Základná škola Gézu Gárdonyiho v Ďurke každoročne „vychová“ zopár nadšených žiakov, ktorí okrem zloženia jazykovej skúšky základného stupňa sa odhodlane chystajú do Slovenského gymnázia v Budapešti.

Trojicu nových adeptov Evelin Pikácsovú, Bálinta Juhásza a Tamása Márka Magyara sme sa opýtali na ich súčasné a budúce plány. Škoda, že terajší ôsmaci nevyužili Program pre nadaných Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku, totiž keď som sa ich na to opýtal, bolo zrejmé, že ho poznajú, ale s jeho obsahom nie sú dostatočne oboznámení.

– Mnohí z vás sa tento jazyk učíte už od raného detstva. Kvôli čomu alebo komu ste si ho obľúbili?

E. P.: Ja mám rada slovenský jazyk preto, lebo aj v škôlke a na nižšom stupni sme sa učili mnohé pesničky. Hravým vyučovaním si ho človek oveľa rýchlejšie osvojí. Až v piatej triede som si slovenčinu vďaka učiteľom viac obľúbila a v minulom roku som sa rozhodla, že sa prihlásim do budapeštianskej školy. Domáci ma vo všetkom podporujú, napriek tomu, že by som bývala v hlavnom meste na internáte, teda opustila by som rodinné hniezdo. V Budapešti by som zmaturovala a potom uvidím, či chcem ísť ďalej na vysokú školu alebo budem kozmetičkou.

B. J.: Ja sa slovenčinu učím tiež od škôlky, ale tam som si ju neobľúbil, lebo nebavili ma vyčítanky a rečňovanky. Väčšinou sme sa učili len piesne a básničky a nie jazyk ako taký. Môj postoj k slovenskému jazyku sa zmenil až v základnej škole. Teraz ho mám veľmi rád a otec mi rozprával o tom, že prababka vedela po slovensky a to ma tiež motivuje. Po maturitách by som sa chcel profesionálne venovať fotografovaniu.

T. M. M.: Dva, tri roky študujem slovenčinu. Ja síce nechcem ísť na jazykovú skúšku, ale na gymnáziu by som sa chcel zdokonaliť v jazyku. Otec hovoril, že moja stará mama z jeho strany bola Slovenka a preto som sa aj rozhodol pre slovenský jazyk.

– Všetci ste boli na Dni otvorených dverí v budapeštianskej škole. Čo sa vám najviac páčilo?

E. P.: Keď som bola na Dni otvorených dverí, veľmi sa mi páčila atmosféra vyučovacích hodín. Všade, kam sme vstúpili, žiaci v triede sedeli s rozjarenou tvárou a nie nervózne.

B. J.: Mne sa škola veľmi páčila, učitelia výborne učili a študenti boli pohodoví. Je veľmi dobré, že blízko je aj internát a sú zamestnania, v ktorých si každý nájde niečo podľa svojej chuti.

T. M. M.: Gymnázium si predstavujem tak, že študenti spolunažívajú v harmónii, učitelia sú prísni, ale kamarátski. Budapeštianska škola má všetko to, s čím by vedela privábiť mládež.

– Čo si myslíte o súčasnom stave Slovákov v Maďarsku?

E. P.: Mám príbuzných, ktorí hovorili týmto jazykom, ale čím ďalej, tým viac sa slovenčina opotrebúva, ničí sa. Mali by sme otočiť tento stav, lebo už mnohí nehovoria po slovensky. Aj naša obec je takpovediac slovenská, ale málo slov počuť v nárečí, možno ich ešte používajú starší obyvatelia.

B. J.: Školy, ktoré vyučujú slovenský jazyk ako predmet, ponúkajú omnoho viac možností, lebo napríklad keď sa dobre učím, viem zložiť jazykovú skúšku aspoň základného stupňa. Samozrejme, je to aj o vypočítavosti, lebo veľa vysokých škôl požaduje nejaký dokument o skúške a veľa pracovísk má predpísané nejaké jazykové vedomosti. Teraz nemám na mysli len angličtinu alebo esperanto.

T. M. M.: Jazyk sa veľmi úzko spája s tradíciami, lebo tieto sa zachovali v pôvodnom jazyku. Treba sa o slovenčinu starať, lebo väčšinový jazyk má na ňu veľký vplyv, najmä tým, že nové výrazy sa nahrádzajú predovšetkým maďarskými slovami. Preto počujeme od starších miešané vety.

– Odznela tu akási paralela medzi jazykom a kultúrou. Vy si ako zachovávate tradície?

E. P.: Ja hrám na citare a porotcovia na rozličných podujatiach stále chvália našich pripravujúcich učiteľov, že aké je jedinečné spievať v národnostnom jazyku, no a často oceňujú aj naše pestré kroje.

B. J.: Chodievame trebárs do Sződligetu na súťaž a vtedy porotcovia dávajú viac bodov, keď vystúpime so slovenským programom. Okrem toho sme boli aj v Mlynkoch na recitačnej súťaži. V 4.-5. triede som sa aj ja zúčastnil tanečnej súťaže a získali sme zlaté ohodnotenie, to človeka vie nadchnúť a povzbudiť.

T. M. M.: Ja som sa síce narodil v Budapešti, ale vďaka tomu, že v škole sa učitelia veľmi starajú o tradície a pestujú ich, chtiac-nechtiac som sa oboznámil s miestnymi zvykmi. Naše slovenské vystúpenia sú populárne zásluhou učiteľov Zoltána Berényihoa Júlie Bátyiovej Nyemeczovej.

AR

Foto: autor