U nás, v Slovenskej národnostnej škole Mlynky je už tradíciou, že každý rok usporadúvame letný tábor na Slovensku. Ani v tomto roku to nemalo byť inak. Začiatkom februára sme informovali rodičov o pripravovanom tábore. Na našu výzvu za necelú hodinu sa prihlásilo toľko detí, že každého záujemcu sme ani nemohli zaradiť medzi účastníkov tábora.

Napísali sme úspešný súbeh na Fond Gábora Bethlena a začali sme s prípravami. Žiaľ, prepukla pandémia koronavírusu, ktorá znemožnila náš pobyt na Slovensku. Deti boli sklamané, ale, samozrejme všetci sme pochopili situáciu.

Neskôr na naše veľké prekvapenie prišla nová možnosť. Nová správa o tom, že môžeme organizovať tábor, s podmienkou, že sa uskutoční na území Maďarska, a tak sme 3. augusta obsadili s tridsiatimi deťmi budovu našej školy. S kolegyňami sme pripravili pestrý program na celý týždeň. Mali sme možnosť navštíviť Vyšehrad, kde sme si vypočuli krátku prednášku o Vyšehradskej štvorke (Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko). Boli sme na hrade a pri Šalamúnovej veži. Mali sme aj plavbu po Dunaji z Vyšehradu až po Dömös. Na mimoriadnej hodine slovenskej vzdelanosti deti spoznali život zbojníka Juraja Jánošíka. Spracovali sme legendu, ktorá je známa v našej dedine, o tom, že zemepisný názov Dva buky (Kétbükkfa) súvisí s Jánošíkovými dobrými skutkami. Hovorí sa, že na tomto mieste rozdával chudobným rodinám látku na šaty. Látku meral od buka do buka. Aj my sme s deťmi zahrali tento príbeh. Cestou do Ostrihomu sme sa zastavili pri tých našich podpilíšskych „dvoch bukoch”. V Ostrihome sme sa previezli vláčikom cez mesto, a potom sme navštívili Baziliku, kde sme si prečítali slovenské nápisy o chráme.

Samozrejme, tak ako vo Vyšehrade, aj tu sme sa pozerali na Dunaj, hraničnú rieku medzi Slovenskom a Maďarskom. Vďaka krásnej panoráme sme videli aj Štúrovo, mesto na druhom brehu spoločnej veľrieky. Deti veľmi upútal život Jánošíka. Keďže jeho stopy sme nemohli sledovať na Slovensku, rozhodli sme sa, že navštívime park, ktorý je pomenovaný podľa maďarského beťára Jósku Sobriho. Tu táborníci vyskúšali všetky detské atrakcie. Čas rýchlo ubehol a vrátili sme sa na našu základňu do Mlynkov. Čakala nás dlhá a pestrá noc, lebo sme mali pyžamovú párty. Pripravili sme si tanec na hudbu slovenského speváka Mira Jaroša, lebo jeho skladby majú naše deti rady. V noci sme si premietali v záhrade, potom sme sa hrali spoločenské hry, samozrejme, niekoľko hodín sme aj spali. Podľa možností skoro každý deň sme mali tvorivú dielňu. Pracovali sme vždy inou technikou, slovenské motívy sme maľovali na sklo, vyrobili sme prívesky z kože a magnetky na chladničku. Po každom výlete deti nakreslili svoje zážitky, ich obrázky sme vyložili na nástenku. Piatok ráno naši telocvikári pripravili pestrú športovú súťaž, a išli s deťmi do blízkeho lesa, kde si preopakovali názvy rastlín po slovensky. Po športe deti vyplnili test o Jánošíkovi, o miestnych slovenských budovách a zvykoch. Bolo vidno, že deti sa pred táborom dlho nestretli (poslednýkrát v marci v škole). Pre nás učiteľov bolo fantastické vidieť, ako sa tešili jeden druhému, ako si skákali do reči. Dúfame, že každý účastník nášho tábora bude spomínať na prvý augustový týždeň, a to nielen v septembri.

V mene nás všetkých ďakujeme Fondu Gábora Bethlena za podporu NEMZ-N-20-0189 a Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku za všestrannú pomoc.

 Marta Papučková

Foto: autorka