Daniela Kešjárová a Zoltán Havas v najlepšej osemnástke Maďarska

V polovici októbra odovzdal v Budapešti štátny tajomník ministerstva ľudských zdrojov pre národnostné, cirkevné a spoločenské záležitosti Miklós Soltész spolu so svojím námestníkom Attilom Fülöpom osemnástim študentom stredných škôl z celej krajiny diplom potvrdzujúci oprávnenie poberať národnostné štipendium.

Štátny tajomník vo svojom prejave povedal, že od roku 2011, keď vláda založila túto tradíciu, dostalo štipendium 101 študentov. V rôznych národnostných inštitúciách sa zúčastňuje vyučovacieho a výchovného procesu viac ako 15 tisíc žiakov. Táto podpora v štúdiu má za cieľ podporiť nielen úspešných študentov, ale motivovať aj ich učiteľov, ktorí na seba zobrali obrovskú úlohu vo výučbe národnostného jazyka. Na udelenie národnostných študijných štipendií je v Maďarsku oprávnených 22 škôl, z nich 19 zaslalo 30 žiadostí o grant. Jeden kandidát nevyhovel predpisom právnej normy. Žiaci, ktorí získali národnostné štipendium, budú dostávať počas dvoch školských rokov do maturitnej skúšky, od septembra 2017 do júna 2019, po dobu dvadsiatich mesiacov 60-tisíc forintov mesačne.

Spomedzi našich stredoškolákov dostali túto možnosť a aj šancu poberať každý mesiac národnostnú „dotáciu“ za doterajší vynikajúci výkon a pomoc do budúcnosti študentka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Daniela Kešjárová a gymnazista z Budapešti Zoltán Havas.

– Danka, podľa toho, že teba navrhli vyučujúci na toto prestížne ocenenie, si najlepšou žiačkou békeščabianskej slovenskej školy?

– To by som asi takto nepovedala. Mala som síce samé pätorky vlani na polroku, aj na konci školského roka, ale myslím, že ma skôr vybrali za moju aktivitu na národnostnom poli.

– Počula som, že nielen spievaš, hráš na citare a tancuješ, máš skúšku stredného stupňa, viedla si spevácku skupinu v Čabasabadi, počas zájazdov na Slovensko tlmočíš, zúčastňuješ sa súťaží. Dokonca si si pridala povinnosti a teraz pracuješ na získaní vodičského preukazu.

– Uf, to nie je ľahké, teda ten vodičák! Učenie do školy je nič oproti tomu, aké zložité je šoférovanie! Už som si vyskúšala, aké to je, zakryť si oči a kričať o pomoc. Inštruktor bol v pohotovosti.

– Viem, že máš ešte do maturít veľa času, ale vyhliadla si si už svoju budúcu profesiu?

– Chcela by som študovať medzinárodné vzťahy alebo právo. Rada by som pracovala v diplomacii a preto by som sa ešte chcela naučiť aj po rusky. Slovenčina je veľmi dobrý základ, lebo aj z ostatných slovanských jazykov veľa rozumiem.

– Zoli, kedy si sa dozvedel, že dostaneš národnostné štipendium?

– Bývalá triedna profesorka Katarína Kollárová mi to povedala, že pedagogický zbor tak rozhodol.

– Nepovedala by som o tebe, že si najusilovnejším žiakom vašej školy. Zle som ťa spoznala?

– Nie, nemám najlepšie známky, ale chodím na podujatia a podieľam sa na veľkom množstve národnostných akcií a potom ešte o tom aj napíšem do Ľudových novín. Teraz sa pripravujem na celoštátnu súťaž zo slovenskej literatúry a jazyka. Hrám veľmi rád divadlo. S obľubou tancujem, len som veľký a nemajú pre mňa dosť veľké gate.

– Čím chceš byť?

– Ešte celkom neviem, možno učiteľ, možno novinár.

-etre-

Foto: autorka