Ako sme vás už o tom informovali, pri príležitosti 100. výročia narodenia folkloristu, etnografa a osvetára Štefana Lamiho sa 11. októbra predpoludním konala v Pišpeku beseda za okrúhlym stolom za účasti početných priateľov a bývalých kolegov tejto významnej osobnosti našej komunity.

Popoludní séria programov pokračovala tradičnou celoštátnou kvalifikačnou prehliadkou folklórnych skupín a tanečných súborov s názvom Vo víre tanca. Ako na úvod iniciátorka a organizátorka tohto hnutia a prehliadky, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), etnologička Katarína Király uviedla, prvú prehliadku – v roku 2009 v Sarvaši – usporiadalo Slovenské osvetové centrum (predchodca Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku), na čele ktorého roky stála práve ona. Odvtedy sa pravidelne konala vždy v tomto dolnozemskom slovenskom meste.

Hostiteľom tohoročnej – v poradí deviatej – prehliadky Vo víre tanca bol Pišpek, slovenská obec v povodí Galgy, rodisko Štefana Lamiho. Účastníkov pozdravila aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková: „Myslím si, že krajšie by sme hádam ani nemohli osláviť storočnicu Štefana Lamiho, a ak sa na nás zhora pozerá, tak sa určite veľmi teší, že sa nás tu dnes zišlo neúrekom.“ Starosta hostiteľskej obce Milán Maraszin vyslovil nádej, že po Sarvaši aj Pišpek bude vhodným dejiskom tejto významnej prehliadky a dodal: „Dúfam, že dnešný deň pre vás nebude len o súťažení, ale aj o možnosti posilnenia kolektívov a vytvorenia nových kontaktov.“ Pred samotnými vystúpeniami K. Király informovala prítomných, že tohto roku chceli usporiadať „iba“ prehliadku, neplánovali tanečníkov kvalifikovať. Avšak boli štyri skupiny a jeden sólový pár, ktoré si vyslovene žiadali, aby ich výkon bol ohodnotený porotou. Pritom zdôraznila, že súťažiacich bude sprevádzať živá hudba, kapela z Pišpeku a poznamenala: „Počas svojho vyše dvadsaťpäťročného pôsobenia v regióne povodia Galgy vychoval hudobník Lajos Pál už členov piatich kapiel. Folklórny súbor Pišpek má to šťastie, že nielen na svojich vystúpeniach, ale aj na skúškach môže tancovať za sprievodu živej hudby.“ Následne uviedla kritériá kvalifikácie, čo sú napríklad vierohodnosť tanečnej folkloristiky, súzvuk hudby a tancov, kvalita scénického stvárnenia, choreografie, ľudového odevu a iné. Tiež vysvetlila, koľko bodov poroty je potrebných na udelenie zlatej, striebornej a bronzovej kvalifikácie. „K systému nášho hnutia treba dodať, že súbor, alebo tanečník, ktorý trikrát získa zlatú kvalifikáciu na prehliadke, bude nositeľom ceny Štefana Lamiho, ktorá môže byť udelená aj odborníkom z oblasti slovenského folklóru Slovákov v Maďarsku. Nositeľom tejto ceny je aj miestny FS Pišpek,“ dodala K. Király. Vedúcim poroty bol učiteľ tanca a choreograf, nositeľ Nivó ceny a Ceny Štefana Lamiho Ondrej Csasztvan zo Sarvaša, v porote ďalej sedeli hudobník, výskumník a učiteľ ľudovej hudby, spomínaný Lajos Pál, choreograf a pedagóg tanca z Brna Vlastimil Fabišík, ako aj Katarína Király, ktorá je tiež nositeľkou Ceny Štefana Lamiho.

Na javisku sa prezentovali Slovenský folklórny súbor Dúha z Malého Kereša s tancami z Išasegu, sólový pár z Folklórneho spolku Zelený veniec z Ečeru Petra Sztancsiková a Attila Iván s ečerskými a békešskými tancami. Folklórny súbor Veľká Bukovinka z Répašskej Huty sa zúčastnil prehliadky po prvýkrát, predviedol tance zo svojej obce v Bukových horách. Mladí tanečníci a seniori Tanečného spolku Komlóš sa predstavili s miestnou choreografiou s názvom V našom dvore, kým Folklórny spolok Lipa z Budapešti prišiel do Pišpeku s tirpáckymi tancami. Kým sa porota rozhodovala o cenách, zatiaľ si účastníci mohli pozrieť o. i. národopisnú výstavu, výstavu insitných malieb Moniky Berényiovej Lamiovej, ako aj video nahrávky zo života Štefana Lamiho.

Predseda poroty Ondrej Csasztvan pred vyhlásením výsledkov vyzdvihol kvalitný výkon kapely z Pišpeku, vďaka ktorému aj na prezentáciách tanečníkov bolo vidno, že tancovali voľnejšie a mali ešte väčšiu radosť z tanca za sprievodu živej hudby. Tiež vyzval súbory, aby sa smelo, aktívne prihlásili aj na maďarské kvalifikačné prehliadky so slovenskými tancami, podobne ako napríklad skupiny Nemcov, alebo Rumunov, a aby ukázali širšej verejnosti, že aj folklór Slovákov je na vysokej úrovni a je rovnako hodnotný, ako ľudové tance iných národností. „V osemdesiatych rokoch sme sa s Folklórnym súborom Tešedík zo Sarvaša na takýchto prehliadkach zúčastnili nielen s maďarskými tancami, ale aj so slovenskými, ako napríklad tirpáckymi, alebo zemplínskymi. Ukázali sme tým maďarskej odbornej obci, že aj slovenské tance obstoja na týchto súťažiach. Dnes je už bežné, že napríklad na prehliadke sólových tanečníkov v Békešskej Čabe, sa členovia maďarských súborov prezentujú so slovenskými tancami z Maglódu, či zo Zemplína.“

Nakoniec sa zrodili nasledovné výsledky: bronzovou kvalifikáciou bol uznaný výkon FS Veľká Bukovinka, strieborné ocenenie dostali FS Lipa a ečerský tanečný pár. Zlatú kvalifikáciu získali folklórne súbory z Malého Kereša a zo Slovenského Komlóša, pričom z radov Komlóšanov Daniel Valjer bol ocenený za autentický prednes maršu osobitnou cenou. Priazeň poroty si získala aj kapela z Pišpeku, ich výkon bol ocenený tiež osobitnou cenou.

Vyvrcholením celodennej série programov bol galaprogram s názvom Lami 100, v ktorom okrem účastníkov tohoročnej prehliadky vystúpil aj nositeľ ceny Zlatý rozmarín Zoltán Szentesi ml. so svojou partnerkou Beátou Bobákovou z Maglódu a už spomínaný FS Pišpek so svojimi všetkými vekovými skupinami. Jeho vedúcou je Emese Gimesiová Szokolová a umeleckými vedúcimi sú Melinda a Szabolcs Szokolikovci. Z radov Pišpečanov zvlášť vyzdvihli najstaršiu tanečníčku Juliannu Uzákovú, ktorá kedysi na prehliadke Vyletel vták vystupovala ako sólová speváčka a tiež účinkovala na gramoplatni ľudových piesní a hudby Slovákov v Maďarsku v roku 1980 s názvom „Za horámi, za dolámi...“. Pišpeckým folkloristom sa v mene rodiny Lamiovej darčekmi poďakovala Monika Berényiová Lamiová. Významný deň v znamení storočnice Štefana Lamiho v obci v povodí Galgy sa skončil spoločným nácvikom jednoduchých choreografií v rámci tančiarne.

Cs. Lampert

Foto: autor