Kdesi ďaleko, tam, kde sa obloha stretáva s morom, plávala loď menom Kráľovná vetra. Na jej palube cestovala skupina odvážnych myšiek, vedená slávnym Ruminim. Plavili sa na modrých vlnách, zápasili s pirátmi aj morskými príšerami, až raz prišla búrka, s ktorou si už poradiť nevedeli. Loď stroskotala a myšky sa ocitli na neznámom ostrove...

Našťastie ich privítali milí obyvatelia ostrova – iné myšky, ktoré však rozprávali výlučne po slovensky! Aby sa dorozumeli, spoločne s pani učiteľkou Erikou Tóthovou vytvorili slovensko-cincogací slovník. A tak sa začalo nové dobrodružstvo, plné smiechu, učenia a objavovania. Celý jeden júlový týždeň sa niesol v duchu mora, plavby a priateľstva. Na hodine výtvarnej výchovy Krisztina Matijevicsová pomáhala deťom maľovať obrazy na hodváb plné tajuplných morských bytostí na belasom pozadí. Ani hlina v hrnčiarskej dielni nezostala bez povšimnutia – pod rukami detí s pomocou majstrov Gyöngyi Balogovej a Karola Botosa vznikali krásne stvorenia z hlbín oceánu. Ale to ešte nie je všetko! Táborníci si mohli vyskúšať aj skutočnú plavbu – v Szanazugu sa vydali na výpravu po vode, hoci niektorí skončili nielen na vode, ale aj vo vode. Predtým však museli prekonať prekážkovú dráhu v zámockom parku v Dobozi, ktorú pripravil Juraj Szász. Tí, ktorých zaujímala práca s drevom, sa mohli pridať k trom Szászom – Arnoldovi, Bátorovi a Jurajovi, ktorí pomáhali deťom vyrábať plachetnice, morské príšery a iné vodné zázraky. Keďže fúkal silný vietor, plachty sa krásne napínali a lode sa vydali na cestu po mori fantázie. Záverečná divadelná hra oživila celé dobrodružstvo. Aj keď sa zdala byť improvizovaná, stála za ňou dôkladná príprava, ktorú jednou rukou viedla Saci Torbóová, zatiaľ čo druhou držala svoju malú dcérku. Ani na súši nebola núdza o zážitky. Edina Balázsová pripravila vodné hry a penovú party, kde sa smiech ozýval až do neba. Spievalo sa, hralo, piekli sa medovníky – vďaka Magdaléne Krajcsoviczovej –, plstilo sa pod vedením odborníkov z Ľudovej vysokej školy Biela ľalia, tkalo aj šilo – o to sa postarali Agnesa Laurinyeczová a Katarína Kondacsová. V kuchyni to vrelo – doslova aj obrazne. Anita Petrovszká a Katarína Kondacsová každý deň pripravovali chutné jedlá, za čo im patrí obrovská vďaka. Dokonca zapojili aj deti – tie pomáhali šúpať, krájať a natierať. Za každú pomoc dostali pečiatku, ktorú neskôr mohli využiť na táborovom blšom trhu. A čo by to bolo za hudobné dobrodružstvo bez melódií? Ferenc Vári pozastavil stavbu svojej letnej pece, aby mohol hrať na klavíri pre spevákov a flautistov. Najkrajšie tóny však aj tento rok zneli z flauty Benceho Matijevicsa.

Na záver patrí vďaka všetkým dobrovoľníkom, rodičom, sprievodcom na bicykloch a strážcom noci na sálaši (Kemencés Tanya), ktorí vymenili pohodlie domova za nočný stanový život a strážili pokoj tábora detí z Kétsoproňa. Bolo to síce dobrodružstvo, ale aj obeta, ktorú však každému odporúčame aspoň raz zažiť. A čo bude budúci rok? Veríme, že opäť budú myšky (deti aj dospelí) pripravené vyplávať na ďalšiu nezabudnuteľnú letnú výpravu!

Greguš

Foto: autor