Politici sa s minulosťou vo vzťahoch Slovákov a Maďarov nevyrovnajú, pretože sú egoistickí a pragmatickí, uviedol riaditeľ Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a bývalý minister kultúry SR Rudolf Chmel na dnešnom medzinárodnom sympóziu s názvom Slovensko-maďarské vzťahy dva roky po vstupe do Európskej únie (EÚ). Chmel vystúpil v panelovej diskusii a spolu s ďalšími diskutujúcimi sa pokúšal odpovedať na kľúčovú tému sympózia: Potrebujeme slovensko-maďarské vyrovnanie? Ani jeden z diskutujúcich jednoznačne nepovedal, či vyrovnanie potrebujeme alebo nie a čo tento termín presne zahrňuje. Skôr sa obmedzili na výpočet dôvodov alebo podmienok, ktoré vyrovnaniu bránia, respektíve sú potrebné na to, aby sa mohlo o ňom uvažovať v situácii, keď pokusy riešiť tento problém čiastkovými deklaráciami zlyhali. Na Slovensku v súčasnosti chýba podľa Chmelových slov racionálna a korektná debata na tému slovensko-maďarských vzťahov a treba ju nastoliť. Slovenská kultúrna komunita sa koncom 90. rokov minulého storočia nechala vtiahnuť do politiky, pripomenul. Na ceste k slovensko-maďarskému vyrovnaniu sa treba vyhýbať dogmatizmu, snahe vnucovať partnerovi náš pohľad na dejiny a skúsiť sa na problém pozerať jeho očami. V prípadnom slovensko-maďarskom vyrovnaní zrejme nebudú rozhodujúcim prvkom politici, ktorí sa podľa Chmela prispôsobujú každodennej agende a zakorenené predsudky o slovensko-maďarských vzťahoch radi konzervujú a využívajú na svoje politické ciele. Prítomnosť Strany maďarskej koalície (SMK) v predchádzajúcich vládach slovensko-maďarské vyrovnanie neurýchlila a ani mu nijako nepomohla, uviedol Chmel. Tu musia nastúpiť intelektuáli, ktorí nie sú zaťažení volebnými ambíciami, alebo štátnik, ktorí bude mať dosť síl a nezávislosti, aby zostal nad vecou, pripomenul Rudolf Chmel. Úlohu politikov v slovensko-maďarskom vyrovnaní nepodceňuje čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora. Ako uviedol pre agentúru SITA, podstata vyrovnania tkvie v spolupráci a vo vzájomnom spoznávaní sa. Ako pozitívny príklad Bútora uviedol spoluprácu v rámci Visegrádskej skupiny, kde majú Slováci a Maďari príležitosť kooperovať na projektoch, ktoré idú výrazne nad rámec slovensko-maďarských vzťahov a hraníc a takisto sa spoznávať navzájom. V odstraňovaní stereotypov a v boji proti extrémistom treba podľa Bútoru využívať spoluprácu politikov, intelektuálov, akademikov a médií. Bútora uviedol, že by bolo užitočné priblížiť sa modelu nemecko-francúzskeho vyrovnania, do ktorého boli zapojené široké vrstvy obyvateľstva, najmä mladých ľudí, z vekového hľadiska najčastejšie zodpovedných za prejavy extrémistických a nacionalistických zvráteností. Bútora pripisuje médiám významnú úlohu a apeluje na ne, aby nezabúdali, že prejavy národnostného napätia sú v porovnaní s tým, čo sa už v slovensko-maďarských vzťahoch dosiahlo, často malichernými epizódami. Iný názor na visegrádsku spoluprácu má Rudolf Chmel, podľa ktorého bilaterálne vzťahy v rámci nej nefungujú a sú potláčané individualizmom a pragmatizmom. Jeden zo zakladateľov slovenskej demokratickej ľavice, pedagóg na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave Peter Weiss uviedol, že nacionalisti parazitujú na frustráciách, ktoré doľahli na ľudí po rozšírení EÚ. Ak má prísť slovensko-maďarské vyrovnanie, nacionalistické strany by mali podľa Weissových slov urobiť analýzu svojich programov vo vzťahu Slovenska k Maďarsku a akú politiku by presadzovali, keby mali slobodnú vôľu. Ešte dôležitejšie je mapovať pôvod a podstatu predsudkov, stereotypov, obáv a agresivity voči druhému národu, pripomenul Weiss a dodal, že je neprijateľné, aby verejnú mienku modelovali extrémisti a ich skutky. Súvislosť medzi sklamaniami po vstupe našich krajín do EÚ a nacionalizmom potvrdil aj bývalý minister kultúry Maďarskej republiky Gábor Fedor. V tejto súvislosti dodal, že naše očakávania o rýchlom zlepšení hospodárskej situácie boli nereálne, hoci smer, ktorým sa Maďarsko a Slovensko vydali, je podľa neho správny. V súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi má zaujímavý postreh profesor etiky Sándor Radnóti z Budapešti. Uviedol, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom trpia syndrómom susedskej koexistencie, keď najhoršie vlastnosti pripisujeme práve svojim susedom, ktorých viníme z našich obáv, neistoty a z nich vyplývajúcej agresivity. Nacionalizmus má podľa Radnótiho slov rovnaké črty bez ohľadu na krajinu a trpezlivá výchova je najlepším prostriedkom, ako sa ho zbaviť.

R. Chmel: Pred vstupom do EÚ bol nacionalizmus pod kobercom

15. novembra 2006 - TASR

Nacionalizmus v strednej Európe bol až do vstupu Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka do Európskej únie podľa Rudolfa Chmela ukrytý „pod kobercom”. Bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku však túto interpretáciu považuje iba za jednu z možností, prečo sa nacionalizmus v posledných rokoch rozširuje. „Veď krajina s takýmto imidžom by sa pravdepodobne do únie dostávala veľmi ťažko, ak vôbec by sa stala členom. EÚ nie je o nacionalizme, ale o jednote štátov,” povedal dnes Chmel pre TASR počas Medzinárodného sympózia Slovensko - maďarské vzťahy dva roky po vstupe do EÚ (Nacionalizmus dnes) v Bratislave. Za náhodu nepovažuje fakt, že dva roky po vstupe existuje istá mravná kríza, čo sa prejavuje v zosilnení politík, o ktorých sa spoločnosť domnievala, že sú už prekonané. V súvislosti s nacionalizmom podotkol, že spoločnosť reaguje na verbálne stimuly politikov. „Trošku sme však rezignovali na všeobecnejšiu debatu o nacionalizme. Zvlášť v slovensko-maďarských vzťahoch. Niekedy na začiatku 90. rokov sa intelektuáli oboch krajín stretávali a debatovali o tom. Myslím si, že sa dali nejakým spôsobom uspať. No a celý problém si nevieme vzájomne vyrozprávať. Možno potom by sme dospeli k nejakým konsenzuálnym názorom. Zatiaľ sú stanoviská rigidné a je medzi nami nejaká bariéra,” zdôraznil Chmel. Zastáva názor, že dnes chýba aj politická vôľa diskutovať o tejto téme v oboch krajinách - Slovensku a Maďarsku. „Bohužiaľ, nie je nijaký moderátor tejto témy. A toto nebude robiť za nás EÚ. Musíme si to robiť sami,” konštatoval Chmel. Ako pokračoval, k nacionalizmu majú blízko pravicové zoskupenia, pretože ľavica z princípu a prísnych pravidiel Socialistickej internacionály nepripúšťa akúkoľvek kolaboráciu s nacionalistami. „Pravicové vlády však takúto striktnú regulu nemajú. V stredoeurópskom priestore vidieť, že to nie je problém ľavicovo-pravicové zoskupenia, ale všeobecne politický. Napokon, na Slovensku i v Maďarsku dominuje ľavicová vláda, v Poľsku pravicová vláda. Je to celospoločenský problém a nejde iba naprieč niektorými stranami,” dodal bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Chmel. Bývalý maďarský minister kultúry Gábor Fodor sa prikláňa k možnosti vysielania symbolických posolstiev a hlavne diskusie o nacionalizme. Bývalý predstaviteľ Strany demokratickej ľavice Peter Wiess v diskusii vyslovil názor, že by bolo treba urobiť analýzu nacionalistických programov a zistiť, čo by robili keby mali 51 percent a EÚ by im do toho nezasahovala. Sympózium usporiadali Nadácia Kalligram a Nadácia Friedricha Eberta.

Prezident SR Ivan Gašparovič v Mlynkoch

18. novembra 2006 - gmp (SRo)

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič 17. novembra po tom, čo na Katolíckej univerzite Petra Pázmáňa v Pilíšskej Čabe diskutoval so svojím partnerom Lászlóm Sólyomom a so študentmi o slovensko-maďarských vzťahoch, zavítal do neďalekej obce Mlynky (Pilisszentkereszt), ktorých obyvateľov tvoria prevažne Slováci. Najslovenskejšia dedina v Maďarsku - takto sa hovorí o obci Mlynky, pretože tu sú Slováci v prevažnej väčšine. A na ulici vás nielen pozdravia po slovensky, ale sa s vami aj v typickom nárečí zo slovensko-moravského pomedzia aj porozprávajú. Živého prezidenta zo Slovenska tu ešte nevideli, preto sa „velice raduvali“ Ivanovi Gašparovičovi, ktorý si uvedomil, že vo vzťahoch medzi krajanmi a materskou krajinou je čo zlepšovať. „Počúvam svojich krajanov, počúvam nielen ich chválu, ale aj sťažnosti, ani by som nepovedal, že sťažnosti, ale skôr také pripomienky, že možno sa niečo v našich vzťahoch zlepšilo. Zlepšilo sa najmä v pomoci pri udržiavaní svojich tradícií, svojej kultúry a najmä jazyka. A tá bezprostrednosť, ktorá tu je, že sme si spolu zaspievali, aj sme si štrngli, ja si myslím, že je potrebná aj do budúcnosti“.

Magyar Hírlap: Podanie rúk slovenského a maďarského prezidenta

20. novembra 2006

Pre slovenský a maďarský národ nie je charakteristický protiklad, konfrontácia je skôr pravdivá pre politiku. Pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap to povedal zakladateľ katedry slovakistiky Katolíckej univerzity Pétera Pázmaňa v Pilíšskej Čabe István Käffer. V súvislosti s minulotýždňovými dialógmi slovenského a maďarského prezidenta pred študentmi univerzít v Banskej Bystrici a v Pilíšskej Čabe poskytol Käffer - ktorý moderoval diskusné fórum hláv štátov v Maďarsku - liberálnemu denníku rozhovor. Hovorí v ňom o stretnutí prezidentov, aj o vzťahu týchto dvoch krajín. Prezidenti oboch krajín stoja nad každodennou politikou, nakoľko to je len možné. Obaja reprezentujú svoje národy ako celky, a pre tieto nie je charakteristický protiklad. Konfrontácia je skôr pravdivá pre politiku, konštatoval Käffer, podľa ktorého sa z kultúrneho hľadiska postupne zlepšujú vzájomné vzťahy, čo doložil konkrétnymi príkladmi aktivít. Na margo napätia, ktoré medzi Slovákmi a Maďarmi existuje, Käffer poznamenal, že maďarský národ nemal dostatok síl k tomu, aby vychoval takú inteligenciu, ktorá by ocenila rôznorodosť obyvateľstva Karpatskej kotliny. Príliš nacionalistická maďarská vrstva je podľa jeho slov rovnako neinformovaná, ako príliš nacionalistické slovenské organizácie. Jedna skupina sa nevie zmieriť s tým, že Uhorsko pred rokom 1918 nebolo úplne maďarské, kým druhá strana nechápe to, že na dnešnom Slovensku nie je každý Slovák. Základom všetkých dohadov je neinformovanosť, povedal maďarský pedagóg a dodal, že tieto problémy podriadili veľkopolitickým cieľom, pričom z pohľadu oboch strán by bola potrebná objektívna informovanosť.

Prezidenti v Pilíšskej Čabe

18. novembra 2006 - gmp (SRo)

Empatia - schopnosť a vôľa pochopiť druhého, prijať jeho pohnútky, snažiť sa vžiť do jeho kože. Tento vzácny postoj prevládal v piatok v Pilíšskej Čabe. Je to mestečko, len kúsok od Budapešti, kedysi tam žili Slováci v hojnom počte, teraz je známe skôr preto, lebo je tam Katolícka univerzita Petra Pázmáňa. Práve tu diskutovali 17. novembra so študentmi prezidenti Maďarska a Slovenska - o čom inom? o všetkých súvislostiach našich vzťahov. Deň predtým podobné fórum usporiadali na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Akiste to nebola náhoda, že voľba padla na Bela a Pázmáňa... Jednu z myšlienok, ktoré by som rád vyzdvihol z piliščabianskeho fóra sformuloval profesor István Käfer, vedúci katedry slavistiky na Pázmáňovej univerzite, ktorý toto stretnutie moderoval. Podľa neho by sme nemali uvažovať o spoločnej histórii, ale o totožných dejinách slovenského a maďarského národa - aspoň čo sa týka prvých 900 rokov nášho spolužitia. Ako príklad uviedol práve Mateja Bela a Petra Pázmáňa, ktorých si „prisvojujú“ oba národy. Samozrejme, možno diskutovať o tomto „uhrofilstve“, najmä keď sa chceme sústrediť na staré krivdy - na tie zabudnúť síce netreba, ale premietať ich do našich dnešných vzťahov je prinajmenšom neprezieravé. Mali by sme to zrejme ponechať historikom. Ivan Gašparovič je koniec koncov optimista: „Niekto zvykne skepticky vravieť, že naše vzťahy sú notoricky zaťažené historickými animozitami. Pesimisti sa na nich priživujú tvrdením, že nikdy lepšie nebudú. Extrémni nacionalisti na oboch stranách si z toho vyrábajú celkom dobré dôvody na prežitie, alebo aspoň na prezentáciu svojich vzájomne extrémne nepriateľských postojov. Ja by som sa však napriek tomu rád prezentoval ako optimista.“ Prezident SR je presvedčený, že naše vzťahy sa podarí doviesť tam, kde vznikne žičlivá atmosféra a pôda pre zatiaľ ešte nejestvujúce, ale tak potrebné úprimné - ani nie historické zmierenie, ale pre historické pochopenie. László Sólyom sa tiež „zdržal“ chvíľu pri historických krivdách, no vyzdvihol, že v rámci Uhorska, v tom širokom mori rôznych národností si boli najbližší Slováci a Maďari. A proces takzvaného uzmierenia by on neprirovnával k vývoju nemecko-francúzskych vzťahov, pretože napríklad vojnový konflikt medzi nami nikdy nebol. Trenice, spory boli a aj sú, v neposlednom rade okolo postavenia národnostných menšín, ale „hovoriac o spolupráci, v žiadnom prípade by som ju nechcel obmedzovať len na menšinovú otázku. Plne súhlasím s prezidentom Gašparovičom, že sa musíme obracať do budúcnosti. A túto budúcnosť znamená Európska únia. Vstupovať do budúcnosti sa však oplatí iba tak, keď sa zbavíme záťaží minulosti. Preto hovorím, že som za uvoľnenú a dobromyseľnú vzájomnosť. Politika urazenosti nevedie nikam.“ Tak, tá minulosť nás predsa stále trápi. Vari aj mladých študentov? Za všetkých, ktorí včera s hlavami štátov diskutovali, spomeniem aspoň poslucháča odboru história-angličtina Mihálya Kovácsa, pretože zhrnul všeobecný názor študentov: „História a dejiny kultúry poskytujú viacero možností pre oba národy na hrdosť nad spoločnou, či totožnou minulosťou. Našťastie to zdôrazňujeme čoraz častejšie. Menej sa však hovorí o vzájomnej hrdosti nad našou prítomnosťou. Pritom uznávanie úspechov toho druhého, a radosť nad nimi môže naďalej budovať totožnú, stredoeurópsku budúcnosť našich národov.“ Hľa, aj mladé „hlavičky“ rozmýšľajú už div nie ako hlavy štátov. Nie xenofóbia, lež empatia u nich prevláda. Prezidentská „road-show“ v záujme lepšieho slovensko-maďarského pochopenia, zdá sa, nebola márna.

Gašparovič a Sólyom v Pilíšskej Čabe - Musíme sa navzájom lepšie poznať

17. novembra 2006 - SITA

Musíme sa začať viac poznávať, uviedli prezidenti Slovenskej a Maďarskej republiky Ivan Gašparovič a László Sólyom na dnešnom stretnutí s asi 300 študentmi Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Pétera Pázmáňa v Pilíšskej Čabe. Univerzita je materskou univerzitou prezidenta Sólyoma. Témou stretnutia boli aktuálne otázky slovensko-maďarských vzťahov. Hoci vo vystúpeniach oboch prezidentov niekoľkokrát zazneli slová o historickom zmierení, Gašparovič i Sólyom pri ňom nezostali a uviedli, že slovensko-maďarské vzťahy potrebujú predovšetkým viac vzájomného pochopenia. Francúzsko-nemecké zmierenie nepovažuje Sólyom za vhodný model pre Slovensko a Maďarsko, keďže medzi našimi dvoma národmi nikdy nedošlo k otvorenej vojne. Obaja prezidenti sa zhodli v tom, že slovensko-maďarské vzťahy majú v rukách predovšetkým dnešní mladí ľudia, ktorí sú o histórii a súčasnosti oboch našich národov málo informovaní. Základnú zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom z roku 1995 považuje Ivan Gašparovič za podstatný dokument pre ďalší rozvoj slovensko-maďarských bilaterálnych vzťahov. Pripomenul, že vzťahy medzi SR a MR trpia na hlboko zakotvené predsudky, ktoré vyplývajú z nevedomosti a nedôverčivosti. Sólyom dodal, že nedôvera je nebezpečný deštrukčný prvok našich vzťahov. Uviedol tiež, že úlohou prezidentov nie je riešiť konflikty ale predovšetkým demonštrovať užitočnosť vzájomného dialógu, ktorý má zbaviť občanov našich dvoch krajín nevedomosti. Tá je podľa Sólyoma živnou pôdou pre nedorozumenia a taktiež nevraživosť, na ktorej parazitujú extrémisti, doplnil ho Gašparovič. Slováci a Maďari by mali rozširovať vzájomné civilné kontakty, kultúrnu výmenu a čoraz viac spoznávať jazyk svojho suseda, pripomenul Sólyom. Dodal, že by sme nemali démonizovať Uhorsko ale ochotne si osvojovať kultúrne dedičstvo, ktoré je pre oba národy spoločné. Slováci a Maďari by sa mala podľa maďarského prezidenta zbaviť pocitu ukrivdenosti z minulosti a viac sa integrovať. Asimiláciu maďarských a slovenských menšín však Sólyom za integráciu nepovažuje. V slovensko-maďarských vzťahoch je veľmi dôležitá úloha médií, pričom maďarský prezident na ne apeluje, aby sa snažili prezentovať normálne veci a nielen senzácie. Prezident Gašparovič maďarských študentov ubezpečil o tom, že maďarská menšina má na Slovensku zabezpečenú plnú kultúrnu autonómiu a možnosť vzdelávať sa vo svojom jazyku. Kultúrna autonómia však nemá podľa Gašparovičových slov nič spoločné s autonómiou územnou. Na otázku jedného zo študentov, kedy sa kauza Hedvigy Malinovej vyrieši k spokojnosti všetkých, vrátane maďarskej menšiny, uviedol, že prípad sa musí vyriešiť v zmysle práva a spravodlivosti, bez ohľadu na to či konečný verdikt bude niekomu vyhovovať alebo nie.

Gašparovič: SR a MR si majú žičlivo spoločne projektovať budúcnosť

17. novembra 2006 - TASR

Konfrontácia poškodzuje obe krajiny, povedal dnes v maďarskej Pilíšskej Čabe slovenský prezident Ivan Gašparovič na fóre, ktoré o otázkach vzťahov SR a Maďarska usporiadali na pôde Katolíckej univerzity Pétera Pázmáňa spolu s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom. Ako ďalej Gašparovič pred vyše 500 študentmi uviedol, rozvoj vzájomných vzťahov sa v mnohých oblastiach vyvíja dobre, sú však aj - ako formuloval - isté problémy. Konštatoval, že z možností, ktoré sú k dispozícii zlepšenia vzťahov, je veľmi významná platná medzištátna zmluva z marca 1995. Vyjadril nádej, že ako členovia Severoatlantickej aliancie a Európskej únie už nikdy tieto krajiny nebudú siahať po destabilizujúcich inštrumentoch. Spoločnej budúcnosti sa podľa jeho vyjadrenia nemusia SR a Maďarsko obávať, môžu si ju vzájomne žičlivo spoločne projektovať, a prostredníctvom rešpektovania a realizácie slovensko-maďarských zmluvných dokumentov možno dotiahnuť vzťah tak, aby sa dosiahlo úprimné historické zmierenie. Aj keď - ako poznamenal - sa prikláňa skôr k výrazu historické pochopenie. Podľa maďarskej hlavy štátu by bolo dobré zanechať za sebou neplodné obdobie, v ktorom boli v prevahe časy vzájomného obviňovania sa a vzájomných krívd. Slovensko nie je iba susedom Maďarska a spojencom v rámci NATO a EÚ. História bola podľa jeho slov po tisícročie nie spoločná, ale totožná, Slováci stoja kultúrne k Maďarom najbližšie. Sólyom vyzdvihol dôležitosť zachovania dvojjazyčnosti Maďarov žijúcich v SR. Ide podľa neho o privilégium, ktoré je užitočné pre Maďarsko, a dôležité je aj pre vzájomné štátne vzťahy. Dodal, že treba presadzovať európske princípy, akými sú subsidiarita, decentralizmus aj ochrana menšín. „Treba sa obrátiť k budúcnosti, ktorú ponúka členstvo v EÚ, ale tak, aby sme sa zbavili ťarchy minulosti,” podčiarkol Sólyom. Maďarsku a Slovensku v centre Európy ponúka členstvo v EÚ nové možnosti, treba naplniť v prvom rade obsahom regionálnu prihraničnú spoluprácu. Zdôraznil Sólyom, podľa ktorého na spoločnom dunajskom úseku sú iba tri mosty, z nich dva nie sú vhodné pre nákladnú dopravu, a najmenej šesť ipeľských mostov by bolo potrebné postaviť. Podľa najvyššieho maďarského predstaviteľa je v otázke zlepšenia vzájomných vzťahov mimoriadne dôležitá úloha tlače, ktorá má úlohy aj v podpore zachovania národnej identity a vzťahu k materskej krajine. V úlohe približovania národov je rovnako dôležitá podľa jeho slov aj oblasť vzdelávania. Študenti sa zaujímali o názory prezidentov na otázky autonómie, doriešenia kauzy Hedvigy Malinovej a ďalšie otázky, ktoré sa týkajú vzájomných vzťahov. Slovenský prezident k otázke autonómie povedal, že maďarská menšina má už prakticky kultúrnu autonómiu. Podľa jeho maďarského partnera by všetky menšiny, ktoré žijú v kompaktných spoločenstvách, mali mať nárok na územnú autonómiu, a tie, ktoré žijú roztrúsene v krajine, zas na kultúrnu autonómiu. Ako dodal, každý siedmy občan EÚ je príslušníkom nejakej menšiny. „Som veľmi rád, že sa to nieslo v takom ovzduší pochopenia a vzájomných predstáv ozaj o tom, čo je prospešnejšie. A to prospešné ja si myslím, že sme si všetci uvedomili, že je byť dobrým susedom, dobrým priateľom, a navzájom si pomáhať,” povedal po fóre novinárom prezident SR, ktorý po podujatí odcestoval do neďalekej obce Mlynky, kde navštívil miestnu komunitu Slovákov.

Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča

Beseda prezidentov SR I. Gašparoviča a MR L. Sólyoma so študentmi Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe (17. novembra 2006)

LuNo-Archív (Dokumenty)

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4225&Itemid=

Prezidenti na akademickej pôde

17. novembra 2006 - gmp (SRo)

Ako včera na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela, tak dnes na Katolíckej univerzite Petra Pázmáňa v Pilíšskej Čabe v Maďarsku diskutovali so študentmi prezidenti oboch krajín László Sólyom a Ivan Gašparovič. Hlavy štátov sa odhodlali podporiť normálny dialóg a rozvoj obojstranných vzťahov na akademickej pôde nie náhodou: jestvuje totiž nádej, že mladá generácia už nebude zaťažená ani stereotypmi, ani starými krivdami a nebude sa obhliadať do minulosti. Mimochodom na Pázmáňovej univerzite funguje silná katedra slovenčiny. Prezident Slovenskej republiky podvečer navštívi aj obec Mlynky pod vrchom Pilíš, kde sú vo väčšine naši krajania.

Slovákov s Maďarmi netreba podľa prezidentov SR a Maďarska zmierovať

16. novembra 2006 - SITA

Maďarsko-slovenské vzťahy nepotrebujú zmierovanie a vzájomné vyrovnanie, ale pochopenie a spoluprácu do budúcnosti. Zhodli sa na tom prezidenti Maďarska a Slovenska László Sólyom a Ivan Gašparovič pri svojej dnešnej diskusii so študentmi banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Pretože hoci medzi Maďarmi a Slovákmi boli trenice, nikdy medzi sebou neviedli také nepriateľské vojny ako napríklad Francúzi a Nemci, ktorých vyrovnanie sa niekedy spomína ako príklad. „Uhorsko bolo štátom viacerých národov. Maďarom sú z nich kultúrou aj mentalitou Slováci najbližší,“ povedal Sólyom, podľa ktorého bola koncepcia národného štátu v mnohonárodnostných štátoch Rakúsku a Uhorsku na konci 19. storočia nespravodlivou. „Musíme byť oslobodení a vzájomne dobroprajní. Politika pripomínania krívd minulosti nevedie k ničomu,“ dodal maďarský prezident. Slovenský prezident Gašparovič pripomenul, že osvedčeným základom na rozvíjanie maďarsko-slovenských vzťahov je platná medzištátna zmluva o spolupráci. Prial by si väčšiu dynamiku v hospodárskej spolupráci týchto krajín. Obaja prezidenti odsúdili v odpovedi na otázku študentov nacionalistický extrémizmus na oboch stranách hraníc. Podľa nich vychádza zo vzájomnej neznalosti. Gašparovič zdôraznil, že súčasná vláda nevykonala nič, čo by mohlo vzájomné vzťahy poškodiť. „Možno toto zloženie vlády dostalo SNS medzi mantinely s vládnym programom, ktorý je protolerantný a akceptuje národnostné menšiny. Sólyom zdôraznil, že v Maďarsku sa extrémisti nedostali do parlamentu. Členov Hnutia 64 žúp označil za nevzdelancov, čo podľa neho dokazuje aj fakt, že Uhorsko nikdy nemalo 64, ale najviac 63 žúp. „Postoje tohto hnutia obrovská väčšina Maďarov nezdieľa,“ zdôraznil Sólyom. Gašparovič pripomenul, že extrémistická strana Slovenská pospolitosť bola na Slovensku zakázaná. Prezidenti hovorili aj o otázke autonómie. Podľa Sólyoma je na Slovensku vnímaná ako niečo nežiaduce a vzbudzuje obavy, ide však o samosprávu. Vždy sa pre ňu musí rozhodnúť príslušná menšina, ale nevie o tom, že by Maďari na Slovensku chceli nejakú autonómnu oblasť. Podľa Gašparoviča majú menšiny na Slovensku 100-percentnú kultúrnu autonómiu, na územné autonómie nemajú dôvod.

Maďarský prezident nevidí v autonómii pre menšiny nič zlé

16. novembra 2006 - ČTK

Maďarský prezident László Sólyom si nemyslí, že by kultúrna autonómia vyčlenila menšiny zo spoločnosti a nevidí nič zlé ani na správnej autonómii. V súčasnosti však nevie o tom, že by maďarská menšina na Slovensku takúto autonómiu chcela. Povedal to dnes počas stretnutia so slovenskou hlavou štátu Ivanom Gašparovičom pred študentmi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Slovenský prezident však možnosť správnej autonómie odmietol. „Prečo by mal chcieť slovenský občan maďarskej národnosti správnu autonómiu, keď má zabezpečený dôstojný život, právo na vyjadrovanie a kultúrnu autonómiu,” povedal Gašparovič v reakcii na Sólyomovo vyjadrenie. Maďarský prezident ďalej uviedol, že si je vedomý citlivosti tejto otázky, ktorá na Slovensku vzbudzuje obavy. O spolupráci a porozumení medzi oboma národmi podľa neho svedčí napríklad nedávne pokojné oslavy výročia prevozu pozostatkov Františka II. Rákócziho v Košiciach. Podľa Gašparoviča má maďarská menšina na Slovensku stopercentnú kultúrnu autonómiu a mohla by prispieť k lepšiemu porozumeniu medzi oboma národmi. V poslednom čase však túto schopnosť údajne stráca. „Je to najmä zásluhou egoistických cieľov niektorých politikov,” myslí si prezident. Príhovory k študentom obidvoch hláv štátov boli mierne odlišné. Zatiaľ čo Sólyom sa viac vracal do minulosti a pokúšal sa vysvetliť historické súvislosti súčasných slovensko-maďarských vzťahov, Gašparovič poukazoval na možnosti spolupráce v ekonomike ale aj kultúre. Obaja prezidenti uviedli, že viac ako o vyrovnaní a zmierení národov by sa malo hovoriť o vzájomnom pochopení. Spoločné vystúpenie pred študentmi vysokých škôl dohodli prezidenti na prvom spoločnom stretnutí v minulom roku v Bratislave. Medzičasom sa vzájomné vzťahy Slovenska a Maďarska zhoršili po vstupe Slovenskej národnej strany do vlády a po medializovaných národnostných incidentoch na oboch stranách. Po dnešnej návšteve Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vystúpia prezidenti v piatok v Pilíšskej Čabe na pôde Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmáňa.

Cenu Mateja Hrebendu získali R. Chmel a V. Mikušek

17. novembra 2006

Bývalý slovenský minister kultúry Rudolf Chmel a bývalý starosta severomoravského Rožnova pod Radhoštěm Václav Mikušek sú novými nositeľmi ceny Mateja Hrebendu. Cenu za podporu slovensko-českej vzájomnosti od roku 1997 udeľuje občianske združenie Obec Slovákov v ČR. Cenu Mateja Hrebendu za rok 2006 udelili dnes večer v Kroměříži Václavovi Mikušekovi za jeho dlhodobé aktivity v oblasti cezhraničnej spolupráce so SR a za podporu folklórneho festivalu Jánošíkov dukát, ktorý sa tradične koná v areáli rožnovského skanzenu. V prípade exministra Rudolfa Chmela Výkonná rada Obce Slovákov v ČR rozhodla oceniť jeho zásluhy v oblasti literárnej a vzdelávacej. „U pána Chmela sú roky veľmi intenzívnej práce na poli súčinnosti, komunikácie a spolupráce v oblasti literatúry, literárnych vzťahov, spisovateľských, vedeckej činnosti v oblasti literatúry. Tieto záležitosti veľmi oceňujeme a myslíme si, že to je významný príspevok k tým dobrým vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi,“ povedal dnes pre TASR predseda Obce Slovákov Peter Lipták. Matej Hrebenda žil v rokoch 1796 až 1880. Bol to slepec, ktorý strávil život v gemerskej dedinke Hačava. Zbieral ľudové piesne, písal príležitostné verše, ktoré diktoval do pera iným. Hlavne však bol neúnavným kolportérom kníh, ktoré pri svojich cestách po Slovensku a Morave roznášal v batôžku na chrbte. Chudobný a slepý Hrebenda, odkázaný vo všetkom na pomoc iných, vnášal medzi pospolitý ľud svetlo písaného slova, slova písaného po slovensky i po česky. Patril medzi prvých poslov vzájomnosti dvoch blízkych národov. Prvými ocenenými v roku 1997 boli novinár Petr Uhl a galérista Miro Smolák. Druhou dvojicou, ktorá túto cenu dostala boli režisér Juraj Jakubisko a generálny riaditeľ Českého rozhlasu Václav Ježek. V ďalších rokoch sa ocenenia dočkali napríklad herečka Helena Růžičková a režisér Jozef Bednárik, bývalí ministri školstva Eduard Zeman (ČR) a Milan Ftáčnik (SR), senátor Václav Fischer a spevák Miro Žbirka, básnik Ľubomír Feldek, operný spevák Peter Dvorský a divadelná manažérka Hana Heřmánková, herec Ladislav Chudík a diplomat a spisovateľ Ladislav Ballek.

Návrh rozpočtu na rok 2007 je o rovnováhe a reformách

16. novembra 2006

Návrh rozpočtu na rok 2007 je o rovnováhe, reformách a o rozvoji. Vyhlásil to v úvodnom vystúpení k všeobecnej rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte v Budapešti minister financií János Veres. Všeobecná rozprava potrvá 3 dni, o rozpočte budú poslanci maďarského parlamentu hlasovať 5. decembra. Aby deficit štátneho rozpočtu zostal dlhodobo na nízkej úrovni, je nutné vytvoriť podmienky rovnováhy, znížiť deficit a popritom zaviesť reformy. Povedal v parlamente Veres, podľa ktorého vláda urobila veľkú prácu vo vytvorení rovnováhy v krátkodobom horizonte, aj v otázke reforiem, ktoré by mali poslúžiť zachovaniu rovnováhy v dlhodobom horizonte. Návrh rozpočtu pre rok 2007 je dôležitou súčasťou týchto snáh, dodal minister. Vládou schválený návrh rozpočtu ráta s príjmami 11,6 bilióna HUF a s výdavkami 13,3 bilióna HUF, deficit dosiahne 6,8 % hrubého domáceho produktu. Do rozpočtu je zahrnutá rezerva 200 miliárd HUF, ktorú budú môcť rezorty čerpať iba na základe splnenia plánovaných štvrťročných výsledkov hospodárenia. Podľa Veresa sa rast HDP vráti nad 4 % v roku 2009, reálne mzdy by mali po stagnácii rásť o 2 až 3 % v roku 2008.

Maďarsko-rumunský deň

17. novembra 2006 - gmp (SRo)

V Budapešti bol včera maďarsko-rumunský deň: obe vlády zasadali spoločne, nasledovali veľkolepé podnikateľské fórum a na záver kultúrny program. Sériu spoločných zasadaní s vládami susedných krajín inicioval premiér Ferenc Gyurcsány - už sa uskutočnilo s chorvátskou, rakúskou a práve pred rokom bolo prvé rumunsko-maďarské rokovanie v Bukurešti, čiže to terajšie bolo už druhé. Celý rad praktických otázok možno týmto spôsobom posunúť vpred, či už ide o podpory pre školy alebo o výstavbu infraštruktúry cez hranice. Teraz bolo hlavnou témou zosúladenie národných rozvojových plánov na roky 2007-2013. V oboch krajinách sú maďarsko-rumunské vzťahy vnútropolitickou témou. Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku je súčasťou vládnej koalície, ale má problémy, pretože podporuje myšlienku autonómie pre územie, ktoré sa nazýva Sikulsko. Rumunské politické strany robia prieťahy aj okolo menšinového zákona, navyše odmietajú riešiť navrátenie zhabaného cirkevného majetku. Budapešť tieto otázky v súčasnosti nenadhadzuje, čo však vyvoláva zo strany opozície ostré kritiky.

Podpísali dohody

Desať dohôd podpísali 16. novembra v Budapešti po spoločnom zasadaní maďarskej a rumunskej vlády. Obe strany zdôrazňujú, že spolupráca oboch krajín ešte nebola takáto intenzívna a zhodne spomenuli niekdajšie francúzsko-nemecké uzmierenie. Turistika, regionálny rozvoj, pospájanie elektrických a plynových sietí, cestných komunikácií a železničných tratí, zjednodušenie hraničných kontrol - to sú len niektoré konkrétne oblasti, v ktorých sa zrodila dohoda. Citlivé témy tentoraz nechali bokom, tak napríklad otázku územnej autonómie, hoci rumunský premiér Tariceanu na tlačovej konferencii takéto riešenie pre maďarskú menšinu odmietol. Ferenc Gyurcsány zasa naznačil, že maďarská strana sa chystá otvoriť svoj pracovný trh pred rumunskými občanmi iba čiastočne. Maďarský premiér sa venoval aj susedskej politike svojej vlády, ktorá na jednej strane zastupuje záujmy krajiny a politického spoločenstva v nej, na druhej strane aj záujmy a hodnoty historického maďarského národa. Zosúladiť tieto dve línie nie je ľahké - dodal Gyurcsány. „Keď si niekto myslel, že vzťahy medzi dvoma krajinami a politickými spoločenstvami sa netýkajú ničoho iného, než len obrany záujmov historického národa, ten poškodzoval naše vzťahy.”

Rumunom čiastočne otvoria pracovný trh

Maďarsko chce čiastočne otvoriť svoj pracovný trh pre Rumunov, ktorí sa 1. januára stanú občanmi Európskej únie, povedal vo štvrtok v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „Odporučili sme politiku čiastočného otvorenia pracovného trhu,” povedal Gyurcsány na spoločnej tlačovej konferencii s rumunským kolegom Calinom Tariceanom. Podrobnosti svojho rozhodnutia Maďarsko zverejní v decembri. Gyurcsany a Tariceanu vystúpili na tlačovej konferencii po spoločnom zasadnutí vlád oboch krajín v Budapešti, na ktorom ministri podpísali viacero dohôd prevažne v oblasti regionálnej obchodnej spolupráce. Obaja lídri diskutovali aj o spornom projekte zlatej bane, ktorý sa má realizovať neďaleko hranice s Maďarskom. Budapešť vyjadrila obavy, že banský projekt, proti ktorému sa vyslovili environmentálne skupiny vrátane organizácie Greenpeace, by mohol spôsobiť podobné nešťastie ako v roku 2000, keď po katastrofe v bani v severnom Rumunsku bola zamorená rieka Tisa na území Maďarska.

F. Gyurcsány: Možno byť lokálpatriotmi, ale nie nacionalistami

16. novembra 2006

V regióne strednej Európy možno byť hrdými lokálpatriotmi, nie však nacionalistami. Vyhlásil to maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po spoločnom rokovaní vlád Maďarska a Rumunska. Gyurcsány pripomenul, že spoločná minulosť spôsobila mnoho druhov vzájomnej citlivosti a miestami aj bolesti. Maďarská vláda reprezentuje podľa jeho slov záujmy maďarských občanov, ale aj oveľa ťažšie definovateľné záujmy historického maďarského národa. Tieto úlohy nie je jednoduché spojiť, konštatoval. „Ani rumunskému premiérovi nie je ľahké, lebo vedie krajinu, v ktorej žijú menšiny so silnou identitou. Ale prvýkrát vieme o týchto problémoch hovoriť otvorene. Vieme, že ani v jednej z týchto krajín nie je jednoduché nájsť odpovede na túto dvojakú zodpovednosť,” zdôraznil maďarský premiér pred novinármi. Jeho rumunský partner Colin Popescu Tariceanu podotkol, že politické následky po prvej svetovej vojne spôsobili situáciu, že menšiny žijú mimo hraníc svojich krajín. „Rumunsko je vzorom v tom, že menšiny majú silné zastúpenie v zákonodarnom zbore, blahoželám im k tomu, že cez spoločné projekty sa im darí prispievať k dobrým vzťahom Rumunska s Maďarskom,” dodal Tariceanu a podčiarkol nutnosť historického zmierenia sa oboch krajín v európskom duchu po vzore Nemecka a Francúzska.

Generálny tajomník NATO v Budapešti

14. novembra 2006 - gmp (SRo)

Severoatlantická aliancia na najbližšom summite v Rige nerozošle žiadne pozvánky novým krajinám, možno až o dva roky - oznámil to generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer v Budapešti. Pre Maďarsko nie je príliš pozitívnou správou odklad rozširovania aliancie, pretože Budapešť sa zaviazala podporovať integráciu západobalkánskych krajín, predovšetkým Chorvátska. Generálny tajomník však jednoznačne dal najavo, že na summite koncom mesiaca v Rige nebude v agende pozývanie nových krajín, všetci nádejní adepti si budú musieť počkať aspoň dva roky. Ďalším „kameňom“ pre Maďarsko je modernizácia výzbroje NATO, nákup nových prepravných lietadiel a nových protiteroristických technológií. Niežeby tieto plány maďarská strana nepodporovala, lež z finančného hľadiska sa cíti byť obmedzená, veď neplní ani záväzok venovať na vojenské účely dve percentá z hrubého domáceho produktu - momentálne je na úrovni niečo vyše jedného percenta. Generálny tajomník aliancie to v Budapešti iba konštatoval a zdvorilo poznamenal, že nejde o výčitku, pretože svoje záväzky plní iba sedem členských štátov.

Krajiny V4 naliehajú na EK, aby rozšírila Schengen podľa plánu

13. novembra 2006

Predsedovia parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky dnes v Košiciach vyzvali Európsku komisiu, aby zabezpečila rozšírenie schengenského priestoru o nové členské krajiny podľa pôvodného plánu na jeseň budúceho roku. Európska komisia o odložení termínu prijatia nových členských štátov do Schengenu uvažuje pre problémy so súčasným informačným systémom, argumentuje aj nepripravenosťou nových krajín. „Sme presvedčení, že pre občanov našich krajín je dodržanie termínu (rozšírenia Schengenu) október 2007 absolútnou prioritou,” povedal po schôdzke šéfov slovenského, českého, poľského a maďarského parlamentu predseda Národnej rady Pavol Paška. Podľa predsedu českého Senátu Přemysla Sobotku sa za údajnými technickými problémami ukrývajú najmä politické dôvody. Dodal, schengenské princípy by nemali zostať „zakonzervované” iba pre staré krajiny. Zrušenie kontrol, a tým aj možnosť cestovať po krajinách únie bez obmedzení, sa podľa Európskej komisie môže posunúť oproti pôvodným zámerom z októbra 2007 až o dva roky. Definitívne rozhodnutie má padnúť v decembri. EK tvrdí, že technickým problémom je súčasný informačný systém SIS I. Ten obsahuje databázu hľadaných osôb a vecí a tiež zoznam nežiadúcich osôb, ktorým má byť vstup na územie schengenských štátov odoprený. Databáza systému umožňuje napojiť najviac 18 štátov európskej dvadsaťpäťky, Portugalsko preto navrhlo SIS I modernizovať a rozšíriť ho o nováčikov v únii. „Sme naklonení aj portugalskému návrhu, ale aj iným možnostiam, ktoré by zabezpečili naše plnoprávne členstvo v Európskej únii,” poznamenal podpredseda maďarského parlamentu László Mandur. Predsedovia parlamentov Vyšehradských krajín zároveň odmietli úvahy, že na budúci rok nebudú pripravené na vstup do Schengenu. Zhodli sa, že štáty splnia podmienky na zrušenie vnútorných hraníc Európskej únie a zabezpečia aj jej vonkajšie hranice. Schengenskú zmluvu o voľnom pohybe osôb podpísali Francúzsko, Nemecko a krajiny Beneluxu v roku 1985 a platiť začala o desať rokov neskôr. V súčasnosti je v systéme 13 štátov pôvodnej „pätnástky” bez Británie a Írska. Naopak súčasťou Schengenu sú aj štáty mimo EÚ - Nórsko a Island.

Predsedovia parlamentov V4 za dodržanie vstupu do Schengenu

13. novembra 2006

Pôvodný termín vstupu nových členských krajín do Schengenského priestoru v októbri 2007 musí byť dodržaný. Uvádza sa to v záverečnej deklarácii zo stretnutia predstaviteľov parlamentov krajín Visegrádskej štvorky, ktorí sa zišli dnes v Košiciach. Vyzývame EK, aby poskytla úplné a transparentné informácie, ktoré by indikovali a naznačili stav o implementácii centrálneho projektu SIS II, vrátane informácií o dôvodoch, ktoré by mohli spôsobiť zdržanie. Vyzývame Európsku komisiu i Radu Európy, aby vytvorili podmienky na zabezpečenie rozvrhu prijatého v Haagu a potvrdeného Radou Európy v júni 2006 s cieľom splniť požiadavky nových členských krajín na začlenenie do Schengenského priestoru. Ako po podpise deklarácie informoval novinárov predseda Národnej rady SR Pavol Paška, verí, že spoločný hlas predstaviteľov parlamentov krajín V4 razantne zarezonuje v Bruseli. „Aj z úrovne parlamentov, rovnako ako z úrovne prezidentov krajín V4, deklarujeme spoločnú vôľu vstúpiť do Schengenského priestoru v októbri 2007. Razantný spoločný postup štátnych reprezentácií i parlamentov krajín V4 dáva jasný signál smerom k EÚ,” povedal. Paška dodal, že predstavitelia parlamentov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska potvrdili, že do októbra 2007 budú pripravení na vstup do Schengenského priestoru po technickej stránke. Predstavitelia parlamentov krajín V4 považujú za neprijateľný neskorší termín vstupu do Schengenského priestoru najmä z hľadiska občanov, pretože až keď sa odstránia hranice, stanú sa plnoprávnymi príslušníkmi únie. Ak sa nepodarí sfunkčniť projekt SIS II, podporujú portugalský návrh, aby nové krajiny vstúpili do Schengenského priestoru cez starý systém. Predstavitelia parlamentov krajín V4 na košickom stretnutí sa zhodli na potrebe intenzívnej a systematickejšej spolupráce. Prijali iniciatívny návrh Poľska, aby sa stretnutia predstaviteľov parlamentov krajín V4 konali pravidelne minimálne dvakrát ročne a organizoval by ich parlament krajiny, ktorá predsedá V4. Zhodli sa, že pred krajinami V4 stoja v blízkej budúcnosti veľké výzvy, na ktoré treba reagovať spoločne.

Prezidenti Slovenska a Maďarska sa prihovoria vysokoškolákom

13. novembra 2006

História, súčasnosť a perspektívy spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom budú ústrednou témou vystúpení, ktoré slovenský prezident Ivan Gašparovič a hlava Maďarskej republiky László Sólyom absolvujú na akademickej pôde Slovenska a Maďarska. Obaja prezidenti vo štvrtok vystúpia pred študentmi Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V piatok sa Gašparovič a Sólyom prihovoria študentom znova, tentoraz na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity P. Pázmánya v Piliscsabe v Maďarskej republike. V príspevkoch prezidentov by mali zaznieť otázky slovensko-maďarskej vzájomnosti, susedskej spolupráce a budúcnosti oboch krajín v euroatlantickom prostredí, ktoré pomáhajú formovať. Na termíne a obsahovej náplni prednášok sa I. Gašparovič a L. Sólyom dohodli v septembri na summite hláv členských krajín Visegrádskej štvorky v Lánoch pri Prahe. Po stretnutí so študentmi v Piliscsabe sa Ivan Gašparovič presunie do obce Mlynky, kde sa stretne s pilíšskymi Slovákmi. S myšlienkou diskutovať s mladými ľuďmi na univerzitnej pôde, a tým prispieť k slovensko-maďarskému zblíženiu, prišiel prezident Gašparovič už počas minuloročnej oficiálnej návštevy prezidenta MR Sólyoma na Slovensku. Formou prednášok chcú obaja štátnici reagovať aj na prejavy národnostnej neznášanlivosti a netolerancie na oboch stranách. Svojimi vystúpeniami chcú prezidenti potvrdiť svoj záujem o zbližovanie názorov na spoločnú históriu, ale i budúcnosť Slovákov a Maďarov.

Hiller je za to, aby predsedom MSZP bol premiér Gyurcsány

11. novembra 2006

Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) István Hiller vyjadril podporu súčasnému predsedovi maďarskej vlády Ferencovi Gyurcsányovi, aby sa stal jeho nástupcom vo funkcii šéfa strany. V súvislosti s názormi prezentovanými na niektorých straníckych fórach o tom, že kľúčom k vyriešeniu problémov by bolo, keby premiér uvoľnil viac priestoru v príprave vládnej činnosti strane a frakcii socialistov, Hiller v rozhovore pre maďarský denník Népszabadság povedal, že možno zle vládnuť i vtedy, ak šéfom vlády je iná osoba ako šéf strany, ale aj naopak, keď obe funkcie zastáva tá istá osoba. MSZP už vyskúšalo obidva varianty a domnievam sa, že kľúč k riešeniu nespočíva v tomto mechanizme, dodal predseda socialistov. V maďarských médiách sa v týchto dňoch objavili informácie o tom, že veľká časť stredných kádrov MSZP si nevie predstaviť Gyurcsánya ako predsedu strany, ani ako ďalšieho premiéra v roku 2010. Aj na vyšších postoch ľavičiarov sa objavili hlasy, že by bolo pre každého lepšie, keby premiér vo februári nekandidoval na post predsedu strany.

Časť socialistov nechce Gyurcsánya ako premiéra, ani ako predsedu MSZP

10. novembra 2006

Veľká časť stredných kádrov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) si nevie predstaviť Ferenca Gyurcsánya ako predsedu MSZP, ani ako ďalšieho premiéra v roku 2010. Aj na vyšších postoch ľavičiarov sa objavili hlasy, že by bolo pre každého lepšie, keby premiér vo februári nekandidoval na post predsedu strany. Aj keď na kongrese socialistov nebude iný kandidát na post predsedu ako Gyurcsány, podľa informácií maďarského internetového portálu Index si čoraz viac členov MSZP myslí, že čosi nie je v poriadku s tým, že terajší predseda vlády je jediným kandidátom. Šéfovia dvoch desiatok platforiem strany už uplynulý týždeň hovorili o tom, že kandidovanie jedinej osoby je fackou straníckej demokracii. Ako možní kandidáti sa objavili Péter Kiss, Imre Szekeres, Mónika Lamperthová a Katalin Sziliová, prví traja sú však členmi vlády. Podľa informátorov Indexu bude nevýhodou, ak Gyurcsány sa stane predsedom MSZP, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade by jeho osoba, ktorá je nežiaduca pre opozíciu, vylúčila všetky rokovania na úrovni predsedu, navyše sa zúži aj manévrovací priestor v rámci koalície, lebo Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) by musel rokovať na každom fronte s tou istou osobou. Smerovaním Gyurcsánya k stredu by sa vyprázdnila ľavá strana, čo by mohol naplniť nejaký iný subjekt, aj to je dôvod proti integrovaniu postu premiéra a predsedu strany. Podľa iných názorov Gyurcsány už nemôže ísť do ďalších volieb, lebo septembrové udalosti (reakcie na zverejnenú tajnú nahrávku, v ktorej sa priznáva, že vláda pred voľbami klamala o stave krajiny) ponechali stopy na jeho charaktere. Zainteresovaní sa domnievajú, že si to premiér uvedomuje, preto sa v roku 2008 pravdepodobne vzdá postu predsedu vlády a ponechá si iba kreslo predsedu MSZP.

Príjmy hornej manažérskej vrstvy

10. novembra 2006 - gmp (SRo)

Platy až po hviezdne nebo - pod týmto titulkom sa venuje denník Népszabadság príjmom hornej manažérskej vrstvy. Okrem iného konštatuje, že kým na Západe sú tieto príjmy verejné, v Maďarsku ich zahaľuje hmla. Topmanažéri sú v západnej Európe v dolných častiach takzvaného indexu dôvery - to preto, lebo ktokoľvek má právo sa dozvedieť, koľko vlastne zarábajú šéfovia veľkých podnikov. Je to mimoriadne veľa, a tak ich ľudia nemajú príliš v láske. Napríklad v Nemecku je ich index 18, v Maďarsku však až 48, čo možno vysvetľovať tým, že maďarskí topmanažéri sa pri otázke koľko zarábajú odvolávajú na ochranu osobných údajov a dát. Na toto tajnostkárstvo poskytujú vysvetlenie o tom, že v Maďarsku sú zárobky ešte „divokejšie“, než v západných firmách. V menších maďarských spoločnostiach zarábajú manažéri desaťkrát toľko, ako zamestnanci, no vo veľkých, najmä nadnárodných firmách to môže byť až stonásobok. Špička zarobí ročne až 600 miliónov forintov, čo je takmer sto miliónov korún, k čomu v prípade úspešného roka možno prirátať aj prideľovanie účastín v stomiliónovej hodnote. Najlepšie platy poskytujú banky a rôzne správcovské spoločnosti, potom plynárenské a ropné firmy. V posledných rokoch trocha klesli príjmy manažérov v potravinárskych reťazcoch, čo možno vysvetliť tým, že cudzincov na týchto postoch vystriedali domáci odborníci - píše Népszabadság.

Euro v Maďarsku

10. novembra 2006 - gmp (SRo)

Pre maďarských občanov môže spôsobiť „šok“, keď v okolitých štátoch už bude platiť euro a v Maďarsku nie - mieni bývalý minister a prezident národnej banky, ktorý ako pozitívny príklad uvádza Slovensko. Pre Maďarsko je zavedenie eura nie voľnou, ale povinnou jazdou, no krajina je od tohto cieľa natoľko vzdialená, že sa neoplatí vytyčovať konkrétne dátumy - zhruba takto možno zhrnúť včerajšie rokovanie akéhosi „mozgového trustu“ v Budapešti za účasti viacerých bývalých ministrov financií. Eurokomisár Almunia bol čestným hosťom, avšak hostiteľov nepotešil, keď otvorene povedal, že Maďarsko neplní momentálne ani jedno zo štyroch maastrichtských kritérií. Minister vo vláde Józsefa Antalla a neskorší prezident národnej banky Péter Ákos Bod sa venoval problému „osihotenia“ a zaostávania Maďarska oproti susedom, ktorí sú členmi únie. „Keď Slovensko vstúpi do eurozóny skôr, ako Maďarsko, a je jasné, že vstúpi oveľa skôr, tak to môže spôsobiť šok, a aj človek, ktorý sa inak nezaujíma o veci verejné, sa zamyslí nad tým, že Maďarsko v nejakej súťaži zaostalo“ - povedal Péter Ákos Bod.

Každý tretí pracovník Suzuki v Ostrihome je zo Slovenska

11. novembra 2006

Každý tretí pracovník automobilky Suzuki v maďarskom Ostrihome je zo Slovenska. Suzuki zamestnáva takmer 4 500 ľudí, z toho je 1 560 občanov Slovenska. Japonská značka v októbri vyrobila miliónty automobil. Súčasná výrobná kapacita 220-tisíc áut ročne by sa mala do roku 2008 rozšíriť na 300-tisíc, čo je toľko, ako plánuje žilinská Kia vyrábať o rok neskôr. Suzuki v Maďarsku vyrába okrem áut vlastnej značky aj Fiaty a Subaru.

Podpora pre Maďarsko

9. novembra 2006 - gmp (SRo)

Európska komisia poskytne Maďarsku podporu na finančnú konsolidáciu, ale nemá predstavu o tom, kedy v Maďarsku zavedú euro - takto sa vyjadril komisár pre financie Joaquín Almúnia v Budapešti. Komisár Almúnia pochválil maďarský konvergenčný program, avšak hneď aj upozornil na to, že ho treba aj splniť - v opačnom prípade môže zaviesť Európska komisia sankcie vo forme sťaženia prístupu napríklad ku kohéznym fondom Únie. Predstaviteľ Európskej komisie je v Budapešti na konferencii o zavedení eura - v tejto súvislosti sa vyjadril tak, že Maďarsko zatiaľ nespĺňa žiadne z maastrichtských kritérií, a teda nikto nevie, kedy bude možný vstup Maďarska do eurozóny.

Historickému slovensko-maďarskému zmiereniu musí predchádzať diskusia

9. novembra 2006

Historické zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi nemôže byť záležitosťou jednorazového politického aktu či deklarácie, ale musí mu predchádzať široká odborná a spoločenská diskusia na oboch stranách. Zhodli sa na tom členovia slovensko-maďarskej komisie historikov, ktorá rokovala dnes v Košiciach v rámci vedeckej konferencie Regionálna a národná identita v maďarskej a slovenskej histórii 18. - 20. storočia. „Vzťah medzi maďarským a slovenským národom si vyžaduje na začiatku 20. storočia cieľavedomú prípravu politickú a odbornú a je to program na minimálne 5 - 10 rokov,” uviedol predseda komisie za maďarskú stranu László Szarka. Podľa neho musí mať táto príprava rôzne dimenzie, napríklad prácu s mládežou či spoluprácu kultúrnych inštitúcií a na záver to môže byť aj nejaký politický akt, keď už existuje konsenzus. „Bez konsenzu na jednej i druhej strane sú podobné akty odsúdené len na polovičný úspech alebo neúspech,” povedal Szarka. Dodal, že desiatky rokov pracovali na historickom zmierení napríklad Nemci a Francúzi, Nemci a Poliaci či Nemci a Židia. Podľa slovenského predsedu komisie Štefana Šutaja môže komisia prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi Maďarmi a Slovákmi a oboma štátmi predovšetkým tým, že bude prezentovať otázky spoločných dejín a bude ich predkladať v istých alternatívach. „Predovšetkým sa chceme sústrediť na mladú generáciu a istým spôsobom ju pripraviť na tolerantný pohľad na spoločné dejiny,” uviedol Šutaj. Podľa neho je citlivých miest v dlhoročných spoločných dejinách veľa, ale pri ich hodnotení a interpretácii stále prevažujú stereotypy a mýty a verejnosť a politici závery historikov často ignorujú. Týka sa to napríklad aj Benešových dekrétov, poznamenal Šutaj. Spoločná slovensko-maďarská 20-členná komisia historikov pracuje od roku 1993 a doteraz vydala štyri zborníky. V súčasnosti sa sústreďuje okrem iného na prípravu učebníc a učebných textov, týkajúcich sa spoločnej histórie. Stretáva sa raz ročne - striedavo na Slovensku a v Maďarsku. Na budúci rok pripravuje komisia konferenciu o cirkevnej politike v spoločných vzťahoch v 19. - 20. storočí a v roku 2008 o stavovských protihabsburských povstaniach. Prácu komisie limitujú finančné možnosti, ktoré sa zlepšili získaním prostriedkov v rámci projektu prihraničnej spolupráce INTERREG.

SMK a KDH ponúkli príklady riešenia národnostných a náboženských problémov

9. novembra 2006

S modelovými príkladmi riešenia národnostných a náboženských problémov prispeli do diskusie o integrácii balkánskych krajín zástupcovia SMK a KDH, ktoré sú členmi Európskej ľudovej strany - Európskych demokratov (EPP-ED). „SMK je podporovaná najmä, ale nielen občanmi maďarskej národnosti. Má skúsenosti zo zapojenia desaťpercentnej menšiny do vládnutia na najvyššej úrovni,” uviedol podpredseda SMK József Berényi na dnešnej konferencii vysokých predstaviteľov EPP-ED a pravoslávnych cirkví v Bratislave. Na rozdiel od zástupcu rumunského predsedu vlády Bélu Marka, ktorý celý svoj prejav predniesol v rodnej maďarčine, Berényi symbolicky odkomunikoval prvú časť reči v slovenskom a druhú v maďarskom jazyku. „Európska perspektíva síce bola krajinám juhozápadného Balkánu v roku 2003 v Solúne prisľúbená, dnes je však každý štát v inom štádiu,” upozornil. Napríklad pre Srbsko sa podľa neho javí vstup do EÚ problematickejší dnes ako pred tromi rokmi. Predseda KDH Pavol Hrušovský otvoril svoj prejav konštatovaním, že budovanie európskej jednoty v mnohosti je o to jednoduchšie, že hodnotové rozdiely nie sú diametrálne. „Žriedlom našich kultúr je kresťanstvo,” povedal. Za modelový príklad riešenia rozporov medzi cirkvami považuje Hrušovský spor medzi pravoslávnou a gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku. Komunistický režim totiž v päťdesiatych rokoch násilne zlúčil gréckokatolíkov s pravoslávnou cirkvou, na ktorú previedol aj majetok gréckokatolíckej cirkvi. Hoci neskôr obnovila svoju činnosť, majetok sa jej vrátil až po revolúcii v roku 1989. Štát však všetky budovy, ktoré vracal gréckokatolíkom, od pravoslávnej cirkvi odkúpil, čím jej umožnil postaviť si nové. „Slovensko je vzorom ekumenizmu a toto bol podľa mňa jeden z dôvodov, prečo si za miesto konania tejto veľmi vážnej konferencie vybrali práve Bratislavu,” uviedol Hrušovský. „Ja som nie náhodou spomenul, aké tu boli konflikty a doslova nenávisti medzi príslušníkmi jednotlivých cirkví, konkrétne gréckokatolíckej a pravoslávnej,” doplnil. Slovensko podľa Hrušovského v minulosti dokázalo schopnosť riešiť veľmi ťažké spory na rôznych úrovniach a „keďže ide o dialóg medzi pravoslávnymi a katolíckymi cirkvami, Slovensko vie ponúknuť svoje skúsenosti.” Ako v diskusii uviedlo viacero rečníkov, záujem EPP-ED o dialóg s pravoslávnymi cirkvami vyplýva aj z faktu, že s pristupujúcimi novými členmi bude postupne vzrastať počet občanov EÚ tohto vierovyznania.

Audi - Všetko je v najlepšom poriadku

13. novembra 2006 - gmp (SRo)

Medzi automobilkou Audi a maďarskou vládou je opäť všetko v najlepšom poriadku - šéf nemeckej fabriky to potvrdil po stretnutí s premiérom v Budapešti, pravda, predtým vláda musela nátlaku spoločnosti do istej miery ustúpiť. Osobne najvyšší šéf Audi Martin Winterkorn prišiel povedať premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, že automobilka svoje pôvodné plány nemení, naďalej mieni investovať v Maďarsku do roku 2010 miliardu eur, a vôbec: všetko zostane po starom, fabrika v Győri bude hrať v strategických plánoch spoločnosti naďalej kľúčovú úlohu. Až také jednoduché to však ešte pred týždňom nevyzeralo. V Maďarsku zaviedli pre nadnárodné spoločnosti novú daň solidárnosti - vo výške štyroch percent zo zisku. Ale napríklad Audi má až do roku 2011 zmluvne zabezpečené daňové prázdniny. Preto spoločnosť vypustila pokusný balón v podobe vyhrážky, že si rozmyslí, kde bude realizovať svoje ďalšie investície. Maďarskej vláde sa nemožno čudovať, keď sa trochu zľakla: Audi je predsa druhý najväčší výrobca a vývozca, vytvára vyše štyri percentá hrubého domáceho produktu, zamestnáva päťtisíc ľudí. Takže sa zrodil nápad, aby sumu venovanú na výskum a rozvoj bolo možné z daňového základu odpísať, pravda, musí to platiť aj pre ostatné nadnárodné spoločnosti pôsobiace v Maďarsku. Túto „únikovú cestu“ schválila vláda v stredu a dnes si už teda najvyšší ľudia aj ruky podali. Inak Martin Winterkorn sa prišiel do Budapešti aj rozlúčiť: pred desiatimi rokmi pod jeho velením zakladali v Győri automobilku Audi a teraz odchádza do čela celého koncernu Wolkswagen. Azda nie je nezaujímavé, že jeho rodičia sú Švábi vysídlení z Maďarska po druhej svetovej vojne.

Koncern Audi si v Maďarsku vybojoval daňovú úľavu

9. novembra 2006

Nemecký koncern Audi AG dosiahol dohodu s maďarskou vládou v otázke takzvanej dane solidarity, ktorá pôvodne prinútila automobilku zvažovať prehodnotenie plánovaných investícií do győrskeho závodu. Podľa informácií dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság bude možné z uvedenej dane odpísať investície do vývoja a rozvoja. Ako najvplyvnejší maďarský denník dodáva, príslušný návrh zákona, ktorý umožní takýto odpočet spoločnostiam, ktoré investujú do vývoja a rozvoja, prerokuje vládny kabinet dnes. Rozhodnutie pravdepodobne zverejnia v piatok pri príležitosti návštevy prezidenta Audi AG Martina Winterkorna v Maďarsku. Nový druh dane platí v Maďarsku od septembra 2006. Daň solidarity zaplatia podnikateľské subjekty vo výške 4 % zo zisku, novou úpravou podľa odhadov príde štátny rozpočet približne o 5 miliárd HUF. Audi, ktorý je v Maďarsku druhým najväčším podnikom a exportérom (po ropnej spoločnosti MOL), a ktorý vyprodukoval 4,5 % maďarského HDP, nedávno avizoval, že pre svoje ďalšie investície hľadá iné vhodné miesto v strednej a východnej Európe. Dôvodom je zavedenie dane solidarity. O investíciách do nového projektu výroby motorov a vozidiel je v rámci dcérskych závodov Audi veľký konkurenčný boj. Maďarsko v tejto súťaži dosiaľ viedlo hospodárskou stabilitou, pracovnou kultúrou, vypočítateľnosťou a možnosťou pružného pracovného času. V súčasnosti Audi v Győri zamestnáva 5 200 zamestnancov, v Maďarsku investoval koncern doposiaľ 3 miliardy EUR, čo je v prepočte takmer 104,4 miliardy SKK, v priemere ročne tam investovalo Audi 250 miliónov EUR. Audi plánoval investovať v Maďarsku do výroby nových modelov vozidiel aj napriek tomu, že v poľskom závode na výrobu motorov sú mzdy o 30 % nižšie a v Číne ešte nižšie. Rezort hospodárstva v tejto súvislosti uviedol, že už niekoľko mesiacov rokujú s nemeckým koncernom a otázka dane je iba jedným bodom rokovaní. Ministerstvo dúfa, že dospejú k dohode a Audi zrealizuje svoju investíciu vo výške 160 miliárd forintov, čo je v prepočte 22,2 miliardy SKK, v Győri.

Niekoľko sto miliárd forintov odteká pri Gabčíkove

8. novembra 2006 - gmp (SRo)

Niekoľko sto miliárd forintov odteká pri Gabčíkove - pod týmto titulkom prináša dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Magyar Hírlap informácie o aktuálnom stave slovensko-maďarských rokovaní ohľadne vodného diela na Dunaji. Odvtedy, čo slovenská strana „odviedla“ Dunaj, neoprávnene využila na výrobu energie zhruba 350 miliárd kubických metrov vody - píše na úvod Magyar Hírlap a hneď aj dodáva, že deväť rokov po vynesení haagskeho rozsudku nevidno ani len obrysy dohody medzi oboma krajinami. Maďarská vláda by chcela dosiahnuť urýchlenie rokovaní o realizácii haagskeho verdiktu a v záujme toho na poslednom maďarsko-slovenskom plenárnom zasadaní v Bratislave vedúci maďarskej delegácie György Erdey navrhol, aby sa takéto rokovania uskutočnili každý mesiac, pričom nie je vylúčené, že sa do procesu zapojí aj Európska komisia - konštatuje ďalej denník a pripomína, že problémy z neexistencie dohody má najmä Szigetköz, čiže Malý žitný ostrov. „V tejto oblasti sa pre nedostatok vody zhoršili podmienky hospodárenia, rehabilitácia mešká a tak je sťažené aj využívanie zdrojov z Európskej únie“ - hovorí pre Magyar Hírlap podpredseda združenia samospráv tohto regiónu Sándor Szokoli. K zlepšeniu situácie najmä v oblasti vodného turizmu by prispelo to, keby sa mohlo prevádzkovať vzdúvadlo pri Dunakiliti. Vedúca pracovnej skupiny Akadémie vied Adrienne Hajósyová zasa konštatuje, že z roka na rok sú väčšie škody, ktoré utrpí príroda z nedostatku vody, rozloha lužných lesov klesá, mnohé živočíšne a rastlinné druhy vyhynuli. Namiesto ťažko vyčísliteľných prírodných škôd môže byť na maďarskej strane efektívnejším argumentom neoprávnené využívanie vody spoločného Dunaja. Podľa výpočtov Hajóssyovej pracovnej skupiny využila slovenská strana na výrobu elektrickej energie v Gabčíkove takmer 700 miliárd kubických metrov vody. Rátajúc jeden forint na kubický meter, Maďarsku by patrilo 350 miliárd forintov za vodu a polovica vyrobenej elektrickej energie. Kým sa nepodpíše dohoda o realizácii haagskeho rozsudku, táto neusporiadaní situácia je priaznivejšia pre slovenskú stranu - tvrdí Magyar Hírlap. Pred piatimi rokmi maďarská strana navrhla, že sa zriekne elektrickej energie, ktorá by jej patrila, keď na úkor gabčíkovskej elektrárne pustí slovenská strana do Szigetközu dostatočné množstvo vody pre živočíšstvo, pričom by sa obe strany zriekli náhrady škôd. Situáciu komplikuje, že od januára prevádzkuje Gabčíkovo talianska firma, s ktorou slovenská vláda konzultuje tiež. Avšak osoba vládneho splnomocnenca je už desať rokov nemenná: ani Ficova vláda neodvolala z tohto postu Dominika Kocingera - konštatuje na záver denník Magyar Hírlap.

Solidárna daň

8. novembra 2006 - gmp (SRo)

Maďarská vláda bude dnes rokovať o takzvané „riešenie na spôsob Audi“. Ide o spor okolo nového druhu daní, kvôli čomu známa automobilka naznačila, že by obmedzila svoju výrobu v Maďarsku. Vláda v rámci svojich najnovších reformných a úsporných opatrení uvalila na veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace v Maďarsku nový druh dane: od 1. septembra musia odvádzať 4 percentná zo zisku vo forme „solidárnej dane“. Ako prvá naznačila nesúhlas automobilka Audi v Győri, pre ktorú pôvodná zmluva zabezpečuje až do roku 2011 daňové prázdniny. Takže Audi naznačila, že svoje plánované miliardové investície zastavuje a zváži, či ich nepreloží do niektorej susednej krajiny, či do Ázie. Vláda v prvej reakcii ukazovala svaly s tým, že nemôže robiť výnimky, a keď automobilka sa rozhodne preložiť časť výroby inde, nech... Audi však zamestnáva v Maďarsku 5 tisíc ľudí a je jedným z najväčších vývozcov. Pred kompromisným riešením sa teda neuzatvára ani vláda, ktorej prišla na pomoc samotná Audi. Najnovšie navrhuje, aby z daňového základu bolo možné odrátať položku venovanú na výskum a rozvoj. Práve o tomto návrhu bude dnes rokovať maďarská vláda, ktorá by musela poskytnúť podobnú možnosť, samozrejme, aj ostatným spoločnostiam. Inak do Maďarska príde v piatok najvyšší šéf nemeckej automobilky a bude rokovať s premiérom Gyurcsányom.

Ministri napadli odchod cukrovarov

8. novembra 2006 - Jozef Sedlák (Pravda)

Slovensko, Maďarsko a Česko zníži výrobu cukru o takmer 275-tisíc ton - cukrovú repu prestane pestovať 800 farmárov - prácu v cukrovaroch stratí vyše 700 ľudí

Ministri poľnohospodárstva Česka, Maďarska a Slovenska sú nespokojní s náhradami za zatvorenie piatich cukrovarov anglo-francúzskej spoločnosti Eastern Sugar v týchto krajinách. Spoločným listom chcú informovať Európsku komisiu, že ich neuspokojuje návrh náhrad farmárom, zamestnancom cukrovarov, ani výrazné zníženie kvóty na výrobu cukru. Západoeurópsky veľkovýrobca cukru ruší v Česku, Maďarsku a na Slovensku výrobu cukru dovedna v rozsahu 275tisíc ton. Ministri poľnohospodárstva visegrádskej štvorky, ktorí sa z iniciatívy svojho slovenského kolegu Miroslava Jureňu stretli v Beladiciach pri Zlatých Moravciach, sú nespokojní predovšetkým s výškou náhrady za zrušenú výrobu pre pestovateľov cukrovej repy. Eastern Sugar navrhol podľa českej ministerky Mileny Vicenovej farmárom len 12-percentné náhrady. Za nevyrobenú tonu cukru je pritom Brusel pripravený zaplatiť cukrovarom, ktoré včas skončia výrobu, 730 eur. S touto sumou sa musia podeliť s pestovateľmi. „Rozhodne sa v žiadnom prípade nemienime zmieriť s 12 percentami,” uviedla Vicenová. Dodala, že ministri považujú za reálnu kompenzáciu 30 percent. „O jej dosiahnutie sa budeme veľmi snažiť,” povedala česká ministerka. Cukrová repa patrí vo všetkých krajinách únie k finančne najvýnosnejším plodinám. Obmedzenie jej pestovania sa dotýka v Česku, Maďarsku a na Slovensku takmer 800 farmárov a poľnohospodárskych podnikov a vyše 700 pracovníkov v cukrovaroch. Aj keď sa neskôr farmári preorientujú na iné plodiny, už nikdy nebudú môcť využiť jednoúčelové stroje na pestovanie cukrovej repy. Ministri sa preto usilujú dosiahnuť, aby aspoň časť kvóty výroby cukru, ktorou disponoval Eastern Sugar v Česku, Maďarsku a na Slovensku, zostala v týchto krajinách. „Od Európskej komisie chceme dostať odpoveď na otázku, či nie je možné udržať aspoň 25 percent z kvóty,” povedal maďarský minister József Gráf, ktorý má pripraviť spoločný list pre poľnohospodársku komisárku Mariann Fischer-Boelovú. Otázkou však je, či o rušenú kvótu Eastern Sugar prejavia záujem zvyšné cukrovarnícke spoločnosti v jednotlivých krajinách. „Rokovania medzi cukrovarmi prebiehajú, ale záleží na tom, ako sa k veci postaví aj 118 pestovateľov z rajónu dunajsko-stredského cukrovaru,” povedal minister Miroslav Jureňa. Ide totiž už o rokovania súkromných spoločností a do toho, ako podotkla česká ministerka Vicená, „štát nemôže zasiahnuť”. Brusel má záujem znížiť výrobu cukru o 4 milióny ton. Podľa ministrov je dôležité, aby reforma trhu s cukrom bola správne rozložená a spravodlivo sa znížila v celej Európe.

Vo Vacove vandali poškodili synagógu a ukradli pamätník

7. novembra 2006

Vandali vo Vacove (Vác) sprejom namaľovali nacistickú svastiku a iné symboly na synagógu a ukradli pamätník holokaustu z materskej školy, informoval v utorok predseda tamojšej židovskej obce János Turai. Na vonkajšej stene menšej synagógy sa podľa neho okrem hákového kríža objavili modré nápisy Heil Hitler a Viva Palestina. Škôlka, z ktorej ukradli pamätník, je vzdialená približne kilometer od synagógy a kedysi slúžila ako židovská základná škola, uviedol Turai. Mesto Vác má 28 000 obyvateľov, z ktorých je členmi židovskej obce necelých 180.

Top politikov

7. novembra 2006 - gmp (SRo)

V posledných šestnástich rokoch ešte nikdy nebola popularita maďarských politikov taká nízka, ako teraz. Vyplýva to z októbrového prieskumu verejnej mienky. Najpopulárnejší politik prezident László Sólyom získal na stostupňovej škále iba 53 bodov. Doteraz ešte nebol nikto na čele s takýmto nízkym ohodnotením. A vôbec, priemer hodnotenia všetkých politikov je tiež najnižší, dosahuje iba 40 bodov. Z prieskumu agentúry Szonda Ipsos vyplýva, že najväčšiu štvorbodovú stratu utrpeli v októbri vodca opozície Viktor Orbán a socialistická ministerka Monika Lamperthová.

Podľa veľvyslanca Csabu Györffyho vzájomné vzťahy treba zlepšiť

7. novembra 2006 - SITA

Predseda vlády Robert Fico prijal dnes mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej republiky v SR Csabu Györffyho, pri príležitosti ukončenia jeho pôsobenia na Slovensku. Hlavnou témou ich stretnutia bolo bilancovanie predchádzajúcich štyroch rokov, pričom obaja predstavitelia sa zhodli na tom, že vzťahy medzi oboma krajinami boli počas tohto obdobia dobré a korektné. Zároveň sa však zhodli na potrebe zlepšovania vzájomných vzťahov, čomu by malo pomôcť i zorganizovanie stretnutia prezidentov oboch krajín. Na otázku agentúry SITA, či v súvislosti s nedávnym stretnutím premiéra Fica s jeho maďarským kolegom Ferencom Gyurcsányom považuje vzťahy medzi oboma krajinami za napäté, odpovedal maďarský veľvyslanec záporne. „Nenazval by som to napätie, ale pripúšťam existenciu problémov, ktoré treba v budúcnosti riešiť,” skonštatoval Györffy a dodal, že premiéri sa nakrátko stretli počas summitu EÚ vo fínskom Lahti a zhodli sa na potrebe zlepšenia vzájomných vzťahov.

Zmena rozpočtu

6. novembra 2006 - gmp (SRo)

Maďarská vláda súbežne s návrhom na budúcoročný rozpočet predložila parlamentu aj návrh na zmenu tohtoročného budžetu, ktorý ráta aj tak s jeho nadmerným zvýšením schodku. Nie je celkom zvyčajné, že sa zákon o rozpočte novelizuje v závere roka, no zdá sa, že je to nutné kvôli očakávanému nárastu deficitu. Vláda mieni odpustiť vyše štvormiliardový dlh Maďarskej televízie - v prepočte je to necelých 600 miliónov korún, a prevziať na seba 400 miliardový úver od Národnej diaľničnej spoločnosti - to je zasa takmer 60 miliárd korún. V dôsledku týchto a ďalších zmien sa „zlegalizuje“ zvýšenie schodku štátneho rozpočtu nad desať percent hrubého domáceho produktu.

Prezident L. Sólyom absolvoval súkromnú audienciu u pápeža

6. novembra 2006

Pápež Benedikt XVI. prijal dnes na súkromnej audiencii maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý sa u hlavy katolíckej cirkvi predstavil po vlaňajšom augustovom nástupe do funkcie. Plánovaný 20-minútový rozhovor v pápežovej vatikánskej pracovni medzi štyrmi očami prebiehal podľa maďarských médií bez tlmočníkov v rodnom jazyku Benedikta XVI v nemčine, a trval takmer pol hodinu. Obsah rokovaní médiá nezverejnili. Maďarský hosť daroval pápežovi knižnú raritu zo 16. storočia. Sólyom sa dnes vo Vatikáne stretne aj s novým premiérom Svätej stolice kardinálom Tarcisiom Bertonem a navštívi miesta posledného odpočinku pápeža Jána Pavla II. a Pápežského maďarského inštitútu. V trojdňovom programe návštevy Vatikánu a Talianska bude maďarský prezident pokračovať v utorok vystúpením v aule rímskej univerzity La Sapienza na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 50. výročia maďarskej revolúcie, odovzdá tam pamätné medaily a prezrie si výstavu dobových fotografií. Po utorkovom pracovnom stretnutí s talianskym prezidentom Giorgiom Napolitanom, ktorého iba nedávno, 26. septembra, privítal v Budapešti, sa László Sólyom presunie v stredu do Verony. Tam položí veniec na cintoríne rakúsko-uhorských obetí prvej svetovej vojny a vystúpi na miestnej univerzite pri prezentácii spoločného univerzitného faksimile vydania Danteho Božskej komédie a zväzku štúdií Codex Italicus 1.

V Košiciach sa stretnú predsedovia parlamentov V4

5. novembra 2006

Spoločný postup krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v otázke otvorenia schengenského priestoru v pôvodnom termíne je jednou tém stretnutia predsedov parlamentov krajín V4, ktoré sa uskutoční v pondelok 13. novembra v Košiciach. Šéfovia zákonodarných zborov Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska budú hovoriť aj o vzájomnej spolupráci na parlamentnej úrovni a debatovať sa bude aj o medzinárodnom vyšehradskom fonde. Na záver stretnutia by mali predsedovia národných parlamentov V4 podpísať spoločnú deklaráciu a vystúpiť na spoločnej tlačovej konferencii. Slovensko ako hostiteľskú krajinu bude zastupovať predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Zo susedného Česka by mali prísť šéfovia oboch komôr parlamentu - predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Miroslav Vlček a predseda Senátu Parlamentu ČR Přemysl Sobotka. Poľsko by mali reprezentovať podpredsedníčka Sejmu Ganowefa Wisniowka a predseda Senátu Bogdan Borusewicz a Maďarsko bude zastúpené v osobe podpredsedu Národného zhromaždenia László Mandúra.

Hejce: Návrh sochy padlého anjela pobúril maďarských veriacich

5. novembra 2006 - ČTK

Návrh pamätníka obetiam januárovej havárie vojenského lietadla An-24, ktorý má vyrásť v severomaďarskej obci Hejce, pobúril niektorých tamojších veriacich. Nepozdávala sa im totiž pôvodná podoba sochy zobrazujúca archanjela Michala s mečom padajúceho na zem a preto sa na dielo sťažovali u egerského biskupa. Podľa katolíckej náuky totiž padlý anjel symbolizuje zlo. Spor sa už medzičasom podarilo odstrániť. Autori potlačia na soche anjelský výraz a viac zvýraznia črty bojovníka. Sochár Ladislav Sabo tvrdí, že cirkev si zle vysvetlila ideový zámer diela. „Boli neinformovaní a chceli presadiť cirkevný postoj,” povedal. Po dohode s cirkvou a starostom obce slovenskí umelci sochu prepracujú. „Príliš zvýraznené krídla sa stlmili, aby nedominovalo, že je to anjel. Na obsahu to veľa nemení,” dodal Sabo. Maďarský arcibiskup István Seregély povedal, že pre katolícku cirkev je neprípustné, aby pamätník zobrazoval padlého anjela, zvlášť ak má byť postavený na cirkevnom pozemku. Objavili sa tiež špekulácie o tom, že výhrady voči návrhu súviseli s predvolebným bojom pred októbrovými komunálnymi voľbami v Maďarsku. Starosta Hejce Géza Rohály to však odmietol. S názorom maďarského biskupa súhlasil aj slovenský vojenský biskup František Rábek. „Podľa kresťanskej náuky padlý anjel symbolizuje anjela, ktorý sa odvrátil od Boha. Je negatívnou postavou, niečím zlým. A tým pádom spájať obeť vojakov s takouto symbolikou nie je vhodné,” povedal hovorca vojenského ordinariátu Tibor Ujlacký. Dodal, že vojenský biskup nemal možnosť vyjadriť sa pri výbere návrhu. Slovenskí autori chceli sochou pôvodne zobraziť nielen anjela ale aj bojovníka. Krídla a poloha postavy mali znázorňovať lietanie a pád lietadla, meč mal naznačovať, že ide o vojaka. Pamätník, ktorý má pripomínať najväčšie letecké nešťastie v histórii slovenskej armády, by mal byť dokončený na prvé výročie katastrofy 19. januára 2007. Riaditeľ komunikačného odboru rezortu obrany Tibor Demer však pripustil, že s dodržaním termínu môže byť problém. Jedným z dôvodov je náročný technologický postup zhotovenia diela. Sochár povedal, že v januári bude hotová socha len v hline a celé dielo osadia na miesto až na jar budúceho roku. Predchádzajúce vedenie rezortu chcelo pamätník sprístupniť dokonca už začiatkom novembra na Pamiatku zosnulých. Podľa starostu Hejce už obec vybavila všetky potrebné povolenia na stavbu pamätníka a nechali premiestniť aj stĺp a vedenia, ktoré prekážali. „My sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, teraz je rad na slovenskej strane, kedy začnú so samotnou výstavbou,” povedal starosta. Pozemok je podľa neho pripravený tak, že práce môžu začať každý deň. Verejnú architektonickú súťaž na pamätník vojakom, ktorí zomreli pri nehode lietadla, vyhlásilo ešte predchádzajúce vedenie rezortu. V súťaži uspel koncom júna tím sochára Ladislava Saba a architektov Vavrinca Perleczkého a Ladislava Molnára, ktorí navrhli bronzovú sochu archanjela Michala. Anjel bude ležať na žulovom podstavci a obklopovať ho budú štyri autentické polámané stromy z miesta nehody, zaliate do bronzu. Monument bude stáť v centre dedinky pri barokovom kaštieli a kostole, na mieste, z ktorého je možné vidieť vrchol kopca Borsó, do ktorého lietadlo so slovenskými vojakmi narazilo. Celkové náklady na výstavbu pamätníka dosiahnu asi 4,5 milióna Sk. Havária vojenského špeciálu sa odohrala 19. januára tohto roku. Na palube stroja letiaceho z kosovskej Prištiny do Košíc bolo 43 príslušníkov misie KFOR, zamestnancov ministerstva obrany a členov posádky. Haváriu prežil jediný z nich, nadporučík Martin Farkaš.

SZSZ je znepokojené znížením finančnej podpory na aktivity Slovákov v zahraničí

3. novembra 2006

Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktoré sa dnes skončilo v Bratislave, so znepokojením prijalo fakt, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sa nepočíta so zvýšením, ale naopak so znížením podpory aktivít Slovákov v zahraničí. To je podľa delegátov zhromaždenia v rozpore s vyhláseniami predstaviteľov vlády. Na druhej strane ale ocenilo legislatívne kroky, ktoré vláda vyvinula voči krajanom za hranicami SR. Taktiež vyzdvihlo vznik Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorého vníma ako svojho hlavného partnera pre spoluprácu. Účastníci zhromaždenia tiež privítali obnovenie vysielania Slovenského rozhlasu do zahraničia v rodnom jazyku a zároveň vyjadrili presvedčenie, že budú vytvorené ekonomické a technické podmienky pre voľný príjem signálu STV v krajinách, kde žijú slovenské komunity. Slovensko ako jediná z postkomunistických krajín zatiaľ takýto projekt nezrealizovalo, keďže na to chýbajú financie. Ročne by to stálo okolo 25 miliónov korún. Svoju žiadosť týkajúcu sa podpory užšej spolupráci veľvyslanectiev a slovenských inštitútov so slovenskými komunitami SZSZ adresoval ministerstvu zahraničných vecí. Rovnako ponúkol vláde pomoc pri vypracovávaní koncepcie Štátnej starostlivosti SR o Slovákov žijúcich v zahraničí. Združenie vzniklo v roku 2002 a patrí k najväčším organizáciám zastrešujúcim Slovákov žijúcich v zahraničí. V súčasnosti je jeho členmi 64 spolkov a združení z celého sveta a vyše 60 individuálnych osôb.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí hodnotilo 3-ročnú činnosť

2. novembra 2006

Zhodnotením činnosti Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ako aj voľbou nového vedenia začal sa v Bratislave prvý deň 2. valného zhromaždenia organizácie. Počas štvorročnej existencie sa združeniu podarilo presadiť niekoľko zákonov v prospech krajanov žijúcich za hranicami SR. „Naše združenie stálo pri zrode prijatia zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. My sme boli tou lokomotívou, pretože zo strany slovenských štátnych orgánov a inštitúcií až taká vôľa nebola,” uviedol pre TASR predseda SZSZ Dušan Klimo. Na jeho základe začal svoju činnosť aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý Klimo považuje za partnera, s ktorým sa bude dobre spolupracovať. Združeniu sa tiež podarilo presadiť zákon, ktorý umožňuje zahraničným Slovákom voliť v parlamentných voľbách korešpondenčnou cestou. Jedna z hlavných úloh nového vedenia SZSZ bude podľa Klima radikálne zlepšenie vzájomnej informovanosti. Združenie sa tiež snaží o spustenie satelitného vysielania STV. „Slovenská republika je jediná z postkomunistických krajín, ktorá túto možnosť ešte nevyužíva. Televízia je najlepší prostriedok na to, aby ľudia v zahraničí mali živý kontakt so svojou vlasťou,” pripomenul predseda. Projekt je síce vypracovaný, aj technicky vyriešený, na jeho realizáciu doteraz chýbali peniaze. Ročne to predstavuje 25 miliónov korún. „Vyzerá to tak, že v tomto štátnom rozpočte sa na to peniaze nájdu a že sa to rozbehne,” povedal Klimo. Delegáti zhromaždenia dnes budú voliť nového predsedu, ako aj členov Revíznej a zmierovacej komisie. Okrem toho rozhodnú o zmene stanov združenia a prijatí štyroch nových členov. V piatok zasadnutie pokračuje určením činností SZSZ na ďalšie tri roky a v závere bude prijaté uznesenie. SZSZ vzniklo v roku 2002 a na prvom riadnom valnom zhromaždení 2. júla 2003 boli zvolené jednotlivé orgány, prijaté stanovy a zriadené štyri pracovné skupiny. Momentálne združuje 64 členov, čím patrí k najväčšej organizácii zastrešujúcej Slovákov žijúcich v zahraničí.

Aký je vzťah Maďarov k Rusom?

6. novembra 2006 - gmp (SRo)

Aký je vzťah Maďarov k Rusom? - túto otázku skúmala agentúra na prieskum verejnej mienky Tárki z poverenia Centra rusistiky pri budapeštianskej univerzite. O výsledkoch informuje v dnešnom čísle denník Népszabadság. Otázky v prieskume boli zostavené tak, aby respondenti nevedeli, že ide špeciálne o skúmanie vzťahu Maďarov k Rusom, témy boli všeobecné a v nich boli „ukryté“ maďarsko-ruské kultúrne či hospodárske dimenzie. V denníku Népszabadság šéf rusistického centra konštatuje, že maďarské obyvateľstvo vie veľmi málo o ruskej kultúre. Napriek tomu, že klasici ruskej literatúry tvoria dodnes súčasť školskej látky, až 42 % opýtaných si nedokázalo spomenúť ani na jedného spisovateľa. Inak poradie ruských osobností u respondentov, ktorí si predsa spomenuli, ja takéto: na prvom mieste je Lev Nikolajevič Tolstoj s 18 percentami, druhý Puškin s dvanástimi, tretí Lenin s desiatimi percentami. Gorbačov sa umiestnil na piatom, Putin na ôsmom, Stalin na jedenástom mieste. Ktorý národ mal na osud Maďarov najmenej priaznivý vplyv - znela ďalšia otázka, a vyšiel zaujímavý výsledok vzhľadom na výročie revolúcie z roku 1956, ktorú potlačili sovietske tanky. Rusi sa umiestnili na prvom mieste a práve 56 % opýtaných si myslí, že hrali v maďarských dejinách najhoršiu úlohu. Napriek tomu až 65 % ľudí si myslí, že hospodárske vzťahy s Ruskom treba rozširovať. Naučiť sa po rusky by chcelo 7,5 % ľudí, pričom sa v škole učí ruštinu iba 1 % žiakov - píše denník Népszabadság.

Der Standard: Do strednej a východnej Európy sa vracia nacionalizmus

2. novembra 2006

Väčšina postkomunistických krajín strednej a východnej Európy je už buď členmi EÚ a NATO, alebo sú bezprostredne pred vstupom do únie. Napriek týmto úspechom a odstrašujúcemu príkladu vojen v Juhoslávii v 90. rokoch vzniká obava z návratu strašiakov minulosti. Dôvody pre návrat nacionalizmu sú síce v každej krajine iné, negatívne dôsledky pre hospodársku stabilitu a sociálny mier však možno cítiť všade, píše v dnešnom vydaní rakúskeho denníka Der Standard politický komentátor Paul Lendvai. Analýzu pomerov v postkomunistických krajinách začína Lendvai v Maďarsku, „zmietanom ostrými vnútropolitickými spormi”. Tie sa v uplynulých týždňoch prejavili v súvislosti s oslavami 50. výročia povstania obyvateľstva proti komunistickej moci. Pravicovo-konzervatívna opozícia, ktorá neuspela v dvoch parlamentných voľbách, chce očividne mobilizáciou ulice zvrhnúť súčasnú sociálno-liberálnu koalíciu oslabenú nedávnym škandálom okolo výrokov premiéra Ferenca Gyurcsánya. Spolieha sa pritom na nacionalistickú kartu, snažiac sa získať podporu z radov 2,5 milióna príslušníkov maďarskej menšiny v susedných krajinách, konštatuje autor komentára. Maďarským nacionalistom „dodal argumenty na striebornom podnose” úspech nacionalistických a ľavicovopopulistických skupín na Slovensku a vytvorenie vlády Roberta Fica, pokračuje Lendvai. Spoluprácou s „agresívnou” Slovenskou národnou stranou a kontroverzným expremiérom Vladimírom Mečiarom otvoril premiér Fico závory nahromadenej protimaďarskej nenávisti a pocitov krivdy na južnom Slovensku, píše sa v článku. Táto pozoruhodná koalícia by mohla rýchlejšie ako sa očakáva zatlačiť do úzadia výsledky úspešných hospodárskych reforiem Dzurindovej a Miklošovej vlády, podporovanej zväzkom maďarských strán a tým poškodiť dobré meno Slovenska. Podľa Paula Lendvaia vyvoláva nacionalizmus problémy nielen v Maďarsku a na Slovensku. Baštou pravicovo-konzervatívneho nacionalizmu sa stalo Poľsko, kde bratia Kaczynskí musia - podobne ako Fico v Bratislave - platiť vysokú cenu za nestálu koalíciu s pravicovo-populistickými silami. Nacionalizmus sa usídlil aj v Srbsku, ktorého obyvatelia sa v nedávnom referende o novej ústave vyslovili proti vyhláseniu samostatnosti Kosova. Za týchto okolností možno ale iba ťažko hovoriť o otvorení sa Európe, konštatuje komentátor. Skutočným hnacím motorom hospodárskeho rastu zostáva tak či onak túžba obyvateľov strednej a východnej Európy po bezpečí a blahobyte. Od Budapešti po Bratislavu, od Varšavy po Belehrad však vidíme, že návrat sebazničujúceho nacionalizmu podporovaného ľavicovo- alebo pravicovo-populistickými politikmi môže nastálo ohroziť európsky zjednocovací proces, píše v závere komentára Paul Lendvai.

Gyurcsány obhajuje vstup západobalkánskych štátov do EÚ

2. novembra 2006

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa vo štvrtok zastal členstva Chorvátska a ďalších západobalkánskych krajín v Európskej únii. Vo svojom prejave na konferencii o budúcnosti Európy v maďarskom parlamente Gyurcsány povedal, že Maďarsko by malo prevziať vedúcu úlohu pri podpore začleňovania Balkánu do EÚ. Podľa neho je vstup Chorvátska a Srbska do únie dôležitý a rozširovanie „je osudom EÚ”. „Maďarsko robí správne, ak využije všetky možné prostriedky a využije každú príležitosť na podporu a urýchlenie európskej integrácie západobalkánskeho regiónu,” uviedol premiér. Gyurcsány ďalej na adresu EÚ uviedol, že by mala lepšie pochopiť svoju vlastnú zodpovednosť v súvislosti s včleňovaním balkánskeho regiónu do systému európskej spolupráce. EÚ sa v januári 2007 rozšíri o Bulharsko a Rumunsko, no neschopnosť únie prijať európsku ústavu a obavy ohľadom začlenenia nových krajín do existujúcich mechanizmov a fungovania EÚ vyvoláva ohlasy medzi členmi únie vyzývajúce na zastavenie ďalšieho rozširovania.

Ochranári odovzdajú v Ostrihome mláďa sokola rároha

1. novembra 2006

Slovenskí ochranári vo štvrtok odovzdajú do rúk maďarských ornitológov v maďarskom Ostrihome mláďa sokola rároha. Mláďa našli neďaleko českého Hradca Králové, 314 kilometrov od svojho rodného hniezda so zlomeným krídlom. V spolupráci s rehabilitačnou stanicou v Jaromeři sa mláďa podarilo zachrániť. Podľa ornitologického krúžku mláďa pochádza z hniezda v blízkosti mesta Farád. Sokol rároh je v Európe najohrozenejším druhom dravca. Odhaduje sa, že celková početnosť poklesla až o 80 - 90 percent. Celú populáciu tvorí už len okolo 600 párov. Po strate biotopov sú posledné jedince decimované najmä vykrádaním hniezd a nezákonným obchodom. Správa Národného parku Bükk v Maďarsku predložila projekt zameraný na podporu a zefektívnenie prebiehajúcich aktivít na posilnenie maďarskej a slovenskej populácie sokola rároha. Projekt s názvom „Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline“ sa oficiálne začal 1. októbra. Bude spolufinancovaný z programu Európskej komisie Life-Nature. Hlavným zámerom projektu je zlepšenie ekologických podmienok druhu, najmä potravnej a hniezdnej ponuky, ďalej eliminácia faktorov ohrozenia a rozširovanie spolupráce so zainteresovanými odbornými skupinami v oboch krajinách.

Maďarsko chce znížiť deficit v roku 2007 na 6,8 % HDP

1. novembra 2006

Maďarsko si stanovilo cieľ znížiť v budúcom roku deficit svojich verejných financií na 6,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročnej predpokladanej úrovne 10,1 % HDP. Ako ďalej vyplýva z vládneho návrhu budúcoročného rozpočtu, ktorý maďarské ministerstvo financií predložilo v utorok na schválenie parlamentu, deficit by mali skresať zvýšené rozpočtové príjmy a znížené výdavky. Výnosy zo zvýšenej dane z pridanej hodnoty, ktoré zodpovedajú za približne 30 % celkových rozpočtových príjmov krajiny, by mali v budúcom roku vzrásť na 1,971 mld. HUF z úrovne 1,83 mld. HUF odhadovanej pre rok 2006. Maďarsko má najvyšší deficit verejných financií v pomere k veľkosti ekonomiky v rámci celej Európskej únie (EÚ), krajina navyše za posledné štyri roky ani raz nesplnila svoj plán deficitu a s najväčšou pravdepodobnosťou ho nesplní ani v tomto roku. V budúcom roku sa však Maďarsko chce takejto blamáži vyhnúť, ministerstvo financií preto počíta s rozpočtovou rezervou až 220 mld. HUF. „Tento rozpočet bude rozpočtom vyváženosti a zodpovednosti,” vyhlásil maďarský minister financií János Veres. Analytici oceňujú, že maďarská vláda pripravila budúcoročný rozpočet oveľa konzervatívnejší, ako pre minulé roky, čo podľa nich môže viesť k obnoveniu fiškálnej dôveryhodnosti krajiny. Ekonómovia považujú vládu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya za schopnú riešiť rozpočtové problémy Maďarska, a to aj napriek poklesu popularity premiéra potom, čo priznal, že v mene víťazstva vo voľbách opakovane klamal svojich voličov. Maďarsko sa pre pokračujúce problémy s verejnými financiami muselo vzdať pôvodného plánu na zavedenie eura v roku 2010. Opatreniami, ktoré vláda prijala v snahe znížiť rozpočtový schodok, zahŕňajú okrem zvýšenia dane z pridanej hodnoty aj zavedenie dodatočnej „solidárnej” dane pre osoby s nadštandardným príjmom na úrovni 4 %, ako aj 20-percentnej dane z výnosov na akciovej burze.

Minister financií J. Veres odovzdal parlamentu návrh rozpočtu

31. októbra 2006

Minister financií János Veres odovzdal predsedníčke parlamentu Katalin Sziliovej návrh štátneho rozpočtu pre nadchádzajúci rok. Všeobecná rozprava k návrhu sa začne v zákonodarnom zbore 16. novembra, hlasovať o ňom budú poslanci podľa očakávaní 21. decembra. Podľa Sziliovej vzhľadom na skutočnosť, že tento rok bol rokom volebným, termín na odovzdanie bol posunutý na 31. októbra. Minister Veres pred novinármi informoval o tom, že vládou schválený návrh rozpočtu ráta s príjmami vo výške 11,6 bilióna forintov (v prepočte 1,6 bilióna korún), a s výdavkami vo výške 13,3 bilióna forintov (1,8 bilióna korún), deficit dosiahne 6,8 percenta hrubého domáceho produktu. Do rozpočtu je zahrnutá rezerva vo výške 200 miliárd forintov (27 miliárd korún), ktorú budú môcť rezorty čerpať iba na základe splnenia plánovaných štvrťročných výsledkov hospodárenia. Pozorovatelia charakterizovali rozpočet opatrnými plánmi príjmov a relatívne prísnymi rozpočtovými pravidlami. Pôjde pravdepodobne o prvý rozpočet po zmene tisícročia, v ktorom zobrali do úvahy skutočné finančné možnosti krajiny, teda možno očakávať, že štát nebude míňať nad daný rámec, Sociálna oblasť a oblasť dôchodkov zostane v súlade so sľubmi ľavicovo-liberálnej vlády nedotknutá. Rodinné prídavky vzrastú o 6,2 percenta - v miere plánovanej inflácie, dôchodky vzrastú o niečo menej. Nárast oproti roku 2006 bude aj v podpore bývania. Otvorenou zostáva okrem iného otázka, koľko prostriedkov bude určených na financovanie verejného vzdelávania. Opozičné médiá vyzdvihujú, že hodnota reálnych miezd prepadne na budúci rok o vyše štyri percentá, a rast hospodárstva by mal byť iba 2,2-percentný. Predpokladaná ročná inflácia 6,2 percenta však bude podľa analytikov podstatne vyššia.

Prejavy politického extrémizmu v meste Szombathely neutíchajú

31. októbra 2006

Obyvatelia mesta Szombathely sa nestačia čudovať. V priebehu dvoch dní sa tu totiž na budove, v ktorej sídli miestna organizácia opozičného FIDESZ-Maďarského občianskeho zväzu, respektíve na múre jednej zo stredných škôl objavili hákové kríže a hanlivé nápisy. Osobitné pobúrenie občanov vyvolalo „nepožadované skrášlenie” vzdelávacieho zariadenia. Podľa názoru predstaviteľa najsilnejšej opozičnej strany Zsolta Horvátha ide o dôsledok nezodpovednej politiky na lokálnej úrovni. Na ilustráciu opozičný politik pripomenul vystúpenie istého kolegu z vládnej Maďarskej socialistickej strany, ktorý hovoril v uplynulých dňoch o údajnej účasti stredoškolákov zo spomínaného gymnázia na protestných protivládnych akciách. FIDESZ podľa jeho slov odsudzuje podobné i iné prejavy násilia a požiada vedenie mesta, aby spoločnými silami v budúcnosti zabránili opakovaniu podobných incidentov. Polícia v Szombathelyi pracuje pritom na objasnení nedávnych útokov na miestne sídla MSZP i FIDESZ. Prvé z nich sa počas uplynulého víkendu stalo už opakovane terčom neznámych páchateľov, ktorí sa po nedávnom podpálení opravovaného objektu pokúsili doň vniknúť a poškodili pritom sklený portál.

Prieskum

29. októbra 2006 - gmp (SRo)

V Maďarsku sa síce znížil rozdiel v podpore dvoch najväčších politických rivalov, no priepasť medzi nimi sa prehĺbila. Vyplýva to z najnovších prieskumov verejnej mienky. Z októbrového prieskumu agentúry Szonda Ipsos vyplýva, že opozičný Fidesz si udržiava výrazný náskok pred vládnymi socialistami v pomere 53:36 percentám. Tento 17-percentný rozdiel je však o tri percentá nižší, než bol v mesiaci september. Inak povedané: s Fideszom sympatizuje zhruba každý tretí, so socialistami každý štvrtý volič. Ostatné strany by neprekročili prah zvoliteľnosti. Prieskum však ukazuje rastúci odpor medzi prívržencami dvoch veľkých strán.

Raiffeisen chce postaviť najvyššiu budovu v Budapešti

V 110-metrovom sídle rýchlo rastúcej banky by malo pracovať 1500 ľudí

31. októbra 2006 - Peter Kremský (eTREND)

Rakúska banková skupina Raiffeisen International plánuje vybudovať v maďarskom hlavnom meste 110-metrovú kancelársku budovu. Najvyššia budova Budapešti by mala vyrásť v severnej časti mesta pri Váci út a Raiffeisen by mala do jej stavby investovať 28 mld. forintov (zhruba 4 mld. Sk). Celková plocha prenajímateľná plocha budovy, ktorá bude sídlom maďarskej pobočky Raiffeisen má dosiahnuť 70 tisíc štvorcových metrov. Informuje o tom ruská tlačová agentúra Interfax. Stavba by sa mala začať v januári 2007 a trvať dva roky. Jej developerom bude vlastná realitná pobočka banky. Podľa šéfa maďarského Raiffeisenu Pétera Felcsutiho stály rast aktivít prinútil jeho banku obzerať sa po nových administratívnych priestoroch. „Rozhodli sme sa, že najefektívnejšou cestou bude stavba vlastnej budovy“, uvádza P. Felcsuti. V budove by malo pracovať 1500 ľudí, Raiffeisen by tu rád sústredil svojich zamestnancov roztrúsených v budovách po celom meste. Do otvorenia budovy by navyše počet pobočiek banky v Maďarsku mal vzrásť zo sto na dvojnásobok. Raiffeisen sa chystá sprístupniť najvyššie dve poschodia 32-podlažnej budovy verejnosti. Mala by sa tu nachádzať reštaurácia, ktorá sa podľa plánov banky stane jednou z najvyhľadávanejších atrakcií maďarskej metropoly. Svojou výškou 110 metrov sa totiž vyrovná budove budapeštianskej Citadely a o desať metrov prerastie ostrihomskú baziliku. Výstavba vežiaka Raiffeisenu si však vyžiada špeciálne povolenie miestnych úradov, pretože výška novobudovaných mrakodrapov v Budapešti je obmedzená na 55 metrov, iba vo štvrti na severe Budapešti, kde má vyrásť je výnimočne povolené stavať do 76 metrov. Tieto predpisy sú dielom bývalého hlavného architekta mesta, ktorý bol odporcom výškových stavieb. Nedávno však do funkcie nastúpil nový hlavný architekt, od ktorého si viacero developerov sľubuje zmeny. „V každom prípade začneme stavať v januári, ak získame povolenie, pôjdeme do výšky 110 metrov, ak nie, zastavíme sa pri 76 metroch“, vysvetľuje P. Felcsuti pre Interfax.

Košice: Oslavy storočnice znovupochovania Františka II. Rákócziho

29. októbra 2006 - SITA

Bez rušivých momentov sa obišiel dnešný slávnostný ceremoniál, ktorým si približne tri tisícky Košičanov, Maďarov a ďalších návštevníkov pripomenuli storočnicu znovu pochovania pozostatkov najvýznamnejšieho predstaviteľa protihabsburského povstania Františka II. Rákócziho v Dóme sv. Alžbety. Historický vlak Nostalgia, ktorý vypravili z Budapešti a priviezol oficiálnych hostí z Maďarska, privítali predpoludním na košickej železničnej stanici. Ďalší maďarskí návštevníci pricestovali už v sobotu niekoľkými autobusmi. Hostia doniesli do Košíc Rákócziho rodovú vlajku, na ktorú popripínali jednotlivé obce po trase svoje stuhy. Dnes k ním pribudla aj stuha mesta Košice. Účastníci osláv sa zhromaždili pri hudobnom altánku v mestskom parku, kde ich v mene mesta Košice privítal viceprimátor Eugen Čuňo. Odtiaľ potom v sprievode dychovej hudby prešli na hornú časť Hlavnej ulice, kde ich už čakali jednotky na koňoch v dobových uniformách kuruckých vojsk so symbolickým smútočným vozom a portrétom Rákócziho Pompézny sprievod, ktorému sa prizerali stovky Košičanov, prešiel po Hlavnej ulici k Dómu. Tu sa k zhromaždených prihovoril primátor Košíc František Knapík, aj prezident Maďarskej republiky László Sólyom a predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa. Predseda Národnej rady SR Pavol Paška, ktorý mal na slávnostnom ceremoniáli oficiálne zastupovať Slovenskú republiku, ospravedlnil svoju neúčasť. Maďarský prezident Sólyom v prejave povedal, že pod Rákócziho vlajkou sa v boji proti Habsburgovcom zjednotili v boji za slobodu mnohé národnosti a dnes by bol prekvapený, že v Karpatskom oblúku žijú národy slobodne. Predseda KSK Zdenko Trebuľa v prejave podčiarkol, že historická veda si dnes uvedomuje, že pôvodná poddanská rebélia, počas ktorej padlo vyše 80 000 Slovákov - bolo to najviac zo zúčastnených národov, sa aj vďaka kniežaťu Rákóczimu stala európskou záležitosťou. „Najcennejšou hodnotou vtedy a rovnako aj dnes je sloboda, uvážlivé a samostatné rozhodovanie o sebe samých. Vracajme sa k myšlienkam našich vzácnych predkov, aby sme mohli jasne naznačiť víziu našej spoločnej európskej budúcnosti. Inšpirujem sa históriou a pestujme vzájomnú toleranciu a úctu,“ povedal Trebuľa. Po slávnostnej sv. omši v Dóme sv. Alžbety prezident MR László Sólyom a ďalší slovenskí predstavitelia položili v Rodošte vence k soche Františka II. Rákócziho, ktorú mestu Košice darovalo Maďarsko v apríli tohto roku. Pozostatky Františka II. Rákócziho a jeho druhov priviezli z tureckého exilu do Košíc presne pred 100 rokmi 29. októbra 1906 a znovu pochovali v krypte Dómu sv. Alžbety. Stalo sa tak na žiadosť košických mestských radných. František II. Rákóczi sedmohradské knieža sa narodil pred 330 rokmi v obci Borša na Zemplíne. Od roku 1703 viedol protihabsburské stavovské povstanie. Istý čas mal jeho štáb sídlo práve v Košiciach. Po vzdaní sa kurucov žil Rákóczi v exile a vyhnanstve - v Poľsku, Francúzsku a nakoniec v Turecku v mestečku Rodošto, kde zomrel v roku 1735. V Rakúsko-Uhorsku bol Rákóczi vyhlásený za vlastizradcu. Až v roku 1906 mohli byť jeho pozostatky prevezené z Turecka a znovu pochované v Dóme sv. Alžbety.

Takmer tri tisícky ľudí sa zúčastnili spomienky na Rákócziho

29. októbra 2006 - TASR

Niekoľkomesačné oslavy storočnice prevezenia a znovupochovania pozostatkov vodcu protihabsburského povstania z 18. storočia Františka II. Rákócziho a jeho druhov vyvrcholili dnes v Košiciach slávnostným dobovým ceremoniálom, slávnostnou svätou omšou a pietnymi aktmi. Košičanov a početných zahraničných hostí, hlavne z Maďarska, pozdravil maďarský prezident László Sólyom. Podľa jeho slov Košice dostali príležitosť ukázať skvelý príklad ako možno osláviť spoločné korene maďarskej a slovenskej minulosti. „Viem, že aj slovenský ľud si uchováva pamiatku Františka II. Rákócziho vo svojom srdci, že sú povesti a piesne o Rákóczim,” povedal prezident. Z historických súvislosti pripomenul, že pod Rákócziho odbojovou vlajkou bojovalo aj 6000 slovenských kurucov a zostali zachované Rákócziho patenty v slovenskom jazyku. „Ako kedysi, keď sme sa postavili za spoločné hodnoty, aj dnes ich musíme uplatňovať v rámci Európskej únie. Keď si spomíname na minulosť, ktorá nás spája, tak musíme poukázať aj na našu súčasnosť, keď sme spolu účastníkmi jedného medzinárodného spoločenstva,” pripomenul Sólyom. Zdôraznil, že EÚ vznikla kvôli tomu, aby európske národy žili spolu v mieri a priateľstve, aby práva každého boli chránené. Košický primátor František Knapík uviedol, že na pietnej spomienke si Košičania s pohnutím, ako ich predkovia pred 100 rokmi spoločne pripomenuli pamiatku človeka, ktorý v mnohých smeroch ovplyvnil svoju prítomnosť a poznačil budúcnosť. „Jeho posolstvo vyjadrené slávnym heslom Cum deo pro patria et libertate - S Bohom za vlasť a slobodu nezovšednelo, nestratilo na platnosti, čas ho nepoznačil a Košice nezabudli. Hodnoty, ktoré vyznával sú univerzálne a platné - ich spoločným menovateľom je nezlomná odvaha, viera v spravodlivú vec, láska k vlasti a úcta k slobode,” dodal Knapík. „Knieža by sa dnes nepochybne divilo inej tvári bývalého Uhorska a ešte viac by sa divilo modernej a zjednotenej Európe,” uviedol okrem iného predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa. Sólyomom so sprievodom a účastníci osláv sa zúčastnili potom slávnostnej bohoslužby obety zmierenia v košickej katedrále sv. Alžbety, kde sú v krypte uložené pozostatky Rákócziho. K miestu posledného odpočinku kniežaťa položili vence. Pietne akty sa konali aj pri pamätnom Rákócziho reliéfe na severnej strane dómu a v areáli Katovej bašty pri pamätníku Františkovi II. Rákóczimu, ktorý mestu Košice darovalo Maďarsko. Pamätník je pri replike jeho exilového domu v tureckom Rodošte. V smútočnom a baladicky ladenom dobovom sprievode mestom, ktorý bol pripomienkou udalostí spred 100 rokov, kráčali v historických kostýmoch Rákócziovski kuruci na koňoch. Na koči viezli cez mesto jeho portrét a rodovú štandardu so stuhami miest, obcí a žúp, kde pôsobil. Značnú časť niekoľkostometrového sprievodu tvorili Maďari z historického vlaku Nostalgia, ktorý vypravili z Budapešti. Košičania vnímali oslavy rôzne. „Som dojatá k slzám a šťastná, že som sa toho dožila,” uviedla pre TASR 75-ročná Alžbeta Müllerová. Menej nadšenia prejavil 77-ročný Ján Novotný, ktorého mrzí zároveň, že sa viac pozornosti ako Rákóczimu nedostalo oslavám vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Košice, známe ako mesto tolerancie a porozumenia, oslavovali storočnicu znovupochovania Františka II. Rákócziho od marca tohto roku. Konalo sa viac ako 30 ústredných a sprievodných podujatí - výstav, koncertov, predstavení a pietnych aktov, vrátane v obci Borša v Trebišovskom okrese, sa František II. Rákóczi narodil. Konala sa aj medzinárodná vedecká konferencia o Rákóczim pod záštitou a za účasti vicepremiéra Dušana Čaploviča. Vodca najväčšieho protihabsburského povstania František II. Rákóczi (1676 - 1735) viedol svoju povstaleckú armádu pod vlajkami s heslom Pro libertate (Za slobodu) a bojovali v nej spoločne Slováci, Maďari, Rusíni, Rumuni a Poliaci. Košice boli baštou povstania. Po jeho porážke musel odísť do vyhnanstva do Turecka, kde zomrel v mestečku Rodošto. Na žiadosť poslancov Košíc z roku 1894 v Uhorskom sneme previezli jeho pozostatky a znovu slávnostne pochovali v krypte košického Dómu sv. Alžbety. V Košiciach je pochovaná aj stará mama kniežaťa Žofia Báthoryová a otec Františka II. Rákócziho. Knieža istý čas pôsobil v terajšej budove Slovenského technického múzea, ktorá bola sídlom hornouhorského kapitanátu.

Vlak Nostalgia priviezol do Košíc z Maďarska účastníkov osláv Rákócziho

29. októbra 2006

Historický vlak Nostalgia, ktorý vypravili z Budapešti, privítali dnes predpoludním na košickej železničnej stanici. Priviezol účastníkov vrcholiacich osláv storočnice prevezenia pozostatkov a znovupochovania sedmohradského kniežaťa Františka II. Rákócziho a jeho druhov. Vlak s maďarskými hosťami vítali Rákócziho pochodom. Parná lokomotíva zo šiestimi historickými vozňami priviezla približne 200 pasažierov. Hostia doniesli do Košíc Rákócziho rodovú vlajku, na ktorú popripínali jednotlivé obce po trase svoje stuhy. Dnes k ním pribudla aj stuha mesta Košice. Putovanie po železnici na spomienkové slávnosti zorganizovala maďarská Rákócziho spoločnosť a maďarské železnice. Početní turisti pricestovali na oslavy aj autobusmi. Pozostatky Františka II. Rákócziho a jeho druhov priviezli z tureckého exilu do Košíc presne pred 100 rokmi 29. októbra a znovupochovali v krypte Dómu sv. Alžbety. Oslavy pripravilo mesto Košice a očakávajú na nich najvyšších ústavných činiteľov MR a SR. Vyvrcholia historickým spomienkovým sprievodom mestom po pôvodnej trase, slávnostnou omšou a pietnymi aktmi pri hrobke, reliéfe a pamätníku Františka II. Rákócziho, ktorý Maďarsko v apríli tohto roku darovalo mestu.

Autobusy maďarských turistov vykradli v Košiciach

28. októbra 2006

Škodu za približne 100 000 korún spôsobil neznámy páchateľ, ktorý sa v noci na dnes vlámal do autobusov maďarských turistov parkujúcich pri študentskom domove na Jedlíkovej ulici v Košiciach. Z jedného autobusu zlodej odcudzil DVD prehrávač a televízor, z druhého cestovný navigačný systém. Na ďalších štyroch poškodil zámky, informoval zástupca krajskej policajnej hovorkyne Peter Žaludek. Podľa dostupných informácií turisti prišli do Košíc na nedeľňajšie oslavy storočnice prevezenia a znovupochovania pozostatkov kniežaťa Františka II. Rákócziho a jeho družiny. Po páchateľoch vlámania polícia pátra.

Letný čas bude platiť aj ďalších päť rokov

27. októbra 2006

Letný čas, definovaný ako obdobie roka, počas ktorého sa hodiny posúvajú dopredu o 60 minút oproti zvyšnej časti roka, bude zavedený aj v nasledujúcich piatich rokoch. Európska komisia už vydala príslušný časový harmonogram. Podľa smernice o úprave letného času z roku 2001 musí EK každých päť rokov zverejniť časový plán s dátumami začatia a ukončenia obdobia letného času. Prvý päťročný časový plán platil pre roky 2002-06. V novom harmonograme komisia stanovila dátumy na obdobie 2007-2011, pričom pôjde vždy o poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu. Čas sa posúva o 01.00 hod greenwichského času (GMT). Na budúci rok sa tak prejde na letný čas 25. marca a toto obdobie sa skončí 28. októbra. Pre rok 2008 sa stanovilo rozpätie letného času od 30. marca do 26. októbra, v roku 2009 letný čas potrvá od 29. marca do 25. októbra, v roku 2010 od 28. marca do 31. októbra a v roku 2011 od 27. marca do 30. októbra. Ustanovenia týkajúce sa letného času sa prijali na nešpecifikované obdobie vzhľadom na to, že podľa smernice sa pre riadne fungovanie určitých priemyselných odvetví vrátane dopravy a komunikácií vyžaduje stále, dlhodobé plánovanie. Smernica nariaďuje Európskej komisii, aby najneskôr do 31. decembra 2007 predložila Európskemu parlamentu, Rade EÚ a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o dopade ustanovení tejto legislatívy na dotknuté odvetvia. EK vypracuje túto správu na základe informácií, ktoré jej poskytnú členské štáty najneskôr do 30. apríla 2007. V prípade potreby na základe záverov správy predloží komisia príslušné návrhy. S myšlienkou zmeny času s cieľom šetriť denné svetlo prišiel v roku 1784 americký štátnik Benjamin Franklin. Rozhodujúcim argumentom na striedanie času v súčasnosti je ekonomický aspekt, odporcovia však poukazujú na jeho negatívny vplyv na biorytmus človeka. Na území dnešnej Slovenskej republiky letný a tzv. zimný čas zaviedli prvýkrát v priebehu prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa letný čas uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 SELČ trval šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka letného času na Slovensku zosúladila so smernicami EÚ, trvá letný čas sedem mesiacov. Zmenu času uplatňuje väčšina členských štátov EÚ.

Bratislava - Kaltenecker trio vystúpi v Petržalke

27. októbra 2006

Kultúrne zariadenia Petržalky prinášajú koncert špičkového maďarského jazzového tria Kaltenecker Trio, ktoré zožalo na vlaňajších Bratislavských jazzových dňoch, ako aj na aprílovom koncerte v Klube Za zrkadlom veľký úspech. Trio tvorí mladá generácia prvotriednych maďarských jazzmanov, leader a klavirista Zsolt Kaltenecker, basgitarista Péter Papesch a bubenícky fenomén Gergő Borlai, označovaný svojho času ako zázračné dieťa. Kaltenecker Trio hrá vlastnú tvorbu štýlu fusion music, o ktorej kritika napísala: „Témy sú neuveriteľne ťažké, polymetrické modely s nekonečnými sólami sú bezchybné, precízne v každom takte.” Koncert sa uskutoční 2. novembra o 20. hodine v Klube Za zrkadlom.

Fico podá trestné oznámenie na Simona za zmenu dotácií

28. októbra 2006

Premiér Robert Fico neodvolá štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Mariana Záhumenského, ale podá trestné oznámenie na bývalého šéfa rezortu, poslanca SMK Zsolta Simona. V spore o pridelenie dotácií na tabak pre Záhumenského spoločnosť Simon podľa premiéra zneužil právomoc verejného činiteľa, keď znemožnil spoločnosti Agrocontract Mikuláš dostať verejnú podporu. Podľa Fica odpoveď komisárky pre poľnohospodárstvo Európskej komisie jednoznačne potvrdzuje, že postup nového ministra pôdohospodárstva, ako aj celého vedenia ministerstva pôdohospodárstva, bol plne v súlade s legislatívou Európskej únie o poskytovaní priamych platieb výrobcom tabaku. Strana maďarskej koalície však tvrdenia premiéra Roberta Fica jednoznačne odmieta. „List komisárky Európskej komisie potvrdzuje práve to, že usmernenie ministerstva z 27. marca 2006 bolo plne v súlade s platnou európskou legislatívou vzhľadom na to, že Slovensko už vtedy postupovalo podľa jednotnej platby na plochu poľnohospodársky využívanej pôdy,“ skonštatovala hovorkyňa SMK Lívia Solymosová. Z listu podľa SMK očividne vyplýva, že o podmienkach prideľovania priamych platieb rozhodujú slovenské orgány, teda ministerstvo pôdohospodárstva, pretože doplňujúce priame platby sa majú v celej výške financovať z národného štátneho rozpočtu. „Nejde o nijaký protiprávny stav. Je poburujúce, že predseda slovenskej vlády takým hrubým spôsobom zneužíva predstaviteľa Európskej komisie pre vlastnú politickú agendu. Zmeny pravidiel poskytovania dotácií, ktoré navrhol štátny tajomník Záhumenský, boli účelové a naďalej trvajú všetky dôvody na jeho okamžité odvolanie,“ dodala Solymosová. Záhumenského spoločnosti Agrocontract Mikuláš bola v roku 2004 pridelená výrobná kvóta tabaku v objeme okolo 20-tisíc kilogramov, na ňu dostala v roku 2005 aj agrodotácie, tzv. priame platby. Agrocontract 30. decembra 2005 kúpil od Agrodružstva Rišňovce ďalšiu kvótu tabaku v objeme 65tisíc kilogramov, spolu mal výrobnú kvótu na tabak 86 220 kilogramov. Podľa Fica mal nárok na dotáciu na celú kvótu, minister Simon však 27. marca 2006 rozhodol, že na dokúpenú kvótu firmy dotácie nedostanú, 10. apríla 2006 požiadal Agrocontract o vysvetlenie. Podľa Fica je ako odpoveď na túto žiadosť 19. apríla 2006 v chránenom systéme pošty ministerstva pôdohospodárstva oficiálne zaregistrovaný list ministerstva pôdohospodárstva, ktorý potvrdzuje, že spoločnosť Agrocontract Mikuláš má právo na priame platby na kvótu v objeme 86 220 kilogramov. Tento list podľa neho nebol odoslaný.

„SMK robí svinstvá voči vláde od rána do večera“

27. októbra 2006

Premiér Robert Fico dnes obvinil SMK zo snahy zdiskreditovať neustálymi útokmi jeho vládu. „Tu prichádzajú svinstvá, jedno za druhým, zo Strany maďarskej koalície, ktorá nevie prežiť, že nie je vo vládnej koalícii a my nerobíme nič iné, len vysvetľujeme svinstvá, ktoré prichádzajú od rána do večera,” vyhlásil predseda vlády na tlačovej besede ku kauze Záhumenský. Postup SMK v tomto prípade sa podľa neho nápadne podobá vývoju v prípade Hedvigy Malinovej. „Po hrubých obvineniach prichádzajú jasné dôkazy, potvrdzujúce opak.” Predseda vlády odmietol komentovať svoj zdravotný stav po tom, čo vo štvrtok pre črevné problémy neprišiel na stretnutie ekonomického HN klubu. Svoje zdravie považuje za súkromnú vec. Na úvod tlačovej besedy však priznal, že zdravotné problémy má. „Bol by som veľmi nerád, keby moja liečba bola vnímaná ako pokus o naťahovanie času, pokiaľ ide o túto údajnú aféru, spojenú so štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva,” uviedol. Preto sa rozhodol hneď, ako dostal list od európskej komisárky pre poľnohospodárstvo, oboznámiť médiá s odpoveďou Bruselu.

SMK odmieta tvrdenia premiéra Roberta Fica

27. októbra 2006

Strana maďarskej koalície (SMK) jednoznačne odmieta tvrdenia premiéra Roberta Fica, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP) zmenou pravidiel pre priame platby pestovateľom tabaku napravilo protiprávny stav spôsobený bývalým ministrom rezortu Zsoltom Simonom. Informovala o tom hovorkyňa SMK Lívia Solymos. „List komisárky Európskej komisie potvrdzuje práve to, že Usmernenie Ministerstva SR z 27. marca 2006 bolo plne v súlade s platnou európskou legislatívou, vzhľadom k tomu, že SR už vtedy postupovala podľa jednotnej platby na plochu poľnohospodársky využívanej pôdy (SAPS),” skonštatovala Solymos. Ako ďalej informovala Solymos, v liste Mariann Fisher Boelovej sa uvádza, že podmienka oprávnenia bola stanovená slovenskými autoritami, teda, že platby pre tabak sú udeľované pre každého žiadateľa, ktorý je oprávnený dostávať SAPS a mal tabakovú kvótu v roku 2005. Z toho podľa SMK evidentne vyplýva, že o podmienkach prideľovania priamych platieb rozhodujú slovenské autority, teda Ministerstvo pôdohospodárstva SR, vzhľadom k tomu, že doplňujúce priame platby sa majú v celej výške financovať z národného štátneho rozpočtu. „Nejde o žiadny protiprávny stav. Je poburujúce, že predseda slovenskej vlády takým hrubým spôsobom zneužíva predstaviteľa Európskej komisie pre vlastnú politickú agendu. Zmeny pravidiel poskytovania dotácií, ktoré navrhol štátny tajomník Záhumenský, boli účelové a naďalej trvajú všetky dôvody na jeho okamžité odvolanie,” dodáva SMK. Premiér Robert Fico v piatok informoval, že neodvolá štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Mariana Záhumenského, ale podá trestné oznámenie na bývalého šéfa rezortu, poslanca SMK Zsolta Simona. Záhumenského firma mala dostať dotácie na tabak, tým, že Simon to ako minister znemožnil, zneužil podľa premiéra právomoc verejného činiteľa. Podľa Fica odpoveď komisárky pre poľnohospodárstvo Európskej komisie jednoznačne potvrdzuje, že postup nového ministra pôdohospodárstva, ako aj celého vedenia ministerstva pôdohospodárstva, bol plne v súlade s legislatívou Európskej únie o poskytovaní priamych platieb výrobcom tabaku. Záhumenského spoločnosti Agrocontract Mikuláš bola v roku 2004 pridelená výrobná kvóta tabaku v objeme okolo 20 tis. kilogramov, na ňu dostala v roku 2005 aj agrodotácie, tzv. priame platby. Agrocontract 30. decembra 2005 kúpil od Agrodružstva Rišňovce ďalšiu kvótu tabaku v objeme 65 tis. kg, spolu mal výrobnú kvótu na tabak 86 220 kg. Podľa Fica mal nárok na dotáciu na celú kvótu, minister Simon ale 27. marca 2006 rozhodol, že na dokúpenú kvótu firmy dotácie nedostanú, 10. apríla 2006 požiadal Agrocontract o vysvetlenie. Podľa Fica je ako odpoveď na túto žiadosť 19. apríla 2006 v chránenom systéme pošty ministerstva pôdohospodárstva oficiálne zaregistrovaný list ministerstva pôdohospodárstva, ktorý potvrdzuje, že spoločnosť Agrocontract Mikuláš má právo na priame platby na kvótu v objeme 86 220 kilogramov. Tento list podľa neho nebol odoslaný.

Novinka na knižnom trhu - Charles Gati: Stroskotané ilúzie

28. októbra 2006

Vyd. Kalligram, preklad: Peter Fridner Americký politológ maďarského pôvodu vrhá nový pohľad na tri dimenzie historickej drámy, akou bola maďarská revolúcia: nechutná minulosť a heroické zjavenie tragického vodcu Imreho Nagya, zmätené, rozkladné a fundamentálne nečestné sovietske úsilie o manipuláciu maďarských komunistov, impotentná jalovosť pózy USA tváriacej sa ako „politika oslobodenia“. Kniha je strhujúca ako román, významná ako historický dokument a je určite najlepšou prácou o udalostiach roku 1956 v Maďarsku, aká bola napísaná.

EBOR: Krajiny strednej Európy musia pokračovať v reformách

27. októbra 2006

Európska únia (EÚ) by mala zabezpečiť, aby nové členské štáty zo strednej Európy pokračovali v reformách. Dnes to povedal prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Jean Lemierre. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko a Česká republika, ktoré vstúpili do únie v roku 2004, musia podľa Lemierre pokračovať v snahe o vstup do eurozóny a musia významne investovať do vzdelania, ak chcú zostať konkurencieschopné. Po 15 rokoch prípravy na vstup do EÚ stredoeurópskym krajinám hrozí vyčerpanosť a únava z reforiem. Napríklad tretina Poliakov je vzhľadom na euro skeptická. „Ekonomicky sú veci veľmi dobré. Ale aby si noví členovia poradili s rastom konkurencie, ktorý súvisí so vstupom do únie, musia pokračovať v reforme svojich systémov,” uviedol Lemierre. Nárast miezd núti prejsť z výrobkov s nízkou pridanou hodnotou na výrobky s vysokou pridanou hodnotou. EÚ by podľa prezidenta EBOR mala vyčleniť peniaze na priority, ako sú sociálna a ekonomická infraštruktúra, vzdelanie a výskum. „Musíme byť k týmto krajinám aj naďalej nároční. Myslím si, že musíme vyjadriť svoje obavy, ak uvidíme spochybňovanie základných reformných úspechov, napríklad v oblasti bankového dohľadu. Samozrejme, že záväzky týkajúce sa eura sú testom. Existuje niekoľko základných záväzkov, ktoré sa musia rešpektovať.” Podľa Lemierre treba nové štáty povzbudzovať, aby neznižovali výdavky na vzdelanie a rozvoj schopností aj napriek tlaku na rozpočty, pretože vzdelanie je kľúčom k ekonomickej budúcnosti. „Platy v strednej Európe rastú, čo je dobré. Preto musia tieto krajiny zmeniť paletu svojich výrobkov na produkty s vyššou pridanou hodnotou.” Dodal, že najdôležitejšie je znižovanie miery nezamestnanosti. Upozornil, že poľská ekonomika síce rastie pomerne vysokým tempom, ale vláde sa nedarí znížiť vysokú nezamestnanosť.

Divadlo a.ha oslavuje - Vertigo vystúpi v Bratislave

27. októbra 2006

Divadlo a.ha pôsobí už pätnásť rokov a v nedeľu 29. októbra sa chystá oslavovať. Program je pestrý, o 16.00 vystúpi Slovenské divadlo Vertigo z Budapešti s predstavením Júliusa Barča-Ivana Matka. Oslava bude pokračovať krstom bulletinu 15 rokov Divadla a.ha a o 18.00 vernisážou fotografií Andrása Déra z Maďarska. A na záver sa o 20.00 začne obnovená premiéra predstavenia Zámka škripí.

Ivo Bič a Zoli Tóth sa našli náhodou

27. októbra 2006

Víťaz šiesteho ročníka autorskej hudobnej súťaže Coca-Cola PopStar Ivo Bič „našiel” svoju autorskú dvojičku - Zoliho Tótha v istom košickom klube. „Hral tam na klavír a ja som tam prišiel s mojím bratancom a zbadal som, že tam hrá, tak sme ho pozvali na jedno pivko, že ja by som aj niečo zaspieval, tak sme si vymenili čísla,” spomína na stretnutie so svojím klávesákom, skladateľom, producentom a aranžérom. Asi o trištvrte roka neskôr sa stretli - Zoli napísal skladbu, Ivo ju otextoval a naspieval a ako hovorí, „tak sa to všetko začalo”. Práca s hudbou sa im zapáčila, začali teda spolu robiť na ďalších piesňach a spolu s ďalšími troma muzikantmi, ktorí dotvorili zostavu skupiny, sa im podarilo uspieť v súťaži Coca-Cola PopStar. Ich spoluprácu neprerušilo ani Zoliho rozhodnutie študovať hudbu v Budapešti - práve naopak. „Spolu s kamarátom Mikym, ktorý je teraz náš bubeník, sa rozhodol ísť študovať do Budapešti na školu jazzu a popu - tam do toho dotiahli ďalších dvoch spolužiakov, čiže basák a gitarista sú originál z Budapešti. Takže máme takú košicko-budapeštiansku zostavu,” predstavil v rozhovore pre agentúru SITA zloženie kapely. Naplno skúšať spolu začali až pred súťažou, ktorú napokon vyhrali. „Verím, že to bolo na začiatku, nie na konci,” dodáva s úsmevom. Ivo, ako jediný člen skupiny, ktorý neštuduje v Maďarsku, preto v prípade potreby cestuje za svojimi muzikantmi. V ústrety im vychádzajú aj v škole, kde môžu využívať tamojšie skúšobne, ktoré sú vybavené kvalitnou aparatúrou. Môžu sa tak bez problémov pripravovať na koncerty i tvoriť.

Speváčku S. Zalatnayovú prepustili po dvoch rokoch z väzenia

27. októbra 2006

Presne po dvoch rokoch dnes z väzenia prepustili na slobodu niekdajšiu hviezdu maďarskej populárnej hudby, speváčku Saroltu Zalatnayovú, ktorú 23. septembra 2004 odsúdili na tri roky väzenia nepodmienečne za viacnásobný trestný čin podvodu. Niekdajšia víťazka maďarského festivalu populárnej piesne, ktorá spôsobila celkovo škodu vo výške 120 miliónov forintov, požiadala zo zdravotných dôvodov o odklad nástupu do nápravno-výchovného zariadenia. Súd jej však nevyhovel a speváčka tak 26. októbra 2004 nastúpila výkon trestu. Následne síce požiadala prezidenta krajiny o milosť, tejto žiadosti však hlava štátu nevyhovela. Na slobodu sa „Cini”, ako Saroltu Zalatnayovú poznajú v celej krajine, dostala predčasne vzhľadom na dobré správanie sa za mrežami. Pred väzenským zariadením očakávalo niekdajšiu hviezdu šoubiznisu od skorého rána už množstvo televíznych štábov, novinárov z printových a ďalších elektronických médií, ako aj fotoreportérov. Speváčkin verný priateľ, v Maďarský známy skladateľ a interpret albánskeho pôvodu Delhusa Gjon, očakával prepustenú v zatemnenom automobile, a to so serenádou, ktorú na počesť jej prepustenia skomponoval v stredu večer. Práve tento muž v priebehu väzby zariadil, aby sa „Cini” mohla na krátko dostať „z chládku” kvôli účasti na nahrávke istej skladby určenej na boj proti medzinárodnému terorizmu. Na elegantnú, upravenú speváčku s novým účesom čakali pred väzenským zariadením aj jej ďalší priatelia, kytice kvetov a jej obľúbené psy. V blízkej budúcnosti začne interpretka seriál domácich i zahraničných vystúpení za vysoké honoráre, ktorých vrcholom by sa mohol stať predvianočný megakoncert v budapeštianskej Sportaréne 13. decembra. S. Zalatnayová sa teší na dcéru Niki, ktorá bola v krízovej etape života pre ňu povoleným dopingom, a plánuje sa podrobiť plastickému chirurgickému zákroku. Už od dneška však na speváčku, ktorá v minulosti prekonala nádorové ochorenie, čaká nový, darovaný dom, v piatok potom prezentácia knihy o vzťahu dcéry a matky pod názvom Moja mamička. Na knižnom trhu by sa v krátkom čase mala objaviť aj publikácia o rokoch strávených za mrežami pod názvom Spis Zalatnayová: Listy z väzenia.

Piatym vesmírnym turistom bude americký miliardár z Budapešti

27. októbra 2006

Softvérový inžinier maďarského pôvodu Charles Simonyi sa stane piatym vesmírnym turistom, ktorý 9. marca odletí na ruskej rakete Sojuz na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Informovala americká spoločnosť Space Adventures, ktorá cestu do vesmíru v spolupráci s ruskou vesmírnou agentúrou organizuje. Simonyi, ktorý zbohatol na spoluvytváraní programu Microsoft Excel a Microsoft Word zaplatí za svoje osemdňové dobrodružstvo vo vesmíre 20 až 25 miliónov dolárov. V súčasnosti sa 58-ročný Simonyi pripravuje na pobyt vo vesmíre v ruskom Hviezdnom mestečku. Simonyi sa narodil a vyrástol v Budapešti, odkiaľ ako 17-ročný odišiel do Spojených štátov, kde vyštudoval inžinierstvo a informatiku. Neskôr pracoval pre spoločnosti Xerox a Microsoft a v roku 2002 si založil vlastnú softvérovú spoločnosť International Software.

Duray a Biró popierajú, že sa zúčastnili na akcii Mládežníckeho hnutia 64 žúp

26. októbra 2006

Poslanec SMK Miklós Duray a bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry Ágnes Biró popierajú, že by sa zúčastnili na akcii organizovanej extrémistickým maďarským Mládežníckym hnutím hnutím 64 žúp. „Neviem o tom, že by som bol prítomný na podujatí, ktoré bolo organizované touto organizáciou. Táto organizácia neorganizuje na Slovensku žiadne podujatia a v Maďarsku chodievam na také podujatia, u ktorých poznám organizátorov,” povedal pre TASR Duray. Nič mu nehovorí ani názov Hornozemský národný deň Trianonskej tryzny, ktorý uviedla podpredsedníčka SNS Anna Belousovová s informáciou, že sa na ňom zúčastnil Duray a Biró. Na otázku, či mohlo byť hnutie niektorým z menej významných spoluorganizátorov, ktorých teoreticky nemusel zaregistrovať, Duray odpovedal, že skôr mohli byť niekde prítomní ako hostia. „Ale ani o tom nič neviem. A určite organizátorom táto organizácia nebola,” dodal zároveň. „Nemám vedomosť, na žiadnej takej akcii som sa nezúčastnila,” potvrdzuje Durayove slová aj Biró. „Z titulu štátnej tajomníčky ministerstva kultúry som sa zúčastnila na nespočetom množstve rôznych kultúrnych podujatí organizovaných v našich obciach. S pánom Miklósom Durayom ako podpredsedom strany SMK určite nielen ja, ale mnohí z nás sa zúčastnili na mnohých podujatiach,” uviedla s dodatkom, že o spoluorganizátorovi s názvom 64 žúp nikdy nepočula a nič jej nehovorí ani názov podujatia. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová kritizovala SMK za údajnú účasť dvoch jej predstaviteľov na podujatí organizovanom extrémistickou organizáciou Mládežnícke hnutie 64 žúp. „V roku 2005 sa štátna tajomníčka ministerstva kultúry pani Agnes Biró a poslanec Miklós Duray na ňom zúčastnili, nazvali to Hornozemský národný deň Trianonskej tryzny. A toto podujatie pripravovalo hnutie 64 žúp, ktoré na Slovensku nemá povolenú činnosť,” povedala na dnešnej tlačovej konferencii Belousovová.

SMK odmieta vyhlásenia Jána Slotu, ktoré sa nezakladajú na pravde

26. októbra 2006

Strana maďarskej koalície (SMK) odmieta vyhlásenia predsedu SNS Jána Slotu, ktoré sa nezakladajú na pravde. „Sme skutočne zvedaví, kedy sa konečne dočkáme už viackrát avizovaných dôkazov údajných protiprávnych konaní predstaviteľov SMK. V prípade, ak Ján Slota neprestane so šírením nepodložených a klamlivých informácií o našich predstaviteľoch, budeme nútení sa brániť súdnou cestou,” uvádza sa v stanovisku SMK, ktoré dnes agentúre SITA poskytla tlačová hovorkyňa strany Lívia Solymos. Slota vyhlásil, že nikto sa nezaoberá prešľapmi politikov SMK na ministerstvách, ktoré spravovali. Slota prisľúbil, že do konca novembra budú o týchto prešľapoch predložené fakty. „Zdefraudovalo sa tam veľa peňazí,” dodal.

Maďarský bulvár víri vášne okolo napadnutia ich relistov

26. októbra 2006

Maďarskí občania sa na ceste z Košíc k hraniciam v Milhosti stali obeťou piatich útočníkov zo Slovenska. Incident sa stal v nedeľu, keď sa osádka Volkswagenu Trasnsporter, vlečúca pretekárske auto, vracala domov z Rally Košice. Maďarský bulvárny denník Blikk, ktorý sa už tomuto prípadu venuje niekoľko dní ako téme národnostnej neznášanlivosti zo strany Slovákov voči Maďarom, opísal udalosť na základe svedka takto: „Nahnevali sa preto, že sa im nepodarilo so svojím autom nás na prvý raz predbehnúť. Stiahli okno, vykrikovali a hrozili nám päsťami. Potom sa nám ich podarilo zanechať, no onedlho nám prekrížili cestu. Keď sme zastavili, začali do nás hádzať kamene a fľaše, pričom na traileri rozbili okno. Priateľovi sklo porezalo tvár. Veľmi ťažko sa nám ich podarilo obísť, ale sledovali nás až po hranice. Boli sme v ohrození života, jazdili sme ako o život, veď nás chceli zlynčovať. Na hraniciach polícia spútala útočníkov, ktorí vtedy kričali: Maďari, vykončíme vás!” Zisťovali sme okolnosti prípadu a slovenská polícia potvrdila, že došlo k incidentu, pri ktorom osádka vozidla Škoda Octavia Combi napadla občanov Maďarskej republiky. „Z prečinu výtržníctva a prečinu nebezpečného vyhrážania boli v pondelok obvinení štyria muži 40-ročný Jozef T. a 39-ročný Štefan Z. z okr. Košice- okolie a 24-ročný Roman T. a 24-ročný Dezider S. z Košíc. Obvinení sa v nedeľu okolo 17.00 hod. na štátnej ceste medzi Košicami a obcou Seňa na mieste verejnosti prístupnom dopustili výtržnosti tým, že po tom, ako na okraji vozovky zastavilo osobné motorové vozidlo zn. VW Transporter, ktoré viedol občan Maďarskej republiky, prišli všetci obvinení k vozidlu a do vozidla hádzali rôzne predmety. Jozef T. hodil do vozidla prázdnu sklenenú fľašu, pričom zasiahol okno ľavých predných dverí. Úlomky rozbitého skla zasiahli vodiča - 28-ročného Gábora K. z Miskolca, ktorý utrpel malé zranenie, ale lekárske ošetrenie odmietol. Rozbitím skla spôsobil obvinený Jozef T. škodu vo výške 2390 Sk,” informoval Korzár zástupca košickej policajnej hovorkyne Peter Žaludek. Chceli sme vedieť, ako to, čo sa stalo, vnímajú na maďarskom konzuláte v Košiciach. „Ja som sa to dozvedel z maďarských médií. Keďže išlo o incident, kde figurovali maďarskí občania, požiadal som o informácie z polície. Myslím, že príčinou incidentu neboli nacionálne alebo protimaďarské pohnútky. Išlo o obyčajné výtržníctvo opitých ľudí. Na tejto ceste v oboch smeroch jazdí denne množstvo maďarských áut a keby išlo o takého pohnútky, bolo by tam napadnuté každé druhé auto. Postup slovenskej polície hodnotím pozitívne. Myslím, že víriť vášne rozhodne netreba,” hovorí konzul János Czibula. Útočníkov polícia stíha na slobode. Kuriózne pritom z hľadiska údajného národnostného podtextu tohto prípadu je, že dvaja z výtržníkov, inak Rómovia, ktorí na Maďarov zaútočili v nedeľu, ešte v ten večer vystrájali na futbalovom ihrisku v Geči, kde fyzicky napadli aj dvoch mladých mužov slovenskej národnosti.

V Komárne kompletne zrekonštruovali 110-ročnú synagógu

25. októbra 2006

Zrekonštruovanú synagógu v Komárne otvoria 29. októbra pri príležitosti 110. výročia jej založenia. Rekonštrukcia sa začala v roku 2004 a stála dva milióny korún, ktoré išli z finančnej podpory Kancelárie rady vlády SR pre odškodnenie obetí holokaustu. Kompletne vynovili vnútro i strechu synagógy. Po 15 rokoch opäť svieti aj pôvodný luster, ktorý zreštaurovali v Budapešti. Spolu so synagógou zrekonštruovali aj časť budovy židovského kultúrneho a spoločenského centra Menház, ktorého obnova bude pokračovať aj v budúcom roku. Pri príležitosti znovuotvorenia synagógy sprístupnia verejnosti aj výstavu Veľké okamihy Menházu, na bývalých komárňanských rabínov si zaspomína József Schweitzer, bývalý hlavný rabín Maďarska, a hudobne podujatie obohatí koncert židovského speváckeho zboru Wiener Jüdischer Chor z Viedne. Oslavy zavŕši mincha, čiže popoludňajšia modlitba v synagóge. Ako pre agentúru SITA povedal Tamas Paszternak z Menházu, synagóga sa bude aj naďalej využívať ako sakrálna budova a počas sviatkov sa tu budú stretávať členovia komunity pri modlitbách. Budova je však otvorená aj pre širokú verejnosť. „V sálach Menházu pomenovaných podľa významných osobností komárňanského regiónu sa snažíme návštevníkom poskytnúť úplný obraz o histórii, zvykosloví a kultúre nášho národa,“ uviedol Paszternak. Sály sú pomenované podľa významného rabína Zoltána Wallensteina, Kalmana Frieda, ktorý dal postaviť komplex Menház a Mora Krausza, dirigenta židovského speváckeho zboru v Komárne. V budove sa nachádza aj malá knižnica Bélu Spitzera a mikromúzeum Armina Schnitzera. V Komárne postavili v 19. a 20. storočí tri synagógy a žilo tu viac ako 3 000 Židov. Dve veľké synagógy však už od holokaustu neslúžia na pôvodné účely - v bývalej neologickej synagóge je dnes squash centrum a v bývalej veľkej ortodoxnej synagóge je domov dôchodcov. Zrekonštruovanú malú ortodoxnú synagógu odovzdali do užívania 11. októbra 1896. V Komárne žije v súčasnosti asi 60 členná komunita Židov. „Ročne organizujeme asi 40 programov, stretávame sa počas dôležitých sviatkov a vydávame vlastný spravodaj v slovenskom a maďarskom jazyku v náklade 300 exemplárov. Udržiavame kontakty s komunitami v regióne a máme živé kontakty so školami a kultúrnymi inštitúciami v regióne,“ povedal Paszternak.

Maďarsko zvýšilo úroky na osem percent

25. októbra 2006

Maďarská centrálna banka včera opäť zvýšila základnú sadzbu, ktorá sa tak podľa očakávaní dostala na rovných osem percent z dovtedajších 7,75 percenta. Banka zvyšovala úroky pre rastúcu infláciu v každom z posledných piatich mesiacov. Sadzba určujúca ceny úverov v ekonomike sa tak zvýšila v porovnaní so začiatkom júna už o plné dva percentuálne body.

Ľudia vidia horšie vzťahy s Maďarmi

24. októbra 2006 - SME

Vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sa v posledných mesiacoch zhoršili. Myslí si to až 62 percent opýtaných v prieskume agentúry MVK. Politici slovenských parlamentných strán sú však pokojní. Niektorí dokonca povedali, že situácia sa nezhoršila, zmenila sa iba vláda. Naopak, SMK ústami predsedu Bélu Bugára tvrdí, že vládni politici svojimi vyjadreniami prispievali k vytváraniu nedôverčivého prostredia. SMK na to musela reagovať „a už je problém”, povedal. Podpredseda vládneho Smeru Dušan Čaplovič si osobne myslí, že vzťahy medzi maďarskou menšinou a väčšinou sú v poriadku. Informácie „zdola”, ktoré idú cez veľkú politiku, sú deformované a aj preto sa občania takto vyjadrujú, mieni Čaplovič o výsledkoch prieskumu. SMK sa snaží vzťahy vyostrovať preto, lebo nie je vo vláde, tvrdí zasa poslanec HZDS Ján Kovarčík. Podľa poslanca SNS Rafaela Rafaja ide len o reakciu ľudí na to, čo sa dosiaľ dialo na Slovensku a v Maďarsku. „Stačí jedna udalosť a všetko sa začne emocionálne šíriť,” varuje poslanec KDH František Mikloško. Sociológ Pavel Haulík z MVK nie je zisteniami prieskumu prekvapený. Pripomína, že zber údajov na prieskum sa udial na začiatku októbra, keď sa diskutovalo o účasti SNS vo vláde a zaznievala aféra okolo údajného útoku na Hedvigu Malinovú. Keby sa údaje zberali neskôr, zistenia by boli priaznivejšie, mieni. Za zhoršením vzťahov s Maďarmi vidí najviac, až 17 percent opýtaných, nespokojnosť Bugárovej strany s tým, že nie je vo vláde. Podľa politológa Miroslava Kusého zrejme zabrala kampaň SNS a Smeru, ktoré začali „šíriť tento dôvod”. Neúčasť SMK vo vláde najčastejšie ako príčinu zhoršenia vzťahov uvádzali voliči HZDS a SNS - približne 35 percent, ale len necelých 19 percent voličov Smeru. Haulík to pokladá za ukážku faktu, že SNS prebrala Mečiarovmu hnutiu nielen voličov, ale aj témy. Mečiar pre zahraničie ustúpil od nacionálnej rétoriky, aj keď voliči od neho očakávajú razantnejšie postoje, hovorí Haulík.

Prieskum: na vine je najmä nespokojnosť SMK

24. októbra 2006 - SME

Za zhoršenými vzťahmi medzi Slovákmi a Maďarmi je nespokojnosť SMK, že už nie je vo vláde - s názorom niektorých politikov koalície súhlasí asi 17 percent oslovených v prieskume, ktorý pre SME urobila agentúra MVK. Ide zároveň o najčastejšie vyberanú príčinu. Na druhom mieste sú vyjadrenia Jána Slotu. Ďalšou príčinou zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov je podľa prieskumu prípad Hedvigy Malinovej, ale aj účasť SNS vo vládnej koalícii. Výsledok prieskumu je podľa politológa Miroslava Kusého prekvapujúci. Môže to byť dôsledok kampane, ktorú šíri SNS so Smerom. „Zrejme im táto kampaň zabrala.” Objektívne faktory, ktoré prispeli k narušeniu vzájomných vzťahov, tu však boli už skôr. „Nezávisia od dobrého či zlého pocitu SMK,” dodáva Kusý, podľa ktorého ide napríklad aj o Slotove vyjadrenia v predvolebnej kampani. Politológ tvrdí, že národniari v tomto kurze pokračujú. Dôkazom je Slotova výzva, aby ostatné strany nespolupracovali s SMK. Podpredseda Smeru a vicepremiér Dušan Čaplovič s tým nesúhlasí. Hovorí, že nie vládna koalícia hľadá nepriateľa v SMK, ale politika SMK začala takýmto spôsobom fungovať. Ak 17 percent občanov uviedlo, že za zhoršené vzťahy môže SMK, tak to podľa neho značí, že „jej politika by nemala ísť na hrane noža, ale mala by sledovať vzájomné zbližovanie sa”. Aj poslanec HZDS Ján Kovarčík obviňuje SMK, že sa snaží o vyostrovanie vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. „Je to pochopiteľné. Ak je niekto zabývaný a zmení sa mu klíma, v ktorej žil, tak nasleduje reakcia. To je normálne.” Rafael Rafaj zo SNS dodáva, že pod zhoršené vzťahy sa podpísali všetky povolebné ataky na Slovensko. Ľudia vlastne vyhodnotili informácie a adekvátne zareagovali. K príčinám uvedeným v prieskume sa nechcel vyjadrovať. Komentoval ich tým, že žiaden prieskum netreba preceňovať. Nepáči sa mu, že v médiách dostávali priestor kritici národniarov, ktorí sa snažili podsúvať verejnosti Čierneho Petra v roli SNS. „Aj ten váš prieskum je v rámci týchto aktivít spochybňujúcich SNS a vládnu koalíciu.” Poslanec KDH František Mikloško pripúšťa, že SMK môže byť nervózna z toho, že nie je vo vláde a musí si na tento pocit zvyknúť. Zdôrazňuje však, že pod zhoršené vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sa podpísali obe strany. V takýchto nacionálnych otázkach treba byť citlivý. „Je to džin, ktorého kedykoľvek možno pustiť z fľašky.” Domnieva sa, že treba spolupracovať a potom sa vzťahy opäť znormalizujú. Stanislav Janiš z SDKÚ si nemyslí, že by sa slovensko-maďarské vzťahy zmenili. „Vymenila sa len politická garnitúra.”

Slovenská a maďarská dedina: dohodneme sa

24. októbra 2006 - SME

V jednej dedine iba slovenské nápisy, o dva kilometre ďalej dvojjazyčné. V okrese Komárno sú vedľa seba slovenská dedina Šrobárová a maďarská Marcelová (Marcelháza). Oddeľuje ich dvojkilometrové pole, na ktorom práve vyrábal veľký oblak prachu moderný zelený traktor. Maďarsko-slovenský rozdiel v dedinách vidieť na prvý pohľad, ale miestni tvrdia, že spory SNS a SMK a zhoršené slovensko-maďarské vzťahy sa ich netýkajú. Vraj ani keď dediny hrajú proti sebe futbal. SNS má však v slovenskej dedine úspech. Volilo ju 32 percent ľudí, SMK tu získala iba 3,6 percenta. V Marcelovej získala 95 percent, Slotova SNS iba 0,24. Marcelová je typická poľnohospodárska dedina na juhu, za obecným úradom je obrovský vodojem, po ceste jazdí veľa traktorov s vlečkami, s niektorými staršími ľuďmi je problém dohodnúť sa po slovensky. V kostole sú omše iba v maďarčine. V šrobárovskom kostole sa hovorí len po slovensky. Na informačnej tabuli v Šrobárovej je plagátik s pozvánkou na Radošinské naivné divadlo, v Marcelovej plagátik s pozvánkou na „Feléd száll a dal”. Zamestnankyňa obecného úradu v Marcelovej Márta Benkó hovorí, že so Slovákmi v susednej dedine sa priatelia, a nič sa nezmenilo ani po voľbách. „Nás nezaujímajú spory politikov.” Obecné úrady spolupracujú, v Marcelovej majú spoločnú matriku, deti zo Šrobárovej chodia do Marcelovej od piateho ročníka do školy. „Do Marcelovej chodíme aj k obvodnému lekárovi, do pobočiek bánk,” potvrdzuje starostka Šrobárovej Anna Šušoliaková. Podľa Márty Benkó chodia Maďari do Šrobárovej, keď sa stavajú máje, Slováci do Marcelovej pri výročiach. „Keď mali v obecnom úrade novú zamestnankyňu, išla ju zaučiť účtovníčka od nás. Takto spolupracujeme,” hovorí Benkó. Jej syn, Maďar, chodieva hrávať do Šrobárovej plážový volejbal. „Slota nás nezaujíma. Len nech nás nechá tak, pokojne pracovať, žiť.” V Šrobárovej zbierala pani pri ceste orechy. Slotova zástankyňa: „A čo zlé Slota robí? Veď sa len zastáva Slovákov.” Marcelovčanov však má rada, aj keď sú Maďari. Len sa hnevá, že ak na juhu nevie po maďarsky, nedokáže sa zamestnať na úradoch, v bankách, obchodoch. Podľa nej si na futbale občas opití fanúšikovia ponadávajú do butatóthov, ale „v rámci normy”. Prečo je Šrobárová v obkolesení maďarských dedín slovenská? „Tu sú iba štyri maďarské rodiny. Ostatní sú väčšinou prisťahovaní, moja matka pochádza zo Žiliny, otec z Košíc, svokra je Oravčanka. Taká je tu väčšina,” hovorí.

Zábava v Békešskej Čabe

23. októbra 2006

Slovenskí politici na festivale klobás v Békešskej Čabe si poriadne užívali. Veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš tancoval, podpredseda vlády pre menšiny Dušan Čaplovič spieval a popíjal a štátny tajomník vyrábal klobásy. „Dobrá nálada, dosť mäsa, primerane papriky, cesnak, rasca a hlavne dobré maďarsko-slovenské vzťahy,“ prezradil časť víťazného receptu druhý muž ministerstva vnútra Vladimír Čečot.

Recept si odovzdávajú už generácie

13. novembra 2006 - Miroslav Antoni (sme)

Jozef Gremen a traja členovia „klobásového“ družstva sú rodení Novozámčania, rodičia ich manželiek sú presídlencami z Békešskej Čaby. Aj preto si hovoria slovenskí Čabania. Pod šiatrom na novozámockom námestí si na stôl rozložili nielen vyrobené súťažné klobásy, ale aj ocenenia, ktoré dostali na klobásovom festivale priamo v rodisku „čabajky“. „Rodina Maríkovcov tam kedysi vyrábala výborné klobásky. Ich recept si odovzdávame niekoľko generácií, už aj vnúčatá nám pomáhajú,“ hovorí Jozef Greben. „Pravá čabianska klobása sa nedá napodobiť. Predovšetkým potrebujete kvalitné suroviny. Mäso musí byť z ošípanej vykŕmenej obilím, nie zmeskami. Po koreniny a prísady cestujeme priamo do Békešskej Čaby. Najdôležitejší je pracovný postup, ale ten sa už neprezrádza,“ dodal Greben. Do klobások sa už vraj pridáva všeličo - oregáno, hríby, muškátový orech. Takéto recepty však Jozef Gremen považuje za plytvanie mäsom. „Fantázia nie je v prísadách, ale v tom, ako to človek robí a koľko srdca tomu venuje. Držíme sa tradície, ktorú založil ešte nebohý svokor.“ Druhý ročník súťaže v príprave klobás zorganizovali na Hlavnom námestí v Nových Zámkoch tunajší Csemadok a úlohou troj- až päťčlenných družstiev bolo vyrobiť z desiatich kilogramov mäsa pol metra klobásy.

Súťaž v robení dolnozemských „klbás” vyhral spolok Slovákov z Maďarska

21. októbra 2006 - TASR

Súťaž v robení klobás v rámci tretieho ročníka Dolnozemskej „klbásiády” dnes v Bratislave vyhralo družstvo Spolku Slovákov z Maďarska. Stovky návštevníkov podujatia si naživo pozrieť výrobu bravčových klobás v podaní súťažiacich tímov a zároveň si aj pochutiť na tejto obľúbenej mäsovej pochúťke. Súťaž v priestoroch Stredného odborného učilišťa stavebného v Ružinove organizovalo Združenie spolkov Dolnozemských Slovákov. Podľa jeho predsedu Štefana Zelenáka sa klobása už vyše 200 rokov vyrába na Dolnej zemi ako tradičný produkt Slovákov. „Pri výrobe klbás sú dôležité základné prísady ako červená paprika - sladká i horká, cesnak, soľ, korenie, rasca. Kvalitu určuje aj bravčové mäso. Je napríklad rozdiel či brav bol kŕmený kukuricou alebo zemiakmi a záleží aj na kumšte výrobcov,” uviedol Zelenák. Región známy ako Dolná zem je dnes rozdelený medzi Maďarsko, Rumunsko a Srbsko, avšak kultúrny a gastronomický vplyv Slovákov z tejto oblasti siaha až po Bulharsko. Nevie sa, kde a kedy Slováci na Dolnej Zemi začali prvýkrát vyrábať štipľavé „klbásy”. Presídlenci po druhej svetovej vojne a ich potomkovia na Slovensku v tejto tradícii pokračujú dodnes. Program podujatia obohatila aj panelová výstava na tému tradičnej zabíjačky, hlavných migračných prúdoch Slovákov na juhovýchod Európy.

V Ružinove hrali Klobásovú symfóniu

Poriadna „klbása“ štípe tak, že treba fénom do úst fúkať

23. októbra 2006 - Soňa Pacherová (Pravda)

„To tajomstvo je najmä v dobrom, veľmi dobrom spracovaní klobásovej zmesi. A v správnom posolení. Hovorí sa, že posledná kvapka soli má do lavóra spadnúť práve z čela toho, kto mieša,” tvrdí Miroslav Demák, dnes už Bratislavčan, ktorý však celých 45 rokov života strávil v srbskej Starej Pazove. Práve tam ho predkovia naučili vyrábať chutné „klbásy”. Lebo iba tak sa podľa neho patrí nazývať oné vynikajúce zabíjačkové pochúťky, ktoré si už najmenej dvesto rokov pripravujú Slováci z tzv. Dolnej zeme. Odtiaľ vie v presnom pomere namlieť vhodné mäso vrátane mastnejšieho bôčika, pridať papriku -sladkú aj jemne pálivú, čerstvo najemno podrvené čierne korenie, cesnak... A potom už len zamiesiť, natlačiť do poriadne vyčistených bravčových čriev, nech sa dobrôtka môže kľukatiť po stole. V jedálni Stredného odborného učilišťa stavebného na Ružinovskej ulici sa v sobotu predpoludním stretlo až sedem družstiev dolnozemských Slovákov - tri z bývalej Juhoslávie, po jednom z Bulharska a Maďarska a dve z Rumunska. Zmerali si sily v súťaži v robení tradičných bravčových klobások, v rámci už tretieho ročníka Dolnozemskej „klbasiády”. Výkonom účastníkov sa prizerali stovky návštevníkov, ktorí si po vyhodnotení súťaže na vyrobených „klbásach” vďačne pochutnali. Samozrejme, aj s horčicou, cibuľkou, rozličnými nakladanými papričkami či uhorkami. A bohato ich zaliali bielym vínkom či čapovaným pivom. Výrobných fígľov sa tu vyzradilo neúrekom. Niekto radil pridávať do klobás rascu či dokonca štipku cukru, ďalší chovať brava kukuricou, iný zemiakmi... „Naša pazovská klbáska je hrubšia ako ostatné. A menej štipľavá ako petrovská, čabianska či nadlacká od konkurencie,” chválil vlastné výtvory Miroslav Demák. „Zaúdiť túto klbásku? Ale kdeže, načo toľko čakať! Veď ona dnešok neprežije!” smial sa povedľa Pavel Rozkoš, súťažiaci z rumunského tímu, ktorý celé štyri desiatky rokov života strávil v Nadlaku. A hneď aj ochotne poradil, ako čerstvú pochúťku upiecť tak, aby bola čo najlahodnejšia. „Najlepšiu klbásu aj tak robíme u nás. Štípe tak, že občas treba fénom fúkať do úst,” doplnil kamarátov Michal Hronec z maďarského Slovenského Komlóša. Práve jeho kolektív si napokon z podujatia odniesol prvú cenu. Súťaž zorganizovalo Združenie spolkov dolnozemských Slovákov. Jej súčasťou bola výstava fotografií z tradičnej zabíjačky.

Maďarský premiér Gyurcsány prijme kandidatúru na post predsedu MSZP

21. októbra 2006

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány prijme na februárovom zjazde Maďarskej socialistickej strany (MSZP) kandidatúru na post predsedu strany. Vyplýva to z jeho dnešného vystúpenia v Budapešti na mimoriadnom zjazde socialistov. Politika vlády a strany je podľa Gyurcsánya spoločná, preto je potrebné využiť všetko v záujme toho, aby jednota tejto politiky bola zachovaná. Predseda strany nie je iba jednoducho organizátorom strany, ale aj stelesnením politiky strany, dodal. Podľa premiéra v súčasnosti prebieha v Maďarsku otvorený mocenský boj. Spochybňujú nielen legitimitu vlády, ale aj právo parlamentu na to, aby rozhodol o vláde. „Boj prebieha medzi demokratmi a radikálmi,“ formuloval Gyurcsány a zdôraznil, že nie je dôvod uzatvárať v tejto otázke kompromisy. Predseda vlády priznal, že vo vládnutí jeho kabinetu aj v ostatných štyroch mesiacoch boli chyby, ktoré treba analyzovať. Ako však dodal, v závere vládnutia bude zoznam zásluh ľavicovo-liberálnej vlády dlhší, ako zoznam chýb. Na margo protivládnych demonštrantov na Kossuthovom námestí, ktorí už 35 dní požadujú jeho odstúpenie, premiér povedal, že to síce nie je podľa jeho chuti, ani podľa chuti mnohých ďalších, napriek tomu nikdy neurobí také rozhodnutie, ktoré by bolo právne spochybniteľné. „Ak si polícia myslí, že demonštrantov nemožno v ich práve zhromažďovať sa obmedziť, tak nemožno vyvíjať žiadny nátlak. Znamenal by to začiatok smrti demokratického právneho štátu,“ poznamenal. Na zjazde, ktorého cieľom bolo zhodnotenie volebného roka 2006 a vypracovanie objednávky na nový spôsob fungovania strany, predseda ľavičiarov István Hiller povedal, že k úspešnému vládnutiu je nutné, aby MSZP otvorene podporovala vládny kabinet. Podľa Hillera je miesto pre diskusiu v strane, ale zároveň zdôraznil, že socialisti stoja za premiérom Gyurcsányom. Po zverejnení tajnej nahrávky prejavu premiéra na straníckej pôde, v ktorej Gyurcsány priznal, že v kampani jarných parlamentných volieb socialisti klamali o hospodárskom stave krajiny, opozícia požadovala odstúpenie predsedu vlády, v parlamente ho však koaličná väčšina „podržala“. Delegáti najvyššieho orgánu strany sa budú zaoberať aj otázkami vytvorenia riadiacej štruktúry, a obnovenia systému spoločenských vzťahov, a zmenami stanov, ktoré z toho vyplývajú. Zjazd, ktorý sa bude zaoberať voľbou nového vedenia strany, sa bude konať vo februári 2007.

MSZP stojí za premiérom Ferencom Gyurcsányom

21. októbra 2006

Maďarská socialistická strana (MSZP) stojí za premiérom Ferencom Gyurcsányom. Vyhlásil to dnes v Budapešti v úvode zjazdu MSZP predseda strany István Hiller. Na zjazde, ktorého cieľom by malo byť zhodnotenie volebného roka 2006 a vypracovanie „objednávky” na nový spôsob fungovania strany, líder ľavičiarov povedal, že k úspešnému vládnutiu je nutné, aby MSZP otvorene podporovala vládny kabinet. Podľa Hillera je miesto pre diskusiu v strane, ale zároveň zdôraznil, že socialisti stoja za premiérom Gyurcsányom. Po zverejnení tajnej nahrávky prejavu premiéra na straníckej pôde, v ktorej Gyurcsány priznal, že v kampani jarných parlamentných volieb socialisti klamali o hospodárskej situácii krajiny, opozícia požadovala odstúpenie predsedu vlády, v parlamente ho však koaličná väčšina „podržala”. V hodnotení tohtoročných parlamentných a komunálnych volieb predseda MSZP poďakoval voličom za to, že podporili socialistov k tomu, aby sa dostali k moci, a priznal, že voľby do miestnych samospráv MSZP prehrala. „V tejto situácii je MSZP odkázaná na spoluprácu,” dodal Hiller a požiadal miestnych aj celoštátnych socialistických politikov, aby začali rokovať o spolupráci s ďalšími politickými silami, lebo - ako konštatoval - to je záujmom krajiny. Delegáti najvyššieho orgánu strany sa budú zaoberať aj otázkami vytvorenia riadiacej štruktúry, a obnovenia systému spoločenských vzťahov, a zmenami stanov, ktoré z toho vyplývajú. Zjazd, ktorý sa bude zaoberať voľbou nového vedenia strany, sa bude konať vo februári 2007.

Za učenie plať!

20. októbra 2006 - gmp (SRo)

Maďarskí vysokoškoláci nesúhlasia s plánmi vlády zaviesť istú formu školného - na Budínskom hrade usporiadali večer protestnú demonštráciu. Na demonštráciu očakávala Celoštátna konferencia študentských samospráv desaťtisíc ľudí, no napriek tomu, že do hlavného mesta prišli študenti aj z vidieckych miest, účasť bola slabšia. Organizátori uviedli, že mnohé vysoké školy znemožnili svojim poslucháčom cestu na demonštráciu. Rečníci pripomenuli sľuby vládnych strán ešte z predvolebnej kampane na jar tohto roku, že nikto neuvažuje o žiadnej podobe spoplatnenia vysokoškolského štúdia, no teraz zavádzajú školné pod zámienkou reforiem. Na bakalárskom stupni 105 tisíc forintov - zhruba 15 tisíc korún - a na magisterskom 150 tisíc forintov, čo je vyše 20 tisíc korún - taký má byť poplatok, ktorý sa oficiálne nazýva čiastkový príspevok na rozvoj, v maďarskej skratke FER, čo podľa vysokoškolákov nie je férové. Preto na večernej, asi dvojtisícovej demonštrácii na budínskom hrade dvíhali aj transparenty s nápisom: Lenin povedal - učiť sa, učiť sa, učiť sa, maďarská vláda hovorí - platiť, platiť, platiť.

Poplatky v zdravotníctve

19. októbra 2006 - gmp (SRo)

Maďarská vláda schválila ďalšie návrhy zdravotníckych zákonov, ktoré zavádzajú okrem iného aj poplatky za návštevu lekára a za pobyt v nemocnici. 300 forintov, čiže niečo vyše 40 korún bude musieť zaplatiť pacient za každú návštevu u lekára a taká istá bude aj denná taxa za pobyt v nemocnici. Dvojnásobok tejto sumy budú inkasovať vtedy, keď niekto využije služby cudzieho a nie vlastného, domáceho lekára. Zaujímavé sa zdá riešenie, keď sa vyúčtuje tisíc forintov, necelých 150 korún za využitie pohotovostnej služby v neodôvodnenom prípade. Pacient v každom prípade dostane účet s presne vymenovanými lekárskymi úkonmi. Minister zdravotníctva Lajos Molnár si od týchto nových opatrení sľubuje zatlačenie úplatkárstva a zníženie počtu návštev u lekára, okrem toho aj zisk zhruba 30 miliárd forintov. S príjmami môžu nakladať lekári a zdravotnícke zariadenia ľubovoľne, dane z nich však zaplatiť musia. Opozícia kritizuje novú zdravotnícku politiku vlády celkovo, no osobitne sa jej nepozdáva, že poplatok u lekára sa ruší po dvadsiatej návšteve v roku - Zdôrazňuje, že spoplatnenie by sa malo zaviesť práve až po určitom počte návštev u lekára.

Daňový úrad sa chystá skontrolovať „veľmi majetných“

19. októbra 2006 - gmp (SRo)

Daňový úrad v Maďarsku sa chystá na budúci rok skontrolovať desaťtisíc ľudí, ktorí patria do kategórie veľmi majetných. Ráta pri tom aj s „oznámeniami“ občanov, no a ako píše dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság, ozývajú sa aj naštvané exmanželky. Predstaviteľ daňového úradu v denníku Népszabadság vykresľuje postup pri budúcich „hĺbkových“ kontrolách takto: človek dostane najprv list, v ktorom sú otázky týkajúce sa životnej úrovne a majetkových pomerov, najmä však kúpnych zmlúv. Oslovený po tejto výzve musí zostaviť zoznam všetkých zmlúv o nákupe automobilov, či nehnuteľností, ale musí uviesť aj nákladnejšie cesty do zahraničia, no a bankové vklady a cenné papiere sa takisto nachádzajú medzi elementmi, o ktoré má daňový úrad záujem. Kontrola sa bude týkať papierov z posledných piatich rokov. Tieto dobrovoľne poskytnuté údaje potom daňový úrad porovná s majetkovými priznaniami, a zisťuje, či príjmy boli dostatočne vysoké na pokrytie rastu majetku. Kontrolór bude mať prístup do všetkých pozemkových registrov, ale aj peňažné ústavy budú povinné poskytnúť informácie o pohyboch na účte skúmanej súkromnej osoby. Dokonca bude možný v sporných prípadoch osloviť aj cestovné kancelárie a letecké spoločnosti. Népszabadság píše, že odkedy sa rozšírili správy o pripravovaných daňových kontrolách, „občianska aktivita“ sa zvýšila, čiže oznámenia na daňový úrad sú častejšie. „Udavača“ motivuje často osobný konflikt či urazenosť, neraz sa „ohlási“ odvrhnutá bývalá manželka. Od 15. septembra tohto roku treba „vydokladovať“ všetky majetkové prvky, už nestačí výpoveď svedka, teda napríklad darovanie väčšieho finančného obnosu v rodine by malo byť podložené oficiálnou darovacou listinou či zmluvou - píše denník Népszabadság.

Slota vyzval opozíciu dištancovať sa od SMK

21. októbra 2006

Predseda SNS Ján Slota dnes vyzval slovenské parlamentné opozičné strany, aby sa dištancovali od Strany maďarskej koalície (SMK), kým neuzná Trianonskú dohodu a Benešove dekréty ako niečo nespochybniteľné. „Dovtedy by sa slovenské strany nemali s nimi stýkať. Kto spochybňuje Trianon, spochybňuje slovenskú štátnosť,” skonštatoval Slota. Ďalej zdôraznil, že národniari nikdy nemali výhrady k Maďarom a maďarskej národnosti, ale vždy k maďarským politikom. „Už v roku 2005 sme protestovali proti ohováraniu SMK v Bruseli,” dodal Slota. Správu o činnosti strany označil Slota za najpozitívnejšiu od roku 1998. „Po štyroch rokoch sme opäť v parlamente a po ôsmich rokoch opäť tam, kam patríme - vo vláde. Naša strana je ako moderná armáda - nie je dôležitý počet, ale profesionalita a odhodlanosť a vernosť myšlienkam a ideám SNS, ktoré sú staré 135 rokov,” povedal líder národniarov. Na margo zahraničnej politiky SNS poukázal Slota na dobré vzťahy s Úniou pre Európu národov, najmä s talianskou Alleanze Nazionale. Zdôraznil, že na jar budúceho roka pripravuje SNS v Bratislave stretnutie všetkých frakcií Únie pre Európu národov. „Chceme ukázať, že SNS je normálna vlastenecká patriotická sila, ktorá je v každom štáte Európskej únie,” uviedol Slota. Delegáti 15. snemu Slovenskej národnej strany (SNS) potvrdili vo funkcii predsedu Jána Slotu, päť členov predsedníctva a ústrednú tajomníčku SNS. Prvou podpredsedníčkou SNS zostáva Anna Belousovová, podpredsedami Rudolf Pučík, Valentín Švidroň, Dušan Švantner, Jaroslav Paška a ústrednou tajomníčkou Viera Králičeková. Slota vyzval delegátov snemu, aby rozhodli, kto má v ďalšom období viesť SNS po tom, ako sa spolu s členmi predsedníctva vzdali svojich funkcií.

Schopní vyrobiť atómovú bombu

18. októbra 2006

Spolu s Českou republikou, Slovenskom a ďalšími tridsiatimi štátmi označil šéf Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu Mohamed El-Baradei aj Maďarsko za krajinu, ktorá by bola schopná vyrobiť atómovú bombu. Budapeštiansky denník Népszabadság v tejto súvislosti oslovuje odborníkov z oblasti nukleárnej energie a medzinárodného práva. Zaradenie Maďarska do skupiny štátov schopných vyrobiť atómovú bombu sa zakladá pravdepodobne na tom, že krajina má jadrovú elektráreň, v Budapešti funguje výskumný reaktor, ktorý je teoreticky schopný vyrobiť plutónium, no a vo vrchovine Mecsek jestvujú isté zásoby uránovej rudy - konštatuje Népszabadság a pripomína, že El-Baradei nemenoval žiadnu krajinu, zoznam zverejnili BBC a CNN. Generálny riaditeľ maďarského úradu pre jadrovú energiu József Rónaky tvrdí, že systém nešírenia jadrových zbraní upravujúci nukleárnu činnosť je síce „deravý“, ale neustále ho „opravujú“. Medzinárodná agentúra sústavne kontroluje zariadenia v krajinách, ktoré sa k zmluve pripojili. Ich prácu sleduje kamerami a kedykoľvek môže urobiť kontrolu aj na mieste, kdekoľvek môže odobrať vzorky. Všetky členské štáty Európskej únie túto zmluvu ratifikovali. Agentúra vyhlásila, že v krajinách únie, ktoré nepatria k jadrovým mocnostiam, nie sú náznaky činnosti smerujúcej k výrobe atómových zbraní a Maďarsko bolo prvé, o ktorom to kontrolóri konštatovali roku 2004. Rónaky ďalej opisuje možnosti výroby takýchto zbraní, no konštatuje, že by išlo o mimoriadne komplikované a nákladné metódy, no najdôležitejšie je, že Maďarsko ani nechce vyrobiť jadrovú zbraň. Maďarsko podpísalo v tejto záležitosti tri medzinárodné zmluvy: o nešírení jadrových zbraní z roku 1968, o garanciách s Medzinárodnou agentúrou z roku 1972 a doplňujúci protokol z roku 1998. Tieto umožňujú vopred neoznámené, nečakané kontroly v maďarských jadrových zariadeniach, čiže tento kontrolný systém v plnej miere vylučuje, aby Maďarsko začalo programy jadrového zbrojenia - konštatuje v denníku Népszabadság odborník na medzinárodné právo László Valki.

Pál Csáky: Fico nesplnil sľub nemeniť status quo

19. októbra 2006

Podpredseda SMK Pál Csáky a bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry Agnes Biró včera obvinili premiéra Roberta Fica, že nedodržal svoj sľub nezasahovať do postavenia menšín. V návrhu štátneho rozpočtu sa totiž podľa nich takmer o polovicu znížila suma určená na podporu menšinových kultúr. Z takmer 160 miliónov v roku 2006 na osemdesiat miliónov, povedala na tlačovej konferencii Biró. Csáky sa tiež ohradil proti tvrdeniam podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, že v čase svojho pôsobenia na poste podpredsedu preferoval maďarskú menšinu, ktorá podľa neho v prepočte na jedného občana dostávala na kultúru najmenej. Súhlasíme s tým, že treba viac prostriedkov na rómsku kultúru, ale odmietame, aby to bolo na úkor maďarskej, dodal Csáky. SMK preto predloží návrh zákona o financovaní menšín.

Hedvigu Malinovú môžu stíhať za zavádzanie

19. októbra 2006

Okresný prokurátor v Nitre Igor Seneši zamietol sťažnosť Hedvigy Malinovej proti zastaveniu trestného stíhania údajného útoku proti jej osobe. Ju samotnú teraz môžu stíhať za zavádzanie vyšetrovateľov. Povedal to i generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Prokuratúra už dostala trestné oznámenie v tejto veci od istého občana z Bratislavy. Malinová sa o rozhodnutí prokurátora dozvedela včera od redaktorky Új Szó. Povedala, že cíti veľké sklamanie. „Po uzavretí vyšetrovania a obvinení mojej osoby z klamstva je to druhá facka, s ktorou som nerátala. Neviem, čo bude ďalej, ale v plnej miere dôverujem svojmu advokátovi a stále dúfam, že sa preukáže pravda,” povedala. Na otázku Új Szó, ako vníma skutočnosť, že proti nej môže byť vznesené obvinenie, povedala, že aj toto môže byť šanca na pokračovanie vyšetrovania. Podľa vyjadrenia nemenovaného policajného zdroja je však možné, že Malinová bude postavená pred súd len na základe doterajších výsledkov vyšetrovania. Nitriansky prokurátor dospel k záveru, že Malinovej sťažnosť je neodôvodnená. „Nezistil také skutočnosti, ktoré by svedčili o zaujatom konaní vyšetrovateľov. Nedospel ani k záveru, že by vyšetrovateľ zámerne a cieľavedome urobil z Malinovej simulantku alebo by konal na niečí pokyn,” povedal hovorca nitrianskej prokuratúry Jaroslav Maček. Vyšetrovaním bolo podľa neho nepochybne zistené, že sa nestal skutok, ktorý Malinová opísala. K dôvodom rozhodnutia sa prokuratúra nechce vyjadrovať skôr, než rozhodnutie s odôvodnením dostane Malinová. Bude právoplatné až po prevzatí a nedá sa napadnúť. Malinová podala sťažnosť proti zastaveniu stíhania pred mesiacom a dva razy ju doplnila. „Spis bol pomerne obsiahly. Mal spolu 85 strán a prílohy,” povedal Maček. Prokurátor zamietol aj Malinovej štyri sťažnosti proti uzneseniam vyšetrovateľa o pribratí znalcov, ktorí robili posudky. Tri sú z kriminalisticko-expertízneho ústavu a štvrtý je lekársky. Prokuratúra dostala trestné oznámenie vo veci Malinovej od občana z Bratislavy, ktorý ju podal 6. októbra na Generálnu prokuratúru. Tá ju postúpila na Okresnú prokuratúru do Nitry, ktorá o nej rozhodne. Proti Malinovej nebolo vznesené obvinenie. Pokyn na to môže dať prokurátor vyšetrovateľovi. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka včera podľa TASR vyhlásil, že študentke hrozí trestné stíhane za zavádzanie orgánov činných v trestnom konaní. Presný postup ešte premyslený nemá, konkrétne kroky by mali byť známe budúci týždeň. „Najprv sa oboznámime s rozhodnutím a jeho dôvodmi. Počítali sme so všetkými alternatívami, no vyjadrovať sa k nim nebudeme,” povedal SME advokát Malinovej Roman Kvasnica. Ani po rozhodnutí prokuratúry nepochybuje o tom, že „útok, ako ho popísala Hedviga Malinová, sa stal”. Študentka Malinová chodí ďalej do školy.

Olaszliszka - Rómovia sa boja o život

18. októbra 2006

Len 60 kilometrov od slovenských hraníc, v maďarskej dedinke Olaszliszka, zlynčovali človeka ako v stredoveku! Včera sa tam dalo napätie doslova krájať. Stovky skinhedov sa údajne chystajú na miestnych Rómov. Práve traja z nich ubili na smrť vodiča, ktorý predtým zrazil a ľahko zranil 11-ročné dievča. Správa o skinhedskej vendete vyvolala medzi miestnymi Rómami paniku. Väčšina utiekla do susednej dediny. Tí, čo ostali, sa zabarikádovali vo svojich domoch. Situáciu sa snažili upokojiť policajti, ktorých autá neustále hliadkovali v uliciach Olaszliszky. Pred domom, kde trojica útočníkov zlynčovala nevinného vodiča, horia sviečky. Obyvatelia obce k nim kladú kvety. Pridala sa aj rodina, ktorej členovia dobili na smrť 44- ročného učiteľa Lajosa Szögiho. „To, čo sa stalo, nás veľmi mrzí. Tým trom asi preskočilo, nevedeli, čo robia. Keby sa tak dal vrátiť čas,“ povzdychol si Dénes Mata Balog, bratranec 11-ročnej Kitty Horváthovej. Práve tú nešťastný vodič zachytil spätným zrkadlom a ľahko zranil. Otca, brata a strýka dievčaťa to tak rozzúrilo, že učiteľa vytiahli z auta. Po 45 ranách priamo do hlavy bezvládne telo zostalo ležať na zemi pred zrakom početnej skupiny divákov. Drámu bezprostredne sledovali aj dve maloleté dcéry obete. To všetko sa odohralo presne pred domom Horváthovcov, ktorý je teraz prázdny. Traja brutálni vrahovia už sedia za mrežami, ženy a deti sa presťahovali k susedom. Jedným zo zadržaných je aj 19-ročný čerstvý poslanec samosprávneho kraja pre rómsku menšinu. Za brutálnu vraždu hrozí trom mužom doživotie. Počet obvinených sa pravdepodobne ešte rozrastie. Mimochodom, Kitty je už doma. Podľa príbuzných jej našťastie nič nie je, s okolím však nekomunikuje. Ona a jej mama dokonca vôbec nevychádzajú z domu. „Boja sa. Policajti nám povedali, že sa na nás chystá asi 1 200 skinhedov z Miskolca a Budapešti.

Pochovali učiteľa, ktorého zlynčovali

21. októbra 2006

V maďarskom Tiszavasvári dnes za účasti vyše dvetisíc smútiacich pochovali učiteľa, ktorého minulú nedeľu dobili na smrť Rómovia. Muž v obci Olaszliszka ľahšie zranil pri dopravnej nehode 11-ročné dievčatko, ktorého príbuzní vodiča zlynčovali. S nebohým sa rozlúčila manželka, tri deti, kolegovia aj žiaci zo základnej školy, kde vyučoval zemepis. Medzi prítomnými bola aj skupinka občanov z Olaszliszky, ktorí svojou prítomnosťou vyjadrili sústrasť rodine. Polícia po tragickom prípade v severovýchodnej župe Borsod-Abaúuj-Zemplén, ktorý sa stal pred očami dvoch dcér obete, vzala do väzby tri osoby. Súd povolil uvaliť na nich mesačnú vyšetrovaciu väzbu. Z Olaszliszky zo strachu pred pomstou odišlo tento týždeň niekoľko rómskych rodín. V čase pohrebu občianske organizácie v Maďarsku zorganizovali celoštátnu protestnú akciu, v rámci ktorej sa občania na námestiach miest a obcí na minútu zastavili a nemo sklonili svoje hlavy na protest tomu, aby sa brutalita a násilie z Olaszliszky nikdy a nikde nezopakovali.

Lynč šokoval Maďarov, Rómovia sa boja

18. októbra 2006

Brutálny zločin otriasa Maďarskom. Prípad Lajosa Szőgiho, ktorého pred očami jeho detí na smrť dobil rozzúrený dav, vytlačil z čela správ už mesiac trvajúcu vnútropolitickú krízu. Štyridsaťštyriročný učiteľ zemepisu je mŕtvy od nedele. Maďarské médiá však až včera prekonali ostych a o šokujúcom lynči v obci Olaszliszka na severovýchode krajiny obšírne informovali aj s jeho etnickými súvislosťami. V rámci politickej korektnosti sa totiž v prvých správach neuvádzalo, že páchateľmi boli Rómovia. Szőgimu sa rozhodli pomstiť za to, že bočným zrkadlom zasiahol dievča prebiehajúce cez cestu. To sa skotúľalo do jarku, ale neutrpelo vážnejšie zranenie a na vlastných nohách odbehlo, keď jej šofér chcel poskytnúť pomoc. Vtedy sa už na auto vrhli jej príbuzní so susedmi. Vodiča násilím vytiahli na cestu a začali ho kopať hlava-nehlava. Pri pitve sa na jeho tele našli stopy po takmer päťdesiatich kopancoch a úderoch, väčšina z nich mierila na hlavu. Keď sa Szőgi už nehýbal, podľa svedkov, na ktorých sa odvoláva denník Magyar Hírlap, niekto ešte zakričal na jeho hrôzou roztrasené dcéry: „Vás najskôr znásilníme a potom dopadnete ako váš otec.” Našťastie, päť- a štrnásťročné dievčatá jedna Rómka odviedla do bezpečia. Polícia zatiaľ zatkla troch predpokladaných páchateľov -otca a brata zrazeného dievčaťa a ich príbuzného. Za mimoriadne brutálnu vraždu im hrozí pätnásť rokov väzenia až doživotie. Vyšetrovatelia rátajú s tým, že obvinených bude viac. Podľa svedkov nešťastného vodiča lynčovalo asi sedem chlapov. „Páchateľov tohto strašného zločinu treba v súlade so zákonmi prísne potrestať,” cituje Magyar Hírlap starostu Olaszliszky Gyulu Feketeho. „Myslím si však, že trest si zaslúži každý, kto tam bol a lynču nezabránil,” dodal Fekete na adresu asi päťdesiatich ľudí, ktorí sa údajne pobavene prizerali zločinu. V obci, kde z 1 800 obyvateľov takmer tretinu tvoria Rómovia, vládne strach. V pondelok v Olaszliszke prepukla panika, keď sa rozchýrilo, že tlupy skínov sa k nim chystajú na trestnú výpravu, napísal denník Népszabadság. Vyše sto miestnych Rómov z dediny ušlo. Na člnoch sa preplavili cez Bodrog. Útočisko hľadali v lese, opustenej tehelni a rómskej osade. Hoci polícia v dedine posilnila hliadky, nie všetci Rómovia uposlúchli výzvu starostu na návrat. Na internetovú adresu obce prišli desiatky rasistických odkazov. Anonymný výhražný list včera dostal aj predseda obecnej rómskej samosprávy László Fercsák. „Cigáni, darmožráči, zvieratá, zabili ste nevinného človeka, podpálime vám domy. Benzín a zápalky na vás,” citoval z listu pre agentúru MTI. „Toto pritom nie je rómska záležitosť,” tvrdí Fercsák. „Stala sa vražda, a to je kriminálna záležitosť.”

Rómovia idú do Švédska

20. novembra 2006 - gmp (SRo)

Vo Švédsku je už vyše 200 Rómov z Maďarska, posledná skupina odišla do Malmö včera. S udelením politického azylu rátať nemôžu, švédske úrady sú im ochotné preplatiť cestu späť, domov. Už niekoľko týždňov odchádzajú Rómovia najmä z juhu Maďarska v menších skupinách - väčšinou v nádeji, že získajú prácu, či aspoň finančnú podporu, podaktorí sa mylne domnievajú, že dostanú politický azyl. Včerajšiu skupinu na letisku v Malmö nečakal nikto, do utečeneckého hotela sa dostali vďaka „sponzorácii“ maďarských médií, ktoré vyslali na miesto početné štáby. Mnohí Rómovia predali svoj nehnuteľný majetok, aby mohli zakúpiť letenku, no evidentne nemajú presné informácie o tom, čo ich vo Švédsku čaká. Švédska ambasáda v Budapešti zaplatila v maďarských novinách veľkoplošné inzeráty, v ktorých vysvetľuje možnosti takýchto imigrantov a vyvracia správy o „závratných sumách“, ktoré by mali poskytovať ako podporu. Tak či tak, Rómov umiestňujú na vidieku v malých hoteloch a drevených domčekoch a poskytujú im základnú opateru. Azyl im však neudelia, pretože prišli z členskej krajiny Európskej únie.

Švédsko sa obáva masového prílivu maďarských Rómov

18. novembra 2006

Iba z juhomaďarskej župy Baranya v posledných týždňoch odcestovalo do Švédska viac ako sto Rómov. Migráciu podľa maďarských médií vyvolali správy o štedrých švédskych sociálnych dávkach pre tých, ktorí v krajine zažiadajú o azyl. Sami Rómovia tvrdia, že ich priťahujú správy, že môžu na severe získať prácu. Odchod z Maďarska vo Švédsku odôvodňujú útlakom, policajnou brutalitou a sociálnou situáciou, ktorá im znemožňuje, aby sa uživili doma. Švédske veľvyslanectvo v Budapešti vydalo vyhlásenie, v ktorom správy o vysokých dávkach popiera. Podľa neho dostanú prichádzajúci iba minimálnu čiastku na čas, než bude ich žiadosť posúdená. A na udelenie azylu niet v prípade občana členskej krajiny únie žiadna šanca, povedal internetovým novinám Index tajomník veľvyslanectva Johan Berglund. V októbri posúdil švédsky imigračný úrad 27 žiadostí maďarských občanov o azyl, 25 ich odmietol a dve žiadosti podávatelia stiahli, povedala hovorkyňa úradu Marie Andersson. Maďarsko už zažilo niekoľko vĺn migrácií svojich Rómov do zahraničia. Pred niekoľkými rokmi to masovo skúšali v Kanade, ale v drvivej väčšine sa museli vrátiť. Veľkú pozornosť v roku 2000 vyvolal odchod niekoľkých desiatok Rómov do Štrasburgu. Odišli potom, čo im doma miestne úrady zbúrali domy. Väčšina ich dodnes žije spokojne vo Francúzsku prevažne zo sociálnych dávok.

Odchod Maďarov do Švédska

15. novembra 2006 - gmp (SRo)

Stodvadsaťdva maďarských občanov požiadalo vo Švédsku v poslednom mesiaci politický azyl a v dohľadnom čase sa očakáva príchod ďalších štyridsiatich rodín. Oznámil to v Budapešti hovorca ministerstva zahraničných vecí. Hovorca Viktor Polgár neupresnil, či ide o maďarských občanov rómskej národnosti, ale podľa správ z Malmö je to pravdepodobné. Práve do tohto švédskeho mesta prišli desiatky ľudí predovšetkým za prácou, zároveň požiadali aj o politický azyl. Švédske utečenecké úrady by mali celú záležitosť vyšetriť urýchlene a dá sa očakávať, že maďarských občanov vyhostia, pretože obe krajiny sú členmi Európskej únie. Polgár informoval aj o tom, že v oblasti južných miest Pécs a Mohács sa rozšírili správy, podľa ktorých vo Švédsku možno získať podporu vo výške 30 tisíc korún, čo však nie je pravda - švédske úrady síce poskytujú finančnú podporu, ktorá však stačí iba na základné potreby. Maďarská strana vyslovuje domnienku, že niekto organizuje odchod takéhoto vysokého počtu ľudí do Švédska. A prečo práve do Malmö? - lebo tam prevádzkuje linku istá nízkorozpočtová letecká spoločnosť.

Rozšíri sa počet rómskych „euroobčanov“

20. novembra 2006

Odborníci v Maďarsku už dlhší čas upozorňujú Európsku úniu na to, že vstupom Rumunska a Bulharska sa rozšíri počet rómskych „euroobčanov“ o takmer tri milióny, čo znamená nakopenie vnútorných problémov spoločenstva. Téme sa dnes venuje budapeštiansky denník Népszabadság. V Rumunsku žije okolo dvoch miliónov, v Bulharsku asi 700 tisíc Rómov - pripomína na úvod Népszabadság a oslovuje maďarskú europoslankyňu Katalin Lévaiovú, ktorá je predsedníčkou Rómskeho fóra Európskeho parlamentu. Konštatuje, že Európska únia sa ťažko borí s problémom integrácie menšinových spoločenstiev v oblasti školstva a pracovného trhu. Dokonca ani v štátoch, kde ekonomika funguje dobre, sa nezlepšilo postavenie menšín. Možno iba odhadnúť, koľkí zo 480 miliónového obyvateľstva členských štátov Európskej únie budú od 1. januára Rómovia. Vo Francúzsku, kde žije kočovným životom azda najviac Rómov v západnej Európe, nemožno ani položiť otázku týkajúcu sa etnickej príslušnosti. Experti tvrdia, že momentálne možno hovoriť o desiatich miliónoch Rómov, k čomu treba prirátať takmer tri milióny z Rumunska a Bulharska. Tieto dve krajiny v počte Rómov predbehnú aj Maďarsko a Slovensko - píše Népszabadság. Dvaja noví členovia sú zároveň najchudobnejšími krajinami únie, no ani jedna z nich nedostane viac peňazí zo spoločnej kasy len preto, lebo v nich žije početná rómska populácia - no zo sociálnych fondov môžu čerpať takým spôsobom, aby z toho profitovali aj Rómovia. Postavenie Rómov z dvoch nových krajín sa sotva zmení zo dňa na deň - aj doteraz sa mohli pohybovať na území Európskej únie slobodne, odteraz budú môcť s občianskym preukazom a bez toho, aby museli preukázať financie na živobytie počas pobytu v zahraničí. Pracovný trh mnohých štátov je uzavretý, no a sociálna podpora sa dáva len po odpracovaní určitého času... Európskych Rómov spája ich diskriminácia, dokonca niekoľkonásobná - konštatuje vo svojej správe pre Európsky parlament ďalšia maďarská poslankyňa Lívia Járóková, ktorá menuje najčastejšie problémy na celom kontinente: sú to predsudky, o 15 rokov nižší priemerný vek, mimoriadne vysoký pomer nezamestnaných, diskriminácia v škole, alebo aj nútená sterilizácia rómskych žien.

Maďarsko má po 150 rokoch nového rómskeho vajdu

29. októbra 2006

Novým maďarským rómskym vajdom je od soboty 39-ročný stavebný podnikateľ Csaba Kállai. Slávnostnej inštalácii vodcu komunity Rómov, k voľbe ktorého došlo po vyše 150 rokoch, predchádzal sprievod šiestich kočiarov a bielej 12-miestnej limuzíny značky Lincoln Navigator po budapeštianskych uliciach, ktorý zabezpečovali policajti na motocykloch. Úlohou nového vajdu všetkých Rómov v Maďarsku, ktorého zvolili jednohlasne významní rómski predstavitelia - medzi nimi známi spisovatelia a hudobníci ocenení vysokými maďarskými štátnymi vyznamenaniami - bude reprezentovať záujmy Rómov a urovnať ich vzájomné spory. Vajdovia v poslednom období existovali iba v jednotlivých obciach a mestách a volili ich tamojšie rodiny. „Naším cieľom je zachovať používanie rómskeho jazyka, aby nevymizol. Ak to nezačneme teraz, môže sa stať, že vymrie naša kultúra,” povedal pre maďarskú komerčnú televíziu Hír TV nový vajda. Zároveň pripomenul, že Rómovia majú svoj vlastný nepísaný zákon a že vo vzájomnom vzťahu má ich slovo veľkú váhu. Na margo nedávneho prípadu, keď rómski občania v Maďarsku dobili na smrť učiteľa, ktorý ľahšie zranil pri nehode rómske dievčatko, Kállai konštatoval, že by sa to nestalo, keby pred piatimi rokmi už inštitút rómskeho vajdu fungoval. Ako dodal, o osud Rómov sa zaujíma už dlhšie, doposiaľ bol samosprávnym poslancom v Újszásze, a odteraz jeho úlohou bude integrovať všetkých maďarských Rómov a udržiavať dialóg medzi touto menšinou a väčšinovým spoločenstvom. V úvode slávnosti v športovej hale Ferencvárosu za účasti 2000 domácich a zahraničných Rómov vztýčili maďarskú, rómsku a indickú vlajku. Po slávnostnej ceremónii nasledovala zábava až do dnešného rána, na ktorej podávali dvoch pečených volov, 500 kurčiat, paprikáš z kohútich stehien a pŕs v želatíne, 5100 litrov piva, 600 litrov pálenky, 700 litrov sektu, 250 litrov vína a približne 10.000 fliaš nealkoholických nápojov.

Má či nemá Maďarsko celoštátneho vajdu?

18. novembra 2006 - gmp (SRo)

Má teraz Maďarsko „celoštátneho“ cigánskeho vajdu, alebo nemá? To je otázka týchto dní u našich južných susedov. Jeden „samozvaný“ by sa aj našiel. „Rada starších“ ho však plánuje vyobcovať. Väčšinová maďarská spoločnosť sa pozerá s úsmevom na toto „operetné“ dianie v menšinovom spoločenstve, pričom v hĺbke tlejú skutočné konflikty, ktoré z času na čas vyjdú aj na povrch a vedú k fyzickým konfliktom. A kde je vtedy vajda? O voľbe tohto „pohlavára“ a následnom „rómskom rinčaní“ hovorí náš nasledujúci príspevok. Títo Rómovia, ktorých počujete hrať sú v Maďarsku všeobecne uznávaní - je to predsa Stočlenný cigánsky orchester... Iní Rómovia zasa vyvolávajú až nenávisť - napríklad tí z obce Olaszliszka: prednedávnom v tejto dedine „biely“ človek zrazil na ulici cigánske dievčatko, ktoré však iba padlo na zem a sotva sa zranilo, no okolo stojaci Rómovia okamžite napadli vodiča a v priebehu niekoľkých minút ho dobili na smrť. Vzápätí sa museli miestni Cigáni skrývať v lese pred pomstou rôznych radikálnych výjazdových skupín... Ťažko povedať, či by bol vajda pomohol - zrejme nie, a najmä nie taký, ktorého zvolili za okolností, ktoré maďarské médiá jednohlasne označujú za operetné. Čo sa vlastne stalo? Za okázalých okolností sa zišlo niekoľko desiatok Rómov v jednej budapeštianskej športovej hale a jednoducho vyhlásili mladého podnikateľa zo svojich radov za celoštátneho vajdu. Výsledok oznámil známy a uznávaný rómsky spisovateľ György Rostás Farkas, ktorý bol hlavným iniciátorom tejto voľby. Csaba Kállai, práve zvolený celoštátny vajda. A vysvetľuje, prečo túto funkciu zobral on, sotva tridsaťročný: „Už 150 rokov nejestvuje v Maďarsku vajda, a k tomu, aby sme celý systém vybudovali znovu, je potrebný mladý človek. Keby sme teraz zvolili za vajdu starého, 75-ročného Cigána, a ten by nedajbože umrel, opäť sa pretrhne vajdovský systém.“ No ale! Smerodajné rómske spoločenstvá v Zadunajsku sa nestačia čudovať: ich sa nikto nespýtal, pričom u nich takzvaní regionálni vajdovia jestvujú - až traja. Spolu s radou starších sa zišli vzápätí v Győri, na takzvaný „romani kris“, čiže rómsky súd, na ktorom predovšetkým zdôrazňovali, že Csabu Kállaia vlastne nikto z nich ani nepozná. Sú to takzvaní olahskí Cigáni, ktorí tvoria asi 15 percent celkovej rómskej populácie v Maďarsku, ale jedine oni si zachovali svoj jazyk aj v každodennom živote. Pre prítomné kamery však prejdú na maďarčinu a vyslovujú nasledujúci verdikt: „Nemôže sa považovať za celoštátneho vajdu, a tento neexistujúci titul nemôže používať nikdy a nikde. Keby to predsa urobil, v tom prípade ho z radov cigánstva vyobcujeme!“ Je to najtvrdší trest. Csaba Kállai ho zrejme bude ignorovať, hoci sa odvtedy na verejnosti neukazuje. A čo robí verejnosť? Myslím tá väčšinová? Tiež sa čuduje. Možno sa teraz trocha nechala poučiť o starodávnych zvykoch vôbec, o zložení rómskeho spoločenstva, o jeho delení aspoň na tri skupiny, podľa toho, kedy prišli na územie dnešného Maďarska. Alebo registruje iba hlučné spory, hádavosť, impulzívnosť - a pozerá sa na svojich cigánskych spoluobčanov ako na niečo exotické? Nebodaj škodoradostne a ironicky konštatuje, že „veď sa nedokážu dohodnúť ani medzi sebou!“ Pritom si väčšinová spoločnosť zrejme neuvedomuje, že, veru, aj jej by sa zišiel takýto zmierovací sudca, sprostredkovateľ v konfliktoch div nie na život a na smrť. Hoci by sa nemusel nazývať vajda...

Košické a miškovecké divadlo si navzájom vymenia predstavenia

16. októbra 2006

V rámci Programu susedstva Maďarsko, Slovensko, Ukrajina sa v sezóne 2006/2007 uskutočnia výmeny predstavení medzi košickým Štátnym divadlom (ŠD) a Národným divadlom v Miškovci. Ako informoval Igor Sabol z košického Štátneho divadla, na základe odporúčania spoločného riadiaceho výboru získal program výmeny predstavení medzi divadlami z Košíc a Miškovca podporu z európskeho fondu a štátneho rozpočtu 2 milióny korún. Košické divadlo predvedie v Miškovci operné predstavenia Barbier zo Sevilly a Čarovná flauta, ako aj baletné predstavenia Rómeo a Júlia, Bolero, Carmen a Malý princ. Miškovecké divadlo predvedie v Košiciach tri operetné galapredstavenia, muzikál A kölyök, moderný tanec Faust - Prospero a Bolero.

V SND uvedie Jókaiho divadlo hru Chicago v maďarčine

16. októbra 2006

Jókaiho divadlo z Komárna dnes uvedie na javisku Činohry Slovenského národného divadla (SND) v divadle P. O. Hviezdoslava muzikál Chicago. Pre divadlo, ktoré hrá v maďarskom jazyku, to bude prvé hosťovanie v SND v aktuálnej 87. divadelnej sezóne 2006/2007. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa SND Zuzana Golianová. Inscenácia, ktorú režíroval v Komárne Máté Szabó, je príbehom dvoch vrahýň bažiacich po sláve a ich stretnutí s vypočítavým a chamtivým právnikom. V hlavných úlohách sa predstavia Anita Szvrcsek, Anna Balogh a Tibor Tóth. Chicago je mestom zločinu. Ku koncu dvadsiatych rokov žilo v tomto meste viac zločincov, banditov a zlodejov ako čestných občanov. Zákaz alkoholu vyvolal takú reťazovú reakciu, že ostať v tom čase čestným bolo nielen nemožné, ale jednoducho luxus. Z tohto začarovaného kruhu sa dalo uniknúť jediným možným spôsobom- pomocou médií. Zboristka Roxie Hart túži po sláve, sníva o tom, že aj ona bude raz slávna ako Vellma Kelly, najväčšia hviezda tých čias. Vellma je však obvinená z dvojnásobnej vraždy a zavrú ju do väzenia, kam sa tak isto dostáva aj Roxie. Vellma za vraždu manžela a jeho milenky, Roxie dáva „zbohom“ nevernému milencovi. Advokát Billy Flynn sa po Vellme ujíma aj prípadu Roxie. Dievčatá, z ktorých sa stanú protivníčky a súperky prídu veľmi skoro na to, že len dovtedy budú o nich písať noviny, kým nevykonajú niečo „krvavejšie,“ čo by bolo zároveň pre médiá niečím novým.

Ágnes Balázs: Andersen alebo Rozprávka rozprávky

(Magyar Színház - Maďarské divadlo, Budapešť) Sotva existuje dospelý alebo dieťa, ktorí by nepoznali rozprávky Hansa Christiana Andersena. Ale pravdepodobne málo ľudí vie, že život samotného veľkého spisovateľa bola očarujúca rozprávka. Túžil po svetovej sláve, obecenstvo chcel očariť ako herec, neskôr ako dramatik, ale úspech získal na takom poli, o ktorom ani nesníval. Nesmrteľnosť získal svojimi rozprávkami, jeho ostatné diela snáď už nikto nepozná. V strede muzikálu stojí Gerda, sirota, ktorá sa náhodou dostane do pivničného bytu spisovateľa. Oživené postavy Andersenových rozprávok - Cínový vojačik, Tanečnica, Žofka, Ole - majú pre ňu špeciálnu úlohu: musí objať Perinbabu, aby sa roztopil ľad v ľudských srdciach a aby nastal šťastnejší život plný lásky. Sprisahanci dôkladne zmenia život spisovateľa, objaví sa aj slečna Lina, mladá nádejná herečka a Andersen sa do nej smrteľne zaľúbi. Kde sa začína rozprávka a kde sa končí skutočnosť, už nikto nevie, dej sa nezastaviteľne blíži k životnému stretnutiu a Gerda musí objať Perinbabu.

Zomrela maďarská legenda Ferenc Puskás

17. novembra 2006

V piatok ráno zomrel vo veku 79 rokov bývalý skvelý maďarský futbalista Ferenc Puskás. Niekdajší obávaný ľavonohý strelec po dlhom boji s Alzheimerovou chorobou, keď posledných šesť rokov strávil na nemocničnom lôžku, napokon podľahol, keď sa jeho stav zhoršil vo štvrtok v dôsledku zápalu pľúc a horúčky. Jeden z najlepších futbalistov 20. storočia (v ankete z roku 1999 sa pred ním umiestnili iba Pelé, Johann Cruyff, Franz Beckenbauer, Alfredo di Stéfano a Diego Maradona) bol ústrednou postavou maďarského reprezentačného výberu, ktorý v prvej polovici 50. rokov minulého storočia strašil všetkých súperov. Ako kapitán doviedol svoj tím k zisku zlatej medaily na olympijských hrách v roku 1952 a v pamätnom zápase vo Wembley v roku 1953 pripravil so spoluhráčmi Anglicku prvú prehru a domácej pôde v histórii. Na nasledujúcom svetovom šampionáte vo Švajčiarsku dokráčal „Zlatý tím” na čele s Puskásom až do finále, kde však nezvládol pozíciu favorita a prehral s Nemeckom. Ferenc Puskás zaznamenal v 84 zápasoch v najcennejšom drese úctyhodných 83 gólov. V roku 1956 po neúspešnom maďarskom povstaní proti nadvláde Sovietskeho zväzu odišiel do Španielska, kde s Realom Madrid získal sedem ligových titulov a trikrát sa tešil z víťazstva v Európskom pohári majstrov. V drese „bieleho baletu” sa štyri razy stal najlepším kanonierom španielskej najvyššej súťaže. Celkovo počas svojej aktívnej kariéry odohral 533 duelov, v ktorých dokázal skórovať 511-krát. Ako tréner viedol okrem iných čílsky Colo-Colo, grécky AEK Atény či španielsky Real Murcia. Do vlasti sa Puskás vrátil v roku 1981 a od roku 2002 nesie jeho meno národný štadión v Budapešti. S manželkou Erszebet mali dcéru Anikó. Termín pohrebu zatiaľ nie je známy.

Skonal fenomenálny Ferenc Puskás

Od roku dvetisíc chodievala pani Erzsébet Puskásová denne k lôžku svojho slávneho manžela Ferenca do budapeštianskej nemocnice Kútvölgyi. Trpel Alzheimerovou chorobou. Včera srdce jedného z najväčších futbalistov všetkých čias dotĺklo. Spoluhráč z legendárneho výberu olympijských víťazov 1952 a finalistov MS 1954, brankár Gyula Grosics nám pred necelým polrokom so smútkom vykreslil: „Öcsi už vôbec nič nevníma. Ani milujúcu manželku. Je na pánbožkovi, či si ho zavolá k sebe o niekoľko dní, alebo mesiacov. Zmieril som sa, že stratím najlepšieho kamaráta. Futbalistu, ktorému sa nik nevyrovnal. Rovného chlapa vo veľmi ťažkých časoch.” Ferenc Puskás (narodený 2. apríla 1927 v budapeštianskej štvrti Kispest) bol rodeným kapitánom bijúcim sa za svojich. „Niekedy začiatkom päťdesiateho šiesteho ma poprosil, aby sme išli za ministrom vnútra žiadať milosť pre spoluhráča, ktorý sa neúspešne pokúsil emigrovať. Öcsi mal meno i vplyv. Papaláš nás prijal a s nahlúplym úsmevom odpovedal. Ten už to má za sebou. Zastrelili ho,” hovoril ticho Grosics. Po potlačení októbrového protikomunistického povstania v Maďarsku pred päťdesiatimi rokmi potom emigrovala takmer kompletná maďarská reprezentácia. Puskás sa okľukou cez Austriu Viedeň dostal do Realu Madrid. Vo finále EPM (dnes Liga majstrov) 1960 dal štyri góly, Real vyhral 7:3. Puskásova kanonierska bilancia vyráža dych. V 529 ligových stretnutiach dal 515 gólov, v 84 medzištátnych zápasoch za Maďarsko 83 gólov, v španielskom drese v štyroch dva.

Puskásova smrť zarmútila celú Európu

Úmrtie skvelého maďarského futbalistu Ferenca Puskása vo veku 79 rokov vyvolalo zármutok v celom európskom futbalovom hnutí. „Meno Puskás bude natrvalo spojené so skvelými úspechmi Realu Madrid nielen na domácom poli,” píše sa na internetovej stránke španielskeho kráľovského klubu: „Smrť skvelého futbalistu prijímame s hlbokým zármutkom. Aj týmto spôsobom mu chceme ešte raz poďakovať za odvedenú prácu. Puskás bol skvelý futbalista, ale aj človek.” Maďarská futbalová legenda strávila v Reale obdobie po boku ďalšej legendy Alfreda di Stefana a v 528 stretnutiach za „biely balet” zaznamenal 512 gólov. Podľa Nemeckej futbalovej federácie (DFB) odišiel „najlepší ľavonový futbalista v histórii”. „V Anglicku sme nemali hráča jeho kalibru,” povedal bývalý reprezentant Jimmy Hill.

Reakcie svetových osobností na úmrtie Ferenca Puskása

Reakcie svetových futbalových osobností na úmrtie skvelého maďarského útočníka Ferenca Puskása, ktorý skonal v piatok ráno vo veku 79 rokov:

Sepp Blatter (prezident FIFA): „Prežívam veľký smútok nad odchodom legendárneho Ferenca Puskása, jedného z najlepších hráčov, akého som kedy videl hrať. Bol to futbalista, ktorý naozaj zaslúžené obdržal viacero cien, napríklad ocenenie najlepší hráč Maďarska posledných 50 rokov.”

Alfredo di Stefano (spoluhráč z Realu Madrid a svetová futbalová legenda): „Stratil som kamaráta a hviezdu. To bol Puskás, hráč a osobnosť. Puskás bol jeden z najlepších futbalistov všetkých čias.”

Oficiálne vyhlásenie tímu Real Madrid: „Futbalový klub Real Madrid cíti hlboký smútok po tom, čo stratil jednu zo svojich legiend.”

Alex Ferguson (tréner Manchestru United): „Som rád, že som mal možnosť párkrát ho vidieť hrať. Vo svojej dobe to bol bezpochyby výnimočný hráč. Dodnes nerozumiem, ako sa mohlo stať, že v roku 1954 nevyhral so svojím mužstvom majstrovstvá sveta.”

Ramón Calderón (prezident Realu Madrid): „Futbaloví fanúšikovia Realu Madrid a moja generácia špeciálne cíti obrovskú prázdnotu po odchode jedného z najväčších hrdinov nášho detstva. S láskou si spomínam na jeho góly.”

György Szepesi (športový novinár, ktorý komentoval naživo mnoho Puskásových gólov v 50-tych rokoch): „Široká verejnosť ho pozná ako najznámejšieho Maďara na svete, ľudia v Maďarsku ho uctievajú ako skladateľa Bélu Bartóka či držiteľov Nobelových cien.”

Theo Zwanziger (prezident Nemeckého futbalového zväzu): „Najlepšia ľavá noha sveta je mŕtva, ale nebude nikdy zabudnutá. Tento génius, kapitán maďarského mužstva v 50-tych rokoch, je jedna z najväčších futbalových osobností histórie.”

Jose Santamaria (spoluhráč z Realu Madrid): „Puskás bol bezpochyby úžasným hráčom a výnimočnou osobnosťou, ktorý miloval vyhrávať. Bol to jeden z najlepších hráčov nielen v Európe, ale aj na svete.”

		Máj 2024

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
29	30	1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17 Slovenský metodický deň materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy	18 XIV. Túra na Pilíš	19 Turíčna omša v Kerestúri
20	21	22	23	24	25 75. výročie založenia školy v Slovenskom Komlóši I. Festival Polovcov v Palote	26
27	28 O békešských osadách v Budapešti	29	30 Súbeh VPN ZSM Poznaj svoje korene – Škola v prírode na Slovensku 2024	31 Regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Slovenské spievanky a veršovačky Hodžov novinový článok 2024	1	2

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink