V prvej polovici novembra sa uskutočnil tretí ročník Komunikačnej súťaže budapeštianskej slovenskej školy. Vzhľadom na pandemickú situáciu, v akej sa svet nachádza, sa tohtoročné zápolenie konalo v dištančnej podobe. Každý súťažiaci predvádzal svoje komunikačné schopnosti a vedomosti zo slovenčiny na diaľku a za pomoci počítača.

Vďaka využitiu IKT sa súťaže zúčastnili siedmaci a ôsmaci z národnostných škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Zapojili sa žiaci z Dabašu, Dunaeďházy, Pišpeku a Santova. Pripravovali ich slovenčinári, ktorí sú známi svojimi dlhoročnými skúsenosťami a zanietenosťou. Veď sa s nimi stretáme na súťažiach a prehliadkach pravidelne. O úspešné vystupovanie žiakov sa zaslúžili Eva Kollárová Karová, Judita Kostolányiová, Erika Palečková, Monika Pellerová a Tomáš Nagy.

Usporiadateľkou a moderátorkou súťaže bola riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabová Marloková. Pre Ľudové noviny pripomenula, že prvý ročník komunikačnej súťaže sa konal pred tromi rokmi v rámci Dňa otvorených dverí. Dnes, keď demografická krivka v Maďarsku ešte stále klesá a každá škola zápasí s nedostatkom študentov, budapeštianska slovenská škola sa snaží využívať nové, možno inovatívne spôsoby v záujme čo najlepšieho využitia inštitúcie.

Jeden a pol hodiny napätej pozornosti

„Súťaž sme vypísali pre žiakov škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Tentoraz vytvorili dvojčlenné skupiny, v predchádzajúcich rokoch v nich boli štyria. Rozhodli sme tak aj preto, aby sa deti nezľakli, že musia podávať výkon osamotene, odkázané samé na seba. Nech majú pomoc, navzájom sa podržia. Spolupracujú a potom majú, samozrejme, pocit úspechu. Chceme, aby súťaž bola príťažlivá,“ dodala Júlia Szabová Marloková. „Tretí ročník už tradičného zápolenia sa konal netradičným spôsobom pre celosvetovú pandémiu koronavírusu. Tradične sme uverejnili výzvu v Ľudových novinách. Tohto roku sme však nechceli riskovať prípadný neúspech, či nezáujem, preto som osobne pozvala predovšetkým tých učiteľov, ktorí sa už aj počas posledných rokov zaujímali o túto možnosť hravého merania síl a pravidelne sa zúčastňovali súťaže. Tých kolegov, ktorí prejavili ochotu zapojiť svojich žiakov, som pozvala osobne. Na základe doterajších skúseností vedia, že v súťaži sú jazykové hry a hlavolamy. Z Dabašu, kde sú dvaja slovenčinári, sa prihlásili dve skupiny, z Dunaeďházu, s jednou jazykovou pedagogičkou tiež dve, no pre chorobu sa napokon zúčastnila iba jedna skupina. Z ostatných škôl sa prihlásili po jednej skupine. Žiaľ, Santovania ukončili zápolenie predčasne, lebo pre požiadavky platformy sme museli urobiť prestávku a potom sa im už nepodarilo pripojiť sa. Dvojice mali za úlohu komunikovať počas súťaže všelijakými spôsobmi. Hovorili, písali úlohy, riešili kvízy, doplňovali testy. Napríklad mali tiež vybrať obrázok, ktorý tematicky nepatril medzi ostatné a odôvodniť prečo. Potom mali za úlohu pospájať samohlásky so spoluhláskami, aby im to dalo slovo, názov súčasti zariadenia v byte. Hravo zistili, že školské stoly a stoličky nepatria do bytu. Na internete je k dispozícii aplikácia Learning apps, vďaka ktorej sa dajú pripravovať úlohy a hoci aj cez telefón sa k nej deti dostanú a môžu ich riešiť. Pravidelne zostavujem takéto zadania, uložila som ich na platformu viac ako dvadsať. Je medzi nimi aj úloha o skladaní zložených slov. Súťažiaci mali použiť napríklad slová škola, mini, auto, sukňa. Potom tiež hľadali odpovede na hádanky, ich riešenia následne prečítali. Deti sa výborne bavili na interpretácii zvukov zvierat na hospodárskom dvore. Ale s ľahkosťou uhádli zamestnania a odpovede na otázku Hádaj, kto som? Indíciu mali: potrebujem látku, ihlu, niť a nožnice, šijem šaty. Tiež: upravujem, češem vlasy, potrebujem hrebeň, nožničky. Museli porozumieť aj tomu, čo som im hovorila. Boli aj jednoduchšie, aj zložitejšie úlohy. Išlo o to, aby sa zabavili, naučili nové slová a nové výrazy.“

– Musím položiť otázku, či sa už dá merať výsledok vašej snahy? Či sa zvýšil záujem o štúdium na budapeštianskom slovenskom gymnáziu?

– Uplynula len krátka doba, určite budeme potrebovať viac úspešných ročníkov. Ale prvé úspechy už môžeme konštatovať. Vlani napríklad účastníčka súťaže zo Santova prišla k nám študovať na gymnázium. Keď súťaž prebieha počas Dňa otvorených dverí, tak majú deti iný pohľad aj na samotnú inštitúciu. Po prehliadke školy a náčuve na hodinách sa im spôsob vyučovania u nás tiež môže zapáčiť. Tento rok nebol Deň otvorených dverí, do školy nemohli vstúpiť iné osoby, iba žiaci a tí, ktorí u nás učia alebo pracujú. Vďaka Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku som mohla nakúpiť knižné dary, ktoré pošleme výhercom. Najúspešnejšie boli skupiny z Dabašu, umiestnili sa na prvých dvoch miestach. Tretí bol Pišpek, a len o jediný bod zaostal Dunaeďház. Najdôležitejšie však je, že sa počas súťaže cítili všetci dobre.

-tre

Foto: archív ĽN