Slovenský týždeň na Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a kolégiu v Békešskej Čabe sa odohráva už 22. rok.

Ani teraz však reálne neprebieha iba týždeň. Je to súbor krokov, ktoré začali už prvou adventnou slávnosťou ešte v posledný novembrový deň a vyvrcholili poslednou adventnou pár dní po prelomení decembra. Aj keď trochu predčasnou, ale to sa dá pochopiť. Žiaci sa predsa už tak tešili na prázdniny!

A teraz poďme k tým krokom. Čo všetko treba urobiť pred Vianocami? Na vianočnom stole nesmú chýbať typické vianočné jedlá. Čo tak naučiť sa vyrobiť domáce cestoviny? Brdovce a tarhoňa alebo niečo sladké, napríklad medovníky. Vyrábajú sa pomerne pomaly, ťažko, vyžadujú si zručnosť i špeciálne nástroje. A medovníky sú najkrajšie zdobené. Treba sa to naučiť. Máme tu však pomoc. Čabianske slovenské žienky sa na to podujali. Obdivujem ich vytrvalosť a precíznosť. I našich predkov, ktorí ich to naučili. Nie je to nič ľahké, ale je to dobré a je to náš poklad! Žiaci, popoludní hravé deti, to brali ako rozptýlenie. Bez povšimnutia to neostalo ani vo mne. Po výrobe cestovín padne dobre zašportovať si. Vonku je veľmi premenlivé počasie. Chvíľu svieti zubaté slniečko, chvíľu sa mračí, potom zase príde dolnozemský dážď – niečo medzi dažďom a snehom. Ale to sa len utešujem, je to dážď. Takže najlepšia asi bude telocvičňa a stolnotenisový turnaj dolnozemských škôl o Mikulášsky pohár. Ducha tiež treba rozvíjať, poďme si zasúťažiť! Smartfóny máme, tak online to bude najlepšie a pomôže nám pas, ktorý sme práve v škole dostali. Tam máme väčšinu informácií, ktoré budeme pri súťažení potrebovať. A keď budeme dobrí, možno príde i Mikuláš. Prišiel. Boli sme dobrí.

Stromčeky už predávajú skoro na každom kroku. Sú však holé, bude potrebné ich ozdobiť. Ako to robili naši predkovia, ako to robíme teraz? Existujú rôzne techniky – lacnejšie i drahšie – môžete si vybrať. Príďte na budúci rok medzi nás a my vás to naučíme, lebo tento rok ste to už zmeškali. My už ozdoby i voňavé sviečky máme pripravené. Ja mám štyri, dve mi darovala kolegyňa Edita, dve som si vyrobil sám. Vopred som sa tešil, keď si ich v Košiciach na Štedrý večer zapálime a spomenieme si aj na milovanú Čabu, môj druhý domov. Kým si žiaci základnej školy vyrábajú vianočné ozdoby a sviečky, tí najmenší – škôlkari – sa chystajú na predvianočnú slávnosť. Prichádzajú na ňu rodičia, možno si spomínajú na detstvo a potešujú sa pohľadom na svoje šikovné dietky.

A čo tak kresliť a maľovať? Téma? Moja tristoročná Čaba. Nevieš kresliť? Tak fotografuj. Žiaci čabianskej školy, tí zo základnej i gymnazisti, to zvládli bravúrne. A ocenila to aj Helena Csicselyová, členka zastupiteľského zboru župného mesta Békešská Čaba. Prišla a pomohla odmeniť najlepších.

Posedeli ste si dlhšie pri kreslení a maľovaní? Poďte si „zakrepčiť“! Členovia Spoločnosti pre ochranu ľudovej kultúry v Békešskej župe vás to naučia. Už od septembra nás privádzajú k ľudovej kultúre, zameriavajú sa aj na slovenskú ľudovú kultúru a pomáhajú žiakom prezentovať sa na výstavách v škole.

Unavil si sa, si hladný alebo si len tak chceš osladiť život? Či potrebuješ ešte nejaké darčeky? Pomocná ruka: rodičia a ich rodičovská párty. Nájdeš na nej toho veľa. Keď si niečo kúpiš, prispeješ do rodičovskej nadácie. Rodičia celý výťažok zo svojej akcie darujú svojim deťom, žiakom školy. Veľká vďaka.

Nezabúdaj ani na divadlo. Dobrodružstvá smelého zajka, ktorý prišiel z Nadlaku zásluhou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku ťa zrejme očaria a precestuješ svet. Nabudúce možno príde i niečo iné, keďže škola začala i takúto spoluprácu.

A čo nás ešte čaká, kým sa rozídeme do svojich domovov k svojim blízkym? Rozhovor s Helenou Somogyiovou, členkou Spolku ochranárov mesta, slávnostný program pri príležitosti Dňa národností a Vianoc, stretnutie slovenských pedagógov dôchodcov pri programe žiakov školy a adventná slávnosť so zapálením zlatej sviečky. Aj keď trochu v predstihu. Myslím však, že sme na nič nezabudli a vedeli sme sa stíšiť, keďže zlatá sviečka je symbolom pokoja, a potom sa veseliť v kruhu najbližších.

Ján Pitoňák

Foto: autor