„Ak sa opýtaš zákonníkov gréckych: kto vám písmo vytvoril alebo knihy preložil a kedy, to máloktorí z nich budú vedieť. Ak sa však opýtaš staroslovienskych zákonníkov: kto vám písmo vytvoril a knihy preložil a kedy? To všetci budú vedieť a povedia: svätý Konštantín Filozof, nazývaný Cyril, ten aj písmo vytvoril, aj knihy preložil a tiež Metod, brat jeho. Lebo sú ešte živí, ktorí ich videli.“ Citátom zo spisu mnícha Chrabra O písmenách sme uzatvorili školský vzdelávací projekt „Život Konštantína a Metoda“. Projekt sme realizovali v našej škole aj na základe podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Bude to už 1158 rokov, čo sa začala písať história jazyka nášho národa, a nielen nášho. Vtedy, pre nás v časoch stredoveku, pre nich v časoch ich detstva, mladosti, dospelosti, ale aj staroby, si možno málokto a možno mnohí uvedomovali aká úžasná vec sa podarila. Dostali sme písmo a jazyk, to, čo nás identifikuje, to, vďaka čomu hovoríme a čítame úplne prirodzene bez zamýšľania nad pôvodom slov, ktoré používame. V tom našom najláskavejšom ľúbim ťa, je mäkkosť, cit, vzťah, radosť, zázrak života, je v ňom ... všetko.

Denne, my všetci v našej škole, chodíme okolo súsošia našich „nielen“ vierozvestcov, ktorí akoby vítali žiakov, učiteľov aj návštevníkov slovami: „Len poďte, tu sa hovorí slovenským slovom“. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli v rámci dotačného programu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí požiadať o podporu nášho školského projektu „Život Konštantína a Metoda“, a podarilo sa. Pôvodný zámer – pozvať k nám do školy na prednášku dvoch vynikajúcich pedagógov z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odborníkov na starosloviensku literatúru a staroslovienčinu Martina Golemu a Jaromíra Krška a navštíviť Zalavár s celou školou v rámci exkurzie sa nám však pre protipandemické opatrenia nepodarilo zrealizovať. Teší nás však, že druhá časť projektu sa podarila. Študenti a žiaci síce pracovali online, na hodinách slovenského jazyka sa zoznámili s históriou Veľkej Moravy, s hlaholikou, s Moravsko-panónskymi legendami, vytvorili pojmovú mapu, nakreslili obrázky Konštantína a Metoda, naučili sa zapísať svoje mená hlaholikou a spracovali odučené informácie do vlastných prezentácií. Projekt sme zavŕšili výstavou všetkých prác v aule školy.

Nezabudli sme ani na Klimenta Ochridského. Na ich žiaka, nasledovníka a spolupútnika. Myslím, že William Arthur Ward raz povedal: „Obyčajný učiteľ učí, dobrý učiteľ vysvetľuje, vynikajúci učiteľ demonštruje, veľký učiteľ inšpiruje“. Takýmto bol Konštantín, učiaci – naučil našich predkov písať, vysvetľujúci – naučil ich pochopiť ako skladať slová a postupne tvoriť nové, demonštrujúci – vedel obrániť to, čo vytvoril pred trojjazyčníkmi a inšpirujúci – ovplyvnil svojich žiakov natoľko, že sa jeden z nich rozhodol zanechať nám o ňom množstvo dôležitých informácií, ktoré by možno bez neho – bez Klimenta Ochridského, boli zapadli prachom dejín. „Lebo sú ešte živí, ktorí ich videli.“

V diele Klimenta Ochridského Život Konštantína nachádzame obraz človeka, ktorý by mal byť dnes príkladom cnosti, húževnatosti a vytrvalosti. Určite sa mu dobre písalo, veď mal pravdepodobne najlepšieho informátora – Konštantínovho brata Metoda.

Život Konštantína približuje jeho veľkosť už od narodenia. Kliment v nej používa čarovnú sedmičku, narodil sa ako siedme dieťa, vo veku sedem rokov mal Konštantín zvláštny sen a mal si vybrať za ženu jednu z dievčin. On si vybral dievča s menom Sofia – Múdrosť. Jeho záujem o vzdelávanie je dnes priam nepochopiteľný. Och, ako by sme boli radi, keby sme mali žiakov, ktorí sa sami oddávajú štúdiu, sedia doma a učia sa! Nájdeme takých? Alebo takých, ktorí by priam na kolenách, ako Konštantín, prosili svojich učiteľov, aby im vysvetlili náročné miesta v knihách, ktorým nerozumejú?

Pre nás všetkých je zaujímavá štrnásta kapitola Života Konštantína – písmotvorná. Keď sa knieža Rastislav rozhodol požiadať byzantského cisára Michala o učiteľa, ktorý by kresťanskú vieru vysvetlil jeho ľudu v zrozumiteľnom jazyku, určite ani nepredpokladal, že dostane najlepšieho človeka. Konštantín sa nezľakol toho, že na Veľkej Morave neexistovalo písmo pre jazyk, ale pustil sa do práce a vytvoril z malej gréckej abecedy a samaritského písma spisovný jazyk hlaholiku. Pre mňa a určite aj pre vtedajších prijímateľov má a malo toto pomenovanie motivačný význam. Hlaholila ušiam, reči a srdciam, ktorým otvorila priamu porozumiteľnú cestu k Bohu. „Náš ľud sa odriekol pohanstva a drží sa kresťanského zákona. No nemáme takého učiteľa, ktorý by nám pravú kresťanskú vieru vyložil v našom jazyku, aby tiež iné krajiny, vidiac to, nás napodobili. Nože, pošli nám, pane, takého biskupa a učiteľa. Veď od Vás sa vždy šíri dobrý zákon do všetkých krajín,“ napísal Rastislav cisárovi Michalovi. Konštantín prijal výzvu, vytvoril písmo pre národ, ktorý dovtedy písmo nemal, nezľakol sa. Cisár si mohol byť teda už pri písaní odpovede Rastislavovi istý, že mu posiela odborníka, ktorý dokáže niečo, čo dovtedy na Veľkej Morave nebolo a neobracia sa k nemu s tým priamo, ale pomenúva písmo darom vzácnejším nad všetko zlato, striebro a drahokamy. Bolo by to dopadlo takto, keby Byzancia nemala Konštantína, bol by sa našiel nejaký iný učenec, ktorý by niečo podobné dokázal? Kto z dnešných vzdelancov by si na niečo podobné trúfol? Možno áno, v dobe informačných technológií by sa písmo tvorilo ľahšie, ale písmo nestačí, treba tvoriť slová, presne ako sa píše v evanjeliu: na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a Boh bol slovo...

Keď v lete pôjdete na dovolenku do Chorvátska a budete pár kilometrov pred hranicami, spomeňte si na to. Zastavte sa na chvíľu na miestach, kde sa aj tu, v dnešnom Maďarsku písala história Slovienov z Veľkej Moravy. Tu, v dnešnom mestečku Zalavár, sa Konštantín a Metod zastavili na niekoľko týždňov u kniežaťa Koceľa, aby jeho a ďalších asi päťdesiat žiakov naučili čítať knihy napísané v staroslovienskej hlaholike. A my sme to vyskúšali tiež.

Anita Holá

Foto: autorka