Opäť sa otvorili brány Školy v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene. Od 1. septembra až do 29. septembra v štyroch turnusoch sa tu učilo z 18. slovenských národnostných základných škôl vyše 200 detí, ktoré sprevádzalo 25 pedagógov z Maďarska a zo Srbska.

Piaty, nazývaný aj ako Slovenské lipky sa konal od 29. septembra do 4. októbra a zúčastnilo sa ho 30 žiakov z dvoch slovenských národnostných stredných škôl. Chod tábora zabezpečoval miestny personál, o predpoludňajšie vyučovacie hodiny sa starali externí učitelia a voľnočasové aktivity koordinovali kvalifikovaní animátori. Pokojne môžeme vyhlásiť, že k úspešnosti jedného z najväčších projektov Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) určeného pre deti a mládež, ktorý má odteraz aj vlastné logo, doviedol nemalý počet usilovných ľudí.

Nové možnosti, nové výzvy

Počas roka sme vás informovali, že onedlho jubilujúci 5-týždňový projekt, ktorý mimochodom patrí medzi najvýznamnejšie, najobľúbenejšie a najočakávanejšie podujatie medzi mladými školopovinnými Slovákmi v Maďarsku, zmenil svoje miesto a presťahoval sa do Hotela Lomnistá v lokalite Jasenie. Týmto sa nastolili nové možnosti, ale aj výzvy, lebo viac než desaťročie sa Poznaj svoje korene realizovalo na jednom mieste, v Hronci. Verejnoprospešná nadácia ZSM na tento prínosný, podnetný a nielen pre deti veľmi užitočný sedemdňový pobyt, ktorý okrem mnohých iných aspektov dáva do popredia motiváciu osvojiť si priamo v slovenskom prostredí slovenské reálie, cibriť si svoje vedomosti zo slovenčiny, dotýkať sa histórie, kultúrnych hodnôt a prírodných krás Slovenska, vždy vyhradí vyše polovicu získaných grantov od Vlády Slovenskej republiky, ktorá prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) ročne poskytne finančnú podporu vo výške 100 tisíc eur ako súčasť štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí na realizáciu Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry z roku 2003.

Prvé skúsenosti vždy určia smer, ktorý by mal viesť k nájdeniu nových inšpirácií. Pravdou je aj to, že pred 13 rokmi zavedené metódy treba tiež podriadiť požiadavkám doby. Plánovanou zmenou bude príprava učebných osnov, aby bol kontrolovateľný výsledok a aj pre sprevádzajúcich učiteľov akýsi východiskový bod. Ďalšou budúcoročnou zmenou bude do prihlásených škôl doručený materiál o Slovákoch v Maďarsku, lebo v praxi vysvitlo, že mnohé deti nie sú vôbec, alebo majú neúplné informácie o histórii slovenskej národnosti v Maďarsku a samosprávnom systéme. Je rukolapné, že kým citový vzťah k Slovensku rastie, ubúda u slovenskej národnosti v Maďarsku. Koordinátorka, hlavná organizátorka programu, autorka projektu a predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková je presvedčená, že treba vypracovať súťaž, ktorá by podporila poznávanie samých seba.

Známe tváre medzi nami

Už v prvom turnuse žiaci prekvapili predsedu Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov Józsefa Homogu, ktorého výstavu obrazov zo série Mám ťa rád, Slovensko naplánovali sami, dokonca sa postarali aj o kultúrny program. Jeho prácu pozitívne hodnotil aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter, ktorý zdôraznil, že to, čo je pre domácich samozrejmou vecou, cudzí vidia ako jedinečné. Aj toto vytvára bližší vzťah k materskej krajine a vedie nielen k vzájomnému spoznávaniu, ale je aj základom rešpektovania a úcty. Na záver uistil organizátorov, že bude pomáhať Škole v prírode na Slovensku. O nové miesto konania sa zaujímal aj predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. „Pri ich septembrovej návšteve v Jasení (okres Brezno) som sa mal možnosť presvedčiť o úsilí a odhodlaní žiakov hovoriť po slovensky, čo nie je jednoduché, keďže väčšinou prichádzajú z prostredia, v ktorom sa hovorí po maďarsky. V tomto smere som rád, že aspoň v jednom turnuse sa k žiakom z Maďarska pripájajú aj žiaci z Vojvodiny zo Srbska,“ píše na stránke uszz.sk J. Varšo. Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik, ktorý sa na mieste podelil aj o zaujímavosti z pracovného života pri plnení tejto funkcie v Zápiskoch hovorcu, spomenul, že „pre mňa, ako neučiteľa, bol zaujímavý aj program, na základe ktorého deti, prichádzajúce z rôznych škôl, zamestnávajú tak, aby to ony, aj ich učitelia pokladali za užitočné. Program môžem len odporúčať pre všetkých. Niektoré časti, ktoré v našich školách vidieť len zriedkavo, by som si vedel predstaviť aj doma, ako obsah domáceho doškoľovania pre širší okruh našich učiteľov“.

Zážitkové vyučovanie je prospešné

Každý učiteľ vníma dnešný vplyv virtuálneho sveta inak. Jeden sa drží klasického, frontálneho vyučovacieho procesu, iný je zástancom internetu. Vhodné je však nájsť zlatú strednú cestu, napríklad zážitkové učenie, teda snažiť sa o rozvoj kreativity žiaka a uvoľňovať jeho kreatívny potenciál prostredníctvom divergentných úloh. Približne pred ôsmimi rokmi sa začala nová etapa Školy v prírode, lebo stále sa rozvíjajúca technika si vyžadovala prehodnotiť a obnoviť doterajšie metódy. Prvým novátorom bol pôvodne dejepisár, v tomto roku koordinátor učiteľov zo Slovenska Viliam Kačaliak, ktorého sme požiadali o zhodnotenie turnusov. „V jazykovej pripravenosti musím poznamenať, že tento ročník bol zvláštny v tom, že deti používali nielen základné frázy, ale vedeli sme sa s nimi rozprávať o histórii a o kultúre. Ich slovná zásoba je oveľa výraznejšia a nemyslím len na dvojjazyčné školy, ale aj na inštitúcie, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Mám pocit, že deti majú bohatšiu slovnú zásobu, vďaka slovenským podujatiam, súťažiam a táborom ich kontakt so Slovenskom je užší, čo je dôležité najmä tam, kde je úplne maďarské jazykové prostredie,“ konštatoval V. Kačaliak a k téme Podoby lásky II. poznamenal, že sa s učiteľmi snažili nadväzovať na vlaňajšie poznatky a tie rozširovať. „Každý učiteľ má inú záľubu, ktorá je srdcová. Ide o nevyčerpateľnú tému, ale najdôležitejšie je deti viesť k rozprávaniu o hocičom. Keď už začnú hovoriť, na tom vieme stavať,“ spomenul a podelil sa o svoje vlastné skúsenosti, ktoré mu pomohli zdolať bariéry. „Slovenské pesničky sú často otitulkované, niektoré majú aj karaoké verziu. Text pesničky je použiteľný na všeličo, napríklad my sme hľadali slovesá a potom sme sa s nimi hrali. Či sme ich dávali do neurčitku, čísiel alebo času, každopádne tento spôsob som použil tento rok a presadil som ho úspešne,“ povedal V. Kačaliak.

O nenaplnenej historickej i literárnej láske

V poslednom turnuse školy v prírode Poznaj svoje korene deti zo základných škôl vystriedali stredoškoláci. Takmer tridsiatke mladých ľudí zo Slovenského gymnázia v Budapešti a Slovenského gymnázia v Kovačici sa prostredie v Jasení veľmi páčilo. Turnus sa niesol v znamení dvoch tém. Prvou boli ľudové tradície a ich spoznávanie. Študenti navštívili Múzeum zvoncov Mikuláša Gigaca v rázovitej horehronskej obci Šumiac. Známy lesník, bača a folklorista má vo svojej starorodičovskej drevenici zbierku viac ako 2000 zvoncov a spiežovcov. Zahral na heligónke, zvonkohre, fujare, či ústnej harmonike a ukázal im aj svoju zbierku šumiackych ľudových odevov. Vyvrcholením prvej nosnej témy bol večer v priestoroch Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici, kde im členovia Univerzitného folklórneho súboru Mladosť predviedli svoje umenie. Pásmom Obrazy z Dolnej zeme priblížili folklór a kroje práve maďarských a srbských Slovákov. Stretli sa aj s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Jánom Lunterom.

Druhou nosnou témou bola Láska v slovenskej histórii a literatúre. Po workshope o básnikoch Ľudovítovi Štúrovi a Andrejovi Sládkovičovi a ich nenaplnených láskach k Adele Ostrolúckej a Maríne Pischlovej študenti navštívili Banku lásky v Banskej Štiavnici – zážitkovú expozíciu venovanú práve láske Sládkoviča a Maríny. Samozrejme, nezabudnuteľným bol určite výlet k Chodníku korunami stromov na Bachledke a splavovanie Hrona. Na týchto sprievodných programoch sa zúčastnili všetky turnusy, ale zaujímavé boli aj popoludňajšie a večerné aktivity s animátorkami.

„Tento rok sme boli s mládežou viac vonku, teda menej v laviciach, čo osobne vnímam pozitívne. Boli tak reálne naozaj bližšie ku "koreňom". Tak ako to má Škola v prírode vo svojom podtitule. V tomto duchu by som to smerovala aj v ďalších ročníkoch. Na budúci rok prisľúbil zapojiť sa aj Lukáš Janoška z horehronskej obce Pohorelá, ktorý je známy ako organizátor súťaže v ručnom kosení lúk v okolí svojej obce a už niekoľko rokov organizuje vo svojom gazdovstve etnokurzy aj pre naše deti. Teda deti zo Slovenska, ktoré, bohužiaľ, tiež mnohé už nevedia nič o živote svojich predkov,“ prezradila nám jedna z lektoriek – redaktorka Rádia Regina Stred RTVS Katarína Kovačechová a s hrdosťou dodala, že vo štvrtok ráno boli dva živé vstupy Marcela Páleša vo vysielaní, takže o tomto projekte sa mohli už tradične dozvedieť aj poslucháči slovenského verejnoprávneho rozhlasu. Každý posledný deň pred odchodom sa niesol v znamení smútku, lebo nastal čas lúčenia s novými kamarátmi. Ich priateľstvá však vydržia cez internet a možno o rok sa opäť stretnú v Jasení.

AR

Foto: autor