Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti už vyše 25 rokov organizuje Súťaž v prednese slovenskej poézie a prózy pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl a dospelých. Tento rok pre pandémiu koronavírusu museli usporiadať súťaž v novej podobe. Prečítajte si názory organizátora a porotkyne.

Pohľad organizátora

Pre zmenené podmienky sme našu tradičnú súťaž, ktorú zvykneme usporiadať v budapeštianskej slovenskej škole, museli preniesť do online priestoru. Požiadali sme spoluorganizátora – spoločnosť SlovakUm s. r. o., aby nám pomohla s výhrami a s ich roznášaním. Darčeky sme zabezpečili z podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prispôsobili sme sa podmienkam, takže sme poprosili účastníkov, aby svoje recitácie poslali na videu mailom. V tomto roku sa do našej súťaže prihlásili žiaci z viacerých škôl. Potešilo nás, že sme si mohli vypočuť básničky a prózy v podaní žiakov z Budapešti, Békešskej Čaby, Dabašu-Šáre, Jášču, Mlynkov, Nitry, Novej Huty, Nového Mesta pod Šiatrom a Pišpeku. Vďaka online priestoru sa teda rozšíril okruh prihlásených, veď doteraz prevládali v tejto súťaži žiaci budapeštianskej školy a pridali sa maximálne dve školy z vidieka. Medzi účastníkmi boli aj štipendisti Juraja Bielika – poberatelia štipendia, ktoré založila naša samospráva na počesť bývalého podpredsedu nášho zboru a slovenského aktivistu.

Tieto videá sme pozbierali, zaradili do kategórií a potom, 17. novembra, na Deň študentstva premietli v zasadačke Domu národností trojčlennej porote, ktorá dodržiavala potrebný odstup, v zložení: dramaturgička a riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová, predsedníčka organizátorskej samosprávy Zuzana Hollósyová a básnik Imrich Fuhl. Pozreli si 56 videí a po každej kategórii sa zvlášť rozhodli o umiestneniach.

Pre výhercov sme vybrali knihy na Slovensku, ale pre pandémiu sme aj tu mali trampoty. Samozrejme, nechceli sme porušiť žiadne predpisy, preto sme požiadali známu, ktorá pracuje v Bratislave, ale býva v Rajke, aby pre nás kúpila nami určené knižky a tie sme potom vyzdvihli u nej doma. Napokon sa dostali do Budapešti a my sme ich mohli poroznášať alebo poslať výhercom. Každý účastník dostal diplom, novú publikáciu – reprint zbierky detských básní Fialôčka, fiala – za účasť, a k tomu sladkú odmenu, výhercovia knižku navyše. Naše balíčky sú už na pošte, takže výhercovia sa môžu tešiť.

Pozitívom pre organizátora bola prehľadnosť a nárast počtu účastníkov, negatívom zas viac administratívnej práce a vybavovania okolo súťaže. Želáme si, aby sme o rok mohli našu recitačnú súťaž organizovať podľa starých osvedčených pravidiel, hoci účasť viacerých škôl by sa mohla zopakovať.

(ef)

Pohľad porotkyne

Keď som 17. novembra kráčala slnkom zaliatou ulicou k sídlu Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti, nemyslela som len na to, že oslavujeme, resp. spomíname na Nežnú revolúciu v Československu v roku 1989, ale že po dlhom čase sa na niekoľko hodín vrátim do „normálneho“ života, kde sú deti, hoci len virtuálne, veď ich uvidím len na obrazovke, kde je literatúra, kde sú ľudia, s ktorými som sa dávno nestretla... Priznám sa, tešila som sa. V porotách recitačných súťaží sedávam už dobrých 20 (či 25?) rokov a tento rok mi veru Veršovačky chýbali...

Musím začať takým zaujímavým javom. Totiž jedným z kritérií pri prednese je kontakt s divákmi, medzi nimi i s porotou. Tento býva niekedy práve tým mínusom, ktorý inak dobrý prednes urobí menej „dobrým“. Recitujúci sa uprene pozerá do zeme, alebo aj keď nie do zeme, tak niekde do diaľky, ale rozhodne nie na „niekoho“. Samozrejme, aj pri recitácii sa človek môže zamyslieť, zahľadieť, ale je naozaj vítané, ak svoj prednes niekomu adresuje. Tí smelší sa odvážne pozerajú do očí niekomu z divákov, ba aj z porotcov, kamarátovi, pani učiteľke. Niektorí patria do prvej kategórie... V prípade prednesov do kamery (mobilu, fotoaparátu) asi očko objektívu namiesto očí porotcov pomohlo a žiaci sa skoro do jedného pozerali – a často usmievali – na nás, čo bolo veľmi príjemné.

Videli a počuli sme recitujúcich od tých najmenších až po poslucháča vysokej školy. Priniesli si so sebou (vlastný výber – alebo na radu, resp. výber pedagóga) básne i krátke prozaické diela, až na malé výnimky z pera slovenských – aj slovenských národnostných autorov, pričom próza a poézia boli zastúpené v približne rovnakej miere. Výber textov nebol v každom prípade primeraný veku recitujúcich, niekedy bol pre žiaka ťažký a niekde naopak – vek prednášajúceho by si bol vyžadoval vážnejší výber. Takisto bol niekedy text príliš dlhý, čo išlo na úkor recitácie a zapamätania textu. Myslím si, že treba naozaj prihliadať na vek a danosti – či jazykové alebo interpretačné – žiaka, aby sa v texte „našiel“ a netrápil sa – navyše, ak mu stopercentne nerozumie...

Pri recitáciách býva zvyčajne problém s tempom a intonáciou. I toto podľa mňa veľakrát súvisí s trémou a prichádza „mať to čím skôr za sebou“. Je opäť zaujímavé, že pre recitácie, ktoré sme teraz videli, bolo príznačné pohodlné tempo (niekedy možno až príliš „pohodlné“ – totiž niektorí žiaci texty čítali...), hoci, samozrejme, aj teraz sa našli recitátori, dokonca ostrieľaní, ktorí jednoducho „bežali“. Na úkor umeleckého dojmu, na ktorý sme u nich zvyknutí. Viem, to je možno najťažšie: spomaliť, urobiť medzi myšlienkami a vetami prestávku, uvedomiť si, že niekedy je ticho silnejšie ako slovo... Asi to od tých menších ani nemôžeme žiadať, podobne ani to, že prednes musí mať istú výstavbu – niekde treba začať a niekde skončiť, niekde, ako som povedala, spomaliť, niekde hlas stíšiť, niekde pridať. Ak už sme pri tom: zdá sa mi – nám –, že žiaci prvého stupňa a piataci boli tentoraz šikovnejší, ako tí z vyšších ročníkov ZŠ a gymnazisti. Samozrejme, sú aj rozdiely medzi žiakmi našich slovenských škôl a škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, resp. medzi žiakmi, prichádzajúcimi zo Slovenska (nie je to však pravidlo!), preto sme sa snažili – tam, kde sa to dá – ceny, resp. umiestnenia rozdvojovať. Tiež je samozrejmé, že sa pri recitáciách očakáva pekná slovenská výslovnosť, u niektorých žiakov pokrivkávala, ba niekde až veľmi, pritom tieto nedostatky by sa dali ľahko odstrániť. Horšie je, keď žiak robí také chyby vo výslovnosti, na základe ktorých vysvitne, že asi nerozumie textu. Priznám sa však, u mňa skôr vyhráva žiak, ktorého prednes má iskru, u ktorého vidím, že text precíti, pochopí, vtedy nejaké to zamenené „h“ a „ch“ nie je až také dôležité... Alebo je?

Možno by sa mohlo niekomu zdať, že sa mi tento spôsob recitačnej súťaže zapáčil a budem ho preferovať. Nie, to vôbec nie, veď nič nenahradí kontakt so „živým“ žiakom, nič nenahradí možnosť usmiať sa na neho, alebo úsmev prijať, posmeliť ho, prípadne sa ho aj dotknúť... Pevne verím, že na budúci rok – hoci aj nie hneď na jeho začiatku – sa všetko v dobré obráti a my sa opäť stretneme s malými i väčšími milovníkmi písaného slova zoči-voči.

Daniela Onodiová

Foto: Eva Fábiánová

Výhercovia e-recitačnej súťaže

1. kategória (žiaci 1. a 2. triedy ZŠ)
1. Oliver Práčer – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Noémi Főzőová
2. Mia Blanka Bigosová – Budapešť

pripravujúci pedagóg: Noémi Főzőová
3. Dávid Frejvald – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Noémi Főzőová

2. kategória (žiaci 3. a 4. triedy ZŠ)
1. Dorottya Keserűová –Dabaš
pripravujúci pedagóg: Katarína Garajská
1. Boris Lukáň – Nové Mesto pod Šiatrom
pripravujúci pedagóg: Sylvia Kočišová
2. Alex Koncz –Budapešť
pripravujúci pedagóg: Kristína Šimonová
3. Ambrus Labáth – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Kristína Šimonová

3. kategória (žiaci 5. a 6. triedy ZŠ)
1. Dorka Blážeková – Nové Mesto pod Šiatrom
pripravujúci pedagóg: Dagmar Kötelešová
1. Sophie Vargová – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Marcela Somogyiová
2. Mária Molnárová – Dabaš
pripravujúci pedagóg: G. Gogoláková
3. Bianka Fűrészová – Pišpek
pripravujúci pedagóg: Erika Zemenová Palečková

4. kategória (žiaci 7. a 8. triedy ZŠ)
1. Balázs Réti – Dabaš
pripravujúci pedagóg: Tomáš Nagy
2. Žofia Galušková – Nová Huta
pripravujúci pedagóg: Mária Molnárová Mátraiová
2. Diána Takáčová – Nová Huta
pripravujúci pedagóg: Mária Molnárová Mátraiová
3. Alex Kovács – Jášč
pripravujúci pedagóg: Viktória Gerstmárová Ecseriová
3. Emese Tóthová – Nová Huta
pripravujúci pedagóg: Mária Molnárová Mátraiová

5. kategória (študenti gymnázia)
1. – nebola udelená cena
2. Csenge Nagyová – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Margita Zaťková
2.. Renáta Pajdaová – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Margita Zaťková
3. Zorka Nagyová – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Anita Holá
3. Stella Števová – Budapešť
pripravujúci pedagóg: Anita Holá
3. Oliver Patay – Békešská Čaba
pripravujúci pedagóg: Zuzana Benková

6. kategória (študenti VŠ a dospelí)
1. Zoltán Havas – Nitra