Toto leto sa pre mňa stalo skutočnou cestou do sveta objavovania, oddychu a sebapoznania. Začalo to očakávaním oslobodenia od školskej rutiny – konečne si človek mohol vydýchnuť a užiť si vytúžené prázdniny. Leto je vždy obdobím, keď sa zdá, že život sa spomaľuje a dáva šancu ponoriť sa do vlastných myšlienok a snov.

Prvé týždne som len oddychovala. Slniečko, priatelia a veľa smiechu. S kamarátmi sme sa často stretávali, chodili po parkoch, bicyklovali sa a užívali sme si tie momenty. Tento čas sa vždy zdá taký bezstarostný, nie je potrebné sa ponáhľať alebo premýšľať o vážnych veciach. Bavili sme sa do neskorej noci, diskutovali o plánoch do budúcnosti a zdieľali naše sny.

Prečítala som aj pár kníh, ktoré som dlho odkladala. Jedna z nich bola obzvlášť nezabudnuteľná „Kaviareň na konci sveta.“ Pomohla mi pozerať sa na veľa vecí inak. Nečítala som ju sama, ale s priateľom sme po nociach striedavo čítali rôzne časti tejto knihy.

Leto mi dalo priestor na premýšľanie, relax a rozvoj. Nielen preletelo, ale zanechalo stopu v mojom srdci. A teraz, keď sa prázdniny skončili, som pripravená vrátiť sa do školy s novými silami a nápadmi. Leto ma naučilo, že je dôležité nielen oddychovať, ale aj neustále sa rozvíjať, snažiť sa o to najlepšie a nebáť sa skúšať nové veci.

Anna Šadská, žiačka 11. ročníka Užhorodského lýcea č. 4