia, ktorej uchádzači predstavia koncepciu učebnice i spracovanú ukážku istej časti. Komisia následne vyberie víťaza, ktorý bez časového obmedzenia učebnicu pripraví. Je však v záujme autora, aby sa jeho učebnica dostala na školy čo najskôr, konštatovala Reiselová. Približne rok teda trvá, pokiaľ sa z novej učebnice budú učiť žiaci. Podľa Reiselovej sa MŠ SR snaží pri tvorbe učebníc postupovať obozretne. Napriek tomu sa občas nevyhne chybám, tak ako to bolo v prípade učebníc dejepisu pre prvé ročníky gymnázií. Do nich totiž autor prevzal niekoľko citátov bez udania zdroja, pričom podľa medializovaných informácií ide o údaje z českej učebnice. Autor slovenskej knihy plagiátorstvo poprel, rezort školstva sa za chybu českej strane ospravedlnil.

Vyhlásili sme vojnu Európe?

31. júla 2004 - LAJOS GRENDEL - sme

Akokoľvek sa na to pozerám, tento náš svet na východ od Litavy a Labe je začarovaný. Uplynulo pätnásť rokov od zmeny režimu (výstižnými slovami vynikajúceho maďarského herca Györgya Cserhalmiho - od zmeny gangstrov) a my ešte stále stonáme pod útrapami postkomunizmu, dokonca v istých ohľadoch aj postfašizmu (alebo rodiaceho sa neofašizmu, zabaleného do staniolu a dekorovaného demokratickými frázami?). Obávam sa, že Európska únia nami veľa nezískala. Veď ona ešte oľutuje, že svojimi bránami pustila toľko figúr s pomätenými mysľami, zaťažených anachronizmami a atavizmami. Z dlhodobého hľadiska to môže dokonca ohroziť aj duchovné fundamenty Európy. Že preháňam? Nuž, pozrime sa na niekoľko čerstvých príkladov. Stredoeurópsky tigrík (keby niekto nevedel, ide o Slovensko) sa cíti oprávnený zasahovať do vnútorných záležitostí Švédska. Slovenský minister vnútra kritizuje švédske súdnictvo. Čo mám na to povedať? V dejinách demokracie je to pomerne neobvyklý jav. Za lopatu k tomu priložil na stránkach Domina aj Martin Hanus svojím, aj z hľadiska úrovne autora, ktorá beztak nie je veľmi vysoká, mimoriadne hlúpym článkom (Zatykač na pápeža?), ktorý je školským príkladom demagógie. Druhý príklad: šéfredaktor budapeštianskeho týždenníka, ktorý sám seba tituluje Demokrat, bol nepodmienečne odsúdený za ohováranie. Očiernená strana je ten Imre Mécs, ktorý bol po revolúcii v roku 1956 odsúdený na doživotie. Ohováračom je zasa servilný redaktor bývalej rubriky Život strany v denníku Népszabadság, ktorý sa z komunistického agitátora hop-hop preonačil na novinára sympatizujúceho s fašizmom. Posadnuté obecenstvo, ktoré sa zišlo na pojednávaní - a nič nie je pätnásť rokov po zmene režimu prirodzenejšie - oslavovalo ohovárača. Západný občan sa nestačí čudovať - akú chamraď si to vlastne neuvážene pustil k telu? Citujem z jednej eseje Miklósa Tamása Gáspára: "Je nesporné, že keby v dnešnej Európe prevládali diktatúry, súčasný maďarský (a aj slovenský - poznámka L. G.) demokratický režim by padol bez toho, aby bolo doňho treba osobitne strkať." Predstavme si teraz - aké číslo mám povedať? - deväťdesiat percent predstaviteľov maďarskej a slovenskej (a rumunskej) politickej elity, a pohrajme sa s myšlienkou, že by úniu skutočne tvorili autoritatívne režimy. Ako by sa "naši" správali a akou rétorikou by kázali? Odpoveď, domnievam sa, je jasná. Máme obrovské šťastie, že dnešný európsky kontext je taký, aký je. Naša politická elita je teda nútená zaťať zuby a držať krok. Lebo ak nie, kapitál nepríde. Neprídu peniaze, a lačná klientela nebude mať čo uchmatnúť. Rád by som Martina Hanusa ubezpečil: pápeža nikto na Slovensku nezadrží. Ani sociálni demokrati, ani liberáli, ani zelení, ani iné alternatívy. Nemecko však nie je krajinou temna, ako to vo svojom článku arogantne tvrdí, ale jedna z ukážkových demokracií súčasnej Európy, od ktorej sa Slovensko ešte dlho bude mať čo učiť. Bolo by však veru načase, i keď nie zadržať, aspoň zahatať predieranie sa katolíckeho fundamentalizmu na Slovensku, ako aj rozpálených Staromaďarov na druhom brehu Dunaja, spolu so srdcovou čakrou, so všetkým.

Gašparovič je proti maďarčine v parlamente

31. júla 2004

Prezident Ivan Gašparovič je proti iniciatíve, aby maďarskí poslanci mohli v Národnej rade SR prednášať svoje vystúpenia v maďarčine. Vystúpenie europoslankyne Edit Bauerovej za SMK, ktorá sa na pôde Európskeho parlamentu posťažovala, že poslanci maďarskej národnosti v slovenskom parlamente nemajú právo vystupovať v rodnej reči, Gašparoviča mrzí. Situácia v parlamente nie je podľa neho taká, že by nútila predstaviteľov maďarskej koalície hovoriť inak, ako im rozumejú všetci poslanci. "Považoval by som to len za truc," vyhlásil Gašparovič v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Ústava SR podľa neho jednoznačne hovorí, že štát musí zabezpečiť všetky prostriedky a podmienky na to, aby sa príslušníci národnostných menšín mohli naučiť štátny jazyk. "Som presvedčený, že účasť v parlamente zástupcov takýchto menšín po zrealizovaní tých možností, ktoré im náš štát dá, im dáva možnosť vystupovať v jazyku, v ktorom rozumejú všetci, respektíve drvivá väčšina štátu," povedal prezident. SMK sa podľa hlavy štátu predstavuje na slovenskej politickej scéne ako tvrdá konzervatívna pravicová strana so silným nacionálnym programom. V poslednom čase dochádza podľa neho práve na maďarskej strane často k takýmto prejavom, ktoré u slovenských občanov vzbudzujú určitú nedôveru v serióznu politiku SMK.

Fidesz nabáda na autonómiu aj maďarskú menšinu v Rumunsku

31. júla 2004 - sme

Maďarská opozičná politická strana Fidesz sa v poslednom čase niekoľkokrát dosť radikálne vyjadrila k otázkam maďarských menšín v susedných krajinách. Zamerala sa najmä na Rumunsko, kde žije asi 1,5 miliónová maďarská menšina. Nedávno napríklad Fidesz podnietil vytvorenie akéhosi kontrolného výboru v rámci Európskej ľudovej strany, ktorý skúmal demokratickosť komunálnych volieb v Rumunsku. Tesne pred júnovými voľbami totiž rumunský parlament zmenil zákon tak, že v podstate zabránil zúčastniť sa vo voľbách radikálnej menšinovej strane podporovanej Fideszom. Táto menšinová strana chce byť alternatívou voči politike Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ), obdobe slovenskej SMK, ktorú považuje za príliš kompromisnú. „Pre sedmohradských Maďarov je integrácia Rumunska do Európskej únie z hľadiska dosiahnutia autonómie historickou šancou, ktorú by maďarská vláda nemala vynechať,” povedal vo štvrtok politik Fideszu a predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. Autonómia je podľa Németha dnes jedinou reálnou politikou, ktorá môže zastaviť úbytok maďarských menšín. Fidesz podľa Németha podporuje členstvo Rumunska v únii - ak splní demokratické kritériá. Béla Markó, predseda RMDSZ, Némethove slová odmietol. Autonómia je síce podľa Markóa základným cieľom jeho strany, ale nezhodnú sa na tom, ako ju dosiahnuť. Némethove slová odmietol aj štátny tajomník ministerstva zahraničia v Maďarsku András Bársony. „Menšina nedokáže vnútiť svoju vôľu väčšine, aby uskutočnila formu autonómie, o ktorej obsahu sa aj v rámci menšiny vedú diskusie,” povedal. Otázkou maďarskej autonómie v Rumunsku sa minulý víkend zaoberal aj líder Fideszu a bývalý premiér Viktor Orbán, ktorý sa tradične zúčastnil na mládežníckom tábore v Sedmohradsku. Súčasný stav demokracie v Rumunsku podľa Orbána krajinu neoprávňuje na nádej na skorý vstup do únie. Maďari v Rumunsku podľa Orbána autonómiu nikdy nedosiahnu vyjednávaním, ale iba ak ukážu silu.

Bugár: Menšina má rozhodovať sama o sebe

31. júla 2004 - pravda

Bugárova SMK znovu otvorila otázku školskej a kultúrnej autonómie. Tvrdí, že menšina má rozhodovať sama o svojich záležitostiach v školstve a kultúre. Zvyšok politickej scény však Belovi Bugárovi odkázal, že nevie, čo si má pod tým predstaviť. "Ide nám o kultúrnu a školskú samosprávu maďarskej menšiny na Slovensku. O všetkom, čo sa týka v oblasti kultúry a školstva menšiny, by rozhodovala ktorákoľvek menšina sama," konštatoval predseda SMK Bela Bugár. Zástupcovia ďalších koaličných strán tvrdia, že o tom ešte nediskutovali. "Nevieme, čo sa pod tým skrýva. SMK to musí presne formulovať a predniesť na politických rokovaniach. Potom môžeme k tomu zaujať stanovisko," povedal Pavol Abrhan(KDH). Podľa neho však v národnostne zmiešanej obci by záležitosti menšiny nemali riadiť výlučne jej príslušníci. "Obec si zvolí zastupiteľstvo a to rozhoduje o návrhu zrušiť či zlúčiť školu aj o ich personálnom obsadení. Neviem si predstaviť, že by sa to malo rozdeliť," dodal Abrhan. Ani ANO nevie, čo presne SMK chce. "Nepredstavujeme si však, že príslušníci menšiny si majú svoje záležitosti v obci riadiť samostatne," zdôraznil poslanec ANO Viktor Béreš. Skúsenosti z regionálnej politiky ukazujú, že tam, kde príslušníci maďarskej národnosti majú okolo 30 % v zastupiteľstve obce tvoria väčšinu.

Duka-Zólyomi tvrdí, že SMK neodmieta žiadny druh autonómie

31. júla 2004 - sme

Po dlhšom čase sa na Slovensku opäť začalo hovoriť o autonómii. Europoslanec SMK Árpád Duka-Zólyomi včera vyhlásil, že jeho strana neodmieta žiadny druh autonómie. "Aj územná samospráva je možné riešenie, ale o tom treba rokovať," tvrdí. Reagoval tak na slová predstaviteľa maďarskej opozičnej strany Fidesz Zsolta Németha, ktorý povedal, že vytvorenie samosprávy a autonómie je politický záujem SMK a Fidesz ho podporuje. Predseda SMK Béla Bugár však hovoril len o kultúrnej a školskej samospráve, akou je "napríklad aj univerzita v Komárne". O územnej autonómii sa nezmienil a vyhlásil, že strana nikdy nemala a ani nemá za cieľ odtrhnutie časti Slovenska. Zólyomi síce pripúšťa vznik autonómie, ale iba so súhlasom väčšinového národa, teda Slovákov. Predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že týmto sa potvrdzujú jeho slová o koordinácii medzi SMK a Fideszom a Bugára varoval, že sa "zahráva s ohňom". Odmietol Bugárove slová o samospráve s tým, že to je to isté ako autonómia. Politológ László Öllös si myslí, že rozdielne vyjadrenia Bugára a Duku-Zólyomiho môžu naznačovať existenciu napätia medzi dvoma krídlami v strane. Stranícke orgány o autonómii v minulosti nediskutovali. "Je to nová vec," povedal. Predstavy o autonómii však Öllös označil iba za "rétorické", lebo ani jedna z pôvodných strán, z ktorých SMK vznikla, nemala v programe územnú autonómiu. Dôvodom je, že by bola technicky ťažko vytvoriteľná a značná časť Maďarov by zostala mimo jej územia. Koaliční partneri vo vláde úvahy o autonómii odmietajú. Hovorkyňa KDH Laura Dyttertová dodala, že o autonómii sa zmienil "jediný člen SMK". Europoslanec za SDKÚ Milan Gaľa povedal, že sú "proti kolektívnym právam a územnej autonómii" a myslí si, že vyhlásenia o autonómii nemajú v európskej politike "dlhodobú nádej na úspech". Podpredseda HZDS Ján Kovarčík považuje Zólyomiho tvrdenie za dôkaz, že sa SMK snaží vytvoriť autonómiu na juhu Slovenska. "Ak to niekto z maďarských predstaviteľov popiera, tak klame," povedal Kovarčík a dodal, že HZDS s tým nebude v žiadnom prípade súhlasiť.

Népszabadság: Ani rozšírenie EÚ neuzavrelo diskusiu o Benešových dekrétoch

31. júla 2004

Znepokojujúci zoznam je možné zostaviť z tých skutočností, ktoré opäť zatieňujú česko-nemecké vzťahy. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v článku nazvanom Ani rozšírenie únie neuzavrelo nemecko-českú diskusiu o Benešových dekrétoch. Denník okrem iného pripomína, že bavorský premiér Edmund Stoiber nedávno opäť žiadal odstránenie Benešových dekrétov. Nemecký politik tak nepriamo odpovedal českému zákonodarstvu, ktoré vytvorilo zvláštny zákon v dĺžke jedinej vety: podľa nej Edvard Beneš mal zásluhy na vytvorení českého štátu. Túto právnu normu po dlhej diskusii prijali obe komory. Prezident ju síce nepodpísal, ale napriek tomu nadobudla právoplatnosť. Českí politológovia diskutujú v súčasnosti o tom, či občania Nemecka a Česka sú konfrontovaní s doznievaním definitívne sa uzatvárajúcej minulosti, alebo s emóciami, ktoré začínajú znova ožívať. A nielen oni, lebo Benešove dekréty sa tragicky dotkli aj Maďarov žijúcich na Slovensku, poznamenáva Népszabadság. Členstvo Česka v Európskej únii môže posilniť hospodárske a medziľudské vzťahy českého a nemeckého národa. Český prezident Václav Klaus v súvislosti s opäť silnejúcim česko-nemeckým šumom zdôraznil, že je nezmyselné vŕtať sa v minulosti, históriu treba prijať tak, aby sa pritom nezabudlo na ponaučenia, pripomína v závere Népszabadság.

Terchová - Jánošíkove dni - Folklórnu muziku spestrí aj rock

31. júla 2004

Obec Terchová žije od včera medzinárodným folklórnym festivalom Jánošíkove dni. Na 42. ročníku obľúbeného festivalu účinkuje viac ako 40 ľudových hudieb, folklórnych súborov a kapiel zo Slovenska, Chorvátska, Poľska, Česká a Srbska. Festival sa koná do nedele 1. augusta na viacerých miestach: v Amfiteátri nad Bôrami, v šapite pod Amfiteátrom, altánku v Sade SNP v Žiline, pred obecným úradom, pod sochou Juraja Jánošíka a v Kostole sv. Cyrila a Metoda. V Amfiteátri nad Bôrami sa predstaví napríklad Nebeská muzika, skupina Mloci, Fleret s Jarmilou Šulákovou, Skalní z Poľska a mnohí ďalší. V šapite pod Amfiteátrom nad Bôrami vystúpia kapely AYA a IMT Smile. Festival je spojený aj s prezentáciou ľudového umenia v oblasti výtvarníctva, fotografie a maliarstva na špecializovaných výstavách. Súčasťou programu je aj slávnostný koncert a svätá omša za nositeľov ľudových tradícií vo veľkom terchovskom kostole, vozový sprievod furmanov a muzík, ľudové veselice, kolotoče, stánky, púťové atrakcie. Terchovské podujatia majú už tradične vysokú návštevnosť. Po Jánošíkových dňoch sa tu uskutoční folkrockový festival Terchovský budzogáň (6. a 7. augusta), ktorý je prehliadkou popredných folkrockových skupín a interpretov zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Českej republiky a Rakúska. Programy budú prebiehať vo veľkom Amfiteátri nad Bôrami, vyvrcholia koncertnými happeningami v šapite pod Amfiteátrom. Obyvatelia Terchovej sa snažia svojim návštevníkom pobyt spestriť. "Od sochy Juraja Jánošíka premáva do Vratnej autovláčik. Opäť sme spojazdnili aj sedačkovú lanovku na Poludňový grúň. Máme tu agrofarmy aj jazdecké školy," hovorí Jozef Mičo, šéf Združenia turizmu Terchová.

Vinoforum - Víno a gastronómia

31. júla 2004

Medzinárodné konkurzy vín majú u nás celkom slušnú tradíciu. Až do konca osemdesiatych rokov sa v Bratislave v pravidelných päťročných intervaloch posudzovali stovky vín z Východu i Západu. Pre tie naše, vyrábané v podmienkach socialistickej veľkovýroby, to nedopadlo vždy najhoršie. V tom pamätnom osemdesiatom deviatom sa v hoteli Fórum súťažilo posledný raz. O niekoľko mesiacov sa zrútil komunizmus, nepadli však konkurzy... Už o dva roky zopár nadšencov bez masívnej podpory štátu zorganizovalo v Modre novú generáciu vínnych konkurzov. VINOFORUM sa rozbehlo a zavítalo postupne i do Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Českej republiky. Tohtoročné, nejubilejné a nie nešťastne trináste sa odohralo a odohráva pod Malými Karpatami. Neverejná odborná degustácia 711 vzoriek z 22 krajín sveta je za nami. Vzorky sa z Pezinka premiestnia do Modry a Bratislavy, kde budete mať možnosť ich v septembri i vy okoštovať. Príďte, určite nebudete banovať. V súťaži bolo 244 vín z Českej republiky, 167 vzoriek domácich, 60 maďarských, 56 španielskych, 41 rakúskych, 36 brazílskych, 25 argentínskych... Čo vám len odporučiť? Ohnivý Merlot z oblasti Vilány, gran reservy z Riojy, štajerské Morillony, brazílsky Tannat a či argentínsky Malbec? Ak milujete bublinky, i tam je z čoho vybrať. V súťaži bolo vyše päťdesiat šumivých vín! A či niekto to rád sladké? Ak je to tak, prosím, v súťažnej kolekcii je 46 ľadových a slamových vín! Máte radi mladé či vyzreté staršie? Ak mladé, chlipnete si z brazílskeho Chardonnay 2004, ak múdre a staré, požiadajte o tokajskú esenciu ročník 1972... Degustácia je tvrdá a zodpovedná práca. Na také množstvo vín bolo treba profesionálne zdatná, partiu. Tvorilo ju 35 degustátorov z 13 krajín sveta. Rozumeli si a zvládli to za dva dni, perfektne to zvládli... A navyše -boli i spravodliví. Jeden titul šampióna zostáva doma, ostatné putujú do Španielska, Chorvátska, Slovinska a Maďarska. Na záverečnej slávnostnej večeri v hoteli Vinársky dom v Pezinku vládla spokojnosť - spokojnosť s výsledkami, pracovnou atmosférou a napokon i s gastronómiou večera. Stoly sa prehýbali slovenskými i neslovenskými špecialitami. Z tých internacionálnych boli gastrobombou večera vyprážané olivy plnené mäsom. Taliansky priateľ Paolo Valdesolo si ich naložil skoro plný tanier. Olivy zapíjal bielym vínom a usmieval sa. Akoby aj nie, v pohári sa trblietal "biely suchý šampión", vrábelský Rizling vlašský ročníka 2003.

SMK je za autonómiu, nie odtrhnutie

30. júla 2004

Cieľom Strany maďarskej koalície je kultúrna a školská samospráva maďarskej menšiny na Slovensku. „O dosiahnutie tohto cieľa sa snažíme, o tom hovorí napríklad aj univerzita v Komárne,” povedal predseda SMK Béla Bugár Bugár. Reagoval tak na vyhlásenie predsedu zahraničného kabinetu Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Zsolta Németha, podľa ktorého medzi snahami SMK figuruje aj politický záujem o vytvorenie samosprávy a autonómie, čo FIDESZ so svojimi prostriedkami podporí. SMK podľa Bugára nikdy nemala a ani nebude mať v programe odtrhnutie časti územia Slovenska. Maďarská koalícia podľa zástupcu predsedu strany Árpáda Duka-Zólyomiho neodmieta žiaden druh autonómie. „Aj územná samospráva je jedno možné riešenie, ale o tom treba rokovať,” vyhlásil. Dodal, že autonómia má rôzne druhy a môže vzniknúť iba pri kompromisnom súhlase väčšinového národa s danou menšinou. Je to podľa neho jeden z možných prostriedkov, aby „v štáte bol vyrovnaný stav bez napätia a spokojnosť”. „Dajú sa tým riešiť národnostné problémy, ako právna istota národnostných menšín,” uviedol. Duka-Zólyomi povedal, že o týchto otázkach s FIDESZ-om jeho strana nehovorila. Predseda zahraničného kabinetu Zväzu mladých demokratov Zsolt Németh vo štvrtok vyhlásil, že autonómia je prostriedkom na riešenie problémov maďarských spoločenstiev žijúcich za hranicami. Maďarská vláda podľa neho nechce, a ani nie je schopná presadzovať základné národné záujmy Maďarska v tejto otázke. Na margo Maďarov žijúcich na Slovensku Németh povedal, že prostriedkami riešenia ich problémov je regionalizmus, cezhraničná spolupráca, vytvorenie euroregiónov, ale aj reforma verejnej správy, lebo vnútorné administratívne členenie Slovenska sa udialo v rozpore s ich záujmami.

Nnno - kérem!

30. júla 2004 - Martin Hric - pravda

No, aha! Ak na Slovensku čo len trochu utíchnu národnostné problémy, treba im prikúriť. Ak to nestihne (citujem Roba Kaizera) „korhel narodowy”, tak priloží polienko aj tá ináč sympatická inteligentná Edita Bauerová. Zrejme prvou a najdôležitejšou agendou Európskej únie by podľa nej malo byť, aby prikázala slovenskému parlamentu, nech v ňom poslanci národnostných menšín môžu rečniť v rodnom jazyku. Nie že by sa nevedeli domondokovať po slovensky. Ale treba mať taký zákon. Nech si v kabínkach posedí zopár tlmočníkov z maďarčiny, tým činom aj rómčiny, nemčiny, ukrajinčiny, možno aj z jidiš. Keď si Európska únia platí milióny eur za tisíce tlmočníkov, prečo by sme sa nešvacli po vrecku aj my? Rád by som poslal Bauerovu na stáž do demokratických USA. V niektorých štátoch nemajú 10 či 20 percent Hispáncov. Aj 40 percent ich už majú. Ak však nevedia v angličtine debatovať o americkej ústave a dodatkoch, ak nevyplnia v tomto jazyku komplikovaný dotazník, nemajú právo na americké občianstvo. A teda ani voliť. Nie že byť kongresmankou. Bauerova by sa tam s maďarčinou, isteže aj so slovenčinou, ulepila nanajvýš pri umývaní riadu. V žiadnom prípade nie ako kongresmanka. Ani za maďarskú menšinu.

Pôda, Fico, Bugár a Orbán

30. júla 2004 - Attila Lovász - sme

Slovenský pozemkový fond spravuje približne 615-tisíc hektárov pôdy, z toho 135-tisíc hektárov ornej, 46-tisíc lesnej, a zostatok je pôda, ktorej vlastník nie je známy, alebo sa zdržiava na neznámom mieste. Pôda - nesprávne nazývaná neidentifikovanou - sa v septembri budúceho roka dostane do správy obcí a o rok neskôr by mala prejsť aj do ich vlastníctva. Kritici tohto postupu upozorňujú, že „prepísaná” pôda sa vlastne stane predmetom ďalšieho zoštátnenia, resp. konfiškácie. Mohli by sme rozvíjať diskusiu, či je správne takúto pôdu dať obciam aj do vlastníctva, nielen do správy, ale zatiaľ ju na Slovensku nevedie nikto. Oveľa väčšie emócie a tým aj mediálnu pozornosť totiž pritiahne akékoľvek korektné či nekorektné vyhlásenie o pôde, v ktorom sa objaví čo i len zmienka o Maďaroch a Slovákoch. Zaujímavé bolo sledovať reakcie na iniciatívu roľníckej sekcie Orbánovej strany Fidesz, ktorá chce vyhľadávať vlastníkov pôdy, prípadne ich dedičov, aby sa o svoj majetok prihlásili. Denník SME presne citoval Sándora Faludyho, šéfa sekcie, ktorý hovoril o pôde s neidentifikovaným vlastníkom, ale veľmi neodborne sa pritom odvolával na možnosť otvárania reštitúcií. Iniciatíva totiž s reštitúciami nemá nič spoločné, podobne ako ani s prezidentskými dekrétmi. Ide výlučne o možnosť vyhľadať, či zorganizovať možných vlastníkov a ich potomkov, aby sa pôda napísala na ich meno. Že medzi nimi budú asi prevládať Maďari? Nuž dosť ťažké je predstaviť si, že by o pôdu na južnom Slovensku po vojne prišli švédski či katalánski roľníci. Žili tam Maďari, a tak je pravdepodobné, že ak nejakú pôdu majú, alebo ju zdedili, tak sa o ňu prihlásia. Až zimomriavky však naskakovali z komentárov k téme, najmä od verejne činných ľudí, ktorí si pôvodnú správu prečítali „až” po druhý riadok. Keby dorazili po druhý odstavec, pokračovala by zrejme uhorková sezóna. „Orbán znovu spochybnil Benešove dekréty!” je však upútavka, o ktorej sa dobre diskutuje pri pive a na straníckych tlačovkách, bez ohľadu na to, čo má spoločné so skutočnosťou. Orbánov stranícky funkcionár by potreboval asi lepšieho píár-poradcu, pretože ak tvrdí, že v otázke hľadania vlastníkov spolupracuje so slovenským rezortom pôdohospodárstva, vypúšťa džina z fľaše. Po prvé: rezort pôdohospodárstva nemá evidenciu vlastníkov, tú novú čiastočne financuje a metodicky usmerňuje. Teda ak Faludy spolupracuje so Simonom, môže každý maďarabojný Slovák pokojne spať - spolupráca nedospeje k ničomu. Hľadanie vlastníkov a ich zapísanie na príslušné miesta evidencie je fajn vec, ale asi by to nemala byť stranícka agenda - to by zas mal vedieť píár-poradca Fideszu. Medzitým sme si vypočuli aj prejav pani poslankyne Edit Bauer a reakcie naň, a tak vôbec neprekvapuje reakcia Roberta Fica. Energetickú agendu mu zobral Rusko a snívať o tom, že sa k nej vráti po privatizácii elektrární je zbytočné. Zostáva teda maďarská karta. Zaujímavé na Ficových vyjadreniach je, že vyčíta práve také veci, v ktorých Bugár so svojou stranou urobili v očiach svojich voličov pomerne málo. Vznikom maďarskej univerzity sa totiž ešte ekonomická situácia Maďarov na juhu Slovenska nezlepší (ani situácia Slovákov nebude horšia) a to, že na územiach, obývaných Maďarmi sa Maďari dostávajú na dôležité miesta štátnej správy a samosprávy, je normál a nie poburujúci stav. Ak by Bugár spolupracoval s Orbánom na niektorých háklivých témach, ako to tvrdí Fico, iste by sa nedopustili takých chýb, ako Faludy svojimi vyjadreniami, a asi by neodporučili ani Edit Bauer jej známy príhovor. Zrejme by sa ani toľko voličov nepýtalo maďarských redakcií na Slovensku, prečo v regiónoch necítiť, že SMK je už druhé volebné obdobie vo vláde. Keby Bugár asistoval pri nejakej národnostnej arogantnej politike, tak by pravdepodobne Kia mala dnes problémy s vyvlastňovaním v Dunajskej Strede alebo Rimavskej Sobote (to by bol krik zo Žiliny!). Ale zatiaľ nič také na juhu Slovenska nevidno. O čom teda hovoríme, ak sa opäť bavíme o maďarskej karte? Orbán si našiel agendu, ktorou lanári hlasy v Maďarsku. Bugár asi bude musieť dobre premyslieť volebnú agendu pre SMK na rok 2006, ale ak bude Fico pokračovať týmto tempom, tak ho starosti zbaví - pred nasledujúcimi voľbami nebude musieť byť SMK príliš kreatívna. Teda: každý lanári voliča. A pôda? Netreba mať strach, v tejto agende sa nepripíše do vlastníckeho listu ani štvorcový centimeter. Ak áno, tak to bude mimo uhorkovo-sezónnych tém a debát.

Historik Dušan Kováč získal Herderovu cenu

30. júla 2004

Významné rakúske ocenenie, Herderovu cenu za rok 2004, získal známy slovenský historik, vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a vedecký sekretár SAV Dušan Kováč. Viedenská Nadácia Alfreda Toepfera už štyri desaťročia každoročne udeľuje významným osobnostiam umeleckého, kultúrneho a vedeckého života v strednej a východnej Európe ceny pomenované po slávnom osvietenskom filozofovi 18. storočia Johannovi Gottfriedovi von Herderovi. Medzi laureátmi Herderovej ceny sú zo Slovenska etnologička Soňa Kovačevičová, historik umenia Ján Bakoš, sochár Jozef Jankovič, hudobní skladatelia Ján Cikker a Roman Berger. Dušan Kováč sa vo viacerých svojich prácach zameral na medzinárodné mocensko-politické sily, ovplyvňujúce v 19. a 20. storočí vývoj v stredoeurópskom priestore, a teda aj na Slovensku. Vydal napríklad monografiu o vzťahoch Nemecka cisárskeho, republikánskeho a nacistického k nemeckej menšine na Slovensku, rad publikácií o slovenských dejinách, osobitne v období od rakúsko-uhorského vyrovnania po vznik Československej republiky, o slovensko-českých a slovensko-maďarských vzťahoch, o česko-slovenskej zahraničnej politike a iné. Nedávno vyšiel vo Vede, vydavateľstve SAV, prvý zväzok väčšieho edičného projektu o dejinách Slovenska v 20. storočí, zahŕňajúci roky 1900-1914, ktorého editorom bol práve Dušan Kováč. Dušan Kováč pôsobí v odborných historických časopisoch, je hlavným redaktorom Historického časopisu a členom redakčných rád niekoľkých zahraničných periodík. Stal sa aj korešpondujúcim členom britskej Kráľovskej historickej spoločnosti v Londýne a členom Collegium Carolinum v Mníchove.

Európska únia a Rada Európy proti právam menšín v Podnestersku

30. júla 2004

Európska únia a Rada Európy vyjadrili včera znepokojenie nad rozhodnutím úradov separatistického Podnesterska uzavrieť tri moldavské školy. Takéto rozhodnutie odporuje podľa nich základným európskym normám pre práva menšín. Bruselu a Štrasburgu sa vôbec nepáči rozhodnutie podnesterských orgánov uzavrieť tri školy, v ktorých sa vyučuje rumunčinou písanou v latinke. Je to podľa nich porušenie základných ľudských a menšinových práv. Európska únia vyzýva preto Podnestersko, ktoré sa pred štrnástimi rokmi oddelilo od Moldavska, ale doteraz ho nikto neuznal, aby urýchlene riešilo tento problém a prispelo tak k zníženiu napätia v regióne. Kišiňov totiž pohrozil Tiraspoľu, že uvalí na podnesterské podniky, ktoré kontrolujú moldavský priemysel, obchodné sankcie.

Záujem Nokie o Slovensko - Slovensko-maďarský Dunajský priemyselný park

30. júla 2004

Slovensko-maďarský Dunajský priemyselný park by mohol významne znížiť osemnásťpercentnú nezamestnanosť v komárňanskom regióne. Očakáva to primátor Komárna Tibor Bastrnák, ktorý minulý týždeň rokoval s predstaviteľom maďarskej firmy Nokia Yurki Jalastom. T. Bastrnák potvrdil, že Nokia naznačila záujem presunúť niektorého zo svojich subdodávateľov na Slovensko: „Načrtli sme reálnu víziu Dunajského priemyselného parku, prepojenom cez Dunaj súčasným železničným mostom. Projekty na jeho rozšírenie o cestný pruh sú už v prípravnej etape.“ Nokia sa podľa neho zaujíma aj o odbornú prípravu kvalifikovaných pracovníkov v komárňanských stredných technických školách. Firma pritom už teraz zamestnáva približne dvetisíc obyvateľov Komárňanského okresu.

V Británii pracuje viac nováčikov z únie

30. júla 2004

V Británii pribúdajú zamestnanci z nových členských krajín Európskej únie, konštatuje londýnsky denník Financial Times s odvolaním sa na najväčšiu britskú internetovú sprostredkovateľňu práce. Z dostupných údajov vyplýva, že noví pracovníci zapĺňajú pracovné miesta v kľúčových oblastiach britského priemyslu, ktoré sú prázdne, pretože Briti o ne nemajú dostatočný záujem, píše denník. Najžiadanejšia je práca v oblasti pohostinstva a stravovania, kde je podľa podnikateľov zhruba 100.000 voľných miest. Žiadatelia o prácu sa zaujímajú aj o príležitosti v stavebníctve, strojárenstve, doprave a logistike. Každý deviaty uchádzač má záujem pracovať v odbore informačných technológií a zamestnávatelia radi prijímajú vysoko kvalifikovaných odborníkov. Na internetových stránkach agentúry sa podľa jej majiteľov zaregistrovalo v tomto roku šesťkrát viac ľudí z nových členských štátov EÚ ako vlani - najviac zo Slovenska, Českej republiky a Poľska, píšu Financial Times a v rozhovore s Maďarkou Gabrielou ponúkajú recept, ako si nájsť miesto: „Prácu som si našla už za desať dní. Každý deň som sedela pred počítačom a posielala čo najviac e-mailov. Obvolala som tiež všetky firmy, ktoré v novinách inzerovali voľné miesta. Londýn je obrovský, je tu množstvo ľudí a množstvo pracovných príležitostí, ide len o to, ako hľadáte,” vysvetľuje mladá študentka z Maďarska. Všetkých prípadných záujemcov varuje, aby sa obrnili trpezlivosťou pri vyplňovaní dotazníkov a ďalšej nevyhnutnej administratívy.

Zsolt Németh: SMK a FIDESZ sa zhodujú v postoji k Benešovým dekrétom

29. júla 2004

Medzi SMK a Zväzom mladých demokratov (FIDESZ) existuje názorová zhoda v otázke Benešových dekrétov. Povedal dnes v Budapešti pre TASR predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu, poslanec FIDESZ-u Zsolt Németh v reakcii na vyhlásenia šéfa SMER-u Roberta Fica. Slovenský politik kritizoval kroky SMK, ktorá podľa neho koordinuje svoju politiku s maďarským FIDESZ-om a ktorá sa nedištancovala od Orbánových vyhlásení o možnostiach Maďarov získať naspäť pôdu tzv. neznámych vlastníkov. Fico tiež upozornil na nebezpečenstvo otvorenia Benešových dekrétov v Európskom parlamente. „Snahy Roberta Fica sú smiešne, domnievam sa, že by ste sa v tejto veci mali spýtať radšej šéfa Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Lászlóa Kovácsa, lebo sú v priateľskom vzťahu,” poznamenal v rozhovore pre TASR Németh. Od Kovácsa Fico podľa slov maďarského opozičného politika očakáva, aby ho pred európskou sociálnou demokraciou „premaskoval” za prijateľného politika. „Fico neuľahčuje úlohu Kovácsa týmito vyjadreniami, lebo pre európskych sociálnych demokratov sú Benešove dekréty týkajúce sa princípu kolektívnej viny neprijateľné,” zdôraznil Németh. Ako dodal, je zrejmé, že z pohľadu Slovenska ako právneho nástupcu Československa existujú mnohé Benešove dekréty, ktoré sú nespochybniteľné. Ale v otázke dekrétov súvisiacich s princípom kolektívnej viny súčasne pomaly FIDESZ očakáva, že aj Robert Fico prijme európsky postoj. To by bolo podľa Németha nóvum, keby sa tak stalo. „Rád by som ho podnietil k tomu, aby sa tým zaoberal,” povedal maďarský politik. Podľa neho v súvislosti s Benešovými dekrétmi SMK a FIDESZ očakávajú čosi, čo by malo prekonať názorové rozdiely v tejto otázke. Predseda SMK Béla Bugár napísal nedávno knihu, v ktorej naznačil niekoľko možností prekonania týchto rozdielov. Napríklad formou vyhlásenia slovenského parlamentu k dekrétom, alebo že v danom prípade vytvoria v SR spoločný fond pre odškodnenie, a ďalšie návrhy. „Úlohou SMK je nájsť konkrétnu formu. Úlohou nás maďarských politikov je - už aj preto, lebo sme partnerskými stranami v rámci Európskej ľudovej strany (EPP) - aby sme im pomohli, aby nimi sformulované ciele dostali podporu, boli prijaté, a aby sme v danom prípade pridali hodnotu tej skutočnosti, že sme štátotvorným národom. A to na rozdiel od hornozemských Maďarov, pre ktorých nie je možnosť sedieť pri stole 25 členských krajín Európskej únie,” uzavrel rozhovor Németh.

Maďarsko čaká vlna privatizácií deficitných štátnych podnikov

29. júla 2004

Maďarská vláda sa chce prostredníctvom vlny privatizácií oslobodiť od deficitných štátnych podnikov. Maďarská štátna privatizačná agentúra APV Rt pritom počíta s príjmami vo výške 77 miliárd HUF (12,4 miliardy SKK). Mali by sa predať aj časti štátneho agrárneho podniku Babolna, farmaceutická spoločnosť Richter Gedeon, štátneho vydavateľstva učebníc a fabrika na výrobu porcelánu Holloháza. Pravicová konzervatívna opozičná strana FIDESZ žiada, aby sa privatizácia najmä poľnohospodárskych spoločností v rámci „ochrany národných hodnôt” ihneď zastavila. Ako informovalo stredajšie vydanie maďarského denníka Nepszava, FIDESZ odmieta najmä predaj spoločnosti Babolna, hoci tá za posledných 14 rokov daňových poplatníkov stála 40 miliárd HUF a v rokoch 1998 až 2002 zaznamenala straty vyše 10 miliárd HUF. Pri privatizácii firmy Babolna by sa mali zvlášť predať deficitné hydinové bitúnky v Békescsabe a Kecskemete, zatiaľ čo úspešné časti podniku, ako produkcia krmív, žrebčinec, chov hydiny a chladiarne by mala od 1. septembra prebrať nová akciová potravinárska spoločnosť Babolna. Podľa vlády sa pri privatizácii bude klásť dôraz na udržanie pracovných miest. Dlhy spoločnosti Babolna u dodávateľov chce pokryť APV z privatizačných príjmov. Nových vlastníkov by malo nájsť šesť z desiatich agrárnych spoločností ponúknutých na predaj za celkovo 13 miliárd HUF. V rokoch 1990 až 2004 priniesla privatizácia v Maďarsku príjmy 2,012 bilióna HUF, pričom do štátnej pokladnice pritieklo len 1,111 bilióna HUF. Väčšina privatizačných výnosov, a to 767 miliárd HUF do štátnej pokladnice prúdilo za socialistického premiéra Gyulu Horna v rokoch 1994 - 1998, informuje denník Magyar Hírlap. Zatiaľ čo v rokoch 1995 až 1999 pritieklo vyše 68 % privatizačných príjmov do štátneho rozpočtu, za pravicovo konzervatívneho premiéra Viktora Orbán v rokoch 1998 až 2002 to bolo len 18 %. Za prvé dva roky sociálnoliberálnej vlády premiéra Petra Medgyessyho sa do štátnej pokladnice dostalo 35 % príjmov. Zvyšných 895 miliárd HUF sa použilo okrem iného na reštrukturalizáciu deficitných podnikov, odstránenie škôd na životnom prostredí, ako aj na výplatu majetkových podielov obciam.

Chcú sprivatizovať štátne aerolínie Malév

29. júla 2004

Maďarsko chce do konca tohto roka sprivatizovať štátne aerolínie Malév. Ako dnes informovali maďarské médiá, podľa rozhodnutia vlády by sa mal predať celý štátny 97-% balík. Kupec by mal prevziať dlhy Malévu vo výške 36,2 miliardy HUF (v prepočte asi 5,8 miliardy SKK) a zaviazať sa tiež k navýšeniu kapitálu. Záujem doteraz signalizovali letecké spoločnosti Air France-KLM a rakúske Austrian Airlines, ako aj čínske aerolínie Hainan. So spoločnosťou Hainan Malév už v pondelok začne spoluprácu na rozšírení leteckých spojení medzi Budapešťou a Pekingom. Počet letov by mal vzrásť z terajšieho jedného na tri týždenne, pričom Malév si prenajme miesta v lietadlách Hainanu. Hainan, štvrtá najväčšia čínska letecká spoločnosť, chce v strednodobom horizonte vstúpiť do západnej Európy, pričom hodlá ako predmostie využiť Budapešť, tvrdia maďarské médiá. Medzi podielnikmi Hainanu je aj multimilionár George Soros, pochádzajúci z Maďarska, napísal maďarský denník Magyar Hírlap. Malév má vlastný kapitál 11,7 miliardy HUF. Spoločnosť nemá vlastné lietadlá, ale lieta s 30 strojmi prenajatými na lízing. Vlani aerolínie Malév zaznamenali stratu 13,5 miliardy HUF. V 1. polroku 2004 vzrástol počet pasažierov spoločnosti medziročne o 24 %.

L. Kovács: Maďarsko musí podporovať svojich krajanov eurokonformne

28. júla 2004

Maďarsko musí svoj dôležitý cieľ, ktorým je podpora zahraničných Maďarov, vykonávať eurokonformnými prostriedkami. Povedal to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí László Kovács. Podľa jeho slov sa nevypláca snažiť o také spôsoby, ktoré by Európska únie nepodporila, pretože to znemožní uplatnenie maďarských snáh. „Nevypláca sa povedať napríklad, že autonómiu treba dosiahnuť silou, že iba tí dosiahli ciele, ktorí sa o to pokúsili silou, nie je to tak, a to určite nepodporí ani EÚ,” zdôraznil Kovács na stretnutí vedúcich maďarských diplomatických misií. Základnou úlohou Maďarska je podpora uplatnenia práv maďarskej menšiny v zahraničí, čomu napomohlo tým, že „prebojovalo” do ústavy EÚ zmienku o právach menšín, konštatoval šéf diplomacie. Najlepším spôsobom podpory krajanov z pohľadu susedov je podľa jeho vyjadrenia rozšírenie únie. „Treba sa zamyslieť nad tým, či v otázke dvojitého občianstva nie je lepším riešením, ak popri občianstve danej krajiny druhým občianstvom bolo nie maďarské, ale európske občianstvo,” dodal Kovács. Maďari na Slovensku nehovoria o dvojitom občianstve, lebo ho už majú. Slovenské a európske. To isté platí aj v prípade slovinských Maďarov. Toto by podľa jeho slov bolo riešením aj pre Rumunsko aj Chorvátsko, ktoré sa na vstup do únie pripravujú, pričom inou otázkou je perspektíva vojvodinských Maďarov v Srbsku a podkarpatských Maďarov na Ukrajine.

Colin Powell žiada podporu, uvoľnenie víz však nesľúbil

28. júla 2004

Bojovú morálku spojencov v Iraku sa včera v Budapešti pokúsil upevniť šéf americkej diplomacie. Očakávanej odmeny v podobe výraznejšieho uvolnenia vízového režimu sa však od neho Maďarsko ani ostatné koaličné krajiny nedočkali. Colin Powell apeloval na spojencov, že v Iraku nesmú „byť slabí v kolenách”, a to ani zoči-voči sérii únosov. Bola to narážka na Filipíny, ktoré tento mesiac stiahli svojich vojakov z Iraku, aby zachránili život filipínskeho rukojemníka. Predtým sa už z Iraku stiahli španielski, dominikánski, nikaragujskí a honduraskí vojaci. Americký minister požiadal Maďarsko, aby svojich vojakov ponechalo v Iraku aj na budúci rok, keď im vyprší mandát od parlamentu. Opozícia v Budapešti však odmieta podporiť predĺženie misie, na ktorú vládne strany nemajú dosť hlasov. Podľa júnového prieskumu až 61 percent Maďarov si želá okamžité stiahnutie maďarskej jednotky z Iraku. Powell Budapešti prisľúbil zjednodušenie procesu prideľovania víz. Spojené štáty podľa jeho slov o tri štvrtiny skrátia súčasnú čakaciu lehotu na desať dní. O zrušení stodolárových poplatkov, ktoré sa nevracajú ani neúspešným uchádzačom o víza, sa však šéf americkej diplomacie v Budapešti nezmienil. Návrh zákona na zrušenie poplatkov za víza pre občanov štátov, ktoré sa podieľajú na vojenskej misii v Iraku a Afganistane, nedávno do Snemovne reprezentantov predložil americký kongresman Bill Lipinski. V návrhu sa uvádzalo deväť krajín, väčšinou nových členov NATO. Hoci Slovensko medzi nimi pôvodne nefigurovalo, Lipinski pre agentúru MTI potvrdil, že ho tam zaradia. „Podľa názoru ministerstva zahraničných vecí aj Slovensko spĺňa podmienky, a tak už ide o desať krajín,” uviedol. Podľa jeho názoru by sa Kongres mohol návrhom zaoberať najskôr v októbri.

Maďarsko odmietlo lovcov nacistov

28. júla 2004 - sme

Operácia Posledná šanca, ktorú spustilo pred dvoma rokmi Centrum Simona Wiesenthala, sa zadrela v Maďarsku. Kampaň na hľadanie posledných žijúcich nacistov totiž narazila na maďarského ombudsmana Attilu Péterfalviho. Ten si myslí, že zhromažďovanie osobných údajov o maďarských občanoch a ich „vynášanie” do zahraničia je nezlučiteľné s maďarskou legislatívou. Efraim Zuroff, koordinátor operácie, tvrdí, že za ombudsmanovými výhradami sú tlaky maďarských pravicových strán, ktoré neradi otvárajú otázku kolaborácie s nacistami. Medzitým rezignoval šéf maďarskej časti projektu Ivan Beer. Wiesenthalovo centrum však tvrdí, že bude v pátraní po nacistoch pokračovať. Zatiaľ sa však nevie, ako sa vyrovná s názorom ombudsmana. Centrum sa bráni tým, že zhromažďuje údaje o ľuďoch, ktorých môžu usvedčiť zo zločinov proti ľudskosti. „A tie sú medzinárodnou záležitosťou,” hovorí Tamáš Staller zástupca rektora Židovského teologického inštitútu v Budapešti. S operáciou Posledná šanca začali v Maďarsku pred dvoma týždňami. Po pobaltských krajinách, Rakúsku, Rumunsku, Poľsku a Chorvátsku je ďalšou krajinou, na ktorú sa centrum zameralo. Ani v jednej však nemalo podobné problémy ako v Maďarsku. O mesiac sa kampaň začne v Argentíne, o dva v Nemecku. O jej efektivite však napriek tvrdeniu centra, že je na stope asi 500 ľuďom, mnohí pochybujú. Hlavný dôvod je zrejmý a naznačil ho zakladateľ centra a najznámejší lovec nacistov Simon Wiesentahl. V rozhovore pre rakúsky týždenník Format minulý rok, keď oznamoval koniec svojej verejnej činnosti, povedal: „Našiel som všetkých masových vrahov, ktorých som hľadal. Ak sú nejakí, ktorých som nenašiel, sú príliš starí a krehkí, aby mohli stáť pred súdom. Moja práca sa skončila.” Jeho nasledovníci však tvrdia, že vek by nemal byť prekážkou spravodlivosti. Hovoria, že hlavne v postkomunistických krajinách je nepotrestaných bývalých nacistov veľa. Podľa Zuroffa sa počas studenej vojny nedalo s komunistiskými vládami o nacistoch vyjednávať. Práve vôľa a rôzne právne kľučky komplikovali stíhanie nacistov už aj počas Wiesenthalovej éry - rovnako v demokratických aj totalitných režimoch. Najďalej asi zašli Američania - mnohých nacistov vyhostili, ale v ich domácich krajinách často ani neprišlo k súdu. Problémom Poslednej šance je podľa kritikov aj spôsob, akým získava informácie: spolupracovníkom ponúka za tipy aj peniaze. Za relevantný asi desaťtisíc dolárov. Zriaďuje dokonca horúce linky, kde môžu ľudia hovoriť o svojich podozreniach. Poľský europoslanec a uznávaný intelektuál Bronislaw Geremek, syn rabína umučeného v Osvienčime, hovorí, že ponúkať za to peniaze je odporné. Wiesenthalovo centrum však tvrdí, že nikto z informátorov operácie Posledná šanca peniaze nezobral.

Maďari proti Slovákom: Nekonečný príbeh

28. júla 2004 - Dag Daniš - pravda

Vždy, keď sa podarí slovensko-maďarské vzťahy na čas upokojiť, vyrazí na povrch nový problém, ktorý ich opäť vyostrí. Za uplynulý týždeň sa to stalo hneď dva razy. Prvý problém: potvrdilo sa, že europoslanci z SMK nebudú v Štrasburgu zastupovať záujmy Slovenska, ale naopak. Edit Bauerová sa na spoločnej tlačovej konferencii so zástupcami maďarskej strany Fidesz posťažovala, že v slovenskom parlamente nemôže oficiálne rokovať po maďarsky - čo ju vraj diskriminuje. Jej uletenú námietku prekryl druhý, podstatne vážnejší problém: tlak maďarských politikov na otvorenie Benešových dekrétov. Nacionalisti Orbánovho Fideszu zakladajú nadácie a poradenské krúžky, ktoré majú vyvinúť sústredený tlak na vrátenie slovenskej pôdy maďarským rodinám. SMK síce vydala tlačovú správu, ktorou sa od konania Fideszu dištancuje, ale... Ale ťažko uveriť tomu, že SMK nemá v tejto veci s Orbánom spoločné záujmy. Lídrom SMK sa v minulosti nepodarilo otvoriť Benešove dekréty len preto, že im to slovenské strany (zatiaľ) nedovolili. Béla Bugár vo svojej novej knihe pomenoval Benešove dekréty ako problém, ktorý sa bude musieť vyriešiť. Navrhuje, aby slovenská vláda zriadila finančný fond, z ktorého by sa odškodňovali postihnuté maďarské rodiny. Z postojov Miklósa Duraya, Bélu Bugára a Viktora Orbána jasne vyplýva, že maďarské revizionistické snahy zostanú ešte dlho záťažou, ktorá bude stáť v ceste definitívnemu slovensko-maďarskému zmiereniu. Spoločnou črtou všetkých maďarských požiadaviek (krajanský zákon, reštitúcie, autonómia) je mýtus o historických krivdách, ktoré na Maďaroch páchali západní spojenci a československá vláda. Krivdu vidia v štátnych hraniciach, v Benešových dekrétoch a v konfiškácii maďarskej pôdy. Tento výklad dejín je však zavádzajúci. Štátna hranica medzi ČSR a Maďarskom sa po prvej svetovej vojne vymerala spravodlivo - na Slovensku zostala početná maďarská menšina, v Maďarsku slovenská. Pokiaľ ide o Benešove dekréty, boli odpoveďou na krivdy a škody, ktoré spôsobila Slovensku v rokoch 1938 až 1945 prohitlerovská vláda v Budapešti. Maďari vojensky obsadili slovenský juh a Košice a pripojili ich k svojim územiam. Po vojne sa táto krivda riešila ďalšou krivdou: Benešovými dekrétmi a konfiškáciou maďarskej pôdy. Slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené obojstrannými historickými neprávosťami a krivdami. Sú len dve cesty, ako sa s nimi môžeme vyrovnávať. Buď národným zmierením, rešpektom a priateľskou spoluprácou, alebo národným „zbrojením” a revizionistickými tlakmi. Slováci majú bližšie k prvej ceste. Maďarskí politici skôr k tej druhej.

Telka - najlepšia kamoška

28. júla 2004

Britskí muži strávia takmer polovicu svojho voľného času pred televízorom. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu. Anketa odhalila, že muži v porovnaní so ženami dlhšie sledujú televíziu, menej sa venujú domácim prácam a charite a zriedkavejšie sa starajú o deti. Naopak viac času trávia nakupovaním. Na štúdii štatistického úradu Európskej únie Eurostat sa zúčastnili obyvatelia Belgicka, Nemecka, Estónska, Francúzska, Maďarska, Slovinska, Fínska, Švédska, Británie a Nórska, vo veku od 20 do 74 rokov. Odborníkov zaujímalo, ako trávia voľný čas a výsledky ukázali, že televízii najviac holdujú muži v Maďarsku, ktorí pred obrazovkou trávia 51 percent svojho voľného času. Na druhom mieste sú so 49 percentami Briti a naopak, na konci rebríčka sa ocitli Nemci a Nóri, ktorí sledovaniu televízie venujú viac ako tretinu voľného času. Autori štúdie rozdelili „bežný deň” do šiestich kategórií - voľný čas, spánok, jedlo, starostlivosť o seba, cestovanie, domáce práce a práca alebo štúdium. Z ankety vyplýva, že britskí muži majú každý deň štyri hodiny a 41 minút voľného času - o 20 minút viac než ženy. Tie však obetujú dvakrát viac zo svojho voľného času na domáce práce, konkrétne takmer tri a pol hodiny, zatiaľ čo muži necelé dve hodiny. Najviac času ženám pri práci v domácnosti zaberie príprava jedla, potom upratovanie a nákupy. Pri televízii strávia 114 minút a muži 137 minút. Ženy v porovnaní s mužmi vo zvyšnom voľnom čase viac odpočívajú a čítajú a menej sa venujú koníčkom, športu a cvičeniu. Rovnako málo populárna je pre obe pohlavia kultúra, ktorej venujú muži aj ženy len dve percentá voľného času.

Maďarsko chce ročne 4 miliardy eur

27. júla 2004

Aby sa Maďarsko dokázalo priblížiť bohatším krajinám západnej Európy, malo by z nového rozpočtu Európskej únie na obdobie 2007 až 2013 každoročne dostávať 4 miliardy eur. Vyhlásil to v pondelok maďarský minister zahraničných vecí László Kovács. Podľa neho finančné prostriedky z európskych fondov smerujúce do Maďarska by mali tvoriť 4 % hrubého domáceho produktu krajiny. Po odrátaní príspevku Maďarska do európskeho rozpočtu by však čistý príspevok únie bol vo výške 3 mld. eur. Súčasný rozpočet Európskej únie platí do roku 2006. Maďarsko sa snaží znížiť svoj rozpočtový deficit, aby mohlo prijať jednotnú európsku menu v roku 2010.

MOL podpísal dohodu o získaní rakúskej firmy Roth Heizol

27. júla 2004

Maďarský ropný koncern MOL podpísal v pondelok dohodu o získaní majoritného podielu v rakúskej spoločnosti obchodujúcej s ropou Roth Heizole. Strany zatiaľ neoznámili finančné podmienky transakcie, ktorú musí ešte schváliť protimonopolný úrad. MOL by mal navyše získať aj opciu na kúpu zvyšných akcií v Roth Heizole. Akvizícia firmy Roth Heizole by mala posilniť pozíciu MOL v troch hlavných rakúskych regiónoch. Roth Heizole, ktorá je najväčšou rakúskou rodinnou spoločnosťou v ropnom sektore, distribuuje ročne 400-tisíc ropných produktov a vlastní 20 čerpacích staníc. Rudolf Roth a Jurgen Roth ostanú vo vedení spoločnosti aj po akvizícii. MOL bol dlhodobým zásobovateľom firmy Roth Heizole. Táto akvizícia preto okrem iného posilní pozíciu maďarského koncernu aj na opačnom konci obchodovania s ropou - pri konečnom spotrebiteľovi.

Orbán za dvojité občianstvo

26. júla 2004 - hn

Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán sa v piatok opätovne vyslovil za zjednotenie maďarského národa ponad existujúce hranice a za urýchlené zavedenie dvojitého občianstva. Vládna Maďarská socialistická strana obvinila expremiéra, že využíva celý stredoeurópsky priestor na realizáciu svojich vnútropolitických zámerov. „Súčasná vláda je v týchto dôležitých otázkach nedôrazná. V Bruseli by mala vláda obhajovať záujmy všetkých Maďarov. Veď zjednotenie maďarského národa ponad existujúce hranice sa už v dušiach Maďarov uskutočnilo,” uviedol Orbán na politickom mítingu v rumunskej obci Tusnádfürdő. Spomenul pritom Maďarov žijúcich v rumunskom Sedmohradsku, na Dolnej zemi (Délvidék - severné územia dnešného Chorvátska a Srbska), na Hornej zemi (Felvidék - označenie pre južné územia Slovenska) a v Maďarsku. Orbán kritizoval predovšetkým politiku Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, ktorý podľa jeho slov nebráni dostatočne maďarské záujmy. „Otázka autonómie pre Maďarov v Rumunsku bude ozajstnou skúškou demokracie v tejto krajine. Súčasný stav rumunskej demokracie zatiaľ nedáva príliš veľa šancí, aby sa táto krajina stala členom Európskej únie,” dodal. Orbán ostro kritizoval vládu premiéra Pétera Medgyessyho. Podľa neho prehra socialistov vo voľbách do Európskeho parlamentu ukázala, že vláda nemá dôveru občanov Maďarska. „Nevidím najmenší náznak toho, že by táto vláda ešte mohla získať dôveru občanov,” dodal.

V Budapešti núdzovo pristálo britské lietadlo

26. júla 2004

Lietadlo britskej spoločnosti British Airways dnes dopoludnia núdzovo pristálo na budapeštianskom letisku Ferihegy potom, čo jeden z jeho dvoch motorov prestal správne fungovať. Manéver si nevyžiadal zásah privolaných požiarnikov ani záchranárov. Airbus A-320 letel na pravidelnej linke z Londýna do Teheránu. Piloti nad maďarskými štátnymi hranicami vo výške 10.000 metrov zistili poruchu motora, ktorý vypli a požiadali o možnosť núdzového pristátia na najbližšom letisku v maďarskej metropole. Pristávací manéver s jedným motorom sa krátko pred desiatou hodinou podaril bez akýchkoľvek problémv. Podľa informácie maďarského internetového portálu HavariaPress lietadlo, na palube ktorého môže byť do 180 pasažierov, bude po prekontrolovaní pokračovať v ceste do Teheránu.

Magyar Nemzet: Po maďarsky v bratislavskom parlamente?

24. júla 2004

Namiesto uhorkovej sezóny bol uplynulý týždeň v slovenskej politike v znamení „maďarského týždňa”. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet. Napríklad najpopulárnejší slovenský politik Robert Fico tvrdí, že špinavú prácu namiesto SMK vykonáva maďarská opozičná strana Zväz mladých demokratov (FIDESZ). Takto maďarská koalícia nemusí šíriť ideu Veľkého Maďarska. Národniar Ján Slota zase vytýkal štrasburské vyhlásenie europoslankyne Edit Bauer, podľa ktorého by bolo potrebné umožniť používanie jazyka národnostných menšín v slovenskom zákonodarnom zbore. „Treba vyhlásiť II. Maďarskú republiku rád, a začneme hovoriť po maďarsky v slovenskom parlamente”, cituje Slotovu formuláciu Magyar Nemzet. Šéf frakcie SMK Gyula Bárdos v tejto súvislosti podľa denníka povedal, že od Bauerovej vyhlásenia sa koalícia nemieni dištancovať. A to už aj preto, lebo poslanecký klub na jeseň navrhne, aby sa Slovensko vrátilo k zaužívanej praxi z roku 1996, a aby ukotvilo v zákone možnosť použitia jazyka menšiny pre jej poslancov.

MVSZ: Maďarské občianstvo všetkým Maďarom

24. júla 2004

Svetový zväz Maďarov (MVSZ) je nespokojný s tým, že maďarská politika dodnes nevyriešila poskytnutie občianstva krajanom, ktorí žijú mimo hraníc Maďarska v Karpatskej kotline. Vyhlásil to dnes v Budapešti pred novinármi čestný predseda zväzu Sándor Rácz. Podľa jeho slov dnešné zahraničné maďarstvo v kotline „vplyvom zlého trianonského rozhodnutia” hľadá svoje miesto v krajinách, kde žije. Podmienkou jeho zachovania je právo na sebaurčenie - autonómia. Celosvetovo prijatou formou prejavu spolupatričnosti je udelenie občianstva, čo je právom každej krajiny, a zas právom každého občana je prijať ho. „Príslušníkom maďarstva v Karpatskej kotline prinútili proti jeho vôli zmeniť si občianstvo. Neverím, že existuje niekto, kto by spochybnil 84-ročné útrapy Maďarov zapríčinené trianonskou mierovou zmluvou,” povedal Rácz a dodal, že to by malo byť zmiernené poskytnutím občianstva a vyjasnením tej politicky nezvratnej otázky - koho, a koľkých by sa autonómia v kotline mala dotýkať. Čestný predseda vyjadril požiadavku MVSZ, aby každý Maďar dostal občianstvo. „Ak politika nebude schopná zabezpečiť to, tak by sa malo ozvať osem miliónov maďarských voličov a svojimi podpismi upozorniť na povinnosť zmierniť 84 roky trvajúce ľudské utrpenie zapríčinené Trianonom,” zdôraznil Rácz. U Maďarov žijúcich na Slovensku sa vstupom Maďarska a SR do Európskej únie právne vznikla trocha lepšia situácia, reagoval na otázku TASR čestný predseda a vyjadril nádej, že obidve krajiny použijú európske normy v prospech všetkých svojich občanov. „Našou skúsenosťou v tejto súvislosti je, že oficiálna slovenská politika nechce naozaj riešiť napríklad dedičstvo Benešových dekrétov a s tým súvisiace riešenie otázky pôdy,” poznamenal Rácz a dodal, že slovenská politika by mala čo najskôr otvoriť cestu vyriešenia tejto bolestivej otázky. Záujmom Maďarska, Slovenska, ale i tam žijúcim Maďarom aj Maďarom v materskej krajine je, aby občania mohli existovať v mieri v tej krajine, kde žijú, a aby sa nenašli dôvody ani len na to, aby ich mohli poštvať proti sebe.

Colníci zabodovali

24. júla 2004

Rekordné množstvo 67.000 kartónov cigariet zhabali v priebehu niekoľkých hodín maďarskí colníci v rôznych regiónoch Maďarska. Oznámil to dnes v Budapešti hovorca Celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže (VPOP) Jenő Sipos. Hodnota kontrabandu dovedna prekročila 400 miliónov forintov (asi 63,8 milióna Sk). Značkové zahraničné cigarety neboli označené ochrannými známkami. Najväčšie množstvo pašovaných cigariet našli v piatok popoludní na chorvátsko-maďarskom železničnom hraničnom priechode Dyékényes, kde v kontajneri nákladného vlaku z Rijeky do Budapešti objavili schovaných 40.000 kartónov cigariet v hodnote 200 miliónov forintov (asi 31,9 milióna Sk). Po preštudovaní dokumentov zásielky colní kriminalisti ešte v ten istý deň našli v areáli budapeštianskej firmy ďalších 24.000 kartónov cigariet rovnakej značky, ako vo vlaku z Chorvátska, takisto bez ochrannej známky.

Maďarsko čo najskôr udelí agremán slovenskému veľvyslancovi

24. júla 2004

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí v možnom najkratšom čase dá súhlas na vymenovanie nového slovenského veľvyslanca v Budapešti. Vyhlásil to dnes v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu šéf diplomacie László Kovács. „Dokument bude musieť podpísať aj prezident Ferenc Mádl, ktorý je v súčasnosti síce na dovolenke, ale nájdeme spôsob, ako to vyriešiť,” uviedol Kovács, ktorý vyjadril radosť nad tým, že po dvoch rokoch bude konečne post slovenského veľvyslanca v Budapešti obsadený. Z tohto pohľadu považuje maďarský politik za druhotný problém, že slovenská strana skôr zverejnila meno navrhovaného diplomata, ako to oznámili maďarskej diplomacii. Podľa jeho slov skutočnosť, že navrhovaná osoba nehovorí po maďarsky, nie je vôbec bezprecedentná. „Bude to v prvom rade pre neho nevýhodné, ak nebude môcť napríklad sledovať maďarské médiá, a nie pre hostiteľskú krajinu,” konštatoval minister. Slovenský prezident Ivan Gašparovič vyjadril na návrh vlády súhlas s tým, aby sa slovenským veľvyslancom v Maďarsku stal kariérny diplomat Juraj Migaš, ktorý momentálne pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych vzťahov na Ministerstve zahraničných vecí SR. Post slovenského veľvyslanca v Maďarsku bol neobsadený dva roky. Posledným slovenským ambasádorom v Budapešti do septembra 2002 bol Štefan Markuš.

V Paksi už skúšajú druhý blok, ktorý pre vážnu poruchu vlani odstavili

21. júla 2004

V atómovej elektrárni v maďarskom Paksi už prebiehajú skúšky na spustenie druhého bloku, ktorý vlani pre vážnu prevádzkovú poruchu museli odstaviť. V koncepcii spustenia reaktoru odborníci zaviedli viaceré také zmeny, ktoré slúžia k zvýšeniu bezpečnosti. Vyhlásil to dnes v Budapešti ministerský splnomocnenec Attila Aszód. „Ako splnomocnenec som mal diskusie s odborníkmi v súvislosti so spustením vo dvoch tematických okruhoch. Jedným bola výmena vyhorených kaziet s palivovými článkami, druhým bolo odstránenie izotopovej kontaminácie kaziet zapríčinenej poruchou minulého roka,” povedal Aszód, ktorý dnešným dňom ukončil svoje poslanie. Blok spustia po predpísaných skúškach pravdepodobne už v auguste. Podľa riaditeľa elektrárne Istvána Kocsisa už dostali všetky potrebné povolenia, v lete by tak vyrábali elektrickú energiu všetky štyri 470-megawatové bloky. Druhý blok naplnili palivom na 131 dní, potom totiž kvôli odstraňovaniu vlani zničených kaziet budú musieť blok opäť odstaviť. Pri incidente vlani, ktorý klasifikovali ako vážnu prevádzkovú poruchu, nebol nikto zranený, a neuniklo do ovzdušia žiarenie. Pri čistení palivových kaziet v bazéne vedľa reaktora došlo vplyvom konštrukčnej chyby čistiaceho zariadenia k ich poškodeniu.

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

3. augusta 2004

2. augusta 2004

3. augusta 2004 - SRo

2. augusta 2004

3. augusta 2004

3. augusta 2004

3. augusta 2004

3. augusta 2004 - SRo

2. augusta 2004 - sme

2. augusta 2004 - SRo

2. augusta 2004

2. augusta 2004

2. augusta 2004

2. augusta 2004

1. augusta 2004

1. augusta 2004

1. augusta 2004 - sita

31. júla 2004 - LAJOS GRENDEL - sme

31. júla 2004

31. júla 2004 - sme

31. júla 2004 - pravda

31. júla 2004 - sme

31. júla 2004

31. júla 2004

31. júla 2004

30. júla 2004

30. júla 2004 - Martin Hric - pravda

30. júla 2004 - Attila Lovász - sme

30. júla 2004

30. júla 2004

Záujem Nokie o Slovensko - Slovensko-maďarský Dunajský priemyselný park

30. júla 2004

30. júla 2004

Zsolt Németh: SMK a FIDESZ sa zhodujú v postoji k Benešovým dekrétom

29. júla 2004

29. júla 2004

29. júla 2004

L. Kovács: Maďarsko musí podporovať svojich krajanov eurokonformne

28. júla 2004

28. júla 2004

28. júla 2004 - sme

28. júla 2004 - Dag Daniš - pravda

28. júla 2004

27. júla 2004

27. júla 2004

26. júla 2004 - hn

26. júla 2004

24. júla 2004

24. júla 2004

24. júla 2004

24. júla 2004

V Paksi už skúšajú druhý blok, ktorý pre vážnu poruchu vlani odstavili

21. júla 2004

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame

Kontakt

Redakcia Ľudových novín