Pred zajtrajšími komunálnymi voľbami v Maďarsku platí až do zatvorenia volebných miestností moratórium. Preto aj demonštráciu pred parlamentom zmenili na „kultúrne podujatie“. Na námestí pred parlamentom, kde boli v uplynulých dvoch týždňoch masové demonštrácie, a odkiaľ vyšiel aj útok na budovu Maďarskej televízie, je dnes pokoj. Úrady chceli na obdobie predvolebného moratória túto akciu zakázať, no organizátori ju zmenili na sériu kultúrnych podujatí s koncertmi, tancom a spevom. Po polnoci už neodzneli protivládne prejavy a asi tisícka prítomných sa rozhodla za mlčanlivé bdenie...

V Maďarsku budú voľby

Komunálne voľby v Maďarsku by za bežných okolností neboli až takou významnou udalosťou, akou napokon v nedeľu budú. Mimoriadny význam im dáva vlna nepokojov, ktorá prepukla pred dvoma týždňami po zverejnení nahrávky, na ktorej premiér Ferenc Gyurcsány priznáva, že voličom v predvolebnej kampani klamali o stave ekonomike krajiny. Líder opozície expremiér Viktor Orbán tvrdí, že voliči pri voľbe samospráv, starostov a primátorov a samospráv národnostných menšín vyjadria aj názor na celoštátnu politiku. Ak vládne strany - socialisti a liberáli - prehrajú komunálne voľby, mala by podľa Orbána Gyurcsányova vláda odstúpiť.

Protesty utíchli pred kľúčovými komunálnymi voľbami

30. septembra 2006

Protivládne protesty v Maďarsku utíchli v piatok večer pred komunálnymi voľbami, ktoré sú považované za kľúčový test pre premiéra Ferenca Gyurcsánya vyzývaného na rezignáciu za klamanie o ekonomickej situácii v krajine. V nedeľných voľbách bude rozhodujúci boj o Budapešť, kde sa očakáva víťazstvo liberálneho kandidáta Gábora Demszkého, ktorý má podporu premiérovej Socialistickej strany. Podľa analytikov by konzervatívna opozičná strana Fidesz na čele s Viktorom Orbánom musela získať víťazstvo v hlavnom meste, kde žije asi pätina z desaťmiliónovej populácie Maďarska, aby mala šancu zosadiť Gyurcsánya. „Ľavicoví voliči, ktorí možno nechceli ísť voliť, teraz oveľa pravdepodobnejšie pôjdu hlasovať za Demszkého práve preto, že Orbán vníma tieto voľby viac ako miestne hlasovanie,” uviedol Gergely Karácsony z inštitútu Median na prieskum verejnej mienky. Gyurcsány odmietol, aby sa z nedeľného hlasovania stalo referendum o jeho zotrvaní na poste premiéra najmä po tom, ako Európska komisia v utorok schválila úsporný program. Maďarsko má najvyšší verejný deficit v Európskej únii a opatrenia sú „absolútne rozhodujúce, aby sa maďarská ekonomika dostala na cestu udržateľného rastu a tvorby nadbytku,” uviedol komisár EK pre ekonomické a menové záležitosti Joaquin Almunia. Väčšina prieskumov predpovedá víťazstvo Demszkého, ktorý bol primátorom hlavného mesta 16 rokov. Práve tam vypukli protesty po tom, ako 17. septembra na verejnosť prenikla nahrávka, na ktorej Gyurcsány priznal, že klamal o ekonomike v záujme víťazstva v aprílových parlamentných voľbách. Protesty, ktoré využili ultrapravicové elementy, sa zmenili na násilné začiatkom minulého týždňa a vyústili do pouličných nepokojov, pri ktorých bolo zranených asi 250 ľudí. Išlo o najhoršie nepokoje v krajine od pádu komunizmu v roku 1989. Ešte v sobotu minulý týždeň protestovalo pred parlamentom asi 20 tisíc ľudí, v piatok večer ich počet mohol byť 2500. Všetky politické demonštrácie sa skončili v piatok o polnoci v súlade s volebným zákonom, až na malú skupinu, ktorá sa rozhodla zostať na námestí pred parlamentom a „zúčastniť sa na kultúrnych podujatiach.” Mimo Budapešti môže Fidesz získať oveľa lepšie výsledky v komunálnych voľbách ako pred štyrmi rokmi, keď vyhrala socialisticko-liberálna vláda po schválení balíčka rastu miezd. Fidesz vedie pred socialistami o 20 percent, ako vyplynulo z prieskumu agentúry Tarki krátko pred vypuknutím protestov. Pred štyrmi rokmi vládne strany získali socialisti primátorské kreslá v 17 z 23 miest vrátane Budapešti a väčšinu v 15 z 19 krajských zastupiteľstiev. Voliči budú voliť celkove 3174 starostov a zástupcov v mestách a regiónoch. Volebné miestnosti budú otvorené v nedeľu od 6:00 do 19:00 a výsledky sa očakávajú najskôr vo večerných hodinách.

Opäť Viktor proti Ferencovi

30. septembra 2006 - Peter Morvay (Sme)

Zajtrajšie komunálne voľby v Maďarsku získavajú nový význam. Aspoň v podaní lídra opozície a expremiéra Viktora Orbána. „V právnom zmysle sa v Maďarsku, samozrejme, odohrajú komunálne voľby,“ vyhlásil Orbán v v televízii ATV. „V súčasnej situácii však bude najlepšie, ak ich nebudeme brať iba ako lokálne vyjadrenie názoru, ale ako vyjadrenie názoru o celoštátnych politických otázkach,“ odpovedal na otázku moderátora, prečo voľby označuje za referendum o vláde svojho rivala, socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya. Orbán hrá hru, ktorú začal už v roku 2002, keď prehral voľby a musel odísť z vlády. Rôznymi spôsobmi spochybňuje výsledok parlamentných volieb a snaží sa okľukou vrátiť k moci. V deň komunálnych volieb sa v Maďarsku konajú aj voľby do samospráv národnostných menšín. Prvý raz sa na nich môžu zúčastniť iba tí, čo sa zapísali na menšinové volebné zoznamy. Najviac, 106-tisíc ľudí sa zapísalo na rómsky volebný zoznam. Do volieb do samospráv slovenskej menšiny v Maďarsku to bolo 15-tisíc osôb. Zriadenie volebných zoznamov má zabrániť „etnobiznisu“. Doposiaľ mohol v menšinových voľbách voliť ktokoľvek. Častým výsledkom bolo, že vznikali samosprávy v obciach, kde menšina ani nežila alebo ich ovládli ľudia, ktorí k menšine nepatrili. Chceli takto získať finančnú podporu určenú samosprávam. Nejasný včera zostával osud demonštrácie na námestí pred budovou parlamentu v Budapešti. Protestujúci, ktorých počet už aj vo večerných hodinách klesol na tisíc až dvetisíc osôb, stále tvrdia, že vytrvajú, kým Gyurcsány podá demisiu. Úrady proti nim nezasiahli, hoci zhromaždenie nebolo vopred oznámené. Podľa volebného zákona sa v čase volebnej kampane politické zhromaždenia úradom nemusia oznamovať. Od polnoci nadnes sa však začína volebné moratórium, počas ktorého sú zhromaždenia zakázané. Demonštranti na to reagovali tým, že ho označili za kultúrne podujatie a z námestia odstránili politické transparenty. Polícia im to zatiaľ toleruje. Hygienici však nechali z námestia odstrániť vývarovňu, v ktorej demonštrantom varili guláš zo surovín od sympatizujúcich poľnohospodárov.

Klamár proti luhárovi

30. septembra 2006 - Miroslav Čaplovič (Pravda)

Maďari majú v nedeľu takpovediac menšie voľby s veľkým účinkom. To, na čo opozícii chýbajú hlasy v parlamente, a nepostačili jej ani hlasivky stúpencov na budapeštianskych demonštráciách, budú mať v rukách voliči. Ferenc Gyurcsány, ktorého chce pravica vidieť v predčasnom politickom dôchodku, má pred sebou komunálne voľby ako referendum o svojej popularite po zverejnení nahrávky s klamstvami. Gyurcsánya čakajú tri možnosti: alebo úspech, ktorým odvráti od seba pozornosť na neschopnosť svojich súperov, alebo fiasko, ktoré prebudí jeho spolustraníkov, aby sa zamysleli, či má naďalej význam kryť mu chrbát. A je tu ešte tretie alebo, zdá sa, že najpravdepodobnejšie -tesná porážka, ale nie natoľko silný úder, ktorý by Gyurcsányovi zanechal na tvári neodstrániteľnú politickú modrinu. V takom prípade sa ohlasy v obidvoch táboroch dajú už teraz predpokladať. Opozícia zostane vyhrávať pesničku, že aj tesná prehra socialistov je krutým vysvedčením pre luhajúceho premiéra, šéf vlády môže tvrdiť, že neponižujúca porážka nie je pätorka na vysvedčenia, že hlasy, ktoré socialisti stratili, sú výsledkom hystérie, ktorú rozpútala opozícia. S faktami dokážu predsa obe strany manipulovať podľa svojho gusta. Veď Gyurcsány aj Viktor Orbán sú si podobní -ako keď zavádzali pred parlamentnými voľbami a dávali sľuby, na ktoré štátna kasa nemala peniaze...

Gyurcsány pred voľbami: Zostávam

30. septembra 2006 - Ivan Drábek (Pravda)

Ani tretie kolo parlamentných volieb, ani referendum o odchode premiéra a zrušení jeho úsporného balíčka. Nádeje vodcu maďarskej opozície Viktora Orbána, že zo zajtrajších komunálnych volieb spraví odvetu za prehraté jarné parlamentné voľby, blednú. Dva týždne búrlivých protestov, ktoré nasledovali po priznaní sa premiéra Ferenca Gyurcsánya ku klamstvu, však zvýšilo stávky. „Bude sa rozhodovať nielen o obsadení radníc a župných rád, ale perspektívne aj o politickom osude Gyurcsánya a Orbána,“ predpovedá pre Pravdu politológ Zoltán Kiszelly. Gyurcsány včera zopakoval, že na odstúpenie nepomýšľa. Posypal si síce hlavu popolom za to, že bol „ohnivkom v reťazi ilúzií“, sľúbil však, že so zahmlievaním skutočnosti skoncoval. „Poučil som sa z lekcie. Pre dnešok sa nesmie obetovať zajtrajšok,“ citovali ho internetové noviny Index. „Zostávam,“ zdôraznil. Orbán v rozhovore pre televíziu ATV uznal, že Gyurcsányova vláda je legálna, ale ako dodal, „je súčasne nelegitímna“. Svoje predchádzajúce vyhlásenie, že ide o referendum už nezopakoval. „Z právneho hľadiska to budú samosprávne voľby,“ povedal. Spomínaním referenda chcel vraj len navrhnúť ľavici, aby výsledok hlasovania považovala za postoj krajiny k celkovej situácii. Gyurcsányovi socialisti sa za premiéra postavili. Nezávisle od volebných výsledkov si za neho vraj nebudú hľadať náhradu. „Nik iný, ako vládnuca koalícia, pritom nemôže rozhodnúť o Gyurcsányovom odchode,“ pripomína Bernadett Budaiová, analytička ústavu Vison Consulting. Kiselly si myslí, že aj keby socialisti utrpeli katastrofálnu prehru, Gyurcsánya by ešte istý čas ponechali na mieste. „Dajú mu čas, aby uskutočnil všetky nepopulárne opatrenia. Premiérom by tak mohol zostať až do volieb do Európskeho parlamentu. Ak by v tej skúške neuspel, potom by hľadali náhradu. To bude takmer rok pred parlamentnými voľbami,“ hovorí Kiszelly. Analytici predpokladajú, že každá strana bude mať svoju interpretáciu výsledkov. „Pri komunálnych voľbách vždy niekto niečo vyhrá, a má tak šancu tvrdiť, že neprehral,“ podotýka Kiselly. Symbolická však podľa neho bude bitka o Budapešť. „Ak by sa kandidátovi koalície Gáborovi Demszkému podarilo zostať primátorom, celková porážka bude vládu menej bolieť,“ predpovedá. Kiszelly tipuje, že koaličné strany dosiahnu lepšie výsledky, ako im sľubovali prieskumy pred vypuknutím krízy. „Nožnice sa privierajú. Dvadsaťpercentný náskok Fideszu pred socialistami zo začiatku mesiaca sa scvrkáva,“ hovorí. Podľa neho Orbána by neúspech oslabil, ale potopiť ho môže iba postupne, nie skôr ako pred budúcimi parlamentnými voľbami. Vtedy možno Fidesz začne hľadať iného kandidáta na premiéra. „Orbán zostane kapitánom topiacej sa ľadovej kryhy,“ predpovedá Kiszelly. „Kým tá kryha nebude menšia ako pätnásťpercentný volebný zisk, dovtedy ho nechajú veliť.“

Premiér vyzval voličov, aby nepodporili opozíciu

28. septembra 2006

Maďarská socialistami vedená vládna koalícia vo štvrtok ukončila kampaň pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami, pričom menej početné protivládne protesty pokračovali pred parlamentom v Budapešti aj na iných miestach krajiny. Voliči v celom Maďarsku budú v nedeľu rozhodovať o kreslách starostov a zložení obecných a okresných samospráv. Vzhľadom na to, že komunálne voľby sa v krajine pravidelne konajú krátko po parlamentných voľbách, zvyčajne si svoje postavenia v samosprávach posilňujú vládne strany. Tento rok však pravdepodobne v súvislosti s protivládnymi protestmi svoje pozície posilnia opozičné stredopravicové strany. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorého priznanie, že pred parlamentnými voľbami klamal o stave hospodárstva, bolo podnetom pre nepokoje, sa ospravedlnil za štýl, akým o situácii pred voľbami hovoril, ale nie za podstatu svojich vyjadrení. Vo štvrtok na záver kampane pred komunálnymi voľbami Gyurcsány zopakoval svoj úmysel zostať vo funkcii predsedu vlády a vyzval voličov, aby nepodporili tých miestnych predstaviteľov, ktorí budú stáť v opozícii voči vláde. „Nebude rozvíjajúceho sa Maďarska, nebudú rozvíjajúce sa dediny a mestá, ak ich predstavitelia a vláda nebudú spolupracovať,” povedal. Počet účastníkov demonštrácií pred parlamentom klesol v týchto dňoch na približne 2 500 a ich organizátori vyhlásili, že ich zmenia na kultúrny festival, aby neporušovali zákaz politických aktivít od piatka do nedele večera, keď sa uzatvoria volebné miestnosti.

Slovenský Komlóš - J. Kubiš s K. Gönczovou na otvorení obnovenej školy

29. septembra 2006

Slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš a jeho maďarská rezortná partnerka Kinga Gönczová sa 29. septembra v Slovenskom Komlóši zúčastnili na slávnostnom otvorení zrekonštruovanej slovenskej školy. Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši je jednou z piatich škôl v Maďarsku, kde sa vyučuje v slovenskom a maďarskom jazyku. Vznikla v roku 1948 a je dôležitou inštitúciou slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Obnova školy bola dlhodobým problémom, ktorý pretrvával roky, rekonštrukcia bola témou viacerých rokovaní zmiešanej menšinovej slovensko-maďarskej komisie. Maďarský parlament odsúhlasil podporu vo výške 423 miliónov forintov, slovenská vláda poskytla v roku 2005 podporu vo výške jeden milión korún.

Ján Kubiš: Občania vychovávaní k tolerancii

majú šancu postaviť sa proti extrémizmu

29. septembra 2006

Občania, ktorí sú vychovávaní k dobrému spolunažívaniu a tolerancii, majú tú najlepšiu šancu postaviť sa proti extrémizmu, nech sa objavuje kdekoľvek, v akejkoľvek podobe. Vyhlásil to 29. septembra minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš v Slovenskom Komlóši, kde sa spolu s maďarskou rezortnou partnerkou Kingou Gönczovou zúčastnil slávnostného odovzdania zrekonštruovanej slovenskej školy. Šéf slovenskej diplomacie na tlačovej besede uviedol, že tak, ako pre Maďarsko je dôležité, aby občania iných štátov maďarskej národnosti mali vytvorené dobré podmienky pre svoj školský život, pre svoj kultúrny život, tak aj pre Slovensko je veľmi dôležité, aby slovenskí krajania, občania iných štátov, mali vytvárané podobné podmienky. „Vidím na príklade tejto školy tú dobrú prácu vlády Maďarskej republiky, a chcem za to poďakovať,” dodal Kubiš. Podľa jeho slov sa deti v tejto škole naučia navzájom rešpektovať svoje odlišnosti alebo zvláštnosti a navzájom sa nimi obohacujú. „Práve takýto ľudia potom vytvárajú najlepšiu hrádzu proti všetkému druhu extrémizmu, ktorý existuje v našich spoločnostiach. Spolu s vládami práve občianska spoločnosť - takýto občania, ktorí sú vychovávaní k dobrému spolunažívaniu a tolerancii, majú najlepšiu šancu sa postaviť proti extrémizmu, kdekoľvek dvíha hlavu, v akejkoľvek podobe,” formuloval minister. S maďarskou ministerkou medzi štyrmi očami prerokoval aj niektoré bilaterálne otázky, ako povedal, s cieľom posunúť ďalej dobrú spoluprácu a dobré susedské vzťahy. Gönczovú pozval na návštevu Slovenska, v rámci ktorej by zavítali do oblasti, kde žijú Slováci i Maďari, občania SR. „Chceme sa na území SR spoločne stretnúť aj s predstaviteľmi Slovákov, ale aj s predstaviteľmi maďarskej komunity, s predstaviteľmi politických síl, aby sme sa mohli porozprávať o tých podmienkach - dobrých podmienkach, ktoré my vytvárame a chceme vytvárať pre všetkých občanov nezávisle od národnosti na území Slovenskej republiky,” konštatoval. Podľa maďarskej ministerky so slovenským hosťom vo vzájomnom rozhovore ocenili občianske iniciatívy v oboch krajinách, ktoré hovoria o tom, že pre obe krajiny je existenčnou otázkou vzájomná mierová spolupráca, a aby existoval spoločný rozvoj. „Pre obe krajiny je mimoriadne dôležité, že v období rokov 2007-13 budú európske finančné zdroje pomáhať programom cezhraničnej spolupráce, a tešíme sa z toho, že zrekonštruovaná Slovenská základná škola v Tótkomlósi symbolizuje túto spoluprácu,” poznamenala. Na margo vyšetrovania nitrianskeho prípadu študentky Hedvigy M. Ján Kubiš povedal, že ten sa rieši. Do uzatvorenia prípadu sa k nemu nechce vyjadrovať. „Chcem ubezpečiť, že polícia Slovenskej republiky vyšetruje celú záležitosť absolútne transparentne pri dodržiavaní všetkých profesionálnych zásad a s výsledkami vyšetrovania - keď sa ešte doladia posledné veci - bude aj slovenská aj maďarská verejnosť oboznámená,” zdôraznil. Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši je jednou z piatich škôl v Maďarsku, kde sa vyučuje v slovenskom a maďarskom jazyku. Vznikla v roku 1948 a je dôležitou inštitúciou slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Obnova školy bola dlhodobým problémom, ktorý pretrvával roky, rekonštrukcia bola témou viacerých rokovaní zmiešanej menšinovej slovensko-maďarskej komisie.

Malé firmy spolupracujú cez databázu

29. septembra 2006 - Števo Rimaj (Pravda)

Drobní podnikatelia z juhu Slovenska, ale aj zo severu Maďarska môžu medzi sebou úzko spolupracovať vďaka projektu, ktorý sumou 150-tisíc eur podporila Európska únia. Z peňazí vytvoril žiadateľ projektu - Združenie obcí a miest hontiansko-poipeľského regiónu v spolupráci s občianskym združením Koliba vo Veľkom Krtíši a združením Dunaj-Ipeľ-Szob v Maďarsku dve biznis centrá a päť internetových miest, slúžiacich najmä na pomoc malým podnikateľom. „Biznis centrá vznikli v Šahách a Veľkom Krtíši a internetové miestnosti v Dolnej Strehovej, Príbelciach, Vinici, Plášťovciach a Sazdiciach, teda na rozhraní juhu Banskobystrického a Levického okresu. Využívať ich môžu podnikatelia na získavanie informácií, práce s internetom, no aj pri hľadaní obchodných partnerov,” informuje Dana Libiaková z občianskeho združenia Koliba vo Veľkom Krtíši. Hlavná koordinátorka projektu Agnesa Gubišová zo Šiah dopĺňa, že biznis centrá poskytnú podnikateľom aj dôstojné miesta na rokovanie s obchodnými partnermi. Za milióny korún z Európskej únie však autori projektu nezriadili len biznis centrá a miesta s počítačmi a internetom, ale poskytli aj ďalšiu pomoc podnikateľom. „Vytvorili sme katalóg firiem z celej lokality na Slovensku i v Maďarsku, kde je okrem informácií o ich činnosti aj zoznam budov a pozemkov, ktoré by mohli na podnikanie využívať. Katalóg je k dispozícii aj na internete, kde sa podnikatelia ľahko môžu dozvedieť niečo o potenciálnych partneroch, ale aj realizovať obchodné transakcie,” uviedla ďalej Libiaková. Internet môžu podnikatelia využívať zadarmo, ostatné napr. tlačiarenské služby len za cenu nákladov na spotrebovaný materiál. Projekt si pochvaľujú aj v obciach, kde internetové miesta vznikli. „Je o ne veľký záujem. Aj u nás ho vyhľadávajú viacerí podnikatelia, hoci funguje ešte iba štyri mesiace. Pre malých a stredných podnikateľov v chudobných regiónoch, ako je ten náš, je to vítaná pomoc,” zdôraznil starosta Dolnej Strehovej v okrese Veľký Krtíš Matúš Bystriansky.

SRo - Praha, Berlín, Budapešť

30. septembra 2006 - Juraj Fellegi (Pravda)

Azda každý na Slovensku doplní, čo patrí k menám Ján Šmihula či Gregor Martin Papucsek. Ale čoskoro možno nebude čo dopĺňať. Lebo vedenie Slovenského rozhlasu chce zrušiť miesta troch vyslaných zahraničných spravodajcov. V Budapešti, Prahe a Berlíne. Generálna riaditeľka Miroslava Zemková, pravda, hovorí, že neuvažujú o úplnom prerušení spolupráce, ale chcú správy od viacerých externých spravodajcov. Treba jej však odkázať: Prepustiť redaktora v Budapešti je v súčasnosti - mierne povedané - krátkozraké. A prepustiť redaktora v Prahe zase... komické. Všetkých šesť zahraničných spravodajcov (ešte sú v Bruseli, Washingtone a Moskve) stojí ročne spolu 15 miliónov korún. Ak by aj rozhlas ušetril (buďme štedrí) polovicu, teda 7,5 milióna, nie je to ani stotina z jeho ročného rozpočtu. Zrušenie postov, samozrejme, nestojí takmer nič a znie ako populárny krok. Ale vybudovať taký post odznova stojí oveľa viac. A tiež - mať v najbližšom, a teda najdôležitejšom zahraničí iba externých spravodajcov, znamená vzdialiť sa od susedov míľovými krokmi. Môžeme si to dovoliť? A môže si to dovoliť verejnoprávny rozhlas?

Slovenský rozhlas bude rušiť pobočky v zahraničí

28. septembra 2006 - ČTK

Vedenie Slovenského rozhlasu chce rušiť miesta zahraničných spravodajcov. Z dnešných šiestich pobočiek by do konca roka mali zaniknúť pražská, berlínska a budapeštianska. Generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková dnes informovala, že ročné náklady na činnosť pobočiek sú 15 miliónov korún, čo považuje za luxus. Jej zámer však narazil na veľký odpor Rozhlasovej rady. „Podľa zákona máme budovať sieť zahraničných spravodajcov, nemusia však byť interne zamestnaní,” povedala riaditeľka, podľa ktorej musí rozhlas uvažovať úsporne, lebo už dnes má stratu sto miliónov korún. „Zahraničné správy patria k tomu najcennejšiemu, čo rozhlas má,” tvrdil naopak bývalý redaktor rozhlasu, člen rady Michal Dzurjanin. Podľa neho sa 200.000 korún potrebných na jeden post mesačne dá „nazbierať z odmien poradcov vedenia rozhlasu, ktorých činnosť mu je neznáma”. Riaditeľka ale hovorí, že zvukové spravodajstvo SRo zo zahraničia nezanikne. Prahu by obsadili externistom, so spravodajcom v Budapešti Gregorom Martinom Papucsekom tiež chcú spolupracovať. „Zvyšné posty sú v rokovaní,” povedal programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj, ktorý je v kontakte s redaktormi v zahraničí. Uznáva, že mesačne každý z nich pripraví 60 až 70 hodnotných materiálov. Zemková podotkla, že verejnoprávna Slovenská televízia má iba jedného zahraničného spravodajcu. „Slabiny STV nie sú nasledovaniahodné,” reagoval člen rady Peter Michalica. Aj jeho kolega Jozef Ševec si myslí, že spravodajcovia sú na správnych miestach. Náklady na nich by sa podľa neho znížili, keby ich viac využívali aj iné médiá a platili za to. Opačný názor mal ďalší člen rady Ján Dudra. Podľa neho sú napríklad v Amerike tisícky Slovákov, ktorí by mohli robiť korešpondentov SRo. „Mať v každej krajine spravodajcu je pozostatok socializmu,” povedal. Tému dnes na rade neuzavreli, pokračovať v nej budú v októbri pri schvaľovaní rozpočtu. Na rozdiel od Slovenska verejnoprávny Český rozhlas svoju sieť v zahraničí rozširuje. „Máme deväť spravodajcov v zahraničí; Rusku, Poľsku, Nemecku, pri Európskej únii, USA, na Ďalekom východe, a od tohto roku aj vo Francúzsku, na Slovensku a ako prvé české médium aj v juhovýchodnej Ázii,” povedal ČTK hovorca ČRo Ladislav Pavlík. Dôvodom rozširovania siete bol podľa neho rastúci význam Ázie v celosvetovom meradle, či snaha o viac reportáží zo stále vzďaľujúceho sa Slovenska.

SRo chce zrušiť interné posty v Berlíne, Prahe a Budapešti

27. septembra 2006

Vedenie Slovenského rozhlasu (SRo) chce do konca roka zrušiť tri interné posty vyslaných zahraničných spravodajcov, v Prahe, Budapešti a v Berlíne. Rozhlasovú radu o tom na jej dnešnom rokovaní informoval programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj. Podľa Machaja by SRo chcel spravodajstvo z Prahy získavať externe. V Budapešti sa chce vedenie SRo dohodnúť na pokračovaní spolupráce s Gregorom Martinom Papucsekom. Pokrývanie informácií z Nemecka nie je ešte doriešené. Podľa generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej neuvažujú o úplnom skončení spolupráce so spravodajcami, ktorých sa dotkne rušenie zahraničných postov, chcú len zmeniť formu spolupráce. Informácie zo zahraničia by v budúcnosti mali poslucháčom SRo prinášať viacerí externí spolupracovníci. Využívať by sa mali viac i ďalšie možnosti, napríklad spolupráca SRo v rámci Európskej vysielacej únie (EBU). SRo má, podľa Zemkovej, budovať sieť zahraničných spravodajcov, nemusia však byť interní. V súčasnosti stojí šesť interných zahraničných postov rozhlas približne 15 miliónov korún ročne, konštatovala na rokovaní. Zo šiestich interných vyslaných redaktorov SRo v zahraničí je Oľga Baková vo Washingtone a informuje o dianí v Spojených štátoch amerických. Róbert Sermek pôsobí v Bruseli a sleduje dianie v orgánoch Európskej únie, v Európskom parlamente a tiež v Belgicku a vo Francúzsku. Moskovská spravodajkyňa Mária Mikušová prináša informácie o Rusku, Ukrajine a o štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. V trojici vyslaných zahraničných spravodajcov, s ktorými chce vedenie SRo zmeniť spôsob spolupráce je v Berlíne Alexander Kurtanský, spravodajca pre dianie v Spolkovej republike Nemecko, budapeštiansky spravodajca Gregor Martin Papucsek, ktorý informuje o udalostiach v Maďarsku a Chorvátsku a Ján Šmihula v Prahe sleduje dianie v Českej republike. Každý zo spravodajcov pripraví podľa Machaja mesačne 60 až 70 rôznorodých spravodajských a publicistických materiálov. Vedenie chce zmeniť spoluprácu so spravodajcami tak, aby poslucháči kontinuálne dostávali kvalitné informácie o dianí v zahraničí. Viacerí členovia Rozhlasovej rady upozornili na dnešnom rokovaní na to, že zrušenie postov stálych zahraničných spravodajcov SRo by malo byť premyslené, lebo ak sa posty zrušia, len ťažko sa opäť obnovia. Niektorí tiež upozornili na to, že externí spolupracovníci nemusia prináša tak kvalitné informácie ako redaktori interní. Rada k téme neprijala stanovisko a bude o nej ďalej hovoriť na októbrovom rokovaní.

Na juhu Slovenska začínajú budovať turistickú zónu s prispením EÚ

27. septembra 2006

Na juhu stredného Slovenska vyrastie turistická zóna zameraná na jedinečné prírodné útvary mikroregiónov Obručná, Medveš a Velické jazerá. Zámer predbežne počíta na území južne od Fiľakova s vybudovaním turistických a cyklistických trás, náučných chodníkov a rozvojom turistických služieb. ČTK to povedal primátor Fiľakova Jozef Agócs. „Na prípravu projektu sme dostali z fondu Interreg 2,5 milióna korún,” povedal primátor. Projekt s názvom Novohradský geopark súčasne pripravujú aj v susednom Maďarsku, kde územie Novohradu zasahuje. Turistom by mal sprístupniť napríklad paleontologické nálezisko Kostná dolina, ktorá ukrýva kosti mastodontov, nosorožcov a opíc, alebo skalné bralo Soví hrad pri obci Hajnáčka so zvyškami stredovekej pevnosti. Obce zapojené do projektu si od neho sľubujú väčší prílev turistov a príjmy zo služieb. „Nemáme vysoké hory ani termálne kúpaliská, napriek tomu má Novohrad čo ponúknuť,” myslí si Agócs. Samotné Fiľakovo ráta so zvýšeným záujmom o miestny hradný vrch, sopečnú vyvrelinu s rekonštruovanou zrúcaninou stredovekého hradu. Jedinečný je aj kamenný bazaltový vodopád pod hradom Šomoška na maďarskej hranici alebo náhorná plošina Pohanský hrad s 31 jaskyňami a pozostatkami keltského osídlenia. Projekt Novohradského geoparku by mali dokončiť v budúcom roku a na jeho realizáciu sa chcú uchádzať o prostriedky z európskych fondov. Zatiaľ sme boli pri predkladaní projektov úspešní, som presvedčený že to tak aj zostane,” zakončil Agócs.

Slovensko-maďarskému sporu chýba vzájomná úcta

27. septembra 2006 - Ján Čarnogurský (pravda)

Novodobý slovensko-maďarský spor trvá už takmer 300 rokov. Za začiatok slovenských odpovedí na maďarizačný tlak sa považuje kniha dubnického farára Jána Baltazára Magina Ostne alebo obrana, ktorá vyšla r. 1723. Kniha bráni mešťanov Trenčianskej stolice a všetkých Slovákov pred maďarizačným útokom profesora Trnavskej univerzity Michala Bencsíka. Odvtedy prebiehal spor rôzne. Raz ťahali za silnejší koniec Maďari, inokedy Slováci. V Trianone prišli Maďari o svoju vládu nad Uhorskom, ale o dve desaťročia neskôr ako spojenci nacistického Nemecka dokázali zjednotiť všetkých Maďarov v jednom štáte a dokonca aj prekročiť svoje etnické hranice. Chvíľami spor nadobúdal priam absurdnú podobu. Historici majú k dispozícii záznamy, keď slovenskí aj maďarskí vojaci bojovali po nemeckom boku na východnom fronte počas II. svetovej vojny. Ak boli zaradení príliš blízko seba, strieľali viac na seba navzájom než na nepriateľa. Tri storočia trvania sporu dávajú dôvod na určité zovšeobecnenie. Historický pohľad ukazuje, že Maďari boli v spore zvyčajne útočnejší, ale Slováci mali väčšiu výdrž. Vďaka nej sme až doteraz vydržali. Slovensko-maďarský spor mal rôzne podoby a v jednotlivostiach išlo o rozličné konkrétne požiadavky, či už o nárok na národnostné školstvo, existenciu Matice slovenskej, alebo zastúpenie slovenskej menšiny v budapeštianskom parlamente. Maďarské požiadavky takisto raz zdôrazňovali národnostné školstvo, inokedy dvojjazyčné názvy obcí či nepoužívanie koncovky -ová pri ženských priezviskách. Najhlbšou podstatou všetkých národnostných sporov je však spor o územie. Z taktických dôvodov niekedy nie je vhodné pre žiadnu stranu pomenovať veci takto priamo, ale vedľajšie zámienky sa skôr alebo neskôr vyčerpajú a pomenovanie sporu sa približuje k podstate. V Komárne už viac ako desať rokov beží spor medzi slovenskými organizáciami a maďarským mestským zastupiteľstvom a primátorom o umiestnenie sochy sv. Cyrila a Metoda. Spor ešte stále nie je skončený. Slovenská spisovateľka žijúca v Komárne Daniela Kapitáňová nedávno v novinovom rozhovore povedala, že rozhodnutia komárňanského primátora, ale aj slovenskej strany jej pripomínajú, akoby na mape generálneho štábu rozmiestňovali zástavky. V súčasnosti sú Slovensko aj Maďarsko členmi Európskej únie. Aj keby únia zrušila všetky finančné dotácie, zostane jej nehynúcou zásluhou, že utlmila spory medzi svojimi členskými štátmi a najmä vylúčila vzájomné ozbrojené zrážky. Spory medzi členskými štátmi vrátane národnostných síce zostali, ale veľmi sa scivilizovali a vo veľkej miere sa vedú podľa vopred dohodnutých pravidiel. Už za toto patrí Európskej únii obrovská úcta. Tri storočia sporu umožňujú robiť zovšeobecnenia aj pre úspešnú a neúspešnú stratégiu a taktiku. Dôležitým poučením pre obe strany je poznanie, že ani jednej strane nestačia na zatlačenie druhej strany iba vlastné sily. Historicky tá strana vyhrávala v spore, ktorá dokázala pre seba zmobilizovať silnejšiu medzinárodnú podporu. Zároveň treba mať na pamäti, že maďarskej strane sa ľahšie získa na svoju stranu medzinárodná podpora ako slovenskej pre svoju početnú prevahu a pre dlhšiu štátnu tradíciu. Riskantnosť Mečiarových vlád v r. 1992 - 1998 spočívala v tom, že viedla Slovensko do medzinárodnej izolácie, kým Maďarsko sa tešilo medzinárodnej podpore. V krízovej situácii by to bola veľká nevýhoda pre slovenskú stranu. Súčasná vládna koalícia by sa mala zamýšľať nad svojimi krokmi v slovensko-maďarskom spore aj z tohto hľadiska. Chybný krok na slovenskej strane bude mať pre Slovákov oveľa dramatickejšie následky ako chybný krok na maďarskej strane. Chybné by však bolo aj rozmýšľanie iba o stratégii a taktike, ako poraziť druhú stranu. Tisícsto rokov vzájomného spolužitia, nech bolo časom také alebo onaké, vytvára možnosť a povinnosť rozmýšľať o stratégii zlepšovania vzájomného spolužitia. Slovensko-maďarský spor asi nezrušíme nejakým intelektuálskym alebo dokonca ani vládnym rozhodnutím. Viacstoročný spor sa nedá jednoducho len tak skončiť. Tento spor však možno skultúrniť. Maďari majú najväčšiu starosť s demografiou. Už asi 25 rokov klesá v Maďarsku počet obyvateľov a s tým súvisí zhoršujúca sa veková štruktúra, pribúda dôchodcov. Ale to je najmä maďarský problém, hoci čoraz viac aj slovenský. Na druhej strane, maďarská kultúra je vo svete vážená a atraktívna. Maďari majú viacero nositeľov Nobelových cien, maďarská hudba sa hrá po celom svete. Maďarská literatúra sa prekladá do všetkých jazykov. Maďari preukázali historické sebavedomie, ktoré im možno závidieť. Slovenskému autorovi je ťažké písať, čím sa vyznačujú Slováci. Ale existujú maďarské texty, ktoré obdivujú niektoré naše vlastnosti. Azda by sa dalo uvažovať o zlepšovaní vzájomného spolužitia Slovákov a Maďarov nie na základe zrušenia nášho vzájomného sporu, pretože to sa len tak nedá. Vnesme do nášho sporu ďalší prvok. Vzájomnú úctu a rešpekt voči druhému. Nikto nám nebráni, aby sme presadzovali svoje záujmy, aj keď sú protikladné k maďarským záujmom. Presadzujme ich však noblesne. Veďme náš spor s Maďarmi rytiersky.

EÚ príjme Bulharsko a Rumunsko

27. septembra 2006

Európska únia príjme 1. januára 2007 Bulharsko a Rumunsko. Mnoho nových členských štátov únie plánuje otvoriť svoje pracovné trhy pre bulharských a rumunských občanov. Maďarsko, Slovensko a Slovinsko sa však zatiaľ nerozhodli. Duch východoeurópskej solidarity tak ukazuje prvé trhliny, píšu bruselské internetové noviny EU Observer. Estónsko je zatiaľ jediným z bývalých štátov sovietskeho bloku, ktorý oficiálne oznámil, že umožní Bulharom a Rumunom pracovať na svojom území bez obmedzení. Diplomatické zdroje novinám EU Observer potvrdili, že rovnako sa chcú zachovať aj Lotyšsko, Litva, Poľsko a Česká republika. Oficiálne oznámenia možno očakávať koncom roka, keďže Bulharsko a Rumunsko vstúpia do únie 1. januára. Noviny citujú poľských a lotyšských diplomatov, podľa ktorých je ich morálnou povinnosťou, aby otvorili svoje trhy, keďže sami dlhodobo žiadajú rovnoprávnosť všetkých členov únie. Rumunsko a Bulharsko majú spoločnú históriu s východoeurópskymi členmi únie, boli súčasťou sovietskeho bloku, ale aj po páde komunizmu trpeli dedičstvom ekonomickej stagnácie po roku 1945, pripomína EU Observer. Napriek prirodzeným väzbám má však solidarita svoje hranice. Slovensko, Maďarsko a Slovinsko totiž uvažujú o obmedzeniach pre bulharských a rumunských pracovníkov, píše EU Observer a pripomína, že Slovensko má po Poľsku druhú najvyššiu nezamestnanosť v únii. Z 15 starších krajín únie budú pred Bulharmi a Rumunmi chrániť svoje pracovné trhy všetky, dokonca aj Británia a Írsko, ktoré pri predchádzajúcom rozšírení svoje hranice otvorili.

Népszabadság - Späť do východnej Európy

27. septembra 2006

Stalo sa len to, že sme sa dostali na miesto, kam patríme. Zase sme sa stali Východoeurópanmi, postkomunistami, nacionalistami, chudákmi. V očiach Západu sme prišli o maďarskú prednosť -stabilitu. Už sa ničím neodlišujeme od Poliakov, Slovákov či Čechov. Nanajvýš tým, že popri politickej nestabilite u nás škaredo uletel ešte aj rozpočet. Zábery z dobývania sídla televízie, skíni a árpádovské prúžkované vlajky (symbol maďarských fašistov počas druhej svetovej vojny) v každom triezvom človeku na Západe vyvolávajú pavlovovský reflex: krajnosti treba vytlačiť, politici a občianska spoločnosť by mali proti nim spoločnými silami vystúpiť, povinnosťou demokratických strán je okamžite sa dištancovať. Aj tam, samozrejme, vedia, že ultrapravičiarov je nanajvýš niekoľko stoviek medzi desaťtisíckami demonštrantov. Nie ich počet je však podstatný, ale to, že ich oveľa väčší dav strpí. A to, žiaľ, signalizuje, že Maďari potrebujú nielen hospodárske reformy, ale aj vážne historické lekcie, keďže väčšina demonštrantov zjavne primrzla niekde v tridsiatych rokoch. Je tu zjavná hrozba, že Maďarsko sa ponorí späť do východnej Európy. Do takého regiónu, ktorý nebol schopný čestne spracovať vlastnú minulosť a ktorý sám seba priam patologicky považuje za obeť dejín (a, pochopiteľne, Západu) a nevidí v sebe kováča vlastného osudu.

Brusel odobril Gyurcsányov balíček úsporných opatrení

27. septembra 2006

Európska komisia schválila včera plán maďarskej vlády na ozdravenie verejných financií, ktorých schodok je najvyšší v Európskej únii. Upozornila však, že ambiciózny program úspor ohrozujú najmä politické riziká. Premiér Ferenc Gyurcsány čelí tlakom na odstúpenie za svoje priznanie, že jeho strana voličom pred voľbami systematicky klamala o stave ekonomiky v krajine. Diera v štátnom rozpočte by v tomto roku mala dosiahnuť 10,1 percenta produktu ekonomiky, čo je viac než trojnásobok nad limitom EÚ. Komisia privolila, aby Budapešť odložila termín zníženia deficitu k trom percentám o jeden rok na koniec roku 2009. Zdôraznila však, že plánované škrty výdavkov a reformy musí vláda uplatňovať dôsledne. „Existuje stále určitá neistota okolo efektívneho presadenia plánovaného zmrazenia výdavkov v rokoch 2007 a 2008, rovnako ako okolo potláčania výdavkov v ďalších oblastiach,” uviedla komisia. Zelená z Bruselu Gyurcsányovmu úspornému balíčku môže premiéra podporiť. Socialistická vláda celé roky prekračovala plány rozpočtových schodkov, za čo ju Európska komisia kritizovala. V súčasnosti je podľa nej stav maďarských verejných financií dôvodom na vážne obavy.

Konvergenčný program

27. septembra 2006 - gmp (SRo)

Na maďarskej vnútropolitickej scéne vyvoláva spory aj fakt, že Európska komisia schválila maďarský konvergenčný program - vládne strany oslavujú, opozícia však hovorí o druhom Gyurcsányovom balíku. Konvergenčný program predložila vláda do Bruselu 1. septembra - mala to urobiť už do 1. apríla, ale Európska komisia prejavila „blahosklonnosť“ a vzhľadom na parlamentné voľby, ale aj žiadajúc isté zmeny v programe, umožnila odklad. Schválenie dokumentu vládne strany nadšene vítajú a označujú to za potvrdenie správnosti nastúpenej cesty reforiem i úsporných opatrení, ktoré sa nazývajú jednoducho Gyurcsányovým balíkom. Minister hospodárstva János Kóka zdôraznil, že Maďarsko dostalo z Bruselu zelenú a na každého občana krajiny teraz pripadne zo zdrojov únie na rozvoj 800 tisíc forintov, čiže asi 120 tisíc korún. Podľa socialistickej strany by znamenala realizácia požiadaviek opozície, čiže stiahnutie, alebo hoci aj čiastočné zmiernenie konvergenčného programu výrazné nebezpečenstvo pre maďarský rozpočet. Fidesz v reakcii zdôrazňuje, že Európska komisia neschválila, ale iba zobrala na vedomie maďarský konvergenčný program, ktorý vlastne zdiera obyvateľov, navyše zakotvuje aj to, že Maďarsko vstúpi do eurozóny ako posledné z nových členských krajín Únie. Podľa Fideszu fakt, že komisia bude kontrolovať plnenie programu každý polrok, znamená stratu dôvery.

Spolupráca odborových zväzov

26. septembra 2006 - gmp (SRo)

Problémy v slovensko-maďarských vzťahoch sa neprejavujú v spolupráci odborových zväzov, ktorých predstavitelia si myslia, že politici reagujú na rôzne provokácie prehnane. Okrem toho kladú odborári dôraz predovšetkým na otázky sociálneho charakteru a zamestnanosti, a keď cítia hrozbu v tejto oblasti, prejavujú navzájom solidárnosť. Vyplynulo to z dnešných rokovaní prezidenta KOZ Ivana Saktora a predsedu maďarského odborového zväzu Liga Istvána Gaskóa v Budapešti. Odbory sa snažia v období napätej situácie pôsobiť skôr zmierlivo a nesúhlasia s tým, ako politici pristupujú k prípadom národnostnej neznášanlivosti. Najprv hovorí István Gaskó, potom Ivan Saktor. „Politici reagujú prehnane na tieto konflikty, ktoré sú ojedinelými prípadmi, ale ich, samozrejme spoločne odsudzujeme. Obaja sme prijali záväzok, že vlastnými prostriedkami zabránime tomu, aby priateľstvo medzi oboma národmi narušili podobné násilné činy.“ „Zainteresovanosť vysokých politikov v niektorých kauzách bola veľmi vysoká, podľa mňa, na úroveň tých konfliktov, ktoré vznikli. V minulosti sme zaznamenali takéto konflikty a neboli z toho až také verejné a tlačové vystúpenia, ako boli na Slovensku. Ja si myslím, že v tejto situácii úlohou politikov, ktorí sú zastupiteľským spôsobom parlamentne volení do funkcií, aby ukľudňovali tieto vzťahy a aby vystupovali veľmi korektne, čo sa týka vzťahov ako takých, pretože necítim v tom nejaké napätie, ja osobne“. Odborové zväzy KOZ a Liga sa mienia sústrediť na sociálne otázky a zamestnanosť, a spolupracovať pri riešení týchto problémov aj v pohraničných oblastiach. Úspešné sa ukázalo jednotné vystúpenie za odborové práva v ostrihomskom závode Suzuki, kde pracuje mnoho slovenských občanov. Najbližšie pôjdu slovenskí odborári podporiť požiadavky maďarských partnerov na demonštráciu proti takzvanému Gyurcsányovmu balíku reštrikcií 28. októbra.

Napolitano v Budapešti - Politická pikantéria

26. septembra 2006 - gmp (SRo)

Prezident Talianskej republiky Giorgio Napolitano navštívi dnes Budapešť, tú udalosť možno nazvať aj politickou pikantériou. Pôvodne pozval prezident Maďarskej republiky László Sólyom svojho talianskeho kolegu na oslavy 50. výročia revolúcie z roku 1956, ktoré budú 23. októbra. Bývalí politickí väzni a porevoluční odsúdenci však rozhodne protestovali proti tejto návšteve. Prečo? Lebo pred päťdesiatimi rokmi patril Giorgio Napolitano k tým predstaviteľom Talianskej komunistickej strany, ktorí v tom čase sledovali chruščovovskú líniu a súhlasili so sovietskou inváziou do Maďarska. Až neskôr sa vydali na cestu takzvaného eurokomunizmu. Napolitano však hneď po svojom nástupe do prezidentského úradu dal najavo, že svoje postoje spred päťdesiatich rokov považuje za chybné a neraz ich už oľutoval, dnes plne uznáva historický význam protitotalitnej revolúcie v Maďarsku. Taliansky prezident predsa nepríde na výročné oslavy, pre jeho návštevu Budapešti sa našiel skorší termín, no prejavy protestov zo strany takzvaných „päťdesiatšestkárov“ možno dnes očakávať.

Tachty - Obec vybudovala cestu za milióny zbytočne

26. septembra 2006 - Števo Rimaj (pravda)

Obec Tachty v okrese Rimavská Sobota vyhodila von oknom úplne zbytočne štrnásť miliónov korún, pretože uverila štátnym orgánom. Ministerstvo zahraničných vecí ešte v roku 1992 podpísalo medzištátnu dohodu s maďarskou vládou o vybudovaní hraničného priechodu v Tachtoch s podmienkou, že obec vybuduje k hranici prístupovú cestu. Autá však túto komunikáciu využívať nebudú a namiesto jedného kilometra do Maďarska budú vodiči aj naďalej cestovať sedemdesiat kilometrov na priechod do Šiatorskej Bukovinky. „So susednou obcou Cered z Maďarska sa usilujeme o otvorenie hraničného priechodu už roky. Prísľub štátnych orgánov sme mali ešte pred vstupom do Európskej únie, no podmienkou pre nás bolo vybudovanie prístupovej cesty k hranici, čo sme aj urobili,” hovorí starosta Tácht Július Molnár. Po vstupe do únie však pribudlo hraničných priechodov aj žiadostí o otvorenie ďalších a počet plánovaných hraničných priechodov sa začal redukovať. V pláne už nie je ani otvorenie hraničného priechodu v Tachtoch. Tam síce pred niekoľkými dňami predsa len otvorili hraničné závory, no tie môžu využívať len peší turisti a cykloturisti. „Do budúcnosti sa neráta s tým, aby bol medzi Tachtami a Ceredom otvorený hraničný priechod pre autá. Miesto bude mať len charakter turistického chodníka ako v súčasnosti,” potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová. Samosprávy v slovenskej aj maďarskej hraničnej obci sú sklamané a stále usilujú o zmenu stavu. „Keby autá cez hranicu nemohli, tých 14 miliónov sme vlastne vyhodili zbytočne a mohli sme ich použiť na iné aktivity v našej obci,” poznamenáva starosta Tácht, obce s vyše päťsto obyvateľmi. So súčasnou situáciou nie sú plne spokojní ani v Cerede, kde miestny starosta Arpád Czene podporuje otvorenie plne funkčného hraničného priechodu medzi obcami. Molnár vysvetľuje, že súčasný stav je nevyhovujúci aj preto, že motoristi aj ľudia, ktorí za prácou do Maďarska odchádzajú autom, musia využívať namiesto priechodu v Tachtoch hraničný priechod v Šiatorskej Bukovinke. Po otvorení priechod pre turistov využívajú ľudia z oboch hraničných obcí na návštevu známych aj na nákupy. „Našinci chodia do Maďarska aj na futbalové zápasy a Maďari chodia k nám na nedeľné omše, ktoré sú na rozdiel od Cerede v skoršom čase,” poznamenáva Molnár. Aj pre peších a turistov je však hranica otvorená len v limitovanom čase, a to od siedmej ráno do siedmej večer.

Gyurcsány sa aj ospravedlnil, aj nie

27. septembra 2006

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa dnes ospravedlnil za štýl a jazyk svojho sporného prejavu, ktorý mnohých urazil a pobúril, informovali maďarské médiá. Spravodajská televízna stanica Hír TV na svojej internetovej stránke uviedla, že sa Gyurcsány „aj ospravedlnil, aj nie”. Podľa maďarského premiéra to však boli slová „vášne a lásky” a prejav bol „prostriedkom boja”. Gyurcsány sa k májovému prejavu zo zjazdu strany MSZP, v ktorej okrem iného priznal, že jeho vláda klamala o ekonomických problémoch krajiny, vyjadril na dnešnom zasadaní vlády. „Viem, že štýl a jazyk u mnohých vzbudil pohoršenie. To mi je ľúto, aj keď v istom zmysle je prirodzené, že dramatický monológ, ktorý v danej situácii odznel, vo svojej podstate obsahoval vášnivé, jednostranné a miestami prehnané prvky,” podotkol. Zároveň vyjadril poľutovanie, že popri vládnutiu nezvolili aj vhodnú komunikáciu - „robili sme to naplno, ale len z polovice o tom rozprávali”, uviedol. V súvislosti s uplynulými 10 dňami, ktoré boli poznačené demonštráciami za jeho odstúpenie, Gyurcsány uviedol, že politika ide dobrým smerom, urobili však chybu, že nevyslovili priamo: súčasné premeny budú jednoznačne bolestné. Maďarský premiér dodal, že hoci si aj v budúcnosti vypočujú každý názor, nemôže sľúbiť, že sa niekomu podarí odkloniť ich od začatej cesty. Gyurcsány zároveň na svojom blogu zverejnil aj prvý prejav z májového zjazdu MSZP v Balatonőszöde. „Odzneli dva prejavy, otvárací a záverečný,” upresnil a dodal, že verejnosť doteraz poznala iba záverečnú časť.

Gyurcsány dostal ultimátum

26. septembra 2006

Protivládni demonštranti v Budapešti po týždni protestov predložili svoje požiadavky. Petíciu odovzdali v maďarskom parlamente aj prezidentskej kancelárii. Žiadajú v nej odstúpenie vlády Ferenca Gyurcsánya, jej nahradenie dočasným kabinetom, zvolanie ústavodarného zhromaždenia a začatie okamžitých rokovaní. „Odročenie alebo odmietnutie požiadaviek povedie k vyhroteniu protestov. Odpoveď očakávame do 48 hodín,” citoval Maďarský rozhlas z dokumentu. Vedenie parlamentu i prezidentská kancelária sa poučili z incidentu, ktorý pred týždňom predchádzal útoku na sídlo Maďarskej televízie. Riaditeľ verejnoprávnej televízie vtedy odmietol prevziať petíciu, čo demonštrantov tak rozzúrilo, že budovu vzali útokom. Predsedníčka Národného zhromaždenia Katalin Sziliová včera ponechala rozhodnutie na parlamentné strany. Tie sa dohodli, že dokument treba prevziať. Sziliová uviedla, že požiadavky petície prekračujú ústavný rámec. „Cieľom strán pritom je, aby udalosti zostali v ústavnom rámci,” citovala ju agentúra MTI. Petícia, ktorá sa začína slovami „v mene ľudu žiadame”, vyvolala spor medzi demonštrantmi o to, kto má právo v ich mene hovoriť. Jeden z kľúčových členov Maďarského národného výboru 2006 András Takács podľa Maďarskej televízie uviedol, že signatári petície nielenže nereprezentuje ľud, ale ani všetkých demonštrantov na Kossuthovom námestí. Proti 48-hodinovému ultimátu však organizátori protestov pred parlamentom nič nenamietajú. Tamás Molnár z Maďarského národného výboru 2006 včera oznámil, že od stredy sa začína hnutie občianskej neposlušnosti. Vrámci neho výbor ráta s ochromením dopravy v Budapešti a blokádami ciest na deväťdesiatich miestach Maďarska. „Maďarský ľud je vynaliezavý,” povedal Molnár pre internetové noviny Hírszerző. „Viem si predstaviť, že všetkým sa zrazu »náhodou« uprostred cesty pokazí auto.” Chodcov zase vyzval, aby obsadili budapeštianske mosty.

Rozkol medzi demonštrujúcimi

25. septembra 2006 - gmp (SRo)

Medzi demonštrantmi pred maďarským parlamentom nastal rozkol - jedna skupina odovzdala v parlamente petíciu podpísanú známymi osobnosťami, druhá vyzýva na občiansku neposlušnosť. Zväz súkromných poľnohospodárov odložil svoju demonštráciu na obdobie po komunálnych voľbách. Predpoludním spôsobilo isté napätie, kto prevezme od demonštrantov ich petíciu - predsedníčka poslaneckého zboru Katalin Sziliová po zasadaní grémia parlamentu poverila touto úlohou šéfku kancelárie pre styk s občianskymi združeniami. Tým sa vyhla nepríjemnej úlohe. Keby totiž petíciu bola prevzala ona, bola by výraznou mierou prispela k legitimácii požiadaviek demonštrantov. Sama Sziliová v tejto súvislosti uviedla. „Začala sa akási petičná súťaž, do ktorej sa parlament nemieni zapojiť. Požiadavky demonštrantov však jednoznačne ukazujú, že procesy plánujú posunúť mimo ústavu. My sme zainteresovaní na tom, aby tieto procesy zostali v rámcoch ústavy“. Spomínanú petíciu inak podpísali známe osobnosti zo sveta kultúry, športu i politiky, s požiadavkou zvolania ústavodarného zhromaždenia a vymenovania prechodnej vlády. Medzi signatármi je aj jeden z poslancov opozičného Fideszu, ktorý však oznámil, že išlo o jeho individuálnu akciu. Medzitým sa zrodila aj petícia pôvodných organizátorov demonštrácie, ktorá stanovuje na splnenie ich podmienok 48 hodín. Táto časť demonštrantov najnovšie vyzýva na občiansku neposlušnosť vo forme spôsobenia dopravnej zápchy v Budapešti. Tento týždeň ešte hrozila demonštrácia súkromných poľnohospodárov, no šéfovia gazdovského zväzu oznámili, že protestnú akciu zameranú tiež proti vláde, odkladajú vzhľadom na nedeľné komunálne voľby.

Socialisti sa zomkli na podporu premiéra F. Gyurcsánya

25. septembra 2006

Maďarskí socialisti sa v pondelok jednotne postavili na podporu svojho premiéra Ferenca Gyurcsánya, v čase krátko pred komunálnymi voľbami, zatiaľ čo pravica pokračovala v protestných akciách, ktorými žiada premiérovu rezignáciu. Konzervatívny opozičný líder Viktor Orbán chce z nedeľňajších komunálnych volieb spraviť referendum o vláde socialistov a jej politike zvyšovania daní. Podľa neho socialisti nemajú žiaden mandát na presadzovanie podobných opatrení potom, ako postavili svoju kampaň na programe znižovania daní. Orbán, líder opozičného Fideszu, žiada premiérovo odstúpenie a nahradenie zvyšovania daní opačnými opatreniami. Demonštrácie pravicových radikálov pokračovali v pondelok podvečer pred budovou parlamentu v Budapešti. Približne 600 ľudí vyzývalo Gyurcsánya na odstúpenie z funkcie potom, ako sa 17. septembra ukázalo, že klamal v súvislosti s hospodárskou situáciou krajiny, aby sa mu podarilo opakovane vyhrať aprílové parlamentné voľby. Na demonštráciách sa počas minulého týždňa každý večer zúčastnilo v priemere okolo 10-tisíc ľudí, väčšinou pravicových extrémistov a chuligánov, ktorí vyvolali najhoršie nepokoje a výtržnosti v Maďarsku od konca komunizmu a spôsobili zranenia 250 ľuďom. Ildikó Lendvaiová, líderka parlamentnej frakcie socialistov, pre verejnú televíziu v pondelok povedala, že kritický stav maďarského hospodárstva si naopak vyžaduje podporu Gyurcsánya, ktorý si získal podporu finančných trhov potom, ako v júni v parlamente presadil balík prísnych ekonomických opatrení, ktorými udržal pod kontrolou vysoký deficit štátneho rozpočtu. Podľa nemenovaného zdroja EÚ by mala Európska komisia v utorok v súvislosti s pripravovaným vstupom Maďarska do eurozóny schváliť maďarský ekonomický plán, ktorého ambíciou je znížiť deficit verejných financií z 10,1 percenta HDP v tomto roku na 3,2 percenta v roku 2009. Gyurcsány rázne odmietol výzvy na rezignáciu a povedal, že výsledky komunálnych volieb nijako neovplyvnia jeho pozíciu a záväzok jeho vlády zvýšiť dane. Podľa predvolebného prieskumu uskutočneného ešte pred vypuknutím škandálu by mal opozičný Fidesz v komunálnych voľbách poraziť socialistov práve pre nepopulárne opatrenie socialistov, ktoré by viedlo k zvýšeniu daní.

FIDESZ vyzval vládnu koalíciu, aby stiahla z ulíc provokatérov

25. septembra 2006

Na stiahnutie „provokatérov” z ulíc Budapešti vyzval dnes opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz vedúcich predstaviteľov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). „Prosíme lídrov strán vládnej koalície, aby prestali klamať a zvyšovať prostredníctvom provokatérov napätie nielen v hlavnom meste Maďarska, ale aj v mnohých vidieckych lokalitách,” vyhlásil pred novinármi hovorca najsilnejšej opozičnej politickej formácie Péter Szíjjártó. „Namiesto toho, aby hovorili o plánovaných reštriktívnych opatreniach a o najmenej dva roky trvajúcom systematickom podvádzaní národa, ku ktorému sa na nedávno zverejnenom zvukovom zázname priznal premiér Ferenc Gyurcsány, znepokojujú socialisti a ich liberálni spojenci občanov obvyklými frázami o hroziacom pravicovom nebezpečenstve,” zdôraznil hovorca FIDESZ. Predseda SZDSZ Gábor Kuncze a šéfka parlamentnej frakcie MSZP Ildikó Lendvaiová krátko predtým na separátnych tlačových konferenciách obvinili FIDESZ z neskrývanej podpory krajne pravicových mimoparlamentných síl, z nepriameho podnecovania pouličných násilností a z poškodzovania dobrého imidžu Maďarska v zahraničí. Tisícky ľudí v Budapešti už osem dní demonštrujú za odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Široké vrstvy obyvateľov Maďarska pobúrilo zverejnenie zvukovej nahrávky, na ktorej Gyurcsány priznal, že jeho vláda „klamala ráno, večer i v noci” o stave hospodárstva. Nahrávku urobili na neverejnom straníckom stretnutí koncom mája, niekoľko týždňov po tom, čo Gyurcsányov kabinet - ako prvý v postkomunistickej histórii krajiny - potvrdili vo voľbách.

Etnické menšiny novú vládu SR nehodnotia, dávajú jej ešte čas

28. septembra 2006

Rusíni, Chorváti a karpatskí Nemci žijúci na Slovensku sa nestretli so závažnejšími problémami od nástupu novej vlády. Rusíni sú však nespokojní s tým, že by sa malo oklieštiť národnostné vysielanie v rádiu Patria. Tajomníčka občianskeho združenia Rusínska obroda Teodózia Lattová pre agentúru SITA povedala, že sa uvažuje „o presunutí nosných relácií do menej výhodných vysielacích časov po 19:00, čo by nebolo dobré. Chceme to ponechať v doterajšej podobe, pretože je jasné, že v tomto čase víťazia televízie.” O tomto probléme už rokovali aj s podpredsedom vlády pre národnostné menšiny Dušanom Čaplovičom a riaditeľkou Slovenského rozhlasu Miloslavou Zemkovou. Momentálne čakajú na konečné rozhodnutie. Predseda Karpatskonemeckého spolku (KNS) Ondrej Pöss sa zas snaží vyriešiť problém s učebnicami. Prekáža mu, že nie sú vytvorené učebnice na výučbu nemeckého jazyka. KNS doteraz znepokojil len rozhovor Jána Slotu pre Lidové noviny, z ktorého podľa neho „vyplýva schvaľovanie metódy núteného vysídľovania podľa národnostnej príslušnosti”. Pöss ešte nechce hodnotiť, či vstup Slovenskej národnej strany do vlády negatívne vplýva na národnostnú politiku. Podľa neho v súčasnosti bežia projekty tak, ako boli schválené v minulosti. Tvrdí, že menej početné menšiny predtým nemohli využívať peniaze zo štátneho rozpočtu v dostatočnej miere, pretože väčšinou boli určené na sochy a pamätné tabule, čo využívala najmä maďarská menšina. „My sme nemali na to štruktúry. Čakáme, či to pôjde ako doteraz alebo sa to obmedzí na nejaké aktivity,” dodal Predseda Chorvátskeho kultúrneho zväzu Juraj Cvečko súhlasí s Pössom, že teraz sa plnia projekty schválené predchádzajúcou vládou a treba počkať, čo bude ďalej. Vláde Roberta Fica zatiaľ nemá čo vyčítať. „Nechceme robiť politiku. Ide nám o kultúru,” uzavrel Cvečko.

Fico: Bugár by mal vysvetliť svoje vyjadrenia, lebo išlo o hrubé útoky na vládu

30. septembra 2006

Predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico chce nájsť vhodnú formu spôsobu, ako požiadať predsedu SMK Bélu Bugára o jeho vysvetlenie vlastných vyjadrení z Budapešti z 21. augusta tohto roku. „Je všeobecne známe, že 21. augusta prebehlo stretnutie, o ktorom máme dostatočne veľa informácií a radi by sme počuli vysvetlenie od pána Bugára. Pretože ak všetky informácie, ktoré sú k dispozícii, sú pravdivé, tak jeho správanie a výroky prekročili rámec únosnosti pokiaľ ide o loajalitu občana SR k SR,” konštatoval dnes na tlačovej besede Fico. Premiér očakáva, že Bugár bude „vysvetľovať a nie urážať a atakovať”. Fico chce šéfa SMK požiadať o vysvetlenie, „pretože išlo o hrubé útoky na vládu SR”. Bugár sa 21. augusta v Budapešti zúčastnil na rokovaní maďarských poslancov maďarského parlamentu, Európskeho parlamentu (EP), Rady Európy (RE), OBSE a NATO. Povedal tam, že európske organizácie by už mali vážne zaujať stanovisko k protimaďarským vyjadreniam na Slovensku. „Už sa dávno nestalo, že by v členskej krajine EÚ vznikla vláda, ktorej jedna koaličná strana je známa protimenšinovými vyjadreniami, a za to ešte nebola nikdy trestaná,” konštatoval Bugár po rokovaní za zatvorenými dverami, ktoré inicioval predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Mátyás Eörsi z vládneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) z dôvodu údajných protimaďarských udalostí ostatného obdobia na Slovensku.

Bugár: Za rozhovor s európskymi poslancami ma môže Fico pochváliť

30. septembra 2006

Za normálne označil predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár jeho stretnutie s poslancami európskych inštitúcií z 21. augusta. Pre agentúru SITA tak reagoval na vyhlásenie premiéra a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica na dnešnom sneme Smeru v Trenčíne. Fico povedal, že „Béla Bugár bude musieť vysvetliť obsah rozhovoru z 21. augusta medzi ním a poslancami OBSE, parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskeho parlamentu za Maďarskú republiku.“ Premiér tvrdí, že pozná obsah rozhovoru. Podľa Bugára o stretnutí informovala aj maďarská tlačová agentúra, ktorá uviedla i jeho vyjadrenia a ak Fico pozná obsah rozhovoru, tak nie je čo vysvetľovať. „Na základe obsahu tohto rozhovoru ma dokonca môže aj pochváliť, viem, čo som povedal,” uviedol predseda SMK Bugár. Fico dnes na sneme Smeru ostro kritizoval súčasné opozičné strany, že nezvládli svoju prehru. Za veľmi nebezpečné označil, že svoju nespokojnosť z neúčasti na moci prenášali do zahraničia. „Bol to jasný pokus medzinárodne izolovať nielen Smer-SD, ale i celú vládnu koalíciu“. Poznamenal, že opoziční europoslanci budú musieť vysvetľovať svoj návrh na monitorovanie SR v Európskom parlamente. „Pán Béla Bugár bude musieť vysvetliť obsah rozhovoru z 21. augusta medzi ním a poslancami OBSE, parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskeho parlamentu za Maďarskú republiku.“

Slota nepredložil dôkazy o činnosti Bugára v Budapešti

28. septembra 2006

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota dnes nepredložil na tlačovej besede žiadne dôkazy o stretnutí predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára v Budapešti so zástupcami Maďarskej republiky, v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Európskom parlamente (EP) a OBSE. Slota už pred týždňom vyhlásil, že Bugár na tomto stretnutí vyzýval k zásahu proti novej slovenskej vláde v medzinárodných inštitúciách. „Povedal som, že dôkazy predložím do dvoch týždňov. Dôkazom je konanie maďarských politikov v OBSE, Rade Európy a Európskom parlamente. Nech povie Bugár, že v Budapešti nebol. Tvrdím, že vyzýval na postup voči slovenskej vláde,” vyhlásil Slota. Podľa neho premiér Robert Fico má určite lepšie podklady ako on a pripomenul, že premiér sa chystá Bugárovi v týchto súvislostiach napísať list. Podľa Slotu sa Bugárovi robí príliš veľká reklama. „Nech sa stretáva s Eskimákmi, beduínmi, Mongolmi, len nech ich nevyzýva, aby škodili SR. Nech sa stretáva aj s Marťanmi, kúpim mu na ten Mars aj letenku jednosmernú,” vyhlásil Slota. Podľa neho politici SMK chodia do Budapešti ako na klavír a nechodia tam na guláš alebo dobré víno. Poslanci SMK v EP podľa Slotu neobhajujú záujmy slovenských občanov a SR. Zdôraznil, že pôsobia proti svojej vlasti. „Arpád Duka-Zólyomi má hrubý spis ako agent ŠtB s krycím menom fyzik a teraz roznáša v kýbľoch demokraciu,” povedal Slota. Zároveň skritizoval na tlačovej besede novinárov a pýtal sa, na čo tam chodia, keď hovoria, že radšej by mal mlčať. Slota pripomenul, že SNS bola zásadne proti vytvoreniu Špeciálneho súdu a prokuratúry. Takéto súdy sú podľa národniarov pozostatkom diktátorských a fašistických dôb minulosti. Slota nevidí dôvod, aby v demokratickom štáte boli zriadené tribunály. Upozornil, že ekonomicky boli špeciálni sudcovia nenormálne zvýhodňovaní a ich práca sa v počte prípadov nepribližovala ostatným súdom. „Títo sudcovia nie sú nijaká elita. Keď si Daniel Lipšic myslí, že preplácaním zlikviduje zločin, je to hlboký omyl,” povedal predseda SNS. Prvá podpredsedníčka Anna Belousovová konštatovala, že na Slovensku neexistuje štátna mediálna politika. Kritizovala vedenie Slovenského rozhlasu (SRo) za zrušenie postov zahraničných spravodajcov, čo označila za nepochopenie verejnoprávnosti. „Vo verejnoprávnych médiách si robia výsmech z demokraticky zvolených predstaviteľov vlády,” dodala. Slota verí, že Rada STV v krátkom čase zvolí nového riaditeľa televízie. Zároveň uviedol, že za posledných pár dní bolo zo Slovenského rozhlasu prepustených množstvo odborníkov. „Slovenský rozhlas bol do nedávnej minulosti objektívne médium, teraz sa tam konajú čistky,” dodal.

Baco kritizoval maďarských poslancov, Bauer znepokojená

25. septembra 2006

Europoslanec Peter Baco (ĽS-HZDS) kritizoval v pondelok na pôde Európskeho parlamentu (EP) maďarských kolegov, ktorí sa kriticky vyjadrili začiatkom septembra k situácii na Slovensku. V príhovore chcel Baco „uviesť na pravú mieru fámy a nepravdy ktoré odzneli v EP v rámci protislovenskej kampane”. Vzápätí Baco poslancom povedal, že útok na Hedvigu Malinovú, ktorú mali napadnúť slovenskí extrémisti sa „nikdy nestal”. Problémom je podľa poslanca aj prípad protimaďarského transparentu na futbalovom zápase, pretože jeho nositeľom bol „občan maďarskej národnosti”. Na otázku agentúry SITA či si myslí, že reakcie maďarských a belgických rečníkov zo začiatku septembra boli prehnané Edita Bauer (SMK) uviedla že „obavy EP a poslancov o dodržiavanie ľudských práv sú celkom opodstatnené”. Podľa poslankyne sa situácia nezmenila, pretože „nejde o prípad Hedvigy Malinovej, ale o vládu a následný vývoj”.

Podpredseda SMK opäť rečnil o Trianone

27. septembra 2006

Podpredseda SMK Miklós Duray minulý týždeň vo štvrtok opäť verejne hovoril o príčinách a dôsledkoch trianonskej mierovej zmluvy, ktorá v roku 1920 spečatila rozpad niekdajšieho Uhorska. Podľa Duraya „je možné viesť späť až k Trianonu aj blízkovýchodný konflikt, palestínsko-izraelský konflikt”. Duray vystúpil na akcii v maďarskom Komárome, ktorej hostiteľom bol podľa spravodajského servera hirszerzo.hu kandidát opozičnej strany Fidesz na starostu mesta. Ďalším hosťom mal byť predseda iredentistického hnutia 64 žúp László Toroczkai, ktorý však neprišiel. Jednou z príčin Trianonu bola podľa Duraya snaha zničiť dve veľké ríše - rakúsko-uhorskú a tureckú. „V prípade tureckej ríše bolo hlavným cieľom presne to, aby z nej mohli vytrhnúť palestínske územie a previesť ho pod anglickú vládu, pretože len tak na ňom mohol vzniknúť štát Izrael,” cituje Duraya hirszerzo.hu. Nebolo to po prvý raz, keď Duray označil vznik Izraela za príčinu Trianonu. Urobil tak aj na pripomienke výročia podpisu zmluvy vlani v dedinke Kráľovičove Kračany pri Dunajskej Strede. Jeho prednášku si vypočuli napríklad predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos či vtedajšia štátna tajomníčka ministerstva kultúry Ágnes Biró. Duray sa vtedy v dlhšom historickom výklade dostal až k činnosti tajných služieb a slobodomurárov. Bodom zvratu však podľa neho bola snaha sionistov o vytvorenie židovského štátu v Palestíne a ich schopnosť presvedčiť USA, aby preto vstúpili do vojny a rozhodli tak o porážke ústredných mocností. V júni tohto roku pri odhaľovaní trianonského pamätníka v Maďarsku zase Duray Trianon označil za príčinu nacistických a komunistických zločinov vrátane holokaustu. V sobotu sa Duray na svojej webovej stránke vyjadril aj k udalostiam v Budapešti minulý týždeň. Zastal sa ľudí, ktorí zaútočili na budovu maďarskej televízie. Tú totiž podľa neho od roku 1957 ovládajú komunisti a ich obmena, liberáli. Duray označuje súčasnú maďarskú vládu a parlamentnú väčšinu za nelegitímnu a dokonca protiústavnú, pretože v predvolebnej kampani klamala. Klamala však podľa neho vždy. Ako dôkaz uviedol napríklad referendum o dvojakom občianstve. Pozadie referenda podľa neho naznačuje možnosť sprisahania, na ktorom okrem maďarských vládnych strán „spolupracovali rumunská tajná služba alebo iné tajné služby”. Cieľom sprisahania bolo vraj ponížiť a ďalej rozdeliť maďarský národ.

Zodpovednosť Bélu Bugára

25. septembra 2006

SNS naďalej trvá na tom, že predseda SMK porušil poslanecký sľub a Ústavu Slovenskej republiky. Podľa národniarov by sa malo o Bélovi Bugárovi a jeho údajných výzvach proti slovenskej vláde na stretnutiach s maďarskými politikmi, minimálne diskutovať na parlamentnej pôde - konkrétne dôkazy by mali byť na stole do dvoch týždňov. Predseda národniarov Ján Slota zatiaľ o charaktere dôkazov proti Bélovi Bugárovi hovoriť nechce a na obvineniach trvá. „Počínanie pána predsedu SMK nie je v súlade s Ústavou SR, nie je v súlade so sľubom poslanca NR SR.“ Predstavitelia SMK sú takmer každý deň v Budapešti, rokujú s predstaviteľmi rôznych politických síl, s poslancami nielen maďarského parlamentu, ale aj poslancami za Maďarskú republiku, ktorí pôsobia v iných parlamentných zhromaždeniach - povedal šéf diplomacie Ján Kubiš pred niekoľkými týždňami, keď hovoril o diskreditačnej kampani proti Slovensku. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj: „Poslanci za SNS sa budú snažiť otvoriť problém na pôde parlamentu.“ SMK odmieta výroky šéfa SNS komentovať. Predseda SMK Béla Bugár však stretnutia v Maďarsku nepoprel. „To, že sa stretávame s inými predstaviteľmi, či Maďarska alebo iných štátov, to ešte vôbec neznamená, že by sme niečo robili proti záujmom Slovenskej republiky.“ Hranice medzi stretnutiami so zahraničnými predstaviteľmi a údajnou zradou národa z pohľadu národniarov je len imaginárna - argumentuje politológ Miroslav Kusý. Maďarsko nie je žiadnym nepriateľom Slovenska. „Je to pofidérne, absurdné obvinenie, bez dôkazov. Aj keby sa chodili radiť o takýchto záležitostiach, predsa to nebudú vytrubovať na verejnosti.“ Podľa politológa navyše súčasný premiér Róbert Fico ako opozičný politik používal v kampani voči pravicovej vláde aj českého premiéra Jiřího Paroubka. „Chodil do Čiech nadávať na slovenskú vládu a pozýval si Paroubka, aby robil to isté na Slovensku. Každý to bral ako niečo normálne - robí si svoju kampaň.“ Predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru Mojmír Mamojka zo SMER-u ešte kauzu podrobne neštudoval. O zbavovaní poslaneckého mandátu však pochybuje. „Skôr to má morálnu rovinu. Je to poslanec NR SR, za SMK, ale má predovšetkým chrániť záujmy Slovenskej republiky. To je pravda. Ale je to prestrelené v tom smere, že treba poznať, s kým, kedy a hlavne o čom sa diskutovalo. Vtedy sa dá uvažovať aj o rovine právnej.“ Predseda výboru sa diskusii na túto tému na parlamentnej pôde nebráni. O vysvetlenie chce Bélu Bugára požiadať aj premiér Róbert Fico.

Bugár: Žiadal som Budapešť o zdržanlivosť

26. septembra 2006

Predseda opozičnej SMK Béla Bugár tvrdí, že sa nechodil do Budapešti sťažovať, ale naopak požiadal maďarských politikov o zdržanlivosť voči slovenskej vláde. Bugár to povedal v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Új Szó, ktorý vychádza v maďarčine. Po prvý raz tak podrobnejšie reagoval na obvinenia šéfa koaličnej SNS Jána Slotu, že na stretnutí s maďarskými politikmi a diplomatmi v Budapešti vyzýval na tvrdší postup voči vláde svojho štátu. „Pravdu povediac, pôvodne som nechcel reagovať na tieto podozrenia. Avšak po tom, čo sa začalo objavovať stále viac klamstiev, by som chcel zopakovať čo som povedal bezprostredne po mojich rokovaniach v Budapešti: O ohováraní nemôže byť ani reči, dokonca som žiadal maďarských politikov, aby boli zdržanliví,” vyhlásil Bugár. Šéf SMK dodal, že maďarských predstaviteľov žiadal, aby nepreháňali niektoré svoje reakcie na vyhlásenia slovenských politikov, pretože by to mohlo poškodiť príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Predsedu opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) kritizoval za postoj k Maďarsku aj premiér Robert Fico. Bugár však povedal, že ešte nedostal list, v ktorom by ho mal vraj premiér žiadať o podanie vysvetlenia svojich krokov. „Na základe čoho žiada vysvetlenie ten Ján Slota, ktorý bol súčasťou vládnej koalície, keď Slovensko odmietli prijať do NATO a Európskej únie a krajina dostávala zo zahraničia demarše? Alebo ten Fico, ktorý ako opozičný politik chodil ohovárať Slovensko do Českej republiky? Oni ma chcú školiť?” poznamenal Bugár. Podľa šéfa vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu Bugár údajnými výzvami maďarských politikov na tvrdší postoj voči slovenskej vláde porušil ústavu a poslanecký sľub a mal by sa preto vzdať poslaneckého mandátu. Slota tvrdil, že Bugár od maďarských politikov a diplomatov chcel, aby „zakročili na medzinárodnom fóre, aby zakročili proti terajšej politickej koalícii na Slovensku”. Zostavenie vládnej koalície premiéra Roberta Fica, v ktorej má okrem jeho Smeru-SD zastúpenie aj ĽS-HZDS a SNS, vyvolalo najmä v Maďarsku a medzi ľavicovými európskymi politikmi znepokojenie. Poukazovali najmä na protimaďarské výroky Jána Slotu.

Čo už - Hranice v nás

26. septembra 2006 - Ján Füle (pravda)

Lászlóovi Toroczkaiovi sme na päť rokov zakázali vstup na Slovensko, lebo tu nepovolene demonštroval a či čo to vlastne bolo. Niektorí slovenskí politici by najradšej zakázali vstup predstaviteľom SMK do Maďarska, lebo tam vraj štvú proti Slovensku a či čo tam vlastne robia. Čo už. Nuž len to, že hranice v nás, čiže hranice nášho uvažovania, sú omnoho silnejšie a trvácnejšie, ako tie niekdajšie so železnou oponou i dnešnou železnou závorou.

Slovenskí europoslanci reagovali na maďarskú kritiku postavenia menšín v SR

25. septembra 2006

Na nedávne vyhlásenia viacerých - zväčša maďarských - europoslancov, ktoré sa týkali slovensko-maďarských vzťahov a postavenia menšín na Slovensku, reagovali dnes na úvod plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu niektorí jeho slovenskí členovia. Peter Baco rázne odmietol „fámy a nepravdy” svojich maďarských kolegov, ktorí na minulom plenárnom zasadnutí kritizovali zloženie slovenskej vlády, postavenie Rómov, či „agresívne činy a provokácie namierené voči maďarským a rómskym občanom na Slovensku, vrátane brutálneho útoku na mladú ženu maďarskej národnosti za to, že telefonovala po maďarsky”. Baco dnes v pléne informoval, že podľa vyšetrovania sa takýto skutok vôbec nestal. Rovnako spochybnil obvinenia o hanlivých heslách na športových podujatiach a odmietol zveličovanie v súvislosti so zaobchádzaním s Rómami. „Odmietam tvrdenie, že vláda Slovenskej republiky podporuje potieranie práv národnostných menšín, lebo fakty hovoria úplný opak - priamo povedané: zlodej kričí, chyťte zlodeja,” zdôraznil Baco. Slovenský europoslanec v pléne spomenul aj výstavu s názvom Nikdy viac 1945-48 venovanú 60. výročiu deportácie Maďarov zo Slovenska do Českej republiky na nútené práce a nútený pobyt. Výstavu, ktorá sa konala pred dvoma týždňami v bruselskom sídle EP, organizoval maďarský poslanec EP Péter Olajos spolu so slovenskými europoslancami za Stranu maďarskej koalície Edit Bauer a Árpadom Duka-Zólyomim. Bauer odôvodnila potrebu uskutočnenia tejto výstavy nedostatočnou informovanosťou o danej udalosti a jej zamieňaním so vzájomnou výmenou obyvateľstva na základe dohody medzi Československom a Maďarskom. Baco dnes výstavu označil za falšovanie faktov. „Žiaľ aj protičeskoslovenská výstava organizovaná v Bruseli maďarskými poslancami bola manipuláciou s faktami,” vyhlásil. Výstavu kritizovali viacerí ďalší slovenskí členovia európskeho zákonodarného zboru, ako aj slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič. Český europoslanec Libor Rouček vyzval predsedu európskych ľudovcov v EP Hansa-Gerta Pötteringa, aby sa ako šéf frakcie dištancoval od tejto výstavy, ktorá „vynecháva fakty, vytrháva ich z kontextu a dezinterpretuje”. Ďalší slovenský europoslanec Vladimír Maňka dnes v pléne rovnako odmietol „opisovanie Slovenska ako krajiny extrémizmu a intolerancie, v ktorej sú občania maďarskej menšiny prenasledovaní, a vykresľovanie slovenskej vlády ako subjektu podporujúceho potieranie práv národnostných menšín”. Podľa slovenského europoslanca jeho maďarskí kolegovia z EP hovorili bez toho, aby poznali skutočnosť. „Chcel by som všetkých vyzvať, aby svoje slová vážili. Nepravda a nedorozumenie môžu vyvolať zbytočné napätie a vášne a to si, dúfam, nikto neželá. Obyvatelia žijúci na národnostne zmiešaných územiach Slovenska sú často zmätení a nerozumejú, o akom napätí niektorí politici a médiá rozprávajú,” konštatoval Maňka.

Maďari by mohli mať euro v roku 2011

30. septembra 2006

Maďarsko by mohlo prijať euro v roku 2011, vyhlásil maďarský minister hospodárstva János Kóka. Krajina zatiaľ nemá stanovený záväzný termín vstupu do eurozóny. Európska komisia začiatkom týždňa podporila plán maďarskej fiškálnej reformy a posunula Budapešti krajný termín, dokedy musí znížiť svoj schodok verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Podľa nového konvergenčného programu by mohlo Maďarsko deficit dostať k úrovni troch percent HDP do roku 2009. Ak sa to krajine podarí, vstup do eurozóny v roku 2011 bude podľa maastrichtských kritérií reálny, povedal Kóka. V tomto roku maďarský deficit verejných financií dosiahne až 10,1 percenta HDP. Kóka povedal, že je predčasné už teraz rok 2011 považovať za oficiálny cieľ. „Bolo by príliš riskantné stanoviť si rok 2011 ako cieľový rok vstupu do eurozóny. Našou prioritou je v súčasnosti získať späť dôveryhodnosť krajiny v očiach zahraničných investorov,“ povedal v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Pôvodným cieľom Maďarska bolo prijať euro v roku 2010. Krajina však už štyri roky za sebou nedokázala splniť kritérium pre rozpočtový deficit a nepodarí sa jej to ani v tomto roku. Nový program počíta s opatreniami, ktoré vláda prijala v snahe znížiť rozpočtový schodok. Rozhodla sa zvýšiť daň z pridanej hodnoty, zaviesť dodatočnú „solidárnu“ daň pre osoby s „nadštandardným“ príjmom. Sadzba tejto dane bude štyri percentá. Zavádza aj 20-percentnú daň z výnosov na akciovej burze. Takisto sa rozhodla zvýšiť platby zdravotného poistenia pre zamestnancov. Úsporné opatrenia však podľa analytikov spomalia tempo hospodárskeho rastu Maďarska a naopak podporia rast inflácie. Analytici odhadujú, že krajina by mohla vstúpiť do eurozóny najskôr až v roku 2013.

UEFA spokojná s kandidatúrou Maďarska a Chorvátska

29. septembra 2006

Predstavitelia Európskej futbalovej únie (UEFA) po piatkovej inšpekčnej návšteve Maďarska nešetrili slovami chvály na adresu spoločnej kandidatúry s Chorvátskom na usporiadanie ME 2012. „Čo sme videli v Chorvátsku a Maďarsku, zanechalo v nás veľmi dobrý dojem a je to silný záväzok. Pre obe krajiny to nie je len futbalové podujatie. Organizácia kontinentálneho šampionátu by mala byť motorom pre ich ďalší rozvoj,” uviedol zástupca UEFA Giorgio Marchetti. Súpermi Maďarska a Chorvátska v boji o organizátorské právo ME 2012 sú Taliansko a spoločne Poľsko s Ukrajinou. Rozhodnutie o dejisku futbalového európskeho šampionátu padne 8. decembra.

Maratón v Budapešti odložili

28. septembra 2006

Na nedeľu plánovaný maratón v hlavnom meste Maďarska pre pokračujúce demonštrácie odvolali. Organizátori podujatia Plus Budapest Marathon jubilejný 20. ročník presunuli predbežne na 15. októbra. „Sme sklamaní, že najväčšie maďarské športové podujatie sa nebude môcť konať. Autority tejto krajiny na čele s prezidentom nám však odporučili posunúť termín. Dôvodom je najmä bezpečnosť účastníkov, ktorú nám polícia v súčasnej situácii nebola schopná garantovať. Bezpečnosť bežcov a divákov, ktorých mávame dovedna okolo 200 000, je na prvom mieste,” povedal na internetovej stránke hlavný organizátor Arpád Kocsis. Rovnako sa vyjadrili aj sponzori, ktorí potvrdili, že podporia maratón aj v neskoršom termíne.

Maďarská televízia: zlyhala polícia aj politici

29. septembra 2006 - Peter Morvay (Sme)

Ako zvládala polícia agresívnych demonštrantov, ktorí napadli budovu verejnoprávnej televízie a ako ovplyvňujú politici činnosť polície. To sú dôležité otázky, ktoré v týchto dňoch preberá Maďarsko. Polícia sa bráni, že taký výbuch agresie nemohla predpokladať. To, že políciu násilníci zastihli nepripravených, je jediná vec, na ktorej sa všetci zhodnú. Prečo sa tak stalo, je už iná otázka. Objasniť ako polícia pracovala je dôležité aj preto, že sa šíria sprisahanecké teórie, podľa ktorých policajti dostali príkaz zhora, aby budovu nechali útočníkom. Vláda tak vraj chcela poškodiť opozičný Fidesz, ktorý sa postavil na stranu pokojných demonštrantov. Fidesz naopak od počiatku naznačuje, že za výbuchom násilia mohla stáť zámerná provokácia vládnych strán. „Ak sa veci pokúsime pochopiť z pohľadu toho, kto mal záujem na tom, aby útok uspel, dospejeme k výsledku, že to boli skôr vládne strany,“ vyhlásil opozičný šéf bezpečnostného výboru parlamentu István Simicskó. Podľa neho je nepochopiteľné, ako mohlo budovu dobyť niekoľko stoviek demonštrantov, keď štát platí 40-tisíc policajtov. Požaduje preto vyšetrenie politického pozadia útoku. „To by sme teda dobre dopadli, ak by to vyšetrovali aj poslanci, ktorí majú najviac skúseností s poštvávaním davu a jeho zvolávaním na ulicu,“ odmietol ho podpredseda výboru za vládnych socialistov György Keleti. Udalosti už prešetruje zvláštny policajný tím. Priebeh vyšetrovania podlieha prísnemu utajeniu, médiá však informovali o niektorých okolnostiach. Budovu napríklad bránili nedostatočne vyzbrojení policajti z vidieka, zvyknutí na prácu v kanceláriách. V Budapešti boli pôvodne na školení. Nasadili ich pre nedostatok iných jednotiek. Policajti so skúsenosťami s futbalovými chuligánmi v tom čase bránili neďalekú budovu parlamentu. Tam polícia očakávala hlavný nápor, nič sa však nestalo. K ochromeniu polície prispeli aj spory celoštátneho a budapeštianskeho velenia polície. Sporili sa, kto bude celú akciu riadiť. Keď chceli k ohrozenej televízii prisunúť ďalšie posily, bránili im v tom aj policajné autá rozostavané v okolitých uliciach. Bulvárny denník Blikk zverejnil prepis záznamu rozhovoru medzi policajným velením a podplukovníkom, ktorý velil policajtom v televízii. Ten odmietol príkaz, aby so svojimi ľuďmi v budove zostal a bránil ju ďalej. „Nezdochneme v tejto k... budove....Nech sem príde ten, kto ten rozkaz vydal a nech tu zdochne v dyme. Odmietam rozkaz, aj keď ma postaví pred vojenský súd... Odvediem odtiaľto všetkých svojich mužov,“ hovoril veliteľ. Hodinu po polnoci odviedol policajtov z budovy zadným vchodom. Demonštranti potom televíziu obsadili.

Asi 200 osôb žiadalo v Budapešti prepustenie demonštrantov

28. septembra 2006

Demonštranti, ktorí sa zišli dnes večer pred budovou Peštianskeho súdu na Markovej ulici, žiadali prepustenie všetkých zatknutých, ktorí sa ocitli vo vyšetrovacej väzbe kvôli údajnej účasti na minulotýždňových pouličných nepokojoch v Budapešti. Na večernej demonštrácii sa zúčastnilo približne 200 osôb, ktoré súčasne žiadali na transparentoch odstúpenie premiéra a vlády. Po výzve poriadkových síl sa účastníci protestného pochodu pokojne stiahli na Kossuthovo námestie pred budovu parlamentu. „Akciou sme chceli vyjadriť solidaritu s viac ako 130 uväznenými, ktorých považujeme za politických väzňov,” vyhlásil Tamás Molnár, jeden z organizátorov demonštrácie. Hovorca príslušného policajného prezídia László Garamvölgyi pre maďarskú súkromnú televíziu TV2 vyhlásil, že vodné delo, pripravené na Markovej ulici, malo do vody primiešané farebné látky. Červená farba vo vode mala poslúžiť na to, aby polícia mohla ľahšie identifikovať účastníkov akcie, narúšajúcej poriadok. V zahraničí sa táto farebná látka už použila, v Maďarsku doteraz ešte nie.

Na Kossuthovom námestí už nebude guláš pre demonštrantov

28. septembra 2006

Na Kossuthovom námestí v Budapešti, kde sa v uplynulých dňoch konali protivládne demonštrácie, dnes napoludnie rozobrali pódium a zrušili mobilnú kuchyňu. Podľa organizátorov je pódium majetkom Nezávislej strany maloroľníkov (FKGP), kuchyňu zas dala zatvoriť hygienická služba. Čoskoro však postavia pre pokračujúce demonštrácie novú tribúnu, guláš demonštrantom ale už podávať nebudú. Jeden zo stálych účastníkov demonštrácie - muž v strednom veku v dotrhanom a špinavom odeve - pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že z námestia neodíde ani tak. „Protestu iba pomôže, ak zrušia guláš zadarmo, bude aspoň viac tých, čo to myslia s demonštráciou vážne,“ konštatoval demonštrant, ktorý je na námestí už týždeň. Podľa iného účastníka je dobré, že zrušili kuchyňu. „Bude menej tých, čo prídu iba kvôli gulášu, a robia iba neporiadok, na druhej strane to bola jediná možnosť teplej stravy pre demonštrantov, ktorí sú už dlhšiu dobu na námestí,“ dodal.

Gyurcsány sa ospravedlnil

28. septembra 2006

Desať dní po vypuknutí škandálu sa maďarský premiér ospravedlnil. Pardon však Ferenc Gyurcsány povedal nie za priznané klamstvo o stave ekonomiky, ale za hrubý slovník, ktorý v prejave použil. „Viem, že štýl a jazyk mnohých pohoršili,” pripustil. „Je mi to ľúto, aj keď v istom zmysle je prirodzené, že dramatický monológ, ktorý odznel, obsahoval vášnivé, jednostranné a miestami prehnané prvky,” dodal. Znova však obhajoval tvrdé reformy, ktoré majú znížiť obrovský rozpočtový deficit. Z uplynulých desiatich dní si vláda podľa neho vyvodila poučenie, že jej politika ide síce dobrým smerom, ale chyby sa dopustila tým, že ju nedokázala vhodne vysvetliť ľuďom. „Nemyslel som si, že ľudia, naši voliči, pochopia taký úprimný prejav. V tomto zmysle som neveril sám sebe. Samozrejme ľutujem, ak bol tón urážlivý, ale boli to slová vyrieknuté v hneve ako výčitka,” obhajoval sa na tlačovej konferencii. Opozícia sa s Gyurcsányovým ospravedlnením neuspokojila. Podľa šéfa poslaneckého klubu Fideszu Tibora Navracsicsa sa musí ospravedlniť najmä za to, že voličov podviedol.

Gyurcsány sa ospravedlnil po svojom

28. septembra 2006 - Peter Morvay (Sme)

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány včera pripustil, že nevyberané výrazy z jeho prejavu z mája, v ktorom sa priznal k politickým klamstvám, mohli mnohých rozhorčiť. Zverejnenie nahrávky zo zasadania poslancov jeho strany odštartovalo demonštrácie a násilnosti v Budapešti. Ospravedlnením za klamstvá, ktoré od premiéra požadujú zo všetkých strán, sa včerajšie slová premiéra dajú nazvať len ťažko. Gyurcsány si pred novinármi najprv položil otázku, či nesie osobnú zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Odpovedal veľmi neurčito. Opäť sa zastal reforiem a vyzdvihol odvahu svojej vlády s nimi začať. Odvaha konať sa v posledných mesiacoch podľa premiéra nespojila s odvahou hovoriť. Priznal, že neveril ani sám sebe, že je možné širokým vrstvám voličov vysvetliť, prečo sú reformy nevyhnutné. Podľa premiéra treba skoncovať s politikou založenou na ilúziách, že hospodársku nestabilitu vyrieši iba ekonomický rast alebo úspory. Pripustil tiež, že na budúci rok príjmy obyvateľstva o pár percent poklesnú. V Maďarsku sa v nedeľu uskutočnia komunálne voľby starostov a primátorov, voľby do obecných, mestských a župných zastupiteľstiev a voľby do samospráv národnostných menšín. Líder opozičného Fideszu a expremiér Viktor Orbán voľby označil za referendum o Gyurcsányovi a jeho vláde. Ak ich vraj prehrá, súčasná vláda socialistov a liberálov sa podľa neho musí vzdať moci a do predčasných volieb ju má nahradiť kabinet odborníkov. V utorok Gyurcsánya v otvorenom liste vyzval odstúpiť aj bývalý prezident Ferenc Mádl, blízky Fideszu. Gyurcsány však odmieta odísť a podľa ústavy ho k tomu nič nenúti. Vládne strany majú v parlamente pevnú väčšinu a v ťažkej situácii prisahali svojmu lídrovi vernosť. Vystriedať premiéra by ich mohlo prinútiť iba to, ak by komunálne voľby naozaj katastrofálne prehrali. Napríklad, ak by stratili vládu nad Budapešťou, tradičnou baštou vládnych strán. Gyurcsánya pritom neohrozuje iba porážka jeho socialistov, ale aj menšej vládnej strany liberálov. Na čele Budapešti stojí nepretržite od roku 1990 liberálny politik Gábor Demszky, ktorý bude v nedeľu bojovať doteraz najvážnejší boj. Ohrozuje ho nezávislý kandidát podporovaný Fideszom. Strata Budapešti by ohrozila samostatnú existenciu liberálov, ktorí sa medzi parlamentnými stranami držia iba vďaka silným pozíciám v hlavnom meste. Ústup liberálov do bezvýznamnosti by bol pre Gyurcsánya vážnou ranou. Jeho strana by prišla o tradičného koaličného partnera a Gyurcsány o spojenca, o ktorého sa opieral aj v socialistickej strane. K programu liberálov má premiér v mnohom bližšie, ako k programu vlastných socialistov. Vláde môže pomôcť, že Európska komisia v utorok schválila maďarský program približovania sa k zavedeniu eura za cenu tvrdých úsporných opatrení. Fidesz predtým tvrdil, že Brusel vládny program odmietol.

Zrážka pragmatikov s nacionalistami

28. septembra 2006 - Rudolf Chmel (Pravda)

Čo sa to deje v Maďarsku? Čo sa to deje v slovensko-maďarských vzťahoch? Pýtajú sa ma známi, priatelia, médiá, hovorím tomu: zase raz máme my tzv. experti „sezónu”. Aj keď, na druhej strane, na Maďarsko, Maďarov a slovensko-maďarské vzťahy je u nás expert každý, dokonca viacej ako na futbal.

Záujmy a zásady

Takže, čo sa to deje v Maďarsku? Rád by som v tejto veci voľačo predoslal, čoho by sme si mali byť vedomí aj my, na našej strane Dunaja. Je takmer axiómou, ktorá neplatí len u našich susedov, že v politike (a znalci hovoria, že aj v ekonomike) nemožno byť zároveň úspešný a zásadový, mocný a morálny, lebo ciele, o ktoré sa v tejto hre hrá (napríklad blahobyt), nemožno rozdeliť spravodlivo. Z toho plynie: čím blahobytnejšia spoločnosť, tým viacej morálnych kompromisov musela podstúpiť. K tomuto názoru Petra Robejška netreba veľa dodávať, každý máme nejakú skúsenosť, poznatok, iba ak to, že aj voliči kašlú na morálnosť, principiálnosť politikov. Oceňujú naplnenie svojich materiálnych záujmov - dnes a teraz. Takže, uzatvára uznávaný hamburský český politológ, pokrytci sú nielen politici, ale aj občania. Toto je možno pre mnohých neprebudených smutná správa, ale, žiaľ, realistická a reálna. Ako hovoril v týchto dňoch jeden z neznámych aktérov „odboja” v maďarskej televízii, premiér Ferenc Gyurcsány konečne neklamal, dodajme, povedal pravdu a zapríčinil „revolúciu”. Aj také bývajú cesty pravdy politika, hoci je to skôr výnimka. Kto však v detstve študoval známeho dánskeho rozprávkara, vie, že kráľ býva často nahý, hoci má to najdrahšie rúcho.

Trianonský komplex

Dnes z tohto Gyurcsányovho vyjavenia neprekvapujúcej pravdy ešte nemožno robiť definitívne závery, no jedno je vari isté: nepokoje v Maďarsku nemajú za cieľ riešiť spoločenské, sociálne problémy, ale staré historické traumy, ktorých riešenie či skôr „riešenie” už dávnejšie ponúka Fidesz, pravicová konzervatívno-kresťanská strana bývalých mladých liberálov. Tá živí traumu Trianonu prinajmenšom od čias, ako bola v rokoch 1998-2002 vládnucou, ešte väčšmi však odvtedy, keď si ideu zjednotenej Európy a osobitne Európskej únie priveľmi prispôsobila na svoj parsún, to jest na rýchle politické zjednotenie Maďarov v Karpatskej kotline. A keďze takpovediac nevydržala s nervami, prišla s tzv. krajanským zákonom, skrátka predbehla zjednotenie Európy v mene politického zjednotenia Maďarov -a odkryla karty. Partnerom, nielen visegrádskym, ale aj úniovým, nezostávalo iné, len Viktora Orbána v jeho rozlete zabrzdiť. Semiačko nedôvery k takejto politike sa však už ujalo a semiačko trianonskej krivdy na druhej strane tiež pekne klíčilo, aspoň u voličov pravice. Lenže od roku 2002 sú vo vláde socialisti s liberálmi a tí vedia, že sa v týchto veciach treba správať ústretovo, rozumnejšie, európskejšie, že práve liberáli a ľavica sa nemôžu kompromitovať ani doma, ani v zahraničí s nacionálnymi extrémistami. Nie je totiž náhoda, že k ideálom Fideszu, presnejšie k historickým traumám a predsudkom, ktoré Fidesz živí už dlhšie, má blízko napríklad Hnutie 64 žúp a iné podobné spolky. Ako však môže na demonštrácii, na ktorej vystupuje toto iredentistické, revizionistické, extrémistické hnutie, zároveň vystúpiť podpredseda Fideszu? Ten, kto sa spája s extrémistami, predsa musí vyvolávať prinajmenšom pochybnosti. Aj preto, hoci nielen preto, nevidí Západ dnes v Orbánovom Fidesze celkom primeranú alternatívu. Otázkou však je aj to, či má maďarská ľavica alternatívu namiesto Gyurcsánya? Skôr sa prikláňam k názoru, že nie.

Vlajky v ohni

Demonštrácie, ktoré sú dnes v Budapešti, môžu trvať aj rok-dva, kým však nebudú ľudia štrajkovať za svoje skutočné sociálne práva, nebudú mať na spoločnosť značnejší vplyv. Maďarsko čaká v najbližších rokoch isto nevídaný pôst, v tomto by sme mu možno mohli poskytnúť konzultácie. Uskutočnenie reforiem však aj Európska únia očakáva od jestvujúcej vlády. Hoci to dnešné mávanie vlajkami môže vyvolávať dojem nejakej vyššej národnej spravodlivosti, netreba zabúdať, že to tak trochu patrí k vlasteneckému folklóru našich susedov a teraz sa im to vypomsťuje, keď sú národné, štátne zástavy v rukách extrémistov. Nie som v nijakom prípade advokát Ferenca Gyurcsánya, hoci by som musel veľmi hlboko loviť v pamäti, keby som - v Maďarsku, na Slovensku, v Čechách, v Poľsku -hľadal pravdovravnú stranu. Žiť v pravde, ako sa nám to videlo žiaduce v tom novembrovom mraze pred takmer sedemnástimi rokmi, sa už dávno, mierne povedané, nenosí. Ale naozaj - je amorálnejšie, keď politik (hoci si to neskôr v rodinnom kruhu prizná) klame, alebo to, keď opozičná strana morálne legitimizuje, fakticky podporuje extrémny nacionalizmus?

Premiér Ferenc Gyurcsány nastavil zrkadlo sebe i krajine

28. septembra 2006 - Adrian Peter Pressburg (Trend)

Maďarskom sa minulý týždeň prehnala vlna masových nepokojov, v ktorých tiekla krv a zatriaslo sa i kreslo predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya. Búrku nepokojov, najmohutnejších od roku 1989, podnietilo zverejnenie tajných nahrávok premiérovho prejavu na májovom zasadaní poslancov vládnucich socialistov, kde priznal, že vedome a dlhé mesiace klamal občanov o skutočnom stave hospodárstva, aby sa strana neprepadla v tohtoročných aprílových voľbách. Toto odhalenie vyvoláva otázky o vzťahu politiky a morálky v demokratickom štáte, čo je mimoriadne háklivá téma v tzv. nových demokraciách, medzi ktoré patria popri Maďarsku aj ostatné postkomunistické štáty vrátane Slovenska.

Život nad pomery

Zjednodušene sa dá povedať, že Maďari si žili nad pomery a zo štátnej pokladnice odtekalo podstatne viac peňazí, ako sa do nej stihlo prilievať z domácich a zahraničných prameňov. Krajina bola zrelá na hlboké systémové zmeny, do ktorých sa však vládnucim socialistom nechcelo, pretože si potrebovali udržať hlasy voličov. Škrtaním verejných výdavkov by sa to nedalo, a tak F. Gyurcsány zvolil stratégiu odďaľovať zvestovanie Jóbových zvestí.

Ich oznamovanie prenechával pred aprílom 2006 svojim stredopravým súperom, aby on mohol namiesto toho hovoriť o chvályhodných stránkach maďarskej ekonomiky. Našli sa aj také a charizmatický 45-ročný premiér ich dokázal šikovne zužitkovať na dosiahnutie opätovného zvolenia. Schodok verejných financií dosahoval približne osem percent HDP a novému kabinetu F. Gyurcsánya nezostávalo nič iné, ako predstaviť svoj „balíček“ úsporných opatrení. Európska únia už beztak dvíhala varovný prst, pretože tento schodok bol najvyšší v EÚ a Maďarsko sa ním vzďaľovalo od proklamovaného zámeru zaviesť v krajine spoločnú európsku menu v roku 2010.

Socialisti a reformy

S dodržiavaním trojpercentného schodku v rámci maastrichtských kritérií má ťažkosti viacero nových i starých členských krajín dvadsaťpäťky a niektoré prekračujú stanovený prah už niekoľko rokov. U nových členov to má však aj iné následky ako zaostávanie na ceste k jednotnej euromene. Fiškálne nedisciplinovanému štátu sa zhoršuje rating a finančné trhy, na ktorých je nútený si požičiavať prostriedky na pokrývanie medzier, sa poisťujú stanovovaním vyšších úrokových mier. Krátkodobé prekračovanie rozpočtovej rovnováhy za Bruselom odobrený trojpercentný deficit môže byť akceptovateľné, napríklad za podmienky masívnych investícií do zlepšenia výkonnosti národného hospodárstva v siločiarach globálnej ekonomiky. Rast maďarskej ekonomiky je pri augustových medziročných 3,8 percenta síce vyšší ako vo väčšine západoeurópskych krajín, ale menej výdatný ako v okolitých nových členských štátoch EÚ. Široko zívajúci rozpočtový schodok preto nie je spôsobený tým, že štát nadmerne míňa na investície do zvyšovania konkurencieschopnosti krajiny, ale hlavne tým, že pokračuje v európskych a európsko-socialistických etatistických tradíciách veľkorysého pokrývania nákladov, najčastejšie sociálneho charakteru. Uťahovanie opaskov je medicína, ktorú sa zdráhajú predpisovať občanom stredoľaví i stredopraví politici azda všade na starom kontinente. F. Gyurcsány sa však hlásil k tzv. novej ľavici, akú takmer desaťročie stelesňoval jeho britský kolega Tony Blair. Hlásil sa k nej i nemecký exkancelár Gerhard Schröder, ale jeho úsilie o zachovanie sociálno-trhovej povahy najsilnejšej európskej ekonomiky neviedlo k želaným výsledkom. F. Gyurcsány sa prihovára za dynamickejšie chápanie hospodárskeho rozvoja a odvážnejšiu transformáciu. Maďarsko si získalo v 90. rokoch uznanie na svetových kapitálových trhoch za rýchlejšie otváranie národného hospodárstva a zavádzanie sociálnych reforiem ako napríklad vtedajšie Slovensko. Medzinárodné investície sa tam hrnuli a maďarskú ekonomiku priaznivo hodnotil aj Brusel pri posudzovaní plnení kritérií pre vstup do EÚ.

Imidž záchrancu

Zdá sa, že Maďari si boli ochotní uťahovať opasky pred vstupom do únie v máji 2004 ochotnejšie ako po vstupe. Takýto trend možno badať aj v iných nových členských krajinách, ktoré ešte nedávno zahanbovali západoeurópske štáty v odvahe pripravovať sa na tvrdú súťaživosť na aréne celoeurópskej a globálnej ekonomiky. Predvstupová reformná usilovnosť Maďarska i ďalších postkomunistických štátov vyvolávala v radoch voličov zmiešané pocity. Vzorné makroekonomické napredovanie malo tienistú stránku prehlbovania sociálnych rozdielov. To nemohlo nechávať ľavicové strany ľahostajnými, najmä keď im išlo o volebné hlasy. Multimilionár F. Gyurcsány, ktorý zbohatol do veľkej miery vďaka šikovnému postupu počas privatizačných vĺn v 90. rokoch, bol za komunistického režimu funkcionárom mládežníckej organizácie. Jeho blízkosť k ľavicovému politickému mysleniu nemusí byť fikcia, o akej sa dosť hovorilo v čase, keď vstúpil v roku 2002 na vrcholovú politickú scénu, aby pomáhal ako poradca vtedajšiemu premiérovi Petrovi Medgyessymu revitalizovať maďarských socialistov. Ako úspešný podnikateľ mal na to určité teoretické predpoklady a vytrvalo si rozvíjal imidž akcieschopného politika, ktorý pozná tú správnu medicínu na bolesti nízkopríjmových tried i na potreby maďarskej ekonomiky. Týmto cieľavedome pestovaným obrazom si získal povesť záchrancu socialistov, keď v auguste 2004 vystriedal na premiérskom poste odstúpivšieho P. Medgyessyho. Dovtedy sedel približne rok v kresle ministra pre mládež a šport.

Zavádzanie ako metóda

Už dovtedy bol ako poradca premiéra spoluúčastníkom pri prijímaní kľúčových rozhodovaní. Ako vyplynulo zo zverejnených tajných nahrávok, úsmevmi nešetriaci F. Gyurcsány sa neodvážil oboznámiť národ s tvrdou realitou, že štát si už nemôže dovoliť udržiavať dovtedajšiu štruktúru výdavkov. Bola by to politická samovražda socialistov i jeho samého, ako priznal vo zverejnenom inkriminovanom májovom prejave. Cestou, ktorú zvolil na udržanie priaznivého rozloženia politických síl, sa mu stalo klamanie širokej verejnosti, ku ktorej prejavoval - ako o tom svedčí zverejnená nahrávka - pohŕdavý vzťah. Byť príslušníkom politickej a finančnej elity v demokratickom štáte, navyše v európskom štáte a k tomu vedenom socialistami, si vyžaduje nemalú mieru nadhľadu a obratnosti v myslení a predovšetkým správaní sa pred kamerami a mikrofónmi. Zavádzať vlastných spoluobčanov i Európsku úniu maľovaním chlácholivých kulís je dlhodobo neúnosné a politicky samovražedné. Desaťmiliónové Maďarsko bolo po odhalení premiérovho cynického správania rozhorčené a urazené. Podvádzanie občanov sa stalo podľa jeho vlastného priznania metódou vládnutia a to je pre akýkoľvek demokratický štát odsúdeniahodná prax. Na jej trestuhodnosti nič nemení skutočnosť, že po nej miestami siahajú štátnici na východe i na západe Európy a celého demokratického Západu. Ak tak činia, robia to potajomky, vedomí si fatálnych politických následkov. Tými býva prípadné odhalenie, ktoré vyvolá sotva odolateľnú tlakovú vlnu a tá previnilca obyčajne zmetie z politickej arény. Svetová ekonomika si od šéfov exekutív jednotlivých štátov nutne nevyžaduje príkladné správanie sa podľa ideálov západnej pluralitnej demokracie, pokiaľ sa odklon od politických demokratických noriem neprejavuje na hospodárskej výkonnosti štátu. Maďarská ekonomika však nedosahovala svoj potenciál a vláda na tom niesla spoluvinu, keď odďaľovala žiaduce reformy. Premiér preto poškodil svojej krajine, a ak odmieta odstúpiť s tvrdením o dobrých úmysloch, stráca hodnovernosť doma i vo svete, hoci sa už medzitým pustil do presadzovania nepopulárnych reforiem.

Premiér finančný trh neprekvapil

To, že maďarská socialistická vláda už piaty rok hospodári s vyšším rozpočtovým schodkom, aký si sama naplánovala, nebolo pre účastníkov finančného trhu tajomstvom. Preto ich zverejnené vyjadrenia premiéra Ferenca Gyurcsánya neprekvapili. Skutočnosť, že vládnuci socialisti za „štyri roky neurobili vôbec nič“, dlho predtým prezrádzali verejne dostupné čísla o vývoji verejných financií. Navyše, doma mala rozpočtová politika vlády dlhodobo reprezentatívneho kritika - maďarskú centrálnu banku (Magyar Nemzeti Bank - MNB) a jej guvernéra Zsigmonda Járaia. MNB napríklad v júli 2005 (ako toľkokrát predtým) varovala, že „pretrvávajú výrazné riziká na udržanie dlhodobej rovnováhy v maďarskom hospodárstve“. Mala na mysli najmä rýchlo rastúci verejný dlh, ktorý sprostredkovane prispieval aj k rastúcemu deficitu zahraničného obchodu. Napriek tomu sa v predvolebnom roku socialisti rozhodli pre populistické zníženie daní. Vlani v júli pritom MNB zdôrazňovala potrebu rozpočtovej politiky, „ktorá zaručí, že výrazný výpadok príjmov, ktorý prinesú plánované daňové škrty, bude plne kompenzovaný aj úsporami vo výdavkoch“. Zároveň zdôraznila nevyhnutnosť plnenia plánu konsolidácie verejných financií z konvergenčného programu predloženého Európskej komisii. V decembri 2005 agentúra Fitch oznámila po prvý raz od roku 2000 zníženie ratingu Maďarska na úroveň BBB+. V marci tohto roku Z. Járai oznámil, že MNB bude nútená zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu v reakcii na tohtoročné rozpočtové riziká. V apríli centrálna banka uviedla, že „rastie potreba kredibilnej rozpočtovej politiky. Bez tej si sily trhu vyžiadajú korekciu ekonomických nerovnováh prostredníctvom oslabenia kurzu a nárastu úrokových sadzieb.“ Už pred voľbami MNB varovala, že Maďarsko bude mať výrazné problémy so splnením kritérií na prijatie eura. Napriek tomu pred voľbami i krátko po nich vládni predstavitelia vyhlasovali, že pôvodne deklarovaný termín zavedenia eura v roku 2010 platí. V tom čase aj viaceré ratingové agentúry varovali, že tento termín je absolútne nereálny. Po voľbách, pri júnovom znížení ratingu krajiny (na BBB+ s negatívnym výhľadom) agentúra Standard and Poor’s varovala, že aj za predpokladu drastických reformných opatrení vo verejných financiách nemá Maďarsko nádej uvažovať o splnení podmienok na vstup do EMU skôr ako v roku 2014. Až po tom, čo po voľbách vláda oznámila drastický balíček rozpočtových opatrení, jej predstavitelia po prvý raz pripustili, že termín zavedenia eura sa o „pár rokov“ posunie. Maďarská centrálna banka označila vládny plán rozpočtových úspor za nedostatočný.

Politická prostitúcia

28. septembra 2006 - Miroslav Čaplovič (Pravda)

Škandály s nahrávkami v Maďarsku a v Poľsku majú celkom odlišné ozveny, spoločná je však podstata. A tá je vo Varšave ešte horšia, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Vysvetlenie je jednoduché: klamstvá Ferenca Gyurcsánya vyhnali Maďarov do ulíc, pretože jeho slová brali ako osobnú urážku a poníženie. Korumpovanie v poľskej politike zachytené na skrytej kamere nie je psychologická rozbuška, ktorá by podnietila masové nepokoje. Obidve odhalenia vypovedajú o špinavostiach v politike. Kým Gyurcsányovo vulgárne luhanie odkrylo jeho druhú tvár, kultivovaná ponuka kresiel od spolupracovníka šéfa poľskej vlády nasmerovala pohľad na ohybný chrbát vládnej strany, za akú cenu sa chce udržať pri kormidle moci bez hrozby predčasných volieb. Gyurcsány klamal, aj to priznal. Jaroslaw Kaczyński chcel korumpovať cez sprostredkovateľa, a zatiaľ mlčí. Podstata politického úpadku je zhodná, vo Varšave však nahrávka odkryla oveľa viac: lákanie na politickú prostitúciu. Mimochodom od strany, ktorá veľkú časť volebnej kampane postavila na sľuboch, že bude značkou čistoty po špinavých aférach predchádzajúcej garnitúry. Kaczyński sa môže pokúsiť vykorčuľovať zo škandálu, ak povie, že jeho spolupracovník konal na vlastnú päsť. Ale to by klamal horšie ako Gyurcsány.

Maďarská ekonomická škola

28. septembra 2006 - Martin Jaroš (Trend)

Ferenc Gyurcsány klamal. Rozdával zo štátneho hlava-nehlava, a čo neurobil v jednom volebnom období, sľúbil urobiť v druhom. Zvyšovaním príjmov verejných zamestnancov a ďalšími výdavkami vyhnal verejný deficit skoro na trojnásobok maxima, ktoré sa toleruje pri snahe zaviesť euro. Keď si uvedomil, že ďalej sa takto fungovať nedá, priznal sa spolustraníkom a rozhodol sa polepšiť. Keď to vyšlo najavo, pospolití Maďari sa vzbúrili. V tejto súvislosti je zaujímavé, že keď si človek hoci s priemerným záujmom o ekonomiku a okolitý svet čítal správy z Maďarska, nemohol si nevšimnúť blížiacu sa katastrofu. Varovania ekonómov, ratingových agentúr, centrálnej banky aj štatistické dáta dávno ukazovali, že krajina si koleduje o problém. Napriek tomu F. Gyurcsány vyhral voľby. Rozhodujúca časť voličov sa bez problémov dala klamať a žila v pohodlnej ilúzii nereálnych populistických sľubov. Autá v Budapešti začali horieť a dlažobné kocky lietať až vtedy, keď sa prišlo na to, že úspešný vodca si zo svojich ovečiek robil dobrý deň. Problém sklamaných Maďarov je o to väčší, že momentálne najsilnejšia alternatíva k socialistickému populistovi F. Gyurcsányovi je populista z opačnej strany spektra Viktor Orbán. Pri pohľade za južné hranice je ťažké vyhnúť sa paralelám. Len si treba pamätať, že mechanické porovnávania sú rizikové. Populizmus, samozrejme, má spoločné črty. Tou hlavnou je, že sa málokedy cíti viazaný mantinelmi faktov. Žiaden údaj nie je taký posvätný, aby sa nedal prekrútiť. Potom je ťažké racionálne polemizovať. Vladimír Mečiar v najlepších časoch dokázal na počkanie fabulovať fantastické historky. Robert Fico nedosahuje takéto kvality. Zatiaľ skôr strieľa naslepo, sľubuje zázraky, skratkovité riešenia, ktoré potom v tichosti koriguje alebo na ne zabúda. Pozri okamžitý zásah štátu do cien pohonných hmôt. Môžu dnes Slováci v Maďarsku vidieť vlastnú budúcnosť? Ironická odpoveď je, že keby R. Fico splnil sľuby, treba si začať chystať dlažobné kocky. Katastrofa by prišla. Oficiálnou bariérou pre slovenských populistov je zatiaľ sľub prijať euro. Aj keď nemožno prehliadnuť, že povinnosť udržať na uzde deficit verejných financií je pre vládu nepohodlná. Ťažko povedať, ako by sa zachovala, keby sa maastrichtské kritériá krajine nepodarilo splniť a bariéra by padla. Výhoda je, že Slovensko, na rozdiel od južných susedov, predsa len má skúsenosť s mečiarizmom a katastrofálnou hospodárskou politikou. A preto azda aj obozretnejšie mienkotvorné elity než tie, ktoré sedia v Budapešti.

Premiér sa ospravedlnil, že klamal

27. septembra 2006

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa v stredu po prvý raz ospravedlnil verejnosti za to, že jej nehovoril pravdu. K zavádzaniu sa priznal v prejave na straníckom zjazde, pričom nahrávka z tohto zjazdu sa v septembri dostala do médií. „Prirodzene, že sa ospravedlňujem. Boli to slová vyrieknuté v kritickej atmosfére, hneve a afekte,” povedal Gyurcsány podľa internetového servera News Interactive na stredajšej tlačovej konferencii v Budapešti. Únik Gyurcsányovej nahrávky, ktorú médiá zverejnili po prvý raz 17. septembra, vyvolal v krajine masové protivládne protesty, pri ktorých bolo zranených takmer 150 policajtov a niekoľko desiatok demonštrantov. Tvrdé jadro protestujúcich stále trvá na tom, že vytrvá v uliciach až do Gyurcsányovho odchodu z postu premiéra. Gyurcsány na nahrávke hovorí, že jeho vláda celé roky nehovorila verejnosti pravdu o stave maďarskej ekonomiky. V stredu na straníckej pôde podľa News Interactive obhajoval počínanie vlády takto: „Boli sme toho názoru, že odvaha pustiť sa do vecí bola dôležitejšia ako potreba rozprávať o nich. Nemyslím si, že ľudia, naši voliči, by rozumeli takýmto priamym slovám.” Podľa agentúry Reuters sa Gyurcsány v stredu ospravedlnil len za „znenie” uniknutej nahrávky, agentúra AFP naproti tomu uvádza, že premiér sa „ospravedlnil verejnosti za to, že klamal o zúfalom stave ekonomiky”. „Je evidentné, že sme za posledný jeden a pol rok až dva roky klamali. Bolo úplne jasné, že to, čo hovoríme, nie je pravda. A pritom sme, mimochodom, štyri roky nerobili nič. Vymenujte mi jedno podstatné vládne opatrenie, na ktoré by sme mohli byť hrdí... až na to, že sme sa nakoniec dokázali vrátiť k vládnutiu,” hovorí Gyurcsány na zázname. Hneď po jeho zverejnení argumentoval tým, že hovoril „o principiálnych klamstvách politiky”. „Chcel som upozorniť na to, že niet inej cesty, ako ich opustiť. Vášeň niekedy prinúti človeka k tomu, aby preháňal,” skonštatoval predseda vlády.

Bývalý prezident F. Mádl vyzýva Gyurcsánya na odchod

26. septembra 2006

Bývalý maďarský prezident Ferenc Mádl, ktorý svojho času vyzýval poslancov, aby za premiéra zvolili Ferenca Gyurcsánya, teraz premiéra vyzýva, aby odstúpil. Mádl sa tak pripojil k výzvam opozície a časti verejnosti. Tá začala žiadať Gyurcsányovu hlavu po tom, čo na verejnosť prenikla nahrávka z jeho prejavu k straníckym kolegom, na ktorej tvrdí, že nehovorili voličom pravdu. Podľa Mádla tento Gyurcsányov prejav dokazuje, že premiér a jeho vláda celé roky vedome podvádzali maďarských občanov. Mádl to napísal v otvorenom liste Gyurcsányovi, ktorý okrem neho podpísalo ešte ďalších desať politikov a intelektuálov, prevažne z opozičného tábora. Únik Gyurcsányovej nahrávky, ktorú médiá zverejnili 17. septembra, vyvolal v krajine masové protivládne protesty, pri ktorých bolo zranených takmer 150 policajtov a niekoľko desiatok demonštrantov. Tvrdé jadro protestujúcich trvá na tom, že vytrvá v uliciach až do Gyurcsányovho odchodu z postu premiéra. Podľa agentúry AP bolo v utorok doobeda pred budovou parlamentu v Budapešti len okolo 50 demonštrantov. Na Kossuthovom námestí však stále narastá počet stanov, ktoré tam stavajú demonštranti.

Martin Schulz údajne hovoril o blížiacom sa páde Ferenca Gyurcsánya

25. septembra 2006

Predseda Socialistickej frakcie v Európskom parlamente Martin Schulz dnes v Štrasburgu dementoval informáciu pravicovo orientovanej budapeštianskej tlače, podľa ktorej najneskoršie do jedného roka očakáva pád úradujúceho socialistického premiéra Maďarska Ferenca Gyurcsánya. „Informácie denníka Magyar Nemzet sa nezakladajú na pravde, pretože som sa na verejnosti nikdy nezmienil o blížiacom sa páde predsedu maďarskej vlády. Nemám vo zvyku hovoriť pred novinármi o funkčnom období toho-ktorého premiéra a bol by som rád, keby sa v záležitostiach tohto druhu v mojom mene nevyjadrovala ani maďarská tlač,” píše sa vo vyhlásení prominentného nemeckého politika, zaslaného agentúre MTI. Noviny Magyar Nemzet vo svojom dnešnom vydaní uviedli, že Martin Schulz v rámci rozhovoru na chodbe bližšie nešpecifikovanej budovy povedal: „Dúfam, že najneskoršie do roka Ferenc Gyurcsány už nebude premiérom Maďarska.” Európska ľudová strana, ktorá združuje kresťanskodemokratické a konzervatívne strany starého kontinentu, vyzvala 19. septembra z Bruselu maďarskú vládu, aby v dôsledku škandálu okolo zverejnenia kompromitujúcej zvukovej nahrávky podala demisiu. Členovia Socialistickej frakcie EP sa však k výzve ich konzervatívnych kolegov nepripojili. Tisícky ľudí v Budapešti už osem dní demonštrujú za odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Široké vrstvy obyvateľov Maďarska pobúrilo zverejnenie zvukovej nahrávky, na ktorej Gyurcsány priznal, že jeho vláda „klamala ráno, večer i v noci” o stave hospodárstva. Nahrávku urobili na neverejnom straníckom stretnutí koncom mája, niekoľko týždňov po tom, čo Gyurcsányov kabinet - ako prvý v postkomunistickej histórii krajiny - potvrdili vo voľbách.

Postupom policajných zložiek pri obliehaní MTV sa bude zaoberať odborná komisia

27. septembra 2006

Odbornú komisiu, ktorej úlohou bude preskúmať postup policajných zložiek pri nedávnom obliehaní a útoku na sídlo verejnoprávnej Maďarskej televízie (MTV) v centre Budapešti, zriadil dnes vrchný veliteľ polície László Bene. Do päťčlenného grémia, ktorého prácu povedie brigádny generál István Ignácz, policajný veliteľ župy Pest, nominovali po dvoch členoch, vrátane externých expertov, dve bezpečnostné vysokoškolské zariadenia krajiny. Vrchný veliteľ maďarskej polície už v utorok dal najavo, že veliteľa policajnej jednotky, zasahujúcej pri MTV, nečaká disciplinárne konanie a že prioritným aktuálnym cieľom nie je stanovenie osobnej zodpovednosti, ale získanie skúseností z udalostí, pri ktorých pôsobili ochrancovia poriadku podľa názoru pozorovateľov ako zaskočení. Súčasťou skúmania by nemal byť iba postup polície, ale aj jej legislatívou dané právomoci. „Naším cieľom je na základe skúmania prijať také opatrenia, aby sa v budúcnosti čosi podobné nemohlo zopakovať,” zdôraznil vrchný veliteľ maďarskej polície a dodal, že ak sa vynorí možnosť osobnej zodpovednosti, rozhodne o ďalšom postupe minister spravodlivosti a vnútra. József Petrétei, ktorý krátko po ukončení dočasného obsadenia sídla MTV demonštrantmi ponúkol premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi demisiu, avšak zostal v úrade, v pondelok avizoval, že analytický materiál o činnosti vedenia a príslušníkov polície počas obliehania budovy televízie bude verejne dostupný.

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

30. septembra 2006

30. septembra 2006

30. septembra 2006 - Peter Morvay (Sme)

30. septembra 2006 - Miroslav Čaplovič (Pravda)

30. septembra 2006 - Ivan Drábek (Pravda)

28. septembra 2006

29. septembra 2006

29. septembra 2006

29. septembra 2006 - Števo Rimaj (Pravda)

30. septembra 2006 - Juraj Fellegi (Pravda)

28. septembra 2006 - ČTK

27. septembra 2006

27. septembra 2006

27. septembra 2006 - Ján Čarnogurský (pravda)

27. septembra 2006

27. septembra 2006

27. septembra 2006

27. septembra 2006 - gmp (SRo)

26. septembra 2006 - gmp (SRo)

26. septembra 2006 - gmp (SRo)

26. septembra 2006 - Števo Rimaj (pravda)

27. septembra 2006

26. septembra 2006

25. septembra 2006 - gmp (SRo)

25. septembra 2006

25. septembra 2006

28. septembra 2006

30. septembra 2006

30. septembra 2006

28. septembra 2006

25. septembra 2006

27. septembra 2006

25. septembra 2006

26. septembra 2006

26. septembra 2006 - Ján Füle (pravda)

25. septembra 2006

30. septembra 2006

29. septembra 2006

28. septembra 2006

29. septembra 2006 - Peter Morvay (Sme)

28. septembra 2006

28. septembra 2006

28. septembra 2006

28. septembra 2006 - Peter Morvay (Sme)

28. septembra 2006 - Rudolf Chmel (Pravda)

28. septembra 2006 - Adrian Peter Pressburg (Trend)

28. septembra 2006 - Miroslav Čaplovič (Pravda)

28. septembra 2006 - Martin Jaroš (Trend)

27. septembra 2006

26. septembra 2006

25. septembra 2006

27. septembra 2006

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame

Kontakt

Redakcia Ľudových novín