Mladí Dolnozemci sa zišli v polovici septembra počas dvoch dní vďaka organizátorom a finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na tvorivých dielňach na posilnenie slovenskosti v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci.

Zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe sa na nich zúčastnila skupina žiakov pod dozorom riaditeľky školy Edity Pečeňovej a hosťujúceho učiteľa Jána Pitoňáka. Aj v tomto roku to boli organizátori z báčskopetrovskej základnej školy, ktorí pripravili pre žiakov 2. stupňa slovenských základných škôl z chorvátskeho Iloku, z rumunského Nadlaku, z Békešskej Čaby i z hosťujúcej vojvodinskej slovenskej školy bohatý program. Nechýbala v ňom zábava, spoznávanie, súťaženie, pobyt vo vojvodinských rodinách, nadviazanie kamarátskych vzťahov, spoločná práca a komunikácia v spoločnom slovenskom jazyku.

Prvý deň, skôr podvečer a večer, lebo cez deň väčšina z nich cestovala, bol zoznamovací. Deti sa spoznávali prostredníctvom hier. Po nich sa už so svojimi vojvodinskými kamarátmi vydali na noc do ich rodín. Ráno sa oboznámili s priestormi školy, zúčastnili sa na vyučovacích hodinách podľa svojho výberu a začali pracovať v tvorivých dielňach. V jednej sa venovali detektívnej literatúre, v druhej sa hrali po slovensky, v ďalšej pátrali ako detektívi, riešili rôzne tajomstvá a záhady. V poslednej, tvorivej dielni výtvarnej kultúry, pri práci využívali rôzne výtvarné techniky: grafiku, tlač z plochy a litografiu.

Po obede sa všetci spolu vydali na prechádzku po Báčskom Petrovci. Navštívili známe báčskopetrovské Gymnázium Jána Kollára, ktoré sa pripravuje na oslavy stého výročia svojho založenia, zavítali do Spolku petrovských žien i Galérie Zuzky Medveďovej. Blížil sa čas rozlúčky. Deti však na smútok z nej ešte nepomysleli, lebo program pokračoval súťažami v telocvični. Nešlo o súperenie škôl, ale zmiešaných družstiev. Víťazmi i porazenými sa teda stali všetky školy. Bolo to vyrovnané. Prišla krátka únava, ktorá pomohla ľahšie prekonať zármutok z lúčenia. Heslo tohto dolnozemského stretnutia – tvorba a priateľstvo predovšetkým – sa naplnilo.

Všetky deti vedeli, že sa nelúčia nadlho. Dnešné výdobytky techniky umožňujú bezproblémové spojenie na diaľku. A ani pre žiadnu zo zúčastnených krajín nie je Vojvodina tak ďaleko.

JP

Foto: autor