Odborníci zastávajú názor, že učiť sa programovať nikdy nie je priskoro. Túto skutočnosť uznávajú aj v Slovenskej národnostnej škole Kálmána Mikszátha v Níži. Žiaci nižšieho stupňa spoznávajú programovanie za pomoci zábavných robotických zvieratiek, školáci vyššieho stupňa sa učia základy programovania hrou s takzvaným mikro:bitom.

Škola spravovaná slovenským voleným zborom v Níži neraz figuruje na stránkach médií. A to nielen v týždenníku Slovákov v Maďarsku, ale si ju všímajú mnohé ďalšie portály, lebo samospráva zavádza vo svojej inštitúcii množstvo noviniek. Volený zbor Slovákov v Níži si nestanovil za cieľ iba modernizáciu starobylej budovy kaštieľa, kde inštitúcia sídli, ale snaží sa o neustále zvyšovanie úrovne vzdelávacej práce.

„Všemožne sa snažíme dosiahnuť, aby vyučovanie bolo zaujímavé a vzrušujúce tak pred žiakov, ako aj pre pedagógov. Preto sme začiatkom terajšieho školského roku z vlastných zdrojov zakúpili hru s micro:bitom a robotické zvieratká na vyučovanie základov programovania“, povedala pre novohradský spravodajský portál predsedníčka Slovenskej samosprávy v Níži Zuzana Kučerová.

Riaditeľka školy Eva Sztanková Stefliková doplnila, že tieto pomôcky napomáhajú rozvíjať schopnosti riešenia problémov, predvídavého uvažovania, ochotu spolupracovať a najmä komunikáciu. Popri tom práca v škole pomáha aj orientácii v danej rovine a priestore. Ak sa orientácia v priestorovej rovine nezautomatizuje, tak bude dieťa zápasiť s pocitom neúspechu a nezdar môže ovplyvniť aj jeho dlhodobé výsledky v škole a počas ďalšieho vzdelávania.

Novinári novohradského portálu zo zvedavosti navštívili prednedávnom hodinu robotiky prvákov a nahliadli, ako zvládajú programovanie mikro:bitom šiestaci. Okrem toho si pozreli doplnkové vyučovanie špeciálneho pedagóga v malých skupinkách.

Prváčikovia rozdelení na tri skupiny dostali úlohu a pani učiteľka rozdala aj potrebné pomôcky na jej realizáciu. „Najprv každá skupina spoločne vybuduje zo zelených základných plôšok dráhu. Vďaka tomu bude mať každý člen tímu svoju vlastnú úlohu aj v rámci skupiny: umiestniť prekážky, naplánovať smer cesty za pomoci kartičiek, prejsť po nej s robotickým zvieratkom – prváci mali k dispozícii robomyš – kódovať trať a programovať robomyšku. Na programovanie musí dávať pozor každý žiak, veď nie je jedno, akým smerom sa robotická myška vyberie,“ dodala učiteľka Mária Szádoczká Mikliánová.

Na hodine odbúravania „defektov“ špeciálnej pedagogičky Edity Törekiovej sa žiaci zúčastňujú v malých skupinkách. Im pomáhala v tvorbe slov a viet robotická včielka, nazývaná len Bee-Bot, pohybujúca sa na podložke v smere, ktorý jej deti určili programovaním.

Hodina šiestakov je oveľa zložitejšia, veď oni už pripravujú aj simulácie.

„Obyčajne sa na teoretickej hodine zoznámime s jednotlivými krokmi programovania úlohy. Na praktickej hodine na počítači už napíšu deti program. K tomu majú k dispozícii bezplatnú internetovú plochu. Potom kód stiahnu na micro:bit. Ako záverečný krok môžu testovať svoj vlastný program na zariadení,“ dodala učiteľka šiestakov Beatrix Kruzsliková Pintérová.

Pani učiteľka informatiky poukázala na to, že micro:bity sú vybavené tromi tlačidlami. Okrem nich obsahujú aj senzory, preto snímajú aj silu svetla a výšku teploty. Na hodine mali deti za úlohu vytvoriť program, na základe ktorého micro:bit pozdraví a vypíše meno žiaka. Ale za sebou už majú aj simulácie hracej kocky a tlkotu srdca, ako aj mávajúceho robota.

„Prostredníctvom realizovania úloh sa hravou formou naučia používanie premenných cyklov a podmienok, čo sú vlastne princípy a základy programovania. Popri tom krokodílie klipy pripnuté k plochám umožňujú naučiť sa základy robotiky. Úlohy sú z roka na rok zložitejšie, postupne si deti osvoja čoraz dlhšie kódy a riadiace cykly,“ dodala na záver učiteľka informatiky Beatrix Kruzsliková Pintérová.

J. Lászlóková/KrU

Foto: B. Ladóczki (NMH)