V druhej polovici novembra, v časovom rozmedzí jedného týždňa, sa v Kremnici na Slovensku 25 žiakov z piatich krajín EÚ venovalo matematike netradičnou formou. Dôvodom ich činnosti bol krátkodobý výmenný pobyt skupín žiakov v rámci kľúčovej akcie Strategické partnerstvá škôl a škôlok programu Erasmus+, ktorý zúčastnené partnerské krajiny z Turecka, Slovenska, Rumunska, Talianska a Maďarska vypracovali pod názvom Playful Mathematics, t. j. Hravá matematika s dĺžkou realizácie 24 mesiacov.

Sedem žiakov 5.–8. ročníkov Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej ZŠ a internátu z Nového Mesta pod Šiatrom si popri rumunských, talianskych a tureckých žiakoch malo možnosť rozvinúť základné zručnosti v predmete matematika. V medzinárodných tímoch sa totiž zamerali na čísla, ktoré im hostiteľská ZŠ Pavla Križku v Kremnici predstavila nielen v súvislosti s baníckou históriou mesta a okolia, ale aj cez aktivity v iných prírodovedných predmetoch.

Po predstavení sa jednotlivých tried slovenskej partnerskej školy v prvý deň nášho pobytu, sa hosťujúci žiaci metódou bádania začali venovať cifrám, spojeným s dejinami Kremnice. V mincovni sa medzi iným dozvedeli, že mesto v roku 1328 založil kráľ Karol Róbert z rodu Anjouovcov. Od tohto roku sa tu začali raziť aj mince a nepretržite sa razia dodnes, čo je unikátom európskeho rozmeru. Ďalšie číslo bolo 90. Predstavuje počet krajín, ktorých mince tu razili. Aj 1000 je číslo, ktoré si žiaci zaznamenali v súvislosti s dejinami baníctva v Kremnici a okolí. Odzrkadľuje počet rokov ťažby hlavne troch kovov, a to zlata, striebra a mede. So zlatom sa spája najmä Banská Štiavnica. V Kremnici sa vyťažilo skôr viac striebra ako zlata a ťažba medi sa zas sústredila v Banskej Bystrici. Z menovaných miest malí bádatelia navštívili aj Banskú Štiavnicu. Tam sa dozvedeli ďalšie numerické údaje ako napr. 1 m3 vody váži 1 tonu zatiaľ čo 1 m3 zlata váži 19,3 ton. Zaujímavé bolo dozvedieť sa, že 1 tona horniny obsahuje iba 1,5 gramu zlata. Napokon zistili, že najčistejšie zlato má 24 karátov. Informovali nás aj tom, že banské chodby pretkávajú tieto mestá stovkami metrov. O kremnických banských priechodoch sa hovorí, že ak by sme ich vyrovnali a spojili, tak ich dĺžka by nám umožnila doraziť bezpečne až do Bratislavy. A tak sme aj urobili. Je pravda, že do hlavného mesta sme sa nedostali pod zemou, ale trasou 1. triedy, ktorej na Slovensku hovoria južná cesta.

Navštívili sme Bratislavský hrad, Staré mesto, prešli sme dvoma bratislavskými mostmi, pokochali sme sa v pohľade na Dunaj. Počasie nám veľmi neprialo, lebo dul silný vietor a celý čas pršalo. Dobre nám preto padlo sa neskôr zohriať v zážitkovom centre vedy Aurelium. Tam sme sa dozvedeli, že centrum dostalo pomenovanie po Aurelovi Stodolovi, slovenskom fyzikovi, technikovi, zakladateľovi teórie parných a plynových turbín. Žiaci sa tak opäť vzdelávali neformálnymi metódami, veď najlepšie sa každý učí pomocou osobných skúseností a zážitkov, pričom je dôležité neprestať sa pýtať, ako tvrdil Albert Einstein. Otázok bolo veru neúrekom, a to aj neskôr v bojnickej zoo, keď projekt spojil matematiku s prírodou. Žiaci mali možnosť zaznamenať neuveriteľné čísla rekordmanov z ríše zvierat. S viac ako 430 druhmi a viac ako 3500 jedincami patrí táto štátna zoologická záhrada medzi najväčšie na Slovensku.

Výmenný pobyt mladým zvedavcom poslúžil aj na výrobu mnohých produktov. Žiaci v medzinárodných skupinách brúsili minerály, navliekali náramky z kryštálov, mikroskopom skúmali zloženie hornín, vážili jednotlivé vzorky. Kreatívnou formou si vyrábali veci z papiera, polystyrénu, plastu, či drevovláknitej dosky, výsledkom čoho bolo, že nikto sa domov nevrátil s prázdnymi rukami. Hostiteľské rodiny sa o výmenných žiakov postarali naozaj príkladne, za čo im touto cestou vyjadrujme poďakovanie. Vďaka nim sa žiaci zdokonalili nielen v matematike, ale aj v slovenskom a anglickom jazyku.

Do ďalšieho júnového stretnutia, plánovaného v Rumunsku, sa partnerské školy budú venovať skúmaniu diela slávnych domácich, ale aj zahraničných matematikov a prírodovedcov, zostavia ďalej turistickú brožúrku, predstavujúcu ich vlastné mestá, ako aj študentský časopis s tematikou spoločného projektu, ktorý je financovaný programom Erasmus +.

(jk)

Foto: autorka