Štyri týždne uprostred leta bolo okolie Domu slovenských tradícií v Čemeri plné živej detskej vravy a hluku zábavných programov. Každý týždeň sa na obrovskú plochu okolo domu vrútilo 50 detí, ktoré sa tešili na remeselné dielne, na hodiny spevu a tanca, na kúpanie v bazéne, aj na plávanie v obecnej plavárni, na deň strávený na dopravnom ihrisku či cestu od jazera na voze ťahanom konským záprahom.

Deň začínal meraním teploty a dezinfekciou

Hoci v Čemeri okrem domáceho lekára nikto neprejavil ani náznak nákazy koronavírusom nového typu, organizátori si nemohli dovoliť nedostatočnú obozretnosť. Preto sa od prvej chvíle deň v detskom tábore, venovanom pestovaniu slovenských ľudových tradícií, začínal meraním telesnej teploty a dezinfekciou. Nie div, veď sa na každý týždeň prihlásilo už dopredu do päťdesiat detí. Podaktoré prišli na prvý táborový týždeň a napokon zostali 4 týždne, ale väčšina detí sa striedala. Výsledne pobudlo v tábore slovenských ľudových tradícií 200 detí z veľkoobce i okolitých dedín. Po rozšírení informácie na sociálnych sieťach záujem prejavili aj deti a rodičia odsťahovaných čemerských rodákov z Nemecka, Anglicka, zo Švédska. Organizátori sa preto museli postaviť zoči-voči úlohe jazykového koordinátora, lebo zahraniční potomkovia bojovali s maďarčinou a slovenské riekanky, básničky, pesničky boli pre ne ďalšou výzvou. Repertoár folklórneho súboru Malá a Malilinká Furmička veru ani kvôli nim nepreonačili do maďarčiny. Aj slovenské tradície patria k dedičstvu ich čemerských predkov. Hoci, nemusíme si nič nahovárať, kto odišiel do cudziny z Maďarska, ten zostal do určitej miery Maďar, nech by išiel aj na Slovensko. Tobôž do Nemecka, či Švédska...

Staršie dievčatá sa počas tábora naučili ušiť a povyšívať pravé čemerské oplecká. Šili počas celého tábora, lebo väčšina doteraz ani nenavliekala niť do ihly. Teraz si vyskúšali aj šitie na šijacom stroji. Oplecko sa totiž najprv musí vystrihnúť, potom vymyslieť vzor, prekresliť ho na vystrihnutú látku, povyšívať a až vyšité sa zošije na hotovo. Výdatne im pomáhala, učila ich ľudová umelkyňa, šička krojov Magdaléna Gulyásová. Vzhľadom na to, že doposiaľ dievčinky ani ihlu nedržali, teraz vytvorili hotové ľudovo-umelecké dielo svojimi šikovnými prstíkmi. Ručičky do „práce“ však zapájali aj najmenší. Škôlkarky sa naučili obkresliť vzory čemerských výšiviek. Vreckovky im už predkreslili organizátori tábora a tie potom povyšívali. Kto nemal možnosť či len chuť vyšívať, ten sa zoznamoval s čermerskými farbami a vymaľovával vzory na papieri. Škôlkari a malí školáci si mohli vyskúšať a naučiť sa, ako sa robia brdovce, cestovina do sviatočnej polievky. Niekde týmto drobným zvlneným trubičkám hovoria aj gágorčeky. Tieto deťúrence už od hladu iste neumrú – nie že by sa nemal, kto o ne postarať –, lebo si budú vedieť sami urobiť cestovinu do svojej polievky, či v prípade nutnosti ich môžu vyrábať hoci aj na predaj. Neveľa dospelých poznám, ktorí vedia niečo také vlastnoručne urobiť. Veľmi zručne vyrábali kukuričné hračky, z oklaskov sa vynikajúco stavia veža dženga. Bábiky z oklaskov oblečené do čemerského ľudového kroja sa z jednej chvíle na druhú premenili na kyselice. Šúpolie použili na výrobu okrasných predmetov a prihliadali aj na pečenie rožtekov, aké v Čemeri pekávajú odpradávna. Chlapci sa ohromne tešili chlapskej roztopaši, rezbárstvu a práci s drevom. Ani tá sa im neujde vo všedný deň. Aj to bola nová skúsenosť, že sa deň začínal meraním telesnej teploty a pokračoval neustálou dezinfekciou. Nikto našťastie neochorel, nikoho nepoštípala osa, ani nespadol z bicykla, ani si neodral koleno.

Deň dopravy a bezpečnosti s odmenou

Mimoriadne úspešný bol deň dopravného ihriska. Ten sa konal až štvrtý týždeň tábora, ale vzhľadom na to, že polícia v plnej miere ponúkla svoje „služby“, sa mohli tohto dňa zúčastniť aj deti z dediny, ktoré neboli v tábore slovenských ľudových tradícií. Väčší sa zapojili na vlastných bicykloch. Najprv bolo školenie a po ňom nasledovala súťaž o naozaj seriózne ceny pre troch víťazov v dvoch vekových kategóriách. Maličkí alebo tí, ktorí nemajú svojho dvojkolesového tátoša, si požičali odrážadlá Domu slovenských tradícií. Majú ich hádam aj dvadsať vo všetkých možných farbách. Každý, kto sa zúčastnil pretekov dostal aspoň drobný darček a malú čokoládu. Určite budú deti na tento deň dlho spomínať, lebo dopravné ihrisko im doslova vyrástlo pred očami na túto príležitosť. Predposledný deň strávili účastníci tábora pri čemerskom jazere. Aj obed im priviezli k vode, až na olovrant sa vrátili na konských povozoch. Postaral sa o to Štefan Bátovski zo susednej Cinkoty.

Hoci bolo počas uplynulých týždňov veľmi teplo, sem-tam sa prihnala búrka s výdatným dažďom. Detský tábor v Čemeri však neutrpel dažďom škodu, lebo počas rekonštrukcie Domu vytvorili nádherné veľké priestory či už na využitie jedálne, či na tanečnú skúšobňu. Potrebovali jedno aj druhé, lebo nakŕmiť hladné krky bola nemalá úloha, práve tak, ako zabezpečiť pre dynamických členov Malej Furmičky tréningové možnosti. S chlapcami nacvičoval choreograf Zsolt Korom, dievčatá zobrala pod svoje krídla folklórna tanečnica s veľkými skúsenosťami v profesionálnych súboroch, Kata Onodiová. Nacvičovali tanec z Raslavíc Krucenú. V tréningoch budú pokračovať deti aj po tábore, veď sa chystajú na sústredenie do novohradskej Banky. Dovtedy už budú dobre pripravení, aby mohli svoj kumšt ukázať aj v Šalgotarjáne na podujatí Slovenskej národnostnej samosprávy 27. augusta.

Nedávno zbúraný, dnes postavený

Keď sme sa ostatne rozprávali s predsedníčkou Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri Alžbetou Szabovou, práve búrali starý domec na dvore. Nemyslite však, že v tesnej blízkosti Domu slovenských tradícií je búranisko. Sotva za pár týždňov nielen odpratali ruiny, ale aj postavili nový sedliacky domček, v ktorom umiestnili staré dedičstvo po predkoch, nábytok, zariadenie, riad. Aj počas štyroch týždňov tábora nepretržite pokračovali v stavebných prácach. Bola to síce pekná naháňačka, rýchlo vypratať, zbúrať, postaviť, omietnuť, vymaľovať, zariadiť, ale darí sa. Na 20. augusta malo byť všetko dorobené a dokončené. Mala to byť vysviacka, ako sa patrí na sviatok sv. Štefana a Hodinu modlitieb, ktorá sa mala konať v plnej pompe v ten istý deň štátneho sviatku.

Erika Trenková

Foto: Alžbeta Szabová, Viktória Godóová, Dóri Trencséniová