Ďalšia zo školských inštitúcií, ktorých prevádzkovanie prevzala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), Slovenská základná škola, materská škola a kolégium v Sarvaši, neúnavne a nepretržite pracuje 70 rokov. 24. januára tohto roku sa zišli predstavitelia inštitúcie, jej vedenie, terajší, ba aj bývalí žiaci, reprezentanti prevádzkovateľa, mesta Sarvaš, rezortu ľudských zdrojov, generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe i Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aby si pripomenuli uplynulé desaťročia a popriali všetko najlepšie do budúcich decénií.

Na úvod slávnosti sa rozospieval školský spevácky zbor školskou hymnou. Vzápätí po spevokole dostal možnosť predstaviť sa najmenší recitátor inštitúcie Petrík Balázs. Mikrofón mu museli značne upraviť najmä čo sa výšky týka. Potom sa podelila o svoje myšlienky riaditeľka ustanovizne Zuzana Nemčoková. Ako povedala, „70. výročie svojho založenia slávi škola, ktorá sa vždy obnovuje a premieňa, kráča spolu s premenou doby, spoločnosti, s rozvojom techniky.“ Škola otvorila svoje brány po výmene obyvateľstva, keď národnostným menšinám zákonom umožnili vyučovanie v materinskom jazyku. To bolo základom aj pre založenie slovenských škôl. Sarvašská škola prijímala prvých žiakov od septembra 1949. Hoci sa spočiatku borili s ťažkosťami, počet žiakov postupne narastal hlavne vďaka húževnatej a svedomitej práci pedagógov na čele ktorých sa činili významní riaditelia. Ján Folytán riadil školu 33 rokov, v roku 1993 ho vystriedala Zuzana Medvegyová, ktorá pokračovala v práci začatej svojím predchodcom. Počas rokov, keď bola na čele inštitúcie prekročil počet žiakov školy a detí v materskej škole 4 stovky. Vďaka jej vytrvalej a húževnatej práci sa mohla uskutočniť úplná prestavba budovy školy a internátu a inštitúcia sa právom stala školou 21. storočia.

Na čele žiackeho domova stála takmer 20 rokov Mária Sznyidová, ktorá sa významne podieľala na rozvíjaní jazykových zručností a komplexnej výchove detí žiackeho domova. Aby národnostné vyučovanie v Sarvaši bolo možné aj v budúcnosti, prevzala od roku 2004 jej prevádzkovanie CSSM.

„Aká škola dnes – taká budúcnosť“

Spätosti kvalitnej školy s budúcnosťou v slovách Alberta Szent-Györgyiho sú si vedomí pedagógovia sarvašskej slovenskej školy. Aj bývalí, aj súčasní. Uvedomujú si, že žijeme v dobe spojenej s neustále narastajúcim tempom technického pokroku a spoločenskými premenami. Tie stavajú školu pred novšie výzvy a náročnejšie úlohy. Dnešné deti musia po skončení základnej školy vedieť oveľa viac, ako ich rovesníci pred 30 rokmi. V súlade s technickým vývojom sa pedagogický zbor rozhodol obnoviť metodický a didaktický repertoár. Učitelia vidia, že deti majú málo času na hranie, pričom vedia, že hrou sa rozvíjajú rôzne schopnosti a zručnosti. Preto chceli vytvoriť v čo najširšej miere hravú formu vyučovania. A preto využili súbeh vypísaný rezortom ľudských zdrojov Széchenyi 2020 a zo získaných 72 miliónov forintov zaviedli neformálne vyučovacie metódy, obnovili formálne postupy a metodiku vyučovania, kolektív pedagógov a zamestnancov školy sa zúčastnil doškoľovaní o komunikácii a projektovom vyučovaní. Vytvorili dva komplexy únikových izieb, ktoré môžu zariadiť podľa obsahu daných vyučovacích predmetov. Realizácia projektu trvala dva roky. A pedagógovia vedia, že prínos inovácií bude zrejmý až o niekoľko rokov. Riaditeľka školy vo svojom príhovore vyslovila svoj obdiv celému kolektívu zamestnancov, že úspešne zrealizovali aj také nápady, ktoré sa spočiatku zdali byť nezrozumiteľné a neuskutočniteľné.

Novátorstvo a zápal za vec

V mene najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku sa Sarvašanom prihovorila predsedníčka grémia Alžbeta Hollerová Račková. O sarvašskej škole jej – ako povedala – prídu na um výrazy ako tradície, modernosť a angažovanosť. Pred 15 rokmi spravili odvážny krok, keď pristúpili k prevzatiu prvej školy do správy CSSM. Museli vyšliapať cestu, plnú drobných a zároveň veľkých a ťažkých krokov, než prišlo k prevzatiu všetkých inštitúcií, ktoré vyučujú podľa jednojazyčného alebo dvojjazyčného pedagogického programu. Silná stránka sarvašskej školy sa prejavila priam symbolicky, ukážkou, aké moderné metódy dokázala zaviesť. „Keby sme sa len prispôsobovali administratívnym predpisom, tak dnes už nie sme,“ podotkla predsedníčka CSSM. Zároveň vyjadrila nádej, že sa v budúcnosti podarí vybojovať štedrejší rámec financovania a dôstojnejších podmienok pre prácu našich národnostných pedagógov.

Primátor mesta Sarvaš Mihály Babák vyjadril svoju „... nesmiernu hrdosť na to, že my máme slovenskú školu ...“, ukázal tiež za seba a potvrdil, že zastáva názor dôležitosti školy ako zálohy budúcnosti. Ako ten strom v symbole školy, má hlboké korene, bohatú korunu a určite na ňom vždy bude ovocie. (Strom, lipu, symbol Slovákov, majú aj na dvore sarvašskej školy. Sadili ju spoločne, primátor, ktorý v prvých rokoch nového tisícročia, v ťažkej finančnej situácii mesta, nemyslel na budúcnosť a škôl sa chcel zbaviť s vtedajším predsedom CSSM Jánom Fuzikom. Nuž, je politik, na čele mesta vari aj dvadsať rokov, preto si myslí, že si ľudia a novinári nič nepamätajú...) Primátor nazval slovenskú školu inštitúciou budúcnosti. Zdôraznil, že od doby sv. Štefana sa majú národnosti v Maďarsku dobre, lebo majú možnosť učiť sa po slovensky. Aj jeho mamička sa učila po slovensky. Hneď aj využil čas a priestor, aby odkázal za hranice, že sa očakáva podobná podpora aj pre maďarskú menšinu v okolitých krajinách.

Pamätná medaila za slovenskosť

V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa osláv 70. výročia zúčastnil predseda Ján Varšo, ktorý odovzdal Pamätnú medailu Úradu za slovenskosť, angažovanosť, rozvíjanie slovenskej kultúry a slovensko-maďarských vzťahov. Okrem iného sa tiež poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o úspechy ustanovizne, lebo vykonávajú nesmierne záslužnú a zodpovednú prácu.

Slovenská národnostná samospráva stála pri škole vždy. Jej predsedníčka Anna Franková, zároveň slovenská učiteľka, celým svojím bytím reprezentuje slovenskosť samosprávy aj školy, v ktorej prežila 40 rokov, veď to bolo jej jediné pracovisko. Jubilantku pozdravila svojimi spomienkami.

Spomienky, zážitky, pocity hrali hlavnú úlohu počas celej oslavy. Okrem recitačného, hudobného, tanečného a divadelného vystúpenia žiakov, terajších aj bývalých, niekoľkí prečítali krátky úryvok zo spomienok svojich predkov, ktorí tiež študovali v tejto škole. Napokon sa na pomyslenom javisku auly stretli pri spoločnom poskladaní fotografií spolupracovníci inštitúcie a ich deti, podaktorí i s vnúčencami, ktoré sú žiakmi Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši, ba aj viac generácií následníkov v šľapajach pedagógov tejto školskej ustanovizne. Pri tejto príležitosti škola vydala novú slávnostnú ročenku Ozveny času III, kde sú zozbierané spomienkové eseje. Popoludní si hostia poobzerali, ba aj vyskúšali, ako sa vyslobodiť z únikovej izby, nahliadli do knižnice na projektové vyučovanie, i do materskej školy, v keramickej dielni obdivovali tvorbu žiakov pod vedením hosťujúcej učiteľky Dany Lukáčikovej a v telocvični si precvičili vyjadrenia pocitov za pomoci všetkých zmyslových orgánov a pedagógov školy.

Erika Trenková

Foto: autorka