Slovenské mestečko Nové Zámky sa 7. júna zobudilo do zamračeného daždivého rána. Správy v rozhlase i v televízii prinášali zvesti o škodách, ktoré napáchali búrky po celom západnom a južnom Slovensku.

Slniečko však nevzdalo svoj boj s oblakmi a o deviatej hodine, keď sa účastníci 26. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko zišli v centre Nových Zámkov, slnečné lúče zaliali celé Hlavné námestie.

Slávnostné otvorenie vyhlásenia výsledkov literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sa uskutočnilo pri soche Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, ktorý žil a zomrel v Nových Zámkoch. Zástupcovia mesta, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako aj ďalších štátnych inštitúcií vzdali hold tejto významnej osobnosti položením vencov. Po krátkom kultúrnom programe sa už všetci presunuli do prekrásnych priestorov Cisársko-kráľovskej jazdiarne, kde pokračoval program odovzdaním ocenení víťazom vo všetkých kategóriách. Žiaci zo zahraničia súťažili v 4. kategórii, do ktorej prišli súťažné práce zo Srbska, Chorvátska, Rumunska, Veľkej Británie, Írska, Rakúska, Ukrajiny a tiež z Maďarska. Do súťaže sa zapojili slovenské školy v Békešskej Čabe, Sarvaši, Budapešti, Mlynkoch a Slovenskom Komlóši. Porota zo 135 prihlásených prác ocenila 15 najlepších. V silnej konkurencii s prácou Moja cesta k slovenčine uspel György Szuda zo Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši, ktorého do súťaže pripravila hosťujúca učiteľka Mária Hanková.

Odmenou pre ocenených zahraničných žiakov a ich pedagógov bol pobyt na Slovensku, ktorý zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pestrý program začal návštevou kúpaliska, priezračná voda v bazénoch i všetky vodné atrakcie boli osviežením v ten horúci júnový deň. Z návštevy Matice slovenskej v Nových Zámkoch si každý mohol odniesť nielen dojmy z nácviku slovenského folklórneho súboru, ale aj slovenské knihy, ktoré v hojnom počte poskytla miestna knižnica. Potom už program pokračoval v malebných Štiavnických vrchoch. Účastníci pobytu navštívili Banskú Štiavnicu, mesto, ktoré sa hrdo vyníma na zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ťažba zlata a striebra priniesla mestu nielen bohatstvo, ale aj rozvoj vedy a školstva. V roku 1763 tu bola založená Vysoká banská škola, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická vysoká škola na svete. Odborný výklad sprievodcu zaujal nielen milovníkov histórie, ale každého, kto vie oceniť krásu starobylej architektúry, výnimočnosť technických objavov banského priemyslu či nespútanosť okolitej prírody. Unikátnym zážitkom pre malých i veľkých bola návšteva Banského múzea v prírode. Vystrojení prilbami, baníckymi plášťami a lampášmi mohli zostúpiť do štôlne Bartolomej a obzrieť si podmienky, v ktorých tu baníci v 17.-19. storočí ťažili. Následný oddych v Botanickej záhrade v tieni impozantných sekvojí si užívali všetci. Veľmi milým gestom tradičnej slovenskej pohostinnosti bolo aj prijatie na úrade primátorky mesta Banská Štiavnica Nadeždy Babiakovej. Obľúbenou kultúrnou a historickou pamiatkou regiónu je kaštieľ vo Svätom Antone, svedčí o tom množstvo mincí, ktoré ležia na dne fontány na nádvorí, hovorí sa, že ak do fontány hodíš mincu, osud ťa privedie na toto čarovné miesto ešte raz. Prítomné dámy sa nezabudli poobzerať vo všetkých štyroch benátskych zrkadlách v sieni kaštieľa, lebo podľa legendy každá žena, ktorá tak urobí, bude krásna. Záver pobytu bol spojený s programom Budenie sitnianskych rytierov pri jazere Počúvadlo, čo je najväčší „tajch“ v Štiavnických vrchoch. Každý si mohol vybrať, čo ho najviac zaujíma – vyskúšať si streľbu z luku, povoziť sa na vodných bicykloch či zabaviť sa pozeraním vystúpení na hlavnom javisku.

Pobyt na Slovensku priniesol oceneným účastníkom súťaže nielen výnimočné zážitky, ale aj nové priateľstvá, ktoré medzi Slovákmi zo zahraničia z rôznych kútov Európy vznikli. Všetci, bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú, vo svojom srdci znovu pocítili, kde sú prastaré korene ich predkov, prečo majú radi slovenčinu, prečo majú radi Slovensko.

Mária Hanková

Foto: autorka